Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/215/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017202004 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017202004.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a sudcov JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: SLOVMAS, a.s., so sídlom Na paši č. 4, 821 02 Bratislava, IČO: 44 946 422, zastúpeného advokátom: JUDr. Július Jánošík, so sídlom Klincová č. 35, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Ľudovíta Štúra č. 1, 812 35 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 8675/2017-9.2 (47/2017 - rozkl.) zo dňa 15.11.2017, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Krajský súd v Bratislave žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa v zákonnej lehote podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 05.12.2017 domáhal preskúmania zákonnosti a následného zrušenia rozhodnutia žalovaného Číslo: 8675/2017-9.2 (47/2017 - rozkl.) vydaného dňa 15.11.2017, ktorým bolo potvrdené prvostupňové správne rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR (ďalej tiež len MŽP SR) číslo: 7283/2017-1.8, 34452/2017 zo dňa 31.07.2017 (ďalej tiež len prvostupňové rozhodnutie). Zároveň sa žalobca domáhal priznania náhrady trov konania ako aj priznania odkladného účinku podanej správnej žalobe, čomu správny súd vyhovel uznesením č. k. 6S/215/2017- 167 zo dňa 13.04.2018 a priznal odkladný účinok žalobe až do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov. 2. Súd sa podrobne oboznámil s pripojeným administratívnym spisom žalovaného obsahujúcim spis MŽP SR, číslo spisu: 4700/2016-3.3 vo veci: Žiadosť o autorizáciu, v ktorom sa mimo iných písomností nachádza aj Oznámenie o začatí správneho konania zo dňa 15.11.2016 spolu s Výzvou na vykonanie nápravy (ďalej len Oznámenie a Výzva) prevzaté žalobcom dňa 21.11.2016, ako aj spis číslo: 7283/2017-1.8 vo veci: Konania SLOVMAS, obsahujúce žiadosť žalobcu zo dňa 18.01.2017 o predĺženie lehoty na predloženie dokladov, žiadosť žalovaného na predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia v správnom konaní o zrušení autorizácie, oznámenie žalovaného žalobcovi o predĺžení lehoty na preukázanie funkčnosti systému do 28.02.2017, vyjadrenie žalobcu k oznámeniu o začatí správneho konania zo dňa 30.01.2017, emailové podanie žalobcu - predloženie podkladov na výzvu zo dňa 28.02.2017, písomnosť žalobcu - zaslanie ohlásení za rok 2016 zo dňa 28.02.2017, výzva žalovaného zo dňa 20.03.2017 - žiadosť o predloženie ohlásení o vzniku odpadu a nakladaní s ním, žiadosť žalovaného o predĺženie termínu na vydanie rozhodnutia v začatom správnom konaní zo dňa 20.04.2017, opravné ohlásenie žalobcu zo dňa 09.05.2017 o obaloch a nakladaní s odpadmi z obalov za rok 2016. Taktiež je v spise pripojený spis číslo: 9772/2017-9.2 - podnet SLOVMAS a. s., na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania obsahujúci podnet žalobcu z 09.12.2017 a zamietajúce stanovisko žalovaného zo dňa 09.04.2018. 3. Ministerstvo životného prostredia SR ako prvostupňový správny orgán vydalo rozhodnutie číslo: 7283/2017-1.8, 34452/2017 zo dňa 31.07.2017, ktorým žalobcovi zrušilo podľa § 94 ods. 2 písm. c) zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o odpadoch) s účinnosťou od 01.01.2018 autorizáciu na výkon organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly (ďalej len OZV), ktorá mu bola udelená rozhodnutím č. 4700/2016-3.3 zo dňa 19.05.2016. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca nezabezpečil splnenie povinností podľa § 28 ods. 5 písm. e) zákona o odpadoch z dôvodu, že vo svojich zmluvných obciach nesplnil svoj zberový podiel, nakoľko zabezpečil, zber prepravu, zhodnotenie a recykláciu odpadov z obalov iba v množstve 57,41 ton vyzbieraných triedených zložiek komunálneho odpadu. Správny orgán uviedol, že spôsob výpočtu trhového podielu žalobcu (1,22%) v zmysle § 52 ods. 24 zákona o odpadoch sa vypočítal ako podiel množstva uvedených obalov na trh jeho zmluvnými výrobcami v roku 2014 (5 658, 802 ton) a množstva uvedených obalov na trh v roku 2014 (463 613 ton). Následne správny orgán vypočítal zberový podiel žalobcu za druhý polrok r. 2016 v zmysle § 52 ods. 25 zákona o odpadoch ako súčin množstva odpadov z obalov z komunálneho odpadu a trhového podielu žalobcu (95 882 ton x 0,0122 = 1 169,76 ton/2 = 584,88 ton) s tým, že žalobca nedeklaroval že by nejaká časť obalov uvedených na trh jeho zmluvnými výrobcami netvorila súčasť komunálneho odpadu. Správny orgán poukázal na ohlásenie žalobcu z 01.03.2007, v ktorom uviedol, že zabezpečil zber obalov z domácností v množstve 1 052 ton za rok 2016, pričom množstvá vyzbieraných triedených zložiek komunálnych odpadov ohlásené zmluvnými obcami Štatistickému úradu SR za rok 2016 predstavovali 114,82 ton. Podľa predloženého zoznamu obcí žalobcom bol v zmluvnom vzťahu s obcami v roku 2016 s celkovým počtom 11 405 obyvateľov. Vychádzajúc z priemerného množstva vytriedeného komunálneho odpadu na obyvateľa vo výške 17,69 kilogramu na vyzbieranie potrebného množstva odpadov - 584,88 ton by mal mať žalobca zazmluvnené obce s počtom 66 125 obyvateľov. 