Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/171/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201474 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017201474.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: K.T.I., družstvo, so sídlom: Banšelova 2/5940, 821 04 Bratislava, IČO: 35 714 689, zastúpený: ŠTEPANOVSKÝ & Partners, s.r.o., Žellova 6, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, so sídlom: Štefanovičova 3, 810 05 Bratislava, IČO: 30 810 710, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2017/300/009020/02700 zo dňa 30.06.2017, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1/ Dňa 21.11.2016 obdržal žalobca od prvostupňového orgánu protokol P č. 1196/2016 podľa ktorého predmetom metrologického dozoru bola kontrola povinností používateľa určených meradiel v zmysle § 33 ods. 3 písm. b/ zákona č. 142/2000 Z.z. - meračov pretečeného množstva vody (ďalej len „určené meradlo“) používaných pri meraniach súvisiacich s platbami (odpočet a fakturácia spotrebovanej vody v spravovaných bytových domoch) na základe evidencie používaných určených meradiel. V protokole je uvedený podrobný priebeh vykonanej kontroly, z ktorého vyplynulo, že dňa 09.11.2016 nebolo inšpektorom zo strany žalobcu (kontrolovanej osoby) umožnené vykonanie metrologického dozoru. Žalobca neposkytol inšpektorom potrebné dokumenty, informácie a vysvetlenia a neumožnil nahliadať do metrologickej dokumentácie, čím sťažoval a maril výkon metrologického dozoru. Žalobca tým porušil § 33 ods. 7 zákona č. 142/2000 Z.z. tým, že dňa 09.11.2016 zamestnancom Slovenského metrologického inšpektorátu neposkytol potrebné dokumenty, informácie a vysvetlenia, čím sťažil maril výkon metrologického dozoru. Súčasťou administratívneho spisu je výpis z obchodného registra žalobcu a výpis z webového sídla žalobcu <http://www.ktidruzstvo.sk/> zo dňa 09.11.2016, stanovisko žalobcu k protokolu P č. 1196/2016 zo dňa 28.11.2016, oznámenie začatia správneho konania zo dňa 17.02.2017 doručené žalobcovi 20.02.2017, prvostupňové rozhodnutie č. 391/2017/601-1669 zo dňa 05.04.2017; odvolanie žalobcu zo dňa 21.04.2017, napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 2017/300/009020/02700 zo dňa 30.06.2017 II. Zhrnutie argumentov žalobcu 2/ Žalobca sa žalobou doručenou správnemu súdu dňa 04.09.2017 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 2017/300/009020/02700 zo dňa 30.06.2017, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Slovenského metrologického inšpektorátu č. 391/2017/601-1669 zo dňa 05.04.2017, ktorým mu bola uložená pokuta vo výške X.XXX,- eur za porušenie ust. § 33 ods. 7 zákona č. 142/2000 Z.z. tým, že dňa 09.11.2016 zamestnancom inšpektorátu vykonávajúcim metrologický dozor (ďalej len „inšpektori“) neposkytol potrebné dokumenty, informácie a vysvetlenia, čím sťažil a maril výkon metrologického dozoru. 3/ Žalobca uviedol, že považuje obe rozhodnutia orgánov verejnej správy za nesprávne a nezákonné a je presvedčený, že jeho práva a právom chránené záujmy boli týmito rozhodnutiami porušené, preto sa touto žalobou na správnom súde domáha ochrany svojich subjektívnych práv proti obom rozhodnutiu. Obe rozhodnutia napadnuté touto žalobou vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu, resp. sú založené na nesprávnych skutkových zisteniach orgánov verejnej správy, vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia, boli podstatne porušené procesné práva žalobcu, čo mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. 4/ Ak by sa aj žalobca skutočne dopustil porušenia zákona č. 142/2000 Z.z. opísaného v bode 3.1.1 tejto žaloby, resp. vo výrokovej časti Prvostupňového rozhodnutia výška sankcie uloženej prvostupňovým rozhodnutím a potvrdenej rozhodnutím žalovaného by bola neprimeraná - uložená sankcia je neprimerane prísna a rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a čo sa týka výšky uloženej pokuty za správny delikt, žalobca je presvedčený, že táto vybočuje zo zákonom určených medzí správnej úvahy orgánu verejnej správy. Oba orgány verejnej správy v konaní vychádzali z toho, že žalobca počas metrologického dozoru vykonávaného dňa 09.11.2016 neposkytol inšpektorom potrebné dokumenty, informácie a vysvetlenia a neumožnil inšpektorom nahliadať do metrologickej dokumentácie, čím sťažoval a maril výkon metrologického dozoru. Žalobca mal za to, že požiadavky, s ktorými sa inšpektori po tom ako sa dňa 09.11.2016 dostavili do sídla žalobcu, obrátili na zamestnancov žalobcu, neboli dostatočne určitým a zrozumiteľným spôsobom formulované, preto zamestnanci, resp. predstavitelia žalobcu ani nevedeli, čo presne by mali inšpektorom poskytnúť. Vo výrokovej časti a v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia prvostupňový orgán uviedol, že žalobca inšpektorom neposkytol „potrebné dokumenty, informácie a vysvetlenia" a neumožnil im „nahliadať do metrologickej dokumentácie". Vysvetlenie, o aké dokumenty, informácie, vysvetlenia, či dokumentáciu by konkrétne malo ísť však neposkytol ani prvostupňový orgán v prvostupňovom rozhodnutí, ako ani žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Druhostupňový orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že predmet metrologického dozoru bol formulovaný jasne, stručne a zrozumiteľne. Prvostupňový orgán dňa 07.11.2016 telefonicky kontaktoval zamestnankyňu žalobcu, ktorá im poskytla telefonický kontakt na Ing. F. U., ktorá vykonáva zastupovanie žalobcu a ktorej bol ohlásený samotný výkon metrologického dozoru, jeho účel a rozsah. Uvedené „vysvetlenie" žalovaného však žalobca považoval za nezrozumiteľné a absolútne nedostatočné. Žalovaný na viac odkazoval na skutočnosti, ktoré nevie preukázať resp., ktoré neboli relevantné v čase výkonu metrologického dozoru. V oboch rozhodnutiach tak absentuje náležitá špecifikácia konania, v ktorom správne orgány videli sankcionovaný správny delikt. 