Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/162/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201383 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017201383.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členov senátu JUDr. Viery Šebestovej a Mgr. Mariána Degmu, v právnej veci žalobcu: NACCO SAS, boulevard Haussmann 86, 75008 Paríž, Francúzska republika, zastúpený: GMITERKO & PARTNERS, advokátska kancelária s. r. o., Zámocká 32, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101258435/2017 zo dňa 07.06.2017, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred orgánmi verejnej správy 1. Daňový úrad Bratislava vykonal u platiteľa dane NACCO SAS kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2016. Kontrola bola začatá dňa 17.06.2016 a ukončená dňa 10.02.2017. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený protokol č. 100159934/2017 zo dňa 25.01.2017, na základe ktorého daňový úrad Bratislava neidentifikoval žiaden rozdiel medzi nadmerným odpočtom uvedeným v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie marec 2016 a výsledným vzťahom k štátnemu rozpočtu po kontrole. Nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie marec 2016 vo výške X.XXX.XXX,- € bol žalobcovi vrátený po ukončení daňovej kontroly dňa 15.02.2017. 2. Daňový úrad Bratislava rozhodnutím č. 100341128/2017 zo dňa 22.02.2017 priznal daňovému subjektu úrok z nadmerného odpočtu podľa § 79a ods. 3 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov vo výške X.XXX,XX,- €, keďže nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie marec 2016 nebol daňovému subjektu vrátený do uplynutia šiestich mesiacov od posledného dňa všeobecnej lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, ods. 2, ods. 5 zákona o DPH. 3. Voči prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy podal daňový subjekt odvolanie s odôvodnením, že má nárok na úrok zo zadržiavaných finančných prostriedkov za celé obdobie výkonu daňovej kontroly, tzn. odo dňa uplynutia všeobecnej lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu do dňa vrátenia nadmerného odpočtu a nie až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa nasledujúceho po uplynutí všeobecnej lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu. Daňový subjekt požadoval priznať nadmerný úrok z nadmerného odpočtu v súlade s platným právom Európskej únie v celkovej výške XX.XXX,XX,- €, t. j. odo dňa uplynutia všeobecnej lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu od 25.06.2016 do dňa vrátenia nadmerného odpočtu 15.02.2017. 4. O odvolaní daňového subjektu rozhodlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. 101258435/2017 zo dňa 07.06.2017, po preskúmaní odvolania daňového subjektu voči rozhodnutiu správcu dane potvrdilo rozhodnutie správcu dane. Keďže daňový subjekt s týmto rozhodnutím nesúhlasil, podal na správny súd správnu žalobu. II. Žalobné dôvody 5. Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 15.08.2017 žalobca uviedol, že žalovaný a tiež správca dane pri svojom rozhodovaní neuplatnili eurokonformný výklad zákona o DPH, nakoľko priznanie úroku z nadmerného odpočtu podľa § 79a ods. 3 zákona o DPH až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa nasledujúceho po uplynutí všeobecnej lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu je v zásadnom rozpore s eurokonformným výkladom práva, ako aj rozhodnutiami Súdneho dvoru Európskej únie, čím dospeli k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, v dôsledku čoho sú ich rozhodnutia nezákonné. Žalobca bol vydaním týchto rozhodnutí ukrátený na svojich právach. 