Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/293/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017202021 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017202021.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Podporné pohrebné združenie na Slovensku, Ústredie Betliar, IČO: 00461695, so sídlom v Betliari, Zlatá 134, zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Stankom, so sídlom v Košiciach, Obrody 25, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia - listu žalovaného č. KM-TO-2017/005434-014 zo dňa 6.11.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalobca dňa 23.8.2017 elektronicky požiadal žalovaného podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 211/2000 Z.z.), o sprístupnenie informácie: „žiadame Vás o zaslanie rozhodnutia o prerušení konania, v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“ 2. Povinná osoba listom č. KM-TO-2017/005434-004 zo dňa 30.8.2017 čiastočne sprístupnila žiadateľovi informácie v rozsahu sprístupnenie rozhodnutia o prerušení konania vo veci zániku občianskeho združenia zo dňa 27.3.2017 a rozhodnutia o prerušení konania vo veci vzatia na vedomie zmeny stanov zo dňa 27.3.2017, po vylúčení osobných údajov dotknutých osôb, ktorých sprístupnenie podlieha obmedzeniu podľa § 9 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. 3. Povinná osoba rozhodnutím č. KM-TO-2017/005434-005 zo dňa 30.8.2017 čiastočne nevyhovela žiadosti o informácie v rozsahu osobných údajov o dotknutých osobách uvedených v rozhodnutí o prerušení konania vo veci zániku občianskeho združenia zo dňa 27.3.2017 a rozhodnutí o prerušení konaní a vo veci vzatia na vedomie zmeny stanov zo dňa 27.3.2017 z dôvodu, že sprístupnenie týchto informácií podlieha obmedzeniu podľa § 9 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. - ochrana osobných údajov v rozsahu titul, meno a priezvisko dotknutých osôb. Takéto informácie robia dotknuté osoby prinajmenšom určiteľnými, a teda požívajú zvýšenú ochranu pred ich sprístupňovaním. V rozhodnutiach sa uvádzalo aj ich konkrétne zaradenie v rámci občianskeho združenia, čo zvyšuje možnosť ich individuálnej identifikácie. Keďže ide o osobné údaje, vyžaduje sa na ich sprístupnenie súhlas dotknutých osôb, ktorými povinná osoba nedisponovala, preto ich osobné údaje nesprístupnila. 4. Proti rozhodnutiu povinnej osoby č. KM-TO-2017/005434-005 zo dňa 30.8.2017 podal JUDr. Z. A., advokát, rozklad. Podanie bolo urobené elektronicky, prostredníctvom e-schránky so zaručeným elektronickým podpisom, neobsahovalo však prílohu, ktorou bol samotný rozklad ani plnomocenstvo. Z uvedeného dôvodu ho povinná osoba vyzvala na doplnenie podania a súčasne na doplnenie plnomocenstva, ktoré mu žalobca udelil na zastupovanie. JUDr. Z., síce dňa 13.9.2017 doplnil samotný rozklad, no nepredložil plnú moc, ktorá by ho oprávňovala v administratívnom konaní zastupovať žalobcu. 5. Žalovaný listom č. KM-TO-2017/005434-014 zo dňa 6.11.2017 JUDr. Z. A. oznámil, že nebola preukázaná jeho aktívna legitimácia na podanie rozkladu proti rozhodnutiu povinnej osoby. Zastupovanie účastníkov konania síce zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok) umožňuje, no z § 17 ods. 1 až ods. 3 SP vyplýva, že takéto oprávnenie advokáta je potrebné preukázať správnemu orgánu plnomocenstvom, k čomu nedošlo ani na základe výzvy povinnej osoby. Preto nemožno jeho podanie považovať za rozklad proti rozhodnutiu povinnej osoby a postupovať podľa štvrtej časti SP v konaní o rozklade. Z uvedeného dôvodu nadobudlo prvostupňové rozhodnutie povinnej osoby právoplatnosť. II. Žaloba 6. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas podanou žalobou domáhal preskúmania listu žalovaného č. KM-TO-2017/005434-014 zo dňa 6.11.2017, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. KM-TO-2017/005434-005 zo dňa 30.8.2017 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 7. Podľa jeho názoru oprávnene podal proti prvostupňovému rozhodnutiu rozklad, pretože na základe plnomocenstva zastupuje žalobcu. Plnomocenstvo advokátska kancelária zaslala Ministerstvu vnútra SR k č. VVS/1-909/90-92. Z plnomocenstva vyplýva, že Advokátska kancelária JUDr. Z. A. bola splnomocnená, aby združenie obhajovala, resp. zastupovala, vo veci zápisov do registra združení a s tým súvisiacich úkonov a aby vykonávala všetky úkony, prijímala doručovanie písomností, podávala návrhy a žiadosti, uzatvárala zmiery, uznávala uplatnené nároky, vzdávala sa nárokov, podávala opravné prostriedky a vzdávala sa ich, vymáhala nároky, plnenie nárokov prijímala, ich plnenie potvrdzovala, menovala rozhodcu a uzatvárala rozhodcovské zmluvy, to všetko i vtedy, keď je podľa právnych predpisov potrebné osobitné splnomocnenie; toto splnomocnenie bolo dané i v rozsahu práv a povinností podľa Správneho poriadku a Občianskeho súdneho poriadku. 8. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR č.k. II. ÚS 338/2012-25 zo dňa 13.9.2012, rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) vo veci Brüggemann a Scheuten proti Nemecku zo dňa 12.7.1977. Keďže zákonnou náležitosťou rozkladu nie je plnomocenstvo, postupom žalovaného došlo k porušeniu § 17 ods. 1 SP. 9. Namietal tiež porušenie § 9 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. pri nesprístupnení osobných údajov dotknutých osôb, ktorými sú štatutárni zástupcovia združenia. Samotný žalovaný však tvrdí, že nespracúva osobné údaje štatutárnych zástupcov podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 83/1990 Zb.). Z uvedeného dôvodu neobstojí námietka žalovaného, že na spracovanie osobných údajov o štatutárnych zástupcoch aplikuje súhlas dotknutej osoby, keďže ich nespracováva, a je povinný ich sprístupniť. 10. Žalobca bol účastníkom konania o zániku združenia, preto mu mal byť návrh na začatie konania doručený, čo sa nestalo. Mal právo, okrem iného, nazerať do úradného spisu a dostať kópie spisu aj právo na doručenie rozhodnutia. Mená, priezviská a dátumy narodenia štatutárnych zástupcov sa v občianskom sporovom konaní neutajujú, bolo preto povinnosťou povinnej osoby doručiť rozhodnutie o prerušení konania bez čiastočného nesprístupnenia údajov štatutárnemu zástupcovi žalobcu, a to neodkladne po jeho vydaní. Keďže sa tak nestalo, došlo k porušeniu § 14 ods. 1 SP. 11. Výsledkom preskúmania rozhodnutia odvolacím orgánom je vydanie rozhodnutia, ktorým sa vec končí. Orgán rozhodujúci o rozklade však nevydal rozhodnutie, čím porušil § 59 ods. 2 v spojení s § 61 ods 2 SP. III. Vyjadrenie žalovaného 12. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť, resp. konanie zastaviť pre nevyčerpanie riadnych opravných prostriedkov v administratívnom konaní. V plnom rozsahu sa pridržiaval dôvodov napadnutého rozhodnutia a zdôraznil, že podľa jeho názoru nebol rozklad podaný oprávnenou osobou pre nepredloženie plnomocenstva na zastupovanie advokátom JUDr. Vladimírom A.. Nedoložením plnomocenstva došlo k uplynutiu lehoty na podanie opravného prostriedku a prvostupňové rozhodnutie tak nadobudlo právoplatnosť. 13. Sám žalobca priznal, že plnomocenstvo pre JUDr. Z. A. bolo predložené v inom konaní podľa zákona č. 83/1990 Zb. a nie v konaní podľa zákona č. 211/2000 Z.z. 14. Rozhodnutia o prerušení konania boli doručované na korešpondenčnú adresu združenia, ktorá bola uvedená v podaniach. Ministerstvo nevedie zoznam štatutárnych orgánov združení, preto nemôže potvrdiť, že niektorá osoba je alebo nie je štatutárnym zástupcom združenia. Žalobca uviedol, že mal doručovať rozhodnutie štatutárnym orgánom združenia, s čím žalovaný nesúhlasí. Samotné združenie uviedlo korešpondenčnú adresu, na ktorú bolo doručované aj rozhodnutie o prerušení konania. IV. Replika žalobcu 15. Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na svojich argumentoch uvedených v žalobe. 16. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril. V. Verejné vyhlásenie rozsudku 17. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení zákona č. 88/2017 Z.z. (ďalej len SSP) rozhodol rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže žalobca výslovne v žalobe nežiadal o nariadenie pojednávania a ani žalovaný nepožiadal o nariadenie pojednávania vo veci. 18. Okrem uvedeného súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen proti Švajčiarsku z 24.júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky a správnosť aplikácie ustanovení zákona č. 211/2000 Z.z. a Správneho poriadku, preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. VI. Relevantné právne predpisy 19. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. 20. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. 21. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii (ods. 1). Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje (ods. 3). 22. Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté (ods. 1). Informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne úkony, taký súhlas môže poskytnúť jej zákonný zástupca. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba (ods. 2). 23. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak. 24. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená ( § 14 ods. 3). 25. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 26. Podľa § 17 ods. 1, ods. 3 SP účastníci konania, ich zákonní zástupcovia a opatrovníci sa môžu dať zastupovať advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolia (ods. 1). Splnomocnenie na zastupovanie treba preukázať písomným plnomocenstvom alebo plnomocenstvom vyhláseným do zápisnice. Správny orgán môže v nepochybných prípadoch od preukazu plnomocenstvom upustiť (ods. 3). 27. Podľa § 54 ods. 2 SP odvolanie treba podať v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, ak inú lehotu neustanovuje osobitný zákon. 28. Podľa § 60 SP odvolací orgán je povinný preskúmať i oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. 29. Podľa § 61 ods. 3 SP ustanovenia o odvolacom konaní sa primerane vzťahujú aj na konanie o rozklade. VII. Posúdenie veci správnym súdom 30. Predmetom preskúmania správnym súdom je list žalovaného o vybavení rozkladu podaného neoprávnenou osobou - advokátom, ktorý sa nepreukázal plnomocenstvom oprávňujúcim ho na podanie takého právneho úkonu. Zároveň bolo sporným, či v takejto procesnej situácii v rámci konania podľa zákona č. 211/2000 Z.z. postačuje odkaz na plnomocenstvo týkajúce sa iného konania prebiehajúceho v režime zákona č. 83/1990 Zb. 31. Právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu garantovanými Ústavou SR, Listou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť len zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy SR). Výkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Rozsah obmedzení základných práv a slobôd je potrebné vykladať reštriktívne. 32. Právo na informácie podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR potrebuje konkretizáciu osobitným zákonom (na rozdiel od slobody prejavu, takisto zakotvenej v čl. 26 Ústavy SR, ktorá nemusí byť bližšie špecifikovaná osobitnými predpismi), ktorým je zákon č. 211/2000 Z.z. so subsidiárnym použitím Správneho poriadku. 33. Keďže osobitný zákon č. 211/2000 Z.z. neupravuje otázku zastúpenia účastníkov konania, je potrebné subsidiárne aplikovať Správny poriadok a jeho § 17. Správny poriadok umožňuje, aby sa procesne spôsobilá osoba na účely správneho konania dala zastupovať advokátom. Predpokladom zmluvného zastúpenia procesne spôsobilej osoby je uzatvorenie dvojstranného právneho úkonu: dohody o plnomocenstve podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov alebo zmluvy o poskytovaní právnych služieb podľa zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. 34. Svoje splnomocnenie na vykonávanie procesných úkonov v mene zastúpeného v konkrétnom administratívnom konaní je zástupca podľa Správneho poriadku povinný preukázať plnomocenstvom spolu s podaním (rozkladom). V tomto prípade je plnomocenstvo už jednostranným právnym úkonom, ktorým sa dáva orgánu verejnej správy ako tretiemu subjektu na vedomie, že zástupca zastupuje konkrétneho účastníka konania spolu s rozsahom zastúpenia. Inými slovami, plnomocenstvo je listinou osvedčujúcou uzavretie dohody o zastúpení. Správny poriadok umožňuje, aby orgány verejnej správy v nepochybných prípadoch od preukázania plnomocenstvom upustil. Právna teória pripúšťa, že by to mohlo byť v prípade, keď je správnemu orgánu bezpečne známe, koho zastupovaný poveril svojím zastupovaním, v akom rozsahu a že plnomocenstvo nezaniklo. Na druhej strane však ide o celkom výnimočný prípad vzhľadom na závažnosť následkov zastupovania. 35. Ak podá zástupca účastníka konania odvolanie (rozklad) proti rozhodnutiu a nepripojí súčasne k nemu aj plnomocenstvo, orgán verejnej správy je povinný primerane postupovať podľa § 19 ods. 3 SP. Ak zástupca účastníka v dodatočne určenej lehote plnomocenstvo predloží a je nepochybné, že zastúpenie ku dňu podania odvolania existovalo, niet dôvodu, aby sa podané odvolanie nepovažovalo za procesný úkon urobený oprávnenou osobou; nedostatok plnomocenstva je tým zhojený. V opačnom prípade, pri nepredložení plnomocenstva ani v dodatočne určenej lehote, nie je preukázané zastúpenie účastníka advokátom a oprávnenie advokáta podať odvolanie (rozklad), preto sa na taký právny úkon hľadí akoby nebol urobený. Ak by orgán verejnej správy konal s