Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Sa/74/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201424 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017201424.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Martou Barkovou, v právnej veci žalobcu: Nemocnica svätého Michala, a. s., Satinského I.7770/1, 81108 Bratislava, IČO: 44570783, právne zastúpený: BADUCCI Legal, s.r.o., advokátska kancelária, Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 35872900, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO: 31797903, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto r o z h o d o l : Správny súd žalobu zamieta. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo dňa 23.08.2017, doručenou osobne dňa 24.08.2017, sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby správny súd určil, že postup žalovaného v období od 27.06.2017 do 10.08.2017 pri výkone kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní voči žalobcovi, vedenej pod č. 24215-7000/2016-ODII, bol nezákonný. Skutkovo a právne vymedzil žalobu nasledovne: Žalobca je akciová spoločnosť so 100 %-nou majetkovou účasťou štátu, teda je v zmysle § 6 ods. 1 písm. f) zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v rozhodnom čase (ďalej len „ZVO“), a tiež podľa príslušných ustanovení aktuálne účinného zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov verejným obstarávateľom. Žalovaný vykonal u žalobcu kontrolu dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní podľa § 146 ZVO pri zadávaní nadlimitnej zákazky pod názvom „Dodávka komplexného vybavenia novostavby Nemocnice svätého Michala, a.s. na Cintorínskej ulici v Bratislave“, vyhlásenej vo Vestníku verejného obstarávania č. 138/2014 z 17.07.2014 pod značkou 14897-MST. Kontrola bola vykonaná v čase od 02.02.2017 do 07.06.2017. Výsledkom kontroly bol Protokol o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 24215-7000/2016-ODII/4 zo dňa 07.06.2017 (ďalej len „Protokol“), ktorý žalovaný doručil žalobcovi dňa 13.06.2017. Žalovaný doručil žalobcovi Protokol dňa 13.06.2017. Protokol obsahoval tri kontrolné zistenia (konštatované porušenia ZVO), z ktorých jedno kontrolné zistenie mohlo podľa žalovaného mať vplyv na výsledok verejného obstarávania; ostatné dve nemali na výsledok verejného obstarávania žiaden vplyv. Žalovaný zároveň určil žalobcovi lehotu na vyjadrenie sa k Protokolu do 10 pracovných dní od jeho doručenia. Posledným dňom na vyjadrenie teda bol 27.06.2017. Nakoľko žalobca nesúhlasil s kontrolnými zisteniami uvedenými v Protokole, vypracoval k ním svoje vyjadrenie, ktoré je obsiahnuté v dokumente „Protokol o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní-vyjadrenie“ zo dňa 27.06.2017 č. NSM-17-196/2017 (ďalej len „Vyjadrenie“). Vyjadrenie odovzdal žalobca dňa 27.06.2017 na poštovú prepravu, žalovanému bolo podľa podacej pečiatky doručené dňa 30.06.2017 (podľa obsahu Zápisnice dňa 28.06.2017). Dňa 10.08.2017 sa žalobca zúčastnil v priestoroch žalovaného prerokovania protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní. Na prerokovaní oznámil žalovaný žalobcovi, že jeho Vyjadrenie bolo doručené po určenej lehote, v dôsledku čoho naňho kontrolná skupina neprihliada. Uvedená skutočnosť je tiež zachytená v Zápisnici o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávanie. 24215-7000/2016-ODII/8 zo dňa 10.08.2017 (ďalej len „Zápisnica“) textom: „Kontrolovaný 28.06.2017 doručil úradu list „Protokol o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní - vyjadrenie" z 27.06.2017. Nakoľko bolo predmetné vyjadrenie doručené po určenej lehote, kontrolná skupina v zmysle § 146a ods. 3 písm. e) zákona o verejnom obstarávaní, na predložené vyjadrenie neprihliada.“ Protokol bol teda prerokovaný bez zohľadnenia obsahu Vyjadrenia, čím bola kontrola podľa § 146c ods. 5 ZVO skončená. Žalobca citoval ust. 3 ods. 1 písm. e), § 252 ods. 1, 2 SSP, § 146a ods. 3, § 146b ods. 1, § 146c ods. 2, § 153 ZVO, § 1 ods. 1, § 25 ods. 1, § 27 ods. 3 Správneho poriadku. Žalobca právne argumentoval, že legislatívna úprava kontroly dodržiavania ZOV je obsiahnutá v ust. § 146 až § 146c ZVO, pričom § 153 ZVO vylučuje aplikáciu Správneho poriadku na kontrolné konanie. Zákon o verejnom obstarávaní však vo svojich ustanoveniach neobsahuje osobitnú úpravu doručovania a počítania lehôt. Pokiaľ ZVO vylučuje použitie ustanovení Správneho poriadku na konania a neupravuje žiadnym spôsobom postup a plynutie lehôt pri doručovaní zásielok v konaní, pre posúdenie včasnosti doručenia zásielky doručovanie v konaní podľa ustanovení ZOV je potrebné podľa