Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/164/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201405 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017201405.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: Ingram Micro GmbH, Guglgasse 7-9, 1030 Viedeň, Rakúsko, zastúpený: KPMG Legal s. r. o., advokátska kancelária, Dvořákovo nábrežie 10, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Daňový úrad Bratislava, Ševčenkova 32, 850 00 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného - oznámenia č. 101325852/2017 zo dňa 14.06.2017, takto r o z h o d o l : Napadnuté rozhodnutie - Oznámenie žalovaného Daňového úradu Bratislava č. 101325852/2017 zo dňa 14.06.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred orgánmi verejnej správy 1. Žiadosťou zo dňa 02.11.2016 žiadala spoločnosť INGRAM Micro Mobily Austria GmbH, so sídlom v Rakúsku (ďalej len daňový subjekt) o vydanie rozhodnutia o priznaní úroku zo zadržiavaných finančných prostriedkov. 2. Daňový subjekt podal dňa 25.02.2014 daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2014, v ktorom vykázal nadmerný odpočet X.XXX.XXX,XX,- €. Dňa 30.04.2014 podal daňový subjekt dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie január 2014, v ktorom vykázal nadmerný odpočet v sume X.XXX.XXX,XX,- €. 3. Dňa 22.04.2014 začal Daňový úrad Bratislava daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH alebo jeho časti. Táto kontrola bola vykonaná na podanie dodatočného daňového priznania, nakoľko nadmerný odpočet v ňom vykázaný je o XXX,XX,- € vyšší ako nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní podanom dňa 25.02.2014. 4. Správca dane vrátil na základe protokolu č. 20777504/2015/9104401/DávM zo dňa 07.09.2015 nadmerný odpočet vo výške XXX.XXX,XX,- € zistenej daňovým úradom do 10 dní od ukončenia daňovej kontroly, t. j. dňa 18.09.2015. Ako je uvedené v rozhodnutí č. 102434712/2016/9104401/DávM zo dňa 26.01.2016 správca dane určil nadmerný odpočet vo vyrubovacom konaní vo výške XXX.XXX,XX,- €. Rozdiel medzi nadmerným odpočtom vráteným po skončení daňovej kontroly a nadmerným odpočtom zisteným daňovým úradom vo vyrubovacom konaní vo výške X.XXX,- € bol splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uvedeného rozhodnutia. 5. V žiadosti o vydanie rozhodnutia o priznaní úroku, daňový subjekt ďalej uviedol, že správca dane začal daňovú kontrolu tesne pred uplynutím lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu DPH, čím dosiahol predĺženie lehoty na jeho vrátenie. Na základe tejto skutočnosti bol daňový subjekt vystavený finančnej nevýhode a navyše nemohol predvídať dátum, od ktorého by mohol disponovať finančnými prostriedkami vo výške nadmerného odpočtu DPH, čo preň predstavovalo ďalšiu záťaž. 6. V tejto súvislosti daňový subjekt poukázal na uznesenie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-120/15 Kovozber s. r. o. proti Daňovému úradu Košice s odvolaním sa na predchádzajúce rozsudky vo veci C-107/10, C-431/12 a uviedol, že v rámci podmienok na vrátenie DPH je potrebné rešpektovať zásadu daňovej neutrality systému DPH. Zároveň Súdny dvor EU zdôraznil, že zdaniteľná osoba je postihnutá hospodárskym znevýhodnením v čase, kedy nemôže disponovať finančnými prostriedkami vo výške nadmerného odpočtu DPH. Toto znevýhodnenie by malo byť za účelom dodržania zásady daňovej neutrality kompenzované zaplatením úrokov. Ak teda dôjde k vráteniu nadmerného odpočtu DPH zdaniteľnej osobe po uplynutí primeranej lehoty, takto generované finančné straty na ujmu zdaniteľnej osoby, ktoré vyplývajú z nemožnosti disponovať s predmetnými peňažnými sumami, majú byť pri dodržaní zásady daňovej neutrality kompenzované zaplatením úrokov. 7. Daňový úrad Bratislava Oznámením č. 104292839/2016 zo dňa 14.11.2016 oznámilo daňovému subjektu, že podľa § 79 ods. 6 zák. č. 222/2009 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu začne daňovú kontrolu, vráti nadmerný odpočet do 10 dní od skončenia daňovej kontroly a to vo výške zistenej daňovým úradom. 