Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/202/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201678 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017201678.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobkyne: L.. C.. Y. G., bytom Š. XXXX/ XX, L. X., zastúpená: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s. r. o., Kadnárova 83, 831 06 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-41/2017/OPK zo dňa 16.08.2017, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred orgánmi verejnej správy X. L.. C.. Y. G. (ďalej len menovaná) dňa 17.11.2016 v čase o 17:50 hod. viedla v L. X. v čase mimo výkonu štátnej služby osobné motorové vozidlo značky VW N., EČV: L. XXX K., kde v kruhovej križovatke W.-K., km 28,192 zišla s vozidlom za pravú krajnicu v smere jazdy, prešla cez ostrovček, kde narazila do stojaceho motorového vozidla značky VW N., EČV: N. XXX K. vodiča Ľ. L. z J., ktorý stál na hranici križovatky a dával prednosť vozidlám jazdiacim po hlavnej ceste. 2. V rámci šetrenia predmetnej dopravnej nehody bola menovaná podrobená dychovej skúške na prítomnosť alkoholu v dychu. Touto skúškou dňa 17.11.2016 v čase o 18:53 hod. bola u nej zistená hodnota 0,47 mg etanolu na 1 liter vydychovaného vzduchu (v prepočte 0,98 promile alkoholu v dychu). Opakovanou dychovou skúškou v čase o 19:11 hod. dňa 17.11.2016 bola u nej nameraná hodnota 0,48 mg etanolu na 1 liter vydychovaného vzduchu (v prepočte 1,00 promile alkoholu v dychu) a v čase o 19:43 hod. hodnota 0,39 mg (v prepočte 0,81 promile alkoholu v dychu). Následne jej bola odobratá krv na zistenie požitia alkoholických nápojov Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou súdno-lekárskeho pracoviska, Antolská 11 Bratislava, bolo v krvi menovanej zistené 0,97 g/kg (promile) alkoholu v krvi. Uvedený skutkový stav bol zistený na základe šetrenia oprávneného orgánu zástupcu riaditeľa Odboru bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií Krajského dopravného inšpektorátu KR PZ v Bratislave. 3. Dňa 28.11.2016 bola menovaná upovedomená o začatí konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru. Menovaná z dôvodu, že bola práceneschopná a necítila sa byť schopná poskytovať vyjadrenia k veci, splnomocnila svoju dcéru Y. E., trvalo bytom v Nových Zámkoch za účelom vyjadrenia sa. Táto vo vyjadrení zo dňa 30.11.2016, okrem iného uviedla, že podstatou veci je dopravná nehoda nesprávne označená ako konanie, pri ktorom sa nevenovala dostatočne riadeniu motorového vozidla, pretože v čase dopravnej nehody bola v bezvedomí. Priebeh samotnej udalosti si jej matka z tohto dôvodu nemôže nielenže vybaviť, ale je priamo vylúčené, aby sa k nemu dokázala vyjadriť. Po samotnej dopravnej nehode ju hospitalizovali a okrem iného mala diagnostikované vážne ochorenie, o ktorom do súčasnosti nevedela a preto sa necíti byť schopná poskytovať akékoľvek vyjadrenie k veci. 4. Ako sa dozvedela o svojom ochorení dňa 24.11.2016 doručila žiadosť o prepustenie zo služobného pomeru zo zdravotných dôvodov. Upovedomenie o začatí konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru jej bolo doručené dňa 28.11.2016, teda o 4 dni, pričom podľa § 235 zákona, ak sa konanie začína z podnetu ministra alebo nadriadeného, konanie je začaté dňom, keď urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. V tomto prípade doručenie upovedomenia zo strany služobného úradu a teda prvý úkon voči jej matke, ako účastníkovi konania nastal neskôr ako nastalo začatie konania o prepustenie na základe vlastnej žiadosti zo zdravotných dôvodov. Z týchto dôvodov žiada pokračovať vo veci rozhodovania vo veci o prepustenie zo služobného pomeru zo zdravotných