Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/160/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201366 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017201366.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: D. K. Z., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Z., zastúpený: JUDr. Sabína Hodoňová, PhD., advokátka, Advokátska kancelária BEDNÁŘOVÁ & HODOŇOVÁ, so sídlom: Mariánske námestie 31, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Hrobákova 44, 852 42 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p. PPZ-HCP-BA2-2017/007992-003 zo dňa 14.06.2017, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a. Žalobcovi súd n e p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1/ Žalobca dňa 01.03.2017 doručil na oddelenie Cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu. Žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu odôvodnil rešpektovaním súkromného a rodinného života podľa § 58 ods. 2 písm. b/ zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 404/2011 Z.z.). V žiadosti uviedol, že v roku 2004 alebo 2005 vycestoval z Z. do Š.. Cestoval na platný cestovný pas opatrený vízami. V roku 2009 sa oženil s A. A., štátnou občiankou Slovenskej republiky. V roku 2009 sa mu narodila dcéra a v roku 2010 syn. Dňa 22.02.2015 vycestoval letecky do L. za účelom nákupu elektroniky a ojazdených áut. Približne po mesiaci v A. bol zatknutý a obvinený L. políciou a vo výkone trestu bol 18 mesiacov. Počas výkonu trestu odňatia slobody v L. požiadal o predĺženie trvalého pobytu na území SR, nakoľko jeho povolenie na pobyt na území SR bol platný do 08.06.2015. Jeho žiadosť bola zamietnutá z dôvodu, že o ňu musí požiadať osobne na území Slovenskej republiky. V L. požiadal o azyl a bol vrátený na územie SR, ako žiadateľ o azyl. Migračný úrad Ministerstva vnútra SR zamietol jeho žiadosť o udelenie azylu rozhodnutím zo dňa 19.02.2016. Žalobca nedisponuje oprávnením na pobyt SR, preto žiada o udelenie tolerovaného pobytu z dôvodu zlúčenia rodiny, najmä z dôvodu rodičovstva voči jeho 7. ročnej dcére a 6. ročnému synovi. S deťmi má vybudovaný vrúcny vzťah, ktorý môže byť zničený jeho odchodom z územia SR a tým by sa tiež skomplikovala situácia jeho manželky, ktorá by bez neho musela živiť a vychovávať dve maloleté deti. V žiadosti taktiež uviedol, že bezpečnostná situácia je v Z. dlhodobo kritická vzhľadom na časté útoky teroristickej organizácie B. O.. Nakoľko aktivity B. O. sú známe násilím páchaným na kresťanoch, cudzincoch, navrátilcov zo zahraničia a odporcoch ich politického cieľa, táto organizácia predstavuje nebezpečenstvo nielen pre neho ale pre celú jeho rodinu, a ak by musel opustiť územie SR a vycestovať do Z., mohol by sa dostať do stavu sústavného nebezpečenstva na zdraví a živote. Získanie tolerovaného pobytu by nevyriešilo plnohodnotne jeho rodinnú situáciu, preto sa bude pokúšať spĺňať všetky zákonné predpoklady na novozískanie trvalého pobytu na území SR. 2/ Súčasťou žiadosti boli rodné listy oboch detí, výpis z registra trestov polície Z. G. J. a výpis z registra trestov L., z ktorého vyplýva, že rozsudkom dňa 20.10.2015 mu bol uložený trest odňatia slobody na tri roky a trvalý zákaz vstupu, zhabanie X.XXX,- eur, XX.XXX korún a mobilného telefónu, za drogovú trestnú činnosť Prepustený bol dňa 02.11.2016. 