Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 12Cb/1/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201626 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017201626.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Břouškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubici Kriškovej, v právnej veci žalobcu: G. A. - G. L., E. E. H. XX, XXX XX H., B.: XX XXX XXX, zast. JUDr. Štefan Jurčo, PhD., advokát, so sídlom Šafárikovo nám. č. 7, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, 811 09 Bratislava, o náhradu škody vo výške 538.148,31 Eur s príslušenstvom, takto r o z h o d o l : Súd žalobu zamieta. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 30.04.2001 podal žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 28.737.230,- Sk (538.148,31 Eur) s príslušenstvom z dôvodu, že dňa 01.08.1996 vstúpil Štátny majetok Galanta, ktorého zriaďovateľom je žalovaný do likvidácie. Žalobca uviedol, že bol dlhoročným dodávateľom kŕmnych zmesí pre Štátny majetok Galantu a pokračoval s dodávkami aj počas likvidácie. Uviedol, že štátny majetok za dodanú kŕmnu zmes nezaplatil a dlhuje mu ku dňu podania žaloby 16.212.256,- Sk s príslušenstvom k 23.04.2001 úroky z omeškania vo výške 12.524.974,- Sk. Uviedol, že príslušenstvo narastá o sumu 10.800,- Sk denne. Túto sumu predstavujú výlučne faktúry za dodávky kŕmnych zmesí počas likvidácie štátneho podniku. Dodávky kŕmnej zmesi zabraňujú zmenšovaniu sa majetku štátneho podniku. Podľa metodického usmernenia organizačného zabezpečenia likvidácie štátnych podnikov rezortu pôdohospodárstva vydaným vo vestníku Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky dňa 01.02.2000, ročník 32, čiastka 1, časť IX, odsek 6, náklady a výdavky spojené s priebehom likvidácie sa nepovažujú za záväzky štátneho podniku. Žalobca ďalej uviedol, že v zákone o štátnom podniku č. 111/1990 Zb. v znení neskorších predpisov v § 15c ods. 2 je uvedené, čo sa platí z výnosu likvidácie a teda nie sú tu spomenuté náklady na likvidáciu a náklady v priamej súvislosti s ňou. Podľa názoru žalobcu z toho vyplýva, že žalovaný ako zriaďovateľ je povinný zaplatiť odmenu likvidátorovi, znalcom, strážnej službe, ako aj všetky náklady spojené s likvidáciou, medzi ktoré nepochybne patria aj náklady na kŕmenie živých stád, ktoré tvoria podstatu likvidovaného podniku. Uviedol, že likvidáciu Štátneho majetku Galanta si objednal žalovaný ako zriaďovateľ tohto štátneho podniku, a teda je povinný zabezpečiť aj jej priebeh a znášať náklady spojené s likvidáciou. Tým, že výnos z likvidácie žalovaný nepoužil ani nepoužije na zaplatenie faktúr za dodávky kŕmnych zmesí, čím by sa bol majetok žalovaného zmenšil, ale sa nezmenšil, teda u žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu. Poukázal tiež na to, že žalovaný nezaplatil dodávku kŕmnych zmesí určenej pre stáda, ktoré sú podstatou likvidovaného podniku, bezdôvodne sa obohatil na úkor žalobcu a poukázal pritom na ust. § 456 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa obohatí. Poukázal tiež na uznanie záväzkov zo dňa 19.03.1998, odsúhlasenie pohľadávok zo dňa 29.01.2001, 26.01.2000 a 29.01.1999 a predložil tiež aj faktúry z ktorých odvodzuje svoj právny nárok. 2. Žalobca k podanej žalobe predložil list, ktorým sa obrátil na Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky v Bratislave a zároveň k žalobe predložil informáciu o aktuálnom stave likvidácie štátneho podniku Štátny majetok Galanta zo dňa 16.02.2001. Ako listinný dôkaz bol predložený aj nesúhlas Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky s výmazom štátneho podniku v likvidácii Štátny majetok Galanta z Obchodného registra zo dňa 10.11.2000. Podaním doručeným súdu dňa 10.10.2002 žalobca podal návrh na zmenu návrhu, keď prekvalifikoval svoju pôvodne podanú žalobu na návrh na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu štátu vo výške 16.212.256,- Sk s príslušenstvom. Poukázal na to, že pri nezákonnom výmaze Štátneho podniku Galanta, š.p. v likvidácii z Obchodného registra Okresného súdu Trnava, počas procesu jeho likvidácie, žalovaný ako zakladateľ nevykonal a nevyužil všetky zákonom mu povolené možnosti na nápravu daného stavu. Uviedol, že Obchodný register Okresného súdu Trnava pri výmaze Štátneho podniku Galanta, š.p. v likvidácii pochybil a postupoval v rozpore so zákonom, keď vykonal výmaz v zmysle ustanovení o obchodných spoločnostiach podľa Obchodného zákonníka, ktorý sa však na výmaz štátneho podniku nevzťahuje. Uviedol, že návrh na výmaz štátneho podniku z Obchodného registra v zmysle ust. § 15 ods. 2 Zák. o štátnom podniku podáva zriaďovateľ, prípadne likvidátor. Žalovaný a ani likvidátor Štátneho majetku Galanta, š.p. v likvidácii takýto návrh nikdy nepodali. Zdôraznil, že naopak, žalovaný potom ako sa dozvedel o protiprávnom výmaze Štátneho majetku Galanta, š.p. v likvidácii z Obchodného registra, nepodnikol žiadne kroky na nápravu uvedeného stavu. Žalovaný svojou nečinnosťou porušil podľa názoru žalobcu svoje povinnosti uložené mu zákonom a tým znemožnil žalobcovi vymáhanie jeho nesporných právnych nárokov, čím mu spôsobil škodu. 