KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava4. 9. 2018plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/264/2017 z 4. 9. 2018

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 4. septembra 2018, sp. zn. 2S/264/2017, ECLI:SK:KSBA:2018:1017201811.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/264/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201811
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017201811.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov
senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: V. Y.,
narodený XX.X.XXXX, trvale bytom v Q., P. XXXX/XX, zastúpeného spoločnosťou PAICEK LEGAL s.r.o.,
IČO: 36834904, so sídlom v Bratislave, Panská 17, za ktorú koná advokát JUDr. Martin Paiček, proti
žalovanému: Univerzita Komenského v Bratislave, IČO: 00397865, so sídlom v Bratislave, Šafárikovo
námestie 6, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OŠV 2640/2017/D IV/7 zo dňa
21.8.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Univerzity Komenského v Bratislave č. OŠV
2640/2017/D IV/7 zo dňa 21.8.2017 spolu s rozhodnutím dekana Prírodovedeckej fakulty Univerzity
Komenského v Bratislave č. 253/SO/2017 zo dňa 7.7.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu
verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobcovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Dekan Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave rozhodnutím č. 253/SO/2017 zo
dňa 7.7.2017 vylúčil žalobcu z externého bakalárskeho štúdia pre disciplinárny priestupok. V odôvodnení
rozhodnutia sa uvádza, že žalobca sa svojím konaním dopustil disciplinárneho priestupku podľa čl. 4 ods.
5 písm. c/ a písm. d/ Disciplinárneho poriadku UK pre študentov. Disciplinárna komisia Prírodovedeckej
fakulty UK na svojom zasadnutí dňa 6.7.2017 navrhla uznesením disciplinárne opatrenie podľa čl. 5 ods.
1 písm. c/ Vnútorného predpisu Univerzity Komenského v Bratislave č. 8/2008 (Disciplinárny poriadok
Univerzity Komenského v Bratislave pre študentov), ktorým je vylúčenie zo štúdia.

2. Žalovaný rozhodnutím č. OŠV 2640/2017/D IV/7 zo dňa 21.8.2017 zamietol žiadosť žalobcu o
preskúmanie rozhodnutia a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 253/SO/2017 zo dňa 7.7.2017. V
odôvodnení uviedol, že žalobca sa mal v akademickom roku 2016/2017 dopustiť disciplinárneho
priestupku v zmysle čl. 4 ods. 5 písm. c/ a písm. d/; disciplinárna komisia sa dňa 6.7.2017 jednomyseľne
uzniesla, že sa priestupku dopustil urážlivým správaním na bakalárskych štátnicových skúškach voči
skúšobnej komisii aj prostredníctvom urážlivej emailovej komunikácie s členmi akademickej obce
PriF UK. Poukázal na to, že disciplinárne konanie nie je časovo ohraničené, preto mal žalobca
možnosť podrobne sa oboznámiť so spisovým materiálom, resp. požiadať komisiu o poskytnutie času
nutného na vypracovanie svojej obhajoby. V prípade nejasností týkajúcich sa disciplinárneho priestupku,
ktorý mal byť predmetom disciplinárneho konania, mal možnosť po doručení pozvánky kontaktovať
Prírodovedeckú fakultu a informovať sa o predmetných skutočnostiach v predstihu.



Z jeho žiadosti o preskúmanie prvostupňového rozhodnutia ani zo zápisnice z rokovania disciplinárnej
komisie nevyplýva, žeby vzniesol námietku konfliktu záujmov, preto dodatočnú námietku považoval za
tendenčnú. Komisia bola vymenovaná v súlade s čl. 3 ods. 2 DP UK, preto bola námietka žalobcu
týkajúca sa zloženia disciplinárnej komisie v zmysle personálneho obsadenia študentmi nedôvodná.

