Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/191/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201597 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017201597.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: URBAN FALATH GAŠPEREC BOŠANSKÝ s. r. o., advokátska kancelária, Havlíčkova 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 244 895, zastúpený: Mgr. Ivan Gašperec, advokát, so sídlom Zakvášov 1518/52-11, 017 07 Považská Bystrica, proti žalovanému: Národná banka Slovenska, Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. NBS1-000-013-326 zo dňa 21.07.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie guvernéra Národnej banky Slovenska č. NBS1-000-013-326 zo dňa 21.07.2017 a rozhodnutie Národnej banky Slovenska, útvar dohľadu nad finančným trhom č. z. 100-000-046-506, č. sp. NBS1-000-012-553 zo dňa 22.06.2017 sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samotným uznesením súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1/ Spoločnosť URBAN s. r. o., advokátska kancelária (ďalej len „žiadateľ“) elektronickou poštou dňa 17.06.2017 požiadal žiadosťou Národnú banku Slovenska („povinná osoba“) o sprístupnenie informácii všetkých rozhodnutí povinnej osoby, ktoré boli vydané z jeho strany v oblasti výkonu dohľadu nad spotrebiteľským právom a/alebo nad spotrebiteľskými úvermi v období od 01.01.2008 do 12.06.2017 v konaniach, kde účastníkom konania bol subjekt: Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava 25, IČO: 31 320 155. Uvedené požadované dokumenty žiadal zaslať ako skeny v PDF formáte alebo vo Wordom formáte na tento e-mail: M..Q.. 2/ Prvostupňový orgán rozhodnutím č. z. 100-000-046-506, č.sp.: NBS1-000-012-553 dňa 22.06.2017 nevyhovel žiadosti žiadateľa a podľa § 18 ods. 2 v spojení s § 3 ods. 1 a § 11 ods. 1 písm. h/ zákona o prístupe k informáciám a § 2 ods. 2 a 5 v spojení s § 3 ods. 3 a § 3 ods. 4 štvrtá veta zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom nevyhovel žiadosti žiadateľa a nesprístupnil žiadateľovi požadované informácie podľa žiadosti s odvolaním sa na skutočnosť že údaje, ktoré žiadal žiadateľ poskytnúť sú informáciami súvisiacimi s dohľadom nad dohľadaným subjektom, požadované informácie povinná osoba nezverejňuje a zároveň aj z dôvodu, že žiadateľ nie je subjektom, ktorému je povinná osoba oprávnená alebo povinná poskytnúť požadované informácie. Ďalej uviedol, že výroky právoplatných rozhodnutí o udelení povolenia na vykonávanie bankových činností alebo o uložení sankcie banke alebo pobočke zahraničnej banky alebo iní výroky právoplatných rozhodnutí, ako aj výroky a odôvodnenia právoplatných rozhodnutí NBS vo veciach ochrany finančných spotrebiteľov okrem uložených bankových pokút, zverejňuje na svojom webovom sídle, v sekcii Výroky právoplatných rozhodnutí: <http://www.nbs.sk/sk/dohlad-nad-financnym-trhom-prakticke-informacie/vyroky-pravoplatnych- rozhodnuti>. Podľa § 36 ods. 1 písm. a/ zákona o dohľade povinná osoba v rámci dohľadu nad finančným trhom vedie aktuálne zoznamy a registre dohliadaných subjektov, ktorým bolo udelené povolenie podľa osobitných predpisov, t.j. zoznam bánk a pobočiek zahraničných bánk., ktorý v súlade s § 37 ods. 1 písm. b zákona o dohľade zverejňuje na svojom webovom sídle, v sekcii Zoznamy subjektov-registre-formuláre: https://subjekty.nbs.sk/?aa=select _categ&bb=4&cc=&qq=&11=sk. Do účinnosti novely zákona o spotrebiteľských úverov kontrolu dodržiavania povinností ustanovených týmto zákonom vykonávala Slovenská obchodná inšpekcia, ak osobitný zákon neustanovoval inak, s výnimkou veriteľov, ktorými sú banky a pobočky zahraničných bánk, nad ktorými vykonávala dohľad povinná osoba. Povinná osoba register veriteľa, ktorým je banka alebo pobočka zahraničnej banky aj bez predloženia návrhu na zápis do registra veriteľov je zverejnený na webovom sídle NBS v sekcii Dohľad nad finančným trhom, záložka Veritelia: http//regver.nbs.sk/search.php. Ďalej v rozhodnutí uviedol, že od účinnosti, t.j. od 