5/ Žalobca uviedol, že ďalšou skutočnosťou od ktorej (najmä) žalovaný odvodzoval množstvo svojich rozhodujúcich záverov bolo, že pre posúdenie rozhodujúcich otázok bol smerodajný výpis z obchodného registra žalobcu, v ktorom mal zapísaný ako predmet podnikania nasledujúce činnosti: správa bytového a nebytového fondu a jeho údržba v rozsahu obstarávania služieb spojených so správou bytového a nebytového fondu a obstarávateľské služby spojené so správou nehnuteľností. Žalovaný sa však v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia len obmedzil na konštatovanie týchto skutočností a použil ich ako základ na svoje ďalšie argumentácie, pričom sa pri tom vôbec nezaoberal skutkovým základom týchto tvrdení, kedy nijakým spôsobom nepreveroval, či a v akom rozsahu žalobca aj tieto činnosti v skutočnosti vykonáva. Zo žiadneho právneho predpisu Slovenskej republiky nevyplýva, že by každý subjekt zapísaný v obchodnom registri alebo v živnostenskom registri vykonával presne všetky tie činnosti, ktoré má v príslušnom registri zapísané ako predmet podnikania. Vychádzať z takejto premisy je viac ako nesprávne a neaplikovateľné na rozhodovanie správneho orgánu v správnom konaní. 6/ Žalovaný na mnohých miestach odôvodnenia svojho rozhodnutia k námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní uviedol, že tieto sú irelevantné z dôvodu, že keby bol umožnený výkon metrologického dozoru, mohli sa zistiť určité okolnosti, z ktorých by sa dali posúdiť ďalšie skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie toho, či žalobcovi vôbec vznikajú nejaké povinnosti podľa zákona č. 142/2000 Z.z. Žalobca v odvolaní namietal, že nie je osobou, ktorej by vznikali povinnosti podľa zákona č. 142/2000 Z.z., k čomu žalovaný uviedol, že toto tvrdenie nie je podstatné, pretože to by sa mohlo zistiť až na základe metrologického dozoru. Takéto závery však považujeme za preukázanie toho, že v skutočnosti prvostupňový orgán pri výkone metrologického dozoru nemal žiadne podklady ani informácie, ktoré by nasvedčovali tomu, že žalobca je osobou, ktorej vznikajú povinnosti podľa zákona č. 142/2000 Z.z., a teda celý metrologický dozor mal byť vykonaný v podstate „na slepo" len s cieľom preveriť, či žalobca je alebo nie je osobou, na ktorú by sa vzťahoval uvedený zákon. 7/ Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia k výhrade žalobcu, že žalobca je právnickou osobou, ktorá v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z.z.“) vykonáva správu bytových domov, a to výlučne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet uviedol, že rozhodujúcimi nie sú vlastníci meradiel, ale ich používatelia. To, či žalobca vlastne používateľom určených meradiel je, alebo nie je sa malo preukázať až na základe vykonania metrologického dozoru, t.j. oba orgány verejnej správy to nevedeli. Argumentom použitým v napádaných rozhodnutiach bolo to, že žalobca vykonáva správu bytových domov, kde vykonáva ročné vyúčtovania spotreby vody a tepla, že pri tom vychádza z jednotlivých meradiel inštalovaných v bytoch. V rámci posudzovania tejto otázky však správne orgány vôbec nerešpektovali ani to, že v niektorých bytových domoch spravovaných žalobcom žiadne merače množstva vody spotrebovanej v jednotlivých bytoch a nebytových priestoroch inštalované nie sú, a že v takých prípadoch sa vyúčtovania vykonávajú na základe použitia iných veličina a iných zásad. Pri posudzovaní uvedených skutočností však žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia opomenul akokoľvek zdôvodniť a preukázať, že meradlá ktorých používateľom mal byť žalobca sú určenými meradlami definovanými v § 8 zákona č. 142/2000 Z.z. 8/ Žalobca uviedol, že nie je tzv. kontrolovanou osobou v zmysle ust. § 33 ods. 3 zákona č. 142/2000 Z.z. v znení účinnom do 28.02.2017 a preto ani nikdy neexistoval dôvod na vykonanie kontroly/ metrologického dozoru nad žalobcom. Tieto námietky žalobcu však žalovaný odmietol zohľadniť a v odôvodnení svojho rozhodnutia sa len obmedzil na poukázanie na predmet podnikania žalobcu zapísaný v obchodnom registri. 