Za bezpredmetnú považoval aj ďalšiu námietku žalobcu o priestorovom usporiadaní, resp. usadení
komisie („komisia, navrhovatelia, prísediaci sedeli na jednej strane jednoliato ako komisia, čo
vzbudzovalo dojem zmätočnosti a istého implicitného tlaku na moju psychiku“). Podľa žalovaného je
všeobecným úzusom, že členovia komisie a prísediaci sedia počas disciplinárnych konaní oproti osobe,
ktorá mala spáchať disciplinárny priestupok.

Žalobca namietal, že bol vylúčený z hlasovania komisie a žalovaný jeho námietku vyhodnotil ako
irelevantnú. Poukázal na čl. 3 ods. 10 Rokovacieho poriadku Disciplinárnej komisie UK pre študentov,
podľa ktorého na hlasovaní disciplinárnej komisie o prijatí uznesenia sa môžu zúčastniť len členovia
disciplinárnej komisie, a žalobca nebol členom disciplinárnej komisie, ale subjektom obvineným z
disciplinárneho priestupku.

V disciplinárnom konaní sa skúma zavinenie študenta a nie jeho pohnútka, ktorá sa odlišuje od zavinenia.

II. Zhrnutie argumentov žalobcu

3. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OŠV
2640/2017/D IV/7 zo dňa 21.8.2017, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. 253/SO/2017
zo dňa 7.7.2017 a vrátenia veci orgánu verenej správy prvého stupňa na ďalšie konanie; uplatnil si nárok
na náhradu trov konania. Namietal, že v pozvánke na zasadnutie Disciplinárnej komisie Prírodovedeckej
fakulty Univerzity Komenského v Bratislave zo dňa 19.6.2017 nebol uvedený bližší popis konania,
ktoré sa mu kladie za vinu - až od známych ľudí z Prírodovedeckej fakulty sa dozvedel, aký jeho výrok
vyrieknutý pri obhajobe bakalárskej práce bude predmetom prejednania pred disciplinárnou komisiou.
Keďže išlo o vyjadrenie sa ku kompetentnosti skúšajúceho, predmetom jeho listu adresovaného
predsedníčke disciplinárnej komisie, bolo vysvetlenie všetkých odborných súvislostí posudzovaného
textu bakalárskej práce vrátane vysvetlenia, ako chápal svoj výrok o kompetentnosti: nie ako urážku,
ale ako otázku sféry kompetencií oponenta bakalárskej práce. Žalobca bol až v priebehu zasadnutia
disciplinárnej komisie dňa 6.7.2017 oboznámený s dôvodom konania (skutkom) a disciplinárna komisia
mu umožnila vyjadriť sa k uvádzaným skutočnostiam. Snažil sa vysvetliť, že došlo len k nedorozumeniu
a svojím konaním v žiadnom prípade nechcel znevážiť alebo spôsobiť inú ujmu ktorémukoľvek z členov
akademickej obce.

4. Vo výroku prvostupňového rozhodnutia absentuje špecifikácia disciplinárneho priestupku, ktorého sa
mal dopustiť, tak aby sa predišlo jeho zameniteľnosti s iným konaním alebo s iným porušením povinnosti.
Podľa jeho názoru nestačí, aby vo výroku bolo uvedené, že bol vylúčený pre „disciplinárny priestupok“,
ale malo byť uvedené, že bol vylúčený pre „úmyselne spáchaný disciplinárny priestupok“. Rozhodnutie
obsahuje, na rozdiel od pozvania na zasadnutie disciplinárnej komisie, rozšírenie priestupku o čl. 4
ods. 5 písm. d/ Disciplinárneho poriadku UK pre študentov (v pozvánke bol uvedený len disciplinárny
priestupok podľa čl. 4 ods. 5 písm. c/). Predmetom disciplinárneho konania nemôže byť disciplinárny
priestupok, ktorý nie je súčasťou návrhu (podnetu) na začatie disciplinárneho konania.