3/ Dňa 15.03.2017 oddelenie Cudzineckej polície PZ Nové Zámky, č. PPZ-HCP-BA12-227-008/2017-Ž vydalo rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu účastníkovi konania D. K. Z., nar. XX.XX.XXXX, štátnej príslušnosti Z. G. J., cestovný doklad T. a podľa § 59 ods. 12 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z.z. Prvostupňový orgán v rozhodnutí uviedol, že počas konania o žiadosti a na základe vyhodnotenia dostupných informácii zistil, že žalobcovi bolo na území SR udelený trvalý pobyt na 5 rokov podľa § 43 ods. 1 písm. a/ zákona č. 404/2011 Z.z. z dôvodu uzavretia manželstva so štátnou občiankou SR s trvalým pobytom na území SR, ktorý bol platný od 07.12.2010 do 16.12.2015. Počas platnosti trvalého pobytu žalobca vycestoval letecky dňa 22.02.2015 do L.. Dôvodom boli pracovné povinnosti. Od 24.03.2015 bol účastník konania umiestnený do výkonu trestu odňatia slobody v L. A. za drogovú trestnú činnosť a z toho dôvodu nemohol podať žiadosť o trvalý pobyt na neobmedzený čas podľa § 46 ods. 1 písm. a/ zákona č. 404/2011 Z.z. Na základe tejto skutočnosti účastníkovi konania trvalý pobyt na päť rokov zanikol v zmysle § 49 písm. c/ zákona č. 404/2011 Z.z. Po 18-tich mesiacoch bol žalobca prepustený na slobodu, pričom v L. A. požiadal o azyl a na základe Dublinského dohovoru bol 02.11.2016 deportovaný na územie SR, nakoľko sa zdržiaval neoprávnene a bez platného cestovného pasu, vydalo oddelenie Hraničnej kontroly PZ Košice - letisko, rozhodnutie o administratívnom vyhostení bez zákazu vstupu č. PPZ-HCP-PO9-3-016/2017-AV. Konanie o azyle žalobcu sa začalo jeho vstupom na území SR dňa 03.11.2016 a Migračný úrad Bratislava jeho žiadosť o azyl zamietol ako neopodstatnenú rozhodnutím zo dňa 19.12.2016. Žalobcovi v domovskej krajine nehrozí žiadne nebezpečenstvo a teda reálne neexistuje prekážka jeho administratívneho vyhostenia. K žiadosti predložil požadované doklady. Prvostupňový orgán poukázal na ust. § 58 ods. 2 písm. b/, § 59 ods. 12, § 27 ods. 1 a § 43 ods. 1 písm. a/ až písm. d/ zákona č. 404/2011 Z.z. Žalobca je manželom štátneho občana SR s trvalým pobytom na území SR, nakoľko na území SR má manželku, štátnu občianku SR, trvale bytom E., Slovenská republika, dve maloleté deti štátnych občanov SR s trvalým pobytom na území SR. Na základe týchto skutočností spĺňa žalobca zákonné podmienky uvedené v § 43 ods. 1 písm. a/ zák. č. 404/2011 Z.z. na podanie žiadosti udelenia trvalého pobytu na päť rokov. 4/ Správny orgán pri rozhodovaní o žiadosti o tolerovaný pobyt prihliadal aj na medzinárodné zmluvy a dohody, ktorými je Slovenská republika viazaná a to na článok 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Dohovor o právach dieťaťa a vzal do úvahy Ústavu SR. Žalobca je držiteľom platného cestovného dokladu. Pred podaním žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu bol účastník konania náležite poučený, že tolerovaný pobyt podľa § 58 ods. 2 písm. d/ zákona č. 404/2011 Z.z., môže oddelenie cudzineckej polície udeliť štátnemu príslušníkovi tretej krajiny uvedenému v § 43 ods. 1 písm. a/ zákona č. 4004/2011 Z.z. len v tom prípade, ak nie je držiteľom cestovného dokladu, inak bude jeho žiadosť zamietnutá. 5/ Dňa 13.04.2017 doručil žalobca prvostupňovému orgánu odvolanie proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o tolerovaný pobyt, v ktorom namietal, že rozhodnutie je nezákonné a žiada, aby ho odvolací orgán zrušil, pretože je nezrozumiteľné pre nedostatok dôvodov v časti týkajúceho sa navrhovateľovho práva na rešpektovanie jeho rodinného a súkromného života. Poukázal v odvolaní na čl. 8 Dohovoru, na judikatúru ESĽP, Najvyššieho súdu SR, pretože rodinný život musí byť chránený a tiež, že štát do neho môže zasiahnuť, napr. zamietnutím žiadosti o pobyt, len v skutočne nevyhnutných prípadoch národnej bezpečnosti, pričom prevaha záujmu verejného nad záujmom súkromným musí byť riadne odôvodnená. Rozhodnutie prvostupňového orgánu sa odvoláva len na skutočnosť, že žalobca je držiteľom cestovného dokladu. Vzhľadom na charakter práva žalobcu má žalobca za to, že správny orgán sa sotva môže uspokojiť s citáciou § 58 ods. 2 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z.z., podľa ktorého tolerovaný pobyt za účelom rešpektovania rodinného a súkromného života možno udeliť tomu, kto nie je držiteľom cestovného dokladu. 