Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/200/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201438 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017201438.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: BILLA s.r.o., IČO: 31 347 037, Bajkalská 19/A, Bratislava, zastúpená: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 36 862 711, Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, Botanická 17, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1675/2017 zo dňa 21.06.2017, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky č. 1675/2017 zo dňa 21.06.2017 ako aj rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Bratislava - mesto č. k. /222/16/497/2017-163 zo dňa 10.03.2017 zrušuje a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobcovi sa priznáva úplná náhrada trov konania voči žalovanému, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov 1. Žalobou napadnutým rozhodnutím č č. 1675/2017 zo dňa 21.06.2017 žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou Bratislava - mesto č. k. /222/16/497/2017-163 zo dňa 10.03.2017 o uložení úhrnnej pokuty vo výške 1.000.000,- eur. Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky ako odvolací orgán príslušný podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov a podľa § 21 ods. 1 písm. c) zákona NR SR č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o potravinách“) vo veci odvolania účastníka konania: BILLA s. r. o., Bajkalská 19/A, 821 02 Bratislava, IČO: 31 347 037, zo dňa 28.03.2017, zostúpeného na základe plnomocenstva zo dňa 19.10.2016 advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti rozhodnutiu Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Bratislava-mesto č. k. /222/16/497/2017-163 zo dňa 10.03.2017 o uložení úhrnnej pokuty vo výške 1 000 000 eur (slovom: jeden milión eur) podľa § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 8 zákona o potravinách za nedostatky zistené pri úradnej kontrole potravín dňa 11.08.2015 v čase od 8.00 hod. do 13.45 hod. v prevádzkami: BILLA s. r. o., filiálka 108, Muchovo nám., 851 01 Bratislava, rozhodla takto: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku v znení neskorších predpisov odvolanie účastníka konania: BILLA s. r. o., Bajkalská 19/A, 821 02 Bratislava, IČO: 31 347 037, zo dňa 28.03.2017, zamieta a rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Bratislava-mesto č. k. /222/16/497/2017-163 zo dňa 10.03.2017 o uložení úhrnnej pokuty vo výške 1 000 000 eur (slovom: jeden milión eur) potvrdzuje. 2. Napadnutým rozhodnutím Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy (ďalej „RVPS“) Bratislava- mesto č. k. /222/16/497/2017-163 zo dňa 10.03.2017 bola kontrolovanému prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku: BILLA s. r. o., Bajkalská 19/A, 821 02 Bratislava, IČO: 31 347 037 ako účastníkovi konania uvedenému vo výroku tohto rozhodnutia (ďalej „účastník konania“), uložená úhrnná pokuta vo výške I 000 000 eur (slovom: jeden milión eur) podľa § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 8 zákona o potravinách. 3. Dňa 11.08.2015 v čase od 8.00 hod. do 13.45 hod. bola podľa § 23 ods. 11 zákona o potravinách a inšpektora RVPS Bratislava-mesto, vykonaná úradná kontrola potravín v prevádzkarni BILLA s. r. o., filiálka 108, Muchovo nám., 851 01 Bratislava. Kontrola bola vykonaná v zmysle oprávnení zákona o potravinách a bola zameraná na dodržiavanie všeobecných hygienických požiadaviek pri skladovaní, manipulácii a predaji potravín v zmysle zákona o potravinách a osobitných predpisov. Použitou kontrolnou metódou bola inšpekcia. 4. Pri výkone úradnej kontroly potravín v uvedenej prevádzkami boli zistené a zdokumentované nedostatky v nasledovných oblastiach: 5. Nedostatky v prevádzkovej hygiene a v stave údržby: 1. Príjem potravín - vonkajší priestor v okolí veľkokapacitného kontajnera ASA zápach, kontajner preplnený odpadom, v okolí kontajnera množstvo odpadkov, zbytky potravín, za kontajnerom ľudské exkrementy. asfaltový povrch v okolí kontajnera s hrubým nánosom nečistôt a zatečením, na dvom neporiadok, igelitové vrecia s odpadkami, vedľa kontajnera sa nachádzalo veľké množstvo nahádzaných kartónových krabíc a drevených prepraviek, hlavne z ovocia a zeleniny, v jednej kartónovej krabici sa nachádzalo ovocie a zelenina vo vysokom rozklade a s plesňou, pod schodiskom príjmovej rampy nedopalky cigariet, prázdna fľaša z nealko nápoja - vnútorný priestor znečistené príjmová rampa, hrubá nečistota na podlahe pri dverách vedúcich na dvor, v kúte zmeták s kefou, na rampe skladované väčšie množstvo drevených paliet v štyroch stĺpcoch, podlaha pod paletami znečistené, výskyt pavučín - priestor skladníka so stolíkom nevyhovujúca hygiena v celom priestore, znečistené skrinka, neporiadok umiestnené potraviny, potraviny vyradené z predaja, rôzne predmety na stole sa nachádzali rôzne predmety (pivo, šálka, plechovky s pivom, kanónová krabica, nákupné košíky, rámiky na cenovky, izolačná páska, vínové poháre v krabici), pod stolom nahádzané neprehľadné ďalšie predmety (gril, Clever Pomarančový džús 100%, 2 ks priamo na podlahe, vytečená plechovka piva), v priestore sa nachádzali nákupné vozíky, v jednom bolo vyradené ovocie a zelenina s výskytom veľkého množstva mušiek, v druhom vozíku nahádzané potraviny (Rio H20 s citrónovou dužinou, ryža, Merci, pivo), krmivo pre zvieratá, vedro, nabíjačka k vysokozdvižnému vozíku, v treťom nákupnom vozíku Čoko piškóty v kartónoch, nákupný košík, poškodená kancelárska stolička 2. Suchý sklad - klietka na „pozastavený tovar, odpisy“ - znečistenie pod drevenými paletami, odpisový tovar nahádzaný, rozsýpaný, časť tovaru rozhádzaného na podlahe, - znečistené podlaha aj v okolí klietky znečistené podlaha v celom priestore suchého skladu, miestami s vysypaným obsahom potravín (napr. medzí paletami vysypaný cukor, v blízkosti priamo na podlahe nahádzané balenia s krmivom pre psov, a to Pedigree Rodeo lahodné závitky na žuvanie), miestami zatečená, papierové odpadky na podlahe, znečistenie pod drevenými paletami, výskyt pavučín - v zadnej časti suchého skladu bol na múriku a na podlahe zistený výskyt veľkého množstva trusu hlodavcov, na podlahe sa nachádzali 3 lepové pásy, na každom páse bol uhynutý jeden jedinec myši, priestor dlhodobo nečistený, na podlahe vysypaný prací prášok s trusom hlodavcov, v tejto časti suchého skladu pri sklade nepotravinového tovaru neprehľadne uložený tovar, nahádzané časti regálov, nákupný vozík s čistiacimi a dezinfekčnými prípravkami (Brill A5, á IO kg, Midafoam PN, á 10 kg, celkovo 6 balení), v ďalšom vozíku fľaše s alkoholom, v ďalšom energetické nápoje) - regál so suchými plodmi, v kúte pod regálom na podlahe časti regálov, igelitové odpadky, pavučiny, znečistený lis papiera a priestor v okolí, za lisom nahádzané potraviny 7 Days Bake rolls, priamo na podlahe za lisom skladovaná perforovaná umelohmotné prepravka so suchými plodmi, džúsmi 3. Chladiaci sklad (vajcia, tuky) - v sklade citeľný zápach po plesni, na drevených paletách navlhnuté kartóny, kovový regál na viacerých miestach s porastom plesne, výrazný porast plesne na dvoch mriežkových kovových policiach umiestnených pri regáli, v jednej vlhkej plesnivej kartónovej krabici bolo skladovaných l3 ks výrobku Cera na polevy, á 250 g, 3 DMT: 25.02.20l6, niektoré balenia pootvorené, na regáli umiestnené aj balenia vajec s navlhnutými kartónovými obalmi, jedno balenie vyradené z predaja umiestnené na polici samostatne s prerastenou plesňou celého obalu (DS: 26.07.2015) - znečistené mriežky ventilátorov chladiacej jednotky, porast plesní na viacerých miestach modrých mini paliet 4. Chladiaci sklad 1 (mliečne výrobky) - zaprášená mriežky ventilátorov chladiacej jednotky 5. Chladiaci sklad 2 (mliečne výrobky) - poškodená kovová zárubňa v spodnej časti , zaprášená mriežky ventilátorov chladiacej jednotky , strop miestami znečistený plesňou, aj menovka zamestnanca zavesená pri dverách bola porastená plesňou, za odpismi znečistené stena , znečistené nákupné vozíky 5 odpismi mliečnych výrobkov . pri dverách z vonkajšej strany znečistenie stien plesňou v spodnej časti 6. Sklad čistiacich a dezinfekčných prípravkov a pomôcok - znečistené dvere z vonkajšej strany 7. Mraziarensky sklad pečiva - pred vstupom do skladu zo strany manipulačnej chodby nános nečistôt po bokoch kovového nájazdu, oplechované rohy stien pri dverách skladu znečistené plesňou v spodnej časti, olupujúci sa náter steny pri oplechovaní zo strany prípravovne rám dverí pri pántoch v spodnej časti znečistený plesňou, pánt a dvere v spodnej časti z vonkajšej strany znečistené plesňou, znečistený silikón pri zárubní 8. Miestnosť s fľaškomatom - znečistené podlaha, na podlahe rozbité fľaše. zaprášený pás fl'aškomatu 9. Chladený sklad O-Z - kondenzát na strope a chladiacej jednotke znečistené lišty spájajúce stenu s podlahou, znečistené podlaha v ich okolí, v časti prípravy ovocia a zeleniny drez nevybavený papierovými utierkami v polici pracovného stola v jednej prepravke dlhodobo skladovaný Chef Menu Mladý špenát, á 130 g, 8 ks, s dátumom spotreby do 20.06.2015 obsah balenia zhnitý, tekutý 10. Mraziarenský sklad - pri vstupe znečistené podlaha, znečistené stena pri drevených zábranách čiernou plesňou pri dverách zo strany manipulačnej chodby 11. Oddelenie mäsa - príjem mäsa - znečistené podlaha, stolík s brúskou nožov znečistený brúsnym prachom chladiareň mäsa zo strany príjmu mäsa znečistené nerezová zárubňa plesňou v spodnej časti sklad čistiacich a dezinfekčných prípravkov a pomôcok znečistenie obkladu steny a špár porastom plesní, hlavne za regálom a v okolí umývadla, znečistenie políc regálu sklad obalov zaprášený obklad steny šatňa pracovníkov znečistené podlaha pri vstupe, poškodené dvere v spodnej časti zo strany suchého skladu, umývadlo