Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 12Cb/1/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201626 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017201626.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Břouškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubici Kriškovej, v právnej veci žalobcu: G. A. - G. L., E. E. H. XX, XXX XX H., B.: XX XXX XXX, zast. JUDr. Štefanom Jurčom, PhD., advokátom, so sídlom Šafárikovo nám. č. 7, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, 811 09 Bratislava, o náhradu škody vo výške 538.148,31 Eur s príslušenstvom a o podnete na vstup do konania spoločnosti MCST, a.s., Vajnorská 136, 832 61 Bratislava, IČO: 35 779 365, zast. GHS Legal s.r.o., so sídlom Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava, IČO: 47 232 544, ako intervenienta na strane žalobcu, takto r o z h o d o l : Vstup intervenienta spoločnosti MCST, a.s., so sídlom Vajnorská 136, 832 61 Bratislava, IČO: 35 779 365, do konania na strane žalobcu nie je prípustný. o d ô v o d n e n i e : 1. Spoločnosť MCST, a.s., so sídlom Vajnorská 136, 832 61 Bratislava, podaním doručeným súdu dňa 17.01.2018 podala podnet na vstup do konania na strane žalobcu podľa ust. § 82 CSP. V odôvodnení svojho podania spoločnosť uviedla, že dňa 09.11.2017 bolo pôvodnému postupníkovi, teda pôvodnému vlastníkovi pohľadávky, ktorá je predmetom sporu v tomto súdnom konaní, doručené rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.10.2017 č.k. 12Cb/1/2017-473, ktorým krajský súd rozhodol tak, že vstup intervenienta, spoločnosti Tusculum s.r.o. do konania na strane žalobcu nie je prípustný. Uvedené rozhodnutie vychádza podľa názoru spoločnosti MCST a.s. z nesprávneho zistenia skutkového stavu veci a nezodpovedá obsahu súdneho spisu, keďže z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že zmluvami o postúpení pohľadávok došlo k postupnému postúpeniu žalovanej pohľadávky zo žalobcu G. A. - G. L.H. na spoločnosť Tusculum s.r.o., ktorej je v čase vyhlásenia uvedeného rozhodnutia vlastníkom, a držiteľom pohľadávky nebol žalobca, ale v čase rozhodnutia bola vlastníkom pohľadávky, ktorá je predmetom sporu spoločnosť Tusculum s.r.o. 2. Súčasným vlastníkom a držiteľom pohľadávky je spoločnosť MCST a.s., keďže z dôvodu opakovaných nezákonných rozhodnutí súdov v tejto veci, spôsobených najmä účelovým konaním žalobcu a predkladaním nepravdivých tvrdení spojených s účelovým interpretovaním dôležitých súvisiacich skutočností žalobcom, následkom čoho sa vlastníci pohľadávky nevedeli dostať do okruhu strán sporu, bola pohľadávka z dôvodu obchodnej a procesnej opatrnosti postúpená nazad spoločnosti MCST a.s. ako prvému postupníkovi zo zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej so žalobcom ako postupcom dňa 14.05.2003, ktorej existenciu a aj platnosť pre účely tohto konania potvrdil samotný žalobca a svojim rozhodnutím aj Najvyšší súd SR ako súd dovolací vo svojom uznesení č. 1MObdV/20/2008-275 zo dňa 16.12.2010, právoplatným dňa 03.02.2011. Spoločnosť poukázala na ust. § 81 CSP, ako aj na ust. § 82 ods. 1 a ods. 3 CSP. 3. Navrhovateľ uviedol, že po viac ako 10 rokoch obštrukcii zo strany žalobcu, ktorý bráni vlastníkom pohľadávky vstúpiť do súdneho konania, aby mohli akýmkoľvek spôsobom rozhodovať o osude pohľadávky, ktorej sú, resp. v danom čase boli vlastníkom, ako aj súvisiacich nezákonných rozhodnutí súdov v tejto veci, ktoré neposkytli vlastníkom pohľadávky účinnú a efektívnu právnu ochranu primeranými reakciami na obštrukčné snahy žalobcu, došlo k vráteniu pohľadávky späť k prvému postupníkovi, ktorý bol vlastníkom pohľadávky v čase od 14.05.2003 do 28.08.2007, t.j. spoločnosti MCST a.s. Hlavným dôvodom vrátenia pohľadávky je skutočnosť, že súd bez akéhokoľvek právneho základu po viac ako 10 rokoch procesných obštrukcií žalobcu jednoducho v rozpore so skutkovým stavom konštatoval v odôvodnení svojho rozhodnutia, že vlastníkom a držiteľom pohľadávky je žalobca, čím spochybnil okrem skutočného vlastníka pohľadávky v čase rozhodnutia všetkých predchádzajúcich vlastníkov pohľadávky, ktorá je predmetom sporu, teda všetkých postupníkov