Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/180/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201534 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017201534.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Lucia Žitňanská, ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská komora exekútorov - Disciplinárna komisia, odvolací disciplinárny senát č. 9DS, so sídlom Šustekova 49, 851 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odvolacieho disciplinárneho senátu č. 9DS Slovenskej komory exekútorov sp. zn. 9Dko/1/2016, DK 39/2013 zo dňa 14.02.2017, takto r o z h o d o l : Správny súd žalobu o d m i e t a. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou doručenou správnemu súdu dňa 19.09.2017 domáhal preskúmania rozhodnutia odvolacieho disciplinárneho senátu č. 9DS Slovenskej komory exekútorov sp. zn. 9Dko/1/2016, DK 39/2013 zo dňa 14.02.2017 vydaného vo veci disciplinárneho konania vedeného proti disciplinárne obvinenému súdnemu exekútorovi J.. D. X., Exekútorsky úrad Bratislava, M.O. XX, ktorým bolo konanie zastavené, pretože návrh na začatie disciplinárneho konania bol podaný oneskorene a navrhoval zrušenie tohto rozhodnutia a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. 2. Rozhodnutím 1. disciplinárneho senátu Slovenskej komory exekútorov č.k.: DK 39/2013 zo dňa 10.12.2015 konanie o návrhu žalobcu na začatie disciplinárneho konania proti J.. D. X. konanie zastavil z dôvodu, že návrh žalobcu na začatie disciplinárneho konania bol podaný oneskorene, po uplynutí jednoročnej subjektívnej prekluzívnej lehoty (ust. § 228a ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku). 3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ sa o disciplinárnom previnení dozvedel dňa 27.11.2012, a to z písomnej sťažnosti sťažovateľa a zároveň povinného v exekučnom konaní EX 267/12 Z. Q., ktorá bola ministerstvu preukázateľne doručená dňa 27.11.2012 až vtedy sa dozvedel o disciplinárnom previnení a začala plynúť jednoročná subjektívna lehota na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania voči disciplinárne obvinenému súdnemu exekútorovi. 4. Žalobca podal návrh na začatie disciplinárneho konania proti J.. D. X. až dňa 27.11.2013, teda po uplynutí jednoročnej subjektívnej lehoty, čím mu právo na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania z dôvodu preklúzie zaniklo. Pretože disciplinárny návrh bol podaný oneskorene, 1. disciplinárny senát konanie zastavil. Proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy doručil dňa 27.01.2016 odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 14.02.2017 zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie disciplinárneho senátu 1DS Slovenskej komory exekútorov č. k. KD 39/2013 zo dňa 10.12.2015 potvrdil. 5. V podanej žalobe žalobca vytýka rozhodnutiu odvolacieho disciplinárneho senátu č. 9DS Slovenskej komory exekútorov, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré spočíva v tom, že disciplinárna komisia podriadila zistený skutkový stav pod právnu normu, ktorá sa na vec nevzťahuje alebo sa nevzťahuje v uvedenom rozsahu. 6. Keďže podľa názoru žalobcu disciplinárny senát nesprávne právne posúdil vec, keď ho založil na aplikácii § 223 ods. 1 tretej vety Exekučného poriadku. Disciplinárny senát aplikoval len ust. § 223 ods. 1 Exekučného poriadku, bez ohľadu na systematickosť a kontinuitu ust. § 223 ods. 2 Exekučného poriadku. 7. Z uvedených dôvodov žalobca preto navrhoval rozhodnutie odvolacieho disciplinárneho senátu č. 9DS Slovenskej komory exekútorov č.k.:9Dko/1/2016, DK 39/2013 zo dňa 14.02.2017 ako nezákonne zrušiť. 8. Žalovaný v svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že rozhodnutie považuje za skutkovo a vecne správne zodpovedajúce zákonu so zohľadnením všetkých okolností konania. 9. Krajský súd v Bratislave ako príslušný podľa § 6 ods. 2 písm. a/ zákona č. 162/2015 Z.z. - Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP) preskúmal žalobu z hľadiska jej predmetu a účelu a zistil, že žalobu je potrebné odmietnuť, nakoľko nie sú splnené zákonné podmienky pre jej meritórne prejednanie. 10. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom § 2 ods. 1 SSP. 11. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 12. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách. 13. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. 14. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 15. Podľa § 177 ods. 2 SSP, ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom. 16. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánov verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 17. Krajský súd vychádzajúc z obsahu žaloby jej predmetu a účelu po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu najskôr posudzoval, či žalobca je osobou oprávnenou na podanie žaloby v súlade s ust. § 178 ods. 1 SSP, ktoré upravuje aktívnu žalobnú legitimáciu. 18. Aktívna procesná legitimácia žalobcu, ako procesná podmienka v zmysle § 178 ods. 1 SSP, ktorá robí procesný subjekt osobou oprávnenou na podanie žaloby v sebe zahŕňa kumulatívne dva predpoklady, a to postavenie účastníka v administratívnom konaní, ktoré bolo vydané napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy a súčasne ukrátenie na subjektívnych právach spojené s vydaním napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. 19. Samotné tvrdenia žalobcu o nesprávnosti záverov rozhodnutia správneho orgánu a ich rozpor so zákonom nestačí. Súd v každej konkrétnej veci v intenciách citovaných zákonných ustanovení posudzuje, či žalobca spĺňa zákonom stanovené podmienky procesnej aktívnej legitimácie na podanie žaloby správnom súdnictve. 20. Krajský súd považuje za nesporné, že žalobca bol účastníkom administratívneho konania, teda disciplinárneho konania, keďže na základe § 223 ods. 2 Exekučného poriadku bol orgánom oprávneným na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania vedeného proti disciplinárne obvinenému súdnemu exekútorovi J.. D. X.. 21. Pokiaľ ide o druhý predpoklad aktívnej procesnej legitimácie žalobcu, týmto je nesporné ukrátenie na subjektívnych právach, ktoré je nutné chápať v dvoch rovinách, a to v rovine subjektívneho práva a jeho ukrátenia. 22. Subjektívnym právom je potrebné rozumieť vlastné práva alebo právom chránené záujmy žalobcu. Inými slovami fyzická a právnická osoba sa nemôže všeobecnou právnou žalobou domáhať ochrany subjektívnych práv inej osoby, resp. pod jej subjektívne práva nemožno podriadiť také účinky rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré neovplyvňujú jej právnu pozíciu, t.j. nezasahujú do jej právnej sféry ani nespôsobujú zmenu jej právneho postavenia ( uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sži 2/2011 z 24.02.2011). 23. Skutočnosť, že musí ísť o vlastné subjektívne práva fyzickej alebo právnickej osoby súčasne vylučuje, aby pod tento druh aktívnej žalobnej legitimácie bolo možné podriadiť prípad, keď fyzická alebo právnická osoba, ako účastník administratívneho konania v jeho rámci realizuje jeho verejno-mocenské oprávnenia. 24. Pod ukrátením subjektívneho práva je nutné rozumieť taký stav, keď žalovaným rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy bolo priamo zasiahnuté do práv alebo právom chránených záujmov fyzickej alebo právnickej osoby. 25. Podľa názoru krajského súdu žalobca Lucia Žitňanská, ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky bola účastníkom administratívneho konania, teda disciplinárneho konania, ktorého výsledkom je rozhodnutie, ktoré sa správnou žalobou napáda. V rámci uvedeného konania však realizovala svoje verejno - mocenské oprávnenie vyplývajúce z ust. § 223 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie podať návrh na začatie disciplinárneho konania. 26. Rozhodnutie, ktoré sa žalobou napáda, je výsledkom administratívneho konania, teda disciplinárneho konania, ktorého žalobca bol účastníkom, v rámci tohto konania však realizoval svoje verejno - mocenské oprávnenie, a preto sa uvedené rozhodnutie nemôže týkať subjektívnych práv fyzickej osoby Lucie Žitňanskej, ministerky spravodlivosti, ktoré by vychádzali z konkrétneho právneho predpisu, ovplyvňovali by jej právnu pozíciu, alebo by zasiahli do jej právnej sféry alebo spôsobili zmenu jej právneho postavenia, teda nespĺňa procesnú podmienku osoby oprávnenej na podanie žaloby, aktívnu procesnú legitimáciu žalobcu vyplývajúcu z ust. § 178 ods. 1 SSP. 27. Z uvedených dôvodov krajský súd žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. e/ SSP ako podanú zjavne neoprávnenou osobou odmietol. 28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. 29. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.