analógie legis postupovať v zmysle právnej úpravy všeobecného predpisu - Správneho poriadku. Uvedené je v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadreným v Uznesení zo dňa 30.07.2014 sp. zn. 6Sžo/13/2014. Postupom žalovaného, bolo porušené právo žalobcu na vyjadrenie sa ku kontrolným zisteniam (§ 146b ods. 1 ZVO) a s tým súvisiace právo buď na vypracovanie dodatku k Protokolu (§ 146c ods. 2 ZVO), alebo na písomné zdôvodnenie neopodstatnenosti Vyjadrenia (§ 146a ods. 3 písm. g) ZVO). Uvedený, už skončený, nezákonný postup žalovaného sa dotýka aj ďalších práv žalobcu, nakoľko je dôvodné predpokladať, že v dôsledku zohľadnenia obsahu Vyjadrenia by došlo k vypracovaniu dodatku k Protokolu. To má ďalej vplyv na potenciálne konanie o uložení pokuty podľa § 149 ZVO voči žalobcovi a pod. Z toho dôvodu má žalobca záujem na určení nezákonnosti iného zásahu žalovaného, ktorým je jeho postup pri vykonávaní kontroly. Žalobca poukázal aj na to, že s obsahom Protokolu boli informované prakticky všetky celoštátne denníky v SR, ktoré ďalej o (nezákonne dosiahnutých) kontrolných zisteniach informovali širokú verejnosť. Tým bolo neoprávnene zasiahnuté do dobrej povesti žalobcu, ktorý aktuálne zvažuje ďalšie právne kroky v tejto oblasti. Uvedené je ďalším z dôvodov, pre ktoré sa žalobca domáha určenia nezákonnosti vyššie opísaného iného zásahu žalobcu. Obdobie trvania nezákonného zásahu žalovaného žalobca vymedzil odo dňa odovzdania Vyjadrenia na poštovú prepravu (27.06.2017) do dňa skončenia kontroly prerokovaním Protokolu (10.08.2017). 2. Dňa 20.09.2017 žalobca súdu doručil podanie - „Zmena žaloby a doplnenie právnej argumentácie“, ktorou sa žalobca v zmysle § 62 ods. 1 SSP domáhal, aby súd zmenil žalobu v časti žalobného návrhu tak, súd určuje, že postup žalovaného v období od 27.06.2017 do 10.08.2017 pri výkone kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní voči žalobcovi, vedenej pod č. 24215-7000/2016- ODII, spočívajúci v odmietnutí prejednania vyjadrenia žalovaného zo dňa 27.06.2017 k protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní 07.06.2017 ako oneskorene podaného, neuznajúc včasnosť podania vyjadrenia na poštovú prepravu dňa 27.06.2017 a v následnom nevypracovaní dodatku k protokolu alebo písomného zdôvodnenia neopodstatnenosti vyjadrenia žalobcu, bol nezákonný. Žalobca v časti doplnenie argumentácie uviedol, že Protokol a Zápisnica nemajú povahu správneho rozhodnutia v zmysle Správneho poriadku, ktoré by bolo možné preskúmavať v rámci správneho súdnictva. V danom prípade by neobstála všeobecná správna žaloba v zmysle prvej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku, pretože vyššie označené akty orgánu verejnej správy majú povahu rozhodnutia, v ktorom absentuje autoritatívny, vynútiteľný a vykonateľný výrok s uloženou povinnosťou. Sú len podkladovým procesným aktom, ktorý obsahuje kľúčové a dôležité informácie, slúžiace pre prípadné budúce administratívne konanie, až výsledkom ktorého by prípadne mohlo byť rozhodnutie o uložení sankčnej povinnosti. Až takéto rozhodnutie by mohlo byť na základe všeobecnej správnej žaloby a po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku preskúmateľné súdom. Postupom žalovaného v období od 27.06.2017 do 10.08.2017 došlo k inému nezákonnému zásahu, spočívajúcemu v neuznaní včasnosti podania vyjadrenia žalobcu k protokolu o výsledku kontroly dňa 27.06.2017 na poštovú prepravu. V danom prípade sa jedná o lehotu procesnú, v dôsledku čoho bolo postačujúce podanie vyjadrenia na poštovom úrade ako to osvedčuje podací lístok s podacím č. RE014432451SK. Uvedený právny názor v celom rozsahu korešponduje s názorom Najvyššieho súdu SR vyslovenom v jeho rozhodnutí zo dňa 30.07.2014 sp. zn. 6Sžo/13/2014, na ktoré žalobca už v žalobe poukázal. Rozhodnutie súdu považoval žalobca za dôležité pre ochranu práv žalobcu. Týmto iným nezákonným postupom bolo zasiahnuté do práv žalobcu, a to okrem iného do práva na ochranu dobrého mena. Žalobca je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti - nemocnicou, ktorá dlhodobo patrí k najlepšie hodnoteným zdravotníckym zariadeniam na území Slovenskej republiky. Mediálnou prezentáciou nezákonného zásahu žalovaného došlo (a stále dochádza) k poškodzovaniu dobrého mena žalobcu, ktorý zvažuje právne kroky smerujúce k náprave uvedeného stavu a tiež k náhrade ujmy, ktorú v žalobe opísaným postupom žalobca utrpel. Žalobca v žalobe uviedol, že s obsahom Protokolu boli informované prakticky všetky celoštátne denníky v SR, ktoré ďalej o (nezákonne dosiahnutých) kontrolných zisteniach informovali širokú