5. Podľa jeho názoru rozhodnutie žalovaného nie je odôvodnené, nie je možné z neho zistiť, či
boli splnené podmienky pre vydanie rozhodnutia o vylúčení zo štúdia; a absentuje aj poučenie o
opravnom prostriedku. Jediným prípustným a zákonným rozhodnutím súdu je zrušenie napadnutého
rozhodnutia. Vo výroku rozhodnutia absentuje popis skutku s jeho individualizáciou, preto ani nevie, za
aký disciplinárny priestupok bol potrestaný. Rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov považuje
za arbitrárne a nepreskúmateľné.

6. Namietal zloženie disciplinárnej komisie - podľa jeho vnímania a poznania boli pravdepodobne
ľudia alebo človek, ktorý(í) bol(i) v danom čase v konflikte záujmov, pretože rozhodoval(i) o údajnom
priestupku, ktorý sa týkal štátnicovej komisie, ktorej bol(i) zároveň členom (mi) či vedúcim práce. Nie
je mu jasné, že ak členmi neboli, prečo počas výsluchu aktívne zasahovali do jeho vypočúvania; z



uvedeného dôvodu považuje celé disciplinárne konanie za neplatné a porušujúce jeho práva. Jeho
vyjadrenie nebolo do rozhodovania komisie zahrnuté, pričom komisia nevyhotovovala písomný záznam
jeho výpovede proti podpisu a nemohol svojím podpisom vyjadriť súhlas s výpoveďou. Namietal aj,
že nemohol byť prítomný počas hlasovania disciplinárnej komisie, a teda nemohol overiť, či nedošlo k
možnému ovplyvňovaniu komisie protistranou počas jej rozhodovania.

7. Nevie sa vyjadriť k údajným znevažujúcim emailom, pretože mu neboli predostreté. Má silné
podozrenie, že by správy mohli byť tendenčne upravené, vyrobené, vytrhnuté z kontextu, alebo s nimi
mohlo byť inak manipulované a nemusí ani byť ich autorom. Správy preto nemôžu mať výpovednú
hodnotu, pokiaľ s nimi nebude konfrontovaný a nepovie, ktoré sú v jeho réžii a či vôbec boli poslané z jeho
adresy. V kultúrnej spoločnosti sa vždy dáva šanca na nápravu pred tvrdým postihom. Poukázal na svoje
doterajšie neproblematické správanie počas celej dĺžky štúdia. Dokonca sa mu párkrát podarilo vybaviť
a doniesť na katedru a do knižnice geografické publikácie. Preto sám nevidí dôvod na tak prísny trest
a vníma ho ako tendenčný a zbytočne prísny už pri prvom disciplinárnom priestupku. Existujúce nejaké
údajne urážlivé správanie treba hodnotiť komplexne a nie na jednom podaní, ktoré je podľa jeho názoru
skreslené a vytiahnuté z kontextu. V internej komunikácii mu bolo odborne potvrdené spriatelenými ľuďmi
na fakulte, že jeho práca mala prejsť v rámci hraníc, ktoré existujú na škole. Počiatok a podstata sporu
je v samotnej téme práce a jej následnom riešení, ktoré nebolo podľa jeho názoru korektne posúdené
bez zaoberania sa odbornou stránkou veci. Podľa jeho názoru posudky práce nenaznačujú ochotu
porozumieť téme a to bol dôvod jeho námietky voči oponentovi, ktorá nebola vôbec myslená ako urážka
alebo zneváženie; zároveň požiadal o vykonanie odborného prístupu k zmysle a pragmatike daného
výroku.

8. Namietal nedostatočné skúmanie zavinenia; podľa jeho názoru nemohlo ísť o úmyselné zavinenie,
nanajvýš o zavinenie z nedbanlivosti, aj to nevedomej. okrem toho príslušné orgány neprihliadali
na závažnosť, okolnosti, dôsledky spáchania disciplinárneho deliktu a tiež jeho doterajšie správanie.
Neprihliadali ani na jeho zlý zdravotný a psychický stav v tom čase.