6/ Žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 14.06.2017 na základe odvolania žalobcu rozhodol tak, že prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola účastníkovi zamietnutá žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu na území SR podľa ust. § 59 ods. 12 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z.z. potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že žalobca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by viedli žalovaného k zmene alebo zrušeniu prvostupňového rozhodnutia. Žalobca si zle vysvetlil celé rozhodnutie, pretože preukázateľne nespĺňa podmienky na tolerovaný pobyt, ktorý je špecifickým druhom pobytu. Je zrejmé, že si chce na území SR zlegalizovať pobyt, správny orgán však musí postupovať v súlade so zákonom. Príslušného paragrafové znenia zákona č. 404/2011 Z.z. správnemu orgánu neumožňujú žalobcovi povoliť tolerovaný pobyt. Účastník konania podľa názoru žalovaného si môže podať žiadosť o udelenie trvalého pobytu na území SR na päť rokov, musí však v konaní predložiť všetky zákonom stanovené doklady, následne bude žiadosť komplexne posúdená a v konaní bude rozhodnuté v prospech alebo neprospech žalobcu podľa príslušnej spisovej dokumentácie a skutkového stavu. V danom prípade boli po vyhodnotení dôkazov založený v prvostupňovom spise jednoznačne preukázané dôvody na zamietnutie žiadosti žalobcu o udelenie tolerovaného pobytu na území SR. II. Zhrnutie argumentov žalobcu 7/ Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11.08.2017 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie prvostupňového orgánu č. PPZ-HCP-BA12-227-008/2017-Ž zo dňa 15.03.2017, ako aj rozhodnutie žalovaného č.p.: PPZ-HCP-BA2-2017/007992-003 zo dňa 14.06.2017. Žalobca uviedol, že s napadnutými rozhodnutiami v celom rozsahu nesúhlasí z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c/, písm. d/, písm. e/, písm. g/ SSP, teda z dôvodu, že žalovaný nesprávne právne posúdil vec, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánu verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení v konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 8/ Žalobca k dôvodu zamietnutia žiadosti podľa § 59 ods. 12 písm. b/ zák. č. 404/2011 Z.z. žalovaným uviedol, že žalobca je držiteľom platného cestového dokladu a táto skutočnosť bola dôvodom zamietnutia jeho žiadosti o tolerovanom pobyte. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil iba na tvrdenie, že prvostupňový orgán postupoval správne a na záver napadnutého rozhodnutia poučil žalobcu, že má žiadať o iný typ pobytu. Žalobca poukazuje na článok 8 ods. 1 a ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), ako aj na článok 7 ods. 5 Ústavy SR. Žalobca v priebehu správneho konania namietal, že neudelenie tolerovaného pobytu na území SR by predstavoval vážny zásah do jeho práva, ako aj práva jeho manželky a detí na rešpektovanie rodinného a súkromného života. Žalovaný, ako aj prvostupňový orgán vôbec neaplikovali medzinárodné dohovory a judikatúru ESĽP a nevysporiadal sa s námietkami žalobcu o tom, že neudelenie tolerovaného pobytu bude vážnym zásahom zasiahnuté do jeho práva na rodinný a súkromný život. Žalovaný je povinný aplikovať medzinárodné zmluvy a judikatúru ESĽP. Je nepochybné, že rodinný a súkromný život spolu s najlepším záujmom dieťaťa sú dôvodom udelenia pobytu na území toho, ktorého štátu. Dohovor má prednosť pred zákonmi SR a preto na odôvodnenie zásahu do práva na rodinný a súkromný život nepostačuje skonštatovanie zákonnosti zamietnutia žiadosti. Článok 8 ods. 2 Dohovoru vyžaduje, aby zásah do práva na rodinný a súkromný život bol nielen v súlade so zákonom, ale aj nevyhnutný v demokratickej spoločnosti. Túto nevyhnutnosť zásahu musí správny orgán preukázať a náležite odôvodniť. Skutočnosť, že žalobca je držiteľom platného cestovného pasu nepostačuje. 