Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/109/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201339 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017201339.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Kriškovej a členov Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: N. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. X, B., zastúpený advokátom JUDr. Milanom Koledom, sídlo Klincová 35, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie, sídlo Tomášikova 46, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP3-2017/057806-NMT zo dňa 07.06.2017, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie č. OU-BA-OOP3-2017/057806-NMT zo dňa 07.06.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov. 1. Rozhodnutím Okresného úradu Malacky, odbor starostlivosti o životné prostredie, ako príslušný orgán štátnej správy ochrany prírody a krajiny podľa § 68 zák. č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení (ďalej len „zákon o ochrane prírody“) a § 5 zák. č. 525/2003 Z.z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie o zmene a doplnení niektorých zákonov, v spojení s § 52 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších prepisov a § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, pod č. OU-MA-OSZP-2017/000133/GAM zo dňa 08.03.2017, bol žalobca uznaný vinným z priestupku podľa § 92 ods. 1 písm. c) zákona o priestupoch, ktorého sa mal dopustiť porušením podmienok § 13 ods. 2 písm. d) zákona o ochrane prírody a to vybudovaním oplotenia v druhom stupni územnej ochrany (časť pozemku) bez súhlasu orgánu prírody a bez vydania výnimky zo zakázanej činnosti ustanovenej v § 2 ods. 1 písm. e) vyhl. č. 216/2005 Z.z., ktorou sa vyhlasuje CHVÚ Malé Karpaty. V zmysle § 92 ods. 2 písm. b) zákona o priestupkoch uložil žalobcovi pokutu vo výške 1.000,- € s povinnosťou úhrady trov konania vo výške 16,- €. Zároveň v zmysle § 92 ods. 6 zákona o ochrane prírody, uložil žalobcovi opatrenia na nápravu následkov protiprávneho konania: 1. zdvihnúť výšku oplotenia v spodnej časti, t.j. ponechať voľný priestor medzi terénom a oplotením s výškou 10-20 cm. 2. vytvoriť dva permanentné otvory v oplotení v JV časti a na protiľahlej strane v SZ časti oplotenia, tak aby bola umožnená migrácia voľne žijúcich živočíchov v tomto regióne v smere od lesa k vodnému toku. Dĺžka jednotlivých otvorov má byť minimálne 10 m (bez oplotenia a bez brán). Na uložené opatrenia správny orgán určil žalobcovi lehotu 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia s tým, že o ich zrealizovaní bude písomne informovať Okresný úrad Malacky, odbor starostlivosti o životné prostredie. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný pod č. OU- BA-OOP3-2017/057806-NMT zo dňa 07.06.2017 tak, že zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie Okresného úradu Malacky, odbor starostlivosti o životné prostredie pod č. OU-MA-OSZP-2017/000133/ GAM zo dňa 08.03.2017, potvrdil. II. Žaloba. 3. V zákonnej lehote žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 08.08.2017 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP3-2017/057806-NMT zo dňa 07.06.2017, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, v ktorých nedostatočne zistili skutkový stav a nezaoberali sa zánikom zodpovednosti žalobcu za prejednávaný priestupok. Rozhodnutie odporuje oprávneným záujmom žalobcu, porušuje zákaz neprimeraného zasahovania do výkonu vlastníckych práv žalobcu a žiadal rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 4. Žalobca poukázal, že odvolací správny orgán nezohľadnil argumentáciu žalobcu v bode 2. dôvodov odvolania a neskúmal priebeh stavebného konania prebiehajúceho pred stavebným úradom Lozorno. V Oznámení o ohlásení drobnej stavby č. 686/48/2014 zo dňa 11.08.2014, nebola žalobcovi uložená povinnosť žiadať o uvedenú výnimku, nakoľko nešlo o vybudovanie nového oplotenia. Vo veci ide o obnovenie už desaťročia existujúceho oplotenia poľnohospodárskeho objektu. Stavebný úrad, ani odvolací orgán sa nezaoberal zistením, či vôbec o stavbu ide. V tejto súvislosti žalobca odkázal na pojem „stavba“ vymedzený v § 43 stavebného poriadku, v súlade so smernicou č. 89/106/EHS, najmä na podmienku pevného spojenia so zemou. Na určenie, či je oplotenie stavbou, podľa názoru žalobcu, nestačí pevné spojenie so zemou. Oplotenie, ktoré je predmetom tohto konania, nie je stavbou v zmysle stavebného poriadku, nakoľko nespĺňa kritéria pre pozemné stavby, keďže nemá strechu a medzi inžinierskymi stavbami oplotenie uvedené nie je. 5. Podľa názoru žalobcu, výsledkom stavebného konania má byť rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby a až na základe tohto rozhodnutia môže orgán ochrany prírody rozhodovať o priestupku proti zákonu o ochrane prírody a krajiny. Tvrdenie žalovaného, že žalobca vybudoval oplotenie bez povolenia, nezodpovedá skutkovému stavu, nakoľko povolenie bolo vydané stavebným úradom. 