KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava1. 7. 2018plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/95/2017 z 1. 7. 2018

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 1. júla 2018, sp. zn. 6S/95/2017, ECLI:SK:KSBA:2018:1017201113.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/95/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201113
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017201113.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave ako správny súd v právnej veci žalobcu: Minister spravodlivosti Slovenskej
republiky (v čase podania žaloby JUDr. Lucia Žitňanská), Župné nám. 13, 813 11 Bratislava, proti
žalovanému: Slovenská komora exekútorov - Disciplinárna komisia, Odvolací disciplinárny senát, so
sídlom Šustekova 49, 851 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k.: 6Dko
1/2016-14 zo dňa 06.04.2017, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu odmieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 13.07.2017 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. k.: 6Dko 1/2016-14 vydaného dňa 06.04.2017 a vrátenia veci
žalovanému na ďalšie konanie.

Priebeh administratívneho konania a rozhodnutie správneho orgánu.

2. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobca podal voči súdnej
exekútorke - E.. P. J. návrh zo dňa 09.08.2013 na začatie disciplinárneho konania pre podozrenie zo
spáchania závažného disciplinárneho previnenia podľa § 220 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len Exekučný poriadok), ktorým
jej navrhol uložiť disciplinárne opatrenie - peňažnú pokutu 2 500 €.

3. Podaný disciplinárny návrh prejednal Disciplinárny senát č.1DS Disciplinárnej komisie Slovenskej
komory exekútorov (ďalej len prvostupňový správny orgán), ktorý rozhodnutím č. k.: DK 24/2013 zo dňa
24.09.2015 rozhodol tak, že disciplinárne konanie voči súdnej exekútorke E.. P. J. v zmysle § 220 ods.
2 Exekučného poriadku zastavil.

4. V dôsledku žalobcom podaného odvolania vo veci rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. k.:
6Dko 1/2016-14 zo dňa 06.04.2017 a prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil, čo odôvodnil tým, že
konanie popísané v návrhu na začatie disciplinárneho konania už nemožno prejednať z dôvodu zániku
disciplinárnej zodpovednosti. Na danú disciplinárnu vec sa nemôžu vzťahovať dva režimy prechodných
ustanovení Exekučného poriadku, 1/ právny stav podľa § 243b ods. 15 a súčasne 2/ právny stav
zavedený zákonom č. 335/2014 Z. z. - § 243d ods. 4 a v konaní je použiteľné znenie plynutia zákonných
lehôt podľa predpisov účinných do 31.10.2013 v zmysle § 243b ods. 15.

Žalobné dôvody.



5. Žalobca napadnuté rozhodnutie žalovaného považoval za nezákonné z dôvodu nezákonnosti a v
meritórnom posúdení vecnej nesprávnosti. Mal za to, že vydaniu rozhodnutia predchádzal nesprávny
postup, ktorý bol výsledkom použitia nesprávnych ustanovení zákona a naopak nepoužitia ustanovení
zákona, ktoré sa na danú vec mali aplikovať (nesprávne právne posúdenie veci).

6. Žalovaný sa odvolával na použitie § 243b ods. 15 Exekučného poriadku, podľa znenia ktorého
sa disciplinárne konania dokončia podľa predpisov účinných do 31.10.2013 a iba selektívne aplikoval
§ 243d ods. 4 Exekučného poriadku a vôbec neaplikoval ustanovenie odseku 5 tohto paragrafu,
ktorý sa mal na vec použiť. V prejednávanej veci išlo o situáciu, že podľa predpisov účinných do
31.12.2014 nedošlo k vytvoreniu disciplinárneho senátu alebo bol príslušný disciplinárny orgán z dôvodu
neobsadenosti nečinný. Nečinnosť exekútorského stavu doplniť členov disciplinárnej komisie vyvolala
potrebu prijatia ust. § 243d ods. 5 Exekučného poriadku, ktorý je lex posterior specialis k § 243b ods. 15.