zo zmluvy o postúpení pohľadávky, ktoré sú obsahom súdneho spisu, ako aj samotné prvé postúpenie pohľadávky zo žalobcu na spoločnosť MCST a.s. Navrhovateľ poukázal na to, že už bývalý vlastník spoločnosť Tusculum s.r.o. a aj spoločnosť MCST a.s. považujú za nevyhnutné opätovne prevzatie vlastníckeho práva k pohľadávke z dôvodu zmarenia pôvodného obchodného zámeru spoločnosti Tusculum, ako aj zamedzenia poškodenia obchodného mena MCST a.s., keďže v dôsledku nepriaznivých procesných rozhodnutí súdov pôsobí spoločnosť MCST a.s. ako nedôveryhodný obchodný partner. V tejto súvislosti poukázal navrhovateľ na zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 05.01.2018. V súvislosti s uvedeným zdôrazňuje, že Krajský súd v Bratislave bez akéhokoľvek právneho odôvodnenia spochybnil vlastníctvo pohľadávky spoločnosťou Tusculum s.r.o. a to napriek skutočnosti, že v rozhodnutí zo dňa 18.11.2015 pod sp. zn. 45Cb/41/2001-390 sám vlastníctvo pohľadávky spoločnosťou Tusculum s.r.o. uznal a od uvedeného momentu nedošlo k žiadnemu hmotnoprávnemu úkonu, ktorým by došlo k zmene vlastníka pohľadávky, to nepochybne vyplýva aj z obsahu súdneho spisu. 4. Vzhľadom k tomu, že sa preukázalo, že v konaní nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, t.j. postúpenie pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávky medzi postupcom a postupníkom, súd návrhu na zmenu účastníkov vyhovel. Navrhovateľ poukázal na základné princípy Civilného sporového poriadku, hlavne na skutočnosť, že ochrana ohrozených alebo porušovaných práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a keď takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho sporu bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadne skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Uviedol, že krajský súd žiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo považoval v čase vydania rozhodnutia za vlastníka a držiteľa pohľadávky žalobcu a nie spoločnosť Tusculum s.r.o., teda prečo rozhodol v rozpore so skutkovým stavom zisteným a konštruovaným v čase vydania rozhodnutia. Navrhovateľ zdôraznil, že týmto podnetom vstupuje do konania v pozícii intervenienta na strane žalobcu, s ktorým vstupom do konania vytvára nerozlučné spoločenstvo z dôvodu, že klient spoločnosť MCST a.s. je vlastníkom pohľadávky, ktorá je predmetom sporu. Poukázal na ust. § 77 ods. 1 CSP, podľa ktorého nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinností, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný, procesný úkon jedného z nich platí aj pre ostatných. S prihliadnutím na skutočnosť, že rozhodnutie v tejto veci bude priamo zaväzovať aj skutočného vlastníka pohľadávky, teda navrhovateľa, navrhovateľ bude po vstupe do konania tvoriť so žalobcom nerozlučné spoločenstvo. Zdôraznil, že v právnej praxi je zrejmé a nesporné, že výrok právoplatného rozsudku je záväzným subjektívne okrem pre žalobcu, pre žalovaného, aj pre ostatných právnych nástupcov strán sporu. Zároveň je v právnej praxi zrejmé, že posledný postupník v rade postupníkov na základe zmlúv o prevode žalovanej pohľadávky, teda navrhovateľ, je právnym nástupcom žalobcu z dôvodu singulárnej sukcesie všetkých práv a povinností týkajúcich sa pohľadávky na základe jej prevodu na navrhovateľa. Z uvedeného je zrejmé, že rozhodnutie súdu o prípustnosti intervencie v konaní závisí výlučne na tom, či navrhovateľ odôvodní a preukáže svoj právny záujem na výsledku tohto súdneho konania, teda že rozhodnutím súdu bude dotknuté postavenie intervenienta, resp. jeho práva a povinností vyplývajúce z hmotného práva, čo jednoznačne preukazuje vlastnícke právo v žalovanej pohľadávke. Poukázal na ustálenú judikatúru, napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo 172/2010, podľa ktorého jediným zákonným kritériom, ktorého splnenie súd pri rozhodovaní o pripustení vedľajšieho účastníka skúma, je existencia jeho právneho záujmu na výsledku konania. Samotné nesúhlasné stanovisko žalobcu nemôže byť dôvodom na rozhodnutie o neprípustnosti vedľajšieho účastníka, čo možno chápať aj ako zákonnú výnimku z jeho dispozičnej zásady. Uvedené rozhodnutie najvyššieho súdu