6. Správne orgány nedostatočne zistili skutkový stav porušenia a možného ohrozenia chránených záujmov. Či zakázané činnosti vymedzené zákonom a vyhláškou môžu mať negatívny vplyv, treba vždy analyzovať pre konkrétny prípad odborníkom, v danom prípade znalcom ornitológom. Stanovisko pracovníčky Orgánu ochrany prírody, vychádzajúce z jednej miestnej obhliadky, nedáva spoľahlivý a objektívny podklad pre rozhodnutie o optimálnych a efektívnych opatreniach. 7. Žalobca poukázal, že v konaní o priestupku nebola vytýčená výmera ani konkrétna plocha tej časti parcely, resp. parciel, ktoré sú časťou chráneného územia. Žalobcovi nebolo oznámené stanovisko ŠOP SR CHKO Malé Karpaty č. CHKO MK/1440/2016 zo dňa 02.01.2017, ktorým boli určené podmienky na nápravu protiprávneho konania. 8. Odvolací správny orgán neposúdil obsah bodu 4. podaného odvolania, ktorým namietal preklúziu prejednania priestupku s tým, že ak sa mal žalobca svojím konaním dopustiť priestupku, stalo sa tak dňom ukončenia rekonštrukcie, dňa 30.09.2014. S poukazom na § 20 zák.č. 372/1990 Zb., priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky. A keďže priestupok bol prejednaný dňa 08.03.2017, bol odvolací orgán povinný skúmať dodržanie prekluzívnej lehoty z úradnej povinnosti. 9. Podľa žalobcu správne orgány nepostupovali podľa platných právnych noriem, nekonali v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a nezistili dostatočne skutkový stav. III. Vyjadrenie žalovaného. 10. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 26.09.2017, doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.09.2017 s tým, že žalobu napadnuté rozhodnutie je vecne správne, vydané v súlade s platnými právnymi predpismi a žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. 11. K žalobe žalovaný uviedol, že ako príslušný odvolací orgán po tom, čo komplexne preskúmal rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. OU-MA-OSZP-2017/000133/GAM zo dňa 08.03.2017, ktorým Okresný úrad Malacky, odbor starostlivosti o životné prostredie uložil žalobcovi pokutu vo výške 1000,- €, za priestupok podľa § 92 ods. 1 písm. c) zákona o ochrane prírody, ktorého sa dopustil porušením podmienok podľa § 13 ods. 2 písm. d) zákona o ochrane prírody a to vybudovaním oplotenia v druhom stupni územnej ochrany (časť pozemku) bez súhlasu orgánu ochrany prírody a porušením podmienok § 2 ods. 1 písm. e) vyhl. MŽP SR č. 216/2005 Z.z., ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Malé Karpaty - umiestnenie stavby bez vydania výnimky zo zakázanej činnosti, na pozemkoch parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a parc. č. XXXX/X,X,X,X,X,XX,XX,XX,XX v kat. úz. E., lokalita E. - O. E. a uložil opatrenia podľa § 92 ods. 6 zákona o ochrane prírody, na nápravu následkov protiprávneho konania ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu zistil, že nie sú v rozpore s príslušnými zákonnými ustanoveniami, dostatočným spôsobom boli zabezpečené procesné práva účastníkov a boli vydané správne rozhodnutia, ktoré boli v legitímnych očakávaniach žalobcu. 12. V žalobe nie sú uvedené žiadne nové právne skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by preukazovali porušenie platných právnych predpisov zo strany Okresného úradu Bratislava, odboru opravných prostriedkov a Okresného úradu Malacky, odboru starostlivosti o životné prostredie. Žalovaný pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia Okresného úradu Malacky, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-MA-OSZP-2017/000133/GAM zo dňa 08.03.2017 postupoval správne a rozhodol podľa § 46 zákona o správnom konaní. Predmetné rozhodnutie bolo vydané na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu, je zákonné a má predpísané náležitosti. IV. Administratívne konanie. 13. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobca listom doručeným Okresnému úradu Malacky, Odboru starostlivosti o životné prostredie dňa 15.06.2016 požiadal o stanovisko k dodatočnému povoleniu stavby oplotenia pozemku s hospodárskou usadlosťou na pozemkoch parciel reg. „C“ KN č. XXXX/X a XXXX/X v kat. úz. E., ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Na základe uvedenej žiadosti Okresný úrad Malacky, Odbor starostlivosti o životné prostredie požiadal o stanovisko Štátnu ochranu prírody SR, správu chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty, ktorá listom č. CHKO MK/806/2016 z 29.07.2016 zaujala stanovisko s tým, že pozemok na ktorom je umiestnená stavba oplotenia je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti (ďalej len „CHKO“) Malé Karpaty a Chráneného vtáčieho územia (ďalej len „CHVÚ“) Malé Karpaty. Vo vzťahu k CHVÚ Malé Karpaty sa pozemok nachádza v tzv. ekologicko - funkčnom priestore (územie vymedzené v príl. č. 2 vyhl. MŽP SR č. 216/2005 Z.z.), kde platí druhý stupeň ochrany prírody. CHVÚ Malé Karpaty bolo vyhlásené na účely zachovania biotopov druhov vtákov európskeho významu a biotopov sťahovavých druhov vtákov a zabezpečenia ich prežitia a rozmnožovania. Ekologicko-funkčný priestor CHVÚ bol vyčlenený na ochranu hniezdnych možností vtákov viazaných na biotopy lúčnych priestorov a krovinatých zárastov. Lokalita Lipníky (Lintavy) podľa Regionálneho územného systému ekologickej stability (ďalej len „RÚSES“) je súčasťou biokoridoru nadregionálneho významu č. IV (Malacky - Borinka). Na oplotených pozemkoch, ktoré sú trvalými trávnymi porastmi sa vyskytuje travinno-bylinný biotop európskeho významu Lk1 Nížinné a podhorské kosné lúky (kód biotopu 6510), pričom vybudovaním oporných betónových stĺpov a ich osadením do betónového základu došlo k miernemu zničeniu tohto biotopu. Oplotenie pozemkov mimo zastavaného územia je krajným riešením, pretože vytvára bariérový prvok pre migráciu väčších druhov voľne žijúcich živočíchov hlavne cicavcov, zvyšuje ich mortalitu (najmä vtákov) pri nárazoch za zhoršenej viditeľnosti. Na ochranu hospodárskych zvierat sa odporúča použiť elektrické oplôtky. V závere svojho stanoviska štátny orgán ochrany prírody navrhol: 1. V zmysle § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona, aby stavebný úrad nariadil vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, pretože umiestnenie stavby na pozemku v chránenom území, v ekologicko-funkčnom priestore CHVÚ Malé Karpaty, v území vymedzenom v príl. č. 2 vyhl. MŽP SR č. 216/2005 Z.z., je podľa § 2 ods. 1 písm. e) vyhlášky zakázané a dodatočné povolenie stavby môže byť v rozpore s verejným záujmom. 2. Riešiť porušenie podmienok ochrany CHVÚ Malé Karpaty v priestupkovom konaní podľa § 92 ods. 1 písm. zd) zákona, s uložením sankcie na hornej hranici sadzby za umiestnenie stavby v chránenom území, kde platí zákaz umiestňovať stavbu. 3. Pri vybudovaní betónových stĺpov došlo k zničeniu biotopu európskeho významu. Na zásah do biotopu európskeho významu je potrebný súhlas orgánu ochrany prírody podľa § 6 ods. 2 zákona. 4. Z krajinárskeho hľadiska umiestnenie stavby rozsiahleho oplotenia narušuje typický krajinný ráz. 5. Oplotenie celku lúčno - pasienkového priestoru s výmerou 71,2 ha je bariérovým prvkom v krajine a narušuje jej konektivitu, zvlášť keď ide o územie, ktoré patrí v zmysle územného systému ekologickej stability do nadregionálneho biokoridoru. 14. Na základe uvedeného stanoviska Okresný úrad Malacky, Odbor starostlivosti o životné prostredie zahájil dňa 22.09.2016 konanie o priestupku a nariadil pojednávanie, na ktoré riadne predvolal žalobcu a ostatné zainteresované orgány. Na nariadenom ústnom pojednávaní dňa 12.10.2016 sa mali možnosť vyjadriť zástupcovia všetkých predvolaných strán. Túto možnosť využila zástupkyňa žalobcu, ktorá uviedla, že na pozemku sa realizujú neskoré kosby, dôvod oplotenia pozemku je jeho poškodzovanie divou zverou a chov koní. Povolená bola rekonštrukcia pôvodného oplotenia, permanentne sú otvorené brány. Plot ako taký je poškodený. Zástupkyňa Okresného úradu Lozorno uviedla, že povolená bola rekonštrukcia pôvodného oplotenia a nie výstavba nového oplotenia. Zástupkyňa CHVÚ Malé Karpaty uviedla, že je tu rozpor s verejným záujmom a navrhla odstrániť dve časti oplotenia (to novopostavené), navrhla výstavbu oplôtkov, nahradiť betónové stĺpy drevenými, odstrániť ostnatý drôt zo spodnej časti pletiva, zdvihnúť oplotenie zo spodnej časti s tým, že výška bude upresnená. 