nevybavené tekutým mydlom, zásobník na tekuté mydlo uložený na radiátore 12. Šatňa lahôdky - poškodené dvere v spodnej časti, znečistené podlaha, chýbajúce papierové utierky 13. Manipulačné chodby - manipulačná chodba pri chladenom sklade ovocia a zeleniny a mraziacom sklade výrazne znečistené podlaha, chýbajúci kryt kanalizačnej vpuste, pred vstupom do mraziarenského skladu poškodená, v kúte neporiadok, umiestnené rôzne predmety a pomocný materiál s potravinami, v krabici napr. arašidy nelúpané pražené s DMT: 05.12.20l5, s vyradeným kvetom v kvetináči (orchidea), v ďalšej krabici sa nachádzali mandle v čokoláde s DMT: 22.03.2016 pri kartóne s odpadkami, v manipulačnej chodbe skladované vyradené ovocie a zelenina, priestor neoznačený, výskyt mušiek - manipulačná plocha pri vstupe na predajnú plochu - nečistená podlaha pod paletami s prepravkami s prázdnymi fľašami 14. Predajná plocha - chladiace zariadenia oddelenia mliečnych výrobkov znečistenie pod lištami s cenovkami, miestami s výskytom plesne - chladiaci regál s ovocným: šťavami zatečený, s výskytom korózie - chladiace zariadenie s ponukou ovocia a zeleniny v zadnej časti výskyt plesne znečistené prepravka s ponukou vlašských orechov - znečistenie políc regálu s hotovými jedlami Chef Menu - znečistené dno mraziaceho zariadenia s ponukou hlbokozmrazenej hydiny - v zápultí oddelenia lahôdok znečistené kovová konštrukcia koša a poklopu 6. Predaj potravín po uplynutí dátumu spotreby Piškóty veselé čierna ríbezľa, á 120 g, pôvod: SK, množstvo: 29 ks, DMT: 29.07/20l5. cena: 0,49 eura/ ks Tropical mix Zmes presladeného ovocia v horkej čokoláde, á 125 g, pôvod: SK, množstvo: 1 ks, DMT: 08.05.2015, cena: 2,99 eura/ks Chipicao Croissant s kakaovou náplňou. á 60 g, množstvo l/ks, pôvod: PL, DMT: 29.07.2015, cena 0,49 eura/ks Makrela obyčajná pitvaná hlbokozmrazená, á 800 g, pôvod suroviny: DE, množstvo: 1 ks, DMT: 06.2015, cena: 4,39 eura/ks Ryby na gril Losos filet v marináde VA C, výrobok so sladkovodných rýb, chladený, pôvod : CZ, 1 balenie o hmotnosti 0,312 kg 5 DS do 29.07.20l5 a 1 balenie o hmotnosti 0,482 kg s DS do 08.08.2015, cena 4,02 eura/ks výrobok umiestnený v mraziacej vitríne Ryby na gril Pstruh v marináda VAC, výrobok so sladkovodných rýb, chladený, pôvod: CZ, 1 balenie o hmotnosti 0,586 kg s DS do 08.08.2015, cena 4,02 eura/ks, výrobok umiestnený v mraziacej vitríne Uvedené výrobky boli v čase úradnej kontroly stiahnuté z predaja. 7. Predaj potravín s blížiacim sa ukončením doby spotreby Hermelínové nátierka, á 140 g, pôvod: CZ, dátum spotreby l 1.08.2015 Chef Menu Henry bageta, S ks, ChefMenu Debrecínska bageta, 1 1 ks, ChefMenu Strpsy bageta, 5 ks, ChefMenu Šunková bageta, 5 ks, všetky s dátumom spotreby do 1 1.08.2015 potraviny neumiestnené oddelene a/alebo neoznačené informáciou pre spotrebiteľa o blížiacom sa ukončení spotreby 8. Kontrola dokumentácie Pri kontrole dokumentácie boli predložené záznamy o vykonanej DDD akcii, posledné zo dňa 25.07.2015 a 31.07.2015, kedy na filiálke bola vykonaná deratizácia, v oboch prípadoch bol zistený záchyt hlodavcov. Zodpovednou osobou firmy DDD bolo konštatované, že do skladových priestorov sa hlodavce dostali cez únikové dvere, ktoré sa nedajú uzavrieť a bolo navrhnuté tieto dvere utesniť. 9. Zistené skutočnosti boli zdokumentované v Zázname o úradnej kontrole potravín č. BA/2015/ EK,LB,KZ,MP/70 zo dňa 11.08.2015. Záznam bol prerokovaný s vedúcim predajne p. Tomášom Ambrózom, prítomným pri úradnej kontrole, ktorý bol oboznámený s obsahom záznamu, záznam podpísal a k preukázaným kontrolným zisteniam uviedol: „Upovedomím vedenie, budem informovať vedenie spoločnosti. “ 10. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný poukazujúc na ustanovenia zákona o potravinách a vyššie opísané dôkazy konštatoval správny orgán, že bolo dostatočne preukázané, že žalobca porušil povinnosti v oblasti prevádzkovej hygieny a opísaným konaním naplnil znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. o/ zákona o potravinách. Taktiež konštatoval, že žalobca v rozpore so zákonom o potravinách umiestňoval na trh potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, a nedodržiaval povinnosti a požiadavky na hygienu pri manipulovaní s potravinami a pri ich umiestňovaní na trh. 11. Žalovaný dodal, že podľa § 6 ods. 5 písm. a/ zákona o potravinách na trh je zakázané umiestniť potraviny iné ako bezpečné, podľa čl. 14 ods. 1 Nariadenia (ES) č. 178/2002 potraviny sa nesmú umiestňovať na trh, ak nie sú bezpečné, podľa čl. 14 ods. 2 za nebezpečné sa budú považovať potraviny, ak sú a/ zdraviu škodlivé, b/ nevhodné na ľudskú potrebu a podľa čl. 14 ods. 5 tohto nariadenia pri určovaní toho, či je nejaká potravina nevhodná pre ľudskú spotrebu, sa musí brať ohľad na to, či je potravina neprijateľná pre ľudskú spotrebu podľa jej určeného použitia, a to z dôvodov kontaminácie vonkajším vplyvom alebo hnilobným procesom, pokazením alebo rozkladom. 12. K uloženej sankcii a výške pokuty žalovaný uviedol, že použijúc absorbčnú zásadu uložil úhrnnú pokutu podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na správny delikt najzávažnejší, čo však neznamená, že ostatné konania neboli posudzované a sankcionované. Tie boli zohľadnené ako priťažujúce okolnosti pri určení pokuty v rámci sadzby pre najzávažnejší správny delikt, čo v danom prípade bol správny delikt podľa § 28 ods. 4 písm. a/ v spojení s § 28 ods. 8 zákona o potravinách. Správny orgán zobral do úvahy počet správnych deliktov, závažnosť a tiež skutočnosť, že niektoré z nich sú posúdené ako opakované. 13. Pokiaľ ide o namietanú nesprávnosť posúdenia opakovanosti konania v súvislosti so správnym deliktom podľa § 28 ods. 4 písm. a/ zákona o potravinách žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán pri vydávaní rozhodnutia správne, keďže neboli pochybnosti o záveroch, že dotknuté potraviny neboli bezpečné a boli nevhodné na ľudskú spotrebu, pričom sa v čase kontroly umiestňovali na trh na predajnej ploche. Podľa § 28 ods. 4 zákona o potravinách orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1.000,- eur do 500.000,- eur, ak nie je určené inak týmto zákonom alebo osobitným predpismi: a/ umiestňuje na trh potraviny, ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu, alebo sú skazené. II. Žaloba 14. Včas podanou žalobu sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, pričom žiadal, aby súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 15. Poukázal na to, že dňa 11.08.2015 vykonal správny orgán úradnú kontrolu potravín v prevádzke žalobcu na Muchovom námestí v Bratislave. O výkone kontroly spísal v tento deň aj záznam o výkone úradnej kontroly potravín č. BA/2015/EK,LB,KZ,MP/70 zo dňa 11.08.2015. Dňa 25.07.2016 žalobcovi prvostupňový správny orgán doručil list s názvom upovedomenie o začatí správneho konania, v zmysle ktorého bol žalobca upovedomený o začiatku správneho konania vo veci uloženia pokuty pre podozrenie zo spáchania iných správnych deliktov, ktorých sa mal žalobca dopustiť v čase výkonu úradnej kontroly potravín dňa 11.08.2015 a ktoré boli uvedené v zázname o výkone úradnej kontroly z tohto dátumu. V tomto konaní prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie č. /222/1802/2016-163 zo dňa 22.08.2016, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 1.000.000,- eur a následne toto rozhodnutie bol potvrdené žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 21.06.2016, ktoré vydal žalovaný. 16. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť zhromaždených dôkazov a výkon úradnej kontroly potravín. Poukazujúc na ustanovenie § 22 ods. 1 a § 22 ods. 2 Správneho poriadku a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR uviedol, že úradná kontrola potravín vykonaná dňa 11.08.2015 sa uskutočnila bez prítomnosti zástupcu žalobcu, ktorý by bol oprávnený konať v jeho mene, či už z titulu členstva v štatutárnom orgáne alebo z titulu udelenia plnomocenstva. Inšpektori vstúpili do prevádzky bez povolenia, ako aj bez vedomia osoby oprávnenej konať v mene žalobcu a začal s výkonom kontroly, pričom si od žiadneho zamestnanca žalobcu nevyžiadali predloženie plnomocenstva alebo iného poverenia, ktoré by ho oprávňovalo na zastupovanie pri výkone úradnej kontroly potravín. Takto vykonanú kontrolu považoval žalobca za neprípustnú a nezákonnú. Je podľa žalobcu neprípustné, aby inšpektori vykonávajúci úradnú kontrolu potravín mohli svojvoľne vstupovať a pohybovať sa po priestoroch prevádzkarne bez toho, aby bola o začatí a priebehu úradnej kontroly upovedomená a prítomná poverená alebo splnomocnená osoba, ktorá by ich počas úradnej kontroly sprevádzala. Inšpektori zároveň vykonali úradnú kontrolu potravín bez toho, aby ich sprevádzal akýkoľvek poverený zamestnanec žalobcu. Výkon úradnej kontroly bez prítomnosti štatutárneho alebo splnomocneného zástupcu žalobcu, ktorý by sa mohol kvalifikovane vyjadriť ku všetkým zisteniam, postupom a metódam kontroly, považoval žalobca za nezákonný. 17. Žalobca poukázal tiež na skutočnosť, že kontrola podľa záznamu prebiehala dňa 11.08.2015 od 8:00 hod. do 13:45 hod. t.j približne 6 hodín, avšak záznam o výkone úradnej kontroly potravín nezachytáva celý priebeh kontroly takým spôsobom, aby ho bolo možné v neskoršom štádiu správneho konania podrobne rekonštruovať a náležite kontrolovať. 