6. Žalobca poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie a to rozhodnutie č. C-107/10 Enel Maritsa Iztok 3 AD, kde SDEU konštatoval, že lehota na vrátenie nadmerného odpočtu DPH môže byť v zásade predĺžená na účely vykonania daňovej kontroly bez toho, aby bolo nutné automaticky považovať túto lehotu za neprimeranú ak toto predĺženie neprekračuje medze toho, čo je nevyhnutné na riadne vykonanie tejto daňovej kontroly. Keďže však zdaniteľná osoba nemôže dočasne disponovať finančnými prostriedkami vo výške nadmerného odpočtu DPH je postihnutá hospodárskym znevýhodnením, ktoré by malo byť kompenzované zaplatením úrokov, čím je zaručené dodržiavanie zásady daňovej neutrality. 7. V rozhodnutí C-565/11 vo veci Marina Irimie, z ktorého okrem iného vyplýva, že v situácii, v ktorej ide o vrátenie dane vybratej členským štátom v rozpore s právom EÚ, zásada efektivity vyžaduje, aby vnútroštátne pravidlá týkajúce sa najmä výpočtu prípadných dlhovaných úrokov neviedli k tomu, že bude daňovník zbavený primeranej náhrady za stratu spôsobenú bezdôvodným zaplatením dane. 8. Rozhodnutie C-431/12 vo veci Rafinaria Steaua Romana, kde sa uvádza, že keď dôjde k vyplateniu nadmerného odpočtu DPH zdaniteľnej osobe po uplynutí primeranej lehoty, zásada neutrality daňového systému DPH vyžaduje, aby takto generované finančné straty na ujmu zdaniteľnej osoby, ktoré vyplývajú z nemožnosti disponovať s predmetnými peňažnými sumami, boli kompenzované zaplatením úrokov z omeškania. 9. Rozhodnutie C-120/15 vo veci Kovozber s. r. o., proti Daňovému úradu Košice (ďalej len „rozhodnutie Kovozber“), ktorým SDEÚ výslovne potvrdil, že všetky závery uvedené v rozhodnutí Enel Maritsa je bezvýhradne potrebné aplikovať aj vo vzťahu k Slovenskej republike a jej daňovej legislatíve. 10. Rozhodnutie C-254/16 vo veci Glencore Agriculture Hungary Kft. (ďalej len „rozhodnutie Glencore“), v ktorom SDEÚ explicitne uviedol, že výpočet úrokov dlhovaných zo strany štátu, ktorý za okamih, od ktorého sa vykoná tento výpočet, nepovažuje deň, keď mal byť nadmerný odpočet DPH obvykle vrátený podľa smernice o DPH, je v zásade v rozpore s požiadavkami článku 183 DPH smernice. 11. Žalobca má za to, že SDEÚ v uvedených rozhodnutiach dospel k záveru, že z hľadiska zásady daňovej neutrality je v rozpore s článkom 183 DPH smernice taká vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje, že všeobecná lehota na vrátenie nadmerného odpočtu DPH sa v prípade začatia konania o daňovej kontrole predlžuje, pričom toto predlženie má za následok, že nárok na úrok nadmerného odpočtu nevzniká okamihom uplynutia všeobecnej lehoty, v ktorej by mal byť nadmerný odpočet obvykle vrátený. 12. Žalobca zdôrazňuje, že SDEÚ neprejudikoval žiadnu lehotu, ktorá by bola legitímna na zadržiavanie nadmerného odpočtu nad rámec všeobecnej lehoty a počas plynutia, ktorej by daňový subjekt nemal nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. 13. Podľa žalobcu je priznanie úroku z nadmerného odpočtu podľa § 79a ods. 3 až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa nasledujúceho po uplynutí všeobecnej lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu v zásadnom rozpore s eurokonformným výkladom a najmä s uvedenými rozhodnutiami SDEÚ Enel Maritsa a Kovozber, z ktorých vyplýva, že keďže zdaniteľná osoba je postihnutá hospodárskym znevýhodnením a dočasne nemôže disponovať finančnými prostriedkami vo výške nadmerného odpočtu DPH a preto by mala byť kompenzovaná zaplatením úrokov, čím by bolo zaručené dodržiavanie zásady daňovej neutrality. 14. V tejto súvislosti poukázal žalobca na judikatúru Najvyššieho súdu SR a to na rozhodnutie sp. zn. 8Sžf/115/2013 zo dňa 11.12.2014, rozhodnutie NSSR sp. zn. 8Sžf/114/2014 zo dňa 25.10.2016. Ďalej poukázal na existenciu ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR, týkajúcu sa požiadavky predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, t. j. princípu, že v rovnakých podmienkach musí dať príslušný súd na rovnaké právne otázky rovnakú odpoveď, napr. Nález sp. zn. IV. ÚS 14/07. 