III. Vyjadrenie žalovaného

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. V podrobnostiach sa pridržiaval
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a zopakoval, že disciplinárna komisia Prírodovedeckej fakulty
Univerzity Komenského v Bratislave sa jednomyseľne zhodla, že žalobca sa dopustil disciplinárneho
priestupku urážlivým správaním sa na bakalárskych štátnicových skúškach voči skúšajúcej komisii aj
prostredníctvom urážlivej emailovej komunikácie s členmi akademickej obce fakulty.

10. Akademický senát fakulty dňa 2.4.2015 schválil disciplinárnu komisiu v zložení prof. D.. L. B., R..
(predsedníčka komisie), prof. RNDr. U. N., L.. V. F. a L.. C. B. (členovia komisie). V tomto zložení
aj disciplinárna komisia rozhodovala o disciplinárnom previnení žalobcu. Na zasadnutí disciplinárnej
komisie sa okrem členov komisie zúčastnili aj ďalší prizvaní účastníci zasadnutia, ktorí vo veci
nerozhodovali ani nehlasovali. Disciplinárna komisia postupovala v súlade s Vnútorným predpisom č.
8/2008 - Disciplinárnym poriadkom Univerzity Komenského v Bratislave pre študentov.

IV. Replika žalobcu

11. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na dôvodoch uvedených v žalobe.

V. Duplika žalovaného

12. Žalovaný v duplike poukázal na to, že žalobca sa zúčastnil bakalárskych štátnic dňa 20.6.2018 s
výsledkom neprospel, nakoľko obhajoba jeho bakalárskej práce, z ktorej vyplynulo podanie žaloby, bola
neúspešná. Zároveň navrhol zrušiť uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/264/2017-77 zo dňa
8.4.2018 o priznaní odkladného účinku správnej žalobe.



13. Predložil jednostrannú mailovú komunikáciu žalobcu z mailovej adresy V. adresovanú členom
skúšobnej komisie: vedúcemu katedry Humánnej geografie a demografie doc. D.. T. Q., vedúcemu
oddelenia demogeografie a demografie tejto katedry doc. D.. Q. Q., U.., prof. D.. U. B., K.., doc. D.., F.
P., K.., prodekanke pre bakalársky a magisterský stupeň štúdia prof. D.. L. B., R.., a dekanovi fakulty
doc. D.. L. A., U..:
i. email Q. Q.: dňa 20.6.2018: „väčšieho neosobneho primitíva, ako ste vy som ešte v živote nevidel.
naučte sa poriadne statistiku. videl som vase prednasky, su dost mizerne. a pozrite si tu logisticku
diferencnu rovnicu xi+1=r xi (1-xi) - ked to blbecek vynasobis, tak tam máš x2. tak sa pýtam ty šmejd,
prečo zámerne škodíš na obhajobach a prečo to prenášaš do hodnotenia - mál byť vylúčený pre
zaujatosť. Mám ti začať škodiť? Si obyčajný HAJZEL ZASRATÝ!“
ii. email Q. Q., T. Q. a F. P.: dňa 20.6.2018: „skorumpovaní KOKOTI!!!Bodaj by ste skapali do rana.
Zaujati ludia nemaju co robit v komisii!!! CURACI!!!! logisticka diferencna rovnica xi+1=r xi (1-xi) - ked
to blbecek vynasobis, tak tam máš x2. tak sa pýtam ty šmejd, prečo zámerne škodíš na obhajobach a
prečo to prenášaš do hodnotenia - máte byť vy hajzlici vylúčení pre zaujatosť!!!“
iii. email Branislavovi Q., T. Q., F. P. a U. B.: dňa 20.6.2018: „buzeranti chodte do piče vsetci na katedre.
zkurvysyni zajebaní!!! amorálne hovada skurvene, chodte do pice!!!! vyjebaní zkurvysyni!!!!“
iv. email L. B.: dňa 23.6.2018: „ty stará bolševická piča, bodaj by si skapala za ten tvoj oportunistický
prístup porušujúci flagrantne všetky právne náležitosti, kurva stará! skap!“
v. email L. A.: dňa 23.6.2018: „ty vyjebaný zmanipulovaný kokot čo nemá vlastný názor. bodaj by si
skapal ty sebestredný hajzel! zmrd zasraný!“

VI. Triplika žalobcu

14. Žalobca v reakcii na dupliku žalovaného uviedol, že odmieta, žeby písal alebo poslal osobám
uvedeným v duplike emaily s obsahom priloženým v prílohe a dôrazne sa od nich dištancuje.

