Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/218/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017202028 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017202028.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: B. I., E.. XX.XX.XXXX, J. I. M. S. Z.-J.. XX-K., X. XX, D. XXX XX, Q., Š. Z. Q., zastúpený advokátom JUDr. Radoslavom Sotákom, so sídlom Námestie Slobody 7, Michalovce, IČO: 35 550 104, proti žalovanému: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, so sídlom Krížna 44, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ- HCP-BA2-2016/011857-003 zo dňa 13.10.2017, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov. 1. Rozhodnutím Prezídia Policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava č. PPZ-HCP-BA6-736-51/2017-PPC zo dňa 19.06.2017, ako orgán príslušný podľa § 125 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“), bola žiadosť žalobcu o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania podľa § 33 ods. 6 písm. g) zákona o pobyte cudzincov zamietnutá z dôvodu, že pobyt účastníka konania za účelom podnikania nie je vo verejnom záujme. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný pod č. PPZ- HCP-BA2-2016/011857-003 zo dňa 13.10.2017 tak, že odvolanie zamietol a napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil. II. Žaloba. 3.V zákonnej lehote žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 08.12.2017, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti napadnutých rozhodnutí, ktoré vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy je nedostačujúce na riadne posúdenie veci a pre porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy sú rozhodnutia nezákonné. 4. Žalobca uviedol, že napriek povinnostiam správneho orgánu ustanovených v § 33 ods. 2 Správneho poriadku (ďalej len „SP“), žalovaný neumožnil žalobcovi vyjadriť sa k podkladom napadnutého rozhodnutia pred jeho vydaním. Takýmto postupom žalovaného boli vážne porušené procesné práva žalobcu ako účastníka správneho konania, lebo ak by žalobca mal vedomosť o tom, že konanie o jeho žiadosti o obnovenie prechodného pobytu smeruje k zamietnutiu aj na odvolacom orgáne, mohol na základe preštudovania podkladov navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov, ktoré by preukázali, že udelenie prechodného pobytu je vo verejnom záujme, a to najmä vo vzťahu k majetkovým pomerom spoločnosti, jej podnikateľskej činnosti ako aj s ohľadom absencie relevantného vyjadrenia Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, ktoré v zmysle obsahu napadnutého rozhodnutia bolo rozhodujúcim pri posudzovaní žiadosti žalobcu. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neumožnil žalobcovi, aby sa vyjadril k podkladom napadnutého rozhodnutia pred jeho vydaním a napadnuté rozhodnutie neobsahuje predpísané náležitosti v zmysle § 47 ods. 3 SP, došlo k podstatnému porušeniu konania pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 5. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 13.10.2017 v čase, kedy boli z verejne dostupných zdrojov (R..X..sk) známe účtovné závierky za roky 2014, 2015, 2016 s výkazmi ziskov a strát, z ktorých vyplývajú pre spoločnosť D. v ktorej je žalobca konateľom, aktíva v roku 2015 v sume XX.XXX,- EUR a v roku 2016 v sume XX.XXX,- EUR, čím chce žalobca uviesť, že nielen daňové priznanie je ukazovateľom prosperity spoločnosti, čo žalovaný ani prvostupňový správny orgán nezobrali do úvahy. Prvostupňový správny orgán prihliadal na daňové priznanie za rok 2014 a žalovaný aj na daňové priznanie za rok 2015, pričom iné zisťovanie majetkových pomerov obchodnej spoločnosti, správne orgány nerealizovali, preto nepostupovali podľa § 32 ods. 1 SP. 6. Žalobca poukázal, že žiadosť o obnovenie prechodného pobytu bola zamietnutá podľa § 33 ods. 6 písm. g) zákona o pobyte cudzincov, na základe vyjadrenia Magistrátu hlavného mesta SR Bratislava a Miestneho úradu mestskej časti Bratislava - Staré mesto, pričom z rozhodnutia nie je zrejmé, z akého dôvodu boli realizované dopyty na uvedené orgány a ani posúdenie, prečo vyjadrenia týchto orgánov možno použiť ako podklad rozhodnutia pre zamietnutie žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky. Vyjadrenie Magistrátu hlavného mesta SR Bratislava je obsahovo vyčlenené územím hlavného mesta Slovenskej republiky a nemožno z neho vyvodzovať, či je alebo nie je činnosť obchodnej spoločnosti žalobcu vo verejnom záujme, ani že by činnosť spoločnosti nebola prínosom pre hlavné mesto Slovenskej republiky. Z vyjadrenia Miestneho úradu mestskej časti Bratislava - Staré mesto vyplýva, že ďalšiu prevádzku na spracovanie odpadov nemôže považovať za prínos pre mesto Bratislava ani pre celú Slovenskú republiku, avšak opomenul, že spoločnosť žalobcu nie je potenciálnou ďalšou prevádzkou, ale spoločnosťou vzniknutou a fungujúcou od 13.08.2013. Aj keď vyjadrenie sa vzťahuje na celé územie Slovenskej republiky, na vyjadrenie v takomto rozsahu tento orgán štátnej správy nemá oprávnenie a nedisponuje zdrojom informácií pre takéto závery. Ani jedna z uvedených inštitúcií nie je správnym orgánom kompetentným na zaujatie stanoviska k prínosu spoločnosti žalobcu pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky (podľa § 1 ods.2 zák.č. 369/90 Zb. sa obec vyjadruje iba k investičnej činnosti v obci a nie k investičnej činnosti v rámci SR, kde podľa § 34 ods. 10 zákona o pobyte cudzincov sa výslovne uvádza stanovisko Ministerstva hospodárstva). Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky sa vyjadrilo kladne s tým, že podnikateľská aktivita žalobcu bude prínosom pre SR. 7. Žalobca ďalej namieta, že žalovaný sa nevyjadril k prieťahom v tomto konaní, keďže žiadosť žalobca podal prvostupňovému orgánu dňa 23.12.2015 a správnemu orgánu trvalo takmer rok a pol, kým vo veci rozhodol, čo je dôvod na zrušenie tohto rozhodnutia. Opakované prerušenie konania nebolo spôsobené žalobcom, čím došlo k porušeniu základného práva žalobcu na konanie bez prieťahov. 