15. Žalobca má za to, že bola porušená zásada eurokonformného výkladu práva EÚ. Judikatúra EDEÚ má prednosť pred vnútroštátnym právom, pričom táto zásada je jednou zo základných zásad právneho poriadku EÚ. Podľa SDEÚ prednosť pred vnútroštátnou normou majú všetky komunitárne normy bez ohľadu na ich právnu silu. Zjednodušene povedané, akákoľvek komunitárna právna norma má bez ohľadu na jej právnu silu v komunitárnom právnom poriadku a bez ohľadu na jej priamy účinok vyššiu právnu silu, ako ktorákoľvek vnútroštátna právna norma. 16. Vnútroštátny orgán verejnej moci je na základe zásady lojálnej spolupráce povinný zabezpečiť právnym subjektom právnu ochranu najmä vtedy, ak to vyplýva priamo z komunitárnych ustanovení alebo aj prostredníctvom využitia nepriameho účinku práva EÚ, tzn., že bude vykladať všetky vnútroštátne ustanovenia eurokonformným spôsobom tak, aby ich aplikácia prispela k realizácii požiadavky na zabezpečenie účinnej súdnej a správnej ochrany práv, ktoré fyzicky má právnickým osobám vyplývajú z komunitárneho právneho poriadku. 17. Z uvedených skutočností vyplýva, že žalovaný bol povinný pri rozhodovaní o priznaní úroku z nadmerného odpočtu žalobcovi z titulu vráteného nadmerného odpočtu vykladať a aplikovať ustanovenie § 79a ods. 1 ods. 3 zákona o DPH eurokonformne, čiže v súlade s platným právom EÚ, t.j. v súlade s DPH smernicou interpretovanou v zmysle judikatúry SDEÚ. To znamená, že žalovaný mal priznať žalobcovi úrok za obdobie odo dňa uplynutia všeobecnej lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu, t. j. od 25.06.2016 do dňa vrátenia nadmerného odpočtu t. j. 15.02.2017. 18. Žalobca má ďalej za to, že bola porušená zásada daňovej neutrality a zásada proporcionality. Zásada daňovej neutrality ako jedna zo základných zásad DPH sa týka dane zaplatenej na vstupe a odpočítanej v rámci podaného daňového priznania. Rozhodujúca časť rozsudku ESDÚ Enel Maritsa sa týka práve posúdenia zásady daňovej neutrality. Súd v rozhodnutí jednoznačne konštatoval, že ak zdaniteľná osoba nemôže dočasne disponovať finančnými prostriedkami vo výške nadmerného odpočtu DPH je postihnutá hospodárskym znevýhodnením. Aby bola dodržaná zásada daňovej neutrality, daňový úrad je povinný kompenzovať situáciu zaplatením úrokov. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný v danom prípade odoprel žalobcovi nárok na úrok z odpočtu za obdobie už od uplynutia všeobecnej lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu, čím porušil zásadu daňovej neutrality. 19. Porušenie zásady proporcionality žalobca vidí v tom, že v prípade ak je nadmerný odpočet následne vrátený, spôsob výpočtu úrokov splatných zo strany štátu, ktorý by nezohľadňoval ako začiatočný moment deň, ktorým by sa nadmerný odpočet vrátil za normálnych okolností, bol by v rozpore so zásadou proporcionality. Žalovaný v danom prípade odoprel žalobcovi nárok na úrok za obdobie od uplynutia všeobecnej lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu, čím porušil zásadu proporcionality, ktorá v súvislosti s výberom DPH spočíva, zjednodušene povedané v povinnosti členských štátov EÚ zaťažovať platiteľov DPH v súvislosti s platením tejto dane iba v nevyhnutnom rozsahu. Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie Daňového úradu v Bratislave a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného 20. Žalovaný vo svojom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 30.10.2017 uviedol, že v danom prípade je spornou medzi žalobcom a žalovaným je stanovenie počiatočného dňa, od ktorého sa má žalobcovi priznať náhrada za dodržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly podľa § 79a zákona o DPH. 21. Žalovaný uviedol, že samotná smernica Rady 2006/112/ES z 28.11.2006, ktorá bola transponovaná do vnútroštátneho právneho predpisu - zákona o DPH, nestanovuje konkrétne podmienky vrátenia nadmerného odpočtu a neupravuje ani to, či a ani za akých podmienok platiteľovi dane prislúcha nárok na úrok z omeškania zo strany daňového úradu v prípade, ak je daňový úrad v omeškaní s vrátením nadmerného odpočtu. Členské štáty si môžu konkrétne podmienky upraviť vo svojom vnútroštátnom práve, pričom však musia dodržiavať základné zásady fungovania systému DPH, najmä zásadu neutrality a zásadu proporcionality, ktoré interpretoval vo svojej judikatúre SDEÚ. 22. Žalobca v podanej žalobe poukazuje na judikatúru SDEÚ (C-107/10 Enel Maritsa Iztok 3 AD, C-565/11 Mariana Irimie, C-431/12 Rafinaria Steaua Romana, C-120/15 Kovozber s.r.o., C-254/16 G1 encore Agriculture Hungary Kft.) a tvrdí, že SDEÚ vo svojich rozhodnutiach neprejudikoval žiadnu lehotu, ktorá by bola legitímna na zadržanie nadmerného odpočtu nad rámec všeobecnej lehoty (t.j. lehoty, v ktorej by bol odpočet obvykle vrátený), a počas plynutia ktorej by daňový subjekt nemal nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. 23. Žalovaný sa s uvedeným názorom žalobcu nestotožňuje, nakoľko SDEÚ vo svojej početnej judikatúre poukazuje na tzv. „PRIMERANÚ LEHOTU“, až po uplynutí ktorej, keď dôjde k vráteniu nadmerného odpočtu, vzniká právo daňového subjektu na vyplatenie úrokov z omeškania. V súlade s judikatúrou SDEÚ, keď dôjde k vráteniu nadmerného odpočtu DPH zdaniteľnej osobe po uplynutí primeranej lehoty, zásada neutrality daňového systému DPH vyžaduje, aby takto generované finančné straty na ujmu zdaniteľnej osoby, ktoré vyplývajú z nemožnosti disponovať s predmetnými peňažnými sumami, boli kompenzované zaplatením úrokov z omeškania. 24. Práve z dôvodu, že priznanie úroku zo zadržania nadmerného odpočtu počas výkonu daňovej kontroly nebolo vo vnútroštátnej legislatíve Slovenskej republiky do 31.12.2016 upravené, bol novelou zákona o DPH č. 297/2016 Z. z., účinnou od 01.01.2017, zákon o DPH doplnený o nové ustanovenie - § 79a Náhrada za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly, ktoré absentujúci právny stav vo veci priznania úroku z nadmerného odpočtu z dôvodu oneskoreného vrátenia, resp. zadržania počas daňovej kontroly, v súlade s európskou legislatívou upravilo. 25. Z rozsudkov SDEÚ vo veci C-120/15 Kovozber s.r.o., C-107/10 Enel Maritsa Iztok 3 AD, C-431/12 Rafmaria Steaua Romana, C-254/16 Glencore Agriculture Hungary Kfit., na ktoré poukazuje aj sám žalobca, jednoznačne vyplýva, že spoločnosť má nárok na priznanie tzv. kompenzačného úroku na kompenzáciu hospodárskeho znevýhodnenia spojeného s vrátením nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty, avšak až po uplynutí primeranej lehoty (nie všeobecnej lehoty, v ktorej by bol nadmerný odpočet obvykle vrátený, ako tvrdí žalobca). 26. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na článok 183 smernice Rady 2006/112/ES, ktorý stanovuje: „Ak za dané zdaňovacie obdobie výška odpočítanej dane prevyšuje výšku splatnej DPH, členské štáty môžu rozdiel buď preniesť do nasledujúceho obdobia, alebo ho vrátiť v súlade s podmienkami, ktoré určia“. 