18. Podľa žalobcu záznam o výkone úradnej kontroly potravín nepredstavuje spoľahlivé zistenie skutkového stavu, pričom bol vyhotovovaný jednostranne, s úmyslom udeliť žalobcovi pokutu a zjavne nezachytáva skutočný priebeh úradnej kontroly potravín. Záznam neobsahuje žiadne prílohy, pričom v jeho texte je uvedené, že bola vyhotovená fotodokumentácia údajných nedostatkov. Fotodokumentácia, ktorá bola údajne vyhotovená inšpektorom žalovaného počas úradnej kontroly dňa 11.08.2015 nie je bližšie špecifikovaná v zázname o výkone úradnej kontroly potravín, a teda nie je zrejmé, aká konkrétna fotodokumentácia bola počas kontroly vykonaná, aké nedostatky ňou boli zadokumentované a kto fotografie vyhotovoval. Nie je možné identifikovať priebeh kontroly, čo ktorý kontrolór presne vykonával, koľko výrobkov a ktoré výrobky konkrétne inšpektor žalovaného počas kontroly kontroloval a ako na seba nadväzovali jednotlivé kroky kontroly, pričom uvedené spôsobuje to, že záznam o výkone úradnej kontroly je nepreskúmateľný. Záznam o výkone úradnej kontroly potravín vrátane jeho príloh a ostatných dôkazov sú nedôveryhodné a nemôžu byť považované za riadne získané dôkazy v správnom konaní a už vôbec nemôžu byť podkladom pre rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 1.000.000,- eur. 19. Žalobca tiež nesúhlasil s tvrdením, že porušil zákaz umiestňovať na trh potraviny po dátume spotreby, pričom by tieto podľa žalovaného mali byť automaticky vyhodnotené zo strany správneho orgánu ako iné, ako bezpečné. Žalobca si nie je vedomý porušenia ust. § 6 ods. 5 písm. a) zákona o potravinách, t. j. umiestňovania na trh potravín iných ako bezpečných (nevhodných na ľudskú spotrebu), nakoľko zmenou podmienok skladovania výrobkov po DS (losos filet v marináde VAC a pstruh v marináde VAC) z chladiarenských na mraziarenské došlo k predĺženiu ich trvanlivosti, a teda tieto výrobky boli aj po uplynutí ich DS vhodné na ľudskú spotrebu. Žalobca si je však vedomý porušenia ust. § 6 ods. 5 písm. d) zákona o potravinách v rozsahu, že uvádzal na trh potraviny po D5 a DMT, avšak ako poľahčujúcu okolnosť uvádza, že nezákonne umiestňované potraviny ihneď po zistení porušenia zákona stiahla z predaja, pričom išlo o porušenie len pri štyroch druhoch tovaru po uplynutí DMT a pri dvoch druhoch tovaru po uplynutí DS. Ako poľahčujúcu okolnosť v tejto súvislosti Žalobca vníma to, že denne obchoduje so sortimentom cca 10.000 druhov tovaru, čo predstavuje viac ako 329.000 položiek, ktoré je potrebné pri pravidelnom monitoringu manuálne prekontrolovať. V danom prípade došlo k zlyhaniu ľudského faktora, pričom tento správny delikt nebol spáchaný úmyselne. Navyše porušenie povinnosti bolo zistené len pri šiestich druhoch tovaru, čo je pri vyššie uvedenom celkovom množstve komodít relatívne nepatrné množstvo. Žalobca sa snaží prijímať potrebné opatrenia smerujúce k minimalizácii výskytu takýchto nedostatkov. Žalobca bol preto toho názoru, že pri rozhodovaní o uložení sankcie mala RVPS BA ako aj Žalovaný prihliadať na závažnosť a následky predmetného protiprávneho konania aj z hľadiska vyššie uvedeného, čo sa však v danom prípade nestalo. 20. Žalobca taktiež namietal nesprávnu právnu kvalifikáciu, keď posúdil zistené nedostatky ako opakované konanie tým, že do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty (pokuta uložená RVPS Spišská Nová Ves č. 1160/2013/1 zo dňa 05.12.2013) došlo k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa ods. 7, čím sú splnené podmienky pre uplatnenie zvýšenej sadzby podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách. Podľa žalobcu na to, aby boli splnené zákonné podmienky na uplatnenie zvýšenej sadzby v zmysle § 28 ods. 8 zákona o potravinách, sa účastník konania musí dopustiť opakovaného porušenia tej istej povinnosti, t.j. porušenia tej istej povinnosti stanovenej určitým písmenom príslušného odseku zákona o potravinách, za ktorým mu bola príslušnou Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou uložená pokuta, a to do 1 roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalobcovi rozhodnutím žalovaného č. 3017/2014 zo dňa 10.10.2014 bola uložená pokuta podľa § 28 ods. 4 písm. a/ zákona o potravinách a v súlade s § 28 ods. 7 zákona úhrnná pokuta vo výške 2.500,- eur. V zmysle rozhodnutia o odvolaní žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi uložená úhrnná pokuta vo výške 1.000.000,- eur podľa § 28 ods. 4 písm. a/ zákona o potravinách v spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách. V zmysle § 28 ods. 8 zákona o potravinách je možné uložiť sankciu iba za opakované porušenie tej istej povinnosti, za ktorú bola uložená pokuta podľa ods. 4 vzhľadom na to že, že zmenou podmienok skladovania výrobkov po DS (losos filet v marináde VAC a pstruh v marináde VAC) z chladiarenských na mraziarenské došlo k predlženiu ich trvanlivosti a teda tieto výrobky boli aj po uplynutí DS vhodné na ľudskú spotrebu, nedošlo k opakovanému porušeniu povinnosti vyplývajúcej z § 28 ods. 4 písm. a/ zákona o potravinách. Na základe uvedeného neboli naplnené podmienky na uloženie sankcie v zmysle § 28 ods. 8 zákona o potravinách z dôvodu, že nedošlo k porušeniu tej istej povinnosti, za ktorú bola uložená pokuta. Rozhodnutia správnych orgánov preto považoval žalobca za nezákonné, pretože boli prijaté v rozpore so zákonom o potravinách. Žalobcovi bola uložená pokuta za porušenie § 28 ods. 4 písm. a/ zákona o potravinách v spojitosti s § 28 ods. 8 zákona o potravinách bez toho, aby vôbec došlo k porušeniu povinnosti vyplývajúcej z § 28 ods. 4 písm. a/ zákona o potravinách. Žalovaný je toho názoru, že ak zákonodarca osobitne zaviedol skutkovú podstatu iného správneho deliktu spočívajúceho v zákaze umiestňovania nebezpečných, resp. na ľudskú spotrebu potravín nevhodných alebo zdraviu škodlivých (ust. § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách) a osobitne aj skutkovú podstatu správneho deliktu spočívajúceho v zákaze predaja potravín po uplynutí DS a DMT (ust. § 28 ods. 4 písm. i) Zákona o potravinách), logickým výkladom možno dospieť k tomu, že z hľadiska zákona nie je možné každú potravinu po uplynutí DS alebo DMT považovať automaticky aj za nie bezpečnú, nevhodnú na ľudskú spotrebu alebo zdraviu škodlivú. Skutková podstata jedného správneho deliktu nemôže automaticky napĺňať znaky iného správneho, inak by legislatívna úprava rôznych skutkových podstát stratila svoj zmysel. V zmysle citovaného ust. § 3 ods. 5 Správneho poriadku v spojení s ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku platí, že rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, t.j. skutkové zistenia je potrebné náležite oprieť o vykonané dokazovanie. Máme za to, že záver o tom, že uvádzaním potravín po uplynutí DS dochádza bez vykonania náležitého dokazovania k naplneniu znakov skutkovej podstaty podľa ust. § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách, nemá oporu v zákone a je v rozpore so zásadou materiálnej (objektívnej) pravdy vyjadrenej v ust. § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Vzhľadom na skutočnosť, že pre záver o tom, že potraviny po uplynutí DS boli nebezpečné, nevhodné na ľudskú spotrebu, alebo zdraviu škodlivé, chýba pri rozhodovaní RVPS BA ako aj pri rozhodovaní žalovaného akýkoľvek podklad, z ktorého by tieto skutočnosti nepochybne vyplývali, vychádza prvostupňové rozhodnutie ako aj napadnuté rozhodnutie z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, a teda obe sú nezákonné. 21. Žalobca namietal, že žalovaný sa vo viacerých prípadoch dopustil procesných pochybení, čím porušil právo žalobcu na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru, a to najmä tým, že o veci nerozhodoval nezaujatý subjekt, ale subjekt zhodný s tým, ktorý vykonal úradnú kontrolu potravín a zároveň, že žalovaný pri rozhodovaní použil nezákonné dôkazy. Žalobca mal zato, že na základe uvedených skutočností boli počas výkonu úradnej kontroly potravín zo dňa 11.08.2015, ako aj počas celého správneho konania porušené jeho práva vyplývajúce mu z Dohovoru resp. z Ústavy Slovenskej republiky a rozhodnutie o odvolaní tak predstavuje výsledok nezákonného a nepreskúmateľného postupu vrátane výkonu úradnej kontroly potravín. Spôsobom výkonu kontroly bolo porušené právo žalobcu na ochranu jeho súkromia a tým aj právo vyplývajúce z čl. 8 Dohovoru. Kontrolu vykonanú dňa 11.08.2015 považoval žalobca za nezákonnú v dôsledku čoho jej výsledok nesmie byť v danom prípade použitý ako dôkaz. 22. Žalobca v neposlednom rade namietal neprimeranosť výšky uloženej pokuty, ktorá bola viac ako 82.918 násobne vyššia ako cena kontrolovaného tovaru, pri ktorom bolo konštatované porušenie zákona zo strany žalobcu. Pokuta v uloženej výške nebola úmerná údajným porušeniam zistením žalovaným a má represívny charakter a možno ju považovať voči žalobcovi za likvidačnú. Poukazujúc na rozsudok Európskeho súdneho dvora zo dňa 09.03.1978 vo veci č. 106/77 (Simmenthal II) žalobca uviedol, že správny súd je povinný zabezpečiť plný účinok noriem európskeho práva a z vlastnej moci neuplatniť každé vnútroštátne ustanovenie, ktoré by bolo v rozpore s európskym právom, v tomto prípade § 28 ods. 8 zákona o potravinách, a to bez toho, aby musel najprv žiadať alebo čakať na jeho zrušenie legislatívnou cestou. Správny súd je povinný v zmysle judikatúry Európskeho súdneho dvora § 28 ods. 8 zákona o potravinách, ktoré je zjavne v rozpore s právom EÚ, neuplatniť. V opačnom prípade by došlo k popretiu účinnosti záväzkov, ktoré členské štáty prijali bezpodmienečne a neodvolateľne na základe zmluvy o európskom hospodárskom spoločenstve. Žalobca dodal, že v zmysle čl. 55 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29.04.2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá, členské štáty stanovia predpisy o sankciách uplatniteľných v prípade porušenia potravinového a krmivového práva a iných ustanovení spoločenstva, týkajúcich sa ochrany zdravia zvierat a starostlivosti a príjmu opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Zavedené sankcie musia byť účinné, úmerné a odradzujúce. Žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S 114/2016 zo dňa 25.10.2016, v ktorom správny súd uviedol, že § 28 ods. 8 zákona o potravinách môže byť v rozpore s právom EÚ , a to konkrétne s čl. 17 ods. 2 Nariadenia č. 178/2002 z dôvodu, že ustanovenie spodnej hranice pokuty v sume 1.000.000,- eur nespĺňa požiadavky primeranosti a to ani z prihliadnutím na to, že sa jedná o sankciu ustanovenú pre viackrát opakované porušenie zákona o potravinách a ustanovením spodnej sadzby pokuty v sume 1.000.000,- eur sa správnemu orgánu odníma akákoľvek možnosť právnej úvahy pri ukladaní sankcie. 