8. K termínu verejný záujem, na ktorom správny orgán oprel výklad svojho rozhodnutia žalobca je názoru, že od spoločnosti žalobcu nemožno očakávať taký verejný záujem ako je to v prípade spoločností, na podnikaní ktorých má záujem vláda Slovenskej republiky. Takýto výklad verejného záujmu pre pobyt na území SR za účelom podnikania nebolo úmyslom zákonodarcu. Spoločnosť žalobcu postupne rozvíja svoje podnikateľské aktivity, zhodnocuje svoj majetok, je prispievateľom do štátneho rozpočtu a plní si všetky svoje odvodové povinnosti. 9. Žalobca poukázal na potrebu zohľadniť nielen verejný záujem, ale aj súkromné hľadisko tak, aby v prípade, že správny orgán uprednostní záujem verejný pred záujmom súkromným, bolo zrejmé, akými úvahami sa pri vyhodnotení týchto dvoch hľadísk spravoval a ako vyhodnotil ostatné kritéria posudzovanej žiadosti. S ohľadom na Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd sa správny orgán ani nevyporiadal s otázkou, či došlo k stretu dvoch základných práv a slobôd - na jednej strane práva žalobcu na slobodnú voľbu povolania a právo podnikať na území SR, ktoré je podmienené povolením k obnoveniu pobytu na území SR, ktorého sa domáha a na druhej strane práva štátu na zásah do tohto práva, resp. jeho oprávnenie regulovať vstup (pobyt) cudzincov na území SR z dôvodu ochrany verejného záujmu. Správny orgán však v uvedenom kontexte žiadosť neposúdil, preto je rozhodnutie nepreskúmateľné. 10. Aj keď v zmysle platnej právnej úpravy na udelenie povolenia na obnovenie pobytu na území SR za účelom podnikania nie je právny nárok a je na úvahe správneho orgánu, ako rozhodne, svoje rozhodnutie a úvahu či udelí alebo neudelí povolenie k obnoveniu pobytu na území SR za účelom podnikania, musí pri použití voľnej úvahy rozhodovať tak, aby bola zachovaná právna istota a predvídateľnosť postupu správneho orgánu v súlade so zákonom a medzinárodnými dohovormi, ktorými je SR viazaná. III. Vyjadrenie žalovaného. 11. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním doručeným súdu dňa 23.02.2018 s tým, že napadnuté rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a zákonom č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, správne orgány náležite použili hmotnoprávny predpis, správne vyhodnotili získané podklady a dôkazy. Žalovaný trvá na svojom rozhodnutí a žalobu žiada zamietnuť. 12. K námietke žalobcu, že žalovaný neumožnil žalobcovi vyjadriť sa k podkladom napadnutého rozhodnutia pred jeho vydaním v zmysle § 33 ods. 2 SP a napadnuté rozhodnutie neobsahuje predpísané náležitosti v zmysle §47 ods. 3 SP, čo mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, žalovaný uviedol, že dňa 02.06.2016 prevzal splnomocnený zástupca žalobcu osobne výzvu na vyjadrenie v zmysle § 33 ods. 2 SP, pričom dňa 09.06.2016 bolo doručené správnemu orgánu vyjadrenie žalobcu. Následne dňa 10.06.2016 bola spísaná zápisnica o vyjadrení účastníka konania podľa § 22 ods. 1 SP so splnomocneným zástupcom žalobcu, v závere ktorej správny orgán oboznámil so skutočnosťou, že podnikanie účastníka konania nie je vo verejnom záujme a žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania smeruje k jej zamietnutiu. Z uvedeného vyplýva, že účastníkovi konania bola prostredníctvom splnomocneného zástupcu daná možnosť vyjadriť sa k skutočnostiam pred vydaním rozhodnutia, preto uvedená námietka je neopodstatnená. 13. K námietke žalobcu, že prvostupňový správny orgán prihliadal na daňové priznanie za rok 2014 a rok 2015 a k zisťovaniu majetkových pomerov obchodnej spoločnosti žalobcu správne orgány nič viac nerealizovali, hoci majú v zmysle § 32 ods. 1 SP povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci, žalovaný uviedol, že žalobca požiadal o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania dňa 23.12.2015, pričom s poukazom na § 34 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov, že štátny príslušník tretej krajiny je povinný k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu preukázať zisk po zdanení obchodnej spoločnosti, v mene ktorej koná za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, t.j. rok 2014. Hoci žalobca dosiahol zisk vo výške XX.XXX,XX EUR, ktorým splnil zákonom určené podmienky potrebné na obnovenie prechodného pobytu, žiadosť ako taká bola zamietnutá s ohľadom na verejný záujem a prínos podnikateľskej činnosti pre hospodárstvo Slovenskej republiky. 14. K námietke žalobcu, že z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že správny orgán vychádzal zo záverov vyjadrenia Magistrátu hlavného mesta SR Bratislava a Miestneho úradu mestskej časti Bratislava - Staré mesto, pričom nie je zrejmé, z akého dôvodu boli realizované dopyty na uvedené orgány a ani posúdenie, prečo vyjadrenia týchto orgánov možno použiť ako podklad rozhodnutia pre zamietnutie žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky, žalovaný v tejto súvislosti poukázal na § 32 ods. 3 SP, podľa ktorého sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné na žiadosť správneho orgánu oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie. Zároveň poukázal na § 4 ods. 3 písm. d) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, podľa ktorého obec pri výkone samosprávy najmä usmerňuje ekonomickú činnosť v obci, ak tak ustanovuje osobitný predpis, vydáva súhlas, záväzné stanovisko, stanovisko alebo vyjadrenie k podnikateľskej a inej činnosti právnických osôb a fyzických osôb a k umiestneniu prevádzky na území obce, vydáva záväzné stanoviská k investičnej činnosti v obci. A podľa § 1 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, je základnou úlohou obce pri výkone samosprávy starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. Obci pri výkone samosprávy možno ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy. Takže podľa žalovaného, všetky uvedené podklady boli zabezpečené v súvislosti s dokazovaním a riadnym zistením skutočného stavu veci. Správny orgán je v rámci svojho konania oprávnený žiadať podporné podklady od orgánov územnej samosprávy, najmä z dôvodu, že to pomôže zistiť skutkový stav veci čo najdôkladnejšie. 