15. Následne prebehla v dňoch od 16.11.2016 do 06.12.2016 e-mailová komunikácia medzi zainteresovanými stranami z ktorej vyplýva, že otvory so šírkou 4,00 m, 6,80 m a 9,40 m na východnej strane pozemku už existujú, nedajú sa uzavrieť a boli vytvorené za účelom prechodu zvery. Na západnej strane pozemku je existujúci otvor so šírkou 4,50 m a je ho možné uzavrieť. Uvedené je vyznačené v prílohe katastrálnej mapy. 16. Z listu Okresného úradu Malacky, Odboru starostlivosti o životné prostredie zo 06.12.2016 súd zistil, že správny orgán požiadal CHKO Malé Karpaty o určenie podmienok permanentných vstupov pre zver a upresnenie ostatných podmienok v zmysle návrhov na prejednaní veci dňa 12.10.2016 i s dodaním nákresu. Na základe uvedenej požiadavky Štátna ochrana prírody SR, správa chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty svojim stanoviskom č. CHKO MK/1440/2016 z 02.01.2017 upresnila podmienky tak, že navrhla zdvihnúť výšku oplotenia v spodnej časti t.j. voľný priestor medzi terénom a oplotením s výškou 10-20 cm, vytvoriť dva permanentné otvory v oplotení v JV časti a na protiľahlej strane v SZ časti oplotenia tak, aby bola umožnená migrácia voľne žijúcich živočíchov v tomto regióne v smere od lesa k vodnému toku, s dĺžkou jednotlivých otvorov minimálne 10 m s tým, že oplotenie bude v týchto úsekoch vynechané a bez brán. Súčasťou stanoviska je katastrálna mapa s vyznačením podmienok. 17. Následne prvostupňový správny orgán Okresný úrad Malacky, odbor starostlivosti o životné prostredie, vydal rozhodnutie č. OU-MA-OSZP-2017/000133/GAM dňa 08.03.2017, ktoré žalobca napadol odvolaním z 29.03.2017, doručeným prvostupňovému správnemu orgánu dňa 30.03.2017 s tým, že Okresný úrad Malacky sa stal doručením žiadosti o stanovisko k dodatočnému povoleniu stavby účastníkom stavebného konania, ktoré vedie Obec Lozorno ako stavebný úrad. Na základe stanoviska Štátnej ochrany prírody SR CHKO Malé Karpaty zo dňa 09.08.2016, ktorým bol Okresný úrad Malacky upozornený, že predmetná stavba je umiestnená na pozemku v chránenom území vymedzenom v prílohe č. 2 vyhl. MŽP SR č.216/2005 Z.z., kde je podľa § 2 ods. l písm. e) vyhlášky umiestnenie stavby zakázané, začal Okresný úrad Malacky prejednávať priestupok, o ktorom vydal rozhodnutie, ktoré je predmetom súdneho prieskumu. V odvolaní proti predmetnému rozhodnutiu žalobca poukázal na skutočnosť, že súčasne pred stavebným úradom Obce Lozorno prebieha konanie o dodatočnom povolení stavby pod sp. zn. SÚ - 995/2014, pričom táto skutočnosť v konaní o priestupku nebola zohľadnená (rozhodnutie o priestupku bolo vydané skôr ako bolo ukončené konanie o dodatočnom povolení stavby). Žalobca v odvolaní namietal vadu rozhodnutia, v ktorom pri ustanoveniach § 92 ods. l písm. c) a § 13 ods. 2 písm. d) chýba uvedenie právnej normy. V ďalšom žalobca namietal preklúziu prejednania priestupku, keď rekonštrukcia plotu bola ukončená dňa 30.09.2014 a v zmysle § 20 zákona o priestupkoch, priestupok možno prejednať ak od jeho spáchania uplynuli dva roky. Keďže ide o lehotu prekluzívnu a Okresný úrad Malacky priestupok prejednal dňa 08.03.2017, rozhodol po uplynutí prekluzívnej lehoty. Žalobca napadol i opatrenia uložené predmetným rozhodnutím, ktoré sú podľa jeho názoru neprimerané a čiastočne nerealizovateľné vzhľadom na oprávnené požiadavky ochrany verejného záujmu (ochrana prírody) a na druhej strane ochrany zákonných práv žalobcu na užívanie vlastníctva. K samotnému oploteniu žalobca uviedol, že v čase žiadosti o povolenie rekonštrukcie oplotenia nebolo možné odhadnúť nutný rozsah technického prevedenia úprav oplotenia, ktoré bolo postavené pred 50-timi rokmi s tým, že pozemok bol kompletne oplotený i s ostnatým drôtom. Ochrana trávnatých porastov a vysadených ovocných stromov pred poškodzovaním najmä diviačou a srnčou zverou nepožíva špeciálnu ochranu podľa vyhlášky. Oplotenie nebráni v prelete či prechode vtáčej populácii, keďže veľkosť otvorov v pletive je postačujúca a Drop veľký sa na Záhorí nevyskytuje. V