Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/156/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201621 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017201621.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave ako správny súd v právnej veci žalobcu: Krajská prokuratúra Bratislava, so sídlom Vajnorská 47, 812 56 Bratislava, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne nám. 1, P.O.BOX 192, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481, zastúpený: White & Case s.r.o., so sídlom Hlavné nám. 5, 811 01 Bratislava, konajúca prostredníctvom Mgr. Mareka Staroňa, advokát a konateľ, o vyslovenie nesúladu Všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 2/2017 zo dňa 30.03.2017 o zákaze umiestnenia herní na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy so zákonom, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave vyslovuje nesúlad Všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 2/2017 zo dňa 30.03.2017 o zákaze umiestnenia herní na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, v celom jeho znení s ustanovením § 10 ods.5 písm. d) v spojení s § 10 ods. 6 zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a s ustanovením § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Krajský súd v Bratislave nepriznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnuté rozhodnutie. 1. Na zasadnutí Mestského zastupiteľstva hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy dňa 30.03.2017 bol podľa § 11 ods.5 písm. c) zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o Bratislave) a podľa § 10 ods.5 písm. d) a § 10 ods.6 zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o hazardných hrách), prijatý návrh Všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 2/2017 zo dňa 30.03.2017 (ďalej len „VZN“), ktorým sa ustanovilo, že „na celom území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy nemožno umiestniť herňu a/ v hoteloch, moteloch a penziónoch; b/ v budovách pre obchod a služby; c/ v budovách pre kultúru a na verejnú zábavu; d/ v bytových domoch s tým, že toto VZN nadobúda účinnosť dňa 01.05.2017“. Žaloba. 2. V zákonnej lehote podanou žalobou doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 29.09.2017 sa žalobca domáhal podľa § 357 ods.1 písm. a) v spojení s § 45 ods.4 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) vyslovenia nesúladu v predchádzajúcom bode tohto uznesenia špecifikovaného VZN žalovaného s ust. § 10 ods. 5 písm. d) a § 10 ods. 6 Zákona o hazardných hrách a s ust. § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o obecnom zriadení). 3. Žalobca uviedol, že už dňa 12.05.2017 pod sp. zn. Kd 141/17/1100-11 podľa § 23 ods. 1 v spojení s § 27 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o prokuratúre) podal protest proti predmetnému VZN, v ktorom konštatoval, že dané VZN je v rozpore so zákonom a žiadal, aby Mestské zastupiteľstvo hlavného mesta SR Bratislavy podľa § 27 ods. 3 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o prokuratúre), v lehote do 90 dní od jeho doručenia VZN zrušilo. 4. Poukázal na to, že už v podanom proteste konštatoval, že VZN podľa § 6 ods. 1 Zákona o obecnom zriadení, predstavuje primárnu právnu úpravu, kde vo veciach územnej samosprávy môže obec vydávať nariadenia, ktoré nesmú byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Primárnosť právnej úpravy predstavuje skutočnosť, že týmto všeobecne záväzným nariadením ako podzákonným predpisom sa upravujú právne vzťahy priamo, bez osobitného splnomocnenia zákonom. 5. Úprava prevádzkovania hazardných hier patrí do oblasti štátnej správy, pričom jej výkon nebol na obec prenesený zákonom. Je nepochybné, že umiestnenie herní na území obce môže narušiť verejný poriadok a obec preto môže využiť oprávnenie podľa § 4 ods. 3 písm. n) Zákona o obecnom zriadení v spojení s § 10 ods.5 písm. d) Zákona o hazardných hrách, za splnenia podmienky § 10 ods. 6 Zákona o hazardných hrách. 6. Žalobca uviedol, že dňa 29.06.2016 bola žalovanému predložená petícia s názvom „Petícia za Bratislavu bez hazardných hier“ (ďalej len Petícia) a predkladateľ Petície bol o spôsobe jej vybavenia vyrozumený dňa 03.01.2017, čím došlo k úplnému vybaveniu Petície a k vyčerpaniu petičného práva. Petícia bola podkladom na vypracovanie návrhu VZN, o ktorom rokovalo mestské zastupiteľstvo žalovaného dňa 16.02.2017 s výsledkom, že VZN nebolo schválené, čím sa konanie o predmetnej Petícii skončilo. Preto opätovne predkladať návrh VZN a hlasovať o totožnom návrhu na základe tej istej petície, je nezákonné, nesúladné s § 10 ods.5 písm. d) v spojení s § 10 ods.6 Zákona o hazardných hrách, keďže podmienkou prijatia VZN je, že petícia ešte nebola prejednaná a vybavená zákonom predpísaným spôsobom. Uvedené vyplýva zo zásady právnej istoty a zodpovedá princípu legality. Aj z ustanovení § 5 ods.5 a ods. 7 zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskorších predpisov (ďalej len Petičný zákon) je zrejmé, že o jednej petícii rozhoduje príslušný orgán verejnej moci len jeden krát. 7. Žalobca poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS 266/08-62 zo dňa 03.09.2008, podľa ktorého „pre naplnenie petičného práva zaväzuje petičný zákon príslušný štátny orgán, aby petíciu prijal a v určenej lehote písomne odpovedal tomu, kto petíciu podal, alebo tomu, kto zastupuje členov petičného výboru. K úplnému naplneniu petičného práva dochádza momentom, keď osoba, ktorá petíciu podala, alebo osoba poverená zastupovať petičný výbor v styku s príslušným orgánom štátu, dostala písomnú odpoveď o spôsobe vybavenia petície.“ (obdobne I. ÚS 38/95). 8. Podľa žalobcu, na schválenie, resp. prijatie návrhu VZN zo dňa 30.03.2017 neboli splnené zákonné podmienky. VZN bolo prijaté bez existencie petície (nevybavenej, resp. novej, o ktorej sa nehlasovalo a o ktorej nebolo legitímnym spôsobom rozhodnuté), preto absentuje zákonný podklad pre prijatie VZN. Zákonná úprava petičného práva nepredpokladá možnosť opakovaného vybavenia už raz vybavenej petície. Ústavný súd Slovenskej republiky k výkladu práva v náleze sp. zn. III. ÚS 341/07 uviedol, „že v prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Logický a gramatický výklad právnej normy nepredstavujú bezobsažné pojmy právnoaplikačnej teórie. Za obidvoma sa skrýva používanie pravidiel formálnej logiky (analýza, syntéza, indukcia, dedukcia, generalizácia a pod.) i zákonitosti slovenského jazyka pri objasňovaní zmyslu a účelu jednotlivých právnych noriem.