IV. Pojednávanie

15. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona
č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) rozhodol na pojednávaní dňa 5.9.2018
rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a povereného zástupcu
žalovaného.

16. Dekan Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave na pojednávaní uviedol, že
žalobca pokračuje v konaní, ktoré bolo dôvodom jeho vylúčenia zo štúdia.

VII. Relevantné právne predpisy

17. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či
žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými
administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie,
ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu
jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych
správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný
vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má
zákonom predpísané náležitosti.

18. Podľa § 13 ods. 3 zákona č. 131/2002 Z.z. činnosť disciplinárnej komisie verejnej vysokej školy sa
riadi rokovacím poriadkom disciplinárnej komisie verejnej vysokej školy.



19. Podľa § 66 ods. 1 písm. c/ zákona č. 131/2002 Z.z. okrem riadneho skončenia štúdia sa štúdium
skončí vylúčením zo štúdia pre nesplnenie požiadaviek, ktoré vyplývajú zo študijného programu a zo
študijného poriadku vysokej školy.

20. Podľa § 66 ods. 2 písm. c/ zákona č. 131/2002 Z.z. dňom skončenia štúdia je podľa odseku 1 písm.
c) a d) deň, keď rozhodnutie o vylúčení zo štúdia nadobudlo právoplatnosť.

21. Podľa § 72 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z.z. disciplinárny priestupok je zavinené porušenie právnych
predpisov alebo vnútorných predpisov vysokej školy alebo jej súčastí, alebo verejného poriadku.

22. Podľa § 72 ods. 2 písm. c/ zákona č. 131/2002 Z.z. za disciplinárny priestupok možno uložiť
študentovi niektoré z týchto disciplinárnych opatrení: vylúčenie zo štúdia.

23. Podľa § 72 ods. 4 zákona č. 131/2002 Z.z. disciplinárne opatrenia podľa odseku 2 ukladá
rektor; študentom zapísaným na štúdium študijných programov uskutočňovaných na fakulte ukladá
disciplinárne opatrenia dekan. Rektor ani dekan nemôže uložiť prísnejšie disciplinárne opatrenie, než
navrhla disciplinárna komisia.

24. Podľa § 72 ods. 5 zákona č. 131/2002 Z.z. konanie o disciplinárnom priestupku pred disciplinárnou
komisiou vysokej školy (fakulty) je ústne za prítomnosti študenta; ak sa študent nedostaví bez riadneho
ospravedlnenia, možno konať aj bez jeho prítomnosti.

25. Podľa § 72 ods. 6 zákona č. 131/2002 Z.z. rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia musí
byť písomné, musí obsahovať odôvodnenie a poučenie o možnosti podať žiadosť o jeho preskúmanie;
študentovi musí byť doručené do vlastných rúk. Žiadosť sa podáva orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,
do ôsmich dní odo dňa jeho doručenia. Ak je týmto orgánom dekan, môže sám žiadosti vyhovieť
a rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. Ak žiadosti nevyhovie, postúpi ju rektorovi. Rektor rozhodnutie
dekana preskúma a ak je v rozpore so zákonom, vnútorným predpisom verejnej vysokej školy alebo jej
súčastí, rozhodnutie zmení alebo zruší, inak žiadosť zamietne a rozhodnutie potvrdí. Rektor musí vydať
rozhodnutie najneskôr do 30 dní od doručenia žiadosti o preskúmanie rozhodnutia dekana.