23. Podľa žalobcu je ustanovenie § 28 ods. 8 zákona o potravinách v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky v tomto ohľade poukázal na Nález Ústavného súdu Českej republiky č. Pl. ÚS 52/13 zo dňa 09.09.2014. Podľa tohto rozhodnutia sú neprípustné také pokuty, ktoré majú likvidačný charakter, čím sa rozumejú aj také prípady, v ktorých pokuta natoľko presiahne možné výnosy z podnikania, že sa podnikateľská činnosť v podstate stáva bezúčelnou a paušalizovanie závažnosti protiprávneho konania vedie k obmedzeniu možnosti správneho orgánu prihliadnuť ku konkrétnym okolnostiam prípadu, osobe delikventa a k jeho pomerom. Z prehľadu hospodárskych výsledkov žalobcu je zrejmé, že prípadné zaplatenie pokuty je spôsobilé privodiť žalobcovi závažnú ujmu v podobe výrazného zhoršenia jeho platobnej schopnosti, ktorá by mohla viesť k tomu, že zaplatenie pokuty by bolo pre žalobcu likvidačné, a teda intenzita zásahu pokuty do majetkovej sféry žalobcu je zásadná a zjavne neprimeraná. Žalobca dodal, že ku dňu podania žaloby eviduje 6 takýchto pokút, z čoho vyplýva, že dopad na jeho majetkovú sféru v prípade ich zaplatenia je o to závažnejší. 24. V žalobe žalobca žiadal, aby správny súd podal návrh na začatie konania v súlade právneho predpisu a to konkrétne konania o súlade § 28 ods. 8 zákona o potravinách s listinou základných práv a slobôd ako aj s Nariadením (ES) č. 852/2004 a Nariadením (ES) č. 178/2002. Zároveň žiadal, aby správny súd konanie v zmysle § 100 ods. 1 písm. a/ SSP prerušil až do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o jeho návrhu a tiež žiadal, aby súd požiadal Súdny dvor EÚ o predbežný nález ohľadom výkladu článku 55 ods. 1 Nariadenia (ES) č. 852/2004 a článku 17 ods. 2 Nariadenia (ES) č. 178/2002. III. Vyjadrenie žalovaného 25. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 01.12.2017, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. 26. Pokiaľ ide o námietku nepreskúmateľnosti zhromaždených dôkazov a výkon úradnej kontroly potravín žalovaný uviedol, že inšpektori sú oprávnený v každom čase vstupovať do potravinárskych prevádzok, pričom tieto kontroly sa uskutočňujú bez predchádzajúceho ohlásenia tak, aby nebol zmarený ich účel. Orgán úradnej kontroly potravín vykonáva úradné kontroly potravín vždy s cieľom ochrany života a zdravia ľudí a zvierat a vždy v súlade so zákonom. Na začiatku úradnej kontroly sa inšpektori preukázali preukazmi a povereniami tak, ako je to zachytené v úradnom zázname, z ktorého jednoznačne vyplýva, že kontrola bola vykonaná s vedomím a za prítomnosti zamestnanca žalobcu v pozícii zástupcu vedúceho filiálky. Inšpektori vykonávali kontrolu v častiach prevádzky, ktoré súvisia s manipuláciou s potravinami a ich umiestňovaním na trh, nie sú v súkromných priestoroch a podobne. Zamestnanci účastníka konania počas úradnej kontroly s inšpektormi riadne spolupracovali a k nahliadnutiu predložili všetku požadovanú dokumentáciu. So žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť inšpektorov zabezpečiť pri úradnej kontrole prítomnosť štatutárneho orgánu prevádzkovateľa. Zamestnanec žalobcu overil svojim podpisom priebeh úradnej kontroly tak, ako je to uvedené v zázname, pričom sa zaviazal o výsledku kontroly informovať vedenie spoločnosti. Voči priebehu, výsledkom úradnej kontroly a uloženým opatreniam nepodal žiadne námietky a neurobil tak ani samotný žalobca v lehote podľa § 20 ods. 11 zákona o potravinách. 27. Pokiaľ ide o namietanú absenciu protiprávneho konania žalovaný uviedol, že potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti nemusia javiť známky kazenia, čím by mohli ohroziť zdravie spotrebiteľa, môžu však meniť svoju kvalitu, pričom sa nejedná len o tvar, chuť a konzistenciu. ale znižuje sa ich biologická hodnota, čím sa stávajú pre spotrebiteľa neplnohodnotnými a tým sú porušené jeho práva na trhu potravín, zvlášť v prípade, že sa predávajú veľmi dlhý čas po uplynutí ich dátumu minimálnej trvanlivosti. Vzhľadom na ustanovenia právnych predpisov zákon o potravinách jednoznačne zakazuje predávať akékoľvek množstvo potravín po uplynutí dátumu spotreby, či dátumu minimálnej trvanlivosti a pri zistení čo i len jedného druhu takejto potraviny, iba jeden deň po uplynutí trvanlivosti, stanovuje minimálnu výšku pokuty 1000 eur. V tomto prípade bolo preukázané umiestňovanie na trh dvoch druhov potravín po DS a štyroch druhov potravín po DMT. Žalobca predával potraviny 3 a 13 dní po uplynutí ich dátumu spotreby a 13, 13, 42 a 95 dní po uplynutí ich dátumu minimálnej trvanlivosti. Uvedené nasvedčuje tomu, že žalobca nedôsledne a nedostatočne vykonával monitoring plynutia dátumov spotreby a trvanlivosti u potravín umiestňovaných na trh, pričom tento nedostatok sa v uvedenej prevádzkarni opakuje. Povinnosťou žalobcu ako prevádzkovateľa bolo potraviny pravidelne kontrolovať, uvedený nedostatok včas zistiť, tovar vyradiť z obehu, oddelene uložiť, zreteľne označiť a v čo najkratšom čase odstrániť z priestorov predajne, čo splnené nebolo. Podľa názoru žalovaného je nepochybné, že predávajúci umiestňoval na trh potraviny po uplynutom DMT a tým porušil zákaz určený všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, ktoré nie sú v rozpore so žiadnym predpisom Európskeho spoločenstva. Prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí nekonštatoval, že umiestnenie týchto výrobkov na trhu malo za následok ohrozenie zdravia konečného spotrebiteľa, nakoľko pre posúdenie správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. i) sa takýto dôkaz nevyžaduje. Je nepochybné, že súčasná legislatíva zakazuje umiestňovať na trh potraviny po uplynutom dátume spotreby alebo dátume minimálnej trvanlivosti (§ 6 ods. 5 písm. (1) zákona o potravinách). Z uvedeného je zrejmé, že umiestňovaním na trh potravín po uplynutí dátumu spotreby dochádza bez ďalšieho dokazovania k naplneniu všetkých znakov skutkovej podstaty iných správnych deliktov podľa § 28 ods. 4 písm. a) a písm. i) zákona o potravinách. Umiestňovaním na trh potravín po uplynutom DMT dochádza k naplneniu znakov skutkovej podstaty uvedenej v § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách. Žalovaný súhlasil s tým, že je možné, že chladené rybacie výrobky mohli byť umiestnené do mraziaceho boxu zákazníkmi. V tom prípade však mali zamestnanci žalobcu pri bežnej kontrole mrazeného tovaru zistiť, že v mraziacom zariadení sa nachádzajú výrobky chladené. Z uvedeného tým vyplýva, že ku kontrole obsahu mraziaceho zariadenia nebolo pristúpené minimálne v čase od 08.08.2015, kedy výrobkom (Losos filet v marináde VAC 2 balenia a Pstruh v marináde VAC 1 balenie) uplynul dátum spotreby až do výkonu úradnej kontroly potravín vykonanej dňa 1 1.08.2015, tzn. minimálne tri dni, počas ktorých žalobca mohol túto chybu odstrániť. Ďalej si žalovaný upozornil na nesprávny názor žalobcu „že zmrazením predmetných potravín došlo k predĺženiu ich trvanlivosti“ tieto výrobky boli vyrobené ako chladené, určené na rýchlu spotrebu, bola pri nich použitá iná technológia výroby, výrobca stanovil podmienky ich skladovania (skladujete od +1°C do + 5°C), takže zmrazením v žiadnom prípade nedošlo k predĺženiu ich trvanlivosti a žalobca nedodržal podmienky skladovania určené prevádzkovateľom potravinárskeho podniku. Stanovenie dátumu spotreby výrobcom potraviny nie je samoúčelná, výrobca garantuje zdravotnú bezpečnosť a kvalitu svojho výrobku len do uplynutia dátumu spotreby, ktorý sám stanovil na základe svojho skúšania, znalostí a skúseností. Nie je však predmetom tohto konania dokazovanie, či je chladený výrobok po jeho zmrazení ešte vhodný na konzumáciu, nakoľko predaj potravín po uplynutí dátumu spotreby je bez ohľadu na množstvo a počet druhov zakázaný. 28. Pokiaľ ide o námietku žalobcu o nesprávnej právnej kvalifikácii - nesprávnom posúdení opakovanosti konania v súvislosti so správnym deliktom podľa § 28 ods. 4 písm. a/ zákona o potravinách žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán vychádzal pri aplikácii § 28 ods. 8 zákona o potravinách z rozhodnutia žalovaného č. 3017/2014 zo dňa 07.10.2014 (rozhodnutie RVPS BA č. 465/4535/2012-163 zo dňa 08.11.2012), ktorým bola uložená pokuta podľa § 28 ods. 4 písm. a/ v spojení s ods. 7 zákona o potravinách. Vzhľadom na to, že potraviny po uplynutí dátumu spotreby neboli iné ako bezpečné, nedošlo k opakovanému porušeniu povinnosti vyplývajúcej z ust. § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách a neboli naplnené podmienky na uloženie sankcie v zmysle ust. § 28 ods. 8 zákona o potravinách z dôvodu, že nedošlo k porušeniu tej istej povinnosti, za ktorú bola uložená pokuta žalovaný uvádza, že prvostupňový správny orgán pri vydávaní rozhodnutia a pri právnom posúdení veci postupoval rovnako ako je uvedené v rozhodnutí, na ktoré poukazuje žalobca (rozhodnutie ŠVPS SR č. k. 3017/2014 zo dňa 7.10.2014, ktorým bola uložená žalobcovi pokuta 2500 eur podľa § 28 ods. 4 písm. i) v spojení s ods. 7 zákona o potravinách). Vo všetkých prípadoch išlo o porušenie tej istej povinnosti a to neumiestňovať na trh potraviny nie bezpečné (§ 6 ods. 5 písm. a) zákona o potravinách, článok 14 ods. 2 až 5 Nariadenia (ES) č. 178/2002), nakoľko za nebezpečné sa budú považovať potraviny, ak sú a) zdraviu škodlivé; b) nevhodné na ľudskú spotrebu, pričom podľa čl. 24 ods. 1 druhá veta Nariadenia (EÚ) č. l 169/2011 po uplynutí dátumu spotreby sa potravina považuje za nebezpečnú v súlade s článkom 14 ods. 2 až 5 Nariadenia (ES) č. 178/2002). Podľa § 28 ods. 4 zákona o potravinách, orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1 000 eur do 500 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi a) umiestňuje na trh potraviny, ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu alebo sú skazené. Všeobecné znaky skutkových podstát jednotlivých iných správnych deliktov (t. j. znaky, ktoré charakterizujú určité konania ako konanie protiprávne), sú popísané v § 28 ods. 1, 2, 3, 4 zákona o potravinách. § 28 ods. 6, 7, 8 predstavujú tzv. kvalifikované skutkové podstaty, ktoré dopĺňajú Základné skutkové podstaty uvedené v ods. l, 2, 3, 4 a z dôvodu opakovanosti konania sprísňujú postih za vymedzené správe delikty. Uplatnenie týchto ustanovení je obmedzené jednoročnou lehotou, ktorá začína plynúť právoplatnosťou rozhodnutia o uložení pokuty, počas ktorej orgán úradnej kontroly potravín zistí opätovné porušenie tých istých povinností, za ktoré bola uložená pokuta týmto rozhodnutím. 