osobou, ktorá nepreukázala oprávnenie zastupovať účastníka konania, išlo by o závažné procesné pochybenie, ktoré by negatívne vplývalo na práva, právom chránené záujmy aj povinnosti účastníka konania. Plnomocenstvo nepredstavuje náležitosť právneho úkonu, v tomto prípade rozkladu, ale je podmienkou konania v prípade, že si účastník zvolí v administratívnom konaní svojho zástupcu a ten v jeho mene koná; jeho predloženie je dôležité pre ďalší procesný postup vo veci. 36. V predmetnej veci žalobca (bez právneho zastúpenia) požiadal žalovaného ako povinnú osobu o sprístupnenie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z. Žalovaný mu čiastočne sprístupnil informácie a poslal mu ich na adresu uvedenú v žiadosti. Rozhodnutie o čiastočnom nesprístupnení informácie mu tiež zasielal na adresu uvedenú v žiadosti. 37. Rozklad proti prvostupňovému rozhodnutiu však už nepodával priamo žalobca, ale JUDr. Z. elektronicky bez predloženého plnomocenstva. Je pravdou, že v doplnenom rozklade uviedol, že plnomocenstvo zaslal žalovanému k č. VVS/1-909/90-92, no bližšie jeho obsah a rozsah nešpecifikoval a k rozkladu, aj napriek výzve orgánu verejnej správy, ho nepriložil. Je potrebné uviesť, že o opodstatnenosti predloženia plnomocenstva nerozhoduje účastník konania alebo jeho zástupca, ale orgán verejnej správy. 38. Žalovaný následne vyhodnotil rozklad ako právny úkon podaný neoprávnenou osobou a JUDr. Z. A. to oznámil listom č. KM-TO-2017/005434-014 zo dňa 6.11.2017. Prvostupňové rozhodnutie tak nadobudlo právoplatnosť. Žalovaný nebol povinný v tejto procesnej situácii vydať formalizované rozhodnutie podľa § 46 a nasl. SP. Napokon, aj list je považovaný v zmysle ustálenej súdnej praxe za rozhodnutie preskúmateľné súdom (napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sži/2/2010 zo dňa 9.12.2010, sp. zn. 9Sžsk/11/2016 zo dňa 27.6.2018, sp. zn. 3Sžf/69/2015 zo dňa 6.10.2015, atď.) a správny súd ho preskúmal aj v predmetnej právnej veci. 39. Žalovaný postupoval správne, keď JUDr. Z. A. vyzval na preukázanie zastupovania žalobcu v konaní, keďže z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že sa jeho zástupcom mal stať až v priebehu rozkladového konania. Odkaz JUDr. Z. A. na plnú moc založenú v inom spise (týkajúcom sa konania podľa zákona č. 83/1990 Zb.) je v tomto prípade nedostatočná. Ako už bolo uvedené, Správny poriadok umožňuje, aby v nepochybných prípadoch správny orgán od preukázania plnomocenstvom upustil; ide však o celkom výnimočný prípad vzhľadom na závažnosť následkov zastupovania účastníka konania. JUDr. Z. A. túto plnú moc nepredložil ani správnemu súdu, tak aby mohol posúdiť, či jej obsah môže zodpovedať aj oprávneniu na zastupovanie v konaní podľa zákona č. 211/2000 Z.z. Advokát v správnej žalobe len opísal rozsah plnej moci, ktorý však podľa názoru správneho súdu nepreukazuje zastúpenie žalobcu v konaní podľa zákona č. 211/2000 Z.z. Ani zo všeobecných pojmov v žalobcom uvádzanej plnej moci nemožno extrahovať oprávnenie zastúpenia žalobcu v konaní podľa zákona č. 211/2000 Z.z. Žalobca odhliadnuc od toho, že spornú plnú moc v konaní pred správnym súdom nepredložil, neuvádza, kedy bola plná moc advokátovi udelená, neoznačil zástupcu a zastúpeného ani meritum veci. Správnemu orgánu a ani správnemu súdu teda nebolo bezpečne známe, koho zastupovaný (žalobca) poveril svojím zastupovaním, v akom rozsahu a konaní, kedy a či plnomocenstvo nezaniklo. Následným záverom tejto procesnej situácie je vyhodnotenie rozkladu ako podaného neoprávnenou osobou a nadobudnutie právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia, čo žalovaný správne konštatoval aj v napadnutom liste. Tento procesný nedostatok v administratívnom konaní, ktorý nebol ani dodatočne zhojený, neumožňuje správnemu súdu zaoberať sa ďalšími námietkami žalobcu uvedenými v žalobe o nesprístupnených osobných údajoch. Na margo 40. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované právne predpisy správny súd dospel k záveru, že žalovaný správne právne posúdil rozklad v súlade so Správnym poriadkom a zákonom č. 211/2000 Z.z. Preto správny súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP. 41. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože nezistil dôvody na to, aby bolo možné spravodlivo požadovať od žalobcu náhradu účelne vynaložených trov. 42. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP, § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).