Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/307/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017202114 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017202114.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v spore žalobcu: Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská č. 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina č. 10, P. O. BOX 98, 820 05 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Stromová č. 1, 813 30 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 15655-9000/2017 zo dňa 20.11.2017, ako aj ako aj rozhodnutie č. 13752-6000/2017-ODI zo dňa 22.09.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Krajský súd v Bratislave ruší uznesenie č.k. 2S/307/2017-171 zo dňa 23.04.2018. Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. administratívne rozhodnutie 1. Rada Úradu pre verejné obstarávanie ako orgán Úradu pre verejné obstarávanie (žalovaný) podľa § 140 ods. 3 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a orgán príslušný podľa § 187 ods. 4 tohto zákona v spojení s § 111d ods. 1 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo veci odvolania uchádzača Slovak Telekom, a.s., Bajkalská 28, 817 62 Bratislava (žalobca) proti rozhodnutiu úradu č. 13752-6000/2017-ODI zo dňa 22. 09. 2017, vydanému v konaní o námietkach navrhovateľa smerujúcich proti vyhodnoteniu ponúk v predmetnej verejnej súťaži na predmet zákazky „EDUNETSK Poskytnutie telekomunikačných a dátových služieb, služieb centrálneho manažmentu virtuálnej privátnej siete so zadefinovanou úrovňou servisných služieb a zadefinovanými bezpečnostnými štandardami pripojenia pre školy“, vyhlásenej verejným obstarávateľom Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Stromová 1, 813 30 Bratislava (ďalší účastník) v Úradnom vestníku Európskej únie zo dňa 05. 12. 2015 pod značkou 2015/S 233-423627 a vo Vestníku verejného obstarávania č. XXX/XXXX zo dňa 01. 12. 2015 pod značkou 23502 - MSS rozhodla tak, že zmenila výrok rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie č. XXXXX-XOXO/XOXX-ODX zo dňa 22.09.2017 podľa § 142 ods. 7 zákona o verejnom obstarávaní v spojení s § 187 ods. 4 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nasledovne: „Úrad pre verejné obstarávanie na základe námietok navrhovateľa podľa § 139 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní nariaďuje verejnému obstarávateľovi Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Stromová 1, 813 30 Bratislava vo verejnej súťaži na predmet zákazky „EDUNET SK Poskytnutie telekomunikačných a dátových služieb, služieb centrálneho manažmentu virtuálnej privátnej siete so zadefinovanou úrovňou servisných služieb a zadefinovanými bezpečnostnými štandardami pripojenia pre školy“, vyhlásenej v Úradnom vestníku Európskej únie zo dňa 05. 12. 2015 pod značkou XXXX/S XXX-XXXXXX a vo Vestníku verejného obstarávania č, XXX/XXXX zo dňa 01.12.2015 pod značkou XXXXX - MSS, odstrániť protiprávny stav, konkrétne uviesť v zápisnici z vyhodnotenia ponúk všetky dôvody, na základe ktorých komisia kontrolovaného na vyhodnotenie ponúk dospela k záveru, že akceptuje vysvetlenia ponúk doručené uchádzačmi a na základe ktorých skonštatovala, že ponuky uchádzačov boli predložené v súlade so súťažnými podkladmi a následne zaslať uchádzačom oznámenie o výsledku vyhodnotenia ponúk obsahujúce informáciu o tom, že ponuka úspešného uchádzača bola vyhodnotená v súlade so všetkými požiadavkami uvedenými v súťažných podkladoch a pokračovať vo verejnom obstarávaní, a to do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.“ 2. Žalovaný odôvodnil predmetné rozhodnutie predovšetkým tým, že na účely rozhodnutia o odvolaní navrhovateľa je prioritne potrebné posúdiť samotnú požiadavku kontrolovaného uvedenú v časti D „Súpis položiek, rozpis cien“, bod 3.4 súťažných podkladov, cit.: „Uchádzač musí akceptovať maximálne ceny uvedených služieb tak, ako boli určené verejným obstarávateľom. Maximálne ceny sú uvedené v príslušných tabuľkách. V prípade, že uchádzač neakceptuje čo len v jednom prípade stanovené maximálne ceny, bude sa mať za to, že uchádzač nesplnil požiadavky verejného obstarávateľa na predmet zákazky a bude z verejného obstarávania vylúčený.“ Ako už totiž bolo uvedené, dvaja z troch uchádzačov, ktorých ponuky boli predmetom vyhodnotenia, uviedli pri položke „Typ X pripojenie cez SANET/iný operátor“ jednotkovú cenu za firewall vyššiu, ako bola cena uvedená kontrolovaným v tabuľke „Služby 1: Telekomunikačné a dátové služby,“ čo navrhovateľ považuje za nesplnenie predmetnej požiadavky akceptovania maximálnych cien. V tejto súvislosti rada poukazuje na skutočnosť, že kontrolovaný v predmetnej požiadavke vyjadril nutnosť „akceptovať maximálne ceny uvedených služieb tak, ako boli určené verejným obstarávateľom.“ Z uvedeného vyplýva, že v prvom rade je potrebné ustáliť, čo konkrétne mal kontrolovaný na mysli v súvislosti s ním použitým výrazom „služby.“ Z obsahu časti D „Súpis položiek, rozpis cien“ súťažných podkladov je zrejmé, že pojmom „služby“ kontrolovaný označil služby 1 až 5, ktoré sú vymenované v tabuľke uvedenej v bode 3.1 (bod 34 tohto rozhodnutia). V kontexte uvedeného tak možno dospieť k záveru, že požiadavka kontrolovaného, podľa ktorej boli uchádzači povinní „akceptovať maximálne ceny uvedených služieb tak, ako boli určené verejným obstarávateľom“, znamená, že uchádzači boli povinní akceptovať maximálne ceny Služieb 1 až 5, ktoré kontrolovaný označil nasledovne: Služby 1 - Telekomunikačné a dátové služby, Služby 2 - Zriaďovací poplatok dátových služieb pre lokalitu A, B, Služby 3 - Centrála EDUNET SK, Služby 4 Implementácia OKT zariadení na koncových lokalitách a Služby 5 Asistenčné služby zariadení. Vychádzajúc z uvedeného výkladu tak požiadavka akceptovania maximálnych cien mala vyjadrovať povinnosť uchádzačov neprekročiť maximálnu cenu jednotlivých služieb, ktorými sú Služby 1, Služby 2, Služby 3, Služby 4 a Služby 5. 3. Na druhej strane však vychádzajúc zo znenia požiadavky kontrolovaného týkajúcej sa akceptácie maximálnych cien podľa rady prichádza do úvahy aj taký výklad, podľa ktorého uchádzači boli povinní akceptovať maximálne ceny uvedených služieb (nie je však výslovne povedané, že kontrolovaný má na mysli služby 1 až 5). V tomto kontexte by za „služby“ v zmysle predmetnej požiadavky kontrolovaného bolo možné považovať aj jednotlivé plnenia, ktoré kontrolovaný uviedol v samostatných stĺpcoch tabuľky označenej „Služby 1: Telekomunikačné a dátové služby“, ktorými sú: Pravidelný mesačný poplatok ÍKT služieb bez DPH/lokalita, t. j. jednotková cena za wifi AP bez DPH (cena za 1 kus), jednotková cena za firewall pre Typ X - Sanet (1 ks/lokalita), jednotková cena/prepínač (1 ks/lokalita) a pravidelný mesačný poplatok dátových služieb bez DPH/lokalita. Z takéhoto výkladu možno dospieť k záveru, že požiadavka akceptovania maximálnych cien mala vyjadrovať povinnosť uchádzačov neprekročiť maximálnu cenu jednotlivých plnení tvoriacich Služby 1 až Služby 5. Vzhľadom na uvedenú nejednoznačnosť požiadavky kontrolovaného týkajúcej sa akceptácie maximálnych cien, vyplývajúcu z nekonzistentnosti postupu kontrolovaného pri používaní pojmu „služby“, ako aj z dôvodu potreby komplexného posúdenia predmetnej požiadavky kontrolovaného v súvislosti s ostatnými ustanoveniami spomínanej časti D „Súpis položiek, rozpis cien“ súťažných podkladov, sa rada zaoberala aj ostatnými požiadavkami na spracovanie ceny, ktoré kontrolovaný uviedol v tejto časti súťažných podkladov. 4. V danej súvislosti rada poukázala na to, že v tabuľke uvedenej v bode 3.1 kontrolovaný Služby 1 až 5 označil výrazom „druh služby/položka.“ Na druhej strane v poznámke pod tabuľkou k Službám č. 1, ktorá je v zmysle súťažných podkladov prílohou č, 2 k návrhu zmluvy, kontrolovaný uviedol, cit.: „celková cena za Služby 1 musí byť vypočítaná ako súčet súčinov všetkých položiek v tabuľke (...).“ Z uvedeného vyplýva, že pod pojmom „položka“ mal kontrolovaný na mysli aj jednotlivé plnenia, z ktorých pozostávajú Služby 1 až 5. V bode 3.2 pritom kontrolovaný o. i. uviedol, cit.: „Uchádzač musí vyplniť - naceniť každú položku (každý hárok, každú podpoložku a nakoniec celkovú cenu za každý typ Služby 1 až Služby 5)“. Pojem „podpoložka“ však kontrolovaný nezadefinoval. Vychádzajúc z uvedeného má rada za to, že rovnako, ako nie je zrejmé, čo konkrétne mal kontrolovaný na mysli v súvislosti s pojmom „maximálne ceny uvedených služieb“ použitým v požiadavke akceptovania maximálnych cien, nebolo zrejmé ani to, aký postup mali uchádzači použiť pri oceňovaní predmetu zákazky, nakoľko z pokynov kontrolovaného uvedených v časti D „Súpis položiek, rozpis cien“ súťažných podkladov nebolo možné dospieť k jednoznačnému záveru o tom, čo mal kontrolovaný na mysli pri použití pojmov „položka“ a „podpoložka.“ Rada preto konštatovala, že ani za pomocou ostatných ustanovení tejto časti súťažných podkladov, upravujúcich pokyny kontrolovaného na spracovanie ceny, nebolo možné dospieť k jednoznačnému výkladu požiadavky kontrolovaného uvedenej v bode 3.4 tejto časti súťažných podkladov, upravujúcej povinnosť akceptovať maximálne ceny, a odstrániť tak jej nejednoznačnosť. Podľa rady preto prichádzali do úvahy obidva výklady požiadavky akceptácie maximálnych cien uvedené v bodoch 63 a 64 rozhodnutia, a to jednak výklad, ku ktorému sa prikláňal navrhovateľ, keď mal za to, že uchádzači neboli oprávnení prekročiť maximálnu cenu za firewall pre typ X - Sanet (30,67 € bez DPH), ako aj výklad, ktorý aplikovali uchádzači, ktorí sa umiestnili na prvom a druhom mieste v poradí a v zmysle ktorého uchádzači neboli oprávnení prekročiť maximálnu cenu za Služby 1 vypočítanú ako súčet súčinov všetkých plnení, z ktorých pozostávajú Služby 1. Uvedené podľa rady vyplýval aj z toho, že dvaja z troch uchádzačov, ktorých ponuky sa vyhodnocovali, pochopili a vo svojich ponukách predmetnú požiadavku aplikovali tak, že požiadavka akceptácie maximálnych cien sa vzťahuje na cenu za Služby 1 (výklad uvedený v bode 63 tohto rozhodnutia), zatiaľ čo navrhovateľ mal za to, že táto požiadavka sa týkala jednotlivých plnení, z ktorých pozostávajú Služby. 5. Podľa rady bolo nevyhnutné dospieť k záveru, že požiadavka kontrolovaného týkajúca sa povinnosti akceptovať maximálne ceny služieb nebola kontrolovaným dostatočne jednoznačné precizovaná, umožňuje oba jej výklady uvedené v bodoch 63 a 64 tohto rozhodnutia, a teda na oba jej výklady bolo potrebné prihliadnuť pri posudzovaní vyhodnotenia splnenia predmetnej požiadavky zo strany uchádzačov. Ak totiž jednotliví uchádzači uvedenú požiadavku kontrolovaného pochopili a vo svojich ponukách aplikovali či už jedným alebo druhým spôsobom, každý z týchto spôsobov je súladný so znením nedostatočne precizovanej požiadavky, a teda musí byť považovaný za vyhovujúci danej požiadavke. Rada poukázala na svoju ustálenú rozhodovaciu prax (napr. rozhodnutia o odvolaní č. 2692- 9000/2014-KR/l 4 zo dňa 24. 04. 2014, č. 12890-9000/2017 zo dňa 24. 08. 2017 a č. 14595- 9000/2017 zo dňa 16. 10. 2017), ktorá je založená na princípe, že v prípade ak kontrolovaný svoju požiadavku jasne a jednoznačne nezadefinoval v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, ani v súťažných podkladoch, na základe čoho pri vyhodnotení jej splnenia prichádzajú do úvahy jej viaceré výklady (všetky súladné s jej nejednoznačným znením), všetky takéto výklady by mali byť kontrolovaným akceptované, nakoľko opačný postup, ktorý by mal za následok záver o nesplnení požiadavky uchádzačom, ktorý nejednoznačnú požiadavku kontrolovaného pochopil určitým spôsobom, by bol v rozpore so samotným znením požiadavky kontrolovaného, ktoré výklad použitý uchádzačom pripúšťa a nepochybne by bol aj v rozpore s princípom rovnakého zaobchádzania s uchádzačmi a záujemcami. Rada k uvedenému dodala, že v štádiu vyhodnocovania ponúk predložených uchádzačmi nemožno prihliadať len na to, aký výklad požiadavky mal na mysli kontrolovaný pri jej formulovaní. Nedostatky formulácie požiadavky stanovenej kontrolovaným, ktoré umožňujú rôzny výklad, totiž podľa rady v žiadnom prípade nemožno klásť na ťarchu uchádzačov. Ak teda uchádzači, ktorí sa v predmetnej verejnej súťaži umiestnili na prvom a druhom mieste v poradí, nejednoznačnú požiadavku kontrolovaného, podľa ktorej uchádzač „musí akceptovať maximálne ceny uvedených služieb tak ako boli určené verejným obstarávateľom“, pochopili tak, že musia akceptovať maximálne ceny Služieb 1 až Služieb 5, bolo potrebné dospieť k záveru, že predmetnú požiadavku kontrolovaného pochopili v súlade s j ej znením uvedeným v súťažných podkladoch, a teda nebolo možné konštatovať nesplnenie uvedenej požiadavky zo strany týchto uchádzačov. 