“ Podľa názoru žalobcu iný výklad by bol v rozpore s § 10 ods.5 písm. d) a § 10 ods.6 Zákona o hazardných hrách, ale aj s jeho účelom a významom. Ústavný súd Slovenskej republiky, ako aj Najvyšší súd Slovenskej republiky judikovali, že gramatický výklad právnej normy musí byť konformný s logickým výkladom tejto normy a v súlade s účelom zákona, majúc súčasne na zreteli jeho súlad s ústavou. 9. Novela Zákona o hazardných hrách uskutočnená zákonom č. 386/2016 Z. z. účinná od 01.01.2017 v prechodných ustanoveniach § 58m ods. 20 a ods. 21 ustanovuje, že VZN obce podľa § 10 ods. 5 písm. d) vydané podľa predpisov účinných do 31. decembra 2016 zostávajú v platnosti. Potom, ak sa o VZN podľa § 10 ods. 5 písm. d) v znení účinnom do 31.decembra 2016 nerozhodlo uznesením obecného zastupiteľstva do 31.decembra 2016, na VZN sa použije § 10 ods. 5 písm. d) v znení účinnom od 1. januára 2017, pričom účinky petície podľa § 10 ods. 6 podanej pred 1. januárom 2017 zostávajú zachované. Ak by obec chcela vydať nové VZN podľa nových predpisov alebo zmeniť doterajšie VZN v súlade s novými predpismi, môže tak urobiť len za podmienky zostavenia novej petície obyvateľov obce, pretože zostavenie petície je vždy podmienkou pre prijatie VZN. Z uvedeného vyplýva, že obec bola oprávnená do 31.12.2016 umiestnenie herní, resp. prevádzkovanie hazardných hier zakázať formou VZN len na základe petície. Obec môže existujúce VZN zrušiť aj bez petície, avšak bez petície nemôže ani pozitívne meniť existujúce VZN ani schváliť bez novej petície nové VZN, ak na základe predchádzajúcej petície nebolo už raz navrhnuté VZN zastupiteľstvom schválené. Dôvodom takejto úpravy bola nielen ochrana oprávnených záujmov obyvateľov obce, ale aj vyvážená ochrana oprávnených záujmov prevádzkovateľov hazardných hier (podmienka petície). 10. Podľa § 5 ods. 5 Petičného zákona je petíciu potrebné vybaviť v lehote 30 dní od jej doručenia, resp. do 60 dní v zložitých prípadoch. Pri akceptovaní Petície ako podkladu pre prijatie napadnutého VZN, bola lehota na jej vybavenie prekročená. 11. Žalobca poukázal na to, že už v podanom proteste namietal nesúlad v postupe pri prijímaní napadnutého VZN. Spôsob, akým sa mestské zastupiteľstvo žalovaného vysporiadalo s pripomienkami fyzických a právnických osôb k návrhu VZN, bol v rozpore s § 6 ods. 6 a § 6 ods. 7 Zákona o obecnom zriadení. K návrhu VZN bolo podaných viac odôvodnených pripomienok (vrátane pripomienok k nezákonnosti opätovného schvaľovania VZN na základe tej istej petície) s tým, že podávatelia pripomienok žiadali návrh VZN neprijať. Ku každej vznesenej pripomienke bol uvedený dôvod jej nevyhovenia s tým, že nejde o pripomienku podľa § 6 ods. 4 Zákona o obecnom zriadení, ale ide o podnet s názorom na danú problematiku (okrem pripomienky č. 8 z dôvodu nepredloženia v stanovenom termíne). Takýto spôsob vybavenia pripomienok bolo treba pokladať evidentne za účelový, keďže išlo o relevantné a odôvodnené pripomienky, ktorých návrh neprijať VZN treba vykladať ako návrh nového textu. 12. Žalobca vyjadril názor, že opätovné hlasovanie o návrhu VZN na základe Petície nebolo v súlade ani s čl. 5 ods. 28 Rokovacieho poriadku Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy (ďalej len Rokovací poriadok), podľa ktorého, ak mestské zastupiteľstvo na dvoch po sebe nasledujúcich rokovaniach materiál neschválilo, materiál v tej istej veci môže byť predložený najskôr o šesť mesiacov. Zaradený na rokovanie skôr ako o šesť mesiacov môže byť materiál v prípade, ak o tom rozhodne mestské zastupiteľstvo trojpätinovou väčšinou hlasov prítomných poslancov. Podľa žalobcu, aj keď rokovací poriadok je podzákonná norma a nie je všeobecne záväzným právnym predpisom, aj pre rokovací poriadok platí, že nemôže byť v rozpore so zákonom. Nakoľko ust. čl. 5 ods. 28 Rokovacieho poriadku nezohľadňuje osobitnú zákonnú úpravu § 10 ods.5 písm. d) a § 10 ods. 6 Zákona o hazardných hrách, toto ustanovenie nebolo možné aplikovať na schvaľovanie a hlasovanie o predmetnom VZN. 13. Žalovaný listom č. 33803/2017 zo dňa17.07.2017 informoval žalobcu, že Mestské zastupiteľstvo hl. m. SR Bratislavy na zasadnutí dňa 29.06.2017 uznesením č. 883/2017 nevyhovelo protestu prokurátora. Žalovaný dôvodil právnym rozdielom medzi vybavením petície a prijatím VZN, pričom petíciu a hlasovanie o návrhu VZN považuje za dve oddelené fázy v procese hlasovania o zákaze hazardu. Odvolával sa na Rokovací poriadok, ktorý osobitne upravuje proces prijímania VZN a umožňuje hlasovať o už raz vybavenej petícii. 14. Žalobca s v predchádzajúcom bode uvedeným právnym názorom žalovaného nesúhlasil, nakoľko pri takomto výklade by bol popretý právny význam vybavenia petície podľa Petičného zákona a Zákona o hazardných hrách. Bola by bezvýznamná potreba zabezpečenia príslušného kvóra obyvateľov mesta. Hlasovanie o VZN podľa § 10 ods.5 písm. d) a ods.6 Zákona o hazardných hrách, priamo nadväzuje a súvisí s procesom vybavenia petície podľa Petičného zákona a preto tieto dva úkony nie je možné oddeliť. III. Vyjadrenie žalovaného. 15. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním zo dňa 11.12.2017, doručeným súdu dňa 14.12.2017 a navrhol ju zamietnuť s tým, že základom žaloby je tvrdenie žalobcu, že opätovne predkladať návrh (nového) VZN a opätovne hlasovať o totožnom návrhu VZN na základe tej istej petície je nezákonné. 16. Zdôraznil potrebu rozlišovať výkon petičného práva a hlasovanie o návrhu VZN. Výkon petičného práva sa realizuje podľa Petičného zákona (zostavenie petície, obstarávanie podpisov, doručenie príslušnému orgánu). Pod vybavením petície sa rozumie prerokovanie petície príslušným orgánom, ktorému je petícia adresovaná a ktorý petícii vyhovie alebo nevyhovie. Oddelenie vybavenia petície od hlasovania o petícii vyplýva z § 3 ods. 3 Zákona o hazardných hrách, keď vybavenie petície podľa § 10 ods. 6 Zákona o hazardných hrách nie je dôvodom na neudelenie individuálnej licencie. Žalovaný poukázal na odbornú literatúru, podľa ktorej „samotné vybavenie petície automaticky neznamená hlasovanie o VZN, ktorým sa zakazuje hazard na území obce, keďže zákonodarca (logicky) predpokladá, že vybavenie petície je jej prerokovanie mestským zastupiteľstvom, avšak nie samotné hlasovanie o návrhu VZN. Ak by sa vybavenie petície rovnalo hlasovaniu o petícii, možno sa domnievať, že zákonodarca by predmetnú normu vyjadril inak a neodkázal by na Petičný zákon, ani by nevytvoril konštrukciu o vydaní licencie, ktorého sa netýka samotné vybavenie petície. 