4. V dôsledku žalobcom podaného rozkladu zo dňa 25.08.2017 (obsahujúce identické vytýkané pochybenia ako žalobné námietky) vo veci rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Po stručnom opise skutkového stavu veci zistenom v správnom konaní, obsahu prvostupňového správneho rozhodnutia a obsahu námietok v podanom rozklade, žalovaný postupne zaujal stanovisko ku všetkým pre posúdenie veci relevantným v rozklade žalobcu vytýkaným procesným a hmotnoprávnym pochybeniam, ktoré žalobca totožne uviedol aj v podanej žalobe. Žaloba. 5. Žalobca namietal, že v rámci správneho konania došlo zo strany konajúcich správnych orgánov k viacerým procesným pochybeniam: 1/ porušeniu zásady legality spočívajúcej v tom, že žalovaný začal správne konanie vo veci zrušenia autorizácie z vlastného podnetu bez súčasnej existencie akýchkoľvek hmotnoprávnych podmienok pre začatie takéhoto konania, keďže spolu s doručením mu Výzvy na vykonanie nápravy datovanej k 15.11.2016 mu zároveň bolo doručené Oznámenie o začatí správneho konania vo veci zrušenia autorizácie podľa § 94 ods. 2 písm. c) zákona o odpadoch. V zmysle predmetnej Výzvy mu bola daná lehota na vykonanie nápravy do 31.01.2017 a preto v čase začatia správneho konania nemohli existovať hmotnoprávne dôvody pre zrušenie autorizácie, nakoľko lehota na vykonanie nápravy ešte neuplynula. 2/ Porušenie zásady materiálnej pravdy - porušenie ust. § 3 ods. 5 Správneho poriadku z dôvodu, že vydaniu preskúmavaných rozhodnutí predchádzal nezákonný procesný postup správnych orgánov. 3/ Nulitnosť prvostupňového správneho rozhodnutia z dôvodu absencie podpisu oprávnenej osoby, keďže osobou oprávnenou na podpisovanie rozhodnutí bola riaditeľka príslušného odboru žalovaného (odbor odpadového hospodárstva - E.. L. Š.), avšak dané rozhodnutie nepodpísala a z rozhodnutia nie je zrejmé, kto mal konať v zastúpení za riaditeľku odboru. 4/ Porušenie ustanovení o vedení spisu v správnom konaní, keďže žalobca po nahliadnutí do spisu zistil, že o danej veci sú vedené dva spisy pod dvoma spisovými značkami. 5/ Porušenie ustanovení Správneho poriadku pri doručovaní prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo napriek tomu, že žalobca bol v správnom konaní zastúpený splnomocneným zástupcom doručované len žalobcovi, čím došlo k porušeniu ust. § 24 ods. 1 a § 25 ods. 5 Správneho poriadku. 6/ Nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia, nakoľko správny orgán sa vo svojom rozhodnutí nijako nevysporiadal a ani vôbec nespomenul vyjadrenie žalobcu zo dňa 31.01.2017. 6. Žalobca ďalej namietal, že zo strany správneho orgánu došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, nesprávnym skutkovým zisteniam a preskúmavané rozhodnutia boli vydané a odôvodnené v rozpore s hmotnoprávnou úpravou, najmä zákonom o odpadoch. Žalobca pokladal za nesprávny správnymi orgánmi v preskúmavaných rozhodnutiach použitý spôsob výpočtu zberového podielu (súčin množstva odpadov z obalov z komunálneho odpadu a trhového podielu žalobcu - 1,22 %), voči ktorému nesúhlas vyjadril už v podanom rozklade. Takýmto spôsobom vypočítaný zberový podiel žalobcu - 584, 88 ton sa však vzťahuje na všetky obaly nielen na spotrebiteľské. Potom nie je možné preukázať, aké množstvo z obalov uvedených na trh tvorili spotrebiteľské obaly, ktoré sa stávajú komunálnymi odpadmi a pre ktoré sa plnil zberový podiel. Podľa žalobcu sa jeho zberový podiel nedal vypočítať a v správnom konaní neúspešne navrhoval nariadenie znaleckého dokazovania na prepočet správnosti výpočtu žalovaného. Za jediný správny spôsob výpočtu zberového podielu žalobca pokladal svoj postup výpočtu uvedený v rozklade, čo konštatovala aj Slovenská inšpekcia životného prostredia (ďalej tiež len SIŽP), počas ňou vykonávanej kontroly. Žalobca tiež namietal nezohľadnenie ním dňa 09.05.2017 podaného opravného ohlásenia. Za nesprávne považoval tvrdenie správnych orgánov o jeho povinnosti mať zazmluvnený taký počet obcí, v ktorých bude 66 125 obyvateľov, nakoľko zákon o odpadoch neukladá OZV povinnosť plniť svoje povinnosti na základe počtu obyvateľov. 