6. Na uvedenom konštatovaní rady nič nemenila ani skutočnosť, že samotná komisia kontrolovaného v úvode vyhodnocovania ponúk pravdepodobne mala pochybnosti o tom, či možno skonštatovať splnenie tejto požiadavky kontrolovaného predmetnými dvomi uchádzačmi, o čom svedčili jej žiadosti o vysvetlenie ponúk adresované predmetným uchádzačom. Ak totiž komisia v priebehu procesu vyhodnocovania ponúk zistí, že požiadavka stanovená verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom, pripúšťa viacero výkladov, je jej povinnosťou pri vyhodnotení ponúk aplikovať všetky do úvahy prichádzajúce výklady a nekonštatovať nesplnenie požiadavky vo vzťahu k ponukám, ktoré boli predložené v súlade s niektorým z týchto výkladov, a to aj v prípade, ak si komisia, resp. samotný verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ pred začatím procesu vyhodnocovania ponúk neboli vedomí nejednoznačnosti požiadavky. Ďalej sa rada zaoberala samotným vyhodnotením splnenia predmetnej požiadavky akceptácie maximálnych cien kontrolovaným, pričom, ako už bolo uvedené, zistila, že komisia kontrolovaného požiadala uchádzača SWAN a uchádzača Slovanet o vysvetlenie ich ponúk vo vzťahu k predmetnej požiadavke, konkrétne im položila otázku, cit.; „Verejný obstarávateľ Vás žiada o vysvetlenie neakceptovania maximálnej jednotkovej ceny za firewall pre typ X - Sanet (1 ks/lokalita) stanovenej verejným obstarávateľom?“. Po doručení požadovaných vysvetlení komisia v zápisnici z vyhodnotenia ponúk vo vzťahu k uchádzačovi SWAN uviedla, cit.; „Komisia zohľadnila doručené vysvetlenie ponuky uchádzačom v súlade s požiadavkou podľa § 42 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní. Za zmenu ponuky komisia nepovažovala odstránenie zrejmých chýb v písaní a počítaní. Komisia akceptovala doručené vysvetlenie. (...)“ Vo vzťahu k uchádzačovi Slovanet komisia v zápisnici uviedla, cit.: „Komisia zohľadnila doručené vysvetlenie ponuky uchádzačom v súlade s požiadavkou podľa § 42 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní. Za zmenu ponuky komisia nepovažovala odstránenie zrejmých chýb v písaní a počítaní. Komisia akceptovala doručené vysvetlenie“. Následne komisia v predmetnej zápisnici uviedla, cit.: „Komisia skonštatovala, že predložené ponuky uchádzačov (...) boli predložené v súlade s Oznámením o vyhlásení verejného obstarávania v znení neskorších oznámení a so súťažnými pokladmi. (...)“. 7. Z predmetných žiadostí o vysvetlenie bolo zrejmé, že komisia kontrolovaného sa pri vyhodnotení ponúk zaoberala vyhodnotením splnenia požiadavky akceptácie maximálnych cien, pričom (vzhľadom na znenie týchto žiadostí) mala pochybnosti ohľadom splnenia predmetnej požiadavky predmetnými uchádzačmi, a zaoberala sa aj vysvetleniami doručenými jednotlivými uchádzačmi. V zápisnici z vyhodnotenia ponúk však k tomuto vyhodnoteniu uviedla len toľko, že akceptovala doručené vysvetlenia a že ponuky uchádzačov boli predložené v súlade so súťažnými podkladmi (a teda aj v súlade s ich časťou D „Súpis položiek, rozpis cien“). Zo zápisnice teda nebolozrejmé, ako konkrétne komisia posúdila doručené vysvetlenia a na základe akého dôvodu tieto vysvetlenia akceptovala dospejúc k záveru o tom, že ponuky boli predložené v súlade so súťažnými podkladmi. V uvedenej súvislosti bolo podľa rady nevyhnutné pripomenúť princíp transparentnosti, ktorý je jedným z hlavných princípov verejného obstarávania a ktorého cieľom je zabezpečiť, aby tento proces prebiehal prehľadným, predvídateľným a preskúmateľným spôsobom, v súlade s podmienkami stanovenými v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania a v súťažných podkladoch a zabrániť tak svojvoľnému konaniu verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa pri rešpektovaní slobodnej hospodárskej súťaže. V rozpore s týmto princípom je preto akékoľvek konanie verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, ktoré by robilo verejné obstarávanie nečitateľným, nekontrolovateľným alebo horšie kontrolovateľným. Princíp transparentnosti má teda jednak zabezpečiť predvídateľnosť konania verejného obstarávateľa a obstarávateľa (zo strany záujemcov alebo uchádzačov) a zároveň aj preskúmateľnosť, t. j. kontrolu nestrannosti každého úkonu verejného obstarávateľa a obstarávateľa vykonaného v súvislosti so zadávaním zákazky (zo strany kontrolných orgánov). 8. Berúc do úvahy skutočnosť, že princípy verejného obstarávania predstavujú základný interpretačný kľúč, na ktorý je potrebné prihliadať pri výklade každého jednotlivého ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní a ktorý musí byť dodržaný pri každom jednom rozhodnutí, resp. úkone verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa uskutočnenom v procese verejného obstarávania, rada k vyššie uvedenému konštatuje, že vyhodnotenie splnenia požiadavky akceptácie maximálnych cien zo strany predmetných uchádzačov, zaznamenané komisiou v zápisnici z vyhodnotenia ponúk, nenapĺňa atribúty preskúmateľnosti. Bez uvedenia konkrétnych dôvodov, na základe ktorých komisia po oboznámení sa s vysvetleniami uchádzačov dospela k záveru o tom, že ponuky uchádzačov boli predložené v súlade so súťažnými podkladmi, totiž nemožno proces vyhodnotenia ponúk komisiou podrobiť účinnému preskúmaniu, a teda ani vykonať dohľad z pohľadu nestrannosti úkonov a rozhodnutí komisie uskutočnených pri vyhodnocovaní ponúk. Z dôvodu uvedených nedostatkov zápisnice z vyhodnotenia ponúk mala rada za to, že vyhodnotenie ponúk komisiou kontrolovaného nemožno považovať za transparentné. Po posúdení oznámenia o výsledku vyhodnotenia ponúk, ktoré kontrolovaný doručil navrhovateľovi, z pohľadu uvedených atribútov preskúmateľnosti, rada konštatovala, že ani toto oznámenie nemožno považovať za transparentné. Ako totiž upozornil navrhovateľ, kontrolovaný v predmetnom oznámení uviedol len toľko, že úspešný uchádzač „predložil najnižšiu cenu za predmet zákazky, predložil ponuku v súlade s opisom predmetu zákazky a splnil všetky verejným obstarávateľom stanovené podmienky účasti“. Opis predmetu zákazky však tvoril len časť C súťažných podkladov, pričom požiadavky na spracovanie ceny boli obsiahnuté v časti D súťažných podkladov. Predmetné oznámenie o výsledku vyhodnotenia ponúk teda skutočne mohlo vyvolávať dojem, že kontrolovaný sa vyhodnotením ponuky úspešného uchádzača z pohľadu požiadaviek obsiahnutých v časti D súťažných podkladov vôbec nezaoberal. V súvislosti s uvedeným rada dodala, že predmetné oznámenie neobsahuje ani len informáciu o tom, že ponuka úspešného uchádzača bola predložená v súlade so súťažnými podkladmi ako celkom, ktorá je zaznamenaná v zápisnici z vyhodnotenia ponúk, síce len v neodôvodnenej, a teda nedostatočnej a nepreskúmateľnej podobe. 9. V predmetnom prípade bolo preto podľa rady nevyhnutné, aby komisia kontrolovaného v zápisnici z vyhodnotenia ponúk riadne zaznamenala všetky dôvody, na základe ktorých dospela k záveru o tom, že vysvetlenia predložené uchádzačmi vyvrátili jej pochybnosti ohľadom splnenia požiadavky akceptácie maximálnych cien, k záveru, že tieto vysvetlenia akceptuje, ako aj dôvody, ktoré ju viedli k záveru o tom, že ponuky uchádzačov boli predložené v súlade so súťažnými podkladmi, V súlade s princípom transparentnosti je kontrolovaný následne povinný doručiť uchádzačom oznámenie o výsledku vyhodnotenia ponúk, ktoré v nich nebude vzbudzovať pochybnosti o tom, či ponuka úspešného uchádzača bola vyhodnotená z pohľadu všetkých častí súťažných podkladov a z pohľadu splnenia všetkých požiadaviek kontrolovaného v nich obsiahnutých. Vzhľadom na vyššie uvedené, a to najmä s dôrazom na skutočnosti uvedené v tomto rozhodnutí, mala však rada za to, že predmetný nesúlad zápisnice z vyhodnotenia ponúk, ako aj oznámenia o výsledku vyhodnotenia ponúk, s princípom transparentnosti verejného obstarávania nemohol ovplyvniť výsledok verejného obstarávania. Vo vzťahu k tvrdeniu navrhovateľa, ktorý mal za to, že úrad v konaní o jeho námietkach nepostupoval v súlade s § 47 ods. 3 správneho poriadku, rada uviedla, že preskúmala rozhodnutie úradu aj z pohľadu predmetných zákonných ustanovení, pričom mala za to, že úrad pri vyhotovení rozhodnutia postupoval v súlade s požiadavkou uviesť v rozhodnutí podklady pre rozhodnutie vo veci. Vo vzťahu k názoru navrhovateľa, že úrad mal v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku dať navrhovateľovi možnosť vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie, rada uviedla, že uvedené ustanovenie správneho poriadku sa v konaní o námietkach neuplatňuje. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 153 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, podľa ktorého sa na konanie podľa § 138 až 145 vzťahuje správny poriadok, ak tento zákon neustanovuje inak. Zákon o verejnom obstarávaní pritom v § 139 ods. 6 písm. a) ustanovuje, že úrad pred vydaním rozhodnutia podľa odseku 2 až 4 môže vyzvať účastníkov konania, aby sa do piatich dní po výzve ústne alebo písomne vyjadrili k jeho podkladu a k spôsobu jeho zistenia, prípadne aby v tejto lehote navrhli jeho doplnenie. Z uvedeného je zrejmé, že zákon o verejnom obstarávaní ustanovuje inak, ako je ustanovené v § 33 ods. 2 správneho poriadku (správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie), a teda predmetné ustanovenie správneho poriadku sa v konaní o námietkach pred úradom neuplatní. 