9/ V prípade, že by žalobcovi nebol udelený pobyt na území SR, nemohol by fakticky viesť rodinný a súkromný život so svojou manželkou a deťmi a tiež namietal, že správne orgány v priebehu konania neskúmali najlepší záujem dieťaťa. Nijako sa žalovaný nevysporiadal s touto námietkou vo svojom rozhodnutí. Poukázal na článok 3 ods. 1 Medzinárodného dohovoru o právach dieťaťa a na rozsudok ESĽP Neuling a Shuruk proti Švajčiarsku sťažnosť č. XXXXX/XX bod 135 v súvislosti s článkom 3 Dohovoru o právach dieťaťa by mal byť primárnym hľadiskom pri akejkoľvek činnosti orgánu verejnej moci týkajúcej sa detí najlepší záujem dieťaťa. Je neakceptovateľné, aby žalovaný na podporu svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovi nebol udelený trest zákazu vstupu na územie SR a po vykonaní administratívneho vyhostenia sa môže za svojou rodinou vrátiť späť. Zamietnutím tolerovaného pobytu žalobcu a jeho nútený odchod z územia SR by mal za následok, že jeho rodina, ktorého členovia sú občanmi Európskej únie by bola nútená opustiť toto územie v záujme vedenia plnohodnotného rodinného života. Uvedeným konaním by bolo hrubým spôsobom zasiahnuté do práv manželky a detí žalobcu, ako občanov EÚ, ktoré im garantuje čl. 20 Zmluvy o fungovaní EÚ. 10/ Žalovaný nevysvetlil vo svojom rozhodnutí, prečo uprednostnil verejný záujem nad rodinným životom žalobcu a na základe akej skutočnosti sa rozhodol obmedziť práva manželky a detí ako občanov únie. Nakoľko správny orgán nesprávne právne posúdil vec, keď neaplikoval medzinárodné dohovory a judikatúru ESĽP a ESD a zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostatočné na riadne posúdenie veci mal za to, že takéto rozhodnutie je nezákonné a nemôže obstáť. Ďalej žalobca namietal nedostatočné odôvodnenie oboch napadnutých rozhodnutí, ktoré neboli odôvodnené v súlade s ust. § 47 ods. 1 a ods. 3 Správneho poriadku. Pretože správny orgán má povinnosť vyčerpávajúco a zrozumiteľne odôvodniť svoje rozhodnutie, ktorým zasahuje do základných práv a slobôd účastníka konania. Úlohou žalovaného v konaní o žiadosti o udelenie trvalého pobytu nie je poučovanie účastníka konania o iných možnostiach pobytu. Žalovaný má vyhodnotiť danú situáciu a s touto sa vysporiadať a náležite svoje rozhodnutie odôvodniť. Žalobca nesúhlasil s uvedeným postupom žalovaného a mal za to, že takéto rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôkazov. III. Stanovisko žalovaného 11/ Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu 10.11.2017 uviedol, že prvostupňový orgán postupoval pri zamietnutí žalobcovej žiadosti o tolerovaný pobyt v zmysle zákona č. 404/2011 Z.z. a podľa Správneho poriadku, pričom riadne odôvodnil svoje rozhodnutie o zamietnutí žiadosti. Napriek tomu, že žalobca vo svojej žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu v časti žaloby o rešpektovaní súkromného a rodinného života uviedol, že o tolerovaný pobyt žiada z dôvodu, že nedisponuje oprávnením na pobyt v SR, z dôvodu zlúčenia rodiny, najmä z dôvodu rodičovstva. Po podaní žiadosti o tolerovaný pobyt dňa 01.03.2017 na prvostupňový orgán predložil žalobca svoj cestovný doklad Z. G. J., ktorým je cestovný pas vydaný dňa 14.12.2016 s platnosťou do 13.12.2021. Správny orgán sa musel zaoberať touto skutočnosťou, nakoľko v konaní o žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu je skutočnosť, či je žiadateľ držiteľom platného cestovného pasu veľmi dôležitá. Tolerovaný pobyt je špecifický druh pobytu, pretože poskytuje právny rámec na legalizáciu pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý nespĺňa podmienky oprávneného pobytu a s objektívnych dôvodov nemôže z územia SR vycestovať. V prípade žalobcu jeho právo vycestovať nie je obmedzené, pretože je držiteľom platného cestovného pasu. 12/ Prvostupňový orgán postupoval v súlade so zákonom č. 404/2011 Z.z. Žalobca sa domáhal svojho práva na rešpektovanie rodinného súkromného pobytu, ktoré sa snaží dosiahnuť formou tolerovaného pobytu. Žalovaný je toho názoru, že zamietnutie žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu nebude mať za následok nerešpektovanie rodinného a súkromného života žalobcu a jeho právo na rodinný život nebude nijako závažným spôsobom obmedzené ani dotknuté. Žalobca nemá obmedzené právo vycestovať a pricestovať späť na územie SR. Svoje deti a svoju rodinu môže zároveň reálne podporovať aj zo zahraničia. 