7. Žalobca sám vypočítal svoj zberový podiel ako podiel zberového podielu k priemernému množstvu vyzbieraných odpadov z obalov z komunálnych odpadov v kg/obyvateľ a potom reálna potreba obyvateľov - 12 688 bola nižšia ako uvádzal žalovaný. K 01.01.2017 mal uzatvorené zmluvy s obcami s celkovým počtom 38 333 obyvateľov. Taktiež žalobca namietal údaje, z ktorých žalovaný vychádzal pre výpočet trhového a zberového podielu - 95 882 ton vyzbieraných odpadov za rok 2014. Poukázal na to, že zberové spoločnosti nedokážu stanoviť množstvá odpadov z obalov, ktoré vyzbierajú z domácností a od iných subjektov, keďže zvozy robia spoločne pre všetkých pôvodcov odpadov. Vyjadril nesúhlas so stanovením množstva 17,69 kg/obyvateľ/rok triedených odpadov zo strany žalovaného ako aj na diskriminačný postup losovania (§ 31 ods. 12 písm. c/ v znení § 135 ods. 26 zákona o odpadoch) vytvoreného a použitého žalovaným. Taktiež poukázal na skutočnosť, že v jeho zmluvných obciach sa vykonával mobilný zber, resp. výkup triedených zložiek komunálnych odpadov bez zmluvy s obcami a OZV a tiež, že koordinačné centrum pre prúd odpadov z obalov a z neobalových výrobkov (KC OBALY, družstvo) bolo povinné prerozdeľovať presahujúce množstvá odpadov medzi jednotlivé OZV podľa ich trhového podielu, k čomu však nedošlo. 8. Záverom žalobca namietal, že zo strany konajúcich správnych orgánov došlo k porušeniu jeho viacerých ústavných práv: porušenie princípu právneho štátu a právnej istoty, porušenie práva na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, porušenie práva na rovnosť a zákaz diskriminácie a porušenie práva na spravodlivý súdny proces. 9. Replikou zo dňa 04.05.2018 žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe a uviedol, že na dané vyjadrenie nie je možné prihliadať, nakoľko v súdnom konaní je pasívne legitimovanou osobou Minister životného prostredia SR a nie Ministerstvo životného prostredia SR a zároveň zotrval na podaných žalobných námietkach, spochybnil ministerstvom vymyslenú konštantu 17,69 kg., spôsob výpočtu jeho trhového podielu žalovaným, hlásenie obcí Štatistickému úradu SR, problematiku priemyselných odpadov a poukázal na účelovosť splnomocnenia generálneho riaditeľa sekcie enviromentálneho hodnotenia a odpadového hospodárstva na podpísanie napadnutého prvostupňového rozhodnutia. Vyjadrenie žalovaného. 10. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 13.03.2018 a navrhol ju v celom rozsahu zamietnuť. V úvode svojho vyjadrenia stručne opísal význam zákona o odpadoch v znení účinnom od 01.01.2016 a povinností žalobcu ako OZV, ktorý dňa 31.03.2016 podal žiadosť o udelenie autorizácie na výkon činnosti OZV pre obaly (autorizácia mu bola udelená od 01.07.2016). Poukázal na to, že žalobca mal do troch mesiacov od udelenia autorizácie preukázať splnenie podmienok postupom podľa § 28 ods. 5 písm. d) až i) zákona o odpadoch. Po predložení údajov žalobcom žalovaný zistil, že tento nespĺňa podmienky udelenej autorizácie tým, že v období od 01.07.2016 do 30.09.2016 uzatvoril zmluvy s takým počtom výrobcov vyhradených výrobkov, pre ktorých nevedel zabezpečiť splnenie zberového podielu. Podľa údajov poskytnutých žalobcom v októbri 2016 jeho trhový podiel predstavoval 1,635 % a zberový podiel na rok 2016 1 568 ton. Naproti tomu počet obyvateľov v zazmluvnených obciach žalobcu predstavoval 11 405 obyvateľov a takémuto počtu zodpovedal zberový podiel 202 ton (11 405 obyvateľov x 17,69 kg). Z tohto vyplývalo, že existoval nepomer medzi zmluvnými výrobcami žalobcu a počtom obyvateľov v zmluvných obciach žalobcu a tento potom nebol schopný plniť vyhradené povinnosti za všetkých výrobcov, ktorých zastupoval. 