zároveň potvrdzuje, že na rozdiel od inštitútu zmeny žalobcu, na vstup intervenienta do konania sa nevyžaduje súhlas zo strany žalobcu, čo neumožňuje žalobcovi už k ďalším obštrukciam spočívajúcim v nezmyselnom neposkytnutí súhlasu so zmenou osoby žalobcu v konaní, napriek tomu, že žalovaný za súčasného právneho stavu nemôže plniť žalobcovi v prípade úspechu v konaní, spôsobovať prieťahy v základných procesných právnych otázkach tohto konania. Poukázal na to, že dňa 10.10.2006 sa uskutočnilo stretnutie strán a ich zástupcov vo veci zmeny účastníkov tohto súdneho konania, na ktorom bola na základe predloženia originálu zmluvy o postúpení pohľadávok zástupcami MCST a.s. C., právnym zástupcom G. A., aj samotným G. A. potvrdená existencia zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú v tom čase popierali. G. A., resp. jeho obchodný partner a splnomocnenec C. I. K. C.. C. na tomto rokovaní dokonca predložili svoj originál zmluvy o postúpení pohľadávky, čím potvrdili, že v tom čase uvádzali nepravdivé tvrdenia, ktoré pritom mali byť hlavným a jediným dôvodom spochybnenia postúpenia pohľadávky zo žalobcu na spoločnosť MCST a.s. Postupca G. A. následne zobral podaním zo dňa 24.10.2006, doručeným súdu 27.10.2006, vtedy podané odvolanie v celom rozsahu späť, pričom sa v podaní výslovne vyjadril, že vzhľadom na predloženie notársky overenej kópie zmluvy o postúpení pohľadávky spoločnosťou MCST a.s. nie je odvolanie ďalej dôvodné. Poukázal na to, že dňa 26.10.2006 bolo Najvyššiemu súdu SR doručené vyjadrenie MCST a.s., ktorým reagovala spoločnosť v tom čase na uvedené skutočnosti. V tomto vyjadrení spoločnosť MCST a.s. poukázala na vyššie uvedené stretnutie strán a ich zástupcov vo veci zámeny účastníkov zo dňa 10.10.2006 a pripojila k podaniu aj kópiu zo záznamu z tohto stretnutia. Možno teda konštatovať, že došlo zjavne k účelovému spochybneniu zmluvy o postúpení pohľadávky zo strany postupcu a procesného navrhovateľa p. G. A., resp. jeho právneho zástupcu, čo sa neskôr aj opakovane preukázalo, keď tieto osoby zobrali späť odvolanie a potvrdili platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Uviedol, že všetky uvedené rozhodujúce dokumenty, zmluva o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a spoločnosťou MCST a.s., záznam zo stretnutia a súvisiace vyjadrenia zmluvných strán preukazujúce, že vlastníkom pohľadávky je v súčasnosti spoločnosť MCST a.s. sú súčasťou súdneho spisu. Pokiaľ ide o vlastníctvo pohľadávky, poukázal na to, že predpokladom prípustnosti spoločnosti MCST a.s. ako intervenienta do konania je teda vyriešenie dvoch skutkových a právnych otázok. Po prvé či je spoločnosť MCST a.s. vlastníkom pohľadávky, ktorá je predmetom sporu. To že je spoločnosť MCST a.s. vlastníkom pohľadávky, ktorá je predmetom sporu vyplýva zo zmlúv o postúpení pohľadávok uvedených v tomto konaní, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a po druhé, či vlastník pohľadávky môže vstúpiť do prebiehajúceho súdneho konania ako intervenient v nerozlučnom spoločenstve na strane žalobcu s odkazom na konštantnú judikatúru a odbornú literatúru uvedenú v čl. III. a IV. tohto podania. Je nepochybné, že vlastník pohľadávky má jednoznačný predpokladaný právny záujem na výsledku súdneho konania, ktorý vyjadruje spoločnosť MCST a.s. týmto vstupom do súdneho konania. Uviedol, že súdy Slovenskej republiky ešte ani raz nerozhodovali o prípustnosti vstupu intervenienta, spoločnosti MCST a.s., do tohto konania v čase, keď bola spoločnostť MCST a.s. vlastníkom pohľadávky, ktorá je predmetom tohto súdneho konania. S prihliadnutím na skutočnosti uvedené v podanom návrhu poukázal na to, že momentálne vlastníctvo pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania, a to či má vlastník pohľadávky procesný nárok na nerozlučné procesné spoločenstvo so žalobcom sú jediné a dve hlavné právne otázky, o ktorých je potrebné súdom rozhodnúť pri posudzovaní možnosti vstupu spoločnosti MCST a.s. do konania ako intervenienta, teda sú základnými vymienenými požiadavkami na preskúmateľnosť rozhodnutia o vstupe vlastníka pohľadávky do konania ako intervenienta. 