verejnosť. Tým došlo k neoprávneným zásahom do dobrej povesti žalobcu, čo predstavuje osobitný druh občianskoprávnej zodpovednosti za škodu. Svoju argumentáciu žalobca podporil snímkami obrazovky z profilu podávateľa podnetu na vykonanie kontroly žalovaným (Nadácia Zastavme korupciu), ako i z profilu Správy RTVS na sociálnej sieti Facebook. Z diskusií pod publikovanými článkami na tému, ktorá je predmetom tejto žaloby, je zrejmé, že v dôsledku nezákonného zásahu žalovaného (a jeho následnej publikácie) je žalobca vnímaný verejnosťou značne negatívne. Navyše, v dôsledku nezákonného zásahu žalovaného začal podávateľ podnetu na vykonanie kontroly žalovaným (Nadácia Zastavme korupciu) verejne vyzývať na vyvodenie (personálnej) zodpovednosti, resp. diskutujúca verejnosť rôznymi spôsobmi neoprávnene zasahovať do občianskej cti riaditeľa nemocnica ako i ministra vnútra SR. 3. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 14.11.2017 uviedol, že má dôvodné pochybnosti o tom, či vôbec iný zásah žalovaného, voči ktorému smeruje žaloba, podlieha súdnemu prieskumu podľa § 6 ods. 1 SSP. Podľa jeho názoru Protokol a Zápisnica o prerokovaní protokolu nepodliehajú súdnemu prieskumu, nakoľko nie sú rozhodnutím orgánu verejnej správy v zmysle SSP a nepredstavujú zásah do práva a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu, čoho si je vedomý aj žalobca. Poukázal na ustálenú slovenskú judikatúru v tejto otázke, napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/9/2017 zo dňa 22.08.2017. Keďže žaloba smeruje voči inému zásahu, ktorý však predstavuje jeden čiastkový úkon v rámci vykonávanej kontroly, ktorej výsledné materiály a postup pri ich vypracovaní nepodliehajú súdnemu prieskumu v rámci úpravy správneho súdnictva v SSP, tak ani tento iný zásah nie je spôsobilý zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov žalobcu a z uvedeného dôvodu nie je možné dovolávať sa nezákonnosti tohto iného zásahu podľa SSP. Podľa nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj rozhodnutí NS SR, môžu byť predmetom preskúmania aj rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nespĺňajú formálne náležitosti, ak sa dotýkajú, resp. môžu dotknúť, práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb a podľa súdnej praxe je rozhodnutím správneho orgánu každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú menia alebo rušia alebo môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti fyzických alebo právnických osôb (napr. uznesenie NS SR, sp. zn. 5 Sžp 5/2011). Podľa žalovaného je jednoznačné, že iný zásah žalovaného, ktorý spočíva v odmietnutí akceptovať vyjadrenie žalobcu k Protokolu doručené po stanovenej lehote, tieto náležitosti nespĺňa. Podľa žalovaného nemožno tento čiastkový procesný úkon pri kontrole postupu zadávania zákaziek kvalifikovať ako spôsobilý zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov žalobcu, nakoľko sa jedná podľa § 7 písm. e) SSP o úkon predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ktorý nemohol mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu a preto je tento iný zásah vylúčený zo súdneho prieskumu. Žiadal, aby súd žalobu odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP. V prípade, ak súd žalobu neodmietne, žalovaný navrhol, aby ju súd podľa § 261 SSP ako nedôvodnú zamietol. Namietal žalobcom tvrdenú analogiu legis, na základe ktorej sa má podľa žalobcu na toto konanie ohľadom doručovania a plynutia lehôt aplikovať Správny poriadok. Žalovaný k otázke analogickej aplikácie Správneho poriadku pri doručovaní zdôrazňuje skutočnosť, že Správny poriadok upravuje spôsob doručovania do vlastných rúk účastníkom konania alebo tretím osobám. Žalovaný je toho názoru, že nemožno aplikovať ustanovenia Správneho poriadku na doručovanie písomností, ktoré sú určené správnemu orgánu od účastníka konania, tak ako to navrhuje žalobca, nakoľko správny poriadok spôsob doručovania týchto zásielok neupravuje a upravuje výhradne doručovanie zásielok určených účastníkovi konania alebo tretím osobám od správneho orgánu. V posudzovanom prípade sa jedná o doručovanie vyjadrenia žalobcu žalovanému. Podľa žalovaného, ani v prípade počítania lehôt nie je možné použiť analogicky Správny poriadok, nakoľko zákon o verejnom obstarávaní obsahuje právnu úpravu počítania lehôt. Analógia je jedným z interpretačných postupov, ktorý sa uplatňuje v prípadoch, keď právny predpis neobsahuje právnu normu, ktorá by riešila určitú situáciu a z uvedeného dôvodu je potrebné vyplniť medzeru v práve pomocou iného právneho predpisu, ktorý upravuje podobný prípad. Z uvedených ustanovení