13/ Žalobca mal na území SR v minulosti udelený trvalý pobyt na päť rokov. Trvalý pobyt mal platný od 17.12.2010 do 16.12.2015. Dňa 24.03.2015 mu bol určený výkon trestu odňatia slobody v L. A. za drogovú trestnú činnosť, ktorej sa dopustil na území L. A.. Po 18 mesiacoch bol prepustený na slobodu, pričom v L.Á. A. požiadal o azyl. Na základe Dublinského dohovoru bol dňa 02.11.2016 deportovaný na územie SR. Žalobca sa odvoláva v žalobe na čl. 8 Dohovoru, pričom vyčíta správnemu orgánu, že sa ním nezaoberal a obmedzil sa iba na konštatovanie, že na uvedené prihliadol. Žalovaný poukazuje v tejto súvislosti na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Sža/51/2014 zo dňa 19.01.2016 cituje: „je však potrebné podotknúť, že právo na rešpektovanie rodinného života v zmysle čl. 8 dohovoru nezahŕňa všeobecný záväzok zmluvných strán rešpektovať výber manželov, pokiaľ ide o ich usídlenie sa na území toho - ktorého štátu v tom zmysle, že by bol dotknutý štát bez ďalšieho povinný akceptovať usídlenie sa partnera, ktorý nie je štátnym občanom. Článok 8 dohovoru negarantuje právo na rodinný život v konkrétnej krajine, ale len právo na skutočný rodinný život ako taký“. 14/ Žalovaný uviedol, že skutočnosť, že manželka a maloleté deti žalobcu sú štátnymi občanmi SR a občania EÚ bolo uvedené aj v rozhodnutí č. PPZ-HCP-BA12-227-008/2017-Ž. Nie je preto zrejmé, čo mal žalobca na mysli. Čo sa týka námietky žalobcu, že správny orgán poučoval žalobcu o tom, o aký pobyt má požiadať nebolo úmyslom správneho orgánu poučovať žalobcu o možnosti podania žiadosti o trvalý pobyt na päť rokov na území SR. Iba poukázal na skutočnosť, že žalobca je manžel štátneho občana SR a jeho deti sú tiež štátnymi občanmi SR, keďže je držiteľom platného cestovného dokladu, má na základe zákona o pobyte cudzincov právo požiadať o udelenie adekvátneho druhu pobytu. Tvrdenie žalobcu, že jeho rodina by bola nútená opustiť SR je neopodstatnené a zavádzajúce. V období, keď sa zdržiaval na území L. A., čo nebolo z hľadiska z časového krátke obdobie, zotrvala jeho rodina území SR aj bez žalobcu a musela strpieť, že mu bol uložený trest odňatia slobody na tomto území. 15/ V súčasnosti správny orgán koná už o druhej žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu na účel rešpektovania rodinného a súkromného života žalobcu a tiež prebieha konanie o žiadosti o udelenie trvalého pobytu na päť rokov. Rodina žalobcu žila bez jeho prítomnosti v čase, keď bol vo výkone trestu odňatia slobody v L. A.Ľ., čo trvalo 18 mesiacov a táto doba je preukázateľná. Situáciu, v ktorej sa nachádza si žalobca privodil sám svojím úmyselným protiprávnym konaním na území L. A.. Nakoľko je žalobca držiteľom platného cestovného pasu, nie sú žalovanému známe dôvody, na základe ktorých by mal zotrvať na území SR, na základe tolerovaného pobytu. Na základe uvedených skutočností, žalovaný má za to, že prvostupňový orgán, ako aj žalovaný náležite použili hmotnoprávne predpisy a preto navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. IV. Pojednávanie 16/ Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 SSP v spojení s § 108 SSP rozhodol na pojednávaní dňa 16.10.2018 v prítomnosti poverenej zástupkyne žalovaného rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil. V. Relevantné právne predpisy 17/ Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 18/ Podľa § 58 ods. 2 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z.z., policajný útvar udelí tolerovaný pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 59 ods. 12, ak to vyžaduje rešpektovanie jeho súkromného a rodinného života a neohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok; štátnemu príslušníkovi tretej krajiny podľa § 27 ods. 1 a § 43 ods. 1 písm. a/ až d/ možno tento pobyt udeliť len vtedy, ak nie je držiteľom platného cestovného dokladu a hodnoverne preukáže svoju totožnosť iným spôsobom. 