11. Žalovaný poukázal na znenie ust. § 52 ods. 24 zákona o odpadoch určujúce spôsob výpočtu trhového podielu žalobcu (1,22%), ktorý sa vypočíta ako podiel množstva uvedených obalov na trh zmluvnými výrobcami žalobcu v roku 2014 (5 658, 802 ton) a celkového množstva uvedených obalov na trh v roku 2014 (463 613 ton). Spôsob výpočtu zberového podielu upravuje § 52 ods. 25 zákona o odpadoch ako súčin množstva odpadov z obalov z komunálneho odpadu a trhového podielu žalobcu - 95 882 ton x 0,0122 = 1 169,76 ton/2 = 584,88 ton. Zberový podiel žalobcu pri počte 11 405 obyvateľov zazmluvnených obcí predstavoval za druhý polrok 2016 101 ton (11 405 obyvateľov x 17,69 kg. = 201 754 kg. za celý rok 2016). Zároveň žalobca doručil dňa 01.03.2017 ohlásenie o zbere odpadov z obalov, v ktorom uviedol, že zabezpečil za rok 2016 zber odpadov z obalov pochádzajúcich z domácností v množstve 1 052 ton. Zmluvné obce žalobcu ohlásili Štatistickému úradu v SR množstvo vyzbieraných triedených zložiek komunálnych odpadov za rok 2016 vo výške 114,82 ton a potom reálny zberový podiel žalobcu za druhý polrok 2016 predstavoval 57,41 ton. 12. K jednotlivým v žalobe namietaným procesným pochybeniam porušenie zásady legality správneho konanie žalovaný uviedol, že zo zákonnej úpravy vyplýva, že príslušný orgán zruší autorizáciu, ak počas správneho konania držiteľ autorizácie v stanovenej lehote nevykoná nápravu. Výzva na vykonanie nápravy nepredchádza začatiu správneho konania, ale je úkonom v jeho rámci. Správne konanie bolo začaté dňa 21.11.2016 a lehota pre žalobcu na nápravu bola mu daná až do 31.07.2017. 13. Čo sa týka namietanej nulitnosti prvostupňového rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že riaditeľka odboru odpadového hospodárstva poverila svojim zastupovaním v celom rozsahu dňa 31.07.2017 generálneho riaditeľa sekcie enviromentálneho hodnotenia a odpadového hospodárstva, ktorý aj dané rozhodnutie podpísal (poverenie bolo udelené v súlade so zákonom č. 55/2017 Z. z. ako aj Organizačným poriadkom ministerstva). 14. Prvý spis v danej veci bol založený na správne konanie o udelenie autorizácie žalobcovi a druhý spis na konanie o zrušenie autorizácie. 15. Žalovaný uviedol, že si bol vedomý procesného pochybenia pri doručovaní prvostupňového správneho rozhodnutia, ktoré malo byť doručované právnemu zástupcovi žalobcu. Žalobca však podal voči tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok (rozklad) a nedošlo k takému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej moci, ktoré by malo za následok nezákonnosť rozhodnutia vo veci samej. 16. Žalovaný vzhľadom na jednotnosť správneho konania uviedol, že s námietkami voči postupu prvostupňového správneho orgánu sa vysporiadal v napadnutom rozhodnutí, nakoľko boli vznesené v rozklade. 17. K namietaným skutkovým pochybeniam - výpočtu zberového podielu žalovaný poukazujúc na znenie ust. § 52 ods. 25 v spojení s § 52 ods. 24 a § 135 ods. 33 zákona o odpadoch uviedol, že žalobca v predložených údajoch nedeklaroval, že nejaká časť obalov uvedených na trh jeho zmluvnými výrobcami nebude tvoriť súčasť komunálneho odpadu. Sám v podkladoch predložených žalovanému dňa 28.02.2017 vypočítal svoj zberový podiel na druhý polrok 2016 pre odpady z obalov na 585 ton (zhodne ako to uviedol správny orgán v prvostupňovom rozhodnutí). Obce zazmluvnené žalobcom ohlásili Štatistickému úradu SR množstvo vyzbieraných triedených zložiek komunálnych odpadov za rok 2016 vo výške 114,82 ton a potom reálny zberový podiel žalobcu za druhý polrok 2016 bol 57,41 ton. Žalovaný spochybnil, či žalobca preukázal svoje tvrdenie Slovenskej inšpekcii životného prostredia, že z celkového množstva obalov uvedených na trh jeho zmluvnými výrobcami v roku 2014 až 61,67 % tvorili priemyselné obaly, ktoré sa na účel výpočet zberového podielu nezarátavajú. Slovenská inšpekcia životného prostredia napriek tomu dospela k záveru, že žalobca svoj zberový podiel za druhý polrok 2016 nesplnil (vychádzala pritom z dokladov predložených žalobcom v priebehu vykonávanej kontroly). 18. Ohľadom namietaných porušení ústavných práv žalobcu žalovaný uviedol, že zákonnosť jeho postupu bola preukázaná aj dvoma kontrolami zo strany Generálnej prokuratúry SR. Výkon činnosti OZV nie je podnikaním a účelom nie je dosahovanie zisku (§ 28 ods. 1 zákona o odpadoch). 19. Duplikou zo dňa 31.05.2018 žalovaný reagoval na repliku žalobcu a poukazujúc na ustanovenia SSP vyvracia názor žalobcu o pasívne žalovanom účastníkovi tohto súdneho konania. V ďalšom zotrval na dôvodoch svojho vyjadrenia k žalobe s tým, že účelom pôsobenia OZV v odpadovom hospodárstve SR je mať vyrovnanosť svojho systému, t. j. zmluvné zabezpečenie s obcami musí zodpovedať objemu zberu, ktorý zaručuje splnenie vyhradených povinností za všetkých zastúpených výrobcov. V čase udelenia autorizácie žalobcovi tento mal svoj systém vyrovnaný. Číslo 17,69 kg. žalovaný nevymyslel sám, ale toto číslo bolo vypočítané z údajov zverejnených Štatistickým úradom SR za rok 2014. V zmysle § 28 ods. 4 písm. r) zákona o odpadoch v znení účinnom do 31.12.2017 boli OZV iba oprávnené (nie povinné) ponúknuť presahujúce množstvá v prospech iných OZV. Slovenská inšpekcia životného prostredia taktiež dospela k záveru, že žalobca nesplnil svoj zberový podiel za druhý polrok 2016. Voči žalovanému nebolo zo strany Generálnej prokuratúry SR vykonané žiadne opatrenie v zmysle podnetov žalobcu. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 20. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom v prítomnosti oboch procesných strán a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom a žalobné námietky neodôvodňovali jeho zrušenie. 21. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 23. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 24. Podľa § 28 ods. 4 písm. r) zákona č. 79/2015 Z. z. v znení účinnom do 31.07.2017 organizácia zodpovednosti výrobcov je povinná oznámiť presahujúce množstvá koordinačnému centru; na základe zmluvných podmienok podľa písmena f) môže tieto množstvá poskytnúť v prospech organizácií zodpovedností výrobcov, výrobcov zastúpených treťou osobou a výrobcov vyhradených výrobkov, ktorí plnia vyhradené povinnosti individuálne a ktorí sú členmi koordinačného centra (ďalej len „klienti“). 25. Podľa § 28 ods. 5 písm. f) zákona č. 79/2015 Z. z. v znení účinnom do 31.07.2017 vytvorenie, financovanie, prevádzkovanie a udržiavanie funkčného systému združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu preukazuje organizácia zodpovednosti výrobcov počas celej doby jej oprávneného pôsobenia ministerstvu, prvýkrát však pri žiadosti o udelenie autorizácie na činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov, najmä predložením zoznamu obcí, s ktorými je organizácia zodpovednosti výrobcov v zmluvnom vzťahu vo veci zabezpečenia združeného nakladania s oddelene vyzbieranou zložkou komunálneho odpadu patriacej do vyhradeného prúdu odpadu; organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly preukazuje, že uvedené zmluvné zabezpečenie zodpovedá objemu zberu, ktorý zaručuje splnenie vyhradených povinností v rozsahu súhrnného zberového podielu zastúpených výrobcov podľa § 52 ods. 25 . 26. Podľa § 52 ods. 24 zákona č. 79/2015 Z. z. v znení účinnom do 31.07.2017 trhový podiel výrobcu obalov pre príslušný kalendárny rok je percentuálny podiel množstva obalov uvedených na trh výrobcom obalov v predchádzajúcom kalendárnom roku k celkovému množstvu obalov uvedených na trh v predchádzajúcom kalendárnom roku. 27. Podľa § 52 ods. 25 zákona č. 79/2015 Z. z. v znení účinnom do 31.07.2017 zberový podiel pre odpady z obalov, ktoré sú súčasťou komunálnych odpadov pre príslušný kalendárny rok, je súčin celkového množstva vyzbieraných odpadov z obalov z komunálnych odpadov v Slovenskej republike v predchádzajúcom kalendárnom roku a trhového podielu výrobcu obalov za príslušný kalendárny rok. 28. Podľa § 135 ods. 33 zákona č. 79/2015 Z. z. v znení účinnom do 31.07.2017 ministerstvo zverejní na svojom webovom sídle údaje potrebné pre výpočet zberového podielu a trhového podielu výrobcu vyhradeného výrobku na rok 2016 po prvý raz do 10. januára 2016, pričom vychádza z údajov za rok 2014. 29. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podanej žaloby. 30. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania (§ 46 a § 47 Správneho poriadku) ako aj osobitnými právnymi predpismi na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi (v danom prípade zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch). 31. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. 32. Podľa presvedčenia súdu napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu spĺňajú všetky vyššie uvedené zákonné požiadavky kladené na rozhodnutie správneho orgánu z hľadiska jeho formy a odôvodnenia. Zároveň súd musí konštatovať, že uvedený skutkový stav predchádzajúci vydaniu napadnutého rozhodnutia bol zistený v rozsahu, ktorý odôvodňoval v ňom prijatý záver. V napadnutom rozhodnutí žalovaný v zodpovedajúcom rozsahu ako aj kvalite reagoval na všetky podstatné námietky žalobcu v podanom rozklade proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu. Napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky formálne aj materiálne náležitosti vyžadované zákonom (§ 46 a § 47 Správneho poriadku) ako aj primeranú správnu úvahu. 