10. V súlade s § 139 ods. 8 zákona o verejnom obstarávaní, ktorý sa v zmysle § 142 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní aplikuje aj na odvolacie konanie, rada v rámci návodu pre kontrolovaného, ako v druhovo rovnakej veci v budúcnosti predísť porušeniu tohto zákona, apelovala na dôsledné dodržiavanie princípov verejného obstarávania v procese verejného obstarávania, v predmetnom prípade najmä princípu transparentnosti, ktorý implikuje požiadavky predvídateľnosti a preskúmateľnosti úkonov verejných obstarávateľov a obstarávateľov. Predmetný princíp teda vyžaduje, aby verejný obstarávateľ a obstarávateľ všetky svoje rozhodnutia riadne (t. j. dostatočným spôsobom) odôvodnili, čo vo vzťahu k zápisnici z vyhodnotenia ponúk znamená, že z nej musí jednoznačne vyplývať, že komisia skutočne vyhodnotila, či ponuky všetkých uchádzačov boli predložené v súlade so všetkými časťami súťažných podkladov a požiadavkami v nich vyjadrenými. V prípade ak komisia nadobudne pochybnosti ohľadom splnenia niektorej z kontrolovaným stanovených požiadaviek a z uvedeného dôvodu požiada uchádzačov o vysvetlenie ich ponúk, v zápisnici musia byť zaznamenané a konkretizované všetky dôvody, na základe ktorých komisia dospela k záveru o akceptovaní, resp. neakceptovaní doručených vysvetlení a k záveru o splnení, resp. nesplnení požiadavky, vo vzťahu ku ktorej vznikli tieto pochybnosti. Čo sa týka formulovania oznámenia o výsledku vyhodnotenia ponúk, v ktorom má verejný obstarávateľ, resp. obstarávateľ v súlade s § 44 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní o. i. uviesť informáciu o charakteristikách a výhodách prijatej ponuky, rada uvádzala, že zákon o verejnom obstarávaní síce bližšie nešpecifikuje, v akom rozsahu majú verejný obstarávateľ a obstarávateľ svoje rozhodnutie odôvodniť, avšak súladné s princípom transparentnosti je, ak neúspešným uchádzačom poskytnú čo možno najviac informácií, ktoré im umožnia prijať predmetné rozhodnutie bez akýchkoľvek pochýb o jeho správnosti. Informácie uvedené v oznámení o výsledku vyhodnotenia ponúk by nemali vyvolávať zdanie, že ponuka úspešného uchádzača nebola vyhodnotená vo vzťahu ku všetkým podmienkam a požiadavkám stanoveným verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom, resp. že sa pri jej vyhodnotení nepostupovalo rovnako ako pri vyhodnocovaní ponúk ostatných uchádzačov. II. žaloba a námietky 11. Žalobca v žalobnom návrhu predovšetkým namietal, že žalovaný sa v rozhodnutí o odvolaní nevysporiadal fakticky so žiadnymi argumentmi prezentovanými v odvolaní. Hoci žalobca vyčerpávajúcim spôsobom popísal rozhodujúce skutočnosti vrátane právnych argumentov, ktoré odôvodňovali nezákonnosť rozhodnutia o námietkach, žalovaný sa obmedzil len na účelovú argumentáciu vzťahujúcu sa na údajne nejasné znenie požiadavky na akceptovanie maximálnych cien. Žalobca v odvolaní namietal, okrem iného, že z konštantnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len ESD) vyplýva povinnosť verejného obstarávateľa prísne vyhodnocovať podmienky verejného obstarávania, ktoré si sám určil a vylúčiť uchádzačov, ktorí ich nesplnili a že v prípade nezákonnosti stanovenia požiadavky na akceptovanie maximálnych cien je potrebné postup zadávania zákazky bezpodmienečne zrušiť, keďže rozpor zásadnej požiadavky súťažných podkladov so zákonom, ktorý vedie k nerovnakému zaobchádzaniu a diskriminácii uchádzačov, ktorí takúto požiadavku splnili voči tým, ktorí ju nesplnili, robí celý postup zadávania zákazky netransparentný. Takéto konanie má zároveň zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania, keďže môže viesť k výberu uchádzača, ktorý takúto požiadavku nesplnil a naopak k odmietnutiu uchádzača, ktorý ju splnil, pretože sa legitímne domnieval, že ju verejný obstarávateľ bude vyhodnocovať. Žalobca tiež namietal, že potvrdením rozhodnutia o námietkach, ktorým bol aprobovaný postup Ministerstva spočívajúci v selektívnom uplatňovaní ním stanovených požiadaviek na predmet zákazky a náležitostí ponuky, by sa vytvoril nebezpečný precedens. Aplikovaním takéhoto prístupu by sa verejní obstarávatelia mohli svojvoľne (a teda v rozpore so zásadami transparentností a rovnakého zaobchádzania) rozhodnúť počas vyhodnocovania ponúk neprihliadať na kritériá, ktoré v súťažných podkladoch označili za podstatné náležitosti ponuky, a tým stanoviť nerovnaké podmienky pre uchádzačov. Rovnako uchádzači vo verejnom obstarávaní by vo svojich ponukách mohli kalkulovať s tým, že niektoré z požiadaviek na predmet zákazky sa voči nim nebudú uplatňovať. Je zrejmé, že takýto stav je v príkrom rozpore s vyššie zmienenými zásadami, na ktorých je verejné obstarávanie postavené. 12. Rovnako žalobca tvrdil, že žalovaný sa v rozhodnutí o odvolaní nevysporiadal so žiadnym z právnych tvrdení a argumentov, vydal sa vlastnou argumentačnou líniou, ktorá sa doteraz v žiadnom zo súvisiacich konaní neobjavila. Ako je zrejmé z rozhodnutia o odvolaní, žalovaný dokonca počas kontroly postupu zadávania zákazky, ktorú vykonával, uznal, že súťažné podklady boli formulované nezákonne (dôvod vylúčenia), avšak toto porušenie nemalo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Ani rozhodnutie o námietkach nijakým spôsobom nespochybnilo jednoznačnosť súťažných podkladov. Vecné argumenty ktoré sa týkali právneho posúdenia príslušnej požiadavky súťažných podkladov, resp. obligatórneho dopadu ich prípadnej nezákonnosti, však žalovaný v rozhodnutí o námietkach úplne odignoroval, aby sa mohol sústrediť na absurdne formalistickú a účelovo selektívnu argumentáciu o nejasnosti súťažných podkladov. V zmysle konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR a správnych súdov je súčasťou práva na spravodlivý proces aj právo na riadne odôvodnenie záverov orgánu aplikácie práva prezentovaných v individuálnom akte, ktorým sa rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach účastníka konania. Rozhodnutie správneho orgánu, v ktorom nie sú ozrejmené úvahy správneho orgánu, ktoré ho viedli k záveru prezentovanému vo výrokovej časti, nie sú uvedené všetky podklady pre jeho rozhodnutie a to, ako sa s nimi vysporiada), je nezákonným rozhodnutím popierajúcim základné ústavou garantované práva účastníka správneho konania. Najvyšší súd SR tak konštatoval, že zákonné požiadavky stanovené v zákone č. 71/1967 Zb. správny poriadok nie sú naplnené tým, že sa orgán aplikácie práva obmedzí len na ustálené formulácie. Vysporiadanie sa správneho orgánu so všetkými relevantnými podkladmi, oboznámenie účastníkov konania stými podkladmi a riadne zdôvodnenie záverov správneho orgánu sa musí prejaviť v samotnom obsahu rozhodnutia. 13. Žalovaný v rozhodnutí o odvolaní tvrdil, že požiadavka na akceptovanie maximálnych cien bola formulovaná nejednoznačne. Žalovaný poukázal na bod 3.4 časti D súťažných podkladov podľa ktorého „Uchádzač musí akceptovať maximálne ceny uvedených služieb tak ako boli určené verejným obstarávateľom. Maximálne ceny sú uvedené v príslušných tabuľkách. V prípade, že uchádzač neakceptuje čo len v jednom prípade stanovené maximálne ceny, bude sa mať za to, že uchádzač nesplnil požiadavky verejného obstarávateľa na predmet zákazky a bude z verejného obstarávania vylúčený“. Nejednoznačnosť predmetnej požiadavky má spočívať vtom, že z nej, podľa žalovaného, nebolo zrejmé, či sa vzťahuje len na cenu za služby označené v tabuľke v bode 3.1 časti D súťažných pokladov ako Služby 1. Telekomunikačné a dátové služby, Služby č. 2 Zriaďovací poplatok dátových služieb pre lokalitu A a B, Služby 3 Centrála EDUNET_SK, Služby 4 Implementácia IKT zariadení na koncových lokalitách, Služby 5 Asistenčné služby zariadení (služby IT administrátora, WIFI a LAN administrátora), alebo aj na jednotlivé položky, z ktorých Služby 1 až 5 pozostávali. Žalovaný dospel k záveru o nejednoznačnosti požiadavky na akceptovanie maximálnych cien prostredníctvom analýzy použitia pojmu služba v časti D súťažných podkladov. V rámci výkladu tohto pojmu žalovaný vychádzal z toho, ako bol v časti D súťažných podkladov použitý. Žalovaný poukázal na použitie spojenia druh služby/ položka (bod 3.1 Časť D súťažných pokladov, str. 58), na poznámku k tabuľke č. 1, ktorá je prílohou č. 2 návrhu rámcovej dohody (str. 62 súťažných podkladov), ako aj na bod 3.2 časť D súťažných podkladov (str. 58 súťažných podkladov), v ktorom sa používa aj pojem podpoložka. Nejednoznačné používanie pojmov sa malo prejaviť v nejednoznačnosti požiadavky na akceptovanie maximálnych cien a v nejednoznačnosti požiadavky na ocenenie predmetu zákazky. So skutkovým stavom, ktorý v rozhodnutí o odvolaní popísal žalovaný, nie je možné súhlasiť. Žalovaný v bode 36 rozhodnutia o odvolaní uvádzal citáciu bodu 3.4 časti D súťažných pokladov spolu s tabuľkou označenou Služby 1 .Technické a dátové služby. Znenie bodu 3.4 časti D súťažných pokladov tak, ako bolo citované v bode 36 Rozhodnutia o odvolaní, si žalovaný zobral za východiskové pre svoju argumentáciu. Znenie bodu 3.4 časti D súťažných pokladov uvádzané v bode 36 Rozhodnutia o odvolaní však nekorešpondovalo s jeho znením v súťažných podkladoch. V súťažných podkladoch bolo k tabuľkám v bode 3.4 časť D obsahujúcim ceny za Služby 1 až 5 rozpísané po jednotkových cenách/po položkách uvedené: „Maximálne jednotkové ceny akceptovateľné verejným obstarávateľom za Služby 1 až 5...“. Bod 3.4 časť D súťažných podkladov vo svojej úplnosti teda znie: „Uchádzač musí akceptovať maximálne ceny uvedených služieb tak ako boli určené verejným obstarávateľom. Maximálne ceny sú uvedené v príslušných tabuľkách. V prípade, že uchádzač neakceptuje čo len v jednom prípade stanovené maximálne ceny, bude sa mať za to, že uchádzač nesplnil požiadavky verejného obstarávateľa na predmet zákazky a bude z verejného obstarávania vylúčený [pozn. ďalšia časť textu k bodu 3.4 pokračuje v súťažných podkladoch ako novy odsek] „Maximálne jednotkové ceny akceptovateľné verejným obstarávateľom za Služby1 až 5 ..." Následne sú uvádzané tabuľky pre Služby 1 až 5, ktoré popisujú plnenia, z ktorých Služby 1 až 5 pozostávajú a uvádzajú k nim maximálne jednotkové ceny, ktoré nemajú byť uchádzačmi v ich ponukách prekročené. 14. Žalobca trval na názore, že z citovaného úplného znenia bodu 3.4 časť D súťažných podkladov bolo zrejmé, že požiadavka na akceptovanie maximálnych cien uvedených služieb pod sankciou vylúčenia uchádzača z verejného obstarávania sa vzťahuje práve na maximálne jednotkové ceny vymenované v tabuľkách pod textom v bode 3.4 časti D súťažných podkladov. Žalovaný preto pri analýze požiadavky na akceptovanie maximálnych cien vychádzal zo skutkového stavu, ktorý nekorešponduje so skutočnosťou. V dôsledku tohto pochybenia sa žalovaný uchýlil k neprehľadnej, nezrozumiteľnej a účelovej argumentácii o použití pojmu služba, položka a podpoložka, ktorým sa vyhol vecným argumentom žalobcu, ktorými tento v odvolaní rozsiahlym spôsobom poukazoval na nezákonnosť rozhodnutia o námietkach a konania Ministerstva. Žalovaný nezmyselne hľadal súvis medzi spojením uvedené služby a pojmom položka za účelom preukázania, že je prípustný aj výklad (a to dokonca Žalovaným preferovaný), podľa ktorého požiadavka na akceptovanie maximálnych cien sa mala vzťahovať na celkové ceny za Služby 1 až 5 a nie na jednotkové ceny, z ktorých sú tieto celkové ceny určené. Vzhľadom na to, že v bode 3.4 časti D súťažných pokladov bolo jednoznačne určené, že ceny uvádzané v tomto bode súťažných podkladov predstavujú maximálne jednotkové ceny bolo zrejmé, že požiadavku na akceptovanie maximálnych cien nie je možné vztiahnuť len na celkové ceny za Služby 1 až 5, ale aj na jednotkové ceny, z ktorých sú celkové ceny určené. Uvedený výklad zohľadňuje aj celkové nastavenie verejného obstarávania a zmluvného vzťahu, ktorý z neho má vzísť. Ministerstvo si podľa súťažných podkladov objedná Služby 1 len v takom rozsahu, vakom to bude preň relevantné. Skutočne zrealizované pripojenia a poskytnuté plnenia tak môžu byť zásadne odlišné od prípadu, keby zákazka bola zrealizovaná v maximálnom možnom rozsahu. Pri takejto variabilite plnenia bolo nevyhnutné, aby Ministerstvo stanovilo maximálne jednotkové ceny, a tým zabránilo tomu, aby prílišná variabilita jednotkových cien v ponukách uchádzačov spôsobila, že skutočne zrealizované plnenie zo strany úspešného uchádzača by bolo v konečnom dôsledku drahšie, ako keby toto plnenie poskytli neúspešní uchádzači. 