Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/182/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201307 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017201307.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: Lucia Žitňanská, ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, proti žalovanému: Notárska komora Slovenskej republiky - Disciplinárna komisia, so sídlom Bratislava, Krasovského 13, o preskúmanie zákonnosti žalovaného č. DK 8/2016-51 zo dňa 7.7.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a . Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Administratívne konanie 1. Žalobca podal návrh na začatie disciplinárneho konania č. 26019/2016-152/DK/2 zo dňa 14.7.2016 proti notárke L.D.. J. Y., so sídlom v M. Q., Q. X, ktorý bol žalovanému doručený dňa 18.7.2016. Žalobca vychádzal z podnetu Slovenského pozemkového fondu doručeného do podateľne Ministerstva spravodlivosti SR dňa 16.7.2015. 2. Žalovaný rozhodnutím č. DK 8/20106-51 zo dňa 7.7.2017 zastavil disciplinárne konanie začaté na návrh žalobcu proti notárke L.. J. Y. podľa čl. 16 ods. 1 písm. a/ v spojení s čl. 9 ods. 3 písm. a/ Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR. Dôvodom zastavenia disciplinárneho konania bolo oneskorené podanie návrhu na jeho začatie, keďže jednoročná subjektívna lehota na jeho podanie márne uplynula dňa 16.7.2016 (návrh bol podaný až dňa 18.7.2016). Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Dso/2/04, v zmysle ktorého začiatok plynutia subjektívnej lehoty na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania je potrebné počítať od dôjdenia podnetu nositeľovi disciplinárnej právomoci, teda ministrovi spravodlivosti SR. Začiatok jej plynutia nemôže byť závislý od organizácie práce nositeľa disciplinárnej právomoci. Rovnaký záver vyplýva aj z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 140/2011 zo dňa 16.6.2011: ak nositeľ disciplinárnej právomoci ako oprávnený orgán koná na základe podnetu (v tomto prípade Slovenského pozemkového fondu), sťažnosti alebo akéhokoľvek iného podania adresovaného ministrovi spravodlivosti za deň rozhodujúci pre začatie plynutia subjektívnej lehoty nemožno považovať iný deň ako ten, v ktorom je ministrovi spravodlivosti takého podanie doručené, t.j. deň, keď sa ako príslušný orgán dozvie o tom, že malo dôjsť k disciplinárnemu previneniu. Zákonná subjektívna a objektívna lehota na podanie disciplinárneho návrhu sú prekluzívnymi lehotami, ktoré oprávnený orgán nemôže predĺžiť. II. Žaloba 3. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. DK 8/20106-51 zo dňa 7.7.2017, jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil s názorom žalovaného, že sa dozvedel o disciplinárnom previnení dňa 16.7.2015, pretože v tento deň sa len dozvedel, že iný orgán sa domnieva, že bolo spáchané disciplinárne previnenie. Toto presvedčenie sám žalobca v danom čase nemal a ani nemohol mať. Navyše, Slovenský pozemkový fond ako podnecovateľ disciplinárneho návrhu zhrnul svoju domnienku veľmi široko a všeobecne - nebolo jasné, ktoré konkrétne notárske zápisnice z celkového počtu 210 mali vykazovať nedostatky. Žalobca potom musel vyhodnotiť, či sa skutok stal, kto ho spôsobil, v akom rozsahu a či išlo o úmyselné alebo nedbanlivostné konanie. Notárka mu predložila konkrétny spis až dňa 1.12.2015, kedy začala podľa jeho názoru plynúť jednoročná subjektívna lehota na podanie disciplinárneho návrhu. Zdôraznil, že v disciplinárnom návrhu uviedol iné okolnosti ako Slovenský pozemkový fond v podnete. 4. Subjektívnu lehotu nie je možné odvíjať od objektívnej skutočnosti. Doručenie podania do podateľne ministerstva je objektívnou skutočnosťou iba s ohľadom na presný čas, no žiadnym spôsobom nezohľadňuje odborný potenciál samotného podnetu, ktorý je často vysoko nekvalifikovaným. Na druhej strane, za jednoznačný a objektivizovaný moment, kedy žalobca nadobudol vedomosť o okolnostiach prípadu, je dátum doručenia notárskych spisov do podateľne ministerstva. Preto návrh na začatie disciplinárneho konania č. 26019/2016-152/DK/2 zo dňa 14.7.2016, ktorý bol žalovanému doručený dňa 18.7.2016, je podľa jeho názoru podaný včas v rámci plynutia subjektívnej aj objektívnej lehoty. 5. Namietal, že žalovaným citované rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 140/2011 zo dňa 16.6.2011 je vytrhnuté z kontextu a netýka sa predmetnej veci. III. Vyjadrenie žalovaného 6. Žalovaný sa v písomnom vyjadrení v plnom rozsahu pridržiaval odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vrátane všetkých skutočností v ňom uvedených. 7. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril. IV. Relevantné právne predpisy 8. Podľa § 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení zákona č. 88/2017 Z.z. (ďalej len SSP) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (ods. 1). Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (ods. 2). 9. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 10. Podľa § 98 ods. 1 písm. e/ SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. 11. Podľa § 177 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy (ods. 1). Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom (ods. 2). 12. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 13. Podľa § 92 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 323/192 Zb.) návrh na začatie disciplinárneho konania môže podať minister, predseda krajského súdu a prezident komory (ďalej len "navrhovateľ") do jedného roka odo dňa, keď sa dozvedel o disciplinárnom previnení, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Notár alebo kandidát si môže v disciplinárnom konaní zvoliť obhajcu z radov advokátov alebo notárov. 14. Podľa § 93 ods. 1, ods. 3 zákona č. 323/1992 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016 disciplinárne opatrenia ukladá disciplinárna komisia prostredníctvom svojich senátov (ods. 1). Ten, komu bolo uložené disciplinárne opatrenie podľa odseku 1, môže podať proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie opravný prostriedok do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia; opravný prostriedok môže podať aj navrhovateľ. Opravný prostriedok sa podáva komore. O opravnom prostriedku rozhoduje krajský súd, v ktorého obvode má notár sídlo (ods. 3). 15. Podľa § 93 ods. 1, ods. 3 zákona č. 323/1992 Zb. v znení účinnom od 1.7.2016 disciplinárne opatrenia ukladá disciplinárna komisia prostredníctvom svojich senátov (ods. 1). Proti rozhodnutiu o disciplinárnom opatrení nie je možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia (ods. 3). V. Posúdenie veci správnym súdom 16. Správny súd v prvom rade skúmal procesné podmienky konania, medzi ktoré patrí aj aktívna vecná legitimácia žalobcu na podanie správnej žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, a dospel k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť, pretože bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. 17. Aktívna vecná legitimácia žalobcu v zmysle § 177 ods. 1 a § 178 ods. 1 SSP v sebe zahŕňa dva predpoklady, ktoré musia byť splnené kumulatívne, a to postavenie účastníka v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, a súčasne ukrátenie na subjektívnych právach spojené s vydaním napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Súd v každom štádiu konania posudzuje, či žalobca spĺňa zákonom stanovené podmienky aktívnej vecnej legitimácie na podanie žaloby v správnom súdnictve. 18. Správny súdny poriadok v § 177 ods. 2 nevylučuje, aby sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného nemohli domáhať aj iné subjekty ako účastníci administratívneho konania, ich okruh však zužuje len na prokurátora a na subjekt výslovne na to oprávnený osobitným zákonom. 19. Správny súd sa najskôr zaoberal otázkou, či žalobca spĺňa podmienky aktívnej vecnej legitimácie ako účastník administratívneho konania podľa § 177 ods. 1 a § 178 ods. 1 SSP a následne ako iný subjekt podľa § 177 ods. 2 SSP. 20. Je nesporné, že žalobca bol účastníkom administratívneho (disciplinárneho) konania v postavení navrhovateľa podľa § 92 ods. 1 veta prvá zákona č. 323/1992 Zb., teda prvú podmienku vyplývajúcu z § 177 ods. 1 a § 178 ods. 1 SSP spĺňa. 21. Pokiaľ ide o druhý predpoklad aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, týmto je ukrátenie na individuálnych právach, ktoré sa musia prejaviť v subjektívnej sfére žalobcu. Subjektívnym právom je potrebné rozumieť vlastné hmotné alebo procesné práva alebo právom chránené záujmy konkrétneho žalobcu, ktoré mu priznáva osobitný právny predpis. Inými slovami, fyzická a právnická osoba sa nemôže všeobecnou správnou žalobou domáhať ochrany subjektívnych práv inej osoby, resp. pod jej subjektívne práva nemožno podradiť také účinky rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré neovplyvňujú jej právnu pozíciu, t.j. nezasahujú do jej právnej sféry, ani nespôsobujú zmenu jej právneho postavenia (napríklad uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sži/2/2011 zo dňa 24.2.2011). 22. Skutočnosť, že musí ísť o vlastné subjektívne (na konkrétny subjekt sa viažuce) práva fyzickej alebo právnickej osoby, súčasne vylučuje, aby pod tento druh aktívnej vecnej legitimácie bolo možné podradiť prípad, keď fyzická alebo právnická osoba ako účastník administratívneho konania v jeho rámci realizuje jeho verejno-mocenské oprávnenia. 