dôvodov, pretože začalo ako prvé. 5. Nadriadený v zázname zo dňa 04.01.2017 pripomienky menovanej, ako aj jej návrhu na vyhotovenie odborného posudku neprijal s tým, že tieto jej tvrdenia považuje za subjektívne a účelové v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za svoje protiprávne konanie. V danom prípade, že nie je dôvod na vybavenie jej žiadosti, nakoľko nie je navrhnutá na prepustenie zo služobného pomeru príslušníka PZ zo zdravotných dôvodov, ale za to, že zvlášť hrubým spôsobom porušila služobnú prísahu tým, že viedla motorové vozidlo v čase osobného voľna pod vplyvom alkoholu, čo je nesporne preukázané a ďalšie ponechanie menovanej v služobnom pomere PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. 6. Na tomto skutkovom základe vydal vedúci služobného úradu MV SR, personálny rozkaz č. 19 zo dňa 07.04.2017, ktorým prepustil žalovanú zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ v zmysle § 192 ods. 1 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z.z. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa porušila základné povinnosti policajta v zmysle § 48 ods. 3 písm. g/, písm. h/ zákona o štátnej službe príslušníkov PZ a súčasne ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c/, § 137 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z., nakoľko podľa názoru prvostupňového orgánu nedodržala služobnú disciplínu a nezdržala sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor. 7. Menovaná sa voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolala rozkladom zo dňa 25.04.2017, v ktorom poukázala na znalecký posudok č. 6/2017 vypracovaný C.. X. D., v ktorom znalkyňa konštatovala, že v čase nehody žalobkyňa s najväčšou pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou prekonala epileptický záchvat, ktorý sa prejavil ako porucha vedomia s kŕčmi na končatinách a následným zvracaním. Znalkyňa opierajúca aj o výpoveď Ľ.. L. uviedla, že epileptický záchvat prekonala žalobkyňa náhle a počas záchvatu nedokázala viesť motorové vozidlo. Ďalej menovaná uviedla, že v dôsledku epileptického záchvatu bola po nehode zmätená a na udalosti si podrobne nepamätá. Uviedla, že pred jazdou a pred nehodou alkohol nepožila, pričom poukazuje na výsledky dychových skúšok, kedy najprv krivka alkoholémie stúpala a následne klesala. Z toho možno vyvodiť záver, že nie je možné, aby pred jazdou požila alkohol, keďže v dôsledku záchvatu zvracala a teda nedáva zmysel to, aby krivka alkoholu v krvi stúpala, keďže prípadný alkohol sa nemal odkiaľ vstrebávať a jeho hladina v krvi zvyšovať, nakoľko obsah jej žalúdka už vyzvracala von. 8. O odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. KM-OLVS-41/2017/OPK zo dňa 16.08.2017, ktorým zamietol rozklad žalobkyne a potvrdil správnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa. V rozsiahlom druhostupňovom rozhodnutí orgán verejnej správy druhého stupňa uviedol, že preskúmaním predmetnej veci v rámci odvolacieho konania nebolo zistené porušenie právnych predpisov. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe presne a úplne zisteného skutočného stavu veci, za súčasného dodržania príslušných ustanovení zákona. V odvolacom konaní bol zistený iba nedostatok v poučení o opravnom prostriedku, ktorý pre zákonnosť a vecnosť správnosť napadnutého rozhodnutia nemá zásadný právny význam a neodôvodňuje jeho zrušenie. Keďže menovaná s uvedeným rozhodnutím nesúhlasila, podala na krajský súd správnu žalobu. II. Žalobné dôvody 9. Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 06.10.2017 sa žalobkyňa domáhala, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. KM-OLVS-41/2017/OPK zo dňa 16.08.2017, ako aj personálny rozkaz vedúceho služobného úradu MV SR č. 19 zo dňa 07.04.2017, ktorým prepustil žalobkyňu zo služobného pomeru štátnej službe príslušníka Policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z.z. Žalobkyňa napáda nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí a skutkový stav je rozporný s obsahom spisu a nedostatočne objasnený skutkový stav. 10. Žalobkyňa v žalobe, ako aj v odvolaní uviedla, že v dôsledku epileptického záchvatu bola po nehode zmätená a na udalosti po nehode si podrobne nepamätá. Argumentovala tým, že pred jazdou a pred nehodou alkohol nepožila, pričom poukazuje na výsledky dychových skúšok, kedy najprv krivka alkoholémie stúpala a následne klesala. Na základe tejto logickej nezrovnalosti nie je preto možné ustáliť záver, že žalobkyňa viedla motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu. Podľa žalobkyne je možné, že alkohol jej bol ponúknutý, prípadne podaný inou osobou až po nehode v čase jej bezvedomia. Podstatnou skutočnosťou v tomto smere však je, že k nehode došlo v čase 17:50 hod. a k prvej dychovej skúške došlo až o 18:53 hod., teda viac ako hodinu po nehode, čo je dostatočný časový úsek na to, aby za vyššie uvedených okolností hladina alkoholu v krvi viac nestúpala po tom, čo žalobkyňa údajný alkohol požitý pred jazdou vyvracala. Žalobkyňa v žalobe ďalej uviedla, že žalovaný sa ako odvolací orgán podľa nej nevysporiadal s jej úvahou, pretože konštatovanie, že jej verzia, resp. námietky neuviedla v prvostupňovom konaní je z hľadiska splnenia náležitostí riadneho odôvodnenia rozhodnutia nedostatočné. Podľa žalovanej, žalovaný ako odvolací orgán nie je viazaný žiadnou zásadou koncentrácie, v rámci ktorej by sa mal zaoberať iba námietkami už podanými v prvostupňovom konaní. Sám žalovaný pracuje s podkladmi (a argumentuje nimi, ktoré boli vyhotovené dokonca po vydaní napadnutého rozhodnutia. Odborné vyjadrenie W.. W. W., G..) Podotýka, že spisový materiál až do vydania personálneho rozkazu neobsahuje žiadny údaj, podľa ktorého bol v čase nehody v organizme žalobkyne prítomný alkohol, neobsahuje teda taký technický údaj, ani jeho hodnotu, ktorý by preukazoval dôvod prepustenia. 11. Žalovaný nesprávne uviedol, že závery znalkyne C.. D. sú v rovine pravdepodobnosti, čo nie je úplne pravda, nakoľko znalkyňa sa vyjadrila, že ide o pravdepodobnosť hraničiacu s istotou a je aj zrejmé, že predmetnými zdravotnými problémami trpí žalobkyňa až doteraz, teda nejde tu len o závery v rovine pravdepodobnosti, ale je celkom zrejmé, že k nehode došlo v dôsledku epileptického záchvatu žalobkyne. Navyše žalovaný viackrát používa slovné spojenie, že žalobkyňa zavinila nehodu, čo sa ani v personálnom a ani v inom prípade nepreukázalo, je možné tvrdiť len to, že žalobkyňa bola účastníkom dopravnej nehody, ktorá vznikla v dôsledku jej epileptického záchvatu. Tvrdenia žalovaného tak nezodpovedajú podkladom obsiahnutých v spise. Z predloženého znaleckého posudku a svedeckých výpovedí vyplýva, že žalobkyňa dostala epileptický záchvat, v rámci ktorého stratila vedomie a teda namietaná skutková veta tak stráca svoju relevantnosť. 12. Podotýka, že tvrdenia žalovaného o tom, že domáhanie sa žalobkyni posúdenia jej zdravotného stavu sú nedôvodné a účelové na odvedenie pozornosti od skutočných dôvodov, pre ktoré bola prepustená zo služobného pomeru, nemajú opodstatnenie, keď je najmä z rozhodnutia lekárskej komisie zo dňa 05.02.2016 zrejmé, že zo zdravotných dôvodov bol žalobkyni čiastočne obmedzený výkon štátnej služby a to zákazom práce vo výškach, zákaz nočných služieb a nočnej pohotovosti. Touto argumentáciou sa žalovaný vo svojom rozhodnutí nevysporiadal a preto prvostupňový orgán nemohol v personálnom konaní z tohto vychádzať a založiť na ňom dôvody prepustenia. 