9/ Nesprávne právne posúdenie veci zo strany žalovaného je pri posudzovaní argumentov a námietok žalobcu obsiahnutých v odvolaní kde sa obmedzil len na opakovanie už použitých nesprávnych argumentov a na jednostranné a nekritické konštatovanie, že námietky žalobcu sú irelevantné, resp. nepodstatné. Takéto vyhodnotenie odvolania je v rozpore so zákonom stanoveným postupom odvolacieho správneho orgánu, ktorý určuje vo svojich príslušných ustanoveniach Správny poriadok. Takýto nesprávny postup žalovaného je najmä v časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, kde konštatoval, že protokol považuje za verejnú listinu, ktorej obsah sa považuje za pravdivý, kým sa nepreukáže opak a podľa žalovaného mal práve žalobca v odvolaní preukázať, že obsah protokolu nie je pravdivý a teda, že dôkazné bremeno je na žalobcovi. 10/ Za jedno z najzávažnejších porušení však možno považovať skutočnosť, že oba orgány verejnej správy pri rozhodovaní o udelení pokuty žalobcovi bez akéhokoľvek zdôvodnenia vychádzali z toho, že práve žalobca je subjektom zodpovedným za zmarenie, či sťaženie výkonu metrologického dozoru zo strany prvostupňového orgánu. Ani z jedného z napádaných rozhodnutí totižto nevyplývajú žiadne skutkové zistenia správnych orgánov, ktoré by odôvodňovali tento záver. Uvedené malo za následok to, že obe napádané rozhodnutia vychádzali z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Žalobca navyše popiera, že by porušil také svoje povinnosti, ktoré by mali za následok zmarenie alebo sťaženie výkon metrologického dozoru zo strany prvostupňového orgánu. 11/ Žalobca namietal aj výšku pokuty uloženej prvostupňovým rozhodnutím a považuje je za neprimerane vysokú. Udelenie takto vysokej pokuty nebolo ani riadne odôvodnené. Na odôvodnenie uloženia tejto pokuty boli zo strany oboch orgánov verejnej správy použité len všeobecné formulácie a bez uvedenia a vyhodnotenia konkrétnych a na tento prípad sa vzťahujúcich skutočností. V tejto časti sú napádané rozhodnutia nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. III. Vyjadrenie žalovaného 12/ Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručené správnemu súdu dňa 20.10.2017 navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a zaujal stanovisko k jednotlivým bodom žaloby žalobcu nasledovne: 13/ K bodom 5.1, 5.2 žaloby uviedol, že nesúhlasí s dôvodmi žaloby žalobcu, ktoré považuje za ničím nepodložené, nakoľko žalovaný, ako odvolací správny orgán proti rozhodnutiam inšpektorátu preskúmal odvolanie žalobcu ako aj celé konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že inšpektorát pri zabezpečovaní podkladov pre rozhodnutie a pri rozhodovaní vychádzal z riadne zisteného skutkového stavu veci a zistil všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci, pričom postupoval v súlade so zákonom o metrológii, Správnym poriadkom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Inšpektori protiprávne konanie žalobcu riadne a správne právne posúdili a je nespochybniteľné, že sa žalobca dopustil porušenia ust. § 33 ods. 7 zákona č. 142/2000 Z.z., za čo mu bola odôvodnene uložená pokuta podľa § 36 ods. 1 písm. f/ zákona č. 142/2000 Z.z. Prvostupňové rozhodnutie v spojení s druhostupňovým rozhodnutím žalovaného v žiadnom prípade neodporuje zákonu o metrológii, ani ostatným všeobecne záväzným právnym predpisom a v nijakom prípade neboli porušené procesné práva žalobcu, teda nedošlo k nezákonnému rozhodnutiu vo veci samej. Podľa názoru žalovaného, prvostupňové rozhodnutie inšpektorátu v spojení s druhostupňovým rozhodnutím žalovaného nie je v rozpore so zásadami ukladania trestov a žalovaný dospel pri preskúmavaní výšky pokuty uloženej inšpektorátom žalobcovi, že táto nie je neprimerane prísna, vzhľadom na spoločenskú nebezpečnosť protiprávneho konania žalobcu. Preto sa žalovaný nestotožňuje s tvrdeniami žalobcu, že prvostupňové rozhodnutie ako aj rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a podľa názoru žalovaného nevybočuje zo zákonom určených medzí správnej úvahy. 14/ K bodom 5.4 a 5.5 žaloby uviedol, že z protokolu zo dňa 09.11. 2016 vyplýva, že žalobca sa podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Dr, vložka číslo: 293/B, zaoberá okrem iného aj obstarávateľskými službami spojenými so správou nehnuteľností a správou bytového a nebytového fondu a jeho údržbou v rozsahu obstarávania služieb spojených so správou bytového a nebytového fondu, pričom na webovom sídle žalobcu <http://www.ktidruzstvo.sk/> sa dňa 09.11.2016 uvádzalo okrem iného aj nasledovné: „NAŠA FIRMA bola založená v 1997 a okrem pôvodnej činnosti v stavebnom inžinieringu sa od roku 1999 venuje aj správe bytov a nebytových priestorov. V súčasnej dobe má 7 pracovníkov a spravuje cca 2 110 bytov a nebytových priestorov v MČ BA - Ružinov, Nové mesto, Vajnory, Dúbravka a tiež v meste Send a obci Rovinka.“ Z Protokolu zároveň vyplýva, že dňa 07.11. 