17. Poukázal na to, že Zákon o hazardných hrách umožňuje, aby obec vydala VZN, ktorým (v určitom rozsahu) zakáže prevádzkovanie hazardných hier na celom svojom území. Jedinou podmienkou je existencia petície, ktorou sa kvalifikovaný počet obyvateľov danej obce sťažuje, že sa v obci narúša verejný poriadok v súvislosti s hraním hazardných hier. Hmotnoprávna podmienka existencie petície, ktorá umožňuje hlasovanie o VZN je stále splnená v čase, v ktorom problém adresovaný petíciou pretrváva a ktorý je v primeranej časovej súvislosti k momentu, v ktorom bola petícia vyhotovená a vybavená. Iný výklad, vzhľadom na materiálnu stránku splnenia zákonnej podmienky prijateľnosti petície (vysoká hranica minimálneho počtu obyvateľov obce nad 18 rokov), by predstavoval aj zásah do Ústavou Slovenskej republiky garantovaného práva na výkon územnej samosprávy obyvateľmi obce, keďže nie je možné rozumne očakávať, aby sa obyvatelia obce opakovane v požadovanom počte vyjadrili k rovnakej otázke v priebehu niekoľkých mesiacov od vyhotovenia prvej petície. 18. Podľa žalovaného platný právny poriadok pripúšťa opakované hlasovania na základe jednej petície, keďže petícia (v zmysle požiadavky Zákona o hazardných hrách) a hlasovanie o návrhu VZN sú dve oddelené fázy v procese hlasovania o zákaze hazardu. Petícia, ktorej existenciu vyžaduje Zákon o hazardných hrách, sa spravuje ustanoveniami Petičného zákona a táto fáza je ukončená vybavením petície. Zákon o hazardných hrách neustanovuje procesný postup obce (mestského zastupiteľstva) pri hlasovaní, ale tento procesný postup upravuje ust. § 11 ods. 4 písm. k) a § 12 ods. 12 Zákona o obecnom zriadení a § 11 ods. 5, § 29 Zákona o Bratislave a Rokovací poriadok, pričom uvedená právna úprava umožňuje opakované hlasovanie. Rokovací poriadok, ako norma vydaná na základe Zákona o obecnom zriadení a Zákona o Bratislave, upravuje okrem iného aj spôsob prijímania VZN Mestským zastupiteľstvom, pričom Zákon o hazardných hrách nereguluje spôsob hlasovania. Zákon o hazardných hrách ponecháva nedotknutú všeobecnú právnu úpravu, ktorá upravuje rokovania obecných (mestských) zastupiteľstiev a na základe nej prijaté procesné pravidlá spôsobu rokovania pri prijímaní VZN. 19. K námietke žalobcu, že ak by o jednej (už vybavenej) petícii bolo možné rozhodovať viackrát a opätovne o nej konať, by mohla nastať situácia opakovaného a viacnásobného hlasovania mestského zastupiteľstva, čo by bolo v rozpore s princípmi právnej logiky a zákonnými princípmi, žalovaný zastával opačný názor. Práve opakované hlasovanie je podľa žalovaného v súlade s princípom právnej logiky a zákonnými princípmi, keď už raz prejavený názor na základe petície ostáva aj po prvom hlasovaní a nie je dôvod na opätovné prejavenie rovnakého názoru v tej istej veci. Opätovné hlasovanie je v súlade so zákonnými princípmi, keďže hlasovanie sa riadi primárne rokovacím poriadkom príslušnej obce (opakované hlasovanie o tom istom predmete petície je bežnou praxou hlasovania obecných / mestských/ zastupiteľstiev, napr. petícia, ktorá žiada zmenu v územnom pláne, zriadenie novej škôlky, výstavbu nového parku). 20. Žalovaný vyjadril názor, že rokovanie a hlasovanie o posudzovanom VZN možno považovať za totožný proces ako rokovanie a hlasovanie o akomkoľvek inom návrhu VZN. Proces prijímania VZN je samostatné a nezávislé konanie, pričom v čase rozhodovania o návrhu VZN dňa 16.02.2017 ako aj dňa 30.03.2017 bola už Petícia vybavená. 21.K námietkam žalobcu ohľadom vysporiadania sa s pripomienkami fyzických a právnických osôb k návrhu VZN uvedených v bode 11 tohto rozhodnutia žalovaný odkázal na § 6 ods. 4 Zákona o obecnom zriadení, ktorý stanovuje spôsob predkladania pripomienok „Pripomienkou možno v určenej lehote navrhnúť nový text alebo odporučiť úpravu textu, a to doplnenie, zmenu, vypustenie alebo spresnenie pôvodného textu. Z pripomienky musí byť zrejmé, kto ju predkladá. Na ostatné podnety nemusí navrhovateľ nariadenia prihliadať, a to najmä vtedy, ak nie sú zdôvodnené.“ Všetky pripomienky k VZN, ktoré boli predložené v termíne, t. j. do 20.03.2017, navrhovali neprijať VZN ako celok (za použitia rôznych faktických alebo právnych odôvodnení), preto sa nejednalo o pripomienky, ktoré by spĺňali zákonom požadované náležitosti. Žalovaný preto pripomienky posúdil ako „iné podnety“ na ktoré nemal povinnosť prihliadať a odkázal na nález Ústavného súdu SR III.ÚS 4/08-17, strana 12 zo dňa 09.01.2008. Bez ohľadu na uvedené, aj keby žalovaný adresoval jednotlivé pripomienky vzhľadom na ich obsah (tvrdenia smerujúce k neprijatiu/nehlasovaniu o VZN) prišlo by k ich odmietnutiu, keďže záujem žalovaného a poslancov mestského zastupiteľstva Bratislava bol prijať zákaz hazardu v rozsahu, v akom bol pôvodne navrhnutý. 22. Pokiaľ ide o námietku nedodržania lehoty na vybavenie Petície, vzhľadom na množstvo petičných hárkov a potrebu ich overenia nebolo možné preskúmať splnenie zákonných podmienok v lehote 60 dní. Nedodržanie lehoty podľa žalovaného nemá žiadny dopad na zákonnosť procesu prijatia VZN, keďže Petičný zákon nespája s jej nedodržaním sankciu neplatnosti. IV. Replika žalobcu. 23. Žalobca v replike doručenej súdu elektronicky dňa 11.01.2018 reagoval na vyjadrenie žalovaného k námietke, že žalobca nerozlišuje medzi výkonom petičného práva a hlasovaním o návrhu VZN. Poukázal na ustanovenie § 3 ods.3 vety druhej za bodkočiarkou Zákona o hazardných hrách priamo nadväzujúcu na prvú vetu tohto zákonného ustanovenia, podľa ktorého zostavenie, podanie alebo vybavenie petície podľa § 10 ods. 6 nie je dôvodom na neudelenie individuálnej licencie. Výsledkom petície nemusí byť prijatie VZN, ktorým by boli hazardné hry obmedzené, čo je situácia § 3 ods. 3 vety druhej za bodkočiarkou Zákona o hazardných hrách. 24. S vyjadrením žalovaného, že nesúhlas s dôsledkami hrania hazardných hier vyjadrený podpismi občanov je trvalý jav, ktorý bude existovať aj po vybavení petície a že existencia petície je splnená v čase v ktorom problém pretrváva, žalobca nesúhlasil. Pri prijatí takéhoto názoru by absentoval účel zákonodarcu vyjadrený v potrebe existencie petície. Žalobca zotrval na názore, že opätovne hlasovať o obmedzení, resp. zákaze hazardných hier na základe už vybavenej petície je nezákonné tak, ako uviedol v žalobe. Ak žalovaný chcel opätovne hlasovať o takomto VZN, mohol tak urobiť len na základe novej, nevybavenej petície. Petícia a hlasovanie o návrhu VZN na seba nadväzujú a spolu súvisia. 