5. Uviedol, že podľa právnej teórie sa za vadu konania spravidla považuje okrem iného najmä nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu pre nedostatok alebo nezrozumiteľnosť dôvodov. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR I. ÚS 114/08. Tiež poukázal na čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Požiadal, aby v prípade, že súd nepripustí spoločnosť MCST a.s. ako vlastníka pohľadávky do konania, odôvodnil prečo nepovažuje túto spoločnosť za vlastníka pohľadávky, ktorá je predmetom sporu, resp. prečo nemá vlastník pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu právo byť intervenientom v súdnom konaní, v ktorom sa o jeho pohľadávke rozhoduje, teda aby súd podrobne právne odôvodnil odklon od konštantnej judikatúry uvedenej v rozhodnutí sp. zn. 8Sžo/172/2010, ÚS 60/2010 s prihliadnutím na čl. 2 základných princípov Civilného sporového poriadku. 6. Z uvedených dôvodov žiadal, aby súd podľa § 82 ods. 4 CSP oznámil vstup klienta ako intervenienta do konania stranám sporu, aby v prípade následného návrhu strán sporu rozhodol, že vstup intervenienta do konania je prípustný. 7. Navrhovateľ predložil súdu Zmluvu o postúpení pohľadávky uzatvorenú medzi spoločnosťou Tusculum s.r.o. a postupníkom MCST a.s. zo dňa 05.01.2018. 8. Súd doručil návrh na vstup do konania sporovým stranám a to žalobcovi, ako aj žalovanému. Žalovaný vo svojom podaní zo dňa 24.01.2018 uviedol, že Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja Slovenskej republiky ako účastník súdneho konania na strane žalovanej žiada o opravu nesprávnosti, pokiaľ ide o jeho označenie v rozhodnutí krajského súdu, ako aj v oznámení krajského súdu zo dňa 17.01.2017, keď v texte oznámenia bolo uvedené, že žalovaným je Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, Bratislava. V tejto právnej veci, a to v súvislosti s označením strany žalovanej, poukazuje na právnu skutočnosť, že podľa žaloby žalobcu podanej osobne na Krajský súd v Bratislave dňa 30.04.2001 a zmeny návrhu osobne podaného na Krajský súd v Bratislave dňa 10.10.2002, a to na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu štátu, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise je strana žalovaná uvedená a označená ako Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, predtým v tom čase platným názvom Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky a nie Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, resp. Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky ako strana žalovaná so zámenou účastníka konania na strane žalovanej nikdy písomne ani verbálne nesúhlasila a naviac listom č. 4592/2007-420 zo dňa 07.11.2007, ktorý sa nachádza v súdnom spise, oznámila Krajskému súdu v Bratislave, aby túto zámenu účastníka konania na strane žalovanej podľa v tom čase platného ustanovenia § 92 ods. 4 OSP nepripustil. Uviedol, že Krajský súd v Bratislave o tejto zámene účastníkov konania na strane žalovanej doposiaľ nerozhodol a v súdnom spise sa nenachádza žiadne rozhodnutie súdu, alebo doklad, ktorým by takáto zámena účastníkov súdneho konania na strane žalovanej bola vykonaná. Takýmto dokladom od súdu nedisponuje žiaden účastník konania, ani žalovaný Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Uviedol, že toto označenie strany žalovanej Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky sa uvádza vo všetkých doposiaľ vydaných súdnych rozhodnutiach v tejto právnej veci, a to v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Obo/235/2007 zo dňa 23.01.2008 založenom v súdnom spise, ako aj v uznesení krajského súdu č.k. 45Cb/41/01-137 zo dňa 26.09.2007 nachádzajúce sa v súdnom spise, ako aj v rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.01.2007 založený v súdnom spise, ako aj v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo/255/2006 zo dňa 26.10.2006, ktoré sa nachádza v súdnom spise. Poukázal aj na mimoriadne dovolanie Generálneho prokuratúra č. VI/Pz 349/08-8 zo dňa 21.10.2008 založené v súdnom spise, ako aj na list Najvyššieho súdu SR 1MObdV/20/2008 zo dňa 22.05.2009, ako aj na oznámenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.01.2017, ktoré sa taktiež