2016 inšpektori telefonicky ohlásil žalobcovi za účelom ohlásenia výkonu metrologického dozoru ako aj za účelom jeho rozsahu a dohodnutia termínu. Na základe uvedeného bol dohodnutý termín metrologického dozoru na deň 09.11.2016 o 8.30 hod. Z Protokolu ďalej vyplýva, že dňa 9. novembra 2016 o 8.30 hod. sa inšpektori dostavili na adresu sídla žalobcu za účelom výkonu metrologického dozoru - kontroly plnenia povinností používateľa určených meradiel v zmysle § 33 ods. 3 písm. b/ zákona č. 142/2000 Z.z. - meračov pretečeného množstva vody používaných pri meraniach súvisiacich s platbami (odpočet a fakturácia spotrebovanej vody v spravovaných bytových domoch). Inšpektori upozornili žalobcu, že jeho postup je možné považovať za sťažovanie a marenie štátneho metrologického dozoru, o ktorom bude spísaný protokol, na čo žalobca prostredníctvom uvádzaných osôb reagoval tak, že žiadny zápis nikto nepodpíše a následne po tomto vyjadrení inšpektori oznámili žalobcovi, že protokol bude spísaný bez ich prítomnosti a zaslaný poštou na adresu sídla žalobcu. Žalobca sa teda dopustil porušenia ustanovenia § 33 ods. 7 zákona č. 142/2000 Z.z. tým, že inšpektorom neposkytol potrebné dokumenty, informácie a vysvetlenia, čím sťažil a maril výkon metrologického dozoru, pričom protiprávne konanie trvalo v deň metrologického dozoru dňa 09.11.2016. Podľa § 33 ods. 6 zákona o metrológii boli žalobcovi uložené nápravné opatrenia - trvalé sa zdržať zabraňovaniu výkonu metrologického dozoru, nesťažovať a nemariť výkon metrologického dozoru, trvalé pri výkone metrologického dozoru umožniť zamestnancom inšpektorátu vykonávajúcim metrologický dozor a prizvaným osobám vstup do priestorov, umožniť nahliadať do metrologickej dokumentácie a poskytovať potrebné dokumenty, informácie a vysvetlenia. Rovnopis protokolu bol zaslaný spolu so sprievodným listom č. 798/601/2016 zo dňa 16. novembra 2016 na adresu sídla žalobcu a prevzatý splnomocnencom žalobcu dňa 21. novembra 2016. Žalovaný sa taktiež nestotožňuje s názorom žalobcu, že v rozhodnutí inšpektorátu ako aj v rozhodnutí žalovaného absentuje náležitá špecifikácia konania, v ktorom správne orgány vidia sankcionovaný správny delikt, nakoľko z výroku rozhodnutia inšpektorátu ako aj z rozhodnutia žalovaného jednoznačne vyplýva, že sa žalobca dopustil porušenia zákona o metrológii tým, že dňa 9. novembra 2016 zamestnancom inšpektorátu vykonávajúcim metrologický dozor neposkytol potrebné dokumenty, informácie a vysvetlenia, čím sťažil a maril výkon metrologického dozoru, pričom uvedená povinnosť vyplýva kontrolovanej osobe z § 33 ods. 7 zákona o metrológii. Žalovaný má teda za to, že inšpektorát dostatočne špecifikoval protiprávne konanie žalobcu v rámci odôvodnenia rozhodnutia a opísaný skutkový stav bol v správnom konaní dostatočne preukázaný a napĺňa znaky skutkovej podstaty správneho deliktu uvedeného v § 36 ods. 1 písm. f) zákona č. 142/2000 Z.z. 15/ K bodu 5.6 žaloby uviedol, že žalobca podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Dr, vložka číslo: 293/B, a zároveň podľa verejne prístupných informácií (<http:// www.ktidruzstvo.sk/>) vykonáva v rámci správy bytov a nebytových priestorov vyúčtovania, konkrétne vyúčtováva dodávku studenej vody, teplej vody ako aj tepla, a to na základe údajov odčítaných z meradiel, ktoré sa používajú pri rozúčtovaní spotreby studenej vody, teplej vody a tepla, a teda v zmysle prílohy č. 1 k vyhláške č. 210/2000 Z. z. Druhy určených meradiel, bod 1.3.15, predstavujú určené meradlá - merače pretečeného množstva vody na studenú vodu a na teplú vodu. Žalovaný má ďalej za to, že ak žalobca v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa určené meradlá (vyúčtováva dodávku studenej vody, teplej vody ako aj tepla), vzťahujú sa na neho ako na používateľa určených meradiel povinnosti ustanovené zákonom č. 142/2000 Z.z. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný vychádzal len z výpisu obchodného registra sa teda nezakladá na pravde. Podľa zákona č. 142/2000 Z.z. je žalobca používateľom určených meradiel a ako používateľovi určených meradiel mu tým vyplývajú povinnosti definované zákonom č. 142/2000 Z.z. Povinnosťou kontrolovaných osôb (v tomto prípade žalobcu) je zase podľa § 33 ods. 7 zákona č. 142/2000 Z.z. umožniť inšpektorom vykonávajúcim metrologický dozor a prizvaným osobám vstup do priestorov, umožniť nahliadať do metrologickej dokumentácie a povinnosť poskytnúť potrebné dokumenty, informácie a vysvetlenia, pričom žalobcovi bola uložená pokuta práve za nesplnenie si týchto povinností. Žalovaný uviedol, že inšpektori majú oprávnenie sa sami rozhodnúť kedy, v akej prevádzke a u akého podnikateľského subjektu vykonajú metrologický dozor a skontrolujú plnenie povinností vyplývajúcich z metrologických právnych predpisov. Kontrolná právomoc správneho orgánu, ako aj jednotlivé povinnosti kontrolovanej osoby vyplývajú priamo zo zákona č. 142/2000 Z.z. S prihliadnutím na uvedené má žalovaný za to, že metrologický dozor vykonaný u žalobcu bol opodstatnený a odôvodnený. 16/ K bodu 5.7 žaloby žalovaný opätovne poukázal na výpis z Obchodného registra, a na verejne prístupných informácií (www.ktidruzstvo.sk). Žalovaný uviedol, že ak žalobca v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa určené meradlá, vzťahujú sa na neho ako na používateľa určených meradiel povinnosti ustanovené zákonom č. 142/2000 Z.z. Metrologický dozor vykonaný inšpektormi dňa 09.11.2016 boli inšpektori oprávnení vykonať v zmysle § 33 ods. 2 zákona č. 142/2000 Z.z. pričom metrologický dozor bol zameraný na kontrolu plnenia povinností používateľa určených meradiel - žalobcu. Inšpektori konali len na základe zákona a v jeho medziach, pričom protiprávneho konania sa dopustil práve žalobca tým, že maril výkon štátneho metrologického dozoru, čo je v rozpore so uvedeným zákonom. Inšpektorát, ktorý je orgánom metrologického dozoru, ako aj žalovaný, ktorý je ostatným ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť metrológie konali len v rámci svojich uvedeným zákonom vymedzených právomocí, pričom žalobca neumožnil inšpektorom nahliadnuť do metrologickej dokumentácie a neposkytol potrebné dokumenty, informácie a vysvetlenia k používaniu určeného meradla, čím došlo k sťažovaniu a mareniu výkonu metrologického dozoru a inšpektorát tak nedokázal posúdiť či došlo alebo nedošlo k používaniu určeného meradla bez platného overenia. 