29. Pokiaľ žalobca namietal porušenie jeho práva na spravodlivý proces a práva na ochranu súkromia žalovaný uviedol, že úradná kontrola potravín zo dňa 11.08.2015 bola vykonaná v zmysle všetkých právnych predpisov, ktoré sa týkajú výkonu úradnej kontroly. Žalobcovi bola poskytnutá reálna možnosť riadne sa obhajovať, vyjadrovať sa a navrhovať doplnenia a dôkazy už pri prerokovaní záznamu ako aj v upovedomení o začatí správneho konania. Žalobca využil svoje procesné práva v určenej lehota sa k upovedomeniu o začatí správneho konania vyjadril listom zo dňa 29.07.2016. Kontrolný orgán pri výkone kontroly svojimi aktivitami nijako nezasahoval do súkromnej sféry účastníka konania (napr. nezákonnou prehliadkou kancelárie, kontrolou pošty alebo e-mailu a podobne), ale vykonával kontrolu potravín podľa zákona o potravinách a osobitného predpisu. Je nesporné, že sa o porušenie práva žalobcu v zmysle čl. 6 a 8 Dohovoru nejedná a preto túto námietku považoval žalovaný za irelevantnú. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR 4Sžnz/5/2015-136 zo dňa 02.02.2016. 30. V súvislosti s námietkou neprimeranosti výšky uloženej pokuty žalovaný poukázal na skutočnosť, že správne orgány sú oprávnené konať iba na základe zákona a v medziach zákona. Preto v prípade uloženia pokuty za správny delikt môžu jej výšku stanoviť iba v rozpätí určenej sadzby. Hľadiská, ktoré sú vymedzené zákonom o potravinách (závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa, opakovanosť' protiprávneho konania) slúžia na to, aby po ich posúdení a zvážení rozhodol o pokute, ale iba v zákonnom rozpätí. Zákon o potravinách na rozdiel od Trestného zákona (č. 300/2005 Z. z.) neumožňuje mimoriadne zníženie pokuty pod dolnú hranicu sadzby, alebo upustenie od potrestania. Preto pokiaľ prvostupňový orgán pri ukladaní sankcie za opakovaný správny delikt podľa § 28 ods. 4, pôvodne posúdený podľa § 28 ods. 7 uvedeného zákona určil pokutu v rozpätí od 1 000 000 eur do 5 000 000 eur a uložil pokutu na úplne spodnej hranici tohto zákonného rozpätia takýmto postupom nepochybil. Aj keď existovali okolnosti ktoré by odôvodňovali uloženie pokuty nie na úplne spodnej hranici sadzby zákonom definovaná spodná hranica pokuta pri opakovanom konaní je natoľko vysoká že postačuje na dosiahnutie represívneho a výchovného účelu ktorý sankcia sleduje. Správne orgány svoju diskrečnú právomoc použili v rámci zákonného rámca, z tohto rámca nijakým spôsobom nevybočili, inštitút správnej úvahy nezneužili, svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom zdôvodnili správna úvaha pri výške a druhu pokuty bola použitá v súlade so zákonom. Pokuta vo výške 1 000 000 eur bola uložená v rámci zákonného rozpätia zákona o potravinách na jej úplne spodnej hranici a bola riadne odôvodnená zo všetkých hľadísk, preto žalovaný ponechal výšku uloženej pokuty. Orgány úradnej kontroly potravín sú povinné rešpektovať platnú právnu úpravu a postupovať len v medziach ňou určených. Nemôžu na základe vlastnej úvahy (alebo úvah prevádzkovateľov) meniť kvalifikáciu protiprávneho konania a ukladať sankcie mimo určeného rámca. Neprináleží im akýmkoľvek spôsobom modifikovať zákony, naopak, sú povinné aplikovať ich v kogentnom znení. Preto v prípade uloženia pokuty za správny delikt môžu jej výšku stanoviť iba v rozpätí určenej sadzby. IV. Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného 31. V nadväznosti na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca podaním zo dňa 24.04.2018, doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 26.04.2018. V tomto uviedol, že úradná kontrola potravín je dôležitým úkonom v konaní, ktorému Správny poriadok predpisuje určitú formu, t.j. formu zápisnice. V danom konaní nebola táto forma z dôvodu pochybenia na strane Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Bratislava mesto (ďalej len „RVPS BA“) dodržaná. Záznam o výkone úradnej kontroly potravín zo dňa 11. 8. 2015 neobsahuje dostatočné opísanie skutočností o priebehu úradnej kontroly potravín. Je z neho zrejmé, že kontrola prebiehala dňa 11. 8. 2015 od 8:00 hod. do 13:45 hod., t.j. cca šesť hodín, avšak tento záznam nezachytáva celý priebeh kontroly takým spôsobom, aby ho bolo možné v neskoršom štádiu správneho konania podrobne rekonštruovať a náležite kontrolovať. Uvedené má za následok, že tento dôkaz je nedôveryhodný a nemôže byť považovaný za riadne získaný v konaní. Zdôraznil, že tento záznam nemôže byť ani podkladom k uloženiu sankcie žalobcovi zo strany správneho orgánu. Mal za to, že záznam o výkone úradnej kontroly potravín zo dňa 11.8.2015 nepredstavuje spoľahlivé zistenie skutkového stavu, pričom bol vyhotovovaný jednostranne, s úmyslom udeliť žalobcovi pokutu a zjavne nezachytáva skutočný priebeh kontroly. K tvrdeniu žalovaného, že úradná kontrola potravín vykonaná dňa 11.8.2015 sa uskutočnila s vedomím zamestnanca žalobcu zodpovedného za chod prevádzky, uviedol, že táto osoba nie je oprávnená konať v mene žalobcu, a teda nešlo o zástupcu žalobcu, ktorý by bol oprávnený konať v jeho mene, či už z titulu členstva v štatutárnom orgáne alebo z titulu udelenia plnomocenstva. Ďalej uviedol, že inšpektori vstúpili do prevádzky bez povolenia, ako aj bez vedomia osoby oprávnenej konať v mene žalobcu a začali s výkonom kontroly, pričom si od žiadneho zamestnanca žalobcu nevyžiadali predloženie plnomocenstva, alebo iného poverenia, ktoré by ho oprávňovalo na zastupovanie žalobcu pri výkone úradnej kontroly potravín. Takto vykonanú kontrolu považoval žalobca za neprípustnú a nezákonnú Opätovne uviedol, že výkon úradnej kontroly potravín bez prítomnosti splnomocneného zástupcu žalobcu, ktorý by sa mohol kvalifikovane vyjadriť ku všetkým zisteniam, postupom a metódam kontroly, považuje žalobca za nezákonný. 32. Tvrdenia žalovaného, že zo strany správneho orgánu pri výkone úradnej kontroly nedošlo k procesnému pochybeniu, podľa názoru žalobcu neobstoja. RVPS BA konala vo veci porušenia zákazu umiestňovať na trh potraviny nevhodné na ľudskú spotrebu napriek tomu, že podľa záznamu o výkone úradnej kontroly potravín zo dňa 11. 8. 2015 kontrola predaja potravín nebola účelom plánovanej kontroly. RVPS BA ako správny orgán má v zmysle článku 9 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 882/2004 z 29. 4. 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá (ďalej len „Nariadenie c. 882/2004“), povinnosť vypracovať správy o úradných kontrolách, ktoré budú obsahovať opis účelu úradnej kontroly. RVPS BA ako opis účelu úradnej kontroly v zázname o výkone úradnej kontroly potravín zo dňa 11.08.2015 uviedla: „plánovaná kontrola zameraná na dodržiavanie všeobecných hygienických požiadaviek pri skladovaní, manipulácii a predaji potravín v zmysle zákona o potravinách a osobitných predpisov“. Z uvedeného podľa názoru žalobcu vyplýva, že kontrola bola zameraná na dodržiavanie všeobecných hygienických požiadaviek pri skladovaní, manipulácii a predaji potravín, a teda kontrola nebola zameraná na kontrolu samotného predaja potravín, resp. umiestňovania potravín na trh, t.j. kontrolu, či žalobca umiestňoval na trh potraviny po dátume spotreby, dátume minimálnej trvanlivosti alebo nevhodné na ľudskú spotrebu. Mal za to, že správny orgán nesmie použiť informácie získané v rámci kontroly na iný účel než na účel danej inšpekcie (kontroly). 33. Žalobca sa taktiež nestotožnil ani s tvrdením žalovaného, že predmet kontroly bol v zázname o výkone úradnej kontroly potravín zo dňa 11. 8. 2015 vymedzený široko, a teda nemohlo dôjsť k jeho prekročeniu. Kontrola bola zameraná na dodržiavanie všeobecných hygienických požiadaviek pri skladovaní, manipulácii a predaji potravín, a teda kontrola nebola zameraná na kontrolu samotného predaja potravín, resp. umiestňovania potravín na trh, t.j. kontrolu, či žalobca umiestňoval na trh potraviny po dátume spotreby, dátume minimálnej trvanlivosti alebo nevhodné na ľudskú spotrebu. Opis predmetu kontroly (účelu) teda nebol vymedzený tak široko, aby pod neho bolo možné zaradiť aj kontrolu samotného predaja potravín, ako sa mylne domnieva žalovaný. 34. Vzhľadom na to, že zmenou podmienok skladovania výrobkov po dátume spotreby (losos filet v marináde VAC a pstruh v marináde VAC) z chladiarenských na mraziarenské došlo k predlženiu ich trvanlivosti a teda tieto výrobky boli aj po uplynutí dátumu spotreby vhodné na ľudskú spotrebu, nedošlo k opakovanému porušeniu povinnosti vyplývajúcej z ust. § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách. Na základe uvedeného neboli naplnené podmienky na uloženie sankcie v zmysle ust. § 28 ods. 8 zákona o potravinách z dôvodu, že nedošlo k porušeniu tej istej povinnosti, za ktorú bola uložená pokuta. 