26. Podľa § 108 zákona č. 131/2002 Z.z. na rozhodovanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní okrem rozhodovania o uložení pokuty podľa § 2a (písm. a/), rozhodovania
o zastavení konania alebo rozhodovania o prerušení konania podľa § 47 (písm. b/), rozhodovania o
udelení oprávnenia podľa § 49a (písm. c/), rozhodovania o priznaní sociálneho štipendia podľa § 96
(písm. d/).

VI. Posúdenie veci správnym súdom

27. Správny súd sa zaoberal námietkou absencie špecifikácie skutku disciplinárneho priestupku v
napadnutom rozhodnutí žalovaného aj prvostupňovom rozhodnutí o jeho vylúčení zo štúdia.

28. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad rozsudok vo veci Lauko proti
Slovenskej republike z 2.9.1998, č. sťažnosti 26138/95; vo veci Öztürk proti SRN z 21.2.1984, číslo
sťažnosti 8544/79; vo veci Čanády proti Slovenskej republike zo 16.11.2004, č. sťažnosti 53371/99,
atď.) vyplýva, že priestupky a správne delikty sú vecami trestného charakteru. Pre posúdenie otázky,
či sa na účely Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (publikovaný pod č. 209/1992
Zb.) protiprávne konanie kvalifikuje ako trestné, sú dôležité nasledovné kritériá: a) či text právnej normy
definujúci protiprávne konanie patrí alebo nepatrí v právnom systéme príslušného štátu do trestného
práva, b) povaha protiprávneho konania, c) povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorej uloženie hrozí
príslušnej osobe. Význam vnútroštátnej kvalifikácie protiprávneho konania na trestné a správne delikty je
iba relatívny. Faktormi väčšieho významu sú povaha protiprávneho konania a povaha a stupeň prísnosti
sankcie, ktorá hrozí príslušnej osobe. Povaha protiprávneho konania a povaha a stupeň prísnosti
sankcie, ktorej uloženie hrozí, sú alternatívne a nie kumulatívne: na to, aby sa článok 6 Dohovoru
aplikoval z dôvodu slov „trestné obvinenie“ stačí, aby predmetné protiprávne konanie bolo vo svojej
podstate „trestné“ z pohľadu Dohovoru alebo aby zodpovednej osobe mohla byť uložená sankcia, ktorá
pre svoju povahu a stupeň prísnosti patrí vo všeobecnosti do „trestnej“ sféry. Na základe toho konanie
o priestupku zahŕňa rozhodovanie o „trestnom obvinení“ a preto sa naň vzťahuje článok 6 Dohovoru.



29. Konanie o disciplinárnom priestupku, ktorého výsledkom je aj preskúmavané rozhodnutie v
predmetnej právnej veci, a ukladanie sankcie zaň, teda vychádza zo zásad trestnoprávnej úpravy, v
zmysle ktorej aj v disciplinárnom trestaní má obvinený právo vedieť, za ktorý skutok sa mu sankcia
ukladá, a preto vo výroku rozhodnutia by mal byť skutok uvedený určitým spôsobom tak, aby nemohol
byť zameniteľný s iným skutkom (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Sžo 255/2010
zo dňa 22.6.2011). Vymedzenie skutku, pre ktorý je konanie podľa SP začaté, musí byť konkrétne, a už
z oznámenia o začatí konania musí byť zrejmé, aký bude predmet konania a o čom sa bude v konaní
rozhodovať.

30. Výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, lebo sú v ňom určené konkrétne
práva a povinnosti účastníkov konania. Musí byť určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom,
čo bolo predmetom správneho konania. Pokiaľ aj zákonodarca výslovne v právnej norme neuvádza, že
súčasťou výroku o uložení disciplinárneho opatrenia je uvedenie skutku (disciplinárneho priestupku), na
základe ktorého sa účastníkovi disciplinárne opatrenie ukladá, je povinnosťou správneho orgánu uviesť
skutok, ktorým sa účastník dopustil disciplinárneho priestupku. Takáto povinnosť správnemu orgánu
vyplýva z obsahu právnej normy, keď zákonodarca v nej uvádza, že výrok obsahuje rozhodnutie o veci. V
disciplinárnom konaní je predmetom konania posudzovanie disciplinárneho previnenia účastníka, ktorý
sa ho dopustil na základe konania, resp. nečinnosťou a v prípade preukázania, že účastník sa dopustil
disciplinárneho priestupku skutkom kladeným mu za vinu, správny orgán mu za takéto previnenie ukladá
disciplinárne opatrenie, čo sa musí premietnuť aj do výroku rozhodnutia. Preto nie je možné považovať
za súladné so zákonom, ak správny orgán vo výroku rozhodnutia len uvedie, že účastníkovi konania
ukladá konkrétne disciplinárne opatrenie, keď z takéhoto výroku nie je zrejmý skutok, ktorým sa účastník
dopustil disciplinárneho priestupku, za ktorý sa mu disciplinárne opatrenie ukladá.

31. Z uvedených dôvodov bolo povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa vo výroku rozhodnutia,
ktorým uložil žalobcovi disciplinárne opatrenie (vylúčenie zo štúdia podľa § 72 ods. 2 písm. c/)
zákona č. 131/2002 Z.z.), uviesť skutok, ktorým sa disciplinárneho priestupku dopustil z hľadiska
miesta, času a spôsobu jeho spáchania, čo sa nestalo. Tento nedostatok neodstránil ani žalovaný v
napadnutom rozhodnutí. Neuvedenie presného popisu skutku vo výroku rozhodnutia treba považovať
za formálny nedostatok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktorý má negatívny vplyv na
jeho zákonnosť.

32. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte, musí spočívať v
špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. To možno
zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu
jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na odlíšenie skutku od
iných skutkov. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie najmä z dôvodu
vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci
rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až
vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva.
Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie
možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom treba odmietnuť
úvahu o tom, že postačí, ak sú tieto náležitosti uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej
časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností
účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je
nezastupiteľnou časťou rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké
opatrenia či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok možno vynútiť exekúciou
(rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 28/2007 zo dňa 6.3.2008, sp. zn. 3 Szd 9/2009 zo
dňa 5.11.2009). Ak správny orgán neuviedol tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, podstatne
porušil ustanovenie § 72 ods. 6 zákona č. 131/2002 Z.z.

33. V tomto štádiu konania sú rozhodnutia žalovaného aj prvostupňového správneho orgánu
nepreskúmateľné, pretože nie je z ich výroku zrejmé, akého skutku sa mal žalobca dopustiť s následkom
vylúčenia z doktorandského štúdia. Vo výroku nie je uvedený ani právny predpis (prípadne vnútorný
predpis), ktorý mal žalobca porušiť. Ani v odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňovej
nie je uvedený presný popis skutku a znenie ustanovení vnútorných predpisov, ktorých porušenie
žalobcovi kladú za vinu. Hoci správny súd z obsahu administratívneho spisu a mailov žalobcu z



adresy [email protected] <mailto:[email protected]>, ktoré sú odlišné od mailov predložených
žalovaným v duplike, nepochybuje o spáchaní disciplinárneho priestupku žalobcom, uvedená vada
negatívne ovplyvňuje zákonnosť prvostupňového aj druhostupňového rozhodnutia.

34. Napokon, ani z pozvánky na zasadnutie disciplinárnej komisie zo dňa 19.6.2017 nie je zrejmé, aký
skutok (disciplinárny priestupok) bude predmetom konania disciplinárnej komisie, čím bolo obmedzené
právo žalobcu na účinnú obhajobu na zasadnutí disciplinárnej komisie dňa 6.7.2017. Nie je postačujúce,
aby sa fyzická osoba obvinená zo spáchania disciplinárneho deliktu o definícii skutku a jeho právnej
kvalifikácii dozvie až na samotnom zasadnutí disciplinárnej komisie. Navyše v prípade, keď na zasadnutí
disciplinárnej komisie bol prerokúvaný disciplinárny priestupok podľa čl. 4 ods. 5 písm. c/ Disciplinárneho
poriadku UK pre študentov a v rozhodnutiach správnych orgánov je okrem toho uvedený aj disciplinárny
priestupok podľa čl. 4 ods. 5 písm. d/. Aj tento nedostatok spôsobuje nezákonnosť postupu správneho
orgánu smerujúceho k vydaniu individuálneho správneho aktu (rozhodnutia) vo veci.