ZOV (§ 19) a Správneho poriadku (§ 27 ods. 2 a 3) je však zrejmé, že ZOV upravuje plynutie lehôt a to rovnakým spôsobom ako správny poriadok. Do zákona o verejnom obstarávaní však zákonodarca neprebral ustanovenie § 27 ods. 3 správneho poriadku. Žalovaný bol toho názoru, že tento spor spočíva výhradne v posúdení otázky, či lehota na vyjadrenie k protokolu podľa § 146a písm. e) ZOV je lehotou hmotnoprávnou alebo procesnou. Aj z tohto pohľadu je podľa názoru žalovaného úplne irelevantné tvrdenie žalobcu, že by sa mal analogicky v tomto prípade na doručovanie a plynutie lehôt aplikovať Správny poriadok. Žalovaný uviedol, že už zo samotnej formulácie predmetného ustanovenia je zrejmé, že vyjadrenie k protokolu musí byť v stanovenej lehote žalovanému aj predložené, t. j. musí byť v jeho dispozičnej sfére. Nepostačuje teda, aby bolo vyjadrenie k protokolu v stanovenej lehote len podané na poštovú prepravu. Žalovaný poukázal na to, že proces verejného obstarávania vzhľadom na jeho signifikantný verejnoprávny rozmer predstavuje prísne formalizovaný proces, ktorý má exaktne stanovené inštitúty, procesné štádiá s krátkymi lehotami na uplatnenie práv i vydávanie rozhodnutí a najmä podrobne a presne zákonom stanovené náležitosti úkonov a ich príloh. Rovnaký právny názor o charaktere verejného obstarávania ako prísne formalizovaného procesu zaujal aj NS SR v rozsudku sp. zn. 5Sžf/114/2009 zo dňa 23.08.2012. Zákon o verejnom obstarávaní je postavený na hmotnoprávnych lehotách, napr. § 39 ods. 1 ZVO (Ponuka sa doručí v lehote na predkladanie ponúk), § 39 ods. 4 ZVO (Ponuka predložená po uplynutí lehoty na predkladanie ponúk sa a) vráti uchádzačovi neotvorená, ak je doručená v listinnej podobe, b) nesprístupní, ak je predložená v elektronickej podobe), § 42 ods. 3 ZVO (Uchádzač musí doručiť odôvodnenie nízkej ponuky do piatich pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti), § 136 ods. 3 ZVO (Písomná žiadosť o nápravu musí byť doručená verejnému obstarávateľovi, obstarávateľovi alebo osobe podľa ...), § 138 ods. 5 ZVO (Námietky sa podávajú v listinnej podobe a musia byť doručené úradu a kontrolovanému najneskôr do desiatich dní odo dňa ...). Hmotnoprávne lehoty v zákone o verejnom obstarávaní zabezpečujú rýchlejší priebeh celého verejného obstarávania a revíznych postupov. Skutočnosť, že zákon o verejnom obstarávaní upravuje najmä hmotnoprávne lehoty je v súlade aj so základnými princípmi verejného obstarávania, a to princípom hospodárnosti a efektívnosti, nakoľko sa týmto zabezpečuje, aby proces verejného obstarávania a revízne postupy prebehli, v čo najkratšom čase. Akceptovanie žalobcovej argumentácie v tomto prípade by bolo v priamom rozpore so zásadou efektívnosti a rýchlosti konania. Skutočnosť, že lehota na vyjadrenie má hmotnoprávny charakter tiež podporuje aj zákonom stanovená nemožnosť zohľadniť skutočnosti uvedené vo vyjadrení, ktoré bolo predložené po lehote. Z uvedeného vyplýva, že táto lehota predstavuje časový úsek, v ktorom musí oprávnená osoba uplatniť svoje právo na príslušnom orgáne a uplynutie tejto lehoty má potom prekluzívny charakter. Z uvedeného dôvodu žalovaný nemôže akceptovať vyjadrenie k protokolu, ktoré bolo predložené po stanovenej lehote, nakoľko právo na vyjadrenie sa zo zákona zaniklo. 4. Žalobca v replike zo dňa 06.02.2018 uviedol, že Správny súdny poriadok prípadnú nepreskúmateľnosť Protokolu a Zápisnice (alebo akýchkoľvek iných výsledných materiálov z postupu správneho orgánu, resp. z výkonu kontroly) súdom v správnom súdnictve žiadnym spôsobom nespája s preskúmateľnosťou postupu správneho orgánu, ktorý predchádzal vyhotoveniu Protokolu a Zápisnice. Žalovaný de facto tvrdí, že žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy nemožno podať, ak následne (neskôr) nemožno v tom istom konaní podať správnu žalobu. Uvedené tvrdenie žalovaného však nemá žiadnu oporu v ustanoveniach Správneho súdneho poriadku. Ide o dva samostatné a od seba nezávislé právne inštitúty, ktoré sú aplikovateľné v úplne odlišných situáciách. Správny súdny poriadok žiadnym spôsobom nespája preskúmateľnosť iného zásahu orgánu verejnej správy súdom v správnom súdnictve s preskúmateľnosťou následných výstupov z postupu správneho orgánu, v rámci ktorého došlo k inému zásahu. Práve naopak, zákon v ustanovení § 3 ods. 1 písm. e) SSP za iný zásah explicitne označuje aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly. Pokiaľ ide o porušené subjektívne právo žalobcu, v danom prípade preukázateľne došlo k porušeniu subjektívnych práv žalobcu a toto porušenie bolo spôsobené postupom žalovaného pri výkone kontroly. Tým došlo k naplneniu zákonných definičných znakov iného zásahu orgánu verejnej správy, v dôsledku čoho nemôže byť žaloba odmietnutá pre neprípustnosť. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobu je potrebné zamietnuť, pretože podľa jeho názoru lehota na doručenie vyjadrenia kontrolovaného subjektu k Protokolu podľa § 146a písm. e) ZVO je hmotnoprávna, nie procesná, v dôsledku čoho nepostačuje, aby podanie bolo v posledný deň stanovenej lehoty odovzdané na poštovú prepravu. Na podporu svojho tvrdenia žalovaný uviedol, že proces verejného obstarávania vzhľadom na jeho signifikantný verejnoprávny rozmer predstavuje prísne formalizovaný proces, ktorý má exaktne stanovené inštitúty, procesné štádiá s krátkymi lehotami na uplatnenie práv i vydávanie rozhodnutí. Žalobca poukázal na tú skutočnosť, že žalovaný vyhotovil protokol na 126. deň odo dňa začatia kontroly, čím porušil 90-dňovú lehotu na jeho vyhotovenie v zmysle § 146c ods. 1 ZVO. V tomto svetle vyznieva absurdne aj ďalšia argumentácia žalovaného, kde tvrdí, že akceptovanie žalobcovej argumentácie (o procesnom charaktere lehoty na vyjadrenie k protokolu) by bolo v priamom rozpore so zásadou efektívnosti a rýchlosti konania a že zmyslom hmotnoprávneho charakteru lehôt je, aby revízne postupy prebehli v čo najkratšom čase. Sám žalovaný pritom porušil (prekročil) zákonnú lehotu o 36 dní. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný si charakter lehôt v ZVO vykladá účelovo, podľa toho ako sa mu to práve hodí. Tvrdenie žalovaného, že „zákon o verejnom obstarávaní je postavený na hmotnoprávnych lehotách“, je v priamom rozpore so samotným znením zákona, podľa ktorého sa Správny poriadok (vrátane jeho ustanovenia § 27 ods. 3, upravujúceho procesný charakter lehôt) vzťahuje na konania podľa § 130, § 132 ods. 3, § 134 ods. 2, § 134d ods. 1, § 146d, § 149 a § 138 až 145 ZVO (§ 153 ods. 1, ods. 2 ZVO). Zo žiadneho ustanovenia ZVO, ani z jeho dôvodovej správy, dokonca ani zo Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES, ktorej transpozíciu do nášho právneho poriadku prestavuje práve ZVO nevyplýva, že by lehota na vyjadrenie sa k Protokolu bola lehotou hmotnoprávnou ako tvrdí žalovaný. 5. Žalovaný v duplike zo dňa 12.03.2018 uviedol, že na podanie označené ako „Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného“ zo dňa 06. 02. 2018 nemožno prihliadať s poukazom na § 257 v spojení s § 183 SSP. Žalovaný poukázal na koncentračnú zásadu v správnom súdnictve, keď žalobca môže žalobné dôvody síce meniť, avšak rozširovať ich môže ten do konca lehoty na podanie žaloby. Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu konania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti žalobou napadnutému rozhodnutiu, a to ani v replike na vyjadrenie žalovaného ani na pojednávaní. To znamená, že k žalobným bodom uplatneným po uplynutí lehoty na podanie žaloby správny súd nemôže prihliadať. Žalovaný mal za to, že podanie označené ako „Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného“ zo dňa 06. 02. 2018 je pre posúdenie zákonnosti postupu žalovaného pri výkone kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní úplne irelevantné, keďže bolo Krajskému súdu v Bratislave doručené po lehote na podanie žaloby. Po uplynutí tejto lehoty nemôže žalobca svoju argumentáciu dopĺňať, ani rozširovať. Z uvedeného dôvodu žalovaný nepovažoval za potrebné vyjadriť sa k obsahu podania žalobcu. 6. Pre oblasť správneho súdnictva od 01.07.2016 nadobudol účinnosť nový procesný kódex - zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Podľa obsahu posúdil súd žalobu zo dňa 23.08.2017 ako žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy v zmysle § 252 a nasl. SSP. 7. Podľa § 146 ods. 1 ZOV kontrolou sa zisťuje súlad postupu kontrolovaného s ustanoveniami tohto zákona. Pri výkone kontroly úrad sleduje aj plnenie nariadení uložených rozhodnutiami úradu. Kontrola sa začína v deň doručenia oznámenia o jej začatí kontrolovanému. 8. Podľa § 146 ods. 2 ZOV Úrad vykonáva kontrolu postupu zadávania zákaziek pred uzavretím zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody a pred ukončením súťaže návrhov z vlastného podnetu, na základe podnetu kontrolovaného na výkon kontroly ním zadávanej zákazky alebo na základe podnetu Úradu vlády Slovenskej republiky; podnet kontrolovaného na výkon kontroly ním zadávanej zákazky musí byť doručený úradu najneskôr sedem pracovných dní pred uzavretím zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody alebo pred ukončením súťaže návrhov. 