35. K tvrdeniam žalovaného ohľadom porušenia dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd žalobca uviedol, že tieto vychádzajú z nepochopenia zmyslu a účelu ustanovení čl. 6 a čl. 8 Dohovoru. V žalobe žalobca dostatočne opísal, v čom spočíva porušenie práv žalobcu, pričom žalovaný tieto tvrdenia žiadnym spôsobom nevyvrátil a uviedol len argumenty, ku ktorým dospel na základe nesprávneho výkladu ustanovení Dohovoru. Trval na tom, že kontrola potravín zo dňa 11. 8. 2015 vykonaná zo strany RVPS BA nie je nevyhnutná v demokratickej spoločnosti, a teda kritériá, ktoré musia byť splnené na to, aby správny orgán v rámci výkonu svojej právomoci mohol zasiahnuť do práva na ochranu obydlia právnickej osoby, neboli v danom prípade splnené. Zotrval na tvrdeniach uvedených v žalobe, že vykonanou kontrolou bolo porušené právo žalobcu na ochranu súkromia, a tým aj právo žalobcu vyplývajúce z článku 8 Dohovoru. Kontrolu zo dňa 11.8.2015 vykonanú zo strany RVPS BA považoval za nezákonnú, v dôsledku čoho jej výsledok (záznam o výkone úradnej kontroly potravín) nesmie byť v danom prípade použitý ako dôkaz. 36. K neprimeranosti výšky uloženej pokuty uviedol, že aj keď žalovaný uložil žalobcovi pokutu v zákonom stanovenom rozmedzí, tak v danom prípade aj uplatnenie dolnej sadzby pokuty (1.000.000, €) za spáchanie správneho deliktu je v rozpore so zásadou primeranosti stanovenou jednak v normách práva Európskej únie, ktorými je Slovenská republika viazaná, jednak v rozpore s Ústavou SR. V súvislosti s neprimeranosťou výšky uloženej pokuty opätovne poukázal na argumenty a rozhodnutia, ktoré uviedol v žalobe. Uložená pokuta bola podľa názoru žalobcu v rozpore s medzinárodným právom, ako aj národným právom Slovenskej republiky, za neprimeraný zásah do jeho práv a majetku a zároveň ako neprimeranú k údajným porušeniam zisteným zo strany žalovaného. V. Konanie pred správnym orgánom 37. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Správne orgány v administratívnom konaní vydali v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom ich odôvodnenia sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení tohto rozsudku. VI. Relevantné právne predpisy 38. Podľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku o ústnych podaniach a o dôležitých úkonoch v konaní, najmä o vykonaných dôkazoch, o vyjadreniach účastníkov konania, o ústnom pojednávaní a o hlasovaní správny orgán spíše zápisnicu. 39. Podľa § 22 ods. 2 Správneho poriadku zo zápisnice musí byť najmä zrejmé, kto, kde a kedy konanie uskutočňoval, predmet konania, ktoré osoby sa na ňom zúčastnili, ako konanie prebiehalo, aké návrhy boli podané a aké opatrenia sa prijali; v zápisnici o hlasovaní sa uvedie aj výrok rozhodnutia a výsledok hlasovania. 40. Podľa § 58 ods. 1 Správneho poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. 41. Podľa § 4 ods. 1 prevádzkovatelia sú povinní na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie vrátane predaja na diaľku dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi. 42. Podľa § 6 ods. 5 na trh je zakázané umiestňovať potraviny a) iné ako bezpečné, b) klamlivo označené alebo ponúkané na spotrebu klamlivým spôsobom, c) neznámeho pôvodu, d) po uplynutom dátume spotreby alebo dátume minimálnej trvanlivosti okrem bezodplatného prevodu podľa odseku 7. 43. Podľa § 10 zákona o potravinách ten, kto skladuje potraviny a zložky na ich výrobu, je povinný dodržiavať ustanovenia osobitného predpisu a a) zabezpečiť skladovanie len v takých priestoroch a za takých podmienok, aby sa zachovala ich bezpečnosť, kvalita a biologická hodnota potravín a surovín na ich výrobu, b) zabezpečiť čistotu skladovacích priestorov a manipulačného zariadenia a vykonávanie dezinfekcie, dezinsekcie a deratizácie podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, c) kontrolovať skladované potraviny a zložky a ukladať ich spôsobom, ktorý umožní bezpečné vykonávanie ich kontroly, manipulácie s nimi, včasné zistenie zdraviu škodlivých potravín, potravín po dátume spotreby a po dátume minimálnej trvanlivosti a ich vyradenie z obehu a oddelené uloženie a zreteľné označenie výrobkov na iný než pôvodný účel, d) zabezpečiť oddelené skladovanie nezlučiteľných druhov výrobkov vzájomne ovplyvňujúcich bezpečnosť a kvalitu, e) uchovávať rýchlo sa kaziace potraviny trvale schladené a zmrazené potraviny uchovávať trvale zmrazené, f) dodržiavať ďalšie podmienky skladovania určené prevádzkovateľom potravinárskeho podniku. 44. Podľa § 12 ods. 1 zákona o potravinách ten, kto predáva potraviny vrátane predaja na diaľku, a) zodpovedá za bezpečnosť a kvalitu predávaných potravín, b) je povinný zabezpečiť hygienu predaja podľa osobitného predpisu, najmä vykonávať sústavné upratovanie, čistenie všetkého zariadenia používaného pri predaji, dezinfekciu, a v prípade potreby vykonanie dezinsekcie a deratizácie podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, c) je povinný zabezpečiť označenie, oddelené umiestnenie a predaj potravín na iný než pôvodný účel a takýto predaj zreteľne vyznačiť, d) je povinný nebalené potraviny, ak to ich povaha vyžaduje, zabaliť do funkčne vhodného a zdravotne neškodného obalového materiálu a pri manipulácii s nimi používať čisté pomôcky a náradie, e) nesmie meniť, odstraňovať a zakrývať údaje uvedené prevádzkovateľom potravinárskeho podniku na spotrebiteľskom balení, f) je povinný zabezpečiť hygienický predaj nebalených pekárskych výrobkov prostredníctvom technických prostriedkov a technických zariadení, g) nesmie spoločne predávať nezlučiteľné druhy výrobkov vzájomne ovplyvňujúce bezpečnosť a kvalitu potravín, h) nesmie predávať potraviny po uplynutí dátumu spotreby a dátumu minimálnej trvanlivosti, i) je povinný potraviny určené na osobitné výživové účely a nové potraviny a geneticky modifikované potraviny umiestňovať na trh len balené, j) je povinný vzhľadom na povahu potraviny primerane skrátiť dátum minimálnej trvanlivosti alebo dátum spotreby uvedenej na obale potraviny, ak bola rozbalená na účel predaja jednotlivých častí, a ustanoviť podmienky ich ďalšieho uchovania tak, aby nedošlo k zhoršeniu kvality a bezpečnosti potraviny, k) je povinný zabezpečiť, aby pri predaji a preprave potravín, výživových doplnkov a materiálov a predmetov určených na styk s potravinami bol k dispozícii doklad o pôvode tovaru, l) je povinný uchovávať potraviny a suroviny pri teplotách deklarovaných prevádzkovateľom potravinárskeho podniku, m) je povinný krájané potraviny alebo potraviny predávané na hmotnosť označovať údajom o ich zložení a dátume spotreby na výveske na viditeľnom mieste v blízkosti vystavenej potraviny; táto povinnosť sa nevzťahuje na balené potraviny vo výrobe, čerstvé ovocie a zeleninu, n) nesmie ich predávať na miestach, na ktorých je predaj zakázaný podľa osobitného predpisu, o) je povinný potraviny, ktorých trvanlivosť je viac ako 4 dni a doba zostávajúca do ich dátumu spotreby je kratšia ako 24 hodín, umiestniť oddelene a/alebo takýto výrobok označiť informáciou pre spotrebiteľa o blížiacom sa ukončení doby spotreby, p) je povinný potraviny nevhodné na spotrebu ľuďmi alebo nebezpečné a predmety určené na styk s potravinami, ktoré ohrozujú zdravotnú bezpečnosť potravín, zneškodniť v zariadení podľa osobitného predpisu na vlastné náklady. 45. Podľa § 21 ods. 1 písm. c) zákona NR SR č. 152/1995 Z. z. o potravinách orgány štátnej správy <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/152/20170101> vo veciach úradnej kontroly potravín podľa tohto zákona a osobitných predpisov sú: a) ministerstvo a ministerstvo zdravotníctva, b) orgány verejného zdravotníctva, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1995/152/20170101> c) štátna veterinárna a potravinová správa, d) regionálne veterinárne a potravinové správy. 46. Podľa § 23 ods. 11 zákona o potravinách zamestnanec regionálnej veterinárnej a potravinovej správy vykonávajúci úradnú kontrolu potravín je oprávnený na základe poverenia, ktoré vydáva Štátna veterinárna a potravinová správa, vykonávať úradnú kontrolu potravín aj v územnom obvode <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/152/20170101> inej regionálnej veterinárnej a potravinovej správy. 47. Podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1 000 eur do 500 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny, ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu alebo sú skazené. 48. Podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 4, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku sadzby pokuty podľa odseku 4. 49. Podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 7, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu od 1 000 000 eur do 5 000 000 eur. 50. Podľa § 28 ods. 12 na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 51. Podľa § 31 ods. 1 zákona o potravinách na úradnú kontrolu potravín podľa tohto zákona sa nevzťahujú ustanovenia osobitných predpisov, ak sa vykonáva podľa tohto zákona. 52. Podľa § 31 ods. 2 zákona o potravinách na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní okrem konania podľa § 20 ods. 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1995/152/20170101>, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/152/20170101>, 12 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/152/20170101> a § 20a <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/152/20170101>. VII. Posúdenie veci správnym súdom 53. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe správnych žalôb zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 54. Súd musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní, resp. iný procesný zákon. 55. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzujú právne závery a aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne závery. 