35. Na druhej strane sa správny súd nestotožnil s námietkou žalobcu ohľadom vylúčenia člena
disciplinárnej komisie, pretože tohto člena v žalobe bližšie neoznačil a ani neuviedol dôvody, pre ktoré
mal byť vylúčený. Žalobca len veľmi vágne namietal, že na zasadnutí disciplinárnej komisie sa zúčastnili
aj iné osoby, ktoré tiež neoznačil a neuviedol, akým spôsobom, a či vôbec, zasahovali do priebehu
zasadnutia disciplinárnej komisie.

36. Irelevantnou je aj námietka žalobcu o porušení jeho práva tým, že nemohol byť prítomný na hlasovaní
disciplinárnej komisie. Vo všeobecnosti platí, že hlasovania komisií sú neverejné podľa čl. 3 ods. 10
Rokovacieho poriadku Disciplinárnej komisie UK pre študentov č. 9/2008 v spojení s § § 13 ods. 3 zákona
č. 131/2002 Z.z., a preto nebol zákonný dôvod na to, aby sa žalobca zúčastňoval hlasovania komisie.

37. Sumarizujúc správny súd uvádza, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného je
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a absenciu konkretizácie skutku disciplinárneho priestupku vo
výroku rozhodnutia, čo je dôvodom na jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP. Rovnakou vadou
trpí aj prvostupňové rozhodnutie, preto správny súd súčasne zrušil aj rozhodnutie správneho orgánu
verejnej správy podľa § 191 ods. 3 písm. a/ v spojení s § 191 ods. 1 písm. d/ SSP a vec vrátil orgánu
verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 SSP).

38. Vzhľadom na uvedenú vadu rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov spôsobujúcu ich
nezákonnosť sa správny súd už nezaoberal hmotnoprávnymi námietkami žalobcu, teda postavením
doktoranda ako zamestnanca, jeho povinnosťou predložiť doklad o práceneschopnosti, dodržiavať
liečebný režim, neprítomnosťou na mieste pobytu, ktoré sám označil, v čase kontroly, preskúmaním
naplnenia znakov skutkovej podstaty disciplinárneho priestupku, a podobne.

39. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v
ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym
názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo
opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom
rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu (§ 191 ods. 6 SSP).

40. K návrhu žalovaného na zrušenie uznesenia č.k. 2S/264/2017-77 zo dňa 8.4.2018 o priznaní
odkladného účinku správnej žalobe správny súd uvádza, že nezistil dôvody na jeho zrušenie vyplývajúce
z § 189 SSP, teda v priebehu konania sa nepreukázalo, žeby naň neboli dané dôvody, resp. žeby
dôvody odpadli. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia
správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy
alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na
vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
Odkladný účinok správnej žaloby zanikne právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej
(§ 186 ods. 2 SSP).

41. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi nepriznal právo na
náhradu trov konania, pretože zistil dôvody hodné osobitného zreteľa na ich nepriznanie spočívajúce v
správaní žalobcu vyjadrenom v jeho mailovej komunikácii, ktorá je obsahom administratívneho spisu, a
zároveň aj to, že správny súd nepochybuje o spáchaní disciplinárneho priestupku žalobcom. Dôvodom



na zrušenie rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov bola iná skutočnosť, a to nedostatočná
formulácia skutku (disciplinárneho priestupku) kladeného žalobcovi za vinu.

42. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd
v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným
Centrum právnej pomoci (písm. c/).

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1017201811)

  1. 7. 4. 2018Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/264/2017 z 7. 4. 2018
  2. 4. 9. 2018Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/264/2017 z 4. 9. 2018 (toto rozhodnutie)