Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/186/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201343 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017201343.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Doc. JUDr. Lucia Žitňanská, PhD., ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská komora exekútorov - Disciplinárna komisia, Odvolací disciplinárny senát, Šustekova 49, 851 04, Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka: Mgr. Ing. I. F., U.., súdny exekútor, C. č. 7, XXXXX M. L. nad F., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. G. 27/2015 zo dňa 16.05.2017, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 09.08.2017, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ODK XX/XXXX zo dňa 16.05.2015, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie Disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov č. k. DK 10/2013 zo dňa 18.09.2013. Prvostupňový disciplinárny senát rozhodnutím DK XX/XXXX z 15.11.2011 vo veci disciplinárne obvineného súdneho exekútora Mgr. Ing. I. F., U.. rozhodol, že disciplinárne obvinený súdny exekútor sa nedopustil disciplinárneho previnenia, preto mu disciplinárne opatrenie uložené nebolo. 2. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil predovšetkým tým, že proti označenému rozhodnutiu DK XX/XXXX zo dňa 18.09.2013 bolo dňa 29.07.2014 podané odvolanie, ktoré bolo po formálnej stránke vecne správne, ale podpísala ho neoprávnená osoba. Podľa podpisu bolo zrejmé, že podpis nepatril Ministrovi spravodlivosti SR, ktorý je jediný legitimovaný na toto podanie. Pod podpisom bola pečiatka, ktorá identifikovala osobu, ktorá podanie podpísala. Na pečiatke bolo uvedené: „v.z. L. T. štátna tajomníčka. Znenie ustanovenia § 228 v spojení s ust. 223 Exekučného poriadku neoznačuje za účastníka konania ministerstvo spravodlivosti, ale ministra spravodlivosti, preto nie je možné použiť úpravu zastupovania podľa § 4 ods. 2 zákona č. 575/2001 Z. z. V dôsledku platnosti Inštrukcie 2/2013 MS SR zo dňa 14.02.2013 č.XXXXX/XXXX/XXX, ktorou sa v čl. 12 ustanovoval rozsah podpisových a dispozičných oprávnení, mal odvolací senát za preukázané, podanie „Odvolanie proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu Disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov DK XX/XXXX“ zo dňa 25.07.2014 č. XXXXX/XXXX/XX podala neoprávnená osoba. 3. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení odvolával ma dôvody uvádzané v napadnutom rozhodnutí. Považoval ho za skutkovo a vecne správne. Ďalší účastník proti týmto tvrdeniam namietal, že v Inštrukcii X/XXXX MS SR zo dňa 14.02.2013 č.XXXXX/XXXX/XXX sa ustanovuje rozsah podpisových a dispozičných oprávnení, kedy v čl. 1 je uvedené, že výlučné podpisové oprávnenie na podpisovanie všetkých písomností v mene ministra má minister, ak zákon alebo táto inštrukcia neustanovuje inak. V čl. 12 ods. 2 sú uvedené podpisové a dispozičné oprávnenia vo veciach patriacich do pôsobnosti sekcie civilného práva, ktoré schvaľuje a podpisuje štátny tajomník. Tieto oprávnenia má ale aj v prípade prítomnosti ministra, čo je v súlade s ustanovením § 4 ods. 2 zákona č. 575/2001 Z. z. Táto inštrukcia je v danej situácii irelevantná, keďže podstatou je, že štátny tajomník podpísal odvolanie v zastúpení, a teda nie je možné aplikovať čl. 12 ods. 2 inštrukcie. 4. Krajský súd v Bratislave ako príslušný podľa § 6 ods. 2 písm. a) zák. č. 162/2015 Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP) preskúmal žalobu z hľadiska jej predmetu a účelu a zistil, že žalobu je potrebné odmietnuť, nakoľko nie sú splnené zákonné podmienky pre jej meritórne prejednanie. 5. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom § 2 ods. 1 SSP. 6. Podľa §6 ods.1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 7. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách. 8. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. 9. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 10. Podľa § 177 ods. 2 SSP, ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom. 11. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánov verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 12. Je nevyhnutné uviesť v prípade ustanovenia § 178 ods. 1 SSP - zákon k aktívnej legitimácie žalobcu ustanovuje dve kumulatívne podmienky a to z dôvodu, aby žalobca mohol svoje oprávnenie podať všeobecnú správnu žalobu preukázať. Tieto podmienky sú: a) postavenie účastníka v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie a b) ukrátenie na subjektívnych právach spojené s vydaním napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Žalobná legitimácia musí byť daná pre všetky prípady, kedy je dotknutá právna sféra žalobcu, t. j. keď sa jednostranný úkon správneho orgánu, vzťahujúci sa ku konkrétnej veci a konkrétnym