nachádza v súdnom spise. Všetky zápisnice z pojednávaní pred Krajským súdom v Bratislave a predvolania na nariadené pojednávania sú založené v súdnom spise, v ktorých je žalovaný uvedený ako Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, predtým v tom čase platným názvom Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky a nie Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené žiada Krajský súd v Bratislave, aby v uvedenom oboznámení opravil účastníka súdneho konania na strane žalovanej, aktuálne podľa právneho stavu celej právnej veci, a to Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu potom namieta aj svoju pasívnu legitimáciu v spore a žiada, aby návrh žalobcu v celom rozsahu vo veci samej zamietol. 9. K návrhu na vstup spoločnosti MCST a.s. do konania ako intervenienta na strane žalobcu sa vyjadril podaním doručeným súdu dňa 05.02.2018 aj žalobca. Poukázal na skutočnosť, že žalobca so spoločnosťou MCST a.s., so sídlom Vajnorská 136, 832 61 Bratislava, IČO: 35 779 365 vedie viacero súdnych sporov. Uviedol, že žalobca už vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach a písomných stanoviskách opakovane uvádza, že zásadne nesúhlasí s návrhom alebo podnetom na vstup akejkoľvek ďalšej inej osoby do konania, v tom čase s návrhom pristúpenia spoločnosti MCST a.s., so sídlom Vajnorská 136, Bratislava, ako na vstup vedľajšieho účastníka v zmysle vtedy platného ustanovenia § 93 ods. 2 OSP. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 26.09.2007 č.k. 45Cb/41/01-137 návrh na pripustenie vedľajšieho účastníka spoločnosti MCST a.s., so sídlom Vajnorská 136, ako vedľajšieho účastníka na strane žalobcu zamietol. Naproti tomu uznesením č.k. 45Cb/41/2001-390 zo dňa 18.11.2015 návrhu na zámenu účastníka na strane žalobcu vyhovel v prospech intervenienta, nástupníckej spoločnosti Tusculum s.r.o., Bratislava. V podanom odvolaní zo dňa 04.12.2015 zhrnul žalobca dôvody, prečo so vstupom intervenienta do konania nesúhlasí a za pravdu mu dal opakovane Najvyšší súd SR. Jeho ostatné rozhodnutie sp. zn. 2Obo/3/2016 zo dňa 29.11.2016 vrátil napadnuté rozhodnutie a návrh bol takisto zamietnutý. Žalobca ďalej uvádza, že takýto vstup by mal byť v súlade so záujmami a cieľom, ktorý chce žalobca v uvedenom súdnom konaní dosiahnuť, čo nie je, práve naopak záujmy žalobcu a intervenienta sú diametrálne odlišné a protichodné. Okrem toho už boli takéto návrhy intervenienta, resp. jeho nástupcov, v minulosti rozhodnutiami súdov dostatočne prejudikované, vždy s konečným a negatívnym výsledkom. Vzhľadom na skutočnosť, že záujmy intervenienta sú v zjavnom rozpore a kolízii so záujmami žalobcu a z dôvodu, že ním uvádzané tvrdenia nedostatočným spôsobom odôvodňujú jeho právny záujem na výsledku konania, navrhol, aby súd s poukazom na ust. § 82 ods. 3 v nadväznosti na ust. § 83 a súvisiacich Civilného sporového poriadku v platnom znení rozhodol, že intervenientom podaný návrh na vstup do konania nie je prípustný. 10. Krajský súd v Bratislave sa zaoberal v prvom rade námietkou zo strany žalovaného, pokiaľ ide o jeho označenie, keď žalovaný vo svojom vyjadrení k podanému návrhu poukázal na to, že strana v spore na strane žalovaného je Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ako strana sporu pôvodne Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky a nie Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, tak ako to uvádzal Krajský súd vo svojom poslednom rozhodnutí, ako aj v svojich prípisoch. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na doplnenie návrhu zo strany žalobcu doručeného súdu dňa 28.04.2008, keď žalobca uviedol, že po oboznámení sa s obsahom písomností, ktoré sporová protistrana založila do súdneho spisu dospel k záveru, že žalovaný tak ako bol označený v pôvodnom návrhu je označený neúplne. Uviedol, že správne označenie žalovaného má byť Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky, Dobrovičova 1, Bratislava. V danom prípade sa nejedná o zámenu účastníka, ale iba o odstránenie vady spočívajúcej v jeho neúplnom označení a z toho dôvodu nepodal návrh na zámenu účastníka konania. Reagoval tak na podanie žalovaného