27. Z citovaného článku 183 smernice vyplýva, že ak vznikne nadmerný odpočet, členské štáty ho môžu preniesť do nasledujúceho obdobia alebo ho vrátiť v súlade s podmienkami, ktoré si tieto členské štáty ustanovia vo svojej vnútroštátnej právnej úprave DPH. V tejto súvislosti SDEÚ zdôrazňuje, že predpokladom riadneho fungovania spoločného systému DPH je správne vyberanie dane. Každý členský štát musí prijať všetky legislatívne a správne opatrenia, aby zabezpečil, že splatná DPH bude na jeho území vyberaná v plnej výške a v tejto súvislosti sú členské štáty povinné overovať daňové priznania zdaniteľných osôb, ich účtovné závierky a ostatné relevantné dokumenty, ako aj vypočítať a vybrať dlžnú daň. Z toho vyplýva, že lehota na vrátenie nadmerného odpočtu DPH môže byť v zásade predĺžená na účely vykonania daňovej kontroly bez toho, aby bolo nutné považovať túto lehotu za neprimeranú, ak toto predĺženie neprekračuje medze toho, čo je nevyhnutné na riadne vykonanie tejto daňovej kontroly (pozri rozsudky C-107/10 bod. 52 a 53, C-120/15 bod 23 a iné). 28. SDEÚ vo svojej judikatúre uvádza, že len v prípade, keď dôjde k vráteniu nadmerného odpočtu DPH zdaniteľnej osobe po uplynutí primeranej lehoty, zásada neutrality daňového systému DPH vyžaduje, aby takto generované straty na ujmu zdaniteľnej osoby, ktoré vyplývajú z nemožnosti disponovať s predmetnými peňažnými sumami, boli kompenzované zaplatením úrokov z omeškania (pozri rozsudok Rafmaria Steaua Romana C-431/12, bod 23; uznesenie Delphi Hungary Autóalkatrész Gyártó C-654/13, bod 32; uznesenie C-120/15 Kovozber, bod 24; rozsudok C-254/16 Glencore Agriculture Hungary Kit., bod 22). 29. Z uvedených záverov SDEÚ teda jednoznačne vyplýva, že až po uplynutí primeranej lehoty, by mala mať spoločnosť nárok na priznanie tzv. kompenzačného úroku. 30. S ohľadom na uvedenú judikatúru SDEÚ sa žalovaný nestotožňuje s názorom žalobcu, že na to, aby mohla byť zaručená zásada daňovej neutrality, daňový úrad musí žalobcovi priznať úroky už od momentu, od kedy mal povinnosť nadmerný odpočet DPH vrátiť vo všeobecnej lehote, t.j. bez ohľadu na uskutočnenie daňovej kontroly. 31. Žalovaný naviac uvádza, že z rozsudkov SDEÚ jednoznačne nevyplýva, či právo EÚ je prameňom práva i pre vznik úrokov z omeškania z nadmerného odpočtu. Ako už bolo vyššie uvedené, samotná smernica Rady 2006/112/ES neupravuje, či a ani za akých podmienok platiteľovi dane prislúcha nárok na úrok z omeškania zo strany daňového úradu, v prípade, ak je daňový úrad v omeškaní s vrátením nadmerného odpočtu. Z rozsudkov SDEÚ, vo veci samej ide skôr o odporúčanie, aby členské štáty vo svojom vnútroštátnom právnom . poriadku a so zásadou ekvivalencie a efektivity stanovili pravidlá, za ktorých majú byť takéto úroky zaplatené. Z judikatúry SDEÚ teda vyplýva, že nárok na finančnú náhradu za zadržanie nadmerného odpočtu by mal byť súčasťou podmienok, ktoré členský štát v súvislosti s vrátením nadmerných odpočtov má ustanoviť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. 32. Žalovaný uvádza, že práve z dôvodu zosúladenia vnútroštátnej právnej úpravy DPH s právnymi predpismi Európskej únie v danej oblasti, Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 12.10.2016 novelu zákona o DPH č. 297/2016 Z.z., ktorou bol do zákona o. i. doplnený aj § 79a, ktorý upravuje náhradu za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly (ďalej len „úrok z nadmerného odpočtu“). 33. Podľa tohto ustanovenia nárok na úrok z nadmerného odpočtu bude platiteľovi dane priznaný, ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu začne daňovú kontrolu a obdobie zadržania nadmerného odpočtu bude viac ako šesť mesiacov od uplynutia posledného dňa lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, ods. 2 alebo ods. 5 zákona o DPH. 34. Počiatočný deň nároku na úrok z nadmerného odpočtu je stanovený na deň nasledujúci po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, ods. 2 alebo ods. 5 zákona o DPH. 35. Výpočet úrokov z nadmerného odpočtu sa stanovuje percentom zo sumy nadmerného odpočtu vrátenej platiteľovi dane za každý deň zadržania až do jeho vrátenia. 