stanovisku Štátnej ochrany prírody SR CHKO Malé Karpaty nie je pre parc. č. XXXX - časť presne vymedzená tá časť pozemku, ktorá podlieha kvalifikovanej ochrane vymedzenej v prílohe č. 2 vyhl. č. 215/2006 Z.z.. Pokiaľ ide o permanentné otvory v oplotení, tieto, vo vzťahu k vtákom a ostatnej zvery, sú mimo účelu chráneného územia, keďže zver si vstup na pozemok pre svoje potreby zabezpečila sama, prirodzeným spôsobom a na iných miestach, ako sú navrhnuté ochranármi, čo môže doložiť fotodokumentáciou. V závere odvolania žalobca zdôraznil svoj vzťah k prírode a skutočnosť, že je chovateľom koní a tomuto účelu má slúžiť predmetný pozemok. V. Verejné vyhlásenie rozsudku 18. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 9 ods. 1 SSP rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 02.07.2018, postupujúc podľa § 107 ods. 2 a § 137 ods. 4 SSP. Žalobca ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania vo veci, súdom boli poučení, ak sa výslovne nevyjadria, že žiadajú o nariadenie pojednávania, bude mať súd za to, že súhlasia s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. VI. Právne posúdenie žaloby. 19. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 27 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 20. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 21. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 23. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný. 24. Podľa § 1 ods. 1 vyhl. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 216/2005 Z.z., vyhlasuje sa Chránené vtáčie územie Malé Karpaty (ďalej len „chránené vtáčie územie“) na účely zachovania biotopov druhov vtákov európskeho významu a biotopov sťahovavých druhov vtákov sokola rároha, včelára lesného, ďatľa prostredného, výra skalného, lelka lesného, bociana čierneho, ďatľa bielochrbtého, ďatľa hnedkavého, ďatľa čierneho, sokola sťahovavého, muchárika bielokrkého, muchárika červenohrdlého, strakoša červenochrbtého, žlny sivej, penice jarabej, prepelice poľnej, krutihlava hnedého, muchára sivého, žltochvosta lesného, pŕhľaviara čiernohlavého, hrdličky poľnej a orla kráľovského a zabezpečenia ich prežitia a rozmnožovania. 25. Podľa § 1 ods. 2 vyhl. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 216/2005 Z.z., chránené vtáčie územie sa nachádza v okrese Bratislava III v katastrálnych územiach Rača a Vajnory, v okrese Bratislava IV v katastrálnom území Záhorská Bystrica I, v okrese Malacky v katastrálnych územiach Plavecký Mikuláš, Plavecké Podhradie, Sološnica, Rohožník, Kuchyňa, Pernek, Jablonové, Lozorno, Turecký vrch, Stupava, Borinka I, Mást II, Marianka, v okrese Myjava v katastrálnych územiach Brezová pod Bradlom a Košariská, v okrese Pezinok v katastrálnych územiach Doľany, Častá, Dubová, Modra, Píla, Pezinok, Budmerice, Veľké Tŕnie, Malé Tŕnie, Limbach, Grinava, Neštich, Svätý Jur, v okrese Piešťany v katastrálnych územiach Prašník, Dolný Lopašov, Chtelnica, Kočín, Lančár, Šterusy, v okrese Senica v katastrálnych územiach Hradište pod Vrátnom, Plavecký Peter a v okrese Trnava v katastrálnych územiach Dobrá Voda, Dechtice, Buková, Smolenice, Lošonec, Smolenická Nová Ves, Horné Orešany, Dolné Orešany a Dlhá. 26. Podľa § 2 ods. 1 písm. e) vyhl. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 216/2005 Z.z., za zakázané činnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv na predmet ochrany chráneného vtáčieho územia, sa v častiach chráneného vtáčieho územia uvedených v prílohe č. 2 považuje umiestňovanie stavby a budovanie lesnej cesty alebo zvážnice. 27. Podľa § 13 ods. 2 písm. d) zák.č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na oplotenie pozemku za hranicami zastavaného územia obce okrem oplotenia lesnej škôlky, ovocného sadu a vinice. 28. Podľa § 26 ods. 5 zák.č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, v chránenom vtáčom území sa zakazuje vykonávať činnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv na predmet jeho ochrany. 29. Podľa § 65a ods. 1 zák.č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky je odborná organizácia ochrany prírody a krajiny s celoslovenskou pôsobnosťou zriadená ministerstvom ako príspevková organizácia, ktorá zabezpečuje úlohy na úseku ochrany prírody a krajiny podľa tohto zákona a osobitných predpisov. 30. Podľa § 65a ods. 2 písm. v) zák.