13. V čase odvolacieho konania však už nepochybne žalovaný tento spisový materiál mal, preto aj keď sú všetky priestupkové trestné a iné konania nezávislé od personálneho konania, žalovaný v čase rozhodovania vedomosť o argumentoch žalobkyne mal a preto neobstojí tvrdenie, že námietka žalobkyne je bez právneho významu. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na uvedené jej vyjadrenie mal si ho žalovaný v rámci zabezpečenia podkladov pre zistenie skutočného stavu veci v čase rozhodovania dožiadať a týmto sa zaoberať. Z uvedeného vyplýva, že dôkazy a podklady predložené žalobkyňou v jej prospech boli opakovane odmietnuté ako irelevantné, pričom oba orgány sa nimi mali zaoberať a tieto vyhodnotiť. 14. Z konania žalovaného a prvostupňového orgánu sa tak javí, že dôkazy a podklady predložené žalobkyňou v jej prospech boli opakovane odmietnuté ako irelevantné, pričom oba orgány sa nimi mali zaoberať a tieto vyhodnotiť. Vo veci tak nebol v čase prvostupňového rozhodnutia dostatočne objasnený skutkový stav na riadne posúdenie veci, a preto sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí viackrát účelovo zbavuje zodpovednosti za nedostatky v personálnom konaní, ktoré bolo potrebné odstrániť. Ak v predmetnej veci existujú rôzne verzie skutkového stavu, nemožno hovoriť o jeho objasnení bez pochybnosti a v takom prípade je konštatovanie zodpovednosti za konanie vykazujúce znaky priestupku nepresvedčivé a predčasné. Na základe uvedených skutočností žalobkyňa žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného 15. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 25.01.2018 uviedol, že konanie, ktoré zakladalo dôvod prepustenia žalobkyne zo služobného pomeru príslušníka PZ bolo zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy s tým, že jej ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, bolo príslušným nadriadeným vyhodnotené a v konečnom dôsledku preukázané dôkazmi obsiahnutými v priloženom administratívnom spise. 16. Uvedený skutkový stav bol zistený na základe šetrenia oprávneného orgánu a to zástupcu riaditeľa Odboru bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií Krajského dopravného inšpektorátu KR PZ v Bratislave, využil výsledky vlastného šetrenia na základe ktorého zabezpečil dokumentačný spis, materiál k predmetnej dopravnej nehody obsahujúci okrem iného i záznam dopravnej nehody s popísaním skutkového deja dopravnej nehody a jej okolnosti, zápisnicu o ohliadke miesta dopravnej nehody, fotokópie zápisov z predmetných pozitívnych dychových skúšok žalobkyne zo dňa 17.11.2016. 17. Ďalej vo svojom vyjadrení žalobca zhrnul priebeh správneho konania a poukázal na to, že pripomienky žalobkyne a jej právnej zástupkyni k začatiu správneho konania a návrhu na vyhotovenie odborného posudku neprijal s tým, že tieto jej tvrdenia považuje za subjektívne a účelové v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za svoje protiprávne konanie. V danom prípade nie je dôvod na vyhovenie jej žiadosti, nakoľko nie je navrhnutá na prepustenie zo služobného pomeru príslušníka PZ zo zdravotných dôvodov, ale za to, že zvlášť hrubým spôsobom porušila služobnú prísahu tým, že viedla motorové vozidlo v čase osobného voľna pod vplyvom alkoholu, čo je nesporne preukázané a ďalšie ponechanie žalobkyne v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Skutkom, na ktorého základe spočíva záver o zvlášť hrubom porušení služobnej prísahy nie je ale samotné spôsobenie dopravnej nehody v dôsledku porušenia § 4 ods. 1 písm. c/ zák. č. 8/2009 Z.z., ale skutočnosť, že žalobkyňa v čase mimo výkonu štátnej služby, potom ako požila alkoholické nápoje riadila motorové vozidlo a zavinila dopravnú nehodu, pri ktorej spôsobila sebe a inej osobe materiálnu škodu. 