17/ K bodom 5.8 a 5.9 žaloby žalovaný uviedol, tvrdenia žalobcu považuje žalovaný za irelevantné, nakoľko žalobcovi bola uložená pokuta za protiprávne konanie spočívajúce v neposkytnutí potrebných dokumentov, informácií a vysvetlení inšpektorom, a teda za sťaženie a marenie výkonu metrologického dozoru. Ak by žalobca umožnil inšpektorom vykonať metrologický dozor, jeho predmetom by boli v zmysle zákona č. 142/2000 Z.z. iba určené meradlá, ktoré používa žalobca v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a nie meradlá, ktoré používa vlastník bytu pre svoju vlastnú potrebu (orientačné merače). Skutočnosť, že žalobca je používateľom určených meradiel potvrdzuje sám žalobca aj vo svojej žalobe (strana 6 žaloby). Ak by teda žalobca umožnil inšpektorom vykonať metrologický dozor, jeho predmetom by bola kontrola plnenia povinností používateľa určených meradiel, s čím bol žalobca pred zamýšľaným výkonom metrologického dozoru oboznámený. K uvedenému žalovaný dodáva, že s poukazom na zásadu materiálnej pravdy vyjadrenú v § 3 ods. 4 Správneho poriadku, z ktorej vyplýva povinnosť správnych orgánov zistiť všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, nemožno pochybenie žalobcu, keď maril výkon metrologického dozoru a nepredložil požadované doklady, považovať za pochybenie správneho orgánu, ktoré by viedlo k nespoľahlivo zistenému stavu veci. Práve naopak uvedenú skutočnosť možno vyhodnotiť tak, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, čo nemožno vyhodnotiť spôsobom uvádzaným žalobcom, že správne orgány vychádzali z neúplného zistenia skutkového stavu veci a nesprávneho právneho posúdenia veci. Na základe uvedeného žalovaný trvá na tom, že zámer inšpektorov vykonať metrologický dozor bol odôvodnený. 18/ K bodu 5.10 žaloby žalovaný uviedol, že pochybenie žalobcu, keď maril výkon metrologického dozoru a nepredložil požadované doklady, nemožno považovať za pochybenie správneho orgánu, ktoré by viedlo k nespoľahlivo zistenému stavu veci. Nemožno sa preto stotožniť s dôvodmi žalobcu ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci. Z oboch rozhodnutí orgánov verejnej správy vyplývajú skutkové zistenia, ktoré sú v súlade so zápismi zachytenými v protokole ako aj s obsahom administratívnych spisov a je zrejmé, že žalobca sa dopustil naplnenia skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. f/ zákona č. 142/2000 Z.z. Podľa žalovaného je dostatočne zrejmé, že skutkový stav bol preukázateľne zistený. 19/ K bodu 5.11 žaloby žalovaný uviedol, že protokol je verejnou listinou vydanou inšpektorátom ako štátnym orgánom v medziach jeho právomoci, a preto ide o tzv. verejnú listinu o ktorej platí, že potvrdzuje, že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak nie je preukázaný opak, i pravdivosť toho, čo sa v nej osvedčuje alebo potvrdzuje. V prípade, že žalobca tvrdí, že metrologický dozor bol vykonaný nesprávne a neoprávnene, znáša dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení. Žalovaný má tiež za to, že inšpektorát dostatočne špecifikoval protiprávne konanie žalobcu v rámci odôvodnenia rozhodnutia a predmet metrologického dozoru bol formulovaný jasne, stručne a zrozumiteľne. Žalovaný postupoval v súlade s týmto ust. § 59 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie inšpektorátu preskúmal v celom rozsahu, avšak ako odvolací orgán zo spisového materiálu nezistil skutočnosti, ktoré by zakladali odôvodnenú pochybnosť o správnosti a oprávnenosti vykonaného metrologického dozoru, pričom nezistil ani žiadne vady, pre ktoré by bolo potrebné rozhodnutie inšpektorátu zmeniť alebo zrušiť. 20/ K bodu 5.12 žaloby uviedol, že žalovaný sa s týmto subjektívnym názorom žalobcu nemôže v žiadnom prípade stotožniť, nakoľko pri vyhotovovaní rozhodnutia postupoval pri spracovaní odôvodnenia rozhodnutia podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku a uviedol v ňom všetky skutočnosti, ktoré bral do úvahy pri vydávaní rozhodnutia, pričom svoje úvahy dostatočne zanalyzoval a zároveň sa nimi spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a vysporiadal sa s jednotlivými námietkami žalobcu, ktoré uvádzal v odvolaní. Za nezákonnosť postupu žalovaného v žiadnom prípade nemožno považovať to, že žalovaný neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalobcu. Žalovaný pri rozhodovaní vychádzal z riadne zisteného skutkového stavu veci a zistil všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci, pričom postupoval v súlade so zákonom o metrológii a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. 