01.01.2015 zákona č.373/2014 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.747/2004 Z.z. dohľad nad finančným trhom vrátane obozretného dohľadu na makroúrovni a tiež vrátane výkonu dohľadu v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov vykonáva NBS. V zmysle uvedeného NBS v konaní pred NBS vydáva rozhodnutia v rámci výkonu dohľadu v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov od účinnosti uvedenej novely zákona o dohľade. Povinná osoba nemá požadované informácie žiadateľom pred účinnosťou uvedenej novely a preto postúpila žiadosť Slovenskej obchodnej inšpekcii. 3/ Listom zo dňa 22.06.2017 NBS postúpila žiadosť o poskytnutie informácií Ústrednému inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v časti nepatriacej do pôsobnosti NBS s odôvodnením, že NBS vykonáva dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov až od 01.01.2015 a teda žiadané informácie z obdobia 01.01.2008 do 01.01.2015 nemá k dispozícii. List obsahuje aj informáciu, že žiadateľ o informácie bol o postúpení vo vymedzenej časti upovedomený. 4/ Žiadateľ sa proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy odvolal dňa 07.07.2017 a v odvolaní uviedol, že právo na informácie je ústavným právom každého subjektu garantovým Ústavou SR (článok 26), Listinou základných práv a slobôd (článok 17), Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (článok 10). Žiadateľ uviedol, že ak dokument obsahuje niekoľko chránených informácii neznamená to, že možno odmietnuť sprístupniť celý dokument. Chránené informácie z neho možno v takomto prípade vylúčiť a zvyšok dokumentu možno sprístupniť. Argument, že povinná osoba nie je subjektom, ktorý je oprávnený alebo povinný poskytnúť žiadané informácie nepovažoval za správny. Podľa názoru žiadateľa ústavné právo na poskytnutie informácii má prednosť pred odmietnutím žiadosti. Na základe uvedeného žiadal, aby orgán verejnej správy druhého stupňa napadnuté rozhodnutie č.z. 100-000-046-506 zo dňa 22.06.2017 zmenil tak, že odvolateľom v žiadosti požadované informácie sprístupnil; eventuálne, napadnuté rozhodnutie č.z. 100-000-046-506 zo dňa 22.06.2017 zrušil a odvolateľom v žiadosti požadované informácie sprístupnil; eventuálne, napadnuté rozhodnutie č.z. 100-000-046-506 zo dňa 22.06.2017 zrušil a odvolateľom v žiadosti požadované informácie sprístupnil s tým, že zákonom chránené informácie budú začiernené (zabielené). 5/ Guvernér NBS ako odvolací orgán potvrdil správnosť prvostupňového rozhodnutia. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že žiadosť žiadateľa listom č.100-000-046-420, č. sp. NBS1-000-012-556 zo dňa 22.06.2017 postúpil Ústrednému inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcii v Bratislave priamo na vybavenie a to poskytnutie požadovaných informácii za obdobie od 01.01.2008 do 31.03.2015, t. j. za obdobie, za ktoré tento orgán vykonával výkon dohľadu v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov. Z toho dôvodu NBS v tomto období nemala takúto kompetenciu a preto nemala a nemohla mať takéto požadované informácie k dispozícii a preto ich žiadateľovi nemohla poskytnúť. 6/ Ďalej NBS poukázala na ust. § 37 ods. 1 písm. d/ a ust. § 27 ods. 7 zákona o dohľade, v ktorom je uvedené, ktoré výroky prvostupňových rozhodnutí sa môžu zverejňovať vo vestníku NBS alebo na webovom sídle NBS, prípadne aj v periodickej tlači a iných hromadných informačných prostriedkov. NBS nemôže zverejniť výrok iného svojho vykonateľného rozhodnutia alebo odôvodnenia rozhodnutia alebo jeho časti, ak to považuje za účelné z hľadiska informovanosti klientov dohľadaného subjektu, z hľadiska vykonateľnosti rozhodnutia alebo z hľadiska efektívnosti dohľadu nad dohľadaným subjektom. 