založené v súdnom spise na č.l. 214, kde samotný pôvodný žalovaný Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky uvádzal, že podľa ust. § 18 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu, alebo jeho nesprávnym úradným postupom má správne byť označená strana žalovaná takto: Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky. 11. Vzhľadom k uvedenému súd nepristúpil k vydaniu uznesenia o zámene účastníka na strane žalovaného, ale akceptoval podanie žalobcu ako návrh na odstránenie vady v označení žalovaného a tento jeho návrh bol akceptovaný aj zo strany súdov, tak súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu vo všetkých ďalších rozhodnutiach vydaných po tomto podanom návrhu. 12. Krajský súd poukazuje na ust. § 82 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého ustanovenia intervenient vstupuje do konania z vlastného podnetu alebo na základe oznámenia o spore podľa § 86 písomným podaním. 13. Podľa ust. § 82 ods. 4, vstup intervenienta do konania súd oznámi stranám, čo aj bolo zo strany súdu realizované. 14. Podľa ust. § 83, súd na návrh rozhodne, či je vstup intervenienta prípustný. 15. Navrhovateľ odôvodnil svoj návrh o vstupe do konania na strane žalobcu predovšetkým tým, že je vlastníkom pohľadávky uplatnenej v predmetnej veci na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi spoločnosťou Tusculum s.r.o. a navrhovateľom spoločnosťou MCST a.s. dňa 05.01.2018. Poukázal tiež na to, že spoločnosť MCST a.s. nadobudla pôvodne predmetnú pohľadávku od žalobcu dňa 14.05.2003, ktorej existenciu aj platnosť pre účely tohto konania potvrdil samotný žalobca a podľa jeho názoru to potvrdil aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí vydanom pod č.k. 1MObdV/20/2008-275 zo dňa 16.12.2010, právoplatným dňa 03.02.2011. Uvádza, že na to, aby mohol súd pripustiť vstup navrhovateľa do konania ako intervenienta na strane žalobcu je v prvom rade potrebné posúdiť, či je žalobca vlastníkom predmetnej pohľadávky a po druhé je potrebné posúdiť, či vlastníctvo pohľadávky odôvodňuje jeho vstup do konania na strane žalobcu, t.j. či je intervenient v nerozlučnom spoločenstve na strane žalobcu. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že otázku platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a spoločnosťou MCST a.s. zo dňa 14.05.2003, ako aj následne všetkých ďalších zmlúv o postúpení predmetnej pohľadávky nie je možné posúdiť v konaní o vstupe intervenienta do konania, ale toto bude predmetom dokazovania vo veci samej. Je nesporné, že pôvodný žalobca postúpenie pohľadávky na navrhovateľa popiera a v predmetnej veci dokazovanie doposiaľ neprebehlo. Vzhľadom k uvedenému je potrebné teda posúdiť, či má navrhovateľ postavenie intervenienta a či je nevyhnutné, aby do konania vstúpil bez ohľadu na to, či je vlastníkom, alebo nie je vlastníkom predmetnej pohľadávky. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že je síce pravdou, že dovolací súd zrušil uznesenie odvolacieho súdu, ktorým súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zamietol vstup spoločnosti MCST a.s. do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalobcu a že v odôvodnení napadnutého uznesenia konštatoval, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu tvorila súčasť spisového materiálu notársky osvedčená kópia zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.05.2003, ktorú odvolateľ, t.j. spoločnosť MCST a.s., doložil podaním zo dňa 26.10.2006 a obsahom spisu bol tiež záznam zo stretnutia zo dňa 10.10.2006 medzi zástupcom spoločnosti MCST a.s, Bratislava, právnym zástupcom žalobcu, na ktorom nespochybnil autentickosť notársky osvedčenej kópie zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.05.2003. Zároveň konštatoval, že v spise sa nachádza aj späťvzatie odvolania žalobcu doručené súdu prvého stupňa dňa 27.10.2006 proti uzneseniu prvostupňového súdu vydaného pod č.k. 45Cb/41/2001-94 zo dňa 28.07.2006. Podstatou žalobcovho späťvzatia odvolania bola skutočnosť, že spoločnosť MCST a.s. predložila notársky osvedčenú kópiu zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.05.2003, ktorej autentickosť