25. K Rokovaciemu poriadku žalobca uviedol, že jeho ust. § 5 ods. 28 nie je možné aplikovať na hlasovanie o danom VZN. Podmienkou pre prijatie VZN v predmetnej veci je existencia petície a nie je potrebné, aby Zákon o hazardných hrách reguloval spôsob hlasovania. Zákonodarca umožnil mestskému zastupiteľstvu, aby na základe petície o obmedzení hazardných hier rozhodol formou VZN tak, že na základe petície VZN schváli alebo neschváli. Ide o hlasovanie s prejavom vôle poslancov mestského zastupiteľstva, ktorí de fakto reprezentujú obyvateľov mesta a tým uskutočňujú ich vôľu. Poslanci mestského zastupiteľstva žalovaného vôľu neprijať takého VZN prejavili dňa 16.02.2017. V. Administratívne konanie. 26. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že dňa 29.06.2016 bola do podateľne Magistrátu hlavného mesta SR Bratislava doručená petícia pod názvom „Petícia za Bratislavu bez hazardných hier“, ktorou podpísaní podporovatelia žiadali Mestské zastupiteľstvo hlavného mesta SR Bratislavy, aby prijalo VZN, ktorým hazardné hry podľa § 3 ods.2 písm. b), d), e) a i) Zákona o hazardných hrách nebude možné prevádzkovať na území hlavného mesta SR Bratislavy. 27.Mestské zastupiteľstvo uznesením č.717/2017 zo dňa 26.01.2017 vzalo na vedomie predloženú Petíciu a požiadalo primátora hlavného mesta SR Bratislava, aby vyhovel požiadavkám obsiahnutým v Petícii a aby zverejnil do 31.01.2017 návrh VZN, ktoré bude úplne zakazovať umiestnenie herní vo všetkých budovách uvedených v § 38 ods.4 Zákona o hazardných hrách. 28.Návrh VZN bol zverejnený na úradnej tabuli a internetovej stránke hlavného mesta SR Bratislava od 27.01.2017 do 10.02.2017 s tým, že pripomienky k nemu bolo možné podať do 06.02.2017. 29. Mestská rada uznesením č.465/2017 zo dňa 02.02.2017 odporučila Mestskému zastupiteľstvu hlavného mesta SR Bratislava schváliť predložené VZN o zákaze umiestnenia herní na území Bratislavy. 30. Do 06.02.2017 bolo doručených 14 pripomienok, ktoré boli zriadenou komisiou vyhodnotené. 31. Na zasadnutí Mestského zastupiteľstva žalovaného dňa 16.02.2017 predložený návrh VZN na základe predloženej Petície, schválený nebol. 32. Z listiny žalovaného pod sp.zn. MAGS SPČ-OLP:33803/2017 z 08.03.2017, ktorou primátor hlavného mesta SR Bratislavy rozhodol o skrátení postupu pri príprave VZN súd zistil, že petičný výbor na stretnutí dňa 02.03.2017 poveril primátora hl. m. SR Bratislavy, aby predložil na zasadnutie mestského zastupiteľstva pôvodný návrh VZN s odôvodnením, aby vôľa viac ako 130.000 Bratislavčanov nebola zmarená. 33.Návrh nového VZN (v znení ako bolo predložené na zasadnutie mestského zastupiteľstva dňa 16.02.2017) bol zverejnený na úradnej tabuli a internetovej stránke hlavného mesta SR Bratislava od 09.03.2017 do 23.03.2017 s tým, že pripomienky bolo možné podať do 20.03.2017. 34. Do 20.03.2017 bolo doručených 7 pripomienok (jedna pripomienka bola doručená po stanovenom termíne dňa 21.03.2017), ktoré boli zriadenou komisiou Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy vyhodnotené individuálne. 35.Na zasadnutí Mestského zastupiteľstva žalovaného dňa 30.03.2017 predložený návrh VZN bol uznesením č. 769/2017 schválený. V. Právne posúdenie žaloby. 36.Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods.1 SSP) preskúmal napadnuté VZN, ako aj konanie, ktoré jeho prijatiu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom za prítomnosti oboch procesných strán a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 37.Správny súd uznesením č. k. 6S/156/2017- 233 zo dňa 04.05.2018 nepriznal P. postavenie osoby zúčastnenej na predmetnom súdnom konaní, ktorého postavenia sa domáhal podaním doručeným súdu dňa 28.03.2018. 38. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 39. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 40. Podľa § 357 ods. 1 písm. a) SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať vyslovenia nesúladu všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja vydaného vo veciach územnej samosprávy so zákonom. 41. Podľa § 357 ods. 2 SSP, nesúlad podľa odseku 1 môže spočívať v obsahu všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti, niektorého jeho ustanovenia alebo v porušení postupu pri jeho prijímaní. 42. Podľa § 359 ods. 1 vety prvej SSP, žalobcom je prokurátor, ktorého protestu proti všeobecne záväznému nariadeniu obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja nebolo vyhovené. 43. Podľa § 29 zákona č. 377/1990 Zb., ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na hlavné mesto ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. 44. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb., obec samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku, všetky záležitosti, ktoré ako jej samosprávnu pôsobnosť upravuje osobitný zákon, ak takéto úkony podľa zákona nevykonáva štát alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba. 45. Podľa § 4 ods. 3 písm. n) zákona č. 369/1990 Zb., obec pri výkone samosprávy najmä zabezpečuje verejný poriadok v obci; nariadením môže ustanoviť činnosti, ktorých vykonávanie je zakázané alebo obmedzené na určitý čas alebo na určitom mieste. 46. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb., obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. 47. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb., vo veciach, v ktorých obec plní úlohy štátnej správy, môže vydávať nariadenie len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. Také nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády, so všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. 48. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 171/2005 Z. z., hazardné hry možno prevádzkovať len na základe licencie udelenej alebo vydanej podľa tohto zákona, za podmienok ustanovených týmto zákonom a určených v individuálnej licencii alebo všeobecnej licencii a pri dodržaní povinností podľa schváleného herného plánu vrátane pravidiel hazardnej hry, pričom hazardné hry podľa § 3 ods. 2 písm. b), d), e) a i) možno prevádzkovať len na území obce, na ktorom ich prevádzkovanie nie je obmedzené všeobecne záväzným nariadením obce, na ktoré sa uplatňuje § 58m ods. 20 a pri hazardných hrách prevádzkovaných v herni možno umiestniť herňu v budovách uvedených v § 38 ods. 4 len na území obce, na ktorom v týchto budovách jej umiestnenie nie je obmedzené všeobecne záväzným nariadením obce podľa § 10 ods. 5 písm. d); zostavenie, podanie alebo vybavenie petície1ac) podľa § 10 ods. 6 nie je dôvodom na neudelenie individuálnej licencie. Propagovať hazardnú hru, na ktorú bola udelená alebo vydaná licencia podľa tohto zákona, možno len v súlade s týmto zákonom, podmienkami prevádzkovania hazardnej hry ustanovenými týmto zákonom a určenými v individuálnej licencii alebo všeobecnej licencii a so schváleným herným plánom, pričom propagovanie tejto hazardnej hry je dovolené, len ak je prevádzkovaná za podmienok podľa prvej vety. Prevádzkovať hazardnú hru a propagovať hazardnú hru, na ktorú nebola udelená alebo vydaná licencia podľa tohto zákona, sa zakazuje. 49. Podľa § 10 ods. 5 písm. d) zákona č. 171/2005 Z. z., obec môže za podmienok podľa odseku 6 ustanoviť všeobecne záväzným nariadením, že na jej území nemožno umiestniť herňu v budovách uvedených v § 38 ods. 4 písm. a), b), c) alebo písm. d), alebo v kombinácii budov v členení podľa § 38 ods. 4 písm. a) až d) alebo vo všetkých budovách uvedených v § 38 ods. 4, pričom toto všeobecne záväzné nariadenie musí platiť na celom území obce; na prevádzkovateľa hazardnej hry, ktorému bola udelená individuálna licencia na prevádzkovanie hazardnej hry pred nadobudnutím účinnosti všeobecného záväzného nariadenia, sa toto všeobecne záväzné nariadenie nevzťahuje do doby skončenia platnosti tejto individuálnej licencie. 50. Podľa § 10 ods. 6 zákona č. 171/2005 Z. z., všeobecne záväzné nariadenie podľa odseku 5 písm. d) môže obec vydať, ak sa obyvatelia obce petíciou sťažujú, že sa v obci narúša verejný poriadok v súvislosti s hraním hazardných hier, pričom takú petíciu musí podporiť najmenej 30% obyvateľov obce, ktorí dovŕšili 18 rokov veku. Osobitný predpis o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a osobitný predpis o meste Košice môžu ustanoviť nižšie kvórum obyvateľov mesta, ktorí dovŕšili 18 rokov veku a ktorí musia takú petíciu podporiť, pričom toto kvórum nemôže byť nižšie ako 15%; toto nižšie kvórum sa uplatní, len ak pôsobnosť v oblasti hazardných hier nie je štatútom mesta prenesená na mestské časti. Vyvesenie návrhu takého všeobecne záväzného nariadenia na úradnej tabuli obec oznámi ministerstvu do troch dní odo dňa jeho vyvesenia a prijatie takého všeobecne záväzného nariadenia obec oznámi ministerstvu do troch dní odo dňa jeho prijatia s uvedením dátumu jeho účinnosti. 51. Podľa § 58m ods. 21 zákona č. 171/2005 Z. z., ak sa o všeobecne záväznom nariadení podľa § 10 ods. 5 písm. d) v znení účinnom do 31. decembra 2016 nerozhodlo uznesením obecného zastupiteľstva do 31. decembra 2016, na všeobecne záväzné nariadenie sa použije § 10 ods. 5 písm. d) v znení účinnom od 1. januára 2017, pričom účinky petície podľa § 10 ods. 6 podanej pred 1. januárom 2017 zostávajú zachované. 52. Podľa § 58n zákona č. 171/2005 Z. z., ustanovenie § 10 ods. 6 v znení účinnom od 1. januára 2017 sa prvýkrát použije na petície vybavené prerokovaním v mestskom zastupiteľstve po 31. decembri 2016. 53. Podľa § 5 ods.5 zákona č. 85/1990 Zb., príslušný orgán verejnej moci je povinný prešetriť a vybaviť petíciu tak, aby zistil skutočný stav veci, jeho súlad alebo rozpor s právnymi predpismi a verejným alebo iným spoločným záujmom. Výsledok vybavenia petície písomne oznámi do 30 pracovných dní od doručenia petície alebo od odstránenia jej nedostatkov podľa odseku 4 zástupcovi. Vo zvlášť zložitých prípadoch, príslušný orgán verejnej moci písomne oznámi zástupcovi, že petícia sa vybaví v lehote najneskôr do 60 pracovných dní. Ak tento zákon neustanovuje inak, pri prešetrení petície sa primerane postupuje podľa osobitného predpisu. 54. Podľa § 5 ods.7 zákona č. 85/1990 Zb., orgán verejnej moci je povinný zverejniť výsledok vybavenia petície na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené a na elektronickej úradnej tabuli, ak to technické podmienky umožňujú, a to do desiatich pracovných dní od jej vybavenia. Povinnosti podľa osobitných predpisov nie sú prvou vetou dotknuté. 55. Podľa čl. 27 ods.1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, petičné právo sa zaručuje. Každý má právo sám alebo s inými obracať sa vo veciach verejného alebo iného spoločného záujmu na štátne orgány a orgány územnej samosprávy so žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami. 56.Podľa čl. 68 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, vo veciach územnej samosprávy a na zabezpečenie úloh vyplývajúcich pre samosprávu zo zákona môže obec a vyšší územný celok vydávať všeobecne záväzné nariadenia. 57. Podľa čl. 5 bod 28 Rokovacieho poriadku hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, ak mestské zastupiteľstvo na dvoch po sebe nasledujúcich rokovaniach materiál neschválilo, v tej istej veci môže byť predložený najskôr o šesť mesiacov. Zaradený na rokovanie skôr ako o šesť mesiacov môže byť materiál v prípade, ak o tom rozhodne mestské zastupiteľstvo trojpätinovou väčšinou prítomných poslancov. 58.Podľa článku 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. 59. Podľa článku 2 ods. 2 ústavy, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 60. Podľa článku 27 ods.1 ústavy, petičné právo sa zaručuje. Každý má právo sám alebo s inými obracať sa vo veciach verejného alebo iného spoločného záujmu na štátne orgány a orgány územnej samosprávy so žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami. 61. Podľa článku 68 ods. 1 ústavy, vo veciach územnej samosprávy a na zabezpečenie úloh vyplývajúcich pre samosprávu zo zákona môže obec a vyšší územný celok vydávať všeobecne záväzné nariadenia. 62. Podľa článku 68 ods. 2 ústavy, správne nariadenie obce (prenesený výkon štátne správy), ktoré orgány územnej samosprávy vydávajú len na základe splnomocnenia zákona a v jeho medziach, a nariadenia orgánov miestnej štátnej správy, nesmú odporovať ústave, zákonu a ani inému všeobecne záväznému právnemu predpisu. 