3. Ďalšie porušenie zákona, povinnosti a úradného postupu žalovaného spočíva v tom, že v prípade neukončenia likvidácie Štátneho majetku Galanta, š.p. v likvidácii nebola ukončená z dôvodu likvidácie (nebola ukončená z dôvodu protiprávneho výmazu Štátneho majetku Galanta, š.p. v likvidácii z Obchodného registra) mal žalovaný podľa názoru žalobcu v zmysle ust. § 16 ods. 2 Zák. o štátnom podniku oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi. Tá spočíva podľa jeho názoru v tom, že bol povinný mu oznámiť, na ktorý subjekt prešiel majetok a záväzky zaniknutého Štátneho majetku Galanta. Žalovaný si túto svoju povinnosť uloženú mu v zákone voči žalobcovi nesplnil, čím mu takisto znemožnil vymáhanie jeho pohľadávky voči Štátnemu majetku Galanta, š.p. v likvidácii. 4. Uviedol, že rozhodnutím o prevode majetku Štátny majetok Galanta, š.p. na Štátny majetok Senec, š.p. v likvidácii a neoznámenie tejto povinnosti žalobcovi zo strany žalovaného viedlo k zamedzeniu možnosti vymáhania oprávnených nárokov žalobcu. Žalovaný týmto konaním a rozhodnutím spôsobil žalobcovi škodu tým, že mu priamo znemožnil vymáhanie a uhradenie svojej oprávnenej a nespornej pohľadávky v procese likvidácie Štátny majetok Galanta, š.p., ako i v procese likvidácie Štátneho majetku Senec, š.p. v likvidácii. Preto je žalovaný podľa názoru žalobcu, ako orgán štátnej správy, ktorý svojou činnosťou a nesprávnym úradným postupom spôsobil žalobcovi škodu, povinný v zmysle ust. § 18 zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, uvedenú škodu v celom rozsahu nahradiť. Z uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby súd pripustil zmenu pôvodného návrhu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 16.212.256,- Sk spolu s 18 % úrokom z omeškania od 19.03.1998 do zaplatenia, ako i trovy právneho zastúpenia vo výške 1.594.475,- Sk na účet právneho zástupcu, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 12.06.2002 uviedol, že podľa § 15c ods. 2 písm. g/ zák. č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov, v priebehu likvidácie je likvidátor povinný vyporiadať záväzky a pohľadávky likvidovaného štátneho podniku. 6. Podľa § 15a cit. právneho predpisu, likvidáciou podniku sa rozumie prevod majetku štátu na iné osoby na účel speňaženia majetku a vyporiadania všetkých záväzkov zrušeného podniku. Zdôraznil, že pri vyporiadaní záväzkov sa postupne uspokoja pohľadávky zamestnancov podniku, pohľadávky štátu a pohľadávky ostatných veriteľov. Žalobca bol vo vzťahu k likvidovanému podniku v postavení veriteľa, ktorého pohľadávka vznikla z bežného obchodného vzťahu, konkrétne z dodávky kŕmnych zmesí pre výživu zvierat pred i počas likvidácie podniku. V súlade s citovaným ustanovením § 15c ods. 2 písm. g/ bolo povinnosťou likvidátora uspokojiť pohľadávku žalobcu z výťažku speňažovania majetku likvidovaného podniku. V danom prípade preto nejde o bezdôvodné obohatenie žalovaného, nakoľko právna povaha tohto vzťahu takúto špecifikáciu nepripúšťa, ani samotný žalobca nechápal svoju majetkovú stratu ako bezdôvodné obohatenie, ale ako pohľadávku voči likvidovanému podniku, ako vyplýva z jeho listu, ktorý doručil osobne žalovanému dňa 23.04.2001. Zdôraznil, že konanie žalovaného nevykazuje skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia, ako je definované v § 451, § 454 Občianskeho zákonníka. Poukázal na § 5 ods. 1 a 2 Zák. o štátnom podniku, podľa ktorého podnik je právnickou osobou, ktorá vystupuje v právnych vzťahoch vo svojom mene a nesie zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov. Podnik nezodpovedá za záväzky štátu alebo iných subjektov. Štát nezodpovedá za záväzky podniku. 7. Žalovaný ako zakladateľ Štátneho majetku Galanta vykonával voči podniku funkciu orgánu hospodárskeho riadenia za podmienok a v rozsahu ustanovenia Zákona o štátnom podniku. Nezodpovedal teda za jeho záväzky a z jeho činnosti mu nemohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie vo vzťahu k tretím osobám. V danom prípade teda nejde o bezdôvodné obohatenie, ale o zodpovednosť za záväzok z bežného obchodného vzťahu. Za tento záväzok zodpovedal likvidátor, u ktorého by ho mohol žalobca uplatniť v priebehu likvidácie zrušeného podniku. Na základe uvedených skutočností žiadal, aby súd žalobu zamietol. 