7. Žalobca mal za to, že sa disciplinárny senát vo svojom rozhodnutí nemohol odvolávať nestihnutia
lehoty na rozhodnutie, keďže tento stav bol spôsobený priamo disciplinárnym orgánom Slovenskej
komory exekútorov. Systematickým výkladom § 243d ods. 5 Exekučného poriadku v spojení s odsekmi
4 a 15 podľa žalobcu bolo potrebné vyvodiť, že prekluzívna lehota na prejednanie návrhu na začatie
disciplinárneho konania začína plynúť okamihom pridelenia (už raz skôr pridelenej) veci disciplinárnemu
senátu, ktorý vo veci rozhodoval a potom jednoročná lehota v zmysle § 243d ods. 5 Exekučného poriadku
bola plne zachovaná. Žalovaný napriek tomu, že bol viazaný § 243d ods. 5 Exekučného poriadku,
toto ustanovenie ignoroval a svoju právomoc účelovo vyložil podľa § 243d ods. 4 a § 243b ods. 15
Exekučného poriadku.

Vyjadrenie žalovaného.

8. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 09.03.2018 a trval na vyjadrení uvedenom
v odôvodnení touto žalobou napadnutého rozhodnutia, ktoré považuje za skutkovo a vecne správne,
zodpovedajúce zákonu so zohľadnením všetkých okolností konania.

Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie.

9. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11
ods. 1 SSP) predtým ako podrobil napadnuté rozhodnutie žalovaného meritórnemu súdnemu prieskumu
zaoberal sa skúmaním podmienok konania (§ 97 SSP).

10. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

11. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

12. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

13. Podľa § 177 ods. 2 SSP, ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor
alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.

14. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

15. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliadne
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“).



16. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne
neoprávnenou osobou.

17. Krajský súd pred prejednaním žaloby vychádzajúc z jej obsahu (predmetu a účelu) a po oboznámení
sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu žalovaného najskôr posudzoval splnenie podmienok
konania zo strany žalobcu, t. j. či je osobou oprávnenou na podanie predmetnej žaloby v súlade s ust.
§ 178 ods. 1 SSP, upravujúceho jeho aktívnu žalobnú legitimáciu. Súd v tejto súvislosti uvádza, že
obdobnú právnu otázku už riešil Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 5S/148/2017
a tento uznesením zo dňa 30.01.2018 žalobu odmietol. Obdobne postupoval Krajský súd v Bratislave
v konaní vedenom pod sp. zn. 6S/342/2016.

18. Aktívna procesná legitimácia žalobcu, ako procesná podmienka v zmysle § 178 ods. 1 SSP, ktorá robí
procesný subjekt osobou oprávnenou na podanie žaloby v sebe zahŕňa kumulatívne dva predpoklady,
a to postavenie účastníka v administratívnom konaní, ktoré bolo zavŕšené vydaním rozhodnutia alebo
opatrenia orgánu verejnej správy za súčasného splnenia predpokladu - ukrátenie na subjektívnych
právach žalobcu spojené s vydaním napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy.

19. Iba samotné tvrdenie žalobcu o nesprávnosti záverov žalobou napadnutého rozhodnutia správneho
orgánu a jeho namietaná nezákonnosť nie je postačúce. Súd v každej konkrétnej veci v intenciách
citovaných zákonných ustanovení posudzuje, či žalobca spĺňa zákonom stanovené podmienky svojej
procesnej aktívnej legitimácie na podanie žaloby, ktorou sa domáha súdneho prieskumu rozhodnutia/
opatrenia orgánu verejnej správy v správnom súdnictve.

20. V prejednávanej veci súd považuje za nesporné, že žalobca (v čase podania žaloby ním bola Lucia
Žitňanská, ministerka spravodlivosti SR) bol účastníkom administratívneho (disciplinárneho) konania,
ktorého začatie sám inicioval podaním disciplinárneho návrhu voči súdnej exekútorke - E.. P. J., keďže
v zmysle § 233 ods. 2 Exekučného poriadku bol orgánom oprávneným na podanie takéhoto návrhu, o
ktorom bolo následne vedené riadne disciplinárne konanie zavŕšené vydaným rozhodnutím žalovaného.

21. Pokiaľ ide o druhý predpoklad aktívnej procesnej legitimácie žalobcu, týmto je existencia nesporného
ukrátenia na jeho subjektívnych právach, ktoré je nutné chápať v dvoch rovinách, a to v rovine
subjektívneho práva a jeho ukrátenia.

22. Subjektívnym právom je potrebné rozumieť vlastné práva alebo právom chránené záujmy žalobcu.
Inými slovami fyzická a právnická osoba sa nemôže všeobecnou správnou žalobou (v súčasnosti
prvá hlava tretej časti SSP - § 177 a nasl.) domáhať ochrany subjektívnych práv inej osoby, resp.
pod jej subjektívne práva nemožno podriadiť také účinky rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej
správy, ktoré neovplyvňujú jej právnu pozíciu, t. j. nezasahujú do jej právnej sféry ani nespôsobujú
zmenu jej právneho postavenia (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sži 2/2011
z 24.02.2011).