23. V prípade tzv. vertikálnych administratívnoprávnych vzťahov, v ktorých orgány verejnej správy vystupujú voči účastníkom administratívneho konania v štátno-mocenskom postavení, teda rozhodujú o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy, tento mocenský prvok a nerovnomerné postavenie je vyvažovaný možnosťou dovolávať sa ochrany práv v správnom súdnictve. V disciplinárnom konaní iniciovanom ministrom spravodlivosti ako navrhovateľom a predstaviteľom ústredného orgánu štátnej správy, do ktorého právomoci patrí vykonávať dohľad nad činnosťou notárov, však príslušný orgán nekoná o subjektívnych právach navrhovateľa (ministra spravodlivosti), ale posudzuje spáchanie správneho deliktu notárom, vyvodzuje deliktuálnu zodpovednosť voči notárovi a ukladá mu sankciu. Teda účastníkom dotknutým na subjektívnych právach a povinnostiach je notár ako obvinený zo spáchania disciplinárneho deliktu a prípadne aj odsúdený za spáchanie správneho deliktu. 24. Podľa názoru krajského súdu žalobca síce bol účastníkom administratívneho konania v postavení navrhovateľa, no v rámci uvedeného konania realizoval svoje verejno-mocenské oprávnenie vyplývajúce z § 92 veta prvá zákona č. 323/1992 Zb., t.j. oprávnenie podať návrh na začatie disciplinárneho konania. Z uvedeného dôvodu sa uvedené rozhodnutie nemôže týkať subjektívnych práv ministra spravodlivosti ako fyzickej osoby, ktoré by vychádzali z konkrétneho právneho predpisu, ovplyvňovali by jeho právnu pozíciu, alebo by zasiahli do jeho právnej sféry alebo by spôsobili zmenu jeho právneho postavenia. Správny súd na základe uvedeného preto dospel k záveru, že žalobca nie je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie vyplývajúcej z § 177 ods. 1 a § 178 ods. 1 SSP. 25. Správny súd sa následne zaoberal aj ďalším typom aktívnej vecnej legitimácie podľa § 177 ods. 2 SSP, ktorá sa neviaže na subjektívne práva konkrétneho účastníka administratívneho konania, ktoré by mali byť napadnutým rozhodnutím negatívne dotknuté. Zákonodarca v tomto prípade pripúšťa, aby žalobu podal prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom. 26. Je nepochybné, že žalobca nie je prokurátorom, preto sa správny súd touto podmienkou nebude viac zaoberať. Pre posúdenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu je určujúce ustáliť, či ho na podanie žaloby výslovne splnomocňuje osobitný právny predpis, v tomto prípade zákon č. 323/1992 Zb. 27. Návrh žalobcu na začatie disciplinárneho konania voči notárke bol žalovanému doručený dňa 18.7.2016, preto je nevyhnutné vychádzať z § 93 zákona č. 323/1992 Zb. v znení účinnom od 1.7.2016. Citované ustanovenie však výslovne neupravuje oprávnenie navrhovateľa disciplinárneho konania (teda ministra spravodlivosti) iniciovať preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného správnym súdom podľa § 177 a nasl., resp. podľa § 194 a nasl. SSP podaním správnej žaloby. Toto oprávnenie nemožno extrahovať ani dedukciou znenia § 93 zákona č. 323/1992 Zb. v znení účinnom od 1.7.2016. 28. Z hľadiska historického výkladu ustanovenia § 93 zákona č. 323/1992 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016 správny súd konštatuje, že úmysel zákonodarcu sa s účinnosťou od 1.7.2016 zmenil a od tohto dátumu vylúčil navrhovateľa disciplinárneho konania z možnosti podať žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Správny súd uvádza, že do 30.6.2016 zákonodarca oprávňoval žalobcu na podanie opravného prostriedku s cieľom preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a vyjadril to slovami: „opravný prostriedok môže podať aj navrhovateľ“ v § 93 ods. 3 v prvej vete slová za bodkočiarkou zákona č. 323/1992 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016. V súvislosti s prijatím SSP (§ 177 ods. 2) došlo aj k novelizácii zákona č. 323/1992 Zb. a jeho § 93, v ktorom už bol navrhovateľ s účinnosťou od 1.7.2016 vylúčený z možnosti podať správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Na základe uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že žalobca nespĺňa ani podmienku aktívnej vecnej legitimácie vyplývajúcej z § 177 ods. 2 SSP na podanie žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného. 29. Z uvedených dôvodov krajský súd žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. e/ SSP ako podanú zjavne neoprávnenou osobou odmietol. Vzhľadom na túto skutočnosť sa správny súd už nezaoberal konkrétnymi námietkami žalobcu smerujúcimi proti rozhodnutiu žalovaného. 30. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže žaloba bola odmietnutá. 31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.