21/ K bodu 5.13 žaloby uviedol, že tak v priebehu správneho konania pred inšpektorátom, ako aj v odvolacom konaní a vo vyjadrení sa k tejto žalobe dostatočne preukázal, akého protiprávneho konania sa žalobca dopustil a akým spôsobom žalobca maril výkon štátneho metrologického dozoru čo vyplýva z protokolu. 22/ K bodom 5.14 a 5.15 žaloby žalovaný v súvislosti s tvrdením žalobcu týkajúceho sa nerešpektovania pravidiel administratívneho trestania uviedol, že inšpektorát sa v rámci administratívneho trestania riadil správnou úvahou v súlade so zásadami logického uváženia, pričom v zákonom, stanovených limitoch uplatnil svoju právomoc (diskrečná právomoc) a pri samotnom trestaní postupoval v súlade so zaužívanou praxou primerane tak, aby žalobcu do budúcna odradil od protiprávneho konania. Žalovaný zároveň dodáva, že správne delikty uvedené v § 36 ods. 1 zákona č. 142/2000 Z.z. sú založené na princípe objektívnej zodpovednosti a subjektívna stránka týchto správnych deliktov nie je založená na báze zavinenia a pre rozhodnutie inšpektorátu o uložení pokuty je preto podstatná existencia protiprávneho stavu. Pokiaľ, ide o výšku uloženej pokuty, mal žalovaný, že inšpektorát pri rozhodovaní o výške uloženej pokuty použil správnu úvahu a určil výšku sankcie, primeranú spáchanému správnemu deliktu a zároveň, aby sankcia mala skutočne efektívny charakter, spôsobilý odrádzať žalobcu od protiprávneho konania, musí byť proporcionálna aj v tom zmysle, aby nebola neprimerane nízka, a teda v tejto časti námietky nemožno so žalobcom súhlasiť. Žalovaný mal za to, že pokuta bola uložená v zákonných medziach ustanovených § 36 ods. 1 zákona č. 142/2000 Z.z. a vo výške, ktorú bolo možné v preskúmavanom konaní uložiť (horná hranica pokuty za jeden správny delikt X XXX,XX eur, a teda žalobcovi bola uložená pokuta vo výške cca XX, 64 % z možnej výšky pokuty), a teda nebol a nie je naplnený dôvod na zmenu výšky pokuty. Žalovaný dodáva, že žalobca spravuje veľké množstvo bytov, nakoľko žalobca podľa informácií z jeho webového sídla spravuje cca 2 110 bytov a nebytových priestorov rozmiestnených v MČ BA - Ružinov, Nové mesto, Vajnory, Dúbravka a v obci Rovinka a prípadné porušenie povinností ustanovených zákonom č. 142/2000 Z.z., by sa mohlo týkať veľkého počtu meradiel, a teda mohlo by mať veľký rozsah a s tým súvisiacu vysokú závažnosť a dôsledky súvisiace s konečným spotrebiteľom. Názor žalobcu, že v posudzovanom prípade však protiprávne konanie konštatované inšpektorátom a žalovaným ani zďaleka nemá parametre takého deliktu, za ktorý by bolo možné uložiť tak vysokú pokutu, vyhodnotil úrad ako subjektívny za účelom neopodstatneného a neodôvodneného zníženia pokuty uloženej rozhodnutím inšpektorátu. IV. Pojednávanie 23/ Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 9 ods. 1, § 10 SSP rozhodol na pojednávaní, právneho zástupcu žalobcu a poverenej zástupkyne žalovaného, rozsudkom dňa 04.12.2018, ktorý verejne vyhlásil. V. Relevantné právne predpisy 24/ Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 25/ Podľa § 3 ods. 1 písm. b/ SSP rozhodnutím orgánu verejnej správy sa rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. 26/ Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 27/ Podľa článku 46 ods. 1, 2 Ústavy, každý sa môže domáhať zákonom ustanovených postupov svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. 28/ Podľa článku 6 odsek 1 Dohovoru, každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom. 29/ Podľa § 8 ods. 2 písm. a/ zákona č. 142/2000 Z.z., o zaradení meradla do skupiny určených meradiel rozhoduje účel jeho použitia a používanie pri meraniach súvisiacich s platbami. 30/ Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 142/2000 Z.z., meranie súvisiace s platbami je najmä meranie v obchodných vzťahoch, meranie na určovanie ceny pri priamom predaji verejnosti a meranie na účely výpočtu cla, taríf, daní, zvýhodnení, pokút, odškodnenia a poistenia. 31/ Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 142/2000 Z.z., určené meradlá možno používať na daný účel, len ak majú platné overenie, ak sa toto vyžaduje. 32/ Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 142/2000 Z.z. podnikateľ alebo iná právnická osoba je povinná c/ predkladať používané určené meradlá na metrologickú kontrolu podľa tohto zákona, e/ viesť evidenciu používaných určených meradiel s uvedením dátumu ich overenia. 33/ Podľa § 33 ods. 6 zákona č. 142/2000 Z.z., ak metrologický inšpektorát zistí porušenie povinnosti podľa odseku 3, uloží kontrolovanej osobe, aby v určenej lehote zistené nedostatky odstránila. 34/ Podľa § 33 ods. 7 zákona č. 142/2000 Z.z., kontrolovaná osoba je povinná umožniť zamestnancom metrologického inšpektorátu vykonávajúcim metrologický dozor (ďalej len „ inšpektor“) a prizvaným osobám vstup do priestorov, umožniť nahliadať do metrologickej dokumentácie a je povinná poskytnúť potrebné dokumenty, informácie a vysvetlenia. 35/ Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 142/2000 Z.z., inšpektori sú oprávnení a/ vstupovať do výrobných, obchodných a skladovacích priestorov a do ďalších objektov kontrolovaných osôb, b/ požadovať príslušné informácie, doklady a údaje, c/ požadovať vytvorenie primeraných podmienok na výkon metrologického dozoru, d/ odobrať určené meradlo alebo spotrebiteľské balenie, e/ overovať totožnosť kontrolovaných osôb, ich zamestnancov alebo osôb, ktoré v mene kontrolovaných osôb konajú, f/ uložiť pokutu v blokovom konaní. 