č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky spracúva odborné stanoviská pre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany prírody. 31. Podľa § 91 ods. 8 zák.č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, sankciu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa o porušení povinnosti dozvedel príslušný orgán ochrany prírody, najneskôr do piatich rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti. Ďalšiu pokutu podľa odseku 7 možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa mala povinnosť uložená v rozhodnutí podľa odseku 7 splniť. 32. Podľa § 92 ods. 1 písm. c) zák.č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, priestupku sa dopustí ten, kto vykonáva činnosť uvedenú v § 6 ods. 2 a 4, § 7a ods. 1 a § 7b ods. 1, § 13 až 16, § 24 alebo § 38 ods. 2 bez súhlasu príslušného orgánu ochrany prírody. 33. Podľa § 92 ods. 2 písm. b) zák.č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, za priestupok podľa odseku 1 písm. c) až s) možno uložiť pokarhanie, pokutu do 3 319,39 eura a prepadnutie veci. 34. Podľa § 92 ods. 6 zák.č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, orgán ochrany prírody môže v rozhodnutí o priestupku povinnému uložiť, aby v určenej lehote vykonal opatrenia na nápravu následkov protiprávneho konania, za ktoré bola pokuta uložená. Ak povinný v určenej lehote tieto opatrenia nevykoná, možno mu uložiť ďalšiu pokutu až do výšky dvojnásobku uloženej pokuty. Ďalšiu pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa mala povinnosť uložená v rozhodnutí o priestupku splniť. 35. Podľa § 92 ods. 10 zák.č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahujú všeobecné predpisy o prejednávaní priestupkov, ak tento zákon neustanovuje inak. 36. Podľa § 2 ods. 1 písm. e) vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 216/2005 Z.z. ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Malé Karpaty, za zakázané činnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv na predmet ochrany chráneného vtáčieho územia, sa v častiach chráneného vtáčieho územia uvedených v prílohe č. 2 považuje umiestňovanie stavby a budovanie lesnej cesty alebo zvážnice. 37. Podľa § 3 ods. 5 vety prvej zák. č. 71/1967 Zb., rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. 38. Podľa § 32 ods. 2 zák.č. 71/1967 Zb., podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 39. Podľa § 46 zák.č. 71/1967 Zb., rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 40. Podľa § 47 ods. 3 zák.č. 71/1967 Zb., v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. VII. Závery správneho súdu. 41. Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutí prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu s tým, či boli vydané v súlade so zákonom o ochrane prírody, správnym poriadkom a či konanie o priestupku bolo vedené v zákonnej lehote. 42. Zákonodarca v zákone o ochrane prírody upravil predmet a rozsah právnej úpravy, ktorým je ochrana prírody a krajiny a pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinností právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom prispieť k zachovaniu rozmanitosti podmienok a foriem života na zemi, utvárať podmienky na trvalé udržiavanie, obnovovanie a racionálne využívanie prírodných zdrojov, záchranu prírodného dedičstva, charakteristického vzhľadu krajiny a na dosiahnutie a udržanie ekologickej stability. V § 13 ods. 2 písm. c) zákona o ochrane prírody zákonodarca ustanovil podmienku vykonávania zákonom stanovených činností na chránenom území len so súhlasom príslušného orgánu štátnej správy na úseku ochrany prírody a krajiny. 43. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 44. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. 45. V prvom rade treba zdôrazniť, že v predmetnej veci, v ktorej sa posudzuje prejednanie priestupku podľa zákona o ochrane prírody, správny orgán priestupok prejedná z úradnej povinnosti. Na prejednanie priestupku je miestne príslušný správny orgán, v ktorého územnom obvode bol priestupok spáchaný. 