15. Žalobca tiež namietal, že žalovaný pri zdôvodnení nejednoznačností požiadavky na akceptovanie maximálnych cien vychádzal aj z toho, že dvaja z troch uchádzačov, ktorých ponuky boli vyhodnocované, uviedli v tom istom prípade vyššiu jednotkovú cenu (išlo o jednotkovú cenu za firewall pre typ pripojenia X - Sanet). Táto argumentácia bola podľa neho nezmyselná a neodôvodnená. Skutočnosť, že dvaja uchádzači nerešpektovali v tom istom prípade požiadavku na akceptovanie maximálnej jednotkovej ceny a prekročili ju o rovnakú hodnotu, mohlo mať mnoho príčin. Podľa rozhodnutia o námietkach bod 31 str. 8 a bod 35 str. 11 uchádzači SWAN, a.s. a Slovanet, a.s. uviedli k dotknutej položke zhodne cenu 34,33 € namiesto stanovenej maximálnej jednotkovej ceny 30,67 €. Podľa názoru žalobcu táto zhodnosť mala viesť žalovaného primárne k zamysleniu, či ponuky spoločností SWAN, a.s. a Slovanet, a.s. nevykazujú ďalšie totožnosti a nie k nezmyselnej argumentácii o tom, ako chyba, ktorej sa dopustili, preukazuje nejednoznačnosť stanovených podmienok. Navyše, vychádzajúc z popísanej argumentácie žalovaného, skutočnosť, že ostatné jednotkové ceny neboli v ponukách uchádzačov prekročené, musí jednoznačne znamenať, že požiadavka na akceptovanie maximálnych cien bola formulovaná jednoznačne, keďže v týchto prípadoch sa ňou uchádzači riadili (a týchto prípadov bolo nepomerne viac ako tých, v ktorých nebola zo strany niektorých uchádzačov rešpektovaná). Žalobca tiež tvrdil, že žalovaný z chyby, ktorej sa dopustili dvaja uchádzači, vytvoril domnienku nejednoznačností požiadavky na akceptovanie maximálnych cien, postupoval v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ (ďalej len „SD EÚ"). Podľa ustálenej judikatúry SD EÚ Ministerstvo bolo v súlade s článkom 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (ďalej len „Smernica 2004/18/ES“) povinné „prísne dodržiavať kritériá ktoré stanovili, a to tak, že bolo povinné vylúčiť zo súťaže v rámci verejného obstarávania hospodársky subjekt, ktorý nepredložil doklad alebo informáciu, ktorých predloženie sa vyžadovalo podľa zadávacích podkladov pod hrozbou vylúčenia zo súťaže“. Táto prísna povinnosť, ktorej dodržanie prináleží verejným obstarávateľom, je súčasťou zásady rovnosti zaobchádzania a súvisiacej povinnosti transparentností, ktorým verejní obstarávatelia podliehajú podľa článku 2 Smernice 2004/18/ES a vzťahuje sa aj na iné podmienky, ako je poskytnutie požadovaných dokladov alebo informácií. Žalovaný sa od tejto judikatúry odklonil, keďže nerešpektovanie zásadnej požiadavky účelovo nehodnotil z pohľadu nedostatku v ponukách uchádzačov, ale radšej sa uchýlil k nelogickému záveru, že dôvod jej nerešpektovania, spočíval v jej nejednoznačnosti, ktorú malo preukazovať práve jej nerešpektovanie. Jeho nezmyselná argumentácia viedla k záveru, že každé nerešpektovanie podmienok vo verejnom obstarávaní, je dôsledkom ich nejednoznačnosti, keďže táto má byť preukázaná práve ich nerešpektovaním. 16. V súvislostí s vyššie uvedeným žalobca poukázal na jedno z rozhodnutí žalovaného, na ktoré sa žalovaný odvoláva v rozhodnutí o odvolaní ako na ustálenú prax. V tomto rozhodnutí konštatoval, okrem iného, nasledovné: „Na podporu vyššie uvedeného záveru rada v súvislosti s posudzovaním jasnosti a zrozumiteľnosti predmetnej časti podmienky účasti zároveň poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľom tvrdené nejasné znenie podmienky účasti nebolo predmetom vysvetľovania súťažných podkladov, a teda ozrejmenie danej podmienky účasti žiadnym z uchádzačov (ani samotným navrhovateľom). Takisto ani po vzhliadnutí ponúk ostatných uchádzačov vo vzťahu k preukazovaniu danej podmienky účasti zo strany týchto uchádzačov rada neidentifikovala prípad nepochopenia či zmätočnosti znenia danej podmienky účastí (jeden z uchádzačov vo svojej ponuke odkázal na čestné vyhlásenie, ostatní traja uchádzači jasne uviedli referencie svojich kľúčových odborníkov za sanácie, v ktorých vystupovali v pozícií zodpovedného riešiteľa geologickej úlohy)“. V prípade rozhodnutia č, 2017 12890-9000/2017 teda žalovaný posúdil podmienku účasti ako jasnú z dôvodu toho, že nebola predmetom vysvetľovania. V posudzovanom prípade, v ktorom je z hľadiska vysvetľovania rozhodnej požiadavky totožný skutkový stav, však už túto argumentačnú líniu nepoužil. Aj v tomto prípade mohli uchádzači Slovanet, a.s. a SWAN, a.s. požiadať o vysvetlenie podmienky podľa § 38 zákona o verejnom obstarávaní, no neučinili tak. Aj v tomto prípade postup uchádzačov pri zvyšných položkách preukazoval, že požiadavke na akceptovanie maximálnych jednotkových cien porozumeli a bola pre nich dostatočne zrejmá (keďže pri ostatných položkách jednotkové ceny dodržali). Postup žalovaného v obdobných veciach je nekonzistentný a arbitrárny. Spoliehanie sa na dobrú vôľu verejného obstarávateľa zo strany uchádzačov s prihliadnutím na zásady proporcionality alebo hospodárnosti a efektívnosti a zodpovedajúce predloženie ponúk, ktoré nezodpovedajú uvedenému kritériu s tým, že prekročenie nemusí mať signifikantný vplyv na celkovú cenu, nemôže, podľa názoru žalobcu, požívať právnu ochranu na úkor uchádzačov, ktorí príslušné podmienky dodržali. V tomto smere sa žalobca odvolal na argumentáciou ESD vo veci C-171/15, Connexxion Taxi Services BV, body 41 až 43. 17. Tým, že žalovaný nezohľadnil časť bodu 3.4 časti D súťažných pokladov, v ktorej je jednoznačne určené, že ceny za individuálne plnenia, z ktorých pozostávali Služby 1 až 5, sú maximálne jednotkové ceny, dospel podľa žalobcu k nesprávnemu záveru o nejednoznačnosti požiadavky na akceptovanie maximálnych cien a k tomu, že je potrebné akceptovať aj tie ponuky, v ktorých boli maximálne jednotkové ceny prekročené. Závery žalovaného majú základ práve v skutkovom základe, ktorý si osvojil, avšak ktorý nekorešponduje so skutkovým stavom zachyteným v administratívnom spise. Pochybenie žalovaného tak má zásadný význam pre závery, ktoré prijal, vedie k rozporu s vyššie zmienenou ustálenou judikatúrou SD EÚ a zakladá nezákonnosť jeho napadnutého rozhodnutia o odvolaní. Žalovaný v snahe o výklad požiadavky na akceptovanie maximálnych cien stanovenej v bode 3.4 časti D súťažných pokladov poukázal na nejednotné používanie pojmov služba, položka a podpoložka v časti D súťažných podkladov. Žalovaný pritom explicitne uviedol, že pri tomto výklade prihliadol len na časť D súťažných podkladov (bod 65 Rozhodnutia o odvolaní). Nejednoznačné používanie dotknutých pojmov viedlo žalovaného k záveru o nejednoznačnosti požiadavky na akceptovanie maximálnych cien a potrebe prijať ponuky všetkých uchádzačov, keďže nejednoznačnosť dotknutej požiadavky nemôže byť na ťarchu žiadneho z nich. Oportunistický výklad, ktorý zámerne abstrahuje od komplexného znenia interpretovanej požiadavky na akceptovanie maximálnych cien nie je možné nijako logicky a právne odôvodniť a tým pádom prijať. Žalovaný sa obmedzil na konštatovanie, že niektoré pojmy neboli v súťažných pokladoch jednoznačne vymedzené, čo je neprípustné. Pri posudzovaní požiadavky na akceptovanie maximálnych cien nepochopiteľne (keďže absentuje riadne zdôvodnenie) vychádzal len z časti D súťažných podkladov, resp. dokonca iba ich výseku, napriek tomu že súťažné podklady predstavujú koherentný celok. Žalovaný zároveň žiadnym spôsobom nezohľadnil účel stanovenej podmienky, ktorý je zrejmý a čitateľný z obsahu súťažných podkladov. V rámci výkladu podmienok obsiahnutých v súťažných podkladoch mal vychádzať zo všeobecných požiadaviek na interpretáciu právnych úkonov podľa § 266 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, pripadne mal minimálne prihliadnuť na účel požiadavky na akceptovanie maximálnych cien, ktorý vyplýva z podmienok realizácie predmetu zákazky. 18. Žalobca tiež zastával názor, že v rámci výkladu podmienok obsiahnutých v súťažných podkladoch bolo povinnosťou žalovaného uplatniť dostupné výkladové pravidlá a nie sa pridŕžať v lepšom prípade striktne formalistického, za daného stavu však až oportunistického prístupu pri ich analýze. Súťažné podklady obsahujú požiadavky na obsah ponuky a zmluvy, ktorá je výsledkom verejného obstarávania a podmienky spolupráce, ktoré sa majú uplatňovať v zmluvnom vzťahu medzi verejným obstarávateľom a úspešným uchádzačom. Ide o prejav vôle verejného obstarávateľa vo forme a spôsobom striktne reglementovaným zákonom o verejnom obstarávaní stále si však zachovávajúci svoj súkromno-právny rozmer (§ 261 ods. 2 Obchodného zákonníka). Vzhľadom na uvedené bolo úlohou žalovaného pri výklade podmienok stanovených v súťažných pokladov uplatniť výkladové pravidlá podľa § 266 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na uvedené sa žalovaný mal zaoberať otázkou, či účastníkom verejného obstarávania vzhľadom na obsah súťažných podkladov bol, resp. musel byť známy účel požiadavky na akceptovanie maximálnych cien, prípadne mal vychádzať z toho, aký význam by tejto požiadavke spravidla pripísala osoba v ich postavení vzhľadom na obsah súťažných pokladov. V súťažných podkladoch bolo na viacerých miestach uvedené, že rozsah plnenia vymedzený v súťažných podkladoch je maximálny a reálne objednané služby počas platnosti a účinnosti rámcovej dohody sa môžu líšiť, pričom skutočný rozsah určí Ministerstvo podľa svojich potrieb. Zo súťažných podkladov jednoznačne vyplývalo, že zákazka sa má realizovať na základe objednávok Ministerstva. Maximálne jednotkové ceny stanovené Ministerstvom predstavujú cenník služieb a tovarov. Maximálne jednotkové ceny mali zabezpečiť, aby uchádzači v ponukách nestanovili pre niektoré položky príliš vysoké ceny. Keďže Ministerstvo predpokladá zrealizovanie zákazky len v časti, pričom dominovať môžu pripojenia niektorých typov škôl, pri absencii stanovenia maximálnych jednotkových cien by sa pri realizácii predmetu zákazky mohlo stať, že cena skutočne zrealizovaného plnenia by na základe jednotkových cien úspešného uchádzača bola vyššia, ako cena, ktorá by sa dala dosiahnuť z jednotkových cien neúspešných uchádzačov. Stanovenie maximálnych jednotkových cien a požiadavka na ich rešpektovanie pod sankciou vylúčenia ponuky bola v súlade s požiadavkou hospodárnosti a efektívnosti verejného obstarávania. Z obsahu súťažných podkladov dostatočne jednoznačne a určito vyplýva úmysel Ministerstva pri jej formulovaní. Tento úmysel musel byť všetkým uchádzačom zrejmý, resp. bolo potrebné dospieť k záveru, že osoby v postavení účastníkov, ktorým by požiadavka na akceptovanie maximálnych jednotkových cien bola určená, by jej spravidla pripísali práve taký význam, že jednotkové ceny, ktoré sú povinní uviesť vo svojich ponukách, nesmú presiahnuť maximálne jednotkové ceny, ktoré stanovilo Ministerstvo. Aj zo žiadostí o vysvetlenie, ktoré Ministerstvo uchádzačom zaslalo, je zrejmé, ako toto chápalo požiadavku na stanovenie maximálnej ceny. Zo žiadneho následného úkonu Ministerstva, ani žalovaného však nie je zrejmé, ako mohlo dôjsť k následnej zmene chápania tejto požiadavky a akceptovania takéhoto netransparentného konania Ministerstva zo strany žalovaného. Ak by sa pri výklade podmienok stanovených v súťažných podkladoch aj nemali (minimálne v rovine analógie) uplatniť interpretačné pravidlá stanovené v Obchodnom zákonníku, stále by bolo možné na základe obsahu súťažných podkladov dospieť k záveru o dostatočnej jednoznačnosti a určitosti tejto požiadavky. Pri interpretácii podmienok stanovených v súťažných podkladoch ako pri interpretácii akéhokoľvek úkonu alebo aktu, ktorý má význam z hľadiska práva, je potrebné vychádzať z jeho účelu a postupovať so zreteľom na logické vyústenie interpretačného procesu. 19. Žalovaný sa vôbec nezaoberal účelom stanovenej požiadavky na akceptovanie maximálnych jednotkových cien ani tým, či jeho výklad vedie k logickému záveru z pohľadu skutočného priebehu realizácie predmetu zákazky predpokladaného v súťažných podkladoch s dôrazom na princípy efektívnosti a hospodárnosti verejného obstarávania. Žalovaný neprípustným formalistickým, či skôr až oportunistickým výkladom, ktorý nezohľadňoval celé znenie interpretovaného ustanovenia a už vôbec nie obsah súťažných podkladov ako komplexného dokumentu, ale len ich výsek, ktorý sám o sebe nemôže existovať, navodil stav domnelej nejednoznačnosti požiadavky na akceptovanie maximálnych cien. Žalovaný sa obmedzil na strohý gramatický výklad časti interpretovaného ustanovenia, ktorý sám osebe neobstojí ani pri výklade právnych noriem, o to skôr ho nie je možné ako jediný aplikovať pri výklade právnych úkonov, ktoré, logicky a v súlade s realitou trhovej ekonomiky, nikdy nebudú tak dokonale formulované, aby pri uplatnení striktne formalistického, resp. v tomto prípade skôr až oportunisticko-formalistického prístupu obstáli. Výklad podmienok stanovených v súťažných podkladoch v rozpore s požiadavkami na interpretáciu právnych úkonov stanovenými právnou úpravou a judikatúrou predstavuje nesprávne právne posúdenie veci. V dôsledku tohto nesprávneho právneho posúdenia dospel žalovaný k nesprávnemu vyhodnoteniu požiadavky na akceptovanie maximálnych cien a záveru, že na túto požiadavku nie je možné prihliadnuť, resp. že je potrebné akceptovať aj tie ponuky, ktoré s ňou nie sú v súlade. Žalovaný navyše nesprávne aplikoval zákon o verejnom obstarávaní vo vzťahu k výroku rozhodnutia o odvolaní vzhľadom na prijatý záver, ktorý v ňom žalovaný prezentoval. Požiadavka na akceptovanie maximálnych jednotkových cien je požiadavkou na predmet zákazky a náležitosti ponuky, ktorej nesplnenie je spojené s vylúčením ponuky podľa § 42 ods. 1 ZVO, Predmetom zákazky nie je možné rozumieť len technický opis predmetu zákazky. Predmetom zákazky je aj určenie cenových podmienok vo vzťahu k obstarávanému plneniu. Rovnako je možné uvedené vnímať ako povinné „náležitostí" ponuky, keďže nejde o formálnu, nepodstatnú požiadavku, týkajúcu sa vyhotovenia ponuky. Požiadavku na akceptovanie maximálnych cien je potrebné vnímať ako požiadavku na cenotvorbu, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou predmetu zákazky a náležitostí ponuky. Uvedené jednoznačne vyplýva aj zo súťažných podkladov k zákazke EDUNET, v ktorých je v časti D bod 3.4 jednoznačne vyjadrené, že nerešpektovanie požiadavky na akceptovanie maximálnych cien bude vyhodnotené ako nesplnenie požiadavky na predmet zákazky. 