19/ Podľa § Podľa § 59 ods. 12 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z.z., policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu alebo žiadosť o predĺženie tolerovaného pobytu, ak nespĺňa podmienky na udelenie tolerovaného pobytu. 20/ Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 21/ Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 22/ Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 23/ Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 24/ Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. VI. Posúdenie veci správnym súdom 25/ Úlohou správneho súdu bolo preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného č.p.: PPZ-HCP-BA2-2017/007992-003 zo dňa 14.06.2017 ako aj prvostupňové rozhodnutie č. PPZ-HCP- BA2-227-008/2017-Ž zo dňa 15.03.2017, najmä z pohľadu, či sa žalovaný vyrovnal so všetkými námietkami žalobcu uplatnenými v odvolaní a či správne posúdil zákonnosť a správnosť prvostupňového rozhodnutia. 26/ V konaní nebol sporný skutkový stav tak, ako to vyplýva z administratívneho spisu a obsahu rozhodnutí oboch orgánov verejnej správy, že o žiadosti žalobcu zo dňa 01.03.2017 o udelenie tolerovaného pobytu na území SR v zmysle § 58 ods. 2 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z.z. rozhodol prvostupňový orgán tak, že ju s poukazom na skutočnosť, že žalobca je držiteľom cestovného pasu Z. G. J. č. T. vydaný vo V. dňa 14.12.2016 platný do 13.12.2021, zamietol. Žalobca v podstate namietal, že v konaní nebol zohľadnený čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru a čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa a v tej súvislosti poukázal na sťažnosť č. 41615/07 bod 135 rozsudku ESĽP Neulinger a Shuruk proti Švajčiarsku. Žalobca v podstate namietal, že nebol dodržaný procesný postup vyplývajúci zo Správneho poriadku ( § 47 ods. 1 a 3). 27/ Žalobca uvádzal v žalobe, že rozhodnutie bolo odôvodnené poučovaním žalobcu o tom, o ktorý typ pobytu sa má uchádzať, nevysvetlili žalobcovi prečo bola jeho žiadosť o tolerovaný pobyt zamietnutá, iba v nich konštatujú, že spĺňa podmienky pre udelenie trvalého pobytu a nevyhodnotili potrebu rešpektovania rodinného a súkromného života žalobcu. Žalobca mal za to, že orgány verejnej správy takýmto strohým odôvodnením porušili ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonných rozhodnutí. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že „formálne zopakovanie administratívneho konania nepredstavuje pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžh 1/2010). Žalobcovi žalovaný poskytol všetky informácie a poučenia o tom, že jeho žiadosti o povolenie tolerovaného pobytu nebude vyhovené, pretože je držiteľom cestovného pasu a preto nespĺňa podmienky na udelenie tolerovaného pobytu. Aj keď rozhodnutiam (najmä prvostupňovému) je možné vyčítať pomernú strohosť, podľa názoru správneho súdu nemožno v súvislosti s tým hovoriť o nepreskúmateľnosti, či už pre nedostatok dôvodov, nakoľko nespĺňal zákonom stanovené podmienky na udelenie tolerovaného pobytu. Z uvedeného dôvodu preto záveru správneho orgánu v zmysle ktorého žiadosť podľa § 59 ods. 12 zákona č. 404/2011 Z.z. zamietol, nemožno vyčítať nesprávne právne posúdenie veci. 28/ Správny súd konštatuje, že nedošlo k porušeniu žalobcovho práva na rodinný život a preto pripomína, že v zmysle nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 331/09 