33. K namietaným procesným porušeniam v správnom konaní správnymi orgánmi súd uvádza, že vzhliadol ako jediné právne relevantné porušenie, ktorého sa dopustil prvostupňový správny orgán - postup pri doručovaní jeho rozhodnutia žalobcovi, kedy správny orgán svoje rozhodnutie doručoval iba priamo žalobcovi, a to napriek tomu, že tento bol v konaní riadne zastúpený splnomocneným zástupcom pre celé konanie (aj preberanie rozhodnutí) a táto skutočnosť musela byť správnemu orgánu známa (vyplývala zo spisu - založené plnomocenstvo). Takýmto postupom prvostupňového správneho orgánu došlo k porušeniu ust. § 24 ods. 1 a § 25 ods. 5 Správneho poriadku. Podľa názoru správneho súdu takéto porušenie však samo osebe nie je dôvodom nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, a to vzhľadom na jednotnosť správneho konania ako celku (prvostupňové a druhostupňové konanie). Prvostupňové rozhodnutie sa dostalo do dispozičnej sféry žalobcu a aj jeho právneho zástupcu, ktorý v zákonnej lehote podal voči nemu kvalifikovaný opravný prostriedok - rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím. Potom nemožno hovoriť o tom, že by došlo k ujme na právach žalobcu z dôvodu nesprávneho postupu pri doručovaní prvostupňového rozhodnutia. 34. K ostatným namietaným procesným porušeniam správnych orgánov, ktorých sa tieto mali dopustiť v priebehu správneho konania správny súd uvádza, že prvostupňový správny orgán nijako a v ničom nepochybil (postupoval v súlade s § 94 ods. 2 písm. c/ zákona č. 79/2015 Z. z.), keď žalobcovi adresovaná Výzva zo dňa 15.11.2016 (na vykonanie nápravy) bola súčasťou Oznámenia o začatí správneho konania o zrušenie autorizácie udelenej žalobcovi. Takýto procesný postup je plne v kompetencii správneho orgánu (v danom prípade žalovaného), ktorý keď zistil neplnenie podmienok udelenej autorizácie žalobcovi začal predmetné správne konanie - Oznámením a zároveň dal možnosť (v lehote určenej Výzvou) v rámci tohto správneho konania kontrolovanému (žalobcovi) predložiť doklady, ktorými by preukázal splnenie podmienok udelenej mu autorizácie. Zároveň správny súd uvádza, že pôvodná lehota na vykonanie nápravy určená do 31.01.2017 bola žalobcovi na jeho žiadosť predĺžená a k samotnému vydaniu prvostupňového rozhodnutia, ktorým bolo konanie ukončené došlo až dňa 31.07.2017, t. j. viac ako 8 mesiacov po začatí správneho konania, počas ktorého mal žalobca možnosť predložiť také doklady, ktorými by preukázal splnenie podmienok udelenej mu autorizácie v posudzovanom období ( druhý polrok roku 2016). 35. Je nepochybné, že preskúmavané prvostupňové rozhodnutie nebolo osobne podpísané riaditeľkou odboru odpadového hospodárstva MŽP SR E.. L. Š. (ktorý odbor bol kompetentný vo veci vydať rozhodnutie), ale rozhodnutie podpísal O.. M. E. generálny riaditeľ sekcie enviromentálneho hodnotenia a odpadového hospodárstva MŽP SR, pod ktorú odbor odpadového hospodárstva organizačne patrí a ktorý bol na podpísanie aj takéhoto rozhodnutia riadne splnomocnený - v zmysle poverenia zo dňa 28.07.2017, nachádzajúceho sa v spise. 36. K namietanému spôsobu vedenia administratívneho spisu žalovaným správny súd uvádza, že z predloženého spisového materiálu zistil, že na MŽP SR sa vedie administratívny spis pod číslom: 4700/2016-3.3 vo veci: Žiadosť o autorizáciu, ktorý sa týka správneho konania o udelenie autorizácie žalobcovi a jeho súčasťou je aj Oznámenie o začatí správneho konania spolu s Výzvou na vykonanie nápravy zo dňa 15.11.2016 ako aj spis číslo: 7283/2017-1.8 vo veci: Konania SLOVMAS, ktorým sa konalo o zrušenie udelenej autorizácie žalobcovi. Správny súd nezistil, že by takýto spôsob vedenia administratívneho spisu (obsahujúci dva spisy pod rôznymi značkami týkajúce sa jedného účastníka) predstavoval také pochybenie, ktoré by mohlo mať vplyv na zákonnosť postupu správneho orgánu, resp. napadnutého rozhodnutia žalovaného. 37. Taktiež námietka nepreskúmateľnosti preskúmavaného prvostupňového rozhodnutia z dôvodu nevysporiadania sa s podaním žalobcu (správne) zo dňa 30.01.2017 (nie ako v žalobe uvádza žalobca podanie z 31.01.2017) nie je dôvodná, keďže obsahovo totožné námietky boli obsiahnuté aj v žalobcom podanom rozklade proti preskúmavanému prvostupňovému rozhodnutiu (aj následne podanej žalobe), kde sa s nimi žalovaný v primeranom rozsahu vysporiadal, pričom správny súd uvádza, že úlohou a povinnosťou správneho orgánu je dať účastníkovi správneho konania odpovede len na právne relevantné námietky a nemusí reagovať na všetky v opravnom prostriedku namietané skutočnosti, ak tieto nie sú pre posúdenie veci podstatné. 