46. Námietku žalobcu, že správny orgán v konaní o priestupku nezohľadnil skutočnosť, že súčasne prebieha a nie je právoplatne skončené konanie o dodatočnom povolení stavby, že až na základe tohto rozhodnutia môže orgán ochrany prírody rozhodovať o priestupku proti zákonu o ochrane prírody a krajiny, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Z administratívneho spisu ako i z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je zrejmé, že Okresný úrad Malacky, odbor starostlivosti o životné prostredie, na základe stanoviska Štátnej ochrany prírody SR CHKO Malé Karpaty zo dňa 09.08.2016, bol upozornený v súvislosti s prebiehajúcim stavebným konaním o dodatočné povolenie stavby (oplotenie pozemku parciel reg. „C“ KN č. XXXX/X a XXXX/ X v kat. úz. E.), že predmetná stavba je umiestnená na pozemku v chránenom území vymedzenom v prílohe č. 2 vyhl. MŽP SR č.216/2005 Z.z., kde je podľa § 2 ods. l písm. e) vyhlášky umiestnenie stavby zakázané, preto z úradnej povinnosti začal prejednávať priestupok. Skutková podstata priestupku je definovaná priamo v § 92 ods. 1 písm. c) zákona o ochrane prírody (priestupku sa dopustí ten, kto vykonáva činnosť špecifikovanú v zákone bez súhlasu príslušného orgánu ochrany prírody), preto konanie o dodatočnom povolení stavby nemá v čase rozhodovania o priestupku žiadny hmotnoprávny ani procesný vplyv. Predmetné konania môžu v súlade so zákonom prebiehať súbežne. Predmetom priestupkového konania je zistenie, či skutok, ktorý je predmetom priestupkového konania napĺňa zákonom definovanú skutkovú podstatu priestupku podľa zákona o ochrane prírody, ktorý upravuje i priestupkové konanie ako lex specialis. Otázka, či výstavba nového oplotenia má charakter stavby, bude predmetom konania o dodatočnom povolení stavby a nie priestupkového konania. 47. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 6. tohto rozhodnutia, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Priamo zákon o ochrane prírody v § 65a deklaruje Štátnu ochranu prírody Slovenskej republiky za odbornú organizáciu ochrany prírody a krajiny s celoslovenskou pôsobnosťou, ktorej zákonodarca zveril oprávnenia na úseku ochrany prírody a krajiny podľa tohto zákona ako aj osobitných predpisov, keď okrem iných kompetencií jej dal oprávnenie na vyhotovenie odborných stanovísk pre rozhodovaciu činnosť orgánov ochrany prírody. Preto stanovisko Štátnej ochrany prírody SR, správa chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty č. CHKO MK/806/2016 z 29.07.2016, ktoré bolo doplnené stanoviskom č. CHKO MK/1440/2016 z 02.01.2017, bolo vydané inštitúciou oprávnenou na takúto činnosť a správny orgán z uvedeného stanoviska pri svojom rozhodnutí vychádzal. 48. K námietke žalobcu uvedenú v odseku 8. tohto rozhodnutia, vo vzťahu k skutočnosti, že správny orgán sa k prekluzívnej lehote vôbec nevyjadril, s otázkou vyhodnotenia prekluzívnej lehoty na predmetné konanie sa vôbec nevysporiadal, súd dal v tomto kontexte za pravdu žalobcovi. Keďže správny súd nenahrádza rozhodovaciu činnosť správnych orgánov, preto vyhodnotenie otázky preklúzie prenecháva správnemu orgánu so zohľadnením právnej úpravy, že zákon o ochrane prírody ako lex specialis priamo upravuje priestupkové konanie v § 91 ods. 8, pričom priestupkové konanie upravuje i zák.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, na ktorý žalobca poukázal. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zák.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v tomto prípade vystupuje ako lex generalis a vzťah takýchto dvoch zákonov sa riadi pravidlom lex specialis derogat legi generali (osobitná úprava má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou), t.zn., že ak je určitá otázka upravená v osobitnom zákone, neuplatní sa na ňu právna úprava vo všeobecnom zákone. 49. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 7. tohto rozhodnutia, že v konaní o priestupku nebola vytýčená výmera ani konkrétna plocha tej časti parcely, resp. parciel, ktoré sú časťou chráneného územia, súd vyhodnotil ako dôvodnú. Rozhodnutie správneho orgánu je v tejto časti nepreskúmateľné pre nedostatočne zistený skutkový stav. Z rozhodnutia správneho orgánu, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je mapa vyznačenia úsekov pre umiestnenie permanentných otvorov v oplotení, vôbec nevyplýva, či celá plocha parciel reg. „C“ KN č. XXXX/X a XXXX/X v kat. úz. E. patrí do Chráneného vtáčieho územia Malé Karpaty, či opatrením uložené otvory v oplotení sú v priestore Chráneného vtáčieho územia Malé Karpaty. Z administratívneho spisu, z časti uvedenej v