7/ Zákon o dohľade v § 3 ods. 3 vymedzuje, v ktorých prípadoch a ktorým subjektom je NBS oprávnená alebo povinná poskytnúť informácie, ktoré sa týkajú dohľadaných subjektov a výkonu dohľadu. Odvolací orgán dospel k záveru vo svojom rozhodnutí, že prvostupňový orgán verejnej správy rozhodol v danej veci správne tak, že odmietol odvolateľovi sprístupniť požadované informácie. Keďže žiadateľ s druhostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy nesúhlasil, podal na súde správnu žalobu. II. Zhrnutie argumentov žalobcu 8/ Žalobca sa žalobou doručenou správnemu súdu dňa 25.09.2017 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. NBS1-000-013-326 zo dňa 21.07.2017, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil správnosť prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy č. z. 100-000-046-506, č. sp. NBS1-000-0012-553 zo dňa 22.06.2017, ktorým žalobcovi nesprístupnil požadované informácie v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 9/ Žalobca v žalobe napáda výrok rozhodnutia žalovaného, ako aj výrok prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánu verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. K tvrdeniu, že žiadané informácie nepatria medzi povinne zverejňované údaje namietal, že v tomto prípade ide o sprístupnenie informácií na základe individuálnej žiadosti, nie o zverejnenie údajov. Ďalej uviedol, že povinná osoba ani jej odvolací orgán sa vôbec nevysporiadali s námietkami žalobcu, uvedenými v jeho odvolania. Guvernér NBS ako odvolací orgán sa ani jedinou vetou nezaoberal možnosťou uplatnenia princípu selekcie v zmysle § 12 zákona o prístupe k informáciám. S poukazom na všeobecné náležitosti rozhodnutia podľa § 47 Správneho poriadku uviedol, že napadnuté rozhodnutie nie je preskúmateľné - takýmto by bolo rozhodnutie v prípade, ak by v ňom bolo uvedené, aké informácie a z akých dôvodov neboli a nemohli byť sprístupnené. V napadnutom rozhodnutí absentuje odôvodnenie prečo a na základe akých skutkových zistení okolností bolo rozhodnuté a odvolací orgán sa nevyjadril ku všetkým skutočnostiam, ktoré žalobca namietal. Z uvedených dôvodov žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za arbitrárne a nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, resp. pre žiadne odôvodnenie. Žalobca trval na tom, že žalovaný mu mal požadované informácie poskytnúť s tým, že ak niektoré dokumenty obsahujú informácie, ku ktorým je zo zákona vylúčený prístup a ktoré podliehajú ochrane, bolo potrebné adekvátnym spôsobom zabezpečiť ich nesprístupnenie a zvyšné informácie žalobcovi poskytnúť. 10/ Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie, eventuálne, aby zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa a žalovanému ako povinnej osobe uložil povinnosť sprístupniť požadované informácie v lehote 8 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. III. Vyjadrenie žalovaného 11/ Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené 02.02.2018 uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami uvedenými v žalobe, žalovaný sa riadne vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní. S poukazom na predmet žiadosti o informácie uviedol, žalobca bol informovaný o postúpení časti žiadosti Ústrednému inšpektorátu SOI, ktorá v čase od 1.1.2008 do 31.03.2015 vykonávala výkon dohľadu v dotknutej oblasti; preto ak by žalovaný v zmysle zákona aj mohol, tak reálne žalobcovi požadované informácie nebolo možné poskytnúť z dôvodu, že žalovaný v dotknutom období nemal takúto kompetenciu, t.j. nemá a nemôže mať požadované informácie z uvedeného obdobia k dispozícii. V následnom období, t.j. od 01.01.2015, od kedy žalovaný dotknutý dohľad vykonával, tak žalovaný dospel k záveru, že žalobca na požadované informácie v takom rozsahu, ako bolo uvedené v žiadosti o informácie, nemá zákonný nárok. Žalovaný poukázal aj na to, že dôvodom na obmedzenie a vylúčenie prístupu k informáciám, osobitne podľa § 11 ods. 1 písm. h/ zákona o prístupe k informáciám sú informácie týkajúce sa kontroly, dohľadu alebo dozoru, vykonávaného orgánom verejnej moci, vrátene informácii týkajúcich sa dohľadu nad finančným trhom, vykonávaného žalovaným. 