adresátom, závažne a autoritatívne dotýka jeho právnej sféry. Pre bližšie zdôvodnenie je z právno-teoretického hľadiska pod subjektívnym právom nevyhnutné rozumieť vlastné práva alebo právom chránené záujmy žalobcu. Inak povedané subjekt práva (fyzická alebo právnická osoba) sa nemôže všeobecnou správnou žalobou domáhať ochrany subjektívnych práv iného subjektu, resp. pod jeho subjektívne práva nemožno podriadiť také účinky rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré neovplyvňujú jeho právnu pozíciu, t.j. nezasahujú do jeho právnej sféry a ani nespôsobujú zmenu jeho právneho postavenia, čo bolo aj v tomto prípade (napr. uznesenie NS SR spis. zn. 5Sži/2/2011 zo dňa 24.02.2011). Správny súdny poriadok v § 177 ods. 2 nevylučuje, aby sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného nemohli domáhať aj iné subjekty ako účastníci administratívneho konania, ich okruh však zužuje len na prokurátora a na subjekt výslovne na to oprávnený osobitným zákonom. Samotné tvrdenia žalobcu o nesprávnosti záverov rozhodnutia správneho orgánu a ich rozpor so zákonom nestačí. Skutočnosť, že musí ísť o vlastné subjektívne práva fyzickej alebo právnickej osoby súčasne vylučuje, aby pod tento druh aktívnej žalobnej legitimácie bolo možné podriadiť prípad, keď fyzická alebo právnická osoba, ako účastník administratívneho konania v jeho rámci realizuje jeho verejno-mocenské oprávnenia. Pod ukrátením subjektívneho práva je nutné rozumieť taký stav, keď žalovaným rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy bolo priamo zasiahnuté do práv alebo právom chránených záujmov fyzickej alebo právnickej osoby. Súd v každej konkrétnej veci v intenciách citovaných zákonných ustanovení posudzuje, či žalobca spĺňa zákonom stanovené podmienky procesnej aktívnej legitimácie na podanie žaloby správnom súdnictve. 13. Pojem verejná správa možno charakterizovať ako realizáciu verejnej moci, ktorá má sledovať určitý verejný cieľ, alebo verejný záujem, resp. ako realizáciu zákona vykonávanú subjektmi, ktoré nie sú nezávislými od štátu a štátnej moci. Musí tak ísť o úpravu verejnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným správnym orgánom, pričom práva a povinnosti, ktorých sa rozhodovanie žalovaného dotýka, musia byť verejnoprávnej povahy. Správne súdnictvo pritom predstavuje oblasť so samostatnou súdnou právomocou pre spory vyplývajúce z tzv. vertikálnych administratívnych právnych vzťahov. V týchto orgány verejnej správy vystupujú voči účastníkom administratívneho konania v štátno-mocenskom postavení. Teda rozhodujú o právach a povinnostiach v oblasti verejnej správy, kedy mocenský prvok je vyvažovaný práve možnosťou dovolávať sa ochrany v správnom súdnictve. Výsledkom existencie vertikálneho prvku je rozhodnutie alebo opatrenie vydané voči fyzickej alebo právnickej osobe, ktorým orgán verejnej správy ukladá osobe povinnosť, alebo jej vydáva oprávnenie, resp. deklaruje existenciu jej právneho stavu. Krajský súd považuje za nesporné, že žalobca, t.j. minister spravodlivosti bol účastníkom administratívneho konania, teda disciplinárneho konania, keďže na základe § 223 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku bol orgánom oprávneným na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania vedeného proti disciplinárne obvinenému súdnemu exekútorovi. Podľa názoru krajského súdu žalobca t.j. minister spravodlivosti Slovenskej republiky bol účastníkom administratívneho konania, teda disciplinárneho konania, ktorého výsledkom je rozhodnutie, ktoré sa správnou žalobou napáda. V rámci uvedeného konania však realizoval svoje verejno-mocenské oprávnenie vyplývajúce z ust. § 223 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku poriadku, t.j. oprávnenie podať návrh na začatie disciplinárneho konania. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že v danom prípade jednoznačne absentuje tzv. vertikálny prvok administratívneho konania. Napadnuté rozhodnutie sa nemôže týkať subjektívnych práv fyzickej osoby ministra spravodlivosti, ktoré by vychádzali z konkrétneho právneho predpisu, ovplyvňovali by jeho právnu pozíciu, alebo by zasiahli do jeho právnej sféry alebo spôsobili zmenu jeho právneho postavenia. 14. Pre posúdenie právomoci správneho súdu je rozhodujúca existencia vertikálneho prvku v administratívnom právnom vzťahu. Túto skutočnosť musel správny súd skúmať ako základnú procesnú podmienku. Žalobca na základe záverov uvádzaných vyššie nespĺňa procesnú podmienku osoby oprávnenej na podanie žaloby, aktívnu procesnú legitimáciu vyplývajúcu z ust. § 178 ods. 1 SSP. Preto Krajský súd žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP ako podanú zjavne neoprávnenou osobou odmietol. 15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. 16. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.