36. Z uvedenej právnej úpravy teda vyplýva, že štát si ponecháva určitú lehotu na to (šesť mesiacov odo dňa uplynutia lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu), aby uplatnil svoju právomoc, priznanú mu aj európskou legislatívou, kontrolovať správnosť výšky uplatneného nadmerného odpočtu bez toho, aby sa na toto obdobie zadržania finančných prostriedkov vzťahoval nárok na úrok z nadmerného odpočtu. 37. Na základe uvedených skutočností žalovaný nesúhlasí s názorom žalobcu, že priznanie úroku z nadmerného odpočtu podľa § 79a ods. 3 zákona o DPH až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa nasledujúceho po uplynutí všeobecnej lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu je v zásadnom rozpore s eurokonformným výkladom a vyššie uvedenými rozhodnutiami SDEÚ Enel Martisa a Kovozber s. r. o. 38. Žalovaný nesúhlasí ani s tvrdením žalobcu, že vnútroštátne ustanovenie § 79a zákona o DPH odporuje právnym predpisom Únie a rozsudku Glencore Agriculture Hungary Kft. C-254/16. Žalobca poukazuje na bod 23 predmetného rozsudku, neuvádza však už body 18, 20, 21 a 22 daného rozsudku, v ktorých SDEÚ vyslovil právny záver, že k vráteniu nadmerného odpočtu má dôjsť v primeranej lehote, ktorú možno predĺžiť, aby sa vykonala daňová kontrola, ale bez toho, aby sa takáto predĺžená lehota považovala za neprimeranú, za predpokladu, že predĺženie nepresiahne to, čo je potrebné na riadne vykonanie tohto postupu kontroly (Enel Maritsa bod 53). Až v prípade, keď dôjde k vráteniu nadmerného odpočtu DPH zdaniteľnej osobe po uplynutí primeranej lehoty, vzniknuté finančné straty vyplývajúce z nemožnosti disponovať finančnými prostriedkami, majú byť kompenzované zaplatením úrokov z omeškania (Rafinaria Steaua Iztok 3 C-431/12, bod 23). 39. Čo sa týka povinnosti vykladať vnútroštátne ustanovenia zákona v súlade s právom EU, žalovaný uvádza, že v žiadnom prípade nespochybňuje doktrínu eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva a má za to, že správca dane i žalovaný sa pri aplikácii ustanovenia § 79a zákona o DPH toto doktrínou plne riadili a neporušili ani zásadu daňovej neutrality ani zásadu proporcionality, ako tvrdí žalobca. Žalovaný je toho názoru, že prejudikovať rozhodnutia SDEÚ bez akceptovania primeranej lehoty na výkon daňovej kontroly, je porušením zásady ekvivalencie a efektivity voči Slovenskej republike, aj ktorej záujmy sú štátne orgány povinné chrániť. 40. Na základe uvedených skutočností žalovaný trvá na svojich záveroch uvedených v žalobou napadnutom rozhodnutí, pričom sa vysporiadal so všetkými námietkami uplatnenými žalobcom. 41. Žalovaný ako aj správca dane dostatočne zistili skutkový stav apo právnej stránke bola vec posúdená správne. Rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, preto navrhujeme žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 S.s.p. zamietnuť. IV. Právne posúdenie krajským súdom a relevantné právne predpisy 42. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia orgánu verejnej správy boli v súlade so zákonom. 43. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 44. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 45. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 101258435/2017 zo dňa 07.06.2017 a rozhodnutie daňového úradu Bratislava č. 100341128/2017 zo dňa 22.02.2017. 46. Súd po preskúmaní spisového materiálu, administratívneho spisu orgánu verejnej správy, ako aj rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutých rozhodnutí. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo svojom odvolaní. 