23. Skutočnosť, že musí ísť o vlastné subjektívne práva fyzickej alebo právnickej osoby súčasne
vylučuje, aby pod tento druh aktívnej žalobnej legitimácie bolo možné podriadiť prípad, keď fyzická alebo
právnická osoba, ako účastník administratívneho konania v jeho rámci realizuje svoje verejno-mocenské
oprávnenia (v danom prípade podanie disciplinárneho návrhu voči súdnemu exekútorovi).

24. Pod ukrátením subjektívneho práva je nutné rozumieť taký stav, keď správnou žalobou napadnutým
rozhodnutím/opatrením orgánu verejnej správy bolo priamo zasiahnuté do práv alebo právom
chránených záujmov fyzickej alebo právnickej osoby.

25. Podľa názoru krajského súdu žalobca (v čase podania žaloby - Lucia Žitňanská, ministerka
spravodlivosti Slovenskej republiky) bol účastníkom administratívneho konania (v danom prípade
disciplinárneho konania voči súdnej exekútorke), ktorého výsledkom je rozhodnutie, ktoré sa touto
správnou žalobou napáda. V rámci uvedeného administratívneho konania však žalobca ako
splnomocnený oprávnený správny orgán realizoval svoje verejno - mocenské oprávnenie vyplývajúce
mu z ust. § 233 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie podať návrh na začatie disciplinárneho
konania voči príslušnému súdnemu exekútorovi.



26. Rozhodnutie, ktoré sa touto žalobou napáda, je výsledkom administratívneho (disciplinárneho)
konania, ktorého žalobca (v danom čase - Lucia Žitňanská, ministerka spravodlivosti SR) bol účastníkom
a v rámci tohto administratívneho konania ako jeho účastník v plnom rozsahu realizoval svoje verejno
- mocenské oprávnenie (dohľad a dozor nad súdnymi exekútormi). V uskutočnenom disciplinárnom
konaní vydané (touto žalobou napadnuté) rozhodnutie sa však nijako nemôže týkať subjektívnych práv
fyzickej osoby Lucie Žitňanskej, vtedajšej ministerky spravodlivosti SR, resp. každého ďalšieho (aj
súčasného) ministra spravodlivosti SR - Gábora Gála, ktoré by vychádzali z konkrétneho právneho
predpisu, ovplyvňovali by jeho právnu pozíciu, zasiahli by do jeho právnej sféry alebo by spôsobili zmenu
jeho právneho postavenia. Potom je potrebné prijať záver, že žalobca nespĺňa procesnú podmienku
osoby oprávnenej na podanie predmetnej žaloby, aktívnu procesnú legitimáciu vyplývajúcu z ust. §
178 ods. 1 SSP (uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/148/2017 - 35 a uznesenie sp. zn.
6S/342/2016 zo dňa 26.04.2018).

27. Správny súd je názoru nedostatku aktívnej žalobnej legitimácie žalobcu na podanie predmetnej
žaloby, nakoľko žalobca v podanej žalobe nijako neodôvodnil ukrátenie na svojich subjektívnych
právach vydaným napadnutým rozhodnutím žalovaného. Zároveň je treba konštatovať, že žalobca
v disciplinárnom konaní nevystupoval ako fyzická osoba, ale ako vedúci ústredného orgánu štátnej
správy - ministerstva spravodlivosti SR, t. j. ako orgán verejnej moci. Potom je potrebné poukázať
na skutočnosť, že poslaním súdneho prieskumu nie je ochrana subjektívnych práv orgánov verejnej
moci (v danom prípade žalobcu) v prebiehajúcom administratívnom konaní pred iným orgánom verejnej
moci, ktorým prislúcha administratívne konanie vykonať (Slovenská komora exekútorov - Disciplinárna
komisia, Disciplinárny senát, resp. Odvolací disciplinárny senát).

28. Nakoľko žalobca celkom jednoznačne nemá žalobnú legitimáciu v zmysle § 178 SSP na podanie
predmetnej žaloby a nijako nie je preukázané ukrátenie na jeho subjektívnych právach/právom
chránených záujmoch správny súd žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP ako podanú zjavne
neoprávnenou osobou odmietol.

29. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z
účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2001 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).