63. Podľa článku 152 ods. 4 ústavy, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. VI. Závery správneho súdu. 64.V prejednávanej veci je úlohou súdu preskúmať súlad žalovaným prijatého VZN č. 2/2017 zo dňa 30.03.2017 o zákaze umiestnenia herní na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy s §10 ods. 5 písm. d) v spojení s § 10 ods. 6 Zákona o hazardných hrách a s § 6 ods.1 Zákona o obecnom zriadení (z dôvodov ako to už v skôr podanom proteste prokurátora namietal žalobca). 65.Súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP je povinný posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu z hľadiska toho, či takéto procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu správneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti. 66.Z citovaného zákonného ust. § 357 SSP vyplýva vôľa zákonodarcu zabezpečiť súladnosť VZN obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja so zákonom a pokiaľ obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny kraj nezruší alebo nezmení na základe protestu prokurátora svoje vydané VZN, môže prokurátor podať na správny súd návrh na vyslovenie nesúladu takéhoto VZN so zákonom. 67.VZN obce alebo vyššieho územného celku je normatívny právny akt prijímaný orgánom obce alebo vyššieho územného celku, ktorým sú riešené zásadné otázky týkajúce sa obce alebo vyššieho územného celku, alebo osobitne jej obyvateľov, prípadne upravujúce právne vzťahy vznikajúce a realizujúce sa na jej území, a to tak na úseku prenesenej štátnej správy, ako aj územnej samosprávy. Obsahom každého VZN sú právne povinnosti, teda pravidlá správania požadované od fyzických osôb a právnických osôb na území obce, ktorá tento normatívny akt vydala. VZN vydáva územná samospráva na plnenie úloh samosprávy obce, mesta či vyššieho územného celku, alebo ak to ustanovuje zákon; takéto VZN nesmie odporovať ústave ani zákonom. Vo veciach, v ktorých obec, mesto či vyšší územný celok plnia úlohy štátnej správy, môžu vydať nariadenie len na základe splnomocnenia zákona a v jeho medziach; takéto nariadenie nesmie odporovať inému všeobecne záväznému právnemu predpisu. VZN predstavuje normatívny právny akt, vyznačuje sa normatívnosťou, jeho obsah je záväzný. Zákon o obecnom zriadení rozlišuje dva druhy VZN a to originálne, ktoré obec vydáva vo veciach územnej samosprávy a odvodené, ktoré obec vydáva vo veciach preneseného výkonu štátnej správy. Ako originálne, tak aj odvodené VZN musia byť v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. VZN ktoré vydáva obec v rámci preneseného výkonu štátnej správy, musia byť v súlade aj s nariadeniami vlády, so všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Tieto derivatívne VZN môže obec vydať len na základe tzv. zákonného splnomocnenia. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 Svzn 1/2015 zo 06.10.2015). 68. Pre posúdenie súladnosti VZN s príslušným právnym aktom (zákonom, ústavou) je nevyhnutné posúdiť, či ide o nariadenie prijímané vo veciach samosprávy obce, alebo vo veciach preneseného výkonu štátnej správy. Pri vymedzení samosprávnej a prenesenej pôsobnosti obce vychádza Zákon o obecnom zriadení z princípu subsidiarity, ktorý uprednostňuje samosprávnu pôsobnosť obce pred prenesenou pôsobnosťou obce. 69. Oblasť právnych vzťahov upravená v predmetnom VZN spadá do pôsobnosti orgánov štátnej správy (§ 4 ods. 3 písm. n/ Zákona o obecnom zriadení, podľa ktorého obec nariadením môže ustanoviť činnosti, ktorých vykonávanie je zakázané alebo obmedzené na určitý čas alebo na určitom mieste), čím je obec splnomocnená zákonom na vydanie VZN (§ 6 ods. 2 Zákona o obecnom zriadení). Mantinelom tejto normotvornej činnosti obce je zohľadniť obmedzenia vo vzťahu k základným právam a slobodám upravené v čl. 13 ods.1 písm. a) a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, pričom právo podnikať sa podľa Ústavy Slovenskej republiky zaručuje so sprísnenou ochranou. 70. Zákonná úprava prevádzkovania hazardných hier v Zákone o hazardných hrách dáva obci právomoc rozhodovať o udelení individuálnej licencie (§10 ods. 5 písm. c/ Zákona o hazardných hrách) ako i rozhodovať o obmedzení prevádzkovania hazardných hier na území obce (§10 ods. 5 písm. d/ Zákona o hazardných hrách). VZN obce, ako orgánu štátnej správy, je podzákonným právnym aktom, ktorým možno ukladať určité povinnosti fyzickým a právnickým osobám len na základe zákona, t.j. zákon musí výslovne splnomocniť obec, aby mohla uložiť určitú povinnosť zasahujúcu do základných práv a slobôd. Ak chce obec uložiť zákaz umiestnenia herní na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a tým zasiahnuť do základných práv a slobôd osôb, musí mať na to výslovné zákonné splnomocnenie. 71.Správny súd uvádza, že predmetnou vecou sa dôkladne zaoberal, a to aj s ohľadom na názor obyvateľov Bratislavy, ktorí svojim podpisom podporili Petíciu (98 118 platných podpisov). V súdnom prieskume zistené nižšie opísané porušenia zákona zo strany žalovaného sú však takého charakteru a intenzity, že privodili nesúlad posudzovaného prijatého VZN zo Zákonom o hazardných hrách. 72.V konaní bolo preukázané, že žalovanému bola doručená dňa 29.06.2016 Petícia, ktorou sa podpísaní obyvatelia Bratislavy domáhali zákazu umiestňovania herní na území Bratislavy s odôvodnením, že ich prevádzkou dochádza k narušovaniu verejného poriadku. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti, že petičné právo je garantované Ústavou Slovenskej republiky v čl. 27, pričom Petičný zákon upravuje hmotnoprávne a procesné podmienky pri jeho použití. Po prijatí petície a prešetrení či táto spĺňa formálne náležitosti a následne je orgán verejnej moci, ktorému bola petícia určená, povinný petíciu vybaviť, t.j. vecne sa ňou zaoberať, prešetriť jej obsah a v lehote, ktorá neznemožní dosiahnutie jej účelu, písomne oznámiť výsledok vybavenia osobe, ktorá ju podala. Povinnosť zaoberať sa petíciou, t.j. petíciu prešetriť, slúži na vytvorenie podmienok, aby v prípade opodstatnenosti požiadaviek uvedených v petícii mohla obec prijať vo verejnom záujme opatrenia legislatívneho alebo iného charakteru (III. ÚS 266/08). 73.V predmetnej veci (rozhodovanie obce - žalovaného formou VZN o zákaze umiestňovania herní na území Bratislavy) ide o prenesený výkon štátnej správy na obec, ktorý v zásade reguluje štát na celoštátnej úrovni. Obec musí pred vybavením Petície slúžiacej ako podklad pre možnosť hlasovania o danom VZN uskutočniť zisťovanie splnenia Zákonom o hazarde (§ 10 ods. 6) stanovenej nevyhnutnej podmienky (narúšanie verejného poriadku v súvislosti s hraním hazardných hier), kedy obec (žalovaný) by mohla VZN ustanoviť zákaz umiestňovania herní v Zákonom o hazarde (§ 10 ods. 5 písm. d/) vymedzených priestoroch. 