8. Daňová kontrola za zdaňovacie obdobie január 2014 bola ukončená v zmysle § 46 ods. 9 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní, dňom doručenia protokolu č. 20777504/2015/9104401/DávM zo dňa 07.09.2015 doručenom dňa 08.09.2015. Nadmerný odpočet bol daňovému subjektu vrátený dňa 18.09.2015, t. j. v lehote do 10 dní od ukončenia daňovej kontroly v sume XXX.XXX,XX,- €. 9. Správca dane postupoval v zmysle ust. § 79 ods. 6 zák. č. 222/2004 Z.z. a nadmerný odpočet vrátil v lehote stanovenej zákonom. Vzhľadom k tomu, že legislatíva Slovenskej republiky nemá právnu úpravu priznania a výpočtu úroku za dobu vykonávania kontroly, daňovému subjektu z tohto titulu nemôže byť priznaný. 10. Proti tomuto rozhodnutiu - Oznámeniu podal odvolanie daňový subjekt, v ktorom poukázal na § 63 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní, ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. Z citovaného uznesenia jednoznačne vyplýva, že správca dane môže o priznaní práv daňovému subjektu rozhodovať len rozhodnutím, ak teda správca dane v písomnosti označenej ako Oznámenie č. 104292839/2016 zo dňa 14.11.2016 dospel k záveru, že daňovému subjektu nepriznáva nárok na úrok z omeškania uplatnený v žiadosti, rozhodol o priznaní práv daňovému subjektu a preto je táto písomnosť podľa svojho obsahu rozhodnutím v zmysle § 63 ods. 1 daňového poriadku. 11. Vzhľadom na uvedené je preto písomnosť označenú ako Oznámenie č. 104292839/2016 zo dňa 14.11.2016 potrebné považovať za rozhodnutie správcu dane o nepriznaní úroku z nadmerného odpočtu za mesiac január 2014, proti ktorému je v súlade s § 72 ods. 1 daňového poriadku prípustné odvolanie. Zároveň, keďže v rozhodnutí absentuje poučenie o odvolaní podľa § 63 ods. 6 daňového poriadku, možno podať odvolanie v lehote 6 mesiacov po doručení. Rozhodnutie bolo daňovému subjektu doručené 23.11.2016, z čoho vyplýva, že odvolanie možno podať do 23.05.2017. 12. Ďalej daňový subjekt v odvolaní uviedol, že správca dane nesprávne právne posúdil danú vec a popísal skutkový stav veci zhodný so skutkovým stavom veci uvedeným v žiadosti o vydanie rozhodnutia, ktorý je popísaný v bode 5 a 6 tohto rozhodnutia. 13. O odvolaní daňového subjektu proti rozhodnutiu správcu dane č. 104292839/2016 zo dňa 14.11.2016 správca dane rozhodol opätovne Oznámením č. 101325852/2017 zo dňa 14.06.2017, v ktorom uviedol svoj právny názor zhodný s právnym názorom uvedeným v Oznámení zo dňa 14.11.2016. Keďže s týmto rozhodnutím daňový subjekt nesúhlasil, podal na správny súd správnu žalobu. II. Žalobné dôvody 14. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.08.2017 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného - Oznámenie Daňového úradu Bratislava č. 101325852/2017 zo dňa 14.06.2017, ktorým oznámil žalobcovi, že Oznámenie č. 104292839/2016 zo dňa 14.11.2016 nemožno preklasifikovať na rozhodnutie, nakoľko nemá formálne ani obsahové náležitosti rozhodnutia v zmysle § 63 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní. Preto nie je možné ho za rozhodnutie považovať ani uplatniť proti nemu opravný prostriedok - odvolanie. Keďže prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 01.01.2017, podľa § 85ke zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov stanovuje uplatnenie inštitútu úrok z nadmerného odpočtu správca dane nie je oprávnený daňovému subjektu priznať úrok za dobu vykonávania daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie január 2014, ukončenej do 31.12.2016. 15. Žalobca v žalobe poukázal na nesprávne právne posúdenie v danej veci žalovaným a na procesnú stránku a to, že preskúmavané oznámenie nie je vylúčené z preskúmania podľa § 7 SSP. 16. Čo sa týka predmetného oznámenia žalovaného, poukázal na ust. § 177 ods. 1 SSP, z ktorého vyplýva, že správnou žalobou sa môže žalobca domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Taktiež poukázal na § 30 SSP, z ktorého vyplýva, že ak vzniknú pochybnosti, v ktorom konaní uvedenom v § 6 ods. 2 má byť preskúmavaná zákonnosť, vo veci rozhodne správny súd za primeraného použitia ustanovení týkajúcich sa konania podľa § 6 ods. 2 písm. a/. 