odseku 14. tohto rozhodnutia súd zistil, že na ústnom pojednávaní dňa 12.10.2016, zástupkyňa CHVÚ Malé Karpaty navrhla odstrániť dve časti oplotenia (to novopostavené), z čoho je zrejmé, že nešlo o výstavbu nového oplotenia po obvode celého pozemku parciel reg. „C“ KN č. XXXX/X a XXXX/X v kat. úz. E., ale len nejakej, nešpecifikovanej časti. Potom nie je zrejmé, v ktorej časti pozemku bolo vybudované nové oplotenie a či je súčasťou priestoru Chráneného vtáčieho územia Malé Karpaty. Z uvedeného potom súd dospel k záveru, že rozhodnutie správnych orgánov prvého aj druhého stupňa je nepreskúmateľné pre nedostatočne zistený skutkový stav. 50. Námietku žalobcu, že so stanoviskom Štátnej ochrany prírody SR, správy chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty č. CHKO MK/1440/2016 z 02.01.2017 nebol oboznámený, čo mohlo mať vplyv pre rozhodnutie správneho orgánu v časti uložených opatrení, súd vyhodnotil ako dôvodnú. Ust. § 33 ods. Správneho poriadku ukladá správnemu orgánu povinnosť dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Správny orgán takto nepostupoval, keď predmetné stanovisko Štátnej ochrany prírody SR, ktorým boli špecifikované navrhované opatrenia práve vo vzťahu k permanentným otvorom, neposkytol žalobcovi k oboznámeniu, zvlášť, keď podľa žalobcu, jeho vlastným pozorovaním a zadokumentovaním zistil, že iná zver (okrem vtákov), pre ktorú majú navrhované otvory v oplotení slúžiť, si našla prirodzeným spôsobom pre svoju migráciu iné miesta ako sú uložené v opatrení. Vzhľadom na obsah uvedenej námietky, správny súd má zato, že predmetné procesné pochybenie mohlo mať vplyv na obsahovú stránku uloženého opatrenia v bode 2. výrokovej časti rozhodnutia. 51. Správny súd vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutí správnych orgánov prvého aj druhého stupňa je názoru, že v týchto úplne absentuje správna úvaha, prepojenia skutkových zistení k použitým právnym predpisom. Len replika stanovísk dotknutých orgánov a opis priebehu administratívneho konania s citáciou zákonných ustanovení s tým, že obvinený spáchal priestupok a zistené skutočnosti boli objektívnym podkladom pre záver, že protiprávne konanie naplnilo skutkovú podstatu priestupku, je absolútne nedostatočné a takéto rozhodnutie sa vyznačuje vadou nepreskúmateľnosti. Túto vadu neodstránil ani druhostupňový správny orgán, ktorý rozhodnutie prvostupňového orgánu vyhodnotil len akademicky s tým, že správny orgán postupoval v súlade so zákonmi, chránil práva a záujmy fyzických a právnických osôb, vyžadoval plnenie ich povinností v súlade so správnym poriadkom, konal v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a zúčastnenými osobami. Vo vzťahu k odvolacím námietkam sa druhostupňový správny orgán vysporiadal len s námietkou, že správny orgán nezohľadnil skutočnosť, že súčasne prebieha konanie o dodatočnom povolení stavby a s námietkou vady rozhodnutia, ktoré pri zákonnom ustanovení neobsahuje označenie právnej normy. Takéto rozhodnutie opäť bez premisy skutkových zistení k použitým právnym predpisom, vykazuje vadu nepreskúmateľnosti. 52. Odôvodnenie rozhodnutia musí obsahovať logické súvislosti z ktorých bude zrejmé prečo na zistené skutkové okolnosti boli použité citované zákonné ustanovenia a ich prepojenie k výroku rozhodnutia. Argumentácia odôvodnenia rozhodnutia má byť presvedčivá tak, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým správny orgán na základe týchto premís dospel, boli prijateľné, racionálne a presvedčivé. Iba riadne, logické a pre účastníka správneho konania zrozumiteľné odôvodnenie sa pre neho stáva titulom presvedčenia o zákonnosti vydaného správneho rozhodnutia alebo východiskom pre spochybnenie tohto rozhodnutia (NS SR sp.zn. 5Sžp 76/2009, sp.zn. 5Sžp 87/2009). 53. Krajský súd v Bratislave s poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a rozhodnutie žalovaného aj rozhodnutie prvostupňového orgánu ako nezákonné podľa § 191 ods. 1 písm. d) a písm. e) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je viazaný právnym názorom súdu vysloveným v tomto rozsudku (§ 191 ods. 6 SSP). VIII. Trovy konania. 54. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 55. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP, § 145 ods. 2 písm. c/ SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).