74.V zmysle § 10 ods. 6 Zákona o hazarde je jedinou zákonnou podmienkou, kedy obec (žalovaný) môže vydať dané VZN, existencia stavu, kedy v súvislosti s hraním hazardných hier sa v obci narúša verejný poriadok. Žiadny iný dôvod pre vydanie takéhoto VZN zákon nepozná. 75.V zmysle Petičného zákona (§ 5 ods. 5) je povinnosťou orgánu verejnej moci (žalovaného) podanú petíciu prešetriť tak, aby zistil skutočný stav veci a tiež to, či je podaná v súlade s právnymi predpismi a verejným záujmom. V prípade predmetnej Petície bolo potrebné, aby žalovaný zistil splnenie zákonom vyžadovanej podmienky, pre ktorú jedinú by mohol vydať dotknuté VZN, t. j. narúšanie verejného poriadku v súvislosti s hraním hazardných hier na území Bratislavy. 76.Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že tento neobsahuje žiadnu dokumentáciu o tom, že by orgán verejnej moci (žalovaný) zisťoval skutočný stav veci, t. j. že by nejakým spôsobom vykonal šetrenie, ktorým by zisťoval naplnenie zákonnej podmienky (narušovanie verejného poriadku v súvislosti s hraním hazardných hier, napr. že by prevádzky herní a koncentrácia hráčov v ich okolí spôsobovali rušenie verejného poriadku a znižovali tak kvalitu života obyvateľov Bratislavy) pre možnosť vydania VZN, ktoré by zakazovalo na území Bratislavy umiestňovať prevádzky herní v Zákonom o hazarde vymedzených budovách. Pritom je zrejmé, že žalovaný disponuje viacerými možnosťami ako by mohol takýto stav (rušenie verejného poriadku v súvislosti s hraním hazardných hier) zistiť, zadokumentovať a prípadne aj sankcionovať, napr. Mestskou políciou. Povinnosť prešetriť petíciu tak, aby príslušný orgán verejnej správy zistil skutočný stav veci, jeho súlad alebo rozpor s právnymi predpismi a verejným alebo iným spoločným záujmom, vyslovil Ústavný súd SR v náleze IV. ÚS 109/2010 -43 z 20.12.2010. Žiadne takéto zisťovanie v administratívnom spise nie je zadokumentované. Potom je potrebné prijať záver, že predmetná Petícia nebola prešetrená, resp. skutočný stav nebol zistený v súlade s právnymi predpismi (§ 5 ods. 5 Petičného zákona) a preto nedostatočne prešetrená petícia nemôže byť legitímnym podkladom pre jej vybavenie a ani následne predloženie návrhu VZN na hlasovanie o takomto návrhu. 77.Súd uvádza, že počas zákonom stanovenej lehoty na vybavenie Petície (30, resp. 60 pracovných dní od jej doručenia) mal žalovaný povinnosť prešetriť splnenie formálnych náležitosti Petície - pravosť a počet podpisov obyvateľov Bratislavy, ako aj naplnenie materiálnej podmienky Petície - rušenie verejného poriadku v súvislosti s hraním hazardných hier. Napriek tomu, že Petíciu žalovaný ani v predĺženej 60 dňovej lehote nevybavil (vybavená bola až dňa 27.01.2017) vôbec neskúmal materiálny dôvod Petície (v predloženom administratívnom spise nie je o tom žiaden doklad). Potom celkom zrejme nebol naplnený § 5 ods. 5 Petičného zákona, ktorý jednoznačne na to, aby mohla byť petícia vybavená stanovuje správnemu orgánu povinnosť prešetriť formálne náležitosti petície - podpisy obyvateľov, ale stanovuje aj povinnosť prešetriť a zistiť skutočný stav veci - materiálnu podmienku, v danom prípade skutočnosť, či dochádza v obci k narúšaniu verejného poriadku v súvislosti s hraním hazardných hier. Keďže k žiadnemu takémuto prešetrovaniu Petície zo strany žalovaného nedošlo (nebolo to nijako preukázané) postup žalovaného po doručení Petície znamená porušenie v žalobe namietaných ustanovení Zákona o hazarde (§ 10 ods. 5 písm. d/ a § 10 ods. 6) ako aj § 6 ods. 1 Zákona o obecnom zriadení. Samotné nedodržanie zákonných lehôt na vybavenie Petície zo strany žalovaného nemá vplyv na súlad napadnutého VZN so zákonom. 78.V rámci súdneho prieskumu, správny súd do svojho rozhodnutia transformoval „plnú jurisdikciu“ ako atribút práva na spravodlivý proces, v zmysle ktorej súd pri svojom rozhodovaní nemusí byť obmedzený v skutkových otázkach len tým, čo vo veci zistil žalobca. Súd teda celkom samostatne a nezávisle hodnotí správnosť a úplnosť úkonov žalovaného. V danom prípade súd skúmal pochybenia žalovaného v rámci celého procesu konania o návrhu VZN, teda aj štádium vybavenia petície v zmysle Petičného zákona a v rámci tohto zistil, že konanie žalovaného trpí takou vadou, ktorá má nepochybne vplyv na zákonnosť napadnutého VZN. 79. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 Ústavy SR je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v právnom názore: ,,V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorým boli priznané“ (ÚS 17/1999 nález z 22.09.1999 Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365; zhodne I.ÚS 44/1999 nález z 13.10.1999 Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 382, ako aj I.ÚS 54/02 nález z 13.11.2002 Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 2002 - II. polrok, s. 750, nález Ústavného súdu SR č. PL. ÚS 22/06). Judikatúra ústavného súdu tiež kladie dôraz, že v súlade s čl. 1 ods. 1 ústavy s uplatňovaním princípu právnej istoty v právom štáte sa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu právnych noriem; medzi ústavné princípy vlastné právnemu štátu patrí aj zákaz svojvôle v činnosti štátnych orgánov, ako aj zásada primeranosti, resp. proporcionality (m.m. PL. ÚS 1/04). Z citovaného čl. 152 ods. 4 ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo- hodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Dikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. 80.Zákonnou podmienkou pre hlasovanie o návrhu VZN je vybavenie petície, čo vyplýva z Petičného zákona. Následne nastupuje samotný proces rozhodovania - hlasovania mestského zastupiteľstva Bratislavy o predloženom návrhu VZN. Vybavenie petície a hlasovanie o návrhu VZN sú síce formálne oddelené fázy celého procesu konania začatého doručením petície avšak sú navzájom prepojené a podmienené. Potom súd musel dať za pravdu žalobcovi, že proces vybavenia petície a hlasovanie o návrhu VZN je proces vzájomnej synergie, tieto dva úkony nie je možné v logickej súvislosti od seba oddeliť. Bez vybavenej petície, podľa Petičného zákona, nemožno hlasovať o návrhu VZN a to všetko ultra uno - jedna petícia, jedno vybavenie petície, hlasovanie o návrhu VZN. Uvedený názor správny súd podporne opiera o rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR v súvislosti s petičným právom, ktorý vymedzil, že súčasťou objektívneho i subjektívneho petičného práva nie je povinnosť orgánu verejnej moci petícii vyhovieť. Ani ústava SR a tým ani zákon o petičnom práve neobsahujú záruky priaznivého alebo dôsledky nepriaznivého vybavenia petície. (nález PL. ÚS 4/2016-125 z 10.05.2017). 