38. Správny súd uvádza, že účelom zákona o odpadoch vo vzťahu k OZV je plnenie ich vyhradených povinností za zmluvných výrobcov vyhradených výrobkov (obalov). Potom je ich povinnosťou v priamej úmernosti na množstvo vyprodukovaných obalov zazmluvnenými výrobcami zabezpečiť zber obalov z komunálnych odpadov k tomu zodpovedajúcemu počtu obyvateľov žijúcich v zazmluvnených obciach. Činnosť OZV priamo nadväzuje na rozšírenú zodpovednosť výrobcov obalov a následne nakladanie z odpadom, t. j. jeho zber, prepravu, zhodnocovanie a zneškodňovanie. Postavenie, práva a povinnosti OZV sú upravené v § 28 zákona o odpadoch a ich základnou povinnosťou je vytvoriť, financovať a prevádzkovať funkčný systém nakladania s odpadom. 39. Ohľadom ostatných (hmotnoprávnych) námietok vznesených žalobcom správny súd uvádza, že nemôže bez ďalšieho spochybniť oficiálne uvádzané údaje (17,69 kg. - priemerné množstvo vytriedeného komunálneho odpadu na obyvateľa, 11 405 - počet obyvateľov zmluvných obcí žalobcu - údaj Štatistického úradu SR, údaj 95 882 ton vyzbierané odpady z obalov za rok 2014, 114,82 ton vyzbieraného triedeného komunálneho odpadu zmluvnými obcami žalobcu za rok 2016 - údaj Štatistického úradu SR, celkové množstvo obalov uvedených na trh v roku 2014 - 463 613 ton), z ktorých vychádzalo MŽP SR pri svojich výpočtoch (trhový podiel, zberový podiel). Vstupný údaj o množstve obalov uvedených na trh v roku 2014 zmluvnými výrobcami žalobcu - 5 658,802 ton uviedol ako oficiálny údaj žalovanému priamo žalobca. Tieto vstupné údaje žalovaný použil už pri udelení autorizácie žalobcovi a aj pri posudzovaní plnenia podmienok žalobcu za druhý polrok roku 2016 a boli ako oficiálne údaje uvedené na webovom sídle žalovaného, resp. Štatistického úradu SR, resp. boli predložené žalobcom. 40. Postup spôsobu výpočtu zberového podielu žalobcu v preskúmavanom prvostupňovom rozhodnutí súd považuje za správny, plne zodpovedajúci ust. § 52 ods. 25 zákona o odpadoch a predstavujúci súčin celkového množstva vyzbieraných odpadov z obalov z komunálnych odpadov v Slovenskej republike v predchádzajúcom kalendárnom roku (95 882 ton - údaj z roku 2014 v súlade s § 135 ods. 33 zákona o odpadoch) a trhového podielu žalobcu - 1,22 %, ktorý bol vypočítaný v zmysle § 52 ods. 24 zákona o odpadoch ako podiel množstva obalov uvedených na trh zmluvnými výrobcami obalov žalobcu v predchádzajúcom kalendárnom roku (2014) k celkovému množstvu obalov uvedených na trh v predchádzajúcom kalendárnom roku (2014), t. j. 5 658 802 ton/ 463 613 ton x 100% = 1,22%. Potom zberový podiel žalobcu za druhý polrok 2016 predstavoval 584,88 ton (95 882 ton x 0,0122 = 1 169,76 ton /2). Žalovaným prijatý záver o tom, že vyzbieraniu takéhoto množstva odpadov by musel žalobca mať zazmluvnené obce s 66 125 obyvateľmi z výsledku takéhoto výpočtu jeho zberového podielu jednoznačne vyplýva. Žalobcom zazmluvnené obce podľa Štatistického úradu SR za rok 2016 ohlásili vyzbieranie len 114,82 ton, t. j. za polrok 2016 - 57,41 ton. 41. Spôsob výpočtu zberového podielu žalobcu prevedený v preskúmavanom rozhodnutí žalovaným ako aj v prvostupňovom rozhodnutí a výpočet uskutočnený Slovenskou inšpekciou životného prostredia SR v jej Protokole č. 51 zo dňa 17.07.2016 je totožný. Rozdielnosť výsledku, ku ktorému sa dopracovala SIŽP - potrebný počet obyvateľov na splnenie zberového podielu 25 367 vyplýva z toho, že zistený počet obyvateľov 66 179 (žalovaný zistil 66 125) následne SIŽP vynásobila množstvom len komunálneho odpadu (2 170 ton), ktorý predstavoval 38,66 % z celkového množstva obalov dodaných na trh zmluvnými výrobcami žalobcu v posudzovanom období (5 658 ton). V priebehu celého správneho konania však žalobca v predložených údajoch nedeklaroval (tobôž nepreukázal), že nejaká časť obalov uvedených na trh jeho zmluvnými výrobcami netvorila súčasť komunálneho odpadu, t. j. že by išlo o priemyselný odpad a preto nemal žalovaný žiadny podklad na to, aby nepostupoval pri výpočte zberového podielu žalobcu za druhý polrok 2016 tak, ako ho realizoval a zobral pri ňom do úvahy celkové množstvo obalov zmluvných výrobcov žalobcu - 5 658 ton. 42. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že pri posudzovaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu nemôže prihliadať na prípadné iné/nové znenie zákona o odpadoch upravujúce spôsob výpočtu zberového podielu OZV, keď navrhované nové znenie zákona o odpadoch nie je ešte ani schválené Národnou radou SR (potvrdili túto skutočnosť účastníci prítomní na súdnom pojednávaní). 