8. Súd na pojednávaní konanom dňa 20.09.2004 za účasti právneho zástupcu žalobcu, ako aj za účasti žalovaného pripustil zmenu návrhu v zmysle podania zo dňa 10.10.2002. Na uvedenom pojednávaní zároveň žalovaný namietol premlčanie uplatneného nároku. Podaním doručeným súdu dňa 07.07.2006 navrhovateľ MCST a.s., IČO: 35 779 365, Vajnorská 136, Bratislava podal návrh na zámenu účastníkov konania na strane žalobcu s poukazom na ust. § 92 ods. 2 OSP a uviedol, že žalobou zo dňa 30.04.2001 bolo začaté sporové konanie žalobcu G. A. - G. L. Q., H., proti Slovenskej republike, Ministerstvu pôdohospodárstva SR. Dňa 14.05.2003 žalobca Zmluvou o postúpení pohľadávky vo výške 16.212.560,- Sk s príslušenstvom, ktorá je predmetom konania, túto postúpil na postupníka, spoločnosť MCST, a.s. Zároveň k podanému návrhu pripojil Zmluvu o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi žalobcom a postupníkom MCST, a.s., Vajnorská 136, Bratislava, kde podpis žalobcu bol overený dňa 30.06.2003 na G. Ú.A. O. H. a za navrhovateľa MCST, a.s. podpísal predmetnú zmluvu o postúpení pohľadávky predseda predstavenstva Š. E., ktorého podpis bol overený na Notárskom úrade, pred notárkou F. N. dňa 03.07.2003. 9. Žalobca upresnil označenie žalovaného podaním doručeným súdu dňa 28.04.2008, keď uviedol, že žalobou zo dňa 30.04.2001 v znení jej zmeny zo dňa 10.10.2002, vedenom na Krajskom súde v Bratislave sa domáhal voči pôvodne žalovanému Ministerstvu pôdohospodárstva Slovenskej republiky, náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu štátu podľa § 18 zák. č. 58/1969 Zb. v tom čase platnom znení, vo výške 16.212.256,- Sk s príslušenstvom. Žalobca uviedol, že s odstupom času a po oboznámení sa s obsahom ostatných písomností, ktoré sporová protistrana založila do súdneho spisu dospel k názoru, že žalovaný, tak ako bol označený v pôvodnom návrhu, je označený neúplne. Preto týmto podaním upresnil označenie žalovaného na Slovenská republika, zast. Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky, Dobrovičova 1, 811 02 Bratislava. Uviedol, že v danom prípade sa nejedná o zámenu účastníka, ale iba o odstránenie vady, spočívajúcej v jeho neúplnom označení a z tohto dôvodu je toto podanie koncipované tak, ako je uvedené vyššie. Uviedol, že poukazuje na platnú judikatúru R 30/1995 podľa ktorej: o zámenu účastníka občianskeho súdneho konania nejde, ak sa v priebehu konania iba odstráni vada spočívajúca v neúplnom označení inak nepochybného účastníka s odkazom na Zborník IV. 10. O návrhu spoločnosti MCST, a.s., Vajnorská 136, Bratislava o zámenu účastníka na strane žalobcu rozhodol súd uznesením č.k. 45Cb/41/2001-94, ktorým pripustil zámenu na strane žalobcu tak, že z konania vystúpi žalobca G. A. - G. L. Q., H. a na jeho miesto na strane žalobcu vstúpi MCST, a.s., Bratislava. Proti tomuto uzneseniu sa odvolal žalobca podaním doručeným súdu dňa 15.08.2006. Žalobca doložil do spisu záznam zo stretnutia konaného dňa 10.10.2006, ktoré sa konalo za účasti zástupcov spoločnosti MCST, a.s. pána E., C.. R. K. C.. G. na jednej strane a JUDr. Štefana Jurča, právneho zástupcu žalobcu, G.. A., t.j. žalobcu, C.. I., B.. D.. L. K. C.. C. na druhej strane. Na stretnutí sa sčasti preberali aktuálne otázky ohľadne pohľadávky MCST, a.s. voči p. A., AGROREGA, s.r.o. a voči MP SR. JUDr. Jurčovi bola predložená notársky overená kópia originálu Zmluvy o postúpení pohľadávky voči MP SR uzatvorená medzi G.. A. a MCST, a.s., ktorý ju prevzal. JUDr. Jurčo po jej preštudovaní nespochybnil jej autentičnosť. Strany sa dohodli, že sa stretnú za účelom doriešenia zvyšných otvorených problémov medzi stranami v neskoršom termíne. 11. Podaním doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 27.10.2006 zobral žalobca odvolanie voči uzneseniu o zámene účastníkov na strane žalobcu späť z dôvodu, že na základe osobného stretnutia, ktoré sa uskutočnilo dňa 10.10.2006 s protistranou, kde bola predložená notársky overená kópia Zmluvy o postúpení pohľadávky, na základe ktorej došlo k zmene účastníka konania na strane žalobcu, netrvá na podaní odvolania, nakoľko jediným dôvodom na podanie predmetného odvolania bola skutočnosť, že protistrana nedisponuje originálom citovanej zmluvy, pristúpil k tomuto procesnému úkonu. 12. Najvyšší súd uznesením vydaným pod č.k. 2Obo/255/2006-115 zo dňa 26.10.2006 zmenil uznesenie súdu prvej inštancie, t.j. Krajského súdu v Bratislave č.k. 45Cb/41/2001-94 tak, že nepripustil zámenu účastníkov na strane žalobcu, podľa ktorej mal z konania vystúpiť žalobca G. A. - G. L. Q., H. a na jeho miesto do konania mala vstúpiť spoločnosť MCST, a.s., Vajnorská 136, Bratislava. 13. Proti tomuto uzneseniu podala spoločnosť MCST, a.s. dovolanie podaním doručeným súdu dňa 08.12.2006. 14. Rozsudkom Najvyššieho súdu SR vydaným pod č.k. 1Obdo V/109/2006-126 zo dňa 31.01.2007 bolo dovolanie MCST, a.s., Vajnorská 136, Bratislava zamietnuté. 15. Podaním doručeným súdu dňa 25.09.2007 spoločnosť MCST, a.s., so sídlom Vajnorská 136, Bratislava podala návrh v zmysle ust. § 93 OSP na vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalobcu, ktorý odôvodňovala tým, že spoločnosť MCST, a.s. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.05.2003 sa stala vlastníkom pohľadávky, ktorá je predmetom sporu. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 28.08.2007 bola táto pohľadávka postúpená zo spoločnosti MCST, a.s. na postupníka MANNINVEST Corporation LLC., so sídlom 1220 N. Market St., Suite 606 Willmington, USA. V zmysle tejto zmluvy o postúpení pohľadávky má spoločnosť MCST, a.s. právny záujem na výsledku sporu a okrem toho je na jej základe oprávnená vystupovať v predmetnom spore za účelom ochrany právnych záujmov nového vlastníka pohľadávky. 16. Súd vytýčil pojednávanie na deň 26.09.2006, na ktorom bolo prijaté uznesenie, ktorým súd návrh na pripustenie vedľajšieho účastníka spoločnosti MCST, a.s., so sídlom Vajnorská 136, Bratislava, ako vedľajšieho účastníka na strane žalobcu zamietol. 17. Podaním doručeným súdu dňa 18.10.2007 podal návrh na zámenu účastníka spoločnosť KENTI, s.r.o., so sídlom Jugoslávská 115, Brno, Česká republika, na tom skutkovom základe, že spoločnosť KENTI, s.r.o. podobne ako spoločnosť MCST, a.s. pokladá rozhodnutie Najvyššieho súdu SR za nesprávne a v rozpore so základnými právami garantovanými Ústavou Slovenskej republiky. Zároveň však spoločnosť KENTI, s.r.o. považoval za potrebné zdôrazniť, že tieto rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sa týkajú návrhu na zámenu účastníkov konania, podaného spoločnosťou MCST, a.s. dňa 06.07.2006, resp. sa týkajú iba odvolania G. - G. H. proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.07.2006 o pripustení zámeny účastníka konania G. - G. H. za MCST, a.s. a teda pri rozhodovaní o návrhu na zámenu účastníkov konania, podávanom spoločnosťou KENTI, s.r.o. v tomto podaní sa nemôže vychádzať z tohto konkrétneho skutkového a právneho záveru predmetných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR. Rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sú teda záväzné len pre sporové strany v nich označené, t.j. pre G. - G. H. a MCST, a.s. 18. Táto spoločnosť zdôraznila, že žalobca ako postupca previedol zmluvou o postúpení pohľadávky medzi G. - G. H. a MCST, a.s. na postupníka pohľadávku s celým jej príslušenstvom a všetky práva s ňou spojené. Žalobca G. - G. H. nie je dokonca v zmysle ust. čl. III. ods. 2 - 5 Zmluvy o postúpení pohľadávky oprávnený pohľadávku vymáhať a prijímať od dlžníka akékoľvek plnenie. Žalobca ako postupca mal dokonca odovzdať postupníkovi - spoločnosti MCST, a.s. všetku písomnú a účtovnú agendu týkajúcu sa pohľadávky. 19. Na základe uvedeného navrhol, aby súd pripustil zámenu účastníka konania na strane žalobcu, aby pripustil zmenu žalobcu G. A. - G. L. Q., H., ktorý z konania vystupuje na KENTI, s.r.o., Jugoslávska 115, Brno, Česká republika, ktorý do konania vstupuje ako žalobca. 20. Zároveň súdu predložil Zmluvu o postúpení pohľadávky medzi postupcom MCST, a.s., Vajnorská 136, Bratislava a postupníkom MANNINVEST CORPORATION LLC, so sídlom 1220 N. Market Street, Wilmington, USA uzatvorenú dňa 28.08.2007 a písomný súhlas predsedu predstavenstva spoločnosti MCST, a.s. Š. E.L. s postúpením pohľadávky podľa tejto Zmluvy o postúpení pohľadávky tretej osobe, ktorou je pre tento prípad spoločnosť KENTI, s.r.o., so sídlom Brno, Česká republika. Tento písomný súhlas nadobúda účinnosť dňom podpisu oprávnenej osoby splnomocniteľa. 21. Zároveň bola predložená zmluva o postúpení pohľadávky medzi spoločnosťou MANNINVEST CORPORATION LLC, so sídlom 1220 N. Market Street, Wilmington, USA, zast. B.. H. C., riaditeľ a spoločnosťou KENTI, s.r.o. ako postupníkom, predmetom ktorej bolo postúpenie predmetnej pohľadávky, a na základe ktorej postupca a postupník súhlasili, že prijímajú záväzok spoločnosti MCST, a.s., so sídlom Vajnorská 136, Bratislava. Spoločnosť MCST, a.s. podala sťažnosť proti porušovaniu základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky na Ústavný súd dňa 17.07.2007 v súvislosti s tým, že nebola pripustená zámena žalobcu. 22. Krajský súd v Bratislave uznesením vydaným pod č.k. 45Cb/41/2001-137 zamietol návrh spoločnosti MCST, a.s., so sídlom Vajnorská 136, Bratislava na jej vstup ako vedľajšieho účastníka do konania. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie spoločnosť MCST, a.s. Najvyšší súd SR uznesením vydaným pod č.k. 6Obo/235/2007-207 zo dňa 23.01.2008 napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave vydané pod č.k. 45Cb/41/2001-137 potvrdil. 23. Podaním doručeným súdu dňa 28.03.2008 sa opätovne vyjadril k celému predmetu sporu žalovaný, kde uviedol, že trvá na svojom písomnom stanovisku zo dňa 10.10.2002 a zdôraznil, že namieta nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného - Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a to v súlade s ust. § 18 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Zdôraznil, že žalobca v pôvodnej žalobe zo dňa 30.04.2001, ako aj v zmenenej žalobe zo dňa 10.10.2002 nesprávne označil žalovaného - Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Zdôraznil, že toto označenie strany žalovanej Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, ako aj petitu veci náhrada škody sa uvádza vo všetkých doposiaľ vydaných rozhodnutiach v tejto právnej veci. Poukázal pritom na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 45Cb/41/2001-137 zo dňa 26.09.2007 v