15. K námietke žalobcu, že kompetentným orgánom k posúdeniu hospodárskeho prínosu obchodnej spoločnosti je výlučne Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky a to sa vyjadrilo kladne, žalovaný uviedol, že správny orgán pri posudzovaní žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania prihliadal aj na podnikateľské aktivity účastníka konania na území Slovenskej republiky, pričom zistil, že žalobca nepreukázal žiadne podnikateľské aktivity, ktoré by potvrdzovali jeho reálne podnikanie. Výkon podnikateľskej činnosti žalobcu je len sporadický, nepredstavuje pravidelnú činnosť, preto nie je možné ho posúdiť ako podnikanie. Žalovaný konštatoval, že neobnovením prechodného pobytu sa zamedzí žalobcovi účelovému konaniu, ktorým si legalizuje pobyt v schengenskom priestore, preto obchádzanie zákona nemožno charakterizovať ako konanie, ktoré je verejne prospešné. Na základe uvedených skutočností žalovaný má za to, že pre podnikateľské aktivity žalobcu nie je nevyhnutné, aby mal udelený na území Slovenskej republiky prechodný pobyt. Na území Slovenskej republiky sa môže zdržiavať na základe udeleného víza. 16. Námietku žalobcu k údajnej sporadickej podnikateľskej činnosti, keď poukázal na faktúru, ktorá je už len výsledkom podnikateľskej činnosti, keďže uzavretiu obchodu predchádzajú obchodné stretnutia, vypracovanie ponúk, hľadanie obchodných partnerov, atď., čím išlo o sústavnú činnosť v dôsledku ktorej dosiahol zisk, žalovaný vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalovaný poukázal na žalobcom predložené neoverené fotokópie dodávateľských faktúr na taliansku spoločnosť, odberateľských faktúr na poľskú spoločnosť, dodávateľskej faktúry na ukrajinskú spoločnosť, všetko za sprostredkovateľské služby, z ktorých nevyplýva, že by išlo o podnikateľskú činnosť vyžadujúcu si pobyt na území Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o zisk za zdaňovacie obdobie roku 2014, ten bol len vo výške pre zabezpečenie obnovenia prechodného pobytu a dosiahnutie zisku z podnikania je len jednou so zákonom stanovených podmienok na obnovenie prechodného pobytu. Žalovaný v súvislosti s podnikateľskou činnosťou odkázal na zákonnú definíciu podnikania upravenú v § 2 ods. 1 zák.č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a v tejto súvislosti poukázal na vlastné šetrenie z ktorého zistil, že sídlo spoločnosti je len korešpondenčnou adresou, že spoločnosť žalobcu nevykonáva žiadnu výrobu, nemá žiadne sklady, prevádzky, nezamestnáva žiadnych zamestnancov. Činnosť spoločnosti je zameraná na veľkoobchod s tovarom, kedy žalobca nakupuje tovar od svojich partnerov z Číny a Poľska a následne ho predáva do Talianska a Ukrajiny, tovar ide priamo od dodávateľa k odberateľovi, resp. na ním určené miesto. 17. V ďalšom žalovaný uviedol, že ust. § 33 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov je potrebné subsidiárne použiť aj pri rozhodovaní o obnovení prechodného pobytu, že verejný záujem je potrebné chápať ako záujem, ktorý je možné označiť za všeobecne či verejne prospešný, ktorého nositelia sú síce bližšie neurčení, ale aspoň rámcovo determinovateľní. V prípade žalobcu, ktorý podniká na území SR iba so spoločnosťami, ktoré sa nenachádzajú na území SR a nie sú slovenskými spoločnosťami, nemožno označiť ako nositeľa všeobecného či verejného záujmu pre štát. Verejný záujem nemožno vidieť ani v majetkovom prospechu, ktorý má Slovenská republika z podnikania žalobcu, nakoľko zisk v zdaňovacom období za rok 2014 dosiahol vo výške, ktorým žalobca splnil len zákonom určené podmienky potrebné na obnovenie prechodného pobytu. Preto v danom prípade nemožno vidieť verejný záujem, ktorý je opakom súkromného záujmu. V prípade žalobcu možno pozorovať výlučne súkromný záujem na obnovení prechodného pobytu za účelom získania voľného prístupu do schengenského priestoru, naplnením formálnych podmienok na obnovenie prechodného pobytu. Na účel podnikania by mal byť udelený, resp. obnovený prechodný pobyt len cudzincovi, ktorého podnikateľská činnosť bude prínosom pre hospodárstvo SR. 18. Žalovaný poukázal na právo na podnikanie upravené v čl. 35 ods.l Ústavy SR, podľa ktorého, každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Zároveň však upriamil pozornosť na čl. 35 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorého, zákon môže ustanoviť odchylnú úpravu práv uvedených v odsekoch 1 až 3 pre cudzincov. V danom prípade je to zákon č.404/2011 Z.z., cieľom ktorého je v rámci regulácie migrácie cudzincov, upraviť a modifikovať podmienky ich pobytu na území SR tak, aby v konečnom dôsledku boli skutočne prínosom pre rozvoj hospodárstva SR a nie iba fiktívnymi preukazovateľmi hospodárskych výsledkov na hranici finančných zdrojov, potrebných pre obnovenie pobytu. Je v záujme každého suverénneho štátu, aby si formou prijatia nástrojov migračnej politiky stanovil podmienky, za ktorých sa cudzinci môžu zdržiavať na jeho území. Jedným z takýchto nástrojov je aj zákon č.404/2011 Z.z., ktorý jasne stanovuje podmienky pobytu cudzincov, ktorí na území SR podnikajú a jednou z nich je verejný záujem. 19. K námietke neprimeranej dĺžky konania o žiadosti, žalovaný uviedol, že konanie bolo prerušené z dôvodu doloženia chýbajúcich dokladov, ako aj riešenia predbežnej otázky posudzovania prínosu podnikateľskej činnosti na Ministerstve hospodárstva Slovenskej republiky, preto považuje námietku za neopodstatnenú. 20. V závere svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že na prechodný pobyt na účel podnikania nie je právny nárok, preto je potrebné, aby bolo preukázané, že sa žalobca na účely svojho podnikania musí na území Slovenskej republiky aj reálne nachádzať na základe povoleného pobytu, nakoľko na niektoré druhy podnikania sa môže podnikateľ nachádzať na území Slovenskej republiky aj na základe krátkodobého pobytu a navyše s Ukrajinou má Slovenská republika podpísanú bezvízovú dohodu. IV. Administratívne konanie. 21. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobca mal na území SR udelený prechodný pobyt na účel podnikania od 28.03.2014 splatnosťou do 28.03.2016. Dňa 23.12.2015 si žalobca podal na oddelení cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na území SR na účel podnikania v zmysle § 22 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, ako spoločník a konateľ spoločnosti D., zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I dňa 13.08.2013. Keďže žalobca k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania nedoložil všetky obligatórne doklady, správny orgán dňa 27.12.2015, prerušil konanie rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA6-7814-11/2015- PPC/TO s tým, aby chýbajúce doklady boli doručené v rámci 90-dňovej lehoty. 