36/ Podľa § 35 ods. 2 zákona č. 142/2000 Z.z., inšpektori sú povinní a/ predlžiť kontrolovanej osobe preukaz inšpektora a najneskôr pri začatí kontroly jej oznámiť predmet a účel kontroly, b/ splniť požiadavky na vstup do priestorov kontrolovanej osoby a pri výkone metrologického dozoru postupovať tak, aby neohrozili jej prevádzku, c/ zachovávať štátne tajomstvo, služobné tajomstvo a obchodné tajomstvo a mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone metrologického dozoru, d/ o vykonanej kontrole vyhotoviť protokol o výsledku kontroly a rovnopis odovzdať kontrolovanej osobe, e/ uviesť v protokole o výsledku kontroly zistené nedostatky alebo porušenie tohto zákona s označením príslušného ustanovenia, ktoré bolo porušené, s uvedením času trvania protiprávneho konania a s označením kontrolovaných meradiel. 37/ Podľa § 36 ods. 1 písm. f/ zákona č. 142/2000 Z.z., metrologický inšpektorát uloží pokutu do 6.638,68 eur tomu, kto poruší ustanovenia tohto zákona tým, že sťažuje alebo marí výkon metrologického dozoru. 38/ Podľa § 36 ods. 3 zákona č. 142/2000 Z.z., pri určení výšky pokuty sa prihliadne na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania. 39/ Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 142/2000 Z.z., na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 40/ Podľa § 41a ods. 1 zákona č. 142/2000 Z.z., sa konania začaté a právoplatne neukončené pred 1. marcom 2017 dokončia podľa právnych prepisov účinných do 28. februára 2017. 41/ Podľa § 12 ods. 2 vyhlášky č. 210/2000 Z.z., súčasťou protokolu je vyjadrenie zamestnanca kontrolovanej osoby k výsledkom metrologického dozoru. Protokol podpisujú inšpektori a zamestnanec kontrolovanej osoby, ktorý sa kontroly zúčastnil. Protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak zamestnanec kontrolovanej osoby odmietne oboznámiť sa s protokolom, dať písomné vyjadrenie o protokole alebo podpísať protokol. Táto skutočnosť sa uvedie v protokole. 42/ Podľa prílohy č. 1 k vyhl. č. 210/2000 Z.z. Druhy určených meradiel bod 1.3.15. - predstavujú určené meradlá - merače pretečeného množstva vody na studenú vodu a na teplú vodu. 43/ Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 44/ Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 45/ Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 46/ Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. 47/ Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, aké použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. VI. Posúdenie veci správnym súdom 48/ Správny súd uvádza, že predmetom preskúmavacieho konania v uvedenej veci je rozhodnutie žalovaného č. 2017/300/009020/02700 zo dňa 30.06.2017, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Slovenského metrologického inšpektorátu č. 391/2017/601-1669 zo dňa 05.04.2017 o uložení pokuty žalobcovi vo výške 2.300,- eur za porušenie ust. § 33 ods. 7 zákona č. 142/2000 Z.z. tým, že dňa 09.11.2016 zamestnancom inšpektorátu vykonávajúcim metrologický dozor neposkytol potrebné dokumenty, informácie a vysvetlenia, čím sťažil a maril výkon metrologického dozoru. V preskúmavanej veci súd dospel k záveru, že žalovaná v uvedenej veci náležite postupovala v zmysle citovaných právnych noriem, vo veci si zadovážila dostatok skutkových okolností relevantných pre vydanie rozhodnutia, zistila skutočný stav veci, v konaní sa nedopustila ani takej vady, ktorá by mala za následok nezákonnosť rozhodnutia a preto napadnuté rozhodnutie žalovanej považuje za vydané v súlade so zákonom. 49/ Správny súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu podľa tretej časti druhej hlavy SSP (§194 a nasl.) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. 50/ Správny súd je toho názoru, že v administratívnom konaní, predmetom ktorého je zisťovanie správneho deliktu a následné uloženie sankcie, je teda podstatné, či účastník správneho konania, ktorý sa mal svojim postupom dopustiť porušenia zákona, správny delikt spáchal a podmienky, za ktorých k spáchaniu došlo, ako aj následky ním vzniknuté môžu mať vplyv len na výšku sankcie, ktorú zákon predpokladá za spáchanie správneho deliktu. Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Zodpovednosť u právnických osôb za správny delikt sa zakladá na zásade objektívnej zodpovednosti, ktorá vyplýva aj z ustanovení zákona č. 142/2000 Z.z. 51/ Správny súd uvádza, že žalobca podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Dr, vložka č. 293/B mal v čase metrologického dozoru zapísaný okrem iného predmet činnosti: obstarávateľské služby spojené so správou nehnuteľností; prenájom nehnuteľností - prenájom bytových a nebytových priestorov spojených s doplnkovými službami - obstarávateľské služby spojené s prenájmom; správa bytového a nebytového fondu a jeho údržba v rozsahu obstarávania služieb spojených so správou bytového a nebytového fondu. Podľa údajov na webovom sídle žalobcu vykonáva v rámci správy bytov a nebytových priestorov vyúčtovania a to dodávky studenej a teplej vody ako aj tepla na základe údajov odpočítaných z meradiel, ktoré sa používajú pri rozúčtovaní spotreby studenej a teplej vody a tepla. Na webovom sídle žalobcu je ďalej prístupná „Smernica o postupe odčítavania vodomerov TÚV a SV a spôsobu určenia spotreby vody v nemeraných bytoch domu“, z ktorej vyplýva, že žalobca zabezpečuje celkový postup odčítania vodomerov a spôsob určenia spotreby vody. Taktiež z webového sídla žalobcu správny súd zistil, že žalobca „spravuje cca 2 110 bytov a nebytových priestorov rozmiestnených v MČ BA - Ružinov, Nové Mesto, Vajnory, Dúbravka a tiež v meste Senci a obci Rovinka.