obchodnej veci žalobcu G. A. - G. L. Q., H. XXX, proti žalovanému Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, 811 09 Bratislava, zast. JUDr. Ottom Nedveďom, o náhradu škody a o návrhu na pripustenie vedľajšieho účastníka na strane žalobcu, založené v súdnom spise viď. rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 1Obdo V 109/2006 zo dňa 31.01.2007. Preto uvedené právnym zástupcom obchodnej spoločnosti KENTI, s.r.o. v návrhu na zámenu účastníka konania zo dňa 16.10.2007 na strane prvej a druhej, že stranou žalovanou je Slovenská republika, Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, je v celej právnej veci predkladané súdu nepravdivo, zavádzajúco a bez preukázania uvedeného v tomto návrhu na zámenu účastníka konania. 24. Zdôraznil, že podľa ust. § 18 ods. 1 zák. č. 58/196 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, má správne byť označená strana žalovaná takto: Slovenská republika, v zastúpení Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky. 25. Poukázal tiež na to, že žalobca sa o škode dozvedel už dňa 19.03.1998, ako to sám predložil súdu a to uznaním záväzku likvidátorom B.. K. T., ale aj zmeneným petitom žaloby, ktorý žalobca podal osobne dňa 10.10.2002 na Krajský súd Bratislava, a ktorým žalobca požaduje od žalovaného zaplatiť istinu vo výške 16.212.256,- Sk spolu s 18 % úrokom z omeškania, a to práve od 19.03.1998, kedy sa o škode dozvedel. V tejto súvislosti vznáša aj námietku premlčania práva na náhradu škody, a to podľa ust. § 22 ods. 1 prvá veta zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Z uvedeného dôvodu žiada, aby súd žalobu zamietol. 26. V predmetnej veci podal generálny prokurátor mimoriadne dovolanie proti uzneseniu Najvyššieho súdu SR z 23.01.2008 č.k. 6Obo/235/2007-207. Navrhol, aby uvedené rozhodnutie Najvyšší súd SR zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR o mimoriadnom dovolaní generálneho prokuratúra rozhodol uznesením vydaným pod č.k. 1MObdV/20/2008-275 zo dňa 16.12.2010, ktorým uznesenie odvolacieho súdu 6Obo/235/2007-207 zo dňa 23.01.2008 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Jednalo sa o uznesenie, ktorým odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh spoločnosti MCST, a.s., Vajnorská 136, Bratislava na jeho pripustenie do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalobcu. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 5Obo/13/2011-288 zmenil napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.09.2007, č.k. 45Cb/41/2001-137 a pripustil vstup MCST, a.s., Vajnorská 136, Bratislava, do konania, ako vedľajšieho účastníka na strane žalobcu. 27. Proti tomuto uzneseniu opätovne podal dovolanie žalobca G. A. - G. L., H. XXX podaním doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 28.02.2012. Najvyšší súd SR uznesením vydaným pod č.k. 1ObdoV/10/2012-323 zo dňa 30.05.2013 uznesenie vydané pod č.k. 5Obo/13/2011-288 zo dňa 16.01.2012 zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. 28. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením vydaným pod č.k. 2Obo/55/2013-354 zo dňa 29.07.2015 potvrdil uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.09.2007 č.k. 45Cb/41/2001-137, ktorým Krajský súd v Bratislave zamietol návrh spoločnosti MCST, a.s., Vajnorská 136, Bratislava na jeho pripustenie do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalobcu. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.09.2015. 29. Podaním doručeným dňa 10.11.2015 podala návrh na zámenu účastníka na strane žalobcu spoločnosť Tusculum, s.r.o. na tom skutkovom základe, že táto spoločnosť nadobudla predmetnú pohľadávku od postupcu B.. H. C., so sídlom N. L., ktorý nadobudol predmetnú pohľadávku od spoločnosti MANNINVEST CORPORATION LLC, so sídlom Market Street, Suite 606, Wilmington, USA na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 25.03.2010. Spoločnosť Tusculum, s.r.o. mala nadobudnúť predmetnú pohľadávku na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky dňa 25.09.2015. Súd uznesením č.k. 45Cb/41/2001-390 zo dňa 18.11.2015 na uvedenom skutkovom základe pripustil zámenu účastníkov na strane žalobcu tak, že novým žalobcom je spoločnosť Tusculum, s.r.o., so sídlom Boženy Nemcovej 15, Bratislava. 30. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný, namietal opätovne svoju pasívnu legitimáciu v predmetnej veci a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 31. Odvolanie proti predmetnému uzneseniu podal aj žalobca. 32. Najvyšší súd SR uznesením vydaným pod č.k. 2Obo/3/2016-417 zmenil napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18.11.2015 č.k. 45Cb/41/2001-390, ktorým pripustil zámenu účastníkov na strane žalobcu s tým, že novým žalobcom je spoločnosť Tusculum, s.r.o., so sídlom ul. Boženy Nemcovej 15, Bratislava tak, že návrh na zámenu žalobcu zamietol. 33. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.12.2016. 34. Uznesením vydaným pod č.k. 2Ndob/6/2017-461 zo dňa 24.08.2017 Najvyšší súd SR rozhodol, že na prejednanie a rozhodnutie veci je príslušný Krajský súd v Bratislave. Uznesením vydaným pod č.k. 12Cb/1/2017-473 Krajský súd v Bratislave intervenienta, spoločnosť Tusculum, s.r.o., so sídlom Námestie Martina Benku 10, Bratislava do konania na strane žalobcu nepripustil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.11.2017. Taktiež Krajský súd v Bratislave uznesením vydaným pod č.k. 12Cb/1/2017-500 zo dňa 12.02.2018 nepripustil vstup intervenienta, spoločnosť MCST, a.s., so sídlom Vajnorská 136, Bratislava do konania na strane žalobcu. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.03.2018. 35. V predmetnej veci bolo vytýčené pojednávanie na rozhodnutie vo veci samej na deň 12.06.2018. Krajský súd poukazuje na ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 36. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 37. Podľa § 470 ods. 3 CSP, na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. 38. Na pojednávanie konané dňa 12.06.2018 sa dostavil žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu a žalovaný. Žalobcu, t.j. stranu sporu G. A. - G. L., E. E. H. XX ospravedlnil z dôvodu, že sa nemôže z dôvodu zdravotného stavu zúčastniť predmetného pojednávania, o čom predložil aj lekárske potvrdenie, z ktorého vyplynulo, že vzhľadom na zdravotný stav nedoporučuje ošetrujúci lekár zúčastňovať sa pojednávaní vytýčených ani v budúcnosti. 39. Žalobca uviedol na otázku súdu, či chce doplniť skutočnosti k podanej žalobe v znení zmeneného návrhu na č.l. 41, že trvá na podanej žalobe s tým, že predmetom žaloby je zaplatenie 538.148,31 Eur, tak ako to bolo špecifikované pri podaní zmeny žaloby na č.l. 41. Iné skutočnosti k žalobe neuviedol. Zároveň súd upovedomil právneho zástupcu žalobcu, že vzhľadom k predloženým listinným dôkazom a k daným skutkovým okolnostiam bude pojednávať v neprítomnosti žalobcu (strany sporu). 40. Právny zástupca žalovaného poukázal na skutočnosť, že opätovne namieta svoju pasívnu legitimáciu v spore. Zdôraznil, že od začiatku od roku 2008 je v zápisniciach a v niektorých rozhodnutiach súdu prvej inštancie ako žalovaný uvádzaný Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, Bratislava, že nemá k dispozícii oprávnenie žalovaného na zastupovanie, a to na Slovenskú republiku, zastúpenú Ministerstvom pôdohospodárstva rozvoja a vidieka Slovenskej republiky a má za to, že k takejto oprave ani nemalo dôjsť v zmysle vtedy platného ust. § 43 OSP. Ďalej opätovne namieta premlčanie pohľadávky z dôvodu, že žalobca sa dozvedel o škode v roku 1998 a návrh vo veci samej podal v roku 2001, resp. zmenený petit žaloby bol podaný až 10.10.2002 a preto má za to, že v zmysle ust. § 22 ods. 1 prvá veta zák. č. 58/1969 je uplatnený nárok žalobcu premlčaný. 41. K otázke premlčania sa vyjadril právny zástupca žalobcu, ktorý poukázal na č.l. 62, kde uvádza, že k odsúhlaseniu pohľadávky došlo dňa 29.01.2001 a že pôvodná žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia bola podaná ešte dňa 30.04.2001 a pokiaľ došlo k modifikácii tejto žaloby podaním návrhu na zmenu žaloby a to tým, že žalobca si uplatňoval pohľadávku titulom náhrady škody, v danom prípade pôvodným podaním došlo k spočívaniu premlčacej lehoty. K uvedenému žalovaný zdôraznil, že zotrváva na svojom pôvodnom stanovisku, že došlo k premlčaniu pohľadávky. Právny zástupca žalobcu poukázal na to, že nedošlo k retroaktivite ani novelou zák. č. 514/2003 Z.z. a konštatoval, že tento zákon retroaktivitu neupravuje a teda žaloba bola podaná v zmysle § 1 ods. 3 k nadväznosti § 18 zák. č. 58/1969. 42. V priebehu pojednávania sa ako verejnosť dostavil zástupca spoločnosti MSCT, ktorý uviedol, že je vlastníkom predmetnej pohľadávky. 43. Žalobca k dotazu súdu, aby zaujal stanovisko k zmluve o postúpení pohľadávky na č.l. 108 a k prehláseniu žalobcu ohľadom vzdania sa nároku na plnenie na č.l. 110 uviedol, že v tom čase, keď došlo k podpisu zmluvy nebol právnym zástupcom žalobcu, vie sa vyjadriť iba k tomu, čo mu bolo povedané zo strany jeho klienta. Uviedol, že táto zmluva sa stala preňho nevýhodná, preto boli originály zmluvy skartované a navyše má za to, že osvedčenie o pravosti podpisu k zmluve sa netýka žalobcu, ale Š. E. a nie je pevne zviazané so zmluvou. Poukázal na článok 6 predmetnej zmluvy týkajúcej sa platobných podmienok a uviedol, že nebolo presne stanovené, aká bude odplata za predmetnú pohľadávku, jedná sa o simulovaný právny úkon a nikdy nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o odplate za pohľadávku, tak ako sa to uvádza v bode 1 článku 6 predmetnej zmluvy. 44. Na otázku súdu, aby sa právny zástupca žalobcu vyjadril k vzdaniu sa nároku na plnenie vysporiadania pohľadávky z č.l. 110, k záznamu stretnutia medzi zástupcami žalobcu a spoločnosťou MCST, a.s. zo dňa 10.10.2006 na č.l. 111 uviedol, že nikdy nespochybnil existenciu zmluvy o postúpení pohľadávky. 