43. V konaní bolo povinnosťou žalobcu (OZV) v zmysle § 28 ods. 5 písm. f) zákona o odpadoch preukázať funkčnosť ním vytvoreného systému nakladania s odpadmi z obalov, t. j. mať vyrovnanosť svojho systému, čo predstavuje mať zmluvné zabezpečenie s obcami (z hľadiska počtu ich obyvateľov), ktoré musí zodpovedať objemu zberu zaručujúce splnenie vyhradených povinností za všetkých zastúpených výrobcov vyhradených výrobkov. Túto skutočnosť preukazuje OZV predložením zoznamu zazmluvnených obcí, ktorých počet obyvateľov by zaručil také množstvo odpadov z obalov, ktoré by zodpovedalo vypočítanému zberovému podielu žalobcu (OZV). V súčasnosti platné znenie vyššie uvedeného ustanovenia zákona o odpadoch precizuje znenie platné v čase správneho konania - OZV preukazuje predložením zoznamu zazmluvnených obcí, že súhrny počet obyvateľov v zmluvných obciach zodpovedá súhrnnému trhovému podielu zastúpených výrobcov. Z preskúmavaných rozhodnutí z vypočítaného zberového podielu žalobcu v druhom polroku roku 2016 (584,88 ton) a množstve vyzbieraného triedeného komunálneho odpadu zmluvnými obcami žalobcu v druhom polroku roku 2016 (57,41 ton) umožňuje prijať záver tak, ako ho prijali správne orgány, t. j., že žalobca nezabezpečil za druhý polrok roku 2016 splnenie svojej povinnosti v zmysle § 28 ods. 5 písm. f), nakoľko nemal zmluvne zabezpečený taký počet obcí (obyvateľov), ktoré by mu zaručili splnenie jeho zberového podielu (584,88 ton). 44. V zmysle § 28 ods. 4 písm. r) zákona o odpadoch, OZV mali povinnosť presahujúce množstvá len oznámiť koordinačnému centru, ktoré následne malo možnosť - nie povinnosť presahujúce množstvá poskytnúť v prospech iných OZV, ktoré potrebné množstvá nespĺňali a teda aj prípadne žalobcovi. V prípade, ak však k takémuto postupu nedošlo nie je to možné považovať za žiadne pochybenie konajúcich správnych orgánov, resp. nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí. 45. Namietané porušenia viacerých žalobcových ústavných práv (porušenie princípu právneho štátu a právnej istoty, porušenie práva na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, porušenie práva na rovnosť a zákaz diskriminácie a porušenie práva na spravodlivý súdny proces) správny súd vyhodnotil ako právne irelevantné k predmetu prejednávanej veci, zjavne účelové, nemajúce žiadny podstatný vplyv na predmetnú vec a preto sa k nim ani bližšie nebude vyjadrovať. 46. Z dokladov obsiahnutých v administratívnom spise, z ktorých preskúmavané rozhodnutia vychádzajú je zrejmé, že v druhom polroku 2016 žalobca (OZV) nespĺňal podmienku v zmysle § 38 ods. 5 písm. f) zákona o odpadoch, t. j. vytvoriť, financovať, prevádzkovať a udržiavať funkčný systém združeného nakladania s odpadom prostredníctvom zmluvného zabezpečenia takého objemu zberu, ktorý by zaručil splnenie vyhradených povinností v rozsahu súhrnného zberového podielu žalobcom zazmluvnených výrobcov vyhradených výrobkov (obalov). To znamená, že bolo povinnosťou žalobcu zazmluvniť taký počet obcí, ktorých počet obyvateľov by vyprodukoval množstvo komunálneho odpadu zodpovedajúce produkcii ním zazmluvnených výrobcov obalov. V prípade žalobcu nastala situácia, kedy tento zazmluvnil výrobcov obalov, ktorých produkcia presahovala objem zberu odpadu v zazmluvnených obciach vzhľadom na celkový počet obyvateľov týchto obcí. Potom žalobca prestal spĺňať podmienku udelenej autorizácie (v druhom polroku 2016) a žalovaný správne postupoval a rozhodol, keď mu udelenú autorizáciu zrušil. 47. Záverom musí správny súd uviesť, že v preskúmavanom správnom konaní nezistil žiadne také namietané procesné porušenia, ktoré by mohli spôsobiť nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Má za to, že MŽP SR ako správny orgán vykonalo riadne dokazovanie, v zodpovedajúcom rozsahu, náležite zistilo skutkový stav veci a žalovaný v napadnutom rozhodnutí prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti a je v zodpovedajúcom rozsahu odôvodnené. Žalovaný sa v rozhodnutí vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v rozklade žalobcu, podrobne rozobral predložené dôkazy ako aj skutkový stav, ktorý správne právne vyhodnotil. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, je vecne správne, neprisvedčil žalobným námietkam a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 48. Správny súd s poukazom na ust. § 186 ods.2 SSP uvádza, že uznesením č. k. 6S/215/2016- 167 zo dňa 13.04.2018 priznaný odkladný účinok žalobe právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej, t. j. týmto rozsudkom zaniká. 49. O nároku na právo na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP a vo veci úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil a navyše ide o orgán štátnej správy. 50. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2001 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).