9. Podľa § 146a ods. 3 písm. e) ZOV zamestnanci úradu sú v súvislosti s výkonom kontroly povinní umožniť vedúcemu kontrolovaného oboznámiť sa s protokolom pred jeho prerokovaním a v primeranej lehote určenej zamestnancami úradu umožniť vyjadriť sa ku kontrolným zisteniam (ďalej len „vyjadrenie“); dátum doručenia alebo prevzatia protokolu sa považuje za deň oboznámenia sa s protokolom, na vyjadrenie predložené po určenej lehote sa neprihliada. 10. Podľa § 153 ZOV (1) Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na konania podľa tohto zákona, okrem konania podľa § 130, § 132 ods. 3, § 134 ods. 2, § 134d ods. 1, § 146d a § 149. (2) Na konanie podľa § 138 až 145 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, 27) ak tento zákon neustanovuje inak, pričom sa nepoužijú § 19, § 23, § 28 až 30, § 32 ods. 1, § 49, § 50, § 60 a § 71 až 80 všeobecného predpisu o správnom konaní. 27) (3) Na konanie o uložení sankcie zákazu účasti vo verejnom obstarávaní podľa § 149 ods. 3 písm. a) až d) sa nepoužijú ustanovenia o prerušení konania z dôvodu začatia konania o predbežnej otázke a ustanovenie § 29 ods. 2 všeobecného predpisu o správnom konaní. 27) 11. Krajský súd mal za to, že doplnenie žaloby zo dňa 14.09.2017, ktorým zároveň žalobca upravil aj petit žaloby, bolo v zmysle § 62 SSP podané v lehote stanovenej v ust. § 256 SSP. Zároveň krajský súd prihliadol aj na repliku žalobcu zo dňa 06.02.2018, keďže jej obsahom nebolo rozširovanie žalobných bodov, ale reakcia žalobcu na vyjadrenie žalovaného, pričom lehota, v ktorej sa žalobca mohol vyjadriť, je podľa § 106 SSP lehotou sudcovskou, ktorú súd môže predlžiť, prípadne prihliadnuť aj na neskôr podané vyjadrenie. 12. V § 3 ods. 1 písm. e) SSP sa vymedzuje iný zásah orgánu verejnej správy, a to všeobecne a v časti za bodkočiarkou doplnkovo. Obsahom iného zásahu orgánu verejnej správy je faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy. Doplnková definícia iného zásahu nadväzuje na doterajšiu judikatúru správnych súdov a v záujme jednoznačnosti explicitne stanovuje, že pod iným zásahom orgánu verejnej správy sa rozumie aj postup tohto orgánu pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitého predpisu. Spoločným menovateľom oboch definičných vymedzení iného zásahu orgánu verejnej správy je priamy dotyk na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej a právnickej osoby. Preukázanie dotknutia subjektívnych práv je procesnou podmienkou spojenou s unesením aktívnej žalobnej legitimácie (§ 254 SSP). 13. Z obsahu žaloby mal súd za preukázané, že žalobcom vymedzený zásah orgánu verejnej správy spĺňa definíciu iného zásahu verejnej správy v zmysle § 3 písm. e) SSP. Zároveň žalobca uniesol svoju aktívnu legitimáciu, keď tvrdil, že dotyk na subjektívnych právach smeroval voči jeho osobe. 14. Zákon v § 252 SSP upravuje dva typy žalôb proti inému zásahu, a to negatórnu zásahovú žalobu (§ 252 ods. 1 SSP) a určovaciu zásahovú žalobu (§ 252 ods. 2 SSP). Zákon stanovuje dva predpoklady pre riadne uplatnenie si určovacej zásahovej žaloby, a to jej subsidiaritu k negatórnej zásahovej žalobe a reparačnú alebo inú ochrannú funkciu. Určovaciu zásahovú žalobu je možné podať len vtedy, ak sa iný zásah už skončil a počas jeho trvania nebolo možné podať negatórnu zásahovú žalobu, predovšetkým z dôvodu krátkeho trvania iného zásahu. Druhým predpokladom je preukázanie, že rozhodnutie správneho súdu o jej vyhovení (§ 263 SSP) je dôležité pre náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu. Pod náhradou škody sa pritom rozumie primárne náhrada škody poskytovaná podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Iná ochrana práv žalobcu sa môže týkať iných práv, než takých, ktoré možno sanovať prostredníctvom náhrady škody. 15. Zo žaloby vyplýva, že žalobca podal určovaciu zásahovú žalobu. Krajský súd mal za to, že žalobca splnil požiadavku subsidiarity určovacej zásahovej žaloby, keďže vzhľadom na krátkosť zásahu nemohla byť podaná negatórna zásahová žaloba. Zároveň žalobca splnil aj predpoklad preukázania, že rozhodnutie o vyhovení žalobe je dôležité pre ochranu práv žalobcu, a to jeho dobrého mena, prípadne môže byť aj základom pre uplatnenie náhrady škody. 