45. K takémuto stretnutiu došlo, avšak vyjadril sa iba k tomu, že zmluva bola skatovaná a k okolnostiam ktoré nasledujú, preto má za to, že by bolo dobré vypočuť v predmetnej otázke žalobcu. Žalovaný uviedol, že poukazuje v tejto súvislosti k hmotnoprávnej stránke veci na list zo dňa 04.06.2009, kde namietal postúpenie predmetnej pohľadávky na spoločnosť MCST, a.s., keďže táto spoločnosť mala nadobudnúť pohľadávku bez súhlasu žalovaného a nepredložila súdu originály zmluvy o postúpení pohľadávky. Naďalej namieta svoju pasívnu legitimáciu v spore. Právny zástupca žalobcu ďalej poukázal na list z prokuratúry zo dňa 21.10.2008 založený v spise, ako aj na ďalšie zápisnice z pojednávania NS SR, kde je žalovaný označený ako Ministerstvo pôdohospodárstva a zdôraznil, že má poverenie na zastupovanie tohto orgánu a nie Slovenskej republiky v zastúpení Ministerstvom pôdohospodárstva. Právny zástupca žalobcu ešte poukázal na to, že zastupuje svojho klienta od 16.06.2006 a pokiaľ ide o späťvzatie odvolania, toto robila AK Jesenského, ktorá bola pôvodným zástupcom žalobcu. Navrhol doplniť dokazovanie o vypočutie jeho klienta, pokiaľ je potrebné sa zaoberať otázkou právneho nástupníctva. Na otázku súdu, či je potrebné vypočuť žalobcu, právny zástupca žalobcu zdôraznil, že v záujme hospodárnosti sporu necháva toto na posúdení súdu, či ho vypočuje. Právny zástupca žalovaného poukázal na to, že tiež právny zástupca žalobcu v odvolaní zo dňa 14.12.2015 označil žalovaného ako Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a toto doručoval Krajskému súdu v Bratislave listom zo dňa 09.12.2015. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemal. 46. Na to súd vyhlásil uznesenie, ktorým nepripustil vypočutie žalobcu ako strany sporu k otázke uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a spoločnosťou MCST, a.s. V rámci záverečnej reči žalobca uviedol, že sa pridržiava pôvodne podaného návrhu a poukázal na všetky listinné dôkazy založené v spise. Mal za to, že je nespochybniteľné, že žalobca dodal kŕmne zmesi štátnemu majetku, tieto mu neboli zaplatené, chybným postupom likvidátora nebola jeho pohľadávka uspokojená. Zdôraznil, že žaloba je dôvodná, trvá na tom, aby mu bola uplatnená pohľadávka zaplatená a zároveň mu boli priznané podľa pomeru úspechu aj trovy konania. 47. Žalovaný v rámci záverečnej reči uviedol, že poukazuje na svoje stanoviská zo dňa 11.06.2002, 07.11.2007 a 25.03.2008, ktoré sú založené v spise. Pokiaľ ide o nesprávny postup a náhradu škody voči štátu, poukázal na ust. § 15c ods. 2 zák. č. 111/1990 o štátnom podniku, v zmysle ktorého ustanovenia je likvidátor povinný vysporiadať v rámci likvidácie podniku všetky záväzky a pohľadávky likvidovaného podniku. V rámci likvidácie žalobca vedel, že Štátny podnik Galanta je likvidovaný, mohol si svoju pohľadávku uplatnil voči tomuto štátnemu podniku, resp. likvidátorovi, ktorý zodpovedal za úhradu pohľadávok. Zlý postup likvidátora nezakladá zodpovednosť štátu voči tretím osobám, keďže v danom prípade išlo o obchodnoprávny vzťah medzi žalobcom a likvidovaným štátnym podnikom a uvedená zodpovednosť nie je založená ani vtedy platným zákonom o náhrade škody voči štátu. Na základe uvedeného žiadal, aby žalobu súd zamietol. Doplnil, že Štátny majetok Galanta zanikol bez právneho nástupcu, jeho zánikom zanikli aj všetky práva a záväzky a teda nemohli prejsť na žiadny iný subjekt. Poukázal na ust. § 5 ods. 1 a 2 zák. o štátnom podniku, z ktorého je zrejmé, že štátny podnik zodpovedá za záväzky pohľadávky a táto zodpovednosť nemôže prejsť na štát, resp. na iný štátny orgán. 48. Podľa ust. § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. 49. Podľa ust. § 185 ods. 2 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. 50. Podľa ust. § 185 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bolo vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva. 51. Súd o návrhu žalobcu, ktorým žiadal o vypočutie jeho klienta, strany sporu G. A. - G.K. L., H. XXX k otázke uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky vydal uznesenie, ktorým nepripustil vykonanie tohto dôkazu, keďže má za to, že v danom prípade sa jedná iba o právne posúdenie otázky uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky. Súd poukazuje na skutočnosť, že z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky jednoznačne vyplýva, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a spoločnosťou MCST, a.s., Vajnorská 136, Bratislava dňa 14.05.2003, pričom podpis žalobcu bol overený na G. Ú. O. H. dňa 30.06.2003 a podpis Š. E., predsedu predstavenstva spoločnosti MCST, a.s. bol overený pred Notárskym úradom F. N. dňa 03.07.2003. Predmetom zmluvy bola pohľadávka postupcu voči Slovenskej republike, Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenská republika, Dobrovičova 12, Bratislava, ktorá ku dňu podpisu zmluvy predstavovala sumu 36.837.230,- Sk. 52. Je zrejmé, že v čl. 6 platobné podmienky zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že výška odplaty za postúpenie