20. Žalovaný účelovým výkladom podmienok definovaných v súťažných podkladoch podľa žalobcu dosiahol, že Ministerstvo pri vyhodnocovaní ponúk uchádzačov z hľadiska splnenia požiadaviek na predmet zákazky a náležitosti ponuky nemusí prihliadať na podmienky, ktoré stanovilo v súťažných pokladoch, čo je neprípustné. Úlohou Ministerstva bolo, aby v rámci vyhodnocovania predložených ponúk prihliadlo na splnenie podmienok stanovených v súťažných pokladoch. V posudzovanom prípade uvedené platí o to viac, že Ministerstvo v súťažných podmienkach jednoznačne uviedlo dôsledky neakceptovania maximálnych cien v podobe vylúčenia takýchto ponúk. Podľa časti A, článku VI, bodu 26.1 súťažných podkladov (str. 15) je úspešnou ponukou tá, ktorá je vyhodnotená ako najlepšia, pričom vyhovuje všetkým požiadavkám uvedeným o.i. v súťažných podkladoch, čo znamená, že najlepšia ponuka musí spĺňať aj požiadavku na súladnosť s maximálnymi jednotkovými cenami. Pri takto nastavených podmienkach bolo podľa § 42 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní povinnosťou Ministerstva zaoberať sa tým, či ponuky uchádzačov (vrátane prijatej ponuky) spĺňajú požiadavku na predmet zákazky v podobe akceptovania maximálnych cien a vyvodiť dôsledky pre prípad, že to tak nebolo. Je zrejmé, že aj keby Ministerstvo v súťažných podkladoch priamo neuviedlo, že neakceptovanie maximálnych jednotkových cien bude sankcionované vylúčením, tento dopad je priamo vyvoditeľný z § 42 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní v spojení s výslovným uvedením maximálnych jednotkových cien v časti D súťažných podkladov. Navyše, v súťažných podkladoch bolo jednoznačne deklarované, že úspešnou ponukou je len tá, ktorá je najlepšia (z hľadiska hodnotiaceho kritéria) a vyhovuje všetkým požiadavkám uvedeným v súťažných podkladoch, to znamená aj maximálnym jednotkovým cenám. Podľa ustálenej judikatúry SD EÚ v oblasti verejného obstarávania platí, že „zásada rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi prikazuje, aby všetci uchádzači mali rovnaké príležitostí pri formulovaní znenia svojich ponúk, a preto vyžaduje, aby tieto ponuky podliehali rovnakým podmienkam pre všetkých uchádzačov. Na strane druhej cieľom povinnosti transparentnosti je vylúčiť riziko uprednostňovania a svojvoľnosti zo strany verejného obstarávateľa. Vyžaduje, aby všetky podmienky a podrobností verejného obstarávania boli v oznámení alebo v zozname zadávacích podmienok jasne, presne a jednoznačne formulované, aby všetci priemerne informovaní uchádzači pri uplatnení primeranej obozretnosti chápali ich presný význam a mohli ich vykladať rovnako a aby bol verejný obstarávateľ schopný skutočne posúdiť, či ponuky uchádzačov spĺňajú kritériá, ktoré platia pre relevantnú zákazku“. 21. Odklon od stanovených podmienok v priebehu vyhodnocovania ponúk je v rozpore so zásadami transparentnosti a rovnakého zaobchádzania. Žalovaný prijatým účelovým výkladom umožnil obchádzanie všeobecne platných princípov uplatňujúcich sa v procese verejného obstarávania, čím navodil stav, ktorý je v rozpore s platnou právnou úpravou a relevantnou judikatúrou. Aj keby žalobca pripustil, že príslušná požiadavka na akceptovanie maximálnych jednotkových cien nebola dostatočne jasná a zrozumiteľná (čo odmieta), záver prijatý žalovaným na základe jeho účelovej interpretácie tejto požiadavky, nemôže právne obstáť. Na zabezpečenie objektívnosti pre vypracovanie ponuky je potrebné v rámci opisu predmetu zákazky stanoviť presnú špecifikáciu predmetu zákazky. Kvalitné súťažné podklady sú základnou podmienkou na vypracovanie kvalitnej ponuky a následne uzavretie vyváženej a obojstranne výhodnej zmluvy. Nejednoznačne opísaný predmet zákazky má vplyv na spôsob tvorby ceny a v neposlednom rade i na samotné plnenie na základe zmluvy uzavretej v rámci procesu verejného obstarávania, kde takto nejednoznačne zadefinovaný predmet zákazky nemusí zabezpečiť výber ponuky, ktorý by odrážal jeden zo základných princípov verejného obstarávania, a to princíp hospodárností v zmysle zákona o verejnom obstarávaní. Ako je zrejmé z vyššie uvedeného, sám žalovaný vo svojej praxi, ktorú dlhodobo presadzuje, považuje nejednoznačné stanovenie požiadaviek na predmet zákazky za rozporné so základnými princípmi verejného obstarávania, najmä princípom transparentnosti a princípom hospodárnosti. Ak teda dospel k záveru, že požiadavka na akceptovanie maximálnych jednotkových cien nie je dostatočne určitá, dôsledok jej absencie, ktorý spočíva vtom, že skutočne zrealizovaný rozsah plnenia zo zákazky vychádzajúci z cien úspešnej ponuky by mohol prekročiť cenu, ktorú by pri rovnakom rozsahu bolo možné získať na základe ponúk, ktoré boli vyhodnotené ako neúspešné, čo je v rozpore s princípmi efektívnosti a hospodárnosti, mal žalovaného viesť k nariadeniu zrušenia postupu zadávania zákazky. Je zrejmé, že nejednoznačné súťažné podklady, ktorých nejednoznačnosť vyvodil žalovaný svojim účelovým výkladom, predstavovali porušenie zákona. Ak má porušenie zákona vplyv na výsledok verejného obstarávania, je zákonnou povinnosťou žalovaného zrušiť použitý postup zadávania zákazky alebo jej časti alebo súťaž návrhov, ak došlo ku konaniu, ktoré je v rozpore so zákonom už v spojení s oznámením o vyhlásení verejného obstarávania, oznámením použitým ako výzva na súťaž alebo oznámením o vyhlásení súťaže návrhov, so súťažnými podkladmi alebo súťažnými podmienkami. 22. Žalobca záverom dodal, že porušením zákona o verejnom obstarávaní je tiež stav, v ktorom môže nezákonná alebo nejasne formulovaná požiadavka na ponuku odradiť záujemcov od účasti vo verejnom obstarávaní, V posudzovanom prípade mohla mať požiadavka na akceptovanie maximálnych cien potenciál odradiť uchádzačov z účastí vo verejnom obstarávaní, keďže stanovovala vylučovacie kritérium vo vzťahu k výške ceny. Ako praktický prejav uvedeného bolo možné označiť skutočnosť, že sa súťaže zúčastnili len 4 uchádzači. Žalobca zároveň poukázal na skutočnosť, že tzv. ustálená rozhodovacia prax žalovaného, na ktorú tento odkazuje v bode 69 rozhodnutia o odvolaní, nie je relevantná, keďže sa týka podmienok účasti, ktoré boli buď formulované skutočne nejasne alebo mohli byť jednoznačne interpretované viacerými spôsobmi a nie požiadaviek na ponuky. Navyše, jedno z rozhodnutí, na ktoré žalovaný odkazoval, kvalifikuje ako jednoznačnú takú podmienku, ktorá nebola predmetom žiadosti o vysvetlenie. Z nepochopiteľných dôvodov však žalovaný túto časť svojej „ustálenej rozhodovacej praxe“ neaplikuje v tomto prípade na totožný skutkový stav. Žalobca nepopiera možnosť, že v praxi nastane situácia, keď nie je určitá podmienka súťažných podkladov formulovaná jednoznačne a nepopiera ani argumentáciu, podľa ktorej toto nemôže ísť na ťarchu uchádzača. Vychádzajúc zo základných princípov verejného obstarávania, najmä princípov rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie a transparentnosti, však nemôže ísť na ťarchu žiadneho z uchádzačov, obzvlášť nie tých, ktorí pochopili požiadavku verejného obstarávateľa v súlade s tým, ako ju chápal sám verejný obstarávateľ pri koncipovaní súťažných podkladov (pozri bod 31). Rozhodnutie o odvolaní je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysvetlil, prečo pri analýze požiadavky stanovenej v bode 3.4 častí D súťažných pokladov nezohľadnil aj časť textu, ktorý explicitne uvádza, že v tabuľkách pre Služby 1 až 5 sú uvádzané maximálne jednotkové ceny. Žalovaného argumentácia v bodoch 62 až 68 rozhodnutia o odvolaní bola nezrozumiteľná. Hoci bolo zrejmé, kam ju účelovo smeroval, ním uvádzané východiská nemali logický súvis so závermi, ku ktorým dospel. Žalovaný nezrozumiteľne poukazoval na používanie niektorých pojmov v súťažných podkladoch, avšak vôbec sa nevysporiadal s tým, že v súťažných podkladoch bolo výslovne uvedené, že v časti D bode 3.4 súťažných podkladov sú uvádzané maximálne jednotkové ceny. Žalovaný tiež neodôvodnil, prečo sa na účely výkladu požiadavky na akceptovanie maximálnych cien obmedzil na posudzovanie časti D súťažných pokladov, hoci tvorí len časť širšieho celku. V dôsledku uvedeného potom Žalovaný ani nedokázal identifikovať účel požiadavky na stanovenie maximálnych jednotkových cien. Žalovaný neozrejmil, prečo k výkladu požiadavky na akceptovanie maximálnych jednotkových cien pristúpil striktne formalistický a nezohľadnil aj účel predmetnej požiadavky, resp., ak sa pripustí jeho línia argumentácie, nebral do úvahy aj gramatický výklad tej časti súťažných podkladov, ktorá sa týka „maximálnych jednotkových cien“. Žalovaný sa tiež nevysporiadal s argumentáciou žalobcu v odvolaní, v ktorej poukazoval na to, že Ministerstvo sa nemôže v procese vyhodnocovania ponúk rozhodnúť, na ktoré podmienky stanovené v súťažných podkladoch bude prihliadať a na ktoré nie. Žalovaný túto časť argumentácie žalobcu ponechal nepovšimnutú. Žalovaný nezrozumiteľne poukazoval na vysvetlenia spoločností SWAN, a.s. a Slovanet, a. s. v rámci verejného obstarávania. Podľa § 42 ods. 2 ZOV uchádzač nemôže v rámci vysvetlenia zmeniť svoju ponuku. Skutočnosť, že uchádzači uviedli vo vysvetlení, že požiadavke na akceptovanie maximálnych cien neporozumeli, nemôže preukazovať, že požiadavka bola nezrozumiteľná. Uchádzači mohli bez ďalšieho požiadavke na maximálne jednotkové ceny za firewall pre typ pripojenia X -Sanet ich ponuky všetkým jednotkovým cenám vyhovovali, je dôvodné predpokladať, že požiadavke veľmi dobre porozumeli, akurát v tomto prípade postupovali v rozpore so súťažnými podkladmi, na základe čoho mali byť vylúčení. III. zhrnutie argumentov žalovaného 23. Žalovaný sa vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe nestotožnil so žalobnými bodmi správnej žaloby a uviedol, že v predmetnom postupe zadávania zákazky podal žalobca námietky smerujúce proti vyhodnoteniu ponúk uchádzačov, ktorí sa umiestnili na prvom a druhom mieste v poradí. Žalobca namietal nezákonnosť postupu kontrolovaného, ktorá spočívala v selektívnom uplatňovaní ním stanovených požiadaviek na predmet zákazky, ktoré stanovil v časti D „Súpis položiek, rozpis cien“, bod 3.4 súťažných podkladov. Z obsahu námietok a odvolania vyplývalo, že podľa žalobcu kontrolovaný neposudzoval pri prijatej ponuke všetky požiadavky stanovené v súťažných podkladoch, ktorých nesplnenie je dôvodom na vylúčenie ponuky. Žalobca v kontexte uvedeného poukazoval na ponuku uchádzača SWAN, a.s. a ponuku uchádzača Slovanet, a.s., v ktorých pri položke „Typ X - pripojenie cez SANET/iný operátor“ bola uvedená jednotková cenu za firewall vyššia, ako bola cena uvedená kontrolovaným v tabuľke „Služby 1: Telekomunikačné a dátové služby,“ čo žalobca považoval za nesplnenie predmetnej požiadavky akceptovania maximálnych cien. Pre posúdenie opodstatnenosti námietok žalobcu bolo potrebné v prvom rade zistiť a posúdiť, či požiadavky uvedené v časti D „Súpis položiek, rozpis cien“, bod 3.4 súťažných podkladov boli stanovené jednoznačne a zrozumiteľne. Len takýmto postupom sa môže vytvoriť situácia, kde všetci uchádzači majú rovnaké šance na prípravu na svojej ponuky. Žalovaný teda zisťoval, či v zmysle súťažných podkladov bolo pri naceňovaní predmetu zákazky zo strany uchádzačov potrebné dodržať každú kontrolovaným uvedenú cenu v príslušnej tabuľke, alebo postačovalo dodržať maximálne ceny za služby 1 až služby 5 ako jednotlivých celkov, ktoré kontrolovaný uviedol v poslednom riadku príslušných tabuliek. 