56. Na tomto mieste je vhodné uviesť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona. 57. Pri výklade právnej normy treba vychádzať z toho, že podstatná je aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť (napr. nález ÚS ČR z 04.02.1997, sp. zn. Pl. ÚS 21/96). Úlohou sudcu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť riešenie, ktoré by bolo v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi (napr. nález ÚS ČR z 02.11.2009, sp. zn. II. ÚS 2048/2009). Podľa konštantnej judikatúry nemožno orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom tolerovať formalistický prístup, pričom je nutné zdôrazniť, že povinnosť súdu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov (napr. nález ÚS ČR z 07.09.2010, sp. zn. Pl. ÚS 34/09). 58. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že i na rozhodovanie o správnych deliktoch dopadajú požiadavky čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože dohovor v čl. 6 ods. 1 uvádza „akékoľvek trestné obvinenie“. Dohovor <file:///G:\..\..\..\Main\Default.aspx> má v danom prípade prioritu pred vnútroštátnym zákonom, ak zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Dohovor je publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 209/1992 Zb.. 59. Vychádzajúc z čl. 6 ods. 1 veta prvá dohovoru, z Odporúčania výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách schváleného Výborom ministrov 13. februára 1991 (ďalej aj len „odporúčanie o správnych sankciách“) ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976) súd zastáva názor, že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v Trestnom zákone a Trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č. 6 odporúčania o správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie (77) 31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. Nemožno pritom opomenúť, že hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a správnymi deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi. 60. Súd ďalej poukazuje na to, že objasňovaním iných správnych deliktov, rovnako ako trestných činov či priestupkov, podľa príslušných právnych predpisov sa predovšetkým rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu o tom, či sa stal skutok, ktorý je správnym deliktom a či tento skutok spáchala osoba zo spáchania podozrivá. Podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu sú vo všeobecnosti vyjadrenia obvineného, čestné vyhlásenia, skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti a dôkazy. Medzi dôkazy patria najmä výpovede účastníkov konania, svedecké výpovede, obhliadka a listiny resp. fotodokumentácia. Na dokazovanie pritom možno použiť všetky prostriedky súladné so zákonom, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci. Správny orgán hodnotí vykonané dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca. 61. Je treba zdôrazniť, že súd nie je povinný a ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov. Vecne preskúmať zákonnosť správneho rozhodnutia je možné len za predpokladu vydania takého rozhodnutia, ktoré vychádza z náležitého zistenia skutkového stavu a ktoré je dostatočne preskúmateľne odôvodnené, kedy správny orgán náležitým spôsobom vyhodnotí námietky účastníka správneho konania, pričom mu samozrejme k tomu musí vytvoriť adekvátny priestor. 62. Práve úlohou správneho orgánu je vykonať dostatok dôkazov a v prípade existencie pochybností o skutočnom stave veci je jeho úlohou tieto pochybnosti vyvrátiť, čo v danom prípade absentuje. Správne orgány si nesplnili povinnosť hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, nakoľko vzali do úvahy iba dôkaz získaný pri úradnej kontrole potravín dňa 25.08.2015 o žalobcovej vine bez zohľadnenia argumentov predloženom žalobcom vinu spochybňujúcich. 63. Na tomto mieste súd pripomína, že je nevyhnutné vychádzať aj z individuálnych, teda na konkrétnych skutkových zisteniach založených, dimenziách každej prejednávanej veci. Mnohé prípady a ich špecifické okolnosti môžu byť značne komplikované a netypické; to však nezbavuje súd povinnosti urobiť všetko pre spravodlivé riešenie, akokoľvek sa to môže zdať zložité. Spravodlivosť musí byť v procese, ktorým súd interpretuje a aplikuje právo, vždy prítomná ako hodnotový činiteľ. Spravodlivosť je hodnotovým princípom, ktorý je spoločný všetkým demokratickým právnym poriadkom. Nad každým vytváraním súdneho rozhodnutia sa nesie dvojaký imperatív: rozhodnutie musí byť nielen zákonné, ale predovšetkým spravodlivé. 64. V tomto ohľade prisvedčil správny súd nasledovným námietkam žalobcu: Súd za najzávažnejšie považuje námietky týkajúce sa nedostatočne zisteného skutkového stavu, resp. nezákonnosti záznamu o úradnej kontroly potravín č. BA/2015/EK,LB,KZ,MP/70 zo dňa 11.08.2015, a to z dvoch základných dôvodov. Spôsobom výkonu úradnej kontroly bolo porušené právo žalobcu na súkromie a záznam o úradnej kontrole vykazuje také formálne a materiálne vady rozporné so zákonom. 65. Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom. 66. Podľa čl. 3 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 úradné kontroly sa budú uskutočňovať bez predchádzajúceho upozornenia, okrem takých prípadov ako je audit, kedy je predchádzajúce informovanie prevádzkovateľa v oblasti krmív a potravín potrebné. Úradné kontroly sa môžu uskutočňovať aj ad hoc. 67. Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. 68. V zmysle článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a článku 16 ods. 1 Ústavy SR je zaručená nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom. 69. Podľa článku 16 ods. 1, 3 Ústavy SR obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva. Iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku. Ak sa obydlie používa aj na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti, takéto zásahy môžu byť zákonom dovolené aj vtedy, keď je to nevyhnutné na plnenie úloh verejnej správy. 70. Nezákonným je taký dôkaz, ktorý nebol získaný spôsobom, ktorý ustanovuje a predpokladá príslušný právny predpis. V danom prípade bol správny orgán povinný pri úradnej kontrole postupovať v súlade so zákonom. Pracovníci žalovaného a prvostupňového správneho orgánu boli oprávnení vstupovať do každého prevádzkového priestoru, ktorý kontrolovaný subjekt používa na podnikanie. Súd súhlasí so žalovaným, ktorý poukázal na rozhodnutie NS SR Najvyššieho súdu SR 4Sžnz/5/2015-136 zo dňa 02.02.2016, pričom však toto rozhodnutie sa vyjadruje k otázke potreby pred výkonom kontroly v súkromnom priestore účastníka požiadať o súhlas súd, čo nie je otázka sporná medzi účastníkmi tohto súdneho sporu a nezaoberá sa ňou preto ani správny súd. 71. Súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 259/05-16 zo dňa 16.12.2005 konštatujúci, že aj právnické osoby sú nositeľmi práva nedotknuteľnosti obydlia - podnikateľského dôkazu. Pokiaľ ide o postup správneho orgánu porušujúci právo žalobcu na súkromie, ten spočíval v tom, že existujú dôvodné pochybnosti o tom, že by pracovníci vykonávajúci úradnú kontrolu potravín v prevádzke žalobcu upovedomili kohokoľvek oprávneného za žalobcu konať o svojej činnosti a taktiež počas jednotlivých kontrolných činnostiach tieto vykonávali v prítomnosti relevantného zástupcu žalobcu. Uvedená pochybnosť pramení zo skutočnosti, že Záznam o úradnej kontrole potravín č. BA/2015/ EK,LB,KZ,MP/70 zo dňa 11.08.2015 neobsahuje zmienku o tom, že kontrolóri pri vstupe prevádzkarne žalobcu ohlásili svoj príchod, oboznámili s činnosťou, ktorú mienia vykonávať a neprizvali ku kontrolnej činnosti žalobcu, aby určil eventuálne osobu (osoby), ktoré sa zúčastnia výkonu úradnej kontroly. Žalobcovo vyššie definované právo na súkromie bolo porušené a zároveň mu bola odňatá možnosť oboznámiť sa s kontrolnými zisteniami, adekvátne na kontrolné zistenia reagovať a účinne brániť svoje práva. V danom prípade zo strany žalovaného ani prvostupňového správneho orgánu v žalobou napadnutých rozhodnutiach nebola odôvodnená potreba zvoleného postupu zásahy takejto intenzity do nedotknuteľnosti obydlia ani existenciou okolností ´týkajúcich sa ochrany života, zdravia alebo majetku osôb, ochrany práv a slobôd iných alebo odvrátenia závažného ohrozenia verejného poriadku, ktorý je v demokratickej spoločnosti nevyhnutný a teda ktorý by bol v právnom štáte akceptovateľný. Takýto postup celkom iste nebol ani nevyhnutný na plnenie úloh verejnej správy, ktorá by svoj zámer realizovať úradnú kontrolu potravín dosiahla aj ústavne konformným spôsobom, pričom nevzniklo žiadne podozrenie (niet o tom dôkazu), že by žalobca vyvíjal akúkoľvek snahu brániť v predmetnej úradnej činnosti. 72. Podľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku o ústnych podaniach a o dôležitých úkonoch v konaní, najmä o vykonaných dôkazoch, o vyjadreniach účastníkov konania, o ústnom pojednávaní a o hlasovaní správny orgán spíše zápisnicu. 73. Podľa § 22 ods. 2 Správneho poriadku zo zápisnice musí byť najmä zrejmé, kto, kde a kedy konanie uskutočňoval, predmet konania, ktoré osoby sa na ňom zúčastnili, ako konanie prebiehalo, aké návrhy boli podané a aké opatrenia sa prijali; v zápisnici o hlasovaní sa uvedie aj výrok rozhodnutia a výsledok hlasovania. 74. Podľa § 22 ods. 3 Správneho poriadku zápisnicu podpisujú po prečítaní všetky osoby, ktoré sa na konaní zúčastnili, a zamestnanec (člen) správneho orgánu uskutočňujúceho konanie, zápisnicu o hlasovaní všetci prítomní členovia správneho orgánu. Odopretie podpisu, dôvody tohto odopretia a námietky proti obsahu zápisnice sa v nej zaznamenajú. 75. K priebehu úradnej kontroly a spísanému záznamu o nej súd dodáva, že ako vyplýva z dikcie vyššie uvedených ustanovení Správneho poriadku, predpokladá sa, že pri výkone kontroly (ako dôležitého úkonu správneho orgánu) bude prítomný účastník konania alebo jeho zástupca a v zápisnici reagovať na vykonané dôkazy. Právo účastníka zúčastniť sa úkonu správneho orgánu vyplýva tiež z čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Uvedené právo účastníka zároveň zakladá správnemu orgánu povinnosť o úkone účastníka informovať a ako už súd konštatoval, umožniť mu úkonu sa zúčastniť. 