pohľadávky postupníka na postupcu bude predmetom dodatku tejto zmluvy len v tom prípade, ak dlžník zaplatí postupníkovi. Krajský súd má za to, že v danom prípade nejde o simulový právny úkon. Zmluvné strany jednoznačne mali vôľu postúpiť predmetnú pohľadávku za odplatu. Postupník, t.j. spoločnosť MCST, a.s., Vajnorská 136, Bratislava prebrala od postupcu jeho pohľadávku voči Slovenskej republike, Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, Bratislava. Pohľadávka bola presne špecifikovaná a zároveň sa zmluvné strany dohodli, že pri postúpení pohľadávky sa riadia príslušnými ust. § 524 a nasl. Obč. zák. Zároveň účastníci zmluvy prehlásili, že ani jedná zo zmluvných strán v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky nebola v konkurze. Súd má za to, že v danom prípade došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky v zmysle ust. § 524 a nasl. Obč. zák., čo dosvedčujú aj následné kroky zmluvných strán, keď na stretnutí konanom dňa 10.10.2006 zmluvné strany za účasti svojich právnych zástupcov konštatovali, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky. Ani jedná zo strán, a teda ani JUDr. Jurčo, zástupca žalobcu, ktorý bol prítomný na uvedenom stretnutí, nespochybnil jej autentičnosť. Dôsledkom toho boli ďalšie kroky žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu JUDr. Štefana Jurča, ktorý podaním zo dňa 27.10.2006 v dôsledku postúpenia pohľadávky zobral späť odvolanie podané proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave pod č.k. 45Cb/41/2001-94, ktorým pripustil zámenu účastníkov na strane žalobcu tak, že z konania vystúpi žalobca G. A. - G. L. Q., H. a na jeho miesto vstúpi spoločnosť MCST, a.s., Vajnorská 136, Bratislava. 53. Vzhľadom na listinné dôkazy založené v spise mal súd za to, že vypočutie G. A., ako strany sporu k otázke uzatvorenia zmluvy o postúpení, nebolo potrebné, keďže v danom prípade ide iba o právne posúdenie predmetnej zmluvy. 54. Súd má za to, že uzavretie zmluvy o postúpení, vzhľadom na predložené listinné dôkazy nikto nespochybnil, navyše spoločnosť MCST, a.s. postupovala predmetnú pohľadávku na ďalšie právne subjekty. V rámci pojednávania pred Krajským súdom v Bratislave právny zástupca žalobcu potvrdil, že zmluva bola uzatvorená tak, ako to vyplýva aj z ďalších listín. Skutočnosť, že originál zmluvy bol skartovaný z dôvodu, že žalobca z určitých dôvodov namietal postúpenie pohľadávky, nerobí takúto zmluvu neplatnou. Vzhľadom k uvedenému má krajský súd za to, že žalobca nie je v predmetnom spore aktívne legitimovaný, keďže už predmetnú pohľadávku nevlastní a túto platne postúpil. 55. Pokiaľ ide o námietku žalovaného ohľadne pasívnej legitimácie, súd sa s takouto námietkou nestotožnil, keďže z obsahu spisu z č.l. 226 nesporne vyplýva, že žalobca upravil označenie žalovaného na Slovenská republika, zastúpená v tom čase Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, Dobrovičova 1, Bratislava, práve v tej súvislosti, že prekvalifikoval uplatnený nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu štátu a keďže v takomto prípade nemožno žalovať Ministerstvo, ale štát, t.j. Slovenskú republiku, zastúpenú Ministerstvom pôdohospodárstva. Práve z týchto dôvodov opravil označenie žalovaného tak, ako je uvedené vyššie. 56. Súd má za to, že v danom prípade nešlo o zmenu účastníka v zmysle vtedy platného ust. § 92 ods. 2 OSP, ale išlo iba o spresnenie označenia v súvislosti so zmenou žaloby. Vzhľadom k tej skutočnosti, že žalobca nie je v spore aktívne legitimovaným, súd sa vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovaného nezaoberal a nezaoberal sa ani ďalšími hmotnoprávnymi námietkami, ktoré žalovaný namietal vo svojich vyjadreniach a v rámci pojednávania v predmetnej veci. 57. Súd poukazuje na ust. § 524 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. 58. Podľa § 524 ods. 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 59. V zmysle citovaného ust. postupca stráca postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Pohľadávku po jej postúpení nie je oprávnený vymáhať a nie je oprávnený ani prijať plnenie od dlžníka. Keďže postúpením pohľadávky postupca prestal byť veriteľom je povinný postupníkovi vydať alebo na neho previesť všetky prostriedky právnej ochrany a zabezpečovacie prostriedky, ktoré sa viažu k pohľadávke. 60. Postupník na základe postúpenia sa stane veriteľom namiesto postupcu a pohľadávku nadobúda s príslušenstvom a všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené. Pohľadávku nadobúda aj s námietkami, ktoré možno proti nej uplatniť. Vzhľadom k vyššie uvedenému a vzhľadom k tomu, že súd má za to, že zmluva o postúpení pohľadávky bola uzatvorená platne, má za to, že žalobca nie je v predmetnom spore aktívne legitimovaný a preto žalobu zamietol. 61. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP a ich nárok by bol priznal žalovanému, ak by mu boli trovy konania vznikli. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.