12/ Zákon o dohľade v § 1 ods. 3 písm. a/ bod 3 zakotvuje, že súčasťou dohľadu nad finančným trhom žalovaným je okrem iného aj vedenie konaní, v ktorých NBS rozhoduje o udelení povolení, licencií, súhlasov a predchádzajúcich súhlasov, o uložení sankcií a opatrení na nápravu, alebo o vydaní iných rozhodnutí podľa tohto zákona o dohľade a osobitných predpisov v oblasti dohľadu. 13/ V ustanovení § 2 ods. 2, § 2 ods. 5 druhá veta, § 3 ods. 4 v poslednej vete zakotvuje zákon o dohľade, že dohľad nad dohľadanými subjektmi je neverejný, že na základe informácii získaných pri dohľade môže Národná banka Slovenska sprístupniť a poskytnúť tretím osobám len informácie zverejnené podľa zákona o dohľade alebo osobitnom predpise v oblasti finančného trhu, a že povinná osoba nesprístupní a neposkytne požadované informácie súvisiace s dohľadaným subjektom finančného trhu alebo s činnosťou dohľadaného subjektu finančného trhu, ktoré sú požadované podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o prístupe k informáciám. 14/ Žalovaný zdôraznil, že spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., patrí medzi dohliadané subjekty finančného trhu, pričom požadované informácie súvisia s činnosťou tejto spoločnosti ako dohľadaného subjektu finančného trhu. 15/ Žiadané informácie sú podľa žalovaného informácie, na ktoré sa vzťahuje vylúčenie prístupu v zmysle ustanovení § 3 ods. 4 posledná veta v spojení s § 11 ods. 1 písm. h/ zákona o prístupe k informáciám. 16/ Žalobca bol v rámci odôvodnenia rozhodnutia informovaný, že podľa § 37 ods. 1 písm. d/ zákona o dohľade žalovaný na svojom webovom sídle alebo vo svojom vestníku zverejňuje výrok vykonateľného rozhodnutia alebo aj odôvodnenie rozhodnutia NBS alebo ich časti, ak sú určené na zverejnenie podľa tohto zákona o dohľade alebo osobitného predpisu. Žiadané informácie nepatria medzi povinne zverejňované údaje a s odkazom na § 3 ods. 3 zákona o dohľade žalobca nie je ani osobou, ktorej je žalovaný oprávnený alebo povinný poskytnúť informácie o dohliadaných subjektoch. 17/ Žalovaný poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorý judikoval, že Ústava Slovenskej republiky v článku 26 zaručuje právo na informácie a zároveň upravuje obmedzenia, ktoré je potrebné dodržiavať pri uplatňovaní práva na informácie tak, aby sa vytvorila primeraná rovnováha. Obsahom základného práva na prijímanie informácii, nie je právo dostávať informácie podľa predstáv a očakávaní žiadateľa. Účelom ustanovenia § 11 zákona o prístupe k informáciám je chrániť informácie týkajúce sa výkonu kontroly, dozoru alebo dohľadu orgánu verejnej moci podľa osobitných predpisov. Preto Najvyšší súd SR považuje za správny záver, že žalobcom uplatnené právo na informácie je obmedzené zákonom o prístupe k informáciám, ktorý nedovoľuje žalovanému ako orgánu kontroly, dozoru alebo dohľadu, ktorý je viazaný v článku 2 ods. 2 Ústavy SR zverejniť iné informácie týkajúce sa výkonu kontroly, dozoru alebo dohľadu než tie, ktoré tvoria výsledok činnosti pri výkone kontroly, dozoru alebo dohľadu a ktoré ustanovuje zákon (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Sži/41/2014 z 05.05.2015). 18/ Žalovaný zotrval na tom, že objektívne existuje zákonný dôvod na nesprístupnenie žiadaných informácií, a to ustanovenie § 11 ods. 1 písm. h) zákona o prístupe k informáciám. Na základe uvedeného žalovaná žiada, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. IV. Právne posúdenie 19/ Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa bolo potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP. Súd v danej veci rozhodol rozsudkom, bez naradenia pojednávania v zmysle § 137 ods. 4 SSP, dňa 06.11.2018. 20/ Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 21/ Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 22/ Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 23/ Úlohou súdu v tomto konaní bolo preskúmať rozhodnutie žalovaného č. NBS1-000-013-326 zo dňa 21.07.2017 a prvostupňové rozhodnutie č. z. 100-000-046-506, č. sp. NBS1-000-0012-553 zo dňa 22.06.2017. 