22. Žalobca predložil potvrdenie vydané Daňovým úradom Bratislava č. 102560817/2016 zo dňa 16.02.2016, ktorým bolo potvrdené, že daňový subjekt D.. podal dňa 30.03.2015 daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2014, ktorým preukázal zisk po zdanení vo výške XX.XXX,XX EUR. 23. Dňa 12.01.2016 vykonal správny orgán kontrolu ubytovania na adrese B. XX, I., ktorou zistil, že žalobca má zabezpečené ubytovanie v hoteli B. M., na dobu 1 a pol roka od 22.12.2015. 24. Následne bola vykonaná kontrola podnikania na ul. T. X, I., kde správny orgán zistil, že tu má žalobca len korešpondenčnú adresu. Na adrese P. X, I., správny orgán od pána O. (zamestnanec spoločnosti SLOVAKIAINVEST.RU GROUP s.r.o.) zistil, že spoločnosť žalobcu kupuje polymérové a drevené sošky z Európskej únie s následným predajom po celom svete, prepravu tovaru zabezpečuje cez prepravné firmy (kamiónová doprava), že spoločnosť momentálne nezamestnáva žiadnych zamestnancov, nemá žiadne prevádzky. 25. Správny orgán dňa 11.05.2016 zaslal žiadosť na Ministerstvo hospodárstva SR pod č. PPZ-HCP- BA6-1191-20/2016/PPC/TO o zaujatie stanoviska, či podnikateľská činnosť žalobcu bude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Keďže v lehote stanovenej správnym orgánom nebolo stanovisko doručené, správny orgán dňa 16.06.2016 konanie prerušil rozhodnutím č.PPZ-HCP-BA6- l 191-29/2016-PPC- TO, do doby posúdenia predbežnej otázky. Dňa 20.02.2017 bolo správnemu orgánu doručené stanovisko Ministerstva hospodárstva SR s konštatovaním, že podnikateľská činnosť príslušníka tretej krajiny bude prínosom pre hospodárske záujmy SR. 26. Dňa 11.05.2016 správny orgán zaslal žiadosť na Magistrát hlavného mesta SR pod č. PPZ-HCP- BA6-1191-21/2016/PPC/TO o zaujatie stanoviska, či podnikateľská činnosť žalobcu je vo verejnom záujme mesta Bratislavy. Dňa 03.08.2016 bola doručená správnemu orgánu odpoveď s tým, že podľa Programu odpadového hospodárstva Slovenskej republiky na roky 2016- 2020 vydaného Ministerstvom životného prostredia SR možno sieť koncových recyklačných zariadení na zhodnocovanie odpadov plastov hodnotiť ako predimenzovanú a ďalšiu prevádzku na spracovanie odpadov nemôže považovať za prínos pre mesto Bratislava, ani pre celú Slovenskú republiku. Následne dňa 15.08.2016 bolo doručené správnemu orgánu doplňujúce vyjadrenie Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy, že predpokladaná podnikateľská činnosť je síce v súlade s Programom hospodárskeho a sociálneho rozvoja Hlavného mesta SR Bratislavy na roky 2010-2020, ale nie je zrejmý významný prínos pre hospodársky rozvoj Bratislavy. 27. Dňa 02.06.2016 správny orgán zaslal žalobcovi prostredníctvom splnomocneného zástupcu výzvu na vyjadrenie (§ 33 ods. 2 zák. č.71/1967 Zb.), na ktorú splnomocnený zástupca reagoval odpoveďou, doručenou správnemu orgánu dňa 09.06.2016, že správny orgán nesprávne posúdil otázku stretu súkromného záujmu so záujmom verejným a že podľa jeho názoru k stretu záujmov nedochádza. Uviedol, že nie je pravdou, že spoločnosť žalobcu bola vytvorená len za účelom udelenia a predlžovania jeho pobytu. Ide o zdravú spoločnosť, ktorá funguje, vytvára zisk zdaňovaný na Slovensku. Správny orgán má pri posudzovaní žiadosti prihliadať na verejný záujem, na hospodárske záujmy SR, avšak nie je kompetentný ich hodnotiť. Obchodná spoločnosť D. vznikla dňa 13.08.2013 a žalobca je jej konateľom od 01.05.2014. Obchodná spoločnosť v rámci dostupných možností plánovala a v budúcnosti plánuje zaoberať sa recykláciou PET fliaš na granulát s následnou výrobou produkcie - baliacej pásky, no do získania pobytu sa udiali také skutočnosti, ktoré zapríčinili značné spomalenie realizácie podnikateľského zámeru spoločnosti (ekonomická situácia vo svete, politická situácia na Ukrajine). Realizácia projektu sa stala finančne nemožnou, preto bol projekt realizácie pozastavený. Spoločnosť mala a má záujem plniť podnikateľský zámer, avšak kým nenastane zmena na predmetnom trhu, nie je to možné. Preto spoločnosť začala podnikať dočasne v inej oblasti, aby bola aktívnou, dosahujúcou zisk a tiež prospešnou pre SR. Spoločnosť poskytla služby marketingového trhu a v roku 2016 si osvojila aj iné trhy štátov Európskej únie a sveta a začala obchodovať s tovarom. Ide o zdravú fungujúcu spoločnosť, dosahujúcu zisk a je pre SR prospešnou. Spoločnosť si plní svoje finančné záväzky voči spoločnostiam ktoré jej poskytujú služby. Ďalej splnomocnený zástupca uviedol, že nie je povinnosťou spoločnosti mať zamestnancov, ani prevádzky. Na udelenie a obnovenie prechodného pobytu má žiadateľ právny nárok, čo znamená, že ak žiadateľ splní všetky zákonom ustanovené povinnosti, tak mu správny orgán prechodný pobyt udelí, resp. obnoví. Žalobca si splnil všetky svoje povinnosti tak, ako to vyžaduje zákon o pobyte cudzincov. Spoločnosť zmenila sídlo z Michaloviec do Bratislavy, nakoľko Bratislava a jej kraj ponúkajú lepšie podnikateľské prostredie. Mnoho firiem má zriadené sídlo v Bratislave len z dôvodu perspektívneho podnikania a lepšej „vizitky“ spoločnosti. Nie je pravdou, že spoločnosť bola vytvorená a existuje len za účelom získania a udržiavania pobytu žalobcu. 28. Dňa 10.06.2016 spísal správny orgán zápisnicu o vyjadrení so splnomocneným zástupcom žalobcu (§ 22 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb.), ktorý okrem iného uviedol, že žalobca je konateľom spoločnosti od 01.05.2014, pochádza z Ukrajiny, ktorý vzhľadom na situáciu, ktorá sa za posledné roky len zhoršuje, rozhodol sa podnikať v inom štáte. Na základe analýzy predovšetkým daňového a odvodového zaťaženia, ako aj vzťahu väčšiny obyvateľstva k cudzincom, vybral si Slovenskú republiku. Žalobca chcel podnikať v oblasti výroby, predaja a spracovania umelohmotného granulátu a PET fliaš. V súčasnosti sa spoločnosť venuje veľkoobchodu s tovarom (bicykle, náhradné diely na bicykle, lepidlá, ceruzky, tenisové rakety a iné športové náradia, keramické sošky a pod.). Spoločnosť nakupuje tovar od svojich partnerov MERIDIAN TRADING GROUP LIMITED (spoločnosť z Číny), Art-Pol Spólka z o.o., Sukces sp z.o.o. (spoločnosti z Poľska) a M. W. P. (pravdepodobne fyzická osoba z Z.). Ďalej tento tovar predáva