18. Táto skutočnosť bola v konaní riadne preukázaná najmä prostredníctvom zápisov o vykonaných dychových skúškach zo dňa 17.11.2016, ktoré vlastnoručne podpísala. Nie je preto zrejmé, na čom žalobkyňa zakladala svoje tvrdenie, že pred jazdou nepožila alkoholické nápoje a to tým viac, že počas celého konania vo veci jej prepustenia zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z.z. sa napriek viacerým poskytnutým možnostiam k nadmerným hodnotám alkoholu v jej dychu nevyjadrila. 19. Na základe podkladov predložených nadriadeným spolu s jeho stanoviskom k podanému odvolaniu zo dňa 09.05.2017 sa možno iba domnievať, že žalobkyňa zotrvávala na jednej z viacerých verzií spôsobov akými sa do jej organizmu dostal dňa 17.11.2016 alkohol, ktoré prezentovala v iných konaniach, resp. pred inými subjektmi (napitie sa domácej pálenky omylom po dopravnej nehode, podanie alkoholického nápoja treťou osobou po nehode v čase jej bezvedomie, jej vedomé požitie alkoholického nápoja 15 minút pred nehodou). V konaní o jej prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ však žalobkyňa žiadnu z uvedených verzií nepredostrela a preto nemohla byť ani jedna z nich predmetom dokazovania. Závery znaleckého posudku predloženého žalobkyňou, ktoré sú v ňom prezentované v rovine pravdepodobnosti, nič nemenia na tej skutočnosti, že v danom čase riadila osobné motorové vozidlo a zavinila dopravnú nehodu, v rámci šetrenia ktorej bolo preukázateľne zistené, že v čase dopravnej nehody bola pod vplyvom alkoholických nápojov. 20. Prekonanie epileptického záchvatu podľa žalobkyňou predloženého znaleckého posudku tak nemožno považovať za riadne preukázanú skutočnosť, navyše vo vzťahu k jej hrubému porušeniu služobnej prísahy, ktoré skutkovo spočíva predovšetkým v riadení motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, nie je takou podstatnou okolnosťou, ktorá by mohla spochybniť správnosť záverov a naplnení znakov skutkovej podstaty prepustenia zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z.z. 21. K námietkam o tom, že by mal byť žalobkyni podaný alkohol po dopravnej nehode neexistujú nielen žiadne dôkazy, dokonca ani žiadne indície. Ani jeden zo svedkov udalosti takéto okolnosti, ktoré sa mali podľa žalobkyne udiať až po nehode vo svojich výpovediach neuvádza. Možno dodať, že tieto nepodložené úvahy žalobkyne boli nakoniec v inom konaní následne vyvrátené aj prostredníctvom záverov odborného vyjadrenia znalca W. W. G.., ktoré bolo vypracované až dňa 23.04.2017. 22. Znalecký posudok k zdravotnému stavu o žalobkyne, o vypracovanie, ktorého žiadala a ktorý nakoniec spolu predložila s odvolaním, nijakým spôsobom nespochybňuje podstatu jej protiprávneho konania, keďže sa svojím predmetom znaleckého dokazovania nedotýka zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy odvolateľky spočívajúceho vo vedení motorového vozidla pod vplyvom alkoholu. Ani prípadné pripustenie toho, že žalobkyňa prekonala epileptický záchvat počas dopravnej nehody, nevylučuje záver o vedení motorového vozidla po tom, čo žalobkyňa požila alkoholické nápoje. 23. Žalovaný ďalej vo vyjadrení uviedol, že nadriadený pri vydávaní napadnutého rozhodnutia prihliadal na všetky rozhodujúce okolnosti, dostatočne zhodnotil dôkazy, ako aj intenzitu porušenia služobnej prísahy a skutočnosť, že ponechanie žalobkyne v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Dôvody prepustenia žalobkyne boli bez pochybnosti dané. Ani v odvolacom konaní nebol zistený žiadny rozpor napadnutého rozhodnutia zo všeobecne záväznými a ani inými právnymi predpismi. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe presne a úplne zisteného skutočného stavu veci, pričom jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania a preto žalovaný potvrdil správnosť prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy a zamietol odpor žalobkyni. Žiada, aby na základe uvedených skutočností súd žalobu ako bezpredmetnú zamietol. IV. Právne posúdenie krajského súdu 24. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia orgánu verejnej správy boli v súlade so zákonom. V prejednávanej veci boli splnené podmienky rozhodnutia bez pojednávania podľa § 137 ods. 4 SSP, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke. Rozsudok bol vyhlásený 03.07.2018 o 10.00 hod. 25. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 26. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 27. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. SR KM- OLVS-41/2017/OPK zo dňa 16.08.2017, ako aj Personálny rozkaz vedúceho služobného úradu MV SR č. 19 zo dňa 07.04.2017. 28. Súd po preskúmaní spisového materiálu, administratívneho spisu orgánu verejnej správy, ako aj rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutých rozhodnutí. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo svojom odvolaní. 29. Podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov sa policajt prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. 30. Žalobkyňa bola Personálnym rozkazom vedúceho služobného úradu MV SR č. 19 zo dňa 07.04.2017 prepustená zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ v zmysle vyššie uvedeného ust. § 192 ods. 1 písm. e/, nakoľko porušila služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jej ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Uvedenú povinnosť porušila tým, že viedla v čase mimo výkonu štátnej služby osobné motorové vozidlo zn. VW - N., evidenčné číslo L. XXX K. a to pod vplyvom alkoholu. Skutočnosť, že žalobkyňa viedla motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu má súd preukázané z administratívneho spisu. Žalobkyňa bola po nehode podrobená dychovej skúške na prítomnosť alkoholu v dychu. Touto skúškou dňa 17.11.2016 v čase o 18:53 hod. bola u žalobkyni zistená hodnota 0,47 mg etanolu na 1 liter vydychovaného vzduchu (v prepočte 0,98 promile alkoholu v dychu). Opakovanou dychovou skúškou v čase 19:11 hod. toho istého dňa bola u nej nameraná hodnota 0,48 mg etanolu na 1 liter vydychovaného vzduchu (v prepočte 1,00 promile alkoholu v dychu) a v čase o 19:43 hod. hodnota 0,39 mg etanolu na 1 liter vydychovaného vzduchu (v prepočte 0,81 promile alkoholu v dychu). Taktiež žalobkyni bola odobratá krv na zistenie požitia alkoholických nápojov Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, súdno-lekárske pracovisko Antolská 11, Bratislava a bolo jej namerané v krvi a zistené 0,97 g/kg (promile) alkoholu v krvi. Túto skutočnosť žalobkyňa potvrdila aj svojím podpisom. Tým, že žalobkyni bolo preukázané, že riadila motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, obzvlášť hrubým spôsobom porušila služobnú prísahu a služobnú povinnosť a jej ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Je potrebné uviesť, že konanie o prepustení príslušníka PZ je nezávislým od iných druhov konaní, či už trestného konania, disciplinárneho konania alebo konania o priestupku. Napadnutým rozhodnutím nebolo žalobkyni preukazované porušenie predpisov na úseku bezpečnosti plynulosti cestnej premávky a následne vyslovená vina zo spáchania priestupku, bolo iba rozhodnuté o nemožnosti jej zotrvania v služobnom pomere z hľadiska konania nezlučiteľného s postavením a úlohami príslušníka PZ. Takéto