24/ Súd po preskúmaní spisového materiálu administratívneho spisu orgánu verejnej správy, ako aj rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy dospel k záveru, že obe rozhodnutia orgánu verejnej správy bolo potrebné zrušiť. 25/ Podľa ust. § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. 26/ Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci, je teda jadrom celého rozhodnutia. Preto len výrok je záväzný, schopný nadobudnúť právoplatnosť a byť vykonateľný. Správny poriadok ustanovuje povinné obsahové náležitosti výroku. Vždy je potrebné uviesť ustanovenie právneho predpisu podľa ktorého sa rozhodlo. Je nevyhnutné, aby z výroku bolo jasné, kto je adresátom rozhodnutia (účastník konania) a čo sa rozhodnutím ukladá, mení alebo ruší, resp. autoritatívne potvrdzuje. Výrok musí byť formulovaný jasne, stručne a pritom určite, aby účastník konania i orgán, ktorý má rozhodnutie preskúmať mohol bezpečne a bez pochybnosti poznať výsledok konania. Požiadavku určitosti presnosti a zrozumiteľnosti výroku treba dôsledne rešpektovať aj pri vydávaní rozhodnutia odvolacieho orgánu, aby účastník konania mohol jednoznačne a určite poznať konečný výsledok konania. 27/ Súd po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia zistil, že výrok tohto rozhodnutia má vady a to, že jeho obsah nekorešponduje s obsahom odôvodnenia rozhodnutia a s obsahom administratívneho spisu. 28/ Prvostupňovým rozhodnutím, s prihliadnutím na výrok tohto rozhodnutia, bolo pravdepodobne rozhodnuté o celej žiadosti žiadateľa o informácie, napriek tomu však časť žiadosti, vzťahujúca sa k informáciám za obdobie 01.01.2008 do 31.03.2015 povinná osoba postúpila osobe, o ktorej sa domnievala, že má požadované informácie k dispozícii. Podľa obsahu administratívneho spisu je postúpenie časti žiadosti datované až nasledujúci deň po vydaní rozhodnutia prvostupňového orgánu, čo bolo zároveň po uplynutí lehoty na postúpenie žiadosti podľa § 15 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. S prihliadnutím na postúpenie časti žiadosti o informácie, ako aj s prihliadnutím na výrok a odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia potom ani nie je jasné, o čom vlastne prvostupňový orgán rozhodol, t.j. či rozhodol o celej žiadosti o informácie alebo iba o nejakej jej časti. Ak časť žiadosti o informácie odmietol, pretože žiadané informácie nemá k dispozícii bolo potrebné, aby sa táto skutočnosť premietla jednak do výroku rozhodnutia, ako aj do jeho odôvodnenia. Vo výroku rozhodnutia je síce uvedený § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., ale z výroku rozhodnutia prvostupňového orgánu nie je zrejmé, na akú časť žiadosti o informácie sa tento právny dôvod rozhodnutia vzťahuje - ak sa dôvod rozhodnutia vzťahuje iba na časť žiadosti, je potrebné, aby to z výroku rozhodnutia bolo zrejmé napr. tým, že to bude obsiahnuté v samostatnom výroku prípadne tým, že výrok rozhodnutia bude obsahovať špecifikáciu časti žiadosti, na ktorú sa daný dôvod rozhodnutia vzťahuje, čo sa v danom prípade nestalo. Pretože z rozhodnutia povinnej osoby v prvom stupni nie je zrejmé, či rozhodla o celej žiadosti s prihliadnutím na následné postúpenie časti žiadosti (aj keď sa formálne javí, že áno), nie je potom ani zrejmé, či s prihliadnutím na oneskorené postúpenie veci nebolo o nejakej časti žiadosti rozhodnuté fiktívnym rozhodnutím. Odvolací orgán sa týmto nedostatkom konania povinnej osoby vôbec nezaoberal. 29/ Vzhľadom na uvedené správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie orgánu verejnej správy druhého stupňa a to Guvernéra Národnej banky, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu bolo potrebné zrušiť, nakoľko výrok napadnutých rozhodnutí neumožňuje ich preskúmanie vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutí. 30/ O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100%. O náhrade trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia uznesením súdnym úradníkom. 31/ Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.