17. Z uvedeného vyplýva, že napadnuté oznámenie je špecifický akt orgánu verejnej správy, ktorý má dopad na práva žalobcu. Vzhľadom na to, že oznámenie odopiera žalobcovi právo brániť sa proti oznámeniu č. 104292839/2016 zo dňa 14.11.2016, ktorým žalobcovi nebol priznaný úrok zadržiavaného nadmerného odpočtu je oznámenie podľa § 30 Správneho poriadku preskúmateľné v konaní o správnej žalobe v súlade s § 6 ods. 2 písm. a/ SSP. 18. Čo sa týka právneho posúdenia veci, žalobca poukázal na ust. § 63 ods. 1 Daňového poriadku, z ktorého vyplýva, že žalovaný môže o priznaní práv žalobcovi ako daňovému subjektu rozhodovať len rozhodnutím. Ak teda žalovaný v písomnosti označenej ako Oznámenie č. 104292839/2016 zo dňa 14.11.2016 dospel k záveru, že žalovanému nepriznáva právo na úrok z omeškania uplatnený v žiadosti, rozhodol o priznaní práv žalobcovi a preto je táto písomnosť podľa svojho obsahu rozhodnutím v zmysle § 63 ods. 1 Daňového poriadku. 19. Akýkoľvek opačný výklad, v zmysle ktorého takéto oznámenie žalovaného nie je rozhodnutím, závažne porušuje ústavné právo žalobcu na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 Ústavy Slovenskej republiky. Ak by totiž žalovaný vždy, keď považuje nárok daňového subjektu za neopodstatnený, mohol namiesto vydania rozhodnutia vybaviť vec oznámením (ktoré by nepovažoval za rozhodnutie), zbavil by tým žalobcu práva brániť sa voči nepriznaniu nároku odvolaním a ďalšími prístupnými opravnými prostriedkami. 20. Judikatúra aj odborné názory sa jednoznačne zhodujú na tom, že rozhodnutie správneho orgánu nie je len také rozhodnutie, ktoré má formálne náležitosti požadované procesným predpisom. Rozhodnutím je, tak aj opatrenie a neformálne listy, pokiaľ nimi správny orgán podľa ich obsahu rozhodol o právach a právom chránených záujmoch právnických, či fyzických osôb. Dotknutá osoba má právo na to, aby každé takéto rozhodnutie, aj keď vydané bez formálnych náležitostí vyžadovaných procesným predpisom bolo rozhodnutím, ktoré podlieha súdnemu prieskumu. Ide o právo zaručené článkom 46 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. 21. Žalobca ďalej v žalobe poukázal na rozhodnutie žalovaného č. 103744360/2016 zo dňa 17.008.2016, ktorým žalovaný podľa § 63 ods. 1 Daňového poriadku skutkovo v rovnakej veci rozhodol o nepriznaní nároku žalobcovi z dôvodu zadržiavania nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie október 2013, ako aj na rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 104158337/2016 zo dňa 24.10.2016, ktorým Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodlo o odvolaní žalobcu voči tomuto rozhodnutiu tak, že toto podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdilo. 22. Žalobca zdôraznil, že k uvedenému úplne odlišnému postupu, kedy žalovaný v súlade so zákonom vydal o nepriznaní úroku rozhodnutie a Finančné riaditeľstvo SR meritórne rozhodlo o odvolaní proti takémuto rozhodnutiu, došlo len pár mesiacov pred vydaním oznámenia č. 104292839/2016 zo dňa 14.11.2016, o ktorom žalovaný tvrdí, že nie je rozhodnutím a nie je proti nemu prípustné odvolanie. Medzi vydaním týchto správnych aktov pritom nedošlo k žiadnej legislatívnej zmene, ktorá by takúto zmenu postupu odôvodňovala. Je preto absurdné, ak v súčasnosti žalovaný tvrdí, že v tejto veci nebol povinný vydať rozhodnutie a že vzhľadom na absenciu právnej úpravy priznania a výpočtu úroku za dobu vykonávania kontroly zameranej na kontrolu a zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu ukončenej do 31.12.2016 to nebolo možné. 23. Oznámením o nepriznaní nároku na úrok z omeškania žalovaný rozhodol negatívne, zasiahol do práv žalobcu ako daňového subjektu, v dôsledku čoho žalobcovi vzniklo právo sa proti takémuto rozhodnutiu zákonom dovoleným spôsobom brániť a žalovanému zasa povinnosť sa takouto obranou žalobcu meritórne zaoberať. Na základe uvedených skutočností, žalobca žiada, aby súd zrušil rozhodnutie - Oznámenie žalovaného č. 104292839/2016 zo dňa 14.11.2016 a priznal mu náhradu trov konania. III. Vyjadrenie žalovaného 24. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 16.11.2017 uviedol, že žalobca podal dňa 25.02.2014 daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2014, v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet vo výške X.XXX XXX,XX Eur. Dňa 30.04.2014 podal žalobca dodatočné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2014, v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet vo výške X.XXX XXX,XX Eur. Daňové priznanie za nasledujúce obdobie február 2014, bolo podané dňa 25.03.2014. V zmysle ust. § 79 ods. 1 zákona o DPH lehota na vrátenie nadmerného odpočtu za mesiac január 2014 bola dňa 24.04.2014. 25. Žalovaný v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu dňa 22.04.2014 začal daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie uplatneného nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie január 2014. Daňová kontrola bola ukončená zmysle ust. § 46 ods. 9 daňového poriadku dňom doručenia protokolu č. 20777504/2015/9104401/DávM zo dňa 07.09.2015 doručenom dňa 08.09.2015. Žalovaný vrátil žalobcovi nadmerný odpočet dňa 18.09.2015, t.j. v lehote do 10 dní od ukončenia daňovej kontroly, v sume XXX.XXX,XX Eur. 26. Dňa 03.11.2016 bola žalovanému doručená Žiadosť o vydanie rozhodnutia o priznaní úroku zo zadržiavaných finančných prostriedkov č. 6/12775869/2016 zo dňa 02.11.2016. Žalovaný v Oznámení č. 104292839/2016 zo dňa 14.11.2016, uviedol, že postupoval v zmysle ust. § 79 ods. 6 zákona o DPH a nadmerný odpočet vrátil v lehote stanovenej zákonom. Ďalej uviedol, že vzhľadom k tomu, že legislatíva Slovenskej republiky nemá právnu úpravu priznania a výpočtu úroku za dobu vykonávania kontroly, daňovému subjektu z tohto titulu nemôže byť priznaný. Proti tomuto Oznámeniu žalobca podal dňa 23.05.2017 odvolanie. 27. V Oznámení č. 101325852/2017 zo dňa 14.06.2017 voči odvolaniu žalovaný uviedol, že podľa ust. § 63 daňového poriadku ukladá povinnosti alebo priznáva práva rozhodnutím. V zmysle platných právnych predpisov nebol žalovaný povinný v danej veci vydať rozhodnutie. Oznámenie č. 104292839/2016 zo dňa 14.11.2016 nemožno preklasifikovať na rozhodnutie, nakoľko nemá formálne ani obsahové náležitosti rozhodnutia v zmysle ust. § 63 daňového poriadku, preto nie je možné predmetné oznámenie považovať za rozhodnutie, ani uplatniť proti nemu opravný prostriedok - odvolanie. 28. Podľa prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.2017 § 85ke zákona o DPH platiteľ nemá nárok na úrok z nadmerného odpočtu, ak daňová kontrola v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu bola skončená do 31.12.2016 vrátane. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný nie je oprávnený priznať žalobcovi úrok z nadmerného odpočtu za dobu vykonávania daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie január 2014, keďže daňová kontrola bola ukončená dňom doručenia protokolu 08.09.2015, a teda pred dňom 31.12.2016. Žalovaný postupoval v zmysle právnych predpisov a dodržal všetky zákonom stanovené lehoty. 29. Žalovaný navrhuje, aby správny súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného v rozsahu j /, a z dôvodov uvedených vo vyjadrení a zo spisového materiálu dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a aby vzhľadom k tomu v zmysle § 190 SSP žalobu rozsudkom zamietol. IV. Právne posúdenie krajským súdom a relevantné právne predpisy 30. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 Správneho súdneho poriadku, ďalej len SSP) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo potrebné zrušiť. 31. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 32. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 33. Podľa § 3 ods. 1 písm. c/ SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy, správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 34. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 35. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného - Oznámenia č. 101325852/2017 zo dňa 14.06.2017. 36. Súd po preskúmaní spisového materiálu, administratívneho spisu orgánu verejnej správy, ako aj rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že vyššie uvedené rozhodnutie žalovaného bolo potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Súd vyhodnotil žalobné námietky uvedené v žalobe ako dôvodné. 37. Podľa § 63 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej len daňový poriadok, ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. 