81. Preto pokiaľ ide o opätovné prerokovanie návrhu VZN podľa čl. 5 bod. 28 Rokovacieho poriadku, správny súd je názoru, že takto možno postupovať iba v prípade, ak mestské zastupiteľstvo koná autonómne, v rámci originálnej kompetencie, kedy môže vydať VZN bez výslovného splnomocnenia v zákone a nie v prípade preneseného výkonu štátnej správy, ako je to v predmetnom prípade, kedy obec v zmysle Zákona o hazardných hrách môže vydať VZN iba v prípade, keď sa obyvatelia obce petíciou sťažujú, že sa v obci narúša verejný poriadok v súvislosti s hraním hazardných hier. Obyvatelia Bratislavy, ktorí vyjadrili podporu Petícii majú právo, aby o nej poslanci hlasovali a prijali/neprijali VZN. Takéto hlasovanie o Petícii sa udialo na zasadnutí Mestského zastupiteľstva dňa 16.02.2017 a týmto hlasovaním bolo ich právo vyplývajúce z predloženej Petície naplnené a vyčerpané. Opätovne na ďalšom zasadnutí Mestského zastupiteľstva hlasovať o danom VZN (čo pripúšťa Rokovací poriadok) však už nie je možné. 82.Pokiaľ ide o opätovné predloženie návrhu VZN Mestskému zastupiteľstvu hl. m. SR Bratislavy, s odkazom na listinu špecifikovanú v odseku 32 tohto rozhodnutia, ako i prvú stranu Petície, súdu neunikla skutočnosť, že v predmetnej Petícii bol zvolený petičný výbor, ktorý bol zložený z primátora hlavného mesta SR Bratislavy a starostov mestských častí s tým, že predsedom petičného výboru bol primátor hlavného mesta SR Bratislavy. Potom je namieste prijať záver, že primátor Bratislavy v petičnom výbore celkom zjavne nevystupoval ako súkromná fyzická osoba (označenie Petičný výbor - primátor hlavného mesta SR Bratislavy a starostovia mestských častí), pričom zo Zákona o Bratislave primátorovi nevyplýva kompetencia zastupovať petičný výbor a predkladať návrhy petičného výboru Mestskému zastupiteľstvu. V postavení primátora Bratislavy vo vzťahu k petičnému výboru správny súd vzhliada konflikt záujmov, keď primátor Bratislavy predložil zastupiteľskému orgánu, ktorého zasadnutia zvoláva a vedie, návrh Petície, ktorej je predsedom petičného výboru, na prerokovanie návrhu VZN. Ak má platiť i v danej situácii všeobecný princíp demokracie, t.j. oddelenie „výkonnej moci od zákonodarnej“ (v kontexte úrovne právomoci obce), so zabezpečením účinnej verejnej kontroly, je nevyhnutné na konflikt záujmov poukázať. 83. V neposlednej rade sa súd zaoberal účelom Petície ako takej, keď z jej označenia v záhlaví prvej strany petičného hárku vyplýva, že na území Bratislavy dochádza k narušovaniu verejného poriadku v súvislosti s hraním hazardných hier a preto podpísaní obyvatelia hlavného mesta SR Bratislavy žiadajú, aby Mestské zastupiteľstvo hlavného mesta SR Bratislavy prijalo VZN, ktorým nebude možné prevádzkovať hazardné hry na území hlavného mesta SR Bratislavy. Z obsahu takto formulovanej (v súlade so Zákonom o hazardných hrách) petičnej požiadavky vyplýva, že v súvislosti s hraním hazardných hier dochádza k narušovaniu verejného poriadku, preto v tomto kontexte nepochybne vo vzťahu k verejnému poriadku je daná právomoc obce na riešenie problému možnosťou vydania VZN, avšak za splnenia Zákonnom o hazardných hrách stanovených podmienok (§ 11 ods.5 písm. c/, § 10 ods.5 písm. d/ a § 10 ods.6 a § 5 Petičného zákona). Pokiaľ by v súvislosti s hraním hazardných hier vzišla potreba riešenia sociálneho dopadu na obyvateľov Bratislavy, ako uviedol žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe v časti III. neexistencia dôvodov pre odklad účinnosti (keďže VZN bolo prijaté za účelom odstraňovania závažných dopadov hazardných hier, okrem iného na jednotlivcov hrajúcich hazardné hry - patologická závislosť, osobný bankrot, ako i sociálnu a ekonomickú situáciu dotknutých rodín - rozpad rodín, zadlžovanie rodín, ďalej negatívny vplyv na mladistvých, následnú ambulantnú starostlivosť, riziko kriminálnej aktivity a iné), takýto účel petície nie je možné naplniť, nakoľko sociálne otázky občanov Slovenskej republiky je oprávnený riešiť výlučne štát svojou nastavenou sociálnou politikou. A sociálna politika nespadá do kompetencie obce. V premise uvedených skutočností tu potom existuje rozpor medzi faktickým účelom samotnej Petície, ktorú uviedol sám žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe „sociálny dopad na obyvateľov Bratislavy v súvislosti s hraním hazardných hier“ a formálnym účelom vymedzeným v Zákone o hazardných hrách tak, ako je uvedený v záhlaví petičného hárku „ že sa v obci narúša verejný poriadok v súvislosti s hraním hazardných hier“. 84. K ostatným namietaným skutočnostiam správny súd uvádza len toľko, že podľa jeho názoru prejav vôle obyvateľov obce s riešením určitého problému vyjadrený v Petícii nie je javom trvalým, ale je odvislý od rôznych v čase sa meniacich a vyvíjajúcich faktorov (spoločenských, sociálnych, ekonomických, kultúrnych, demografických) a preto aj proces hlasovania zastupiteľstva obce o petícii obyvateľov nemôže byť časovo neobmedzený, čo by v danom prípade podľa Rokovacieho poriadku mohlo byť zneužité, keďže je daná možnosť až troch hlasovaní s odstupom druhého a tretieho hlasovania minimálne 6 mesiacov (maximálna doba nie je stanovená). Ďalšie namietané skutočnosti súd nepokladal za podstatné pre posúdenie namietanej súladnosti VZN so zákonom. 85. Vzhľadom na vyššie uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k názoru, že žaloba je podaná dôvodne, nakoľko žalovaný pri vybavení petície nepostupoval s odbornou starostlivosťou tak, aby vôľa obyvateľov Bratislavy, ktorí Petíciu podporili bola naplnená, preto podľa § 367 ods. 1 SSP vyslovil nesúlad celého VZN s právnymi predpismi tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. VIII. Trovy konania. 86. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 v spojení s § 175 ods.1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalobcovi žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si neuplatnil, preto mu súd právo na náhradu trov konania nepriznal. 87. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia stráca všeobecne záväzné nariadenie účinnosť.