16. Krajský súd považoval za potrebné vyjadriť sa k tvrdeniam účastníkov konania, ktorí sa zhodli v tom, že Protokol ani Zápisnica vzhľadom na svoj charakter nepodliehajú súdnemu prieskumu. Uvedené neplatí výhradne. Z judikatúry správnych súdov, ktorá v súvislosti s vydaním protokolu o kontrole pripúšťa možnosť zásahu do verejných subjektívnych práv, vyplýva, že takéto správne akty môžu podliehať preskúmaniu v správnom súdnictve v tom prípade, keď kontrolný protokol obsahuje zároveň určité opatrenia k náprave (viď napr. uznesenie NS SR zo dňa 02.12.2008, sp. zn. 1 Sžo 162/2007, rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 05.02.2015, sp. zn. 14S/146/2013). V zmysle Správneho súdneho poriadku sa jedná o preskúmanie zákonnosti opatrenia, ktorého definícia je obsiahnutá v § 3 písm. c) SSP. V predmetnom prípade však z obsahu Protokolu vyplýva, že žalovaný v jeho závere konštatoval tri kontrolné zistenia (konštatované porušenia ZVO), avšak neboli uložené žiadne povinnosti. Krajský súd však nemohol súhlasiť s obranou žalovaného, že žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy je neprípustná, ak následne (neskôr) nemožno podať správnu žalobu proti záveru z tejto kontroly. Uvedené tvrdenie nemá oporu v SSP, ktorý práve naopak, v záujme jednoznačnosti, explicitne stanovuje aj doplnkovú definíciu iného zásahu orgánu verejnej správy v zst. § 3 ods. 1 písm. e) SSP veta za bodkočiarkou. Krajský súd môže určiť vykonanú kontrolu alebo inšpekciu za nezákonnú. 17. Zmyslom kontrolného zistenia podľa ZVO zachyteného v kontrolnom protokole je postaviť naisto skutkový stav rozhodný pre úvahu o prijatí prípadných ďalších opatrení. Výkon kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní umožňuje kontrolnému orgánu zisťovať skutkový stav veci bez toho, aby muselo byť začaté správne konanie. Po vykonaní kontroly tak nemusí nasledovať žiadna ďalšia aktivita správneho orgánu, ak sa zistí, že nie sú dôvody vo veci ďalej konať alebo môže nasledovať prijatie konkrétnych nápravných opatrení či bezodkladných úkonov obvykle vo forme správneho rozhodnutia. 18. Ak v rámci kontroly alebo inšpekcie bude zo strany správneho orgánu verejnej správy vydané rozhodnutie alebo opatrenie, v zásade je potrebné jeho zákonnosť preskúmavať samostatne najmä v rámci všeobecnej správnej žaloby alebo žaloby vo veciach správneho trestania. Špecifickým môže byť vzťah medzi iným zásahom orgánu verejnej správy a následným naň nadväzujúcim rozhodovaním orgánu verejnej správy, v rámci ktorého sa budú používať podklady alebo dôkazy zistené pri inom zásahu. Ani takéto následné rozhodovanie nie je samo o sebe dôvodom pre nepripustenie určovacej zásahovej žaloby proti inému zásahu z dôvodu odkázania na možnosť domáhať sa ochrany subjektívnych práv v administratívnom konaní. Práve naopak úspech určujúcej zásahovej žaloby je potrebné považovať za predpoklad úspechu v rámci administratívneho konania. Iný zásah totiž nemá povahu skôr vydaného rozhodnutia alebo oparenia podľa § 27 ods. 1 SSP, ktoré zákonnosť by mohla byť preskúmavaná v konaní o správne žalobe v nadväznosti na žalované rozhodnutie vo veci samej. 19. Rozhodnutie, či zásah orgánu verejnej správy je, resp. bol nezákonný, prináleží len správnemu súdu. Zamietnutie určovacej zásahovej žaloby je spojené aj s absenciou následkov, ktoré by mohli byť spojené s prípadnou náhradou škody alebo inou ochranou práv žalobcu. 20. Krajský súd posúdil žalobcom tvrdený iný zásah žalovaného vymedzený žalobnými bodmi a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 21. Rozhodným pre posúdenie zákonnosti postupu žalovaného je posúdenie, či lehota v zmysle § 146a ods. 3 písm. e) ZOV je lehotou procesnou alebo hmotnoprávnou. 22. Normatívne vymedzenie času pre uplatnenie práv môže dopadať ako do oblasti hmotných, tak do oblasti procesných subjektívnych práv. V tejto súvislosti je nutné rozlišovať lehoty hmotnoprávne a lehoty procesnoprávne, ako i s nimi spojené rozdiely v ich počítaní. Najzásadnejším rozdielom, v záujme ktorého teória i prax pristúpila ku dištinkcii lehôt na lehoty hmotnoprávne a procesnoprávne, je posúdenie otázky zachovania lehoty. Pre procesné lehoty je charakteristické predovšetkým to, že ostanú zachované aj v prípadoch, kedy sa právne jednanie v rámci lehoty nedostane do dispozičnej sféry adresáta. V takomto prípade postačí, že k právnemu jednaniu dôjde v posledný deň lehoty a to buď na príslušnom orgáne alebo u orgánu, ktorý má povinnosť predmetné podanie doručiť. V prípade hmotnoprávnej lehoty platí, že skôr než uplynie, musí byť právo u kompetentného subjektu vykonané alebo uplatnené. Je teda potrebné, aby právne jednanie v písomnej forme „došlo“ adresátovi jednania, resp. došlo do sféry jeho dispozície. Nepostačuje, ak je takýto úkon urobený v posledný deň stanovenej lehoty, ako je tomu v prípade procesných lehôt. 23. V prípade, že sa jedná o lehotu procesnú, možno prijať záver, že žalobca podal vyjadrenie v posledný deň určenej lehoty 10 pracovných dní na pošte, a teda sa týmto vyjadrením mal žalovaný zaoberať. V prípade, že sa jedná o hmotnoprávnu lehotu, žalobcom podané vyjadrenie došlo žalovanému po určenej lehote, a teda žalovaný nepochybil, keď vyjadrenie k protokolu neprejednal. 