38. Súd z administratívneho spisu žalovaného mal za preukázané, že Oznámením č. 101325852/2017 zo dňa 14.06.2017, žalovaný oznámil žalobcovi, že nevydá vo veci rozhodnutie, nakoľko ho nebol povinný v danej veci vydať v zmysle zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní vzhľadom na absenciu právnej úpravy priznania a výpočtu úroku za dobu vykonávania kontroly zameranej na kontrolu a zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu ukončenej do 31.12.2016 tak nebolo možné. 39. Súd sa zaoberal otázkou prípustnosti súdneho preskúmania napadnutého aktu - Oznámenia. V systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo rušia oprávnenia povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Pre účely posúdenia prípustnosti súdneho preskúmania nie je rozhodujúce, ako je rozhodnutie alebo opatrenie správneho orgánu označené, alebo či obsahuje zákonom predpísané formálne náležitosti. 40. Napadnuté oznámenie správneho orgánu nepochybne obsahuje konečnú informáciu o tom, že úrok zo sumy predstavujúcej nadmerný odpočet DPH, ktorú správca dane zadržal po dobu trvania daňovej kontroly, nebude žalobcovi priznaná, pretože podľa mienky žalovaného slovenský právny poriadok takýto postup orgánov správy daní neumožňuje. 41. Napriek tomu, že toto oznámenie je reakciou žalovaného na návrh žalobcu na prijatie opatrenia proti nečinnosti v zmysle § 66 DP, možno ho považovať za správny akt orgánu verejnej správy, ktorý je opatrením priamo sa dotýkajúcim práv, povinností a právom chránených záujmov žalobcu v súvislosti s úrokmi z nadmerného odpočtu DPH zadržaného na čas vykonávania daňovej kontroly, ktoré si žalobca uplatnil voči orgánu správy daní tvrdiac, že mu toto právo vyplýva z judikatúry Súdneho dvora EÚ. Je zrejmé, že žalovaný považoval vydaním takéhoto oznámenia otázku uplatneného práva na úroky za uzavretú, bez možnosti ich napadnutia riadnym opravným prostriedkom. Keďže ide o autoritatívne opatrenia o právach a právom chránených záujmov žalobcu podľa § 3 ods. 1 písm. c/ SSP, nemožno ich vylúčiť zo súdneho preskúmania správnym súdom za súčasnej neexistencie výnimiek z generálnej klauzuly vyjadrených v § 7 SSP. 42. Tak ako uviedol aj žalobca z dôvodovej správy k § 30 SSP vyplýva, že ak správny akt orgánu verejnej správy bude mať tak špecifickú povahu, že ho nebude môcť jednoznačne zaradiť ani pod rozhodnutie, opatrenie, nečinnosť alebo iný zásah orgánu verejnej správy a pritom tento správny akt bude mať dopad na práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti a jeho preskúmavanie zo strany správneho súdu nebude v zmysle § 7 vylúčené, bude o jeho zákonnosti správny súd rozhodovať v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. a/ SSP, teda v konaní o správnej žalobe. 43. Preskúmateľnosť oznámenia, ktorým daňový úrad oznamuje daňovému subjektu zamietnutie odvolania v správnom súdnictve podľa § 47 os. 6 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní potvrdil Ústavný súd SR uznesením sp. zn. II ÚS 665/2013 zo dňa 01.08.2014, rozsudok zo dňa 17.12.2002, sp. zn. 4Sžf 1/2014, pričom uviedli, že v prípade úspechu žalobcu správny súd zruší rozhodnutie daňového úradu označené ako oznámenie a vec mu vráti na ďalšie konanie, tzn. že daňový úrad sa musí podaným odvolaním zaoberať. 44. Konajúci súd dospel k záveru, že aj keď oznámenie správcu dane o zamietnutí odvolania podľa § 73 ods. 5 Daňového poriadku nemá formálne náležitosti rozhodnutia vydaného v administratívnom konaní, svojimi procesnými dôsledkami významne zasahuje do ústavne chráneného práva žalobcu na prejednanie veci a preto je takéto oznámenie i bez formálnych znakov rozhodnutia spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve. 45. Na základe vyššie uvedených skutočností krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie - Oznámenie žalovaného č. 101325852/2017 zo dňa 14.06.2017 v zmysle § 191 ods. 1 písm. c/ SSP, nakoľko vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. 46. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu trov konania, nakoľko mal vo veci úspech. 47. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.