spoločnosti Tesla S.R.L. z Talianska a spoločnostiam z Ukrajiny POE-NOVITEH a PFx-ODA-TRADE. Slovenskú spoločnosť ASU Holding s.r.o. uviedol splnomocnený zástupca v súvislosti s prenájmom kancelárskych priestorov na T. X, I.. Na otázku, prečo žalobca nepodniká v plánovanej podnikateľskej činnosti, splnomocnený zástupca uviedol, že spoločnosť D. zháňala vhodný pozemok v Košickom kraji, rokovala s realitnými kanceláriami. Spoločnosť pozemok našla v okrese A., v tom čase jeho majiteľom bol občan SR, ktorý sa dlhodobo zdržiaval v Španielsku, predaj sprostredkovával občan z Maďarska, výrobnú linku mala dodať česká firma z Prahy. Dodávateľmi surovín mali byť tri spoločnosti z Ukrajiny (tam je daná surovina lacnejšia), výrobky sa mali predávať na Slovensku a v okolitých krajinách Európskej únie. Spoločnosť komunikovala s výrobcom výrobnej linky, viedli sa rokovania s dodávateľmi suroviny. Splnomocnený zástupca nevedel uviesť aké jazyky žalobca ovláda, avšak predpokladal, že ukrajinský, ruský a anglický. Účtovníctvo vedie jedna zo spoločností splnomocneného zástupcu. Spoločnosť nemá skladové priestory, nemá zamestnancov, tovar objednáva na základe záujmu zo strany odberateľa, tovar ide priamo od dodávateľa k odberateľovi, resp. na ním určené miesto. Žalobca viac ako 10 rokov sa zaoberá podnikaním v oblasti granulovaného polyméru a výroby výrobkov z nich, predovšetkým PET fliaš a stretch fólie, je spolumajiteľom dvoch výrobných závodov na Ukrajine v meste Kyjev a Chmeďnický. Na otázku, prečo žalobca začal podnikať práve v oblasti nákupu a predaja tovaru, splnomocnený zástupca odpovedal, že žalobca podniká už veľa rokov a ak jeho podnikanie nevyjde, venuje sa niečomu inému. K investíciám na území SR, splnomocnený zástupca uviedol, že spoločnosť investovala predovšetkým do tovaru a služieb spojených s činnosťou spoločnosti. Na otázku, ako často sa žalobca zdržiava na území SR, splnomocnený zástupca nevedel odpovedať. Správny orgán oboznámil splnomocneného zástupcu počas spísania predmetnej zápisnice so skutočnosťou, že podnikanie žalobcu nie je vo verejnom záujme a žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na území SR na účel podnikania smeruje k jej zamietnutiu. Z uvedeného dôvodu bola žalobcovi prostredníctvom splnomocneného zástupcu daná možnosť vyjadriť sa k vyššie uvedeným skutočnostiam pred vydaním rozhodnutia (§ 33 ods. 2 zák. č.71/1967 Zb.). 29. Správny orgán dňa 04.08.2016 vyzval žalobcu na doplnenie dokladov a to finančný plán, projektovú dokumentáciu investície, zmluvu o budúcej zmluve, nájomné zmluvy, faktúry, cenníky, certifikáty, stavebné povolenie, územný plán, ktoré zvyšujú dôveryhodnosť podnikateľskej činnosti v zmysle vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 44/2004 Z.z., v lehote do 30 dní, nakoľko bez uvedených informácií sa Ministerstvo hospodárstva SR nevie vyjadriť, či podnikateľská činnosť príslušníka tretej krajiny bude prínosom pre hospodárske záujmy SR. 30. Dňa 03.10.2016 bola správnemu orgánu doručená odpoveď splnomocneného zástupcu, ktorý v nej okrem iného uviedol, že doloženie vyššie uvedených dokladov nemá veľký zmysel, keďže spoločnosť D. vykonáva podnikateľskú činnosť a dosahuje zisk, vystavuje faktúry odberateľom a na území SR platí dane. Spoločnosť si osvojila obchodovanie s tovarom, nakupuje tovar zo štátov EÚ a následne ho predáva ďalej a úspešne sa jej darí dosahovať zisky z predaja. Na podporu uvedeného boli priložené neoverené fotokópie dodávateľskej faktúry pre spoločnosť Tesla S.R.L., Taliansko zo dňa 07.01.2016 na sumu XX.XXX,XX EUR, odberateľskej faktúry pre spoločnosť ART POL, Poľsko zo dňa 08.01.2016 na sumu X.XXX,XX EUR, prepravný list spoločnosti Sukces Sp., Poľsko zo dňa 18.01.2016, odberateľská faktúra pre spoločnosť G. A. Lipiňski „Wyspy Szczestiwe“, Poľsko zo dňa 22.01.2016 na sumu X.XXX,XX EUR, dodávateľská faktúra pre spoločnosť PFx ODA TRADE, Ukrajina zo dňa 26.01.2016 na sumu X.XXX,XX EUR a prepravný list spoločnosti Sukces Sp., Poľsko zo dňa 30.01.2016, z čoho vyplýva, že spoločnosť v prvom prípade dosiahla zisk X.XXX,XX EUR a v druhom prípade zisk XXX,XX EUR, ktorý bude zdaňovaný na Slovensku, čo je z hľadiska prospešnosti pre SR veľmi pozitívne. 31. Na základe zistených skutočností a podkladov prvostupňový správny orgán zastal názor, že je dôvod na zamietnutie žiadosti o obnovenie prechodného pobytu účastníka konania na území SR na účel podnikania, nakoľko udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme a dňa 19.06.2017 vydal rozhodnutie č. PPZ-HCP- BA6-736-51/2017-PPC, ktorým v zmysle § 33 ods. 6 písm. g) zákona o pobyte cudzincov žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na území SR na účel podnikania zamietol. Predmetné rozhodnutie bolo splnomocnenému zástupcovi žalobcu doručené dňa 04.07.2017, ktorý dňa 18.07.2017 prvostupňovému správnemu orgánu doručil odvolanie. Správny orgán odvolaniu nevyhovel a podľa § 57 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. odvolanie predložil spolu so spisovým materiálom dňa 15.08.2017 odvolaciemu správnemu orgánu. 32. Odvolací orgán rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA2-2016/011857-003 zo dňa 13.10.2017 rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil a odvolanie zamietol. Rozhodnutie odvolacieho orgánu nadobudlo právoplatnosť dňa 20.10.2017. V. Právne posúdenie žaloby. 33. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 34. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 35. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 36. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný. 37. Podľa § 1 ods. 1 písm. d) zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, účinný ku dňu podania žiadosti, tento zákon upravuje podmienky pobytu. 38. Podľa § 20 ods. 1 zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, prechodný pobyt oprávňuje štátneho príslušníka tretej krajiny zdržiavať sa, vycestovať a opätovne vstupovať na územie Slovenskej republiky v čase, na aký mu bol policajným útvarom udelený. 39. Podľa § 20 ods. 2 vety prvej zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, prechodný pobyt je viazaný na jeden účel. 40. Podľa § 21 ods. 1 písm. a) zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, prechodný pobyt môže policajný útvar udeliť štátnemu príslušníkovi tretej krajiny na účel podnikania. 