žalobca uznal a nakoľko odvolacím dôvodom bolo to, že protistrana nedisponuje originálom zmluvy stalo sa odvolanie bezpredmetné. Odvolací súd uviedol, že generálny prokurátor správne poznamenal, že účastníci konania, ani samotný súd o predložení originálu zmluvy k nahliadnutiu nepožiadali. Pritom zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť predkladať súdu originály písomnosti, a že originály nahrádzajú v plnom rozsahu ich osvedčené kópie. Mal za to, že odvolací súd vychádzal z nesprávneho skutkového, ako aj právneho názoru. Dovolací súd teda zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie. 16. Krajský súd ako súd prvej inštancie poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR vydané pod č.k. 5Obo/13/2011 zo dňa 16.01.2012, ktorým súd zmenil napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave vydané pod č.k. 45Cb/41/2001-137 tak, že pripustil vstup MCST a.s., Vajnorská 136, Bratislava do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalobcu. 17. K uvedenému rozhodnutiu podal dovolanie žalobca, o ktorom dovolaní rozhodol Najvyšší súd SR uznesením vydaným pod č.k. 1Obdo/5/10/2012 dňa 30.05.2013, ktorým zrušil uznesenie odvolacieho súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie z dôvodu, že vo veci došlo k vade uvedenej pod § 237 písm. g/ OSP tým, že v odvolacom konaní, ktorého výsledkom bolo dovolaním napadnuté uznesenie Najvyššieho súdu SR ako súdu odvolacieho vydaného pod č.k. 5Obo/13/2011-288 rozhodovali vylúčené sudkyne Najvyššieho súdu SR. Vo veci opätovne rozhodol Najvyšší súd SR rozhodnutím vydaným pod č.k. 2Obo/55/2013-354 dňa 29.07.2015, kde potvrdil rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.09.2007 vydaného pod č.k. 45Cb/41/2001-137, ktorým súd prvej inštancie nepripustil, resp. zamietol návrh spoločnosti MCST a.s. na jeho pripustenie do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalobcu. Odvolací súd konštatoval, že v čase podania podnetu na vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalobcu už nebola spoločnosť MCST a.s., Vajnorská 136, Bratislava, IČO: 35 779 365 vlastníkom predmetnej pohľadávky a jej vlastníkom bola spoločnosť MANNINVEST CORPORATION LLC, so sídlom v USA. Ostatným vlastníkom pohľadávky, ktorá je predmetom sporu je v súčasnosti už spoločnosť Kenty s.r.o. Spoločnosť s ktorou spoločnosť MCST a.s., Vajnorská 136, Bratislava odvodzoval svoj návrh na vstup do konania ako vedľajší účastník na strane žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky sa stala nepodstatnou. 18. Krajský súd poukazuje aj na uznesenie vydané pod č.k. 45Cb/41/2001-390, ktorým pripustil v súdnom konaní vedenom na súde prvej inštancie zmenu účastníka konania na strane žalobcu tak, že novým navrhovateľom je spoločnosť Tusculum s.r.o., so sídlom Boženy Nemcovej v Bratislave, čo odôvodnil tým, že predmetná spoločnosť nadobudla pohľadávku na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi spoločnosťou Tusculum s.r.o. a B.. Aj proti tomuto uzneseniu sa odvolal žalobca a odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na zámenu účastníka na strane žalobcu zamietol a odvolanie žalovaného odmietol. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd konštatoval, že zákonné podmienky na to, aby mohlo byť návrhu na zámenu žalobcu vyhovené, nie sú v danom prípade splnené. Návrh na zámenu žalobcu podal na to neoprávnený subjekt spoločnosť Tusculum s.r.o., so sídlom R.. Odvolací súd poukázal na to, že návrhu na zámenu na strane účastníkov konania v zmysle vtedy platnej zákonnej úpravy § 92 ods. 2 OSP mohol podať výlučne žalobca. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že ku dnešnému dňu neexistuje jediné uznesenie zo strany súdu prvej inštancie alebo odvolacieho, resp. dovolacieho súdu, ktorým by bolo vyhovené navrhovateľovi v súvislosti s jeho vstupom do konania, poprípade nejakej inej spoločnosti, ktorá nadobudla v minulosti predmetnú pohľadávku. 19. Krajský súd má za to, že vlastníctvo pohľadávky v danom prípade je sporné a na preukázanie vlastníctva predmetnej pohľadávky nestačí predložená zmluva o postúpení pohľadávky, ale je potrebné skúmať platnosť tejto zmluvy o postúpení pohľadávky a v predmetnej veci vzhľadom na námietky žalobcu vykonať dokazovanie. 20. V ďalšom sa súd zaoberal otázkou, či sú splnené predpoklady na vstup navrhovateľa ako intervenienta do konania na strane žalobcu. Krajský súd ako súd prvej inštancie v predmetnej veci poukazuje na skutočnosť, že procesné postavenie intervenienta v spore môže byť dvojaké. Intervenient a strana, ktorá v spore podporuje tvoria nerozlučné spoločenstvo podľa § 84 a § 77 CSP, t.j. ak bude rozsudok v intervenovanom spore pre intervenienta záväzný a druhý prípad, ak strana, ktorú v spore podporuje netvoria nerozlučné spoločenstvo a rozsudok bude v intervenovanom spore záväzný iba subjektívne medzi stranami sporu. 21. Nerozlučné spoločenstvo v konaní je také procesné spoločenstvo, kde úkony jedného subjektu spoločenstva v zásade zaväzujú každý ďalší subjekt, ktorý je členom procesného spoločenstva. Nerozlučné spoločenstvo vzniká z povahy veci vždy tam, kde sa rozhodnutie tejto veci musí vzťahovať na všetky subjekty tvoriace procesné spoločenstvo na jednej strane. Ak dochádza k zmene žaloby, späťvzatiu, uznaniu, alebo vzdaniu sa nároku, ako aj k uzatvoreniu zmieru je na procesnú perfektnosť tohto úkonu potrebný súhlas všetkých procesných spoločníkov vystupujúcich na jednej strane. Vyplýva to z povahy veci, keďže ide o úkony s tzv. hmotnoprávnou relevanciou, vyžaduje sa súhlas všetkých dotknutých spoločníkov. Podobné stanovisko však treba zaujať i v prípade niektorých ďalších dispozitívnych úkonov subjektov v nerozlučnom spoločenstve a to napriek tomu, že zákon takýto úkon výslovne neuvádza, napríklad späťvzatie, či vzdanie sa odvolania. Pri nerozlučnom procesnom spoločenstve spravidla bude z právneho predpisu vyplývať určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi subjektmi. 22. Krajský súd má za to, že v danom prípade nejde o takýto typ spoločenstva medzi žalobcom a spoločnosťou MCST a.s. 23. Spoločnosť MCST a.s. sa domnieva, že je vlastníkom predmetnej pohľadávky, t.j. má akoby postavenie strany sporu, ktoré je však v tomto štádiu konania sporné a o ktorom postavení bude prebiehať dokazovanie. 24. Krajský súd poukazuje na skutočnosť, že právny záujem intervenienta na výsledku sporu, kde vynesený rozsudok bude záväzný iba subjektívne, je daný vtedy, ak existuje medzi intervenientom a stranou sporu taký hmotnoprávny vzťah, pre ktorý má predmet intervenovaného sporu povahu predbežnej otázky. Riešenie sporu medzi žalobcom a žalovaným bude determinovať obsah právneho vzťahu medzi intervenientom a stranou, ktorú podporuje. Či v priebehu sporu majú intervenient a strana, ktorú podporuje spoločný záujem. Táto situácia sa zmení, ak spor prehrá. Súd poukazuje v súvislosti s námietkou spoločnosti MCST a.s. týkajúcou sa jednotlivých zmlúv o postúpení pohľadávky, na základe ktorej malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky na túto spoločnosť z pôvodného žalobcu a následne zo spoločnosti Tusculum s.r.o. na skutočnosť, že navrhovateľ nebol úspešný, pokiaľ ide o zámenu na strane žalobcu na základe vyššie citovaných vydaných rozhodnutí súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho a dovolacieho súdu. 25. Je nesporné, že navrhovateľ spoločnosť MCST a.s. Bratislava sa snažila ešte zvrátiť daný stav ústavnou sťažnosťou podanou na Ústavný súd SR dňa 17.07.2017, avšak bezvýsledne. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca so spoločnosťou MCST a.s. netvoria nerozlučné spoločenstvo a podľa ust. § 85 CSP, ak intervenient spolu so stranou, na ktorej strane vystupuje netvoria nerozlučné spoločenstvo podľa § 77, vyžadujú prostriedky procesného útoku, alebo prostriedky procesnej obrany podľa § 149 - 154 uplatnenej intervenientom súhlas tejto strany, inak na ne súd neprihliada. Ak samotný žalobca nemá záujem o vstup tejto spoločnosti do konania, súd má za to, že neboli naplnené predpoklady na jeho vstup do konania a preto vstup spoločnosti MCST a.s., so sídlom Vajnorská 136, Bratislava do konania s poukazom na ust. § 83 CSP nepripustil. 26. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3 :0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.