rozhodnutie je nezávislé na postupe a rozhodnutí orgánov oprávnených objasňovať priestupky. Žalobkyňa sa k nameraným hodnotám alkoholu v krvi počas správneho konania o prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ nevyjadrila a ani neuviedla verzie, na ktoré poukázala v konaní o priestupku a to napitie sa domácej pálenky omylom po dopravnej nehode, podanie alkoholického nápoja treťou osobou po nehode v čase jej bezvedomia, jej vedomé požitie alkoholického nápoja 15 minút pred nehodou a preto nemohla byť ani jedna z týchto verzií predmetom dokazovania zo strany žalovaného. 31. Čo sa týka námietky žalobkyne, že žalovaný nezohľadnil v jej prospech obsah znaleckého posudku č. 07/2017 vypracovaný C.. R. Ž., ktorý priložila k svojmu odvolaniu proti personálnemu rozkazu, nemá zásadný význam na predmet danej veci, nakoľko tento nespochybňuje podstatu jej protiprávneho konania, keďže sa znalecké dokazovanie nedotýka zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy žalobkyne spočívajúcej vo vedení motorového vozidla pod vplyvom alkoholu. Aj keby žalobkyňa prekonala epileptický záchvat počas dopravnej nehody, nevylučuje to, ani nepotvrdzuje záver o vedení motorového vozidla po tom, čo žalobkyňa požila alkoholické nápoje. 32. Aj ostatné námietky uvedené žalobkyňou v žalobe a v odvolaní, týkajúce sa vedenia správneho konania, neposkytnutia zažurnalizovaného administratívneho spisu nie sú dôvodné. Z administratívneho spisu vyplýva, že orgány verejnej správy poskytli žalobkyni, ako aj právnym zástupcom dostatok času aj priestoru na vyjadrenia a na nahliadnutie do administratívneho spisu. Žalobkyňa pred orgánom verejnej správy prvého stupňa uviedla, že ju bude zastupovať I.. W.. N. T., avšak nedoložila menovanej do administratívneho spisu plnú moc a ani menovaná právna zástupkyňa sa nedostavila pred orgán verejnej správy prvého stupňa. 33. Súd má za to, že v konaní o prepustení žalobkyne bolo zo strany nadriadeného, ako aj žalovaného zabezpečené dostatočné množstvo dôkazov preukazujúcich opodstatnenosť prijatia uvedeného personálneho opatrenia. Žalovaný posúdil konanie žalobkyne ako nezlúčiteľné s postavením a úlohami príslušníka PZ a prijal záver, že ním došlo k naplneniu pojmových znakov skutkovej podstaty prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona. 34. Podľa § 17 ods. 1 zákona sa policajt zložením služobnej prísahy pri vzniku služobného pomeru zaväzuje, že bude čestný, statočný a disciplinovaný, svoje sily a schopnosti vynaloží na to, aby chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok a to aj s nasadením vlastného života a bude sa riadiť Ústavou, Ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Podľa časti I. bod 3 rozkazu Ministra vnútra SR č. 2/2002 o úlohách na zvýšenie disciplíny príslušníkov PZ v znení rozkazu Ministra vnútra SR č. 63/2003 sa za porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom považuje, ak policajt riadi v čase služby alebo mimo času služby motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok. S uvedeným interným predpisom bola žalobkyňa riadne oboznámená, čo potvrdila svojím podpisom na prezenčnej listine. 35. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že orgány verejnej správy dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Súd má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa bolo z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom a nakoľko námietky žalobkyne neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol. 36. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi právo na jej náhradu nepriznal, nakoľko mu nevznikli a ani si ich neuplatnil. 37. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.