76. K uvedenému súdu nedá nepovedať, že nemožno súhlasiť so žalovaným, že zástupca žalobcu súhlasil s kontrolnými zisteniami. Zápis uvedený na konci Záznamu o vykonanej úradnej kontrole potravín o tom nevypovedá a z veta „Upovedomím vedenie, budem informovať vedenie spoločnosti“ nie je prejavom súhlasu s kontrolnými zisteniami a akceptáciou záverov kontrolórov o porušení právnych predpisov žalobcom. 77. Na základe vyššie uvedeného možno podľa názoru správneho súdu konštatovať, že dôkaz - Záznam o úradnej kontrole potravín č. BA/2015/EK,LB,KZ,MP/70 zo dňa 11.08.2015, bol dôkazom získaným v rozpore so zákonom, a preto ho nebolo možné v administratívnom konaní použiť. Správny orgán nebol oprávnený na takto získaný dôkaz prihliadať, a pokiaľ tak urobil, čo je zrejmé z jeho rozhodnutia, konal nezákonne. Správnym orgánom sa následne jeho zistenia nepodarilo dostatočne podrobiť skúške hodnovernosti prostredníctvom iných (doplňujúcich) dôkazov podporujúcich ich tvrdenie o skutku a jeho kvalifikácii opisované v predmetných rozhodnutiach. 78. Na základe vyššie uvedených dôvodov preto súd súhlasil s námietkami žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave veci, nakoľko v konaní neboli dôsledne zistené všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie a zostali nezodpovedané mnohé otázky. Z uvedeného je zrejmé, že zistený skutkový stav veci nemožno považovať za dostatočný a správne orgány nemali dostatok podkladov pre vydanie napadnutých rozhodnutí. 79. Správny súd prisvedčil aj námietke žalobcu, že mu nemožno klásť za vinu porušenie zákaz umiestňovať na trh potraviny iné ako bezpečné, tým, že na trh umiestňoval potraviny po záruke alebo po uplynutom dátume spotreby alebo dátume minimálnej trvanlivosti. 80. Pokiaľ ide o konštatovanie porušenia zákona o potravinách v kontexte s tvrdením, že žalobca umiestňoval na trh potraviny iné ako bezpečné, pretože boli po uplynutom dátume spotreby alebo dátume minimálnej trvanlivosti, je súd toho názoru, že správne orgány v tejto časti vec po právnej stránke zle posúdili. Súd poukazuje na znenie § 6 ods. 5 zákona o potravinách, ktorý rozoznáva štyri druhy zakázaného konania. 1. Umiestňovanie na trh potraviny iné ako bezpečné, 2. umiestňovanie na trh potravín klamlivo označených alebo ponúkaných na spotrebu klamlivým spôsobom, 3. umiestňovanie na trh potravín neznámeho pôvodu a 4. umiestňovanie na trh potravín po uplynutom dátume spotreby alebo dátume minimálnej trvanlivosti. Z dikcie tohto zákonného ustanovenia je celkom zrejmé, že uvedené zakázané konania sú samostatné a od seba nezávislé, pričom prevádzkovateľ potravinárskeho podniku sa môže svojim konaním dopustiť len jedného z porušení (skutkov) opísaných v § 6 ods. 5 zákona o potravinách, ale môže sa jedným konaním dopustiť aj porušení viacerých. Neplatí však premisa, že naplnením znakov protiprávneho konania v jednom z ustanovení § 6 ods. 5 písm. a) až d) sa dopustí prevádzkovateľ potravinárskeho priemyslu priamo aj ďalšieho v § 6 ods. 5 ustanoveného deliktu. Preto nemožno ani konštatovať bez ďalšieho preukázanie, že tým, že žalobca umiestnil na trh potraviny po uplynutom dátume spotreby alebo dátume minimálnej trvanlivosti§ 6 ods. 5 písm. d) zákona o potravinách, dopustil sa aj zákazu podľa § 6 ods. 5 písm. a) zákona o potravinách umiestňovať na trh potraviny iné ako bezpečné. 81. Jednou zo zásad deliktuálneho konania je i prezumpcia neviny. To znamená, že osoba je obvinená z deliktu, len čo správny orgán vykonal voči nej prvý procesný úkon. Na takúto osobu sa hľadí ako na nevinnú, kým jej vina nebola vyslovená právoplatným rozhodnutím. Obvinený má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. 82. Logickou (i keď nie preukazujúcou) sa správnemu súdu zdala argumentácia žalobcu, že zmenou podmienok skladovania výrobkov po DS (losos filet v marináde VAC a pstruh v marináde VAC) z chladiarenských na mraziarenské došlo k predĺženiu ich trvanlivosti. Z tejto argumentácie však vyplýva, že aby správne orgány mohli konštatovať porušenia ust. § 6 ods. 5 písm. a) zákona o potravinách, mohli tak urobiť až po dôkladnejšom skúmaní, pričom uvedená právny otázka závisí od odborného posúdenia. 83. Zásadu prezumpcie neviny, ktorá v sebe subsumuje dve pravidlá, a to: v pochybnostiach v prospech obvineného a na postih obvineného sa vyžaduje, aby sa mu dokázala vina. Z administratívneho spisu nevyplýva, že by žalobca v tomto ohľade opisovaným spôsobom naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a/ zákona o potravinách. Aby mohol správny orgán naplnenie materiálnych a formálnych znakov správneho deliktu konštatovať, musí mat tieto nad všetky pochybnosti preukázané. Povinnosťou správnych orgánov preto bolo vo veci vykonať ďalšie dokazovanie, ktorým by zistili dôvod zistených nedostatkov kontrolovaného tovaru, aby zistenie skutkového stavu nevyvolávali pochybnosti o zavinení. 84. K medzi účastníkmi spornej otázke výkladu ustanovenia § 28 ods. 8 zákona o potravinách správny súd uvádza, že pokiaľ zákonodarca v texte tohto zákonného ustanovenia uvádza, že orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu od 1 000 000 eur do 5 000 000 eur, ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 7, možno tento úradný postup zvoliť len v prípadoch, kedy je v aktuálnom konaní preukázané také isté porušenie zákona o potravinách (resp. potravinového práva), ako tomu bolo (právoplatným rozhodnutím) v predchádzajúcom roku. Nemusí ísť o tú istú prevádzkareň prevádzkovateľa potravinárskeho podniku, uvedené z právneho predpisu nevyplýva. Pokiaľ ide o opakovanie (zhodu) porušenia povinností podľa zákona o potravinách, § 28 ods. 8 zákona možno uplatniť len v prípade, že sa prevádzkovateľ potravinárskeho podniku dopustí toho istého deliktu, to znamená, že naplnil znaky toho istého správneho deliktu ustanoveného zákonom o potravinách, a to bez ohľadu na iné okolnosti (teda napr. spôsob spáchania, rozsah alebo intenzitu). 85. Pokiaľ ide o žalobcovu výhradu o nesúlade s Ústavou SR a požiadavku uvedenú v jeho žalobe, aby správny súd podal návrh na začatie konania o súlade právneho predpisu a to konkrétne konania o súlade § 28 ods. 8 zákona o potravinách s listinou základných práv a slobôd ako aj s Nariadením (ES) č. 852/2004 a Nariadením (ES) č. 178/2002 a zároveň žiadal, aby správny súd konanie v zmysle § 100 ods. 1 písm. a/ SSP prerušil až do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o jeho návrhu, s takýmto návrhom sa súd nestotožnil. 86. Správny súd poukazuje na § 41b ods. 2 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého ostatné právoplatné rozhodnutia vydané v civilnom procese alebo správnom konaní na základe právneho predpisu, ktorý celkom, sčasti alebo v niektorom ustanovení stratil účinnosť, zostávajú nedotknuté; povinnosti uložené takýmito rozhodnutiami nemožno nútene vymáhať. 87. Vzhľadom na dikciu uvedeného ustanovenia zákona by úvaha o možnom nesúlade § 28 ods. 8 zákona o potravinách s Ústavou SR či medzinárodnými zmluvami a prípadnom rozhodnutí Ústavného súdu bola len špekuláciou o eventuálnom odpadnutí dôvodu na pokračovanie v konaní (§ 99 písm. g)), ktorá by v konečnom dôsledku viedla iba k oddialeniu rozhodnutia správneho súdu. Správny súd nepovažuje za vhodný postup navrhovaný žalobcom, a to najmä za situácie, kedy pri téme sankcií za opakované porušenie zákona o potravinách podľa § 28 ods. 8, ktorá mediálne rezonuje, bola a stále je predmetom verejnej diskusie, nebol zo strany žiadneho z aktívne legitimovaných subjektov (najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, prezident Slovenskej republiky, vláda Slovenskej republiky alebo generálny prokurátor Slovenskej republiky), ktoré sa vecou zaoberali pred tým, ako na správny súd napadla táto žaloba, nebol podaný návrh podľa § 37 a nasl. zákona č. 38/1993 Z.z.. Súd je presvedčený, že aj za dnešnej právnej situácie je schopný preskúmavanú súdenú vec spravodlivo a zákonne posúdiť. V odôvodnení žiadosti žalobcu zo dňa 09.03.2017 nevzhliadol také argumenty, aby spochybnil zámery zákonodarcu zabezpečiť zdravie spotrebiteľov práve aj cez žalobcom kritizované zvýšené sankcie za (opakované) porušenie zákona o potravinách. 88. Správny súd nepovažoval ani za potrebné obrátiť sa s požiadavkou výkladu príslušných noriem na Súdny dvor EÚ, keďže bol schopný preskúmať žalobou napadnuté rozhodnutie aj bez predbežného nálezu ohľadom výkladu článku 55 ods. 1 Nariadenia (ES) č. 852/2004 a článku 17 ods. 2 Nariadenia (ES) č. 178/2002. 89. Pokiaľ ide o žalobcom namietanú neprimeranosť uloženej pokuty, je treba podotknúť, že správne orgány posúdili konanie žalobcu ako opakované porušenie zákona o potravinách, kedy k skutku (porušenie) zo strany žalobcu došlo do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty podľa odseku 7 § 28 zákona o potravinách. Z tohto pohľadu uloženie pokuty na spodnej hranici zákonnej sadzby ustanovenej § 28 ods. 8 zákona o potravinách nemožno považovať za neprimerané. Správny súd k uvedenému dodáva, že predmetná námietka je vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, pre ktoré súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov, právne irelevantná. 90. Nedostatočné zistenie skutkového stavu predstavovalo primárny dôvod zrušenia žalobou napadnutých rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP. V danom prípade sa vyskytol kumulatívne so zákonným dôvodom nesprávneho právneho posúdenia podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, keď správny orgán nesprávne interpretoval príslušný právny predpis. 91. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP. Prihliadol pritom na skutočnosť, že žalobca mal v konaní plný úspech. 92. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).