zo dňa 16.12.2009 právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života v zmysle čl. 19 ods. 2 Ústavy SR a čl. 8 Dohovoru zahŕňa nielen negatívnu povinnosť štátu zdržať sa mocenského zásahu do nich, ale aj jeho pozitívny záväzok prijať účinné opatrenia na zabezpečenie ich efektívnej ochrany. Orgány Slovenskej republiky sú povinní aj v prípade aplikácie noriem EÚ alebo v prípade noriem vnútroštátneho práva predstavujúcich transpozíciu právnych aktov orgánov EÚ rešpektovať právo na ochranu rodinného života v rozsahu štandardu priznaného Dohovorom, pretože tento záväzok do 01.12.2009 vyplýval z ust. čl. 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii a od 01.12.2009 vyplýva z čl. 7, čl. 52 ods. 3 a čl. 53 Charty základných práv EÚ v spojení s čl. 6 Zmluvy o EÚ v znení Lisabonskej zmluvy. V prípade záveru, že manželstvo cudzinca so štátnym príslušníkom SR spadá do sféry ochrany poskytovanej prostredníctvom čl. 8 ods. 1 Dohovoru, vyžadujú kritériá vyplývajúce z čl. 8 ods. 2 Dohovoru náležité právne posúdenie, či odopretie povolenia na pobyt možno v danom prípade považovať za zásah do žalobcovho práva na rešpektovanie rodinného života. Je však potrebné podotknúť, že právo na rešpektovanie rodinného života v zmysle čl. 8 Dohovoru nezahŕňa všeobecný záväzok zmluvných štátov rešpektovať výber manželov, pokiaľ ide o ich usídlenie sa na území toho ktorého štátu v tom zmysle, že by bol dotknutý štát bez ďalšieho povinný akceptovať usídlenie sa partnera, ktorý nie je štátnym občanom. Článok 8 Dohovoru negarantuje právo na rodinný život v konkrétnej krajine, ale len právo na skutočný rodinný život ako taký (nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 331/09 zo dňa 16.12.2009; rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Sža/39/2011 zo dňa 13.09.2011). Námietka žalobcu v tomto smere nie je preto opodstatnená. 29/ Správny súd zdôrazňuje, že tolerovaný pobyt je špecifickým inštitútom, ktorý slúži na legalizáciu pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny na území SR. V uvedenej veci ide o legalizáciu pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je rodinným príslušníkom občana SR, t.j. na základe žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu podľa § 58 ods. 2 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z.z. Z vyššie uvedených zákonných ustanovení zákona č. 404/2011 Z.z. vyplynulo, že podmienkou o udelenie tolerovaného pobytu žalobcovi, ako manželovi štátneho občana SR s trvalým pobytom na území SR je to, že nie je držiteľom platného cestovného dokladu. Zo znenia a systematiky ustanovení zákona č. 404/2011 Z.z. upravujúcich trvalý pobyt a tolerovaný pobyt na území SR vyplýva, že štátny príslušníci tretích krajín podľa § 43 ods. 1 písm. a/ zákona č. 404/2011 Z.z. môžu svoj pobyt na území SR legalizovať udelením trvalého pobytu. Tolerovaný pobyt podľa § 58 ods. 2 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z.z. slúži ako prostriedok legalizácie pobytu za účelom rešpektovania súkromného a rodinného života u osôb taxatívne vymenovaných v § 27 ods. 1 a § 43 ods. 1 písm. a/ až d/ cit. zákona, ktorí nie sú držiteľmi cestovného dokladu a z toho dôvodu nemôžu požiadať o udelenie trvalého pobytu, čo nie je prípad žalobcu. 30/ Správny súd dodáva, že rozhodnutia orgánov verejnej správy sú vecne správne a preto žalobu žalobcu podľa § 190 SSP zamietol. Na záver dodáva, že žalobca sa do tejto situácie dostal svojím nezodpovedným konaním, keď v čase udelenia trvalého pobytu na päť rokov vycestoval do L. A., kde bol právoplatne odsúdený na trest odňatia slobody za drogovú trestnú činnosť a v tom čase mu uplynula lehota na podanie žiadosti na trvalý pobyt. 31/ O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi nepriznal náhradu trov konania s poukazom na § 167 ods. 1 SSP. 32/ Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).