47. Žalobca podal dňa 25.04.2016 daňové priznanie DPH za zdaňovacie obdobie marec 2016, v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet vo výške X.XXX.XXX,- €. Podľa § 79 ods. 1 zákona o DPH posledný deň lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu uplynul dňa 24.06.2016. Správca dane v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu začal dňa 17.06.2015 daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na jeho vrátenie. Daňová kontrola bola podľa § 46 ods. 9 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ukončená dňa 10.02.2017 bez nálezu a nadmerný odpočet bol žalobcovi priznaný v plnej výške X.XXX.XXX,- €. Nadmerný odpočet bol vrátený žalobcovi dňa 15.02.2017. 48. V danej veci je sporná otázka a to ustanovenie počiatočného dňa, od ktorého sa má žalobcovi priznať náhrada za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly podľa § 79a zákona o DPH. 49. S účinnosťou od 01.01.2017 začala platiť novela zákona o DPH č. 297/2016 Z.z., ktorou bol do zákona o.i. doplnený aj § 79a, ktorý upravuje náhradu za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly. 50. Podľa § 79a ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov ak daňový úrad začal daňovú kontrolu v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, ods. 2 alebo ods. 5 a nadmerný odpočet nebol vrátený do uplynutia šiestich mesiacov od posledného dňa lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, ods. 2 alebo ods. 5 platiteľ má nárok na náhradu za zadržiavanie nadmerného odpočtu podľa odseku 2. 51. Podľa uvedeného ustanovenia nárok na úrok z nadmerného odpočtu bude platiteľovi dane priznaný, ak obdobie zadržania nadmerného odpočtu bude viac ako 6 mesiacov od uplynutia posledného dňa lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, ods. 2 alebo ods. 5 zákona o DPH. 52. Súd má za to, že uvedené ustanovenie neodporuje predpisom Únie a ani rozsudkom SDEÚ, ktoré uviedol žalobca v žalobe. 53. Z rozsudkov SDEÚ vo veci C-120/15 Kovozber s. r. o., C-107/10 Enel Maritsa Iztok 3 AD, C-431/12 Rafinária Steaua Romana vyplýva, že spoločnosť má nárok na kompenzáciu hospodárskeho znevýhodnenia spojeného s vrátením nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty po uplynutí primeranej doby. Je dôležité zvýrazniť pojem primeraná lehota, tento pojem nie je v daných rozhodnutiach bližšie špecifikovaný. V rozhodnutiach sa uvádza, že až po uplynutí primeranej lehoty, keď dôjde k vráteniu nadmerného odpočtu, vzniká právo daňového subjektu na vyplatenie úrokov z omeškania. 54. SDEÚ v bode 3 uznesenia zo dňa 21.10.2015 vo veci C-120/15 Kovozber s. r. o. citoval článok 183 smernice o DPH, ktorý stanovuje: „Ak za dané zdaňovacie obdobie výška odpočítanej dane prevyšuje výšku splatnej DPH, členské štáty môžu rozdiel buď preniesť do nasledujúceho obdobia, alebo ho vrátiť v súlade s podmienkami, ktoré určia.“ 55. Z citovaného článku 183 Smernice Rady 2006/112/ES vyplýva, že ak vznikne nadmerný odpočet, členské štáty ho môžu preniesť do nasledujúceho obdobia alebo ho vrátiť v súlade s podmienkami, ktoré si tieto členské štáty ustanovia vo svojej vnútroštátnej právnej úprave DPH. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj samotný Súdny dvor, ktorý v bode 23 predmetného uznesenia uznáva, že členské štáty s cieľom zabezpečiť na svojom území správne vyberanie splatnej dane v plnej výške sú povinné overovať daňové priznania zdaniteľných osôb, ich účtovné závierky a ostatné relevantné dokumenty, ako aj vypočítať a vybrať dlžnú daň. Z toho vyplýva, že lehota na vrátenie nadmerného odpočtu DPH môže byť v zásade predĺžená na účely vykonania daňovej kontroly bez toho, aby bolo nutné považovať túto lehotu za neprimeranú, ak toto predĺženie neprekračuje medze toho, čo je nevyhnutné na riadne vykonanie tejto daňovej kontroly. 