41. Podľa § 21 ods. 3 zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, účel prechodného pobytu vykonáva štátny príslušník tretej krajiny na území Slovenskej republiky. 42. Podľa § 22 ods. 1 písm. b) zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, prechodný pobyt na účel podnikania udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý koná alebo bude konať v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva a nie je v pracovnoprávnom vzťahu. 43. Podľa § 22 ods. 2 zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, policajný útvar udelí prechodný pobyt na účel podnikania na predpokladaný čas podnikania, najviac však na tri roky. 44. Podľa § 33 ods. 1 zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu prihliada na a) verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky a na ochranu verejného zdravia, b) záujmy maloletého dieťaťa štátneho príslušníka tretej krajiny, osobné a rodinné pomery štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho finančnú situáciu a dĺžku doterajšieho pobytu a predpokladaného pobytu, c) stanovisko zastupiteľského úradu k udeleniu prechodného pobytu. 45. Podľa § 33 ods. 2 zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, policajný útvar pri posudzovaní podnikateľského zámeru, ktorý štátny príslušník tretej krajiny predložil podľa § 32 ods. 5 písm. a), si vyžiada stanovisko od Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, či podnikateľská činnosť štátneho príslušníka tretej krajiny je a) prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky alebo b) prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky a predložený podnikateľský zámer bude slúžiť na realizáciu inovatívneho projektu. 46. Podľa § 33 ods. 6 písm. g) zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme. 47. Podľa § 33 ods. 8 vety prvej zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, policajný útvar rozhodne o žiadosti o udelenie prechodného pobytu do 90 dní. 48. Podľa § 34 ods. 2 zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, žiadosť o obnovenie prechodného pobytu podáva štátny príslušník tretej krajiny osobne na úradnom tlačive na policajnom útvare najneskôr v posledný deň platnosti prechodného pobytu. K žiadosti o obnovenie prechodného pobytu je štátny príslušník tretej krajiny povinný predložiť platný cestovný doklad, inak policajný útvar žiadosť neprijme. Policajný útvar vydá žiadateľovi v deň podania žiadosti potvrdenie o jej prijatí. 49. Podľa § 34 ods. 3 zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu je štátny príslušník tretej krajiny povinný priložiť jednu fotografiu s rozmermi 3 x 3,5 cm zobrazujúcu jeho aktuálnu podobu a doklady nie staršie ako 90 dní, ktoré potvrdzujú a) účel pobytu, b) finančné zabezpečenie pobytu; to neplatí, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 22 ods. 1 písm. a), 28 alebo § 29, c) zdravotné poistenie počas pobytu na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 23, 24 alebo § 30 ods. 1 písm. b) a c), d) zabezpečenie ubytovania. 50. Podľa § 34 ods. 5 zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny, ktorý má udelený prechodný pobyt na účel podnikania, je povinný k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania priložiť aj potvrdenie o tom, že má uhradené daňové a colné záväzky, poistné na zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie z tohto podnikania a zo všetkých obchodných spoločností a družstiev, v ktorých mene koná. Ak štátny príslušník tretej krajiny nie je daňovníkom alebo nie je povinný platiť poistné na sociálne poistenie, priloží doklad potvrdzujúci túto skutočnosť. 51. Podľa § 34 ods. 7 zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny je povinný k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu podľa § 22 ods. 1 písm. b) preukázať zisk po zdanení obchodnej spoločnosti alebo družstva, v mene ktorých koná, za predchádzajúce zdaňovacie obdobie minimálne vo výške šesťdesiatnásobku životného minima, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorého podnikateľský zámer bol posúdený Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky ako inovatívny projekt, minimálne vo výške dvadsaťnásobku životného minima; ak nepodnikal celé predchádzajúce zdaňovacie obdobie, je povinný preukázať zisk po zdanení vo výške päťnásobku životného minima za každý mesiac pobytu v predchádzajúcom zdaňovacom období. Ak štátny príslušník tretej krajiny koná v mene viacerých obchodných spoločností alebo družstiev, musí podmienku výšky zisku po zdanení podľa predchádzajúcej vety spĺňať aspoň jedna obchodná spoločnosť alebo družstvo, v mene ktorých koná. Ak štátny príslušník tretej krajiny v predchádzajúcom zdaňovacom období ešte nebol oprávnený konať v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva, je povinný k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu podľa § 22 ods. 1 písm. b) preukázať finančné zabezpečenie podnikateľskej činnosti vo výške tridsaťnásobku životného minima potvrdením o zostatku na účte podľa § 32 ods. 7. 52. Podľa § 34 ods. 10 zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu postupuje podľa § 33 ods. 1 a 5. Ak obchodná spoločnosť alebo družstvo, v mene ktorých koná štátny príslušník tretej krajiny podľa § 22 ods. 1 písm. b), nedosiahla v predchádzajúcom zdaňovacom období zisk po zdanení podľa odseku 7, policajný útvar si vyžiada stanovisko od Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, či podnikateľská činnosť obchodnej spoločnosti alebo družstva je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. 53. Podľa § 34 ods. 12 pred bodkočiarkou zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, policajný útvar zamietne žiadosť o obnovenie prechodného pobytu z dôvodov podľa § 33 ods. 6. 54. Podľa § 34 ods. 14 zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, policajný útvar rozhodne o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu v lehotách uvedených v § 33 ods. 8. 55. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. VI. Závery správneho súdu. 56. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo v medziach žalobných dôvodov preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutí žalovaného č.PPZ-HCP-BA2-2016/011857-003 zo dňa 13.10.2017 a prvostupňového správneho orgánu č. PPZ-HCP-BA6-736-51/2017-PPC zo dňa 19.06.2017, ktorými bola žalobcovi zamietnutá žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania podľa § 33 ods. 6 písm. g) zákona o pobyte cudzincov z dôvodu, že pobyt žalobcu za účelom podnikania nie je vo verejnom záujme. 57. Hneď v úvode správny súd uvádza, že rozhodovanie o žiadosti obnovenia prechodného pobytu cudzinca, je jedným zo spôsobov, ktorým sa prejavuje územná suverenita Slovenskej republiky a cudzinec nemá na prechodný pobyt právny nárok. Pri rozhodovaní o obnovení prechodného pobytu sa prihliada na verejný záujem, bezpečnostné hľadisko, hospodárske potreby SR, prínos cudzinca pre hospodárstvo SR a na verejné zdravie. Príslušný orgán je povinný riadne vec preskúmať a žiadosť o obnovenie prechodného pobytu je oprávnený zamietnuť iba v zákonom stanovených prípadoch, pričom rozhodnutie, v súlade so zákonom, má povinnosť náležite odôvodniť. 58. Základným rámcom právneho posúdenia žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania je zákon o pobyte cudzincov, ktorý v § 34 upravuje obnovenie prechodného pobytu s tým, že v § 34 ods. 3, ods. 5, ods. 7 zákona o pobyte cudzincov ukladá povinnosť žiadateľovi aké doklady majú byť predložené a čo majú potvrdzovať a v ods. 10, sa upravuje postup správneho orgánu pri rozhodovaní o žiadosti. 59. Dôraz súdneho prieskumu treba zamerať na účel obnovenia prechodného pobytu a to podnikanie, ktoré sa pre potreby zákona o pobyte cudzincov posudzuje vo vzťahu k verejnému záujmu. Právo podnikať sa v súkromnom záujme chráni ako spôsob obživy jednotlivca, t.zn. pre obchodnú spoločnosť na dosiahnutie zisku. Zároveň sa podnikaním zabezpečuje verejný záujem ako prvok trhového hospodárstva. Z uvedeného vyplýva, že podnikanie by malo prinášať prospech podnikateľovi (žiadateľovi) ako aj prospech štátu, t.j. verejný záujem. 60. Preto v súvislosti s nastolenou problematikou treba vziať do úvahy nielen to, že správny súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy, pričom zároveň musí vychádzať z účelu zákona o pobyte cudzincov, ku ktorému dôvodová správa uvádza: „Riešenie problematiky kontroly hraníc a pobytu cudzincov, ako aj riadenie migračnej politiky patrí medzi prvoradé úlohy demokratickej a dynamicky sa rozvíjajúcej spoločnosti založenej na princípoch slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Slovenská republika od svojho vstupu medzi členské krajiny Európskej únie v roku 2004 plní úlohy vytýčené Zmluvou o fungovaní Európskej únie v oblasti azylu, kontroly hraníc, pobytu cudzincov a ochrany práv štátnych príslušníkov tretích krajín, ako aj práv občanov Európskej únie a ich rodinných príslušníkov... Už samotná príprava na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie si vyžiadala výraznú a rozsiahlu zmenu v zákone č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“), ktorý sa formoval s cieľom vytvoriť legislatívnu základňu prispôsobenú príslušnej legislatíve Európskej únie vo vzťahu k občanom tretích štátov a tiež k občanom Európskej únie a ich rodinným príslušníkom. Súčasný zákon o pobyte cudzincov vzal do úvahy aj príslušné ustanovenia Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, Európskej dohody, Schengenskej dohody a vykonávacej dohody k Schengenskej zmluve. Dňom vstupu do Európskej únie Slovenská republika prevzala príslušnú časť acquis upravujúci voľný pohyb osôb.“ 61. Vzhľadom na uvedené, súd skúmal námietky žalobcu. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 4. tohto rozhodnutia, správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že druhostupňový správny orgán vo veci nevykonal žiadne dokazovanie, ale „len“ preskúmal dôvody podaného odvolania, preto nebol dôvod na vyhotovenie výzvy adresovanej žalobcovi, resp. jeho právnemu zástupcovi, aby sa vyjadril k podkladom napadnutého rozhodnutia, ku ktorým sa už v rámci konania pred prvostupňovým správnym orgánom náležite vyjadril a v rámci podaného odvolania žiadne nové dôkazy nepredložil a ani nenavrhol. V tejto súvislosti je potrebné poukázať i na skutočnosť, že vyjadrenie Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky k otázke prínosu podnikateľskej činnosti žalobcu pre hospodárske záujmy SR bolo súčasťou administratívneho spisu už pred rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. Súd nezistil okolnosti, ktoré by indikovali, že žalobcovi v konaniach pred prvostupňovým správnym orgánom a druhostupňovým správnym orgánom, nebolo umožnené k veci sa vyjadriť, predniesť svoju právnu argumentáciu alebo inak konať. 62. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 5. tohto rozhodnutia, správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Správne orgány zisťovali skutočný stav veci s náležitou pozornosťou, pričom rozsah zisťovania skutočného stavu bol logicky dimenzovaný obsahu posudzovanej veci, ktorú vztiahli na zákonom vymedzený postup správneho orgánu pri posudzovaní obnovenia prechodného pobytu ustanovený v § 34 zákona o pobyte cudzincov. Keďže kritériom posúdenia prínosu podnikateľskej činnosti žalobcu pre hospodárske záujmy SR, je informácia uložená priamo zákonom v § 34 ods. 5, ods. 7 a ods. 10 zákona o pobyte cudzincov, iný rozsah zisťovania majetkových pomerov, resp. prosperity obchodnej spoločnosti (daňové priznanie za roky 2014 a 2015 ako rozhodné obdobia v čase prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia), by bol nad rámec zákona, t.j. irelevantný. Posudzované boli podnikateľské aktivity žalobcu a dosiahnutý zisk po zdanení z tohto podnikania tak, ako ukladá zákon. 63. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 6. tohto rozhodnutia, správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Priamo ust. § 3 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, ukladá správnym orgánom povinnosť chrániť záujmy štátu a spoločnosti, keď vzápätí v ust. § 32 ods. 1 zákona o správnom konaní ukladá správnemu orgánu v rámci svojho konania povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom obstarať podklady pre rozhodnutie. A práve v tomto kontexte správny orgán logicky a racionálne, keďže žalobca svoje podnikanie zameral na územie hlavného mesta SR Bratislavy, v záujme zistenia skutočného stavu veci, v súlade s § 4 ods. 3 písm. d) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, vyžiadal stanoviská Magistrátu hlavného mesta SR Bratislava a Miestneho úradu mestskej časti Bratislava - Staré mesto, keďže podnikateľský zámer môže mať vplyv na výkon samosprávy (starostlivosť o všestranný rozvoj územia a o potreby jej obyvateľov). Z rozhodnutí správnych orgánov nevyplýva a potvrdil to i žalovaný v svojom vyjadrení k žalobe, že predmetné stanoviská slúžili na zistenie skutočného stavu veci, keďže boli len jedným z množstva podkladov, ktoré správne orgány hodnotili jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, keď prijali rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky. 64. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 7. tohto rozhodnutia, správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko nedodržanie lehoty na rozhodnutie o podanej žiadosti správnym orgánom, určenej v § 34 ods. 14 zákona o pobyte cudzincov, nemá vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Principiálne však správny súd vo vzťahu námietky žalobcu k prieťahom v konaní pred orgánom štátnej správy musí konštatovať, že s poukazom na právomoc správneho súdu vymedzenú v § 6 a nasl. SSP, tak súd nemá kompetencie preskúmavať prieťahy správneho orgánu. Takýmto orgánom je podľa čl. 127 Ústavy SR, Ústavný súd ktorý rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd. Avšak Ústavný súd poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušovanie označeného práva ešte mohlo trvať (I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02, IV. ÚS 258/2012). 65. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 8. tohto rozhodnutia, správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko správny orgán verejný záujem oprel práve o prejavený záujem žalobcu podnikať v priestore lokality Bratislavy a týmto smerom nastavil a vykonal dokazovanie za účelom zabezpečenia informácií z Magistrátu hlavného mesta SR Bratislava a Miestneho úradu mestskej časti Bratislava - Staré mesto s tým, či podnikateľský zámer žalobcu môže mať prínos pre hospodársky rozvoj Bratislavy. Ako sám žalobca uviedol, že od jeho spoločnosti ani nemožno očakávať taký verejný záujem ako je to v prípade spoločností, na podnikaní ktorých má záujem vláda Slovenskej republiky. Táto skutočnosť bola správnemu orgánu zrejmá, preto dokazovanie viedol práve v priestore územia Bratislavy a nie v priestore územia celej Slovenskej republiky. 66. Pokiaľ ide o vyjadrenie Ministerstva hospodárstva SR pod č. PPZ-HCP-BA6-1191-20/2016/PPC/ TO zo dňa 20.02.2017 k otázke, či podnikateľská činnosť (žalobca) bude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky (§ 33 ods. 2 písm. a) zákona o pobyte cudzincov) v ktorom len konštatoval, že podnikateľská činnosť príslušníka tretej krajiny (žalobcu) bude prínosom pre hospodárske záujmy SR, správny súd má zato, že takéto vyjadrenie je, neurčité nepresvedčivé a nemá oporu v žiadnych označených skutočnostiach na základe ktorých ministerstvo takéto vyjadrenie poskytlo. Vyjadrenie sa javí súdu ako účelové a nepoužiteľné pre rozhodnutie správneho orgánu v danej veci. Zároveň správny súd v tejto súvislosti musí poukázať, že predmetné stanovisko, hoci bolo vydané v pozitívnom kontexte pre žalobcu, nebolo jediným podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu, ktorý svoje zamietavé rozhodnutie oprel o iné dôkazy, ktoré uviedol v svojom rozhodnutí a ako dôvod pre zamietnutie žiadosti riadne odôvodnil. 67. Správny súd je názoru, že v prípade posúdenia žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania nie je namieste, aby správny orgán zohľadni i súkromné hľadisko a aby odôvodnil v svojom rozhodnutí, prečo uprednostnil záujem verejný pred záujmom súkromným zvlášť, keď z vykonaného dokazovania správneho orgánu je nepochybné, že žalobca má svoje rodinné zázemie na Ukrajine a svoje hlavné podnikateľské aktivity vykonáva na Ukrajine spoločnosť D.. so sídlom na Slovensku riadi z Ukrajiny spoločnosť D.. nezamestnáva žiadnych zamestnancov a nemá na území SR žiadne prevádzky. Preto námietka žalobcu v sfére ochrany poskytovanej prostredníctvom čl. 8 ods. 1 Dohovoru nemohla obstáť. Sféra ochrany súkromného života chránená Dohovorom pripadá do úvahy vtedy, ak by žalobca takúto sféru mal na území Slovenskej republiky už vybudovanú. 68. Správny súd chce zdôrazniť, že pre preukázanie významu prínosu podnikania vo verejnom záujme nestačí splniť kritériá dosiahnutia zisku po zdanení a uhradenie všetkých odvodov a daní štátu, ale je potrebný prínos pre hospodárstvo v kontexte napr. vytvorenia pracovných miest, obchodovanie v rámci územia Slovenskej republiky s podnikateľskými subjektmi pôsobiacich na území Slovenskej republiky, vytvorenie hodnôt ktoré sú prínosom pre štát - verejný záujem a pod. a to je úlohou správneho orgánu vyhodnotiť. Pre takéto aktivity žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže spoločnosť D., ktorej je konateľom, riadi a obchoduje z Ukrajiny, svoje obchodné aktivity realizuje s podnikateľskými subjektmi pôsobiacimi mimo územia Slovenskej republiky, z čoho možno nepochybne vyvodiť, že obnovenie povolenia na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel podnikania, nie je vo verejnom záujme tak, ako v správnej úvahe uviedli správne orgány prvého aj druhého stupňa. 69. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní rozhodnutí a postupu správnych orgánov v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že správne orgány v konaní postupovali zákonne, objektívne zistili skutkový stav, svoje rozhodnutia riadne v logických súvislostiach odôvodnili, uviedli správnu úvahu a prepojenia všetkých skutkových zistení k použitým právnym predpisom. Súd nezistil žiadnu vadu, ktorá by mohla mať vplyv na ich zákonnosť, preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. VII. Trovy konania. 70. O nároku na právo na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 168 v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, keďže úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si neuplatnil (ide o orgán štátnej správy), preto mu súd právo na náhradu trov konania nepriznal. 71. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).