“ Z uvedeného vyplýva, že žalobca vykonáva v rámci správy bytov a nebytových priestorov vyúčtovanie dodávky studenej a teplej vody a tepla, a to na základe údajov odpočítaných z meradiel teda v zmysle prílohy č. 1 k vyhláške č. 210/2000 Z.z. Druhy určených meradiel, bod 1.3.15 - merače pretečeného množstva vody na studenú vodu a teplú vodu. Správny súd konštatuje, že na žalobcu ako používateľa určených meradiel sa vzťahuje ust. § 33 ods. 3 zákona č. 142/2000 Z.z. a preto mal postupovať v súlade s § 33 ods. 7 cit. zákona. Na základe uvedeného sa správny súd nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že prvostupňový orgán verejnej správy prekročil svoje kompetencie a tiež že sa na neho nevzťahuje zákon č. 142/2000 Z.z. 52/ Správny súd konštatuje, že žalobca konal v rozpore so zákonom č. 142/2000 Z.z., keď inšpektorom, ktorý sa dostavili dňa 09.11.2016 do sídla žalobcu neumožnil nahliadnuť do metrologickej dokumentácie a neposkytol im potrebné dokumenty, informácie a vysvetlenia k používaniu určených meradiel, čím došlo k sťaženiu a mareniu výkonu metrologického dozoru, čím došlo zo strany žalobcu k porušeniu § 33 ods. 7 zákona č. 142/2000 Z.z. Je potrebné dodať, že žalobca nenamietal skutočnosti uvedené žalovaným v protokole č. P 1196/2016 zo dňa 09.11.2016, ktorý bol spísaný v súlade s § 12 ods. 1 a 2 vyhl. č. 210/2000 Z.z. 53/ Správny súd k námietke žalobcu týkajúcej sa nerešpektovania pravidiel administratívneho trestania uvádza, že verejná správa koná vo veciach verejných a pri zohľadnení verejného záujmu musí rozhodnúť v súlade so zákonom. V oblasti administratívneho trestania a ukladania sankcií princíp legality zaväzuje správne orgány, aby dôsledne dodržiavali premisu, že nikto nebude potrestaný inak, ako z dôvodu a spôsobom, ktorý ustanovuje platný zákon. Pod pojem protiprávnosť možno všeobecne zahrnúť také konanie, ktoré je v rozpore s právom. Znamená to, že konaním je porušená alebo nesplnená právna povinnosť vyplývajúca zo zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu alebo uložená na jeho základe. Za všeobecné pojmové znaky správneho deliktu možno považovať najmä konanie (alebo nekonanie), protiprávnosť, trestnosť, zodpovednú osobu a znaky deliktu sú ustanovené zákonom. 54/ Hoci na Slovensku chýba procesný predpis, ktorý by upravoval zásady správneho trestania, správne orgány a súdu sú viazané rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva a podľa jeho judikatúry administratívne trestanie má trestnoprávny charakter. Pri rozhodovaní vo veciach správneho trestania je rozhodujúce dodržanie základných princípov a zásad správneho trestania orgánom verejnej správy a súdom, kde okrem vymedzenia skutkovej podstaty správneho deliktu tak, aby ním sama osebe bola naplnená požiadavka čl. 49 ústavy v spojení s čl. 152 ods. 4 ústavy, je dôležitým interpretačným nástrojom pre správne orgány Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy č. (91)1 z 13.02.1991 o správnych sankciách, podľa ktorého pre ukladanie administratívnych sankcií platia zásady ukladania trestných sankcií s tým, že správny postih protiprávneho konania možno uplatniť len v primeranej lehote. 55/ Správnym deliktom nemôže byť akékoľvek porušenie práva, ale porušenie práva musí byť protiprávne konanie a to aj vtedy keď zákon nevyžaduje zavinenie ale predpokladá objektívnu zodpovednosť. Analógia v správnom trestaní v neprospech páchateľa je vylúčená a tiež platí pravidlo in dubio pro reo. Porušenie alebo nesplnenie právnej povinnosti stanovenej zákonom alebo na jeho základe musí byť na základe protiprávneho konania, resp. nekonania. 56/ S poukazom na vyššie uvedené body 53, 54, 55 správny súd konštatuje, že v priebehu konania bolo zo strany žalovaného preukázané, že žalobca sa dopustil protiprávneho konania tým, že maril výkon štátneho metrologického dozoru. Taktiež bolo preukázané, že na žalobcu sa vzťahuje zákon č. 142/2000 Z.z. a pri výške uloženej pokuty žalovaný náležite odôvodnil mieru zavinenia, rozsahom a dosahom neumožnenia výkonu metrologického dozoru, trvaním, následkami, spôsobom a závažnosťou, ktoré jednotlivé kritériá špecifikoval vzhľadom na daný prípad. Správny súd výšku uloženej pokuty považoval taktiež za adekvátnu k porušeniu právnej povinnosti a nezistil dôvody na jej zníženie. Na základe uvedeného správny súd žalobu zamietol podľa § 190 SSP. 57/ Správny súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania nakoľko mu nevznikli. 58/ Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 145 ods. 2 písm. c/ SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.