56. V bode 24 predmetného uznesenia Súdny dvor uvádza, že v súlade s judikatúrou Súdneho dvora, keď dôjde k vráteniu nadmerného dopočtu DPH zdaniteľnej osobe po uplynutí primeranej lehoty, zásada neutrality daňového systému DPH vyžaduje, aby takto generované straty na ujmu zdaniteľnej osoby, ktoré vyplývajú z nemožnosti disponovať s predmetnými peňažnými sumami, boli kompenzované zaplatením úrokov z omeškania (pozri rozsudok Rafinaria Steaua Romana C-431/12, bod 23; uznesenie Delphi Hungary Autóalkatrész Gyártó C-654/13, bod 32). Z uvedeného vyplýva, že až po uplynutí primeranej lehoty má spoločnosť nárok na priznanie tzv. kompenzačného úroku. 57. V bode 30 daného uznesenia sa uvádza, že pokiaľ ide o povinnosti vnútroštátneho súdu v súvislosti s aplikáciou svojho vnútroštátneho práva, treba pripomenúť, že v prípade chýbajúcich právnych predpisov Európskej únie v danej oblasti prináleží vnútroštátnemu právnemu poriadku každého členského štátu stanoviť podmienky, za akých sa majú zaplatiť úroky z omeškania. 58. Článok 183 Smernice Rady 2006/112/ES bol prevzatý do zákona o DPH prostredníctvom ustanovení § 79. Tieto ustanovenia však neobsahovali priznanie finančnej kompenzácie za obdobie, keď platiteľovi dane počas výkonu daňovej kontroly boli zadržané finančné prostriedky vo výške nadmerného odpočtu. 59. Z judikatúry SDEÚ teda vyplýva, že nárok na finančnú náhradu za zadržanie nadmerného odpočtu by mal byť súčasťou podmienok, ktoré členský štát v súvislosti s vrátením nadmerných odpočtov má ustanoviť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Práve z dôvodu zosúladenia vnútroštátnej právnej úpravy DPH s právnymi predpismi Európskej únie v danej oblasti, Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 12.10.2016 novelu zákona o DPH č. 297/2016 Z.z., ktorou bol do zákona, o. i. doplnený aj § 79a, ktorý upravuje náhradu za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly (ďalej len „úrok z nadmerného odpočtu.“). Podľa tohto ustanovenia nárok na úrok z nadmerného odpočtu bude platiteľovi dane priznaný, ak obdobie zadržania nadmerného odpočtu bude viac ako šesť mesiacov od uplynutia posledného dňa lehoty na vrátenie nadmerného dopočtu podľa § 79 ods. 1, ods. 2 alebo ods. 5 zákona o DPH. 60. Na základe vyššie uvedených skutočností, súd má za to, že novelou zákona o DPH č. 297/2016 Z.z. Slovenská republika zosúladila vnútroštátnu právnu úpravu o DPH s právnymi predpismi Európskej únie. 61. Za primeranú lehotu súd považuje vo vnútroštátnom právnom systéme lehotu určenú v § 79a zákona o DPH, t. j. 6 mesiacov odo dňa uplatnenia lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu. V tejto lehote si štát ponecháva určitý primeraný čas, aby uplatnil svoju právomoc priznanú mu aj Európskou legislatívou, kontrolovať správnosť výšky uplatneného nadmerného odpočtu bez toho, aby sa na toto obdobie zadržania finančných prostriedkov vzťahoval nárok na úrok z nadmerného odpočtu. 62. V danom prípade posledný deň vrátenia nadmerného odpočtu bol 24.06.2016. Kontrola na vrátenie nadmerného odpočtu začala daňovým úradom dňa 17.06.2016 a skončila 10.02.2017. Nadmerný odpočet nebol vrátený do uplynutia šiestich mesiacov od posledného dňa lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, ods. 2, ods. 5, t. j. do 24.12.2016 a preto daňový úrad priznal daňovému subjektu úrok vo výške X.XXX,XX,- €, nakoľko nadmerný odpočet vo výške X.XXX.XXX,- € bol vrátený dňa 15.02.2017. 63. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že orgány verejnej správy dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Súd má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa bolo z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom a nakoľko námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol. 64. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli. 65. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.