24. Pre prvotné posúdenie charakteru lehoty je potrebné zaoberať sa tým, či je obsahom predpisu práva hmotného alebo procesného, resp. časti predpisu upravujúcej hmotnoprávne vzťahy alebo procesné. Samozrejme tento systematický výklad sám o sebe nie je definitívnym, slúži ako prvotné priblíženie sa k poznaniu obsahu normy spolu s jazykovým výkladom. 25. Uvedená lehota je súčasťou prepisu správneho práva hmotného - ZOV, systematicky zaradená v časti predpisu „Oprávnenia a povinnosti zamestnancov úradu“, ktoré normy podľa krajského súdu zakladajú na jednej strane subjektívne verejné povinnosti a práva zamestnancov a na druhej strane subjektívne verejné povinnosti a práva kontrolovaných subjektov, čiže sa jedná o úpravu hmotnoprávnu. 26. Z jazykového, gramatického aj systematického výkladu ust. § 146a písm. e) ZOV vyplýva, že sa jedná o lehotu hmotnoprávnu. Vedúcemu kontrolovaného musí byť umožnené zamestnancami úradu vyjadriť sa ku kontrolným zisteniam v primeranej lehote určenej zamestnancami úradu. Už z tejto formulácie možno podľa názoru krajského sudu usudzovať, že vyjadrenie musí byť podané v určenej lehote. Za bodkočiarkou tohto ustanovenia sú upravené časové limity začiatku plynutia lehoty a konca plynutia lehoty. Lehota na podanie vyjadrenia plynie odo dňa doručenia alebo prevzatia protokolu, pričom tento deň sa považuje za deň oboznámenia sa s protokolom. Po uplynutí lehoty na podanie vyjadrenia, sa na vyjadrenie predložené po určenej lehote sa neprihliada. Z formulácie za bodkočiarkou „neprihliada sa naň“ podľa názoru krajského súdu vyplýva, že sa jedná o lehotu hmotnoprávnu, prekluzívnu. Hmotnoprávny charakter lehoty podporuje v podstate zákonom neustanovená možnosť odpustenia jej zmeškania, čo je využitie inštitútu typicky spojeného s procesnými lehotami, ktorý v predmetnej veci absentuje. 27. Lehota podľa § 146a ods. 3 písm. e) ZOV, je lehotou stanovenou k uplatneniu práva, ktoré sa opiera o hmotnoprávne ustanovenia. Podanie vyjadrenia nepredstavuje uplatnenie opravného prostriedku, ale realizáciu práva, čím sú vyvrátené teórie o procesnom charaktere lehoty. Pre hmotnoprávne lehoty musia byť uplatnené odlišné pravidlá pre ich počítanie stanovené hmotnoprávnym predpisom, pričom ako uviedol žalovaný, ZOV obsahuje samostatné ustanovenie o počítaní lehôt, pričom zároveň aj samotné ust. podľa § 146a ods. 3 písm. e) ZOV v časti za bodkočiarkou obsahuje pravidlo pre počítanie lehoty na podanie vyjadrenia, pričom sa jednoznačne jedná o lex specialis. Krajský súd dospel k záveru, že v predmetnej veci nie je na počítanie lehoty podľa § 146a ods. 3 písm. ) ZOV možné aplikovať subsidiárne ust. § 27 ods. 3 Správneho poriadku, ktorého aplikácia je dokonca výslovne v ust. § 153 SSP vylúčená. Krajský súd je oboznámený s judikatúrou správnych súdov, v zmysle ktorej je potrebné aplikovať zásady a pravidlá Správneho poriadku vtedy, keď je jeho použitie vylúčené avšak predpis správneho práva neobsahuje normu, ktorá by dopadala na predmetnú situácia, čo však ako bolo vyššie uvedené, nie je tento prípad. 28. Krajský súd v súlade s obrannou argumentáciou žalovaného zdôrazňuje, že s ohľadom na účel inštitútu verejného obstarávania, jeho signifikantný verejnoprávny rozmer, je tento upravený ako prísne formalizovaný proces, ktorý má exaktne stanovené inštitúty, procesné štádiá s krátkymi lehotami na uplatnenie práv i vydávanie rozhodnutí a najmä podrobne a presne zákonom stanovené náležitosti úkonov a ich príloh. Zákon o verejnom obstarávaní je postavený na hmotnoprávnych lehotách, a preto aj s ohľadom na účel sledovaným ZOV je potrebné posúdiť predmetnú lehotu ako hmotnoprávnu. Čo sa týka obrany žalobcu, že žalovaný neukončil kontrolu v zákonnej lehote, tak žalobca z tohto dôvodu nenamietal nezákonnosť iného zásahu v žalobe ani jej doplnení v lehote na podanie žaloby, a preto z tohto dôvodu súd zákonnosť kontroly neposudzoval. 29. Žalovaný v predmetnej veci postupoval v súlade s ZVO, vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu zamietol. 30. Žalobca nemal v konaní úspech, a preto nemá právo na náhradu trov konania. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže to nemožno vo vzťahu k okolnostiam prípadu spravodlivo požadovať (§ 168 SSP). 31. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 168 SSP. Poučenie: Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Bratislave. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.