24. Podľa žalovaného kontrolovaný v časti D „Súpis položiek, rozpis cien“, bod 3.4 súťažných podkladov stanovil samotnú nasledovnú požiadavku, cit.: „Uchádzač musí akceptovať maximálne ceny uvedených služieb tak, ako boli určené verejným obstarávateľom. Maximálne ceny sú uvedené v príslušných tabuľkách. U prípade, že uchádzač neakceptuje čo len v jednom prípade stanovené maximálne ceny, bude sa mať za to, že uchádzač nesplnil požiadavky verejného obstarávateľa na predmet zákazky a bude z verejného obstarávania vylúčený“. Obsah bodu 3.4 časti D súťažných podkladov, ako ani iné body súťažných podkladov, neposkytujú definíciu pojmu „služby“ pre účely tohto postupu zadávania zákazky, na základe ktorej by bolo možné bez akýchkoľvek pochybností zistiť, čo je pod týmto termínom potrebné rozumieť a súčasne neposkytujú informáciu, pri ktorých „službách“ majú uchádzači akceptovať a zohľadňovať maximálne stanovené ceny. Vzhľadom na uvedené žalovaný následne v bodoch 63 a 64 napadnutého rozhodnutia poukázal na nejednoznačnosť požiadavky kontrolovaného týkajúcej sa akceptácie maximálnych cien, vyplývajúcu z nekonzistentnosti postupu kontrolovaného pri používaní pojmu „služby“, ako aj z dôvodu potreby komplexného posúdenia predmetnej požiadavky kontrolovaného v súvislosti s ostatnými ustanoveniami časti D „Súpis položiek, rozpis cien“ súťažných podkladov. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí takto dospel k záveru, že do úvahy prichádzajú viaceré výklady požiadavky akceptácie maximálnych cien, a to jednak výklad, ku ktorému sa prikláňa žalobca, keď má za to, že uchádzači neboli oprávnení prekročiť maximálnu cenu za firewall pre typ X - Sanet (za „služby“ v zmysle predmetnej požiadavky kontrolovaného bolo možné považovať aj jednotlivé plnenia, ktoré kontrolovaný uviedol v samostatných stĺpcoch tabuľky označenej „Služby 1), ako aj výklad, ktorý aplikovali uchádzači, ktorí sa umiestnili na prvom a druhom mieste v poradí a v zmysle ktorého uchádzači neboli oprávnení prekročiť maximálnu cenu za Služby 1 vypočítanú ako súčet súčinov všetkých plnení, z ktorých pozostávajú Služby 1. 25. Požiadavka kontrolovaného týkajúca sa povinnosti akceptovať maximálne ceny služieb nebola kontrolovaným precizovaná dostatočne na to, aby bolo možné bez akýchkoľvek pochybností konštatovať len jednu možnú interpretáciu tejto požiadavky, na základe čoho by ju bolo možné označiť za jednoznačnú, presnú a určitú. Žalovaný v tejto súvislosti konštatoval, že kontrolovaný je povinný v zmysle § 9 ods. 3 ZVO konať transparentne v rámci celého verejného obstarávania, teda tak aby jeho požiadavky boli jednotlivým záujemcom, resp. uchádzačom dostatočne zrejmé a zamedzovali tak rôznemu výkladu. Zásada rovnakého zaobchádzania ako aj zásada transparentnosti sú potvrdené aj v článku 2 smernice 2004/18/ES, na základe ktorého „verejní obstarávatelia zaobchádzajú s hospodárskymi subjektmi rovnako a nediskriminačne a konajú transparentne“, pričom táto zásada podľa judikatúry Súdneho dvora tvorí samotnú podstatu smernice (prípad C-243/89, Komisia p. Dánsku, 22. 6. 1993, Zb. s. 1-3353, bod 33). Z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-213/07 pritom vyplýva, že uvedené zásady znamenajú najmä, že s uchádzačmi sa musí zaobchádzať rovnako tak v čase vypracúvania ich ponúk, ako aj v čase, keď sú tieto ponuky hodnotené verejným obstarávateľom ( v tomto zmysle rozsudky S1AC Construction, C-19/00, Zb. s. 1-7725, bod 34, EVN a Wienstrom, C-448/01, Zb. s. 1-14527, bod 47), predstavujú totiž základ smerníc týkajúcich sa postupov verejného obstarávania (najmä rozsudky Universale- Bau, C-470/99, Zb. s. 1-11617, bod 91, GAT, C-315/01, Zb. s. 1-6351, bod 73) a povinnosť verejného obstarávateľa zabezpečiť ich dodržiavanie zodpovedá samotnej podstate týchto smerníc (v tomto zmysle rozsudky Concordia Bus Finland, C-513/99, Zb. s. 1-7213, bod 81, Fabricom, C-21/03 a C-34/03, Zb. s. 1-1559, bod 26). V prípade, ak kontrolovaný svoju požiadavku jasne a jednoznačne nezadefinuje v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, ani v súťažných podkladoch, na základe čoho pri vyhodnotení jej splnenia prichádzajú do úvahy jej viaceré výklady (všetky súladné s jej nejednoznačným znením), všetky takéto výklady by mali byť kontrolovaným akceptované. Žalovaný prízvukoval, že opačný postup, ktorý by mal za následok záver o nesplnení požiadavky uchádzačom, pretože nejednoznačnú požiadavku kontrolovaného pochopil iným spôsobom, by podľa žalovaného bol v rozpore so samotným znením požiadavky kontrolovaného, ktoré výklad použitý uchádzačom pripúšťa a nepochybne by bol aj v rozpore s princípom rovnakého zaobchádzania s uchádzačmi a záujemcami. 26. Žalovaný tiež argumentoval, že v štádiu vyhodnocovania ponúk predložených uchádzačmi nemožno prihliadať len na to, aký výklad požiadavky mal na mysli kontrolovaný pri jej formulovaní. Nedostatky formulácie požiadavky stanovenej kontrolovaným, ktoré umožňujú rôzny výklad, nemožno v žiadnom prípade klásť na ťarchu uchádzačov. Uvedené konštatovanie je plne v súlade s doterajšou ustálenou rozhodovacou praxou žalovaného (napr. rozhodnutia o odvolaní č. 2692-9000/2014-KR/14 zo dňa 24. 4. 2014, č. 12890-9000/2017 zo dňa 24. 8. 2017 a č. 14595-9000/2017 zo dňa 16. 10. 2017). Žalovaný v kontexte uvedeného poukázal aj na právoplatný rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S 35/2013-67 zo dňa 29. 5. 2013, z ktorého vyplýva: „Požiadavka jednoznačnosti, konkrétnosti a presnosti celej dokumentácie vo verejnom obstarávaní vyplýva zo všeobecnej zásady transparentnosti. Táto zásada spolu so zásadou zákazu diskriminácie a zásadou rovnakého zaobchádzania so všetkými uchádzačmi musí byť verejným obstarávate lom dodržiavaná v rámci celého obstarávania. Porušením tejto zásady je potom akékoľvek konanie verejného obstarávateľa, ktoré spôsobuje nečitateľnosť obstarávania. Tak tomu môže byť napr. aj vtedy, ak dokumentácia (súťažné podklady, oznámenie ...) neobsahuje jednoznačne a zrozumiteľne formulované pravidlá. Takáto interpretačná neistota nemôže postihovať žiadneho z uchádzačov, ale len samotného verejného obstarávateľa. Je totiž treba zdôrazniť, že je to práve verejný obstarávateľ, kto dokumentáciu vyhotovuje, pripadne si ju nechá vyhotovovať, a teda potom za správnosť a úplnosť dokumentácie zodpovedá ". Uvedené v konečnom znamená, že ak uchádzači, ktorí sa v predmetnom postupe zadávania zákazky umiestnili na prvom a druhom mieste v poradí, pochopili túto nejednoznačnú požiadavku tak, že musia akceptovať maximálne ceny Služieb 1 až Služieb 5, je potrebné dospieť k záveru, že uvedenú požiadavku pochopili v súlade s jej znením uvedeným v súťažných podkladoch, a teda nie je možné konštatovať nesplnenie uvedenej požiadavky zo strany týchto uchádzačov. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne okolnosti sa žalovaný sa žalovaný v žiadnom prípade nemohol stotožniť s argumentáciou žalobcu, že požiadavka akceptovania maximálnych cien bola formulovaná dostatočne určito. Viaceré výklady požiadavky na akceptovanie maximálnych cien, ktoré sú súladné s jej nejednoznačným znením sú odzrkadlením skutočnosti, že predmetná požiadavka nebola v súťažných podkladoch formulovaná jednoznačne. Z uvedených dôvodov argumentácia žalobcu nemôže obstáť. Žalovaný mal aj za to, že s argumentáciou žalobcu o selektívnom uplatňovaní ním stanovených požiadaviek na predmet zákazky sa v napadnutom rozhodnutí riadne vysporiadal reflektujúc relevantnú právnu úpravu a dokumentáciu kontrolovaného z predmetného postupu. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považoval žalovaný za dostatočné, jasné a v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, a preto konštatovanie žalobcu o nevysporiadaní sa s dôvodmi odvolania, resp. nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaný kategoricky odmietal. 27.Podľa žalovaného každý prípad, resp. konanie o námietkach posudzuje individuálne, a to s ohľadom na jeho osobitné špecifiká a okolností, a preto nie je možné tak jednoducho skonštatovať, ako sa snažil žalobca, že v inom rozhodnutí posudzoval žalovaný z hľadiska vysvetľovania rozhodnej požiadavky totožný skutkový stav ako v napadnutom rozhodnutí. V kontexte uvedeného zároveň poukázal napr. na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 16. 10. 2003, Írsko/Komisia, C-399/00, podľa ktorého prípadná existencia nezrovnalostí, ktoré predtým neboli sledované alebo zistené, nemôže v žiadnom prípade založiť legitímnu dôveru. Z uvedeného teda vyplýva, že ak v minulosti nebol konštatovaný nesúlad so ZVO, nemôže konanie v rozpore so ZVO v konečnom dôsledku zakladať súlad so ZVO. Žalovaný v tejto súvislosti konštatoval, že skutočnosť, že v predmetnej právnej veci nebola požiadavka akceptovania maximálnych cien predmetom vysvetľovania, neznamená, že predmetná požiadavka bola formulovaná dostatočne určito, resp. jednoznačne. Vzhľadom na skutočnosť, že existujú viaceré možné výklady požiadavky na akceptovanie maximálnych cien, ktoré sú súladné s jej nejednoznačným znením, je iba potvrdená osobitosť a odlišnosť predmetného prípadu od prípadu, na ktorý poukazoval žalobca. Tvrdenie žalobcu, že ak v inej skutkovej a právnej veci žalovaný rozhodol odlišne, je potrebné považovať napadnuté rozhodnutie za arbitrárne, považoval za absurdné. V prípade, ak by mal žalovaný rozhodnúť odlišne ako v prejednávanej veci, teda by konštatoval, že požiadavka na akceptovanie maximálnych cien bola formulovaná jednoznačne, vtedy by rozhodnutie vykazovalo znaky svojvôle. Dôsledkom uvedeného by bolo, že nedostatky nejednoznačnej formulácie požiadavky stanovenej kontrolovaným by boli vyložené na ťarchu uchádzačov. Uvedený postup by bol v rozpore s princípom transparentnosti a princípom rovnakého zaobchádzania so všetkými uchádzačmi. K uvedenému je nutné dodať, že za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd je v konečnom dôsledku zodpovedný všeobecný súd, t. j. jedine súd je garantom dodržiavania zákonnosti správnym orgánom, ktorý preskúma zákonnosť postupu a napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodne, či je v súlade s platnými právnymi predpismi. Žalovaný v tejto súvislosti dodal, že aj v prípade, že by boli vydané odlišné rozhodnutia v tej istej skutkovej a právnej veci, nemá to samo o sebe vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaný uvádzal, že v prejednávanej právnej veci sa preskúmava zákonnosť výhradne rozhodnutia žalovaného č. 15655-9000/2017 zo dňa 20. 11. 2017. Mal teda za to, že postupoval zákonne, riadne zistil skutkový stav, argumenty odôvodňujúce výrok napadnutého sú legitímne a v žiadnom prípade nevykazujú znaky svojvôle, t. j. žalovaný vec správne právne posúdil. 28. Záverom žalovaný uviedol, že v konaní o námietkach môže preskúmavať len skutočnosti namietané navrhovateľom v námietkach. Vzhľadom na uvedené bolo úlohou žalovaného v rámci konania o námietkach posúdiť iba to, či kontrolovaný vyhodnocoval ponuky v súlade so súťažnými podkladmi, a nie zákonnosť súťažných podkladov ako takých. Uvedený postup žalovaného bol konštantný a žalovaný ho bezvýhradne používa odkedy bolo predmetné ustanovenie v ZVO zakotvené. Žalovaný dal do pozornosti napr. rozhodnutie č. 3007-6000/2016-ON/26, v ktorých sa zaoberal námietkami proti vylúčeniu, v ktorých navrhovateľ zároveň namietal aj znenie požiadavky kontrolovaného uvedené v súťažných podkladoch. Žalovaný mu však v bode 38 uviedol, že zákon mu neumožňuje zaoberať sa aj samotnou požiadavkou, lebo námietky smerujú proti vylúčeniu, nie proti súťažným podkladom. V rozhodnutí č. 23911- 6000/2016- ODI zasa žalovaný v bode 32 skonštatoval, že námietky smerovali proti vyhodnoteniu ponúk, ak chcel navrhovateľ namietať aj samotné kritériá na vyhodnotenie ponúk, mal tak učiniť skôr, a preto sa žalovaný nemôže zaoberať súťažnými podkladmi. Žalovaný kvôli tejto prekážke musel začať samostatné konanie o kontrole a až v tom stanovené kritériá vytknúť. Obdobne žalovaný postupoval aj v množstve ďalších prípadov. Obdobne postupuje aj rada žalovaného, ktorá opakovane konštatovala viazanosť úradu obsahom podaných námietok, napr. v rozhodnutí č. 8424-9000/2015- KR/17, 7645-9000/2016-KR/9, 15142-9000/2015-KR/33, 4731 -9000/2014-KR/21, 12998-9000/2013- KR/2. Žalovaný dal do pozornosti aj judikatúru slovenských súdov, ktorá sa stotožňuje s postupom žalovaného v predmetnej právnej veci, V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 3Sžf/47/2010 zo dňa 8. 2. 2011, v ktorom k namietanej netransparentnosti podmienok účasti skonštatoval nasledovné: „K princípu transparentnosti súťažných podmienok senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konštatuje, že vylúčený záujemca neuplatnil revízny postup smerujúci proti podmienkam uvedeným v súťažných podkladoch, najmä nepodal žiadosť o nápravu proti podmienkam uvedeným v súťažných podkladoch podľa § 136 ods. i písm. b/ zákona o verejnom obstarávaní, v ktorej mohol a mal uplatňovať námietky vzťahujúce sa ku konkrétnym podmienkam obstarávania, teda i k podmienkam stanoveným pre výpočet ceny za celý predmet zákazky. Poukazujúc na uvedené pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného musel konajúci súd vychádzať zo skutkového stavu, ktorý bol daný v čase vydania rozhodnutia žalovaného, teda aj z premisy, že podmienky obstarávania boli stanovené zákonne.“ „Keďže v tomto prípade nevyužil vylúčený záujemca alebo iný záujemca postup, ktorý mu umožňuje ustanovenie §136 ods. 1 písm. b/ zákona o verejnom obstarávaní, teda nepodal žiadosť o nápravu proti podmienkam uvedeným v súťažných podkladoch ani v iných dokumentoch poskytnutých obstarávateľom, súd v rámci tohto konania, ktoré smeruje proti rozhodnutiu kontrolovaného o vylúčení záujemcu z verejného obstarávania a druhostupňovému rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnutie kontrolovaného potvrdené, nemohol súd preskúmavať samotné podmienky verejného obstarávania uvedené v oznámení o vyhlásení, keďže zákon stanovuje krátku lehotu - 7 dní odo dňa prevzatia súťažných podkladov alebo iných dokumentov poskytnutých v lehote na predkladanie ponúk, na to, aby potencionálni záujemcovia, resp. iné osoby, ktoré sa domnievajú, že ich práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom kontrolovaného, mohli žiadať o preverenie zákonnosti stanovených podmienok uvedených v súťažných podkladoch. Keďže zákon o verejnom obstarávaní stanovuje osobitné konanie vzťahujúce sa k samotným podmienkam obstarávania, súd konštatuje, že rozhodnutia vydané v uvedenom konaní, sú spôsobilým a samostatným predmetom posúdenia zákonnosti rozhodnutia v správnom súdnictve, ktoré však v tomto prípade využité neboli“. Obdobný právny názor Najvyšší súd SR vyslovil v rozsudku sp. zn. 3Sžf/57/2009 zo dňa 21. 1.2010 a tiež rozsudok spis. zn. 2Sžf/82/2O13 zo dňa 18. 12. 2013. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že v danom procesnom štádiu konania o námietkach nejednoznačnosť požiadavky v súťažných podkladoch na akceptovanie maximálnych cien nie je dôvodom, pre ktorý by žalovaný mohol nariadiť zrušenie predmetného postupu zadávania zákazky. IV. pojednávanie 29. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 9 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) nariadil vo veci pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP a rozhodol vo veci dňa 25.07.2018, a to za prítomnosti účastníkov konania. 30. Zástupca žalobcu pred súdom uviedol, že trvá na podanej žalobe a žiadal, aby súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Poukázal na písomné vyhotovenie žaloby, ktorú prednášal zhodne s jej obsahom. Prízvukoval nepredvídateľnosť rozhodovania žalovaného, ktorý v predchádzajúcich ako aj následných prípadoch zaujal opačné stanovisko ako v prípade preskúmavanej veci. Zároveň dodal, že žalovaný dostatočne neodôvodnil svoje rozhodnutie a riadne nereflektoval námietky žalobcu, ktorý nepochyboval o tom, že predmetná požiadavka bola formulovaná jednoznačne. Väčšina požiadaviek verejného obstarávateľa zachytená v súťažných podkladoch sa riadila maximálnymi cenami. Žalovaný vo svojom rozhodnutí nezdôvodnil nejednoznačnosť predmetnej požiadavky, pričom žalobca vo svojich námietkach ani nenamietal nedostatky súťažných podkladov, ale urobil tak žalovaný následne vo svojom rozhodnutí. Vytýkané nedostatky opísané žalovaným však v rozhodnutí neboli zdôvodnené ohľadom na ich dopad na zákonnosť verejného obstarávania. Rozhodnutím žalovaného sa nebude môcť žalobca zúčastniť procesu vereného obstarávania, čo bude mať vplyv na jeho práva predovšetkým v majetkovej sfére a zároveň bude porušené jeho právo na slobodu podnikania garantované Ústavou SR. 31. Zástupca žalovaného pred súdom zotrvával na svojom doterajšom právnom názore a rozhodnutia napadnuté žalobou považoval za súladné so zákonom. Podľa jeho názoru bola žaloba nedôvodná a žiadal ju zamietnuť. Odvolal sa na písomné vyjadrenie k žalobe, ktoré prednášal zhodne s jeho obsahom. Žalovaný vo svojom rozhodnutí konštatoval, že požiadavky na akceptovanie maximálnych jednotných cien boli nejednoznačne formulované, či ide o maximálne ceny služieb alebo položiek v rámci jednotlivých služieb 1-5. Zástupca ďalej poukázal na znenie bodu 3.4 časti D súťažných podkladov, v ktorých v prvej časti sa uvádzali maximálne ceny služieb, ako boli určené verejným obstarávateľom, pričom však požiadavka v druhej časti o tom, ktoré maximálne ceny (či služieb alebo položiek) má verejný obstarávateľ na mysli, bola nejednoznačná. Pokiaľ žalobca argumentoval, že v obdobnom prípade rozhodol žalovaný diametrálne odlišným spôsobom, v tejto veci (námietok spoločnosti EKOFIT, s.r.o. ) išlo o skutkovo odlišný prípad a nebolo možné aplikovať právne závery žalovaného na posúdenie veci. 32. Zástupca pribratého účastníka žalobu považoval za nedôvodnú a žiada ju zamietnuť. Plne sa stotožnil s vyjadrením žalovaného k žalobe. Žalobou napadnuté rozhodnutia považoval za vydané v súlade so zákonom, taktiež sa stotožnil s odôvodnením týchto rozhodnutí. Dodal, že pred správnym súdom je vedená žaloba proti rozhodnutiu žalovaného, ktoré bolo vydané po tomto konaní preskúmavaných rozhodnutiach. Toto rozhodnutie bolo vydané dňa 04.04.2018 a žaloba proti tomuto rozhodnutiu je vedená na Krajskom súde pod spis. zn. 6S/68/2018. Pribratý účastník vyslovil súhlas aj s právnym názorom vysloveným v tomto napadnutom rozhodnutí. V. Relevantné právne predpisy 33. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi právnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 34. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 25/2006 Z. z., o verejnom obstarávaní, pri zadávaní zákaziek sa musí uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti. 35. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z. z., súťažné podklady sú písomné, grafické alebo iné podklady obsahujúce podrobné vymedzenie predmetu zákazky. Uvedú sa v nich všetky okolnosti, ktoré budú dôležité na plnenie zmluvy a na vypracovanie ponuky. Predmet zákazky musí byť opísaný jednoznačne, úplne a nestranne na základe technických požiadaviek podľa prílohy č. 5 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25/20160101.html>. Technické požiadavky a) zohľadnia požiadavky dostupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím a riešenia vhodné pre všetkých užívateľov, ak je to možné, b) musia byť určené tak, aby bol zabezpečený rovnaký prístup pre všetkých uchádzačov alebo záujemcov a zabezpečená čestná hospodárska súťaž. 36. Podľa § 42 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní, vyhodnocovanie ponúk komisiou je neverejné. Komisia vyhodnotí ponuky z hľadiska splnenia požiadaviek verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa na predmet zákazky a náležitosti ponuky a vylúči ponuky, ktoré nespĺňajú požiadavky na predmet zákazky uvedené v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v oznámení použitom ako výzva na súťaž a v súťažných podkladoch alebo náležitosti ponuky; ak ide o zákazku v oblasti obrany a bezpečnosti, komisia vyhodnotí ponuky aj z hľadiska požiadaviek na bezpečnosť a ochranu utajovaných skutočností a bezpečnosť dodávok a vylúči ponuky, ktoré nespĺňajú určené požiadavky. Ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ vyžadoval od uchádzačov zábezpeku, komisia posúdi zloženie zábezpeky a vylúči ponuku uchádzača, ktorý nezložil zábezpeku podľa určených podmienok. Pri vyhodnocovaní ponuky s variantným riešením postupuje podľa § 37 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25/20160101.html>. 37. Podľa § 42 ods. 2 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní, komisia môže písomne požiadať uchádzačov o vysvetlenie ponuky. Vysvetlením ponuky nemôže dôjsť k jej zmene. Za zmenu ponuky sa nepovažuje odstránenie zrejmých chýb v písaní a počítaní. 38. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní, verejný obstarávateľ a obstarávateľ je povinný po vyhodnotení ponúk, po skončení postupu podľa odseku 1 a po odoslaní všetkých oznámení o vylúčení uchádzača, záujemcu alebo účastníka bezodkladne písomne oznámiť všetkým uchádzačom, ktorých ponuky sa vyhodnocovali, výsledok vyhodnotenia ponúk, vrátane poradia uchádzačov a súčasne zverejniť informáciu o výsledku vyhodnotenia ponúk a poradie uchádzačov v profile. Úspešnému uchádzačovi alebo uchádzačom oznámi, že jeho ponuku alebo ponuky prijíma. Neúspešnému uchádzačovi oznámi, že neuspel a dôvody neprijatia jeho ponuky. V oznámení uvedie identifikáciu úspešného uchádzača alebo uchádzačov, informáciu o charakteristikách a výhodách prijatej ponuky alebo ponúk a lehotu, v ktorej môže byť podaná námietka podľa § 138 ods. 2 písm. f) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25/20160101.html>. Dátum odoslania oznámenia o výsledku vyhodnotenia ponúk preukazuje verejný obstarávateľ a obstarávateľ. 39. Podľa čl. 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31.03.2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby, verejní obstarávatelia zaobchádzajú s hospodárskymi subjektmi rovnako a nediskriminačne a konajú transparentne. VI. Posúdenie veci správnym súdom 40. Z administratívneho spisu súd zistil, že Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR vyhlásilo v zmysle § 51 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov verejnú súťaž na predmet zákazky „EDUNET_SK Poskytnutie telekomunikačných a dátových služieb, služieb centrálneho manažmentu virtuálnej privátnej siete so zadefinovanou úrovňou servisných služieb a zadefinovanými bezpečnostnými štandardmi pripojenia pre školy“ (verejná súťaž vyhlásená v Úradnom vestníku Európskej Únie pod zn. 2015/S233-423627 z 05.12.2015 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 237/2015 pod zn. 23502 z 01.12.2015). Plnenia, ktoré predstavujú predmetom zákazky, boli v časti D súťažných podkladov rozdelené na 5 kategórií označených ako Služby 1 Telekomunikačné a dátové služby, Služby 2 Zriaďovací poplatok dátových služieb pre lokalitu A a B, Služby 3 Centrála EDUNET-SK, Služby 4 Implementácia IKT zariadení na koncových lokalitách. Služby 5 Asistenčné služby zariadení (služby IT administrátora, WIFI a LAN administrátora). Kategória Služieb 1 Telekomunikačné a dátové služby označuje pripojenie jednotlivých typov škôl a poskytnutie súvisiacich plnení. V závislosti od predmetu zákazky, typu obstarávateľa a predpokladane hodnoty zákazky v sume 67.518.576,47 € bez DPH išlo o nadlimitnú zákazku na poskytovanie služieb. V lehote na predkladanie ponúk, t.j. do 15.03.2016 do 09:00 hod. predložili ponuku 4 uchádzači. Otváranie častí ponúk označených ako „Kritériá“ sa uskutočnilo dňa 31.03.2017. Oznámenie o výsledku vyhodnotenia ponúk zo dňa 24.07.2017 bolo žalobcovi doručené dňa 25.07.2017. Žalobca ako navrhovateľ doručil úradu ako aj Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu SR námietky smerujúce proti vyhodnoteniu ponúk v predmetnej verejnej súťaži. O týchto námietkach rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 13752-6000/2017-ODI zo dňa 22.09.2017. Žalobca voči označenému rozhodnutiu podal odvolanie, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 05.10.2017. O odvolaní rozhodla Rada ÚVO rozhodnutím č. 15655-9000/2017 zo dňa 20.11.2011 (rozhodnutie je predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní). Po doplnení dôvodov v zápisnici o vyhodnotení ponúk a nasledujúcom druhom oznámení o výsledku vyhodnotenia ponúk, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 19.12.2017, žalobca dňa 28.12.2017 opätovne doručil žalovanému ako aj Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu SR námietky smerujúce proti vyhodnoteniu ponúk. V ďalšom administratívnom procese Úrad pre verejné obstarávanie vydal dňa 16.02.2018 rozhodnutie č. 13752-6000/2017-ODI, kde nariadil zrušiť predmetnú verejnú súťaž a na základe odvolania Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR Rada Úradu pre verejné obstarávanie tento výrok svojím rozhodnutím č. 4314-9000/2018 zo dňa 04.04.2018 zmenila tak, že námietky navrhovateľa zamietla podľa § 139 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní. 41. „Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je v medziach žalobných dôvodov posúdiť, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.“ (NS SR spis. zn. 2Sžo/32/2014) Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky zákonom stanovené formálne i obsahové náležitosti a že ho vydal orgán na to príslušný, pričom postupoval v medziach zákonom stanoveného postupu. Právomoc a príslušnosť súdov v správnom súdnictve je primárne daná základným zákonom štátu - Ústavou <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=26&p=1015819&f=2>, ktorá v článku 142 ods. 1 <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=2109246&f=2> ustanovuje kompetenciu súdov preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Rovnako tak čl. 46 ods. 2 Ústavy SR <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=2108584&f=3> zakotvuje právo každého, kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej správy, obrátiť sa na súd s cieľom preskúmania zákonnosti takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Ústava však zároveň splnomocňuje zákon na úpravu preskúmavacej kompetencie v rámci správneho súdnictva. Takýmto zákonom je Správny súdny poriadok. Je veľmi dôležité uviesť, že v správnom súdnictve sa uplatňuje dispozičná zásada, ktorá v praxi znamená, že súd preskúmava napadnuté rozhodnutie len v medziach a rozsahu určenom žalobcom. Nemôže teda preskúmať rozhodnutie nad rámec žalobcom v žalobe vymedzený. Zo žaloby musí byť zrejmé, v ktorých častiach a z akej stránky má súd napadnuté rozhodnutie skúmať; žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdenie o porušení zákona a musí tiež poukázať na konkrétne ustanovenie právnych predpisov hmotného alebo procesného práva, ktoré boli rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu porušené. Nakoľko je konanie v správnom súdnictve koncentrované, žalobca môže žalobné dôvody rozširovať len do konca lehoty na podanie žaloby, ktorá je dvojmesačná a plynie od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. K žalobným dôvodom, ktoré boli uplatnené neskôr, súd nemôže prihliadať. Správny súd dodáva, že v prípade ustanovenia § 178 ods. 1 SSP - zákon k aktívnej legitimácie ustanovuje dve kumulatívne podmienky a to z dôvodu, aby žalobca mohol svoje oprávnenie podať všeobecnú správnu žalobu preukázať. Tieto podmienky sú: a) postavenie účastníka v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie a b) ukrátenie na subjektívnych právach spojené s vydaním napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Žalobná legitimácia musí byť daná pre všetky prípady, kedy je dotknutá právna sféra žalobcu, t. j. keď sa jednostranný úkon správneho orgánu, vzťahujúci sa ku konkrétnej veci a konkrétnym adresátom, závažne a autoritatívne dotýka jeho právnej sféry. 42. Z výrokovej časti rozhodnutia žalovaného č. spisu 15655-900/2017 zo dňa 20.11.2017 vyplýva, že Rada ÚVO svojím rozhodnutím zmenila výrok rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie č. 13752-6000/2017-ODI zo dňa 22.09.2017 tak, že nariadila verejnému obstarávateľovi vo verejnej súťaži na predmet zákazky EDUNET_SK Poskytnutie telekomunikačných a dátových služieb, služieb centrálneho manažmentu virtuálnej privátnej siete so zadefinovanou úrovňou servisných služieb a zadefinovanými bezpečnostnými štandardmi pripojenia pre školy, vyhlásenej v Úradnom vestníku Európskej Únie zo dňa 05.12.2015 pod zn. 2015/S 233-423627 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 237/2015 zo dňa 01.12.2015 pod značkou 23502 - MSS odstrániť protiprávny stav t. j. uviesť v zápisnici z vyhotovenia ponúk všetky dôvody, na základe ktorých dospela k záveru, že akceptuje vysvetlenia ponúk doručené uchádzačmi a na základe ktorých skonštatovala, že ponuky uchádzačov boli predložené v súlade so súťažnými pokladmi a následne zaslať uchádzačom oznámenie o výsledku vyhodnotenia ponúk obsahujúce informáciu o tom, že ponuka úspešného uchádzača bola vyhodnotená v súlade so všetkými požiadavkami uvedenými v súťažných pokladoch a pokračovať vo verejnom obstarávaní. Podľa § 142 ods. 7 zákona o verejnom obstarávaní, môže v prípade zistenia pochybení Rada ÚVO zmeniť rozhodnutie tak, že ho zosúladí s platným právom. „Úrad je totiž povinný v rozhodnutí, v ktorom konštatuje porušenie tohto zákona kontrolovaným, uviesť taxatívny výpočet ustanovení tohto zákona, ku ktorých porušeniu došlo a uviesť stručný návod pre kontrolovaného, ako v druhovo rovnakej veci v budúcnosti predísť porušeniu tohto zákona (§139 ods. 8 s nadväznosťou na § 142 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z. z., o verejnom obstarávaní)“. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia č. spisu 15655-9000/2017 zo dňa 20.11.2017 predovšetkým konštatoval (str. 16-17 rozhodnutia), že: „V rozpore s princípom transparentnosti je preto akékoľvek konanie verejného obstarávateľa, ktoré by robilo verejné obstarávanie nečitateľným, nekontrolovateľným alebo horšie kontrolovateľným. Princíp transparentnosti má teda jednak zabezpečiť predvídateľnosť konania verejného obstarávateľa a obstarávateľa (zo strany záujemcov alebo uchádzačov) a zároveň aj preskúmateľnosť, t.j. kontrolu nestrannosti každého úkonu verejného obstarávateľa a obstarávateľa vykonaného v súvislosti so zadávaním zákazky (zo strany kontrolných orgánov). Berúc do úvahy skutočnosť, že princípy verejného obstarávania predstavujú základný interpretačný kľúč, na ktorý je potrebné prihliadať pri výklade každého jednotlivého ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní a ktorý musí byť dodržaný pri každom jednom rozhodnutí, resp. úkone verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa uskutočnenom v procese verejného obstarávania, rada k vyššie uvedenému konštatuje, že vyhodnotenia splnenia požiadavky akceptácie maximálnych cien zo strany predmetných uchádzačov, zaznamenané komisiou v zápisnici z vyhodnotenia ponúk, nenapĺňa atribúty preskúmateľnosti. Bez uvedenia konkrétnych dôvodov, na základe ktorých komisia po oboznámení sa s vysvetleniami uchádzačov dospela k záveru o tom, že ponuky uchádzačov boli predložené v súlade so súťažnými podkladmi, totiž nemožno proces vyhodnotenia ponúk komisiou podrobiť účinnému preskúmaniu, a teda ani vykonať dohľad z pohľadu nestrannosti úkonov a rozhodnutí komisie uskutočnených pri vyhodnocovaní ponúk. Z dôvodu uvedených nedostatkov zápisnice z vyhodnotenia ponúk má rada za to, že vyhodnotenie ponúk komisiou kontrolovaného nemožno považovať za transparentné. Po posúdení oznámenia o výsledku vyhodnotenia ponúk, ktoré kontrolovaný doručil navrhovateľovi, z pohľadu uvedených atribútov preskúmateľnosti, rada konštatuje, že ani toto oznámenie nemožno považovať za transparentné.“ Správny súd sa v tomto spore predovšetkým zaoberal rozhodnou otázkou, či sa napadnuté rozhodnutie negatívne prejavilo v právnej sfére žalobcu. Je nutné prijať záver, že tento dôležitý prvok žalobnej legitimácie preukázaný nebol. Z enunciátu napadnutého rozhodnutia Rady Úradu vyplýva rozhodujúca skutočnosť, že žalovaný meritórne o námietkach žalobcu nerozhodol tak, že by ich napr. zamietol. Keďže proces verejného obstarávania pokračoval a žalobca z tohto procesu nebol vylúčený, napadnuté rozhodnutie sa svojimi účinkami nemohlo negatívne prejaviť v jeho právnom postavení. Išlo tak o prvoradý dôvod zamietnutia žaloby. Žalovaný tiež v napadnutom rozhodnutí prisvedčil žalobcovi, že ani oznámenie o výsledku vyhodnotenia ponúk z pohľadu atribútov preskúmateľnosti - nebolo možné považovať za transparentné s odvolaním sa na žalobcovu námietku (bod. 78), že „kontrolovaný v predmetnom oznámení uviedol len toľko, že úspešný uchádzač predložil najnižšiu cenu za predmet zákazky, predložil ponuku v súlade s opisom predmetu zákazky a splnil všetky verejným obstarávateľom stanovené podmienky účasti.“ Čo je však podstatné, tak v ďalšom administratívnom procese Úrad pre verejné obstarávanie vydal dňa 16.02.2018 rozhodnutie č. 13752-6000/2017-ODI, kde nariadil zrušiť predmetnú verejnú súťaž a Rada Úradu pre verejné obstarávanie tento výrok svojím rozhodnutím č. 4314-9000/2018 zo dňa 04.04.2018 zmenila tak, že námietky navrhovateľa zamietla podľa § 139 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní. Išlo o meritórne rozhodnutia s právne relevantnými účinkami s tým, že obe rozhodnutia (č. 13752-6000/2017-ODI a č. 4314-9000/2018 zo dňa 04.04.2018) sú t. č. predmetom súdneho prieskumu v inom konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod spis. zn. 6S/68/2018 43. Pre bližšie zdôvodnenie je z právno-teoretického hľadiska pod subjektívnym právom nevyhnutné rozumieť vlastné práva alebo právom chránené záujmy žalobcu. Inak povedané subjekt práva (fyzická alebo právnická osoba) sa nemôže všeobecnou správnou žalobou domáhať ochrany subjektívnych práv iného subjektu, resp. pod jeho subjektívne práva nemožno podriadiť také účinky rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré neovplyvňujú jeho právnu pozíciu, t.j. nezasahujú do jeho právnej sféry a ani nespôsobujú zmenu jeho právneho postavenia, čo bolo aj v tomto prípade (napr. uznesenie NS SR spis. zn. 5Sži/2/2011 zo dňa 24.02.2011). Summa sumarum správny súd nezistil ukrátenie práv žalobcu, t.j. taký stav, kedy by žalovaný napadnutým rozhodnutím priamo zasiahol do jeho práv alebo právom chráneným záujmov. S uvedeným súvisí aj absencia dosahu, ujmy či škody na strane žalobcu, kedy z účinkov napadnutého rozhodnutia nebolo možné vyvodiť ani samotnú hrozbu či potenciálnu možnosť zásahu do žalobcovej právnej sféry. (postačuje aj hrozba či možnosť ujmy - nález ÚS SR spis. zn. II. ÚS 259/2011 zo dňa 04.07.2012, negatívny prejav v právnej sfére - rozsudok NS ČR spis. zn. 2Afs 4/2011). Nebolo možné ani súhlasiť s námietkami žalobcu, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí o odvolaní neodôvodnil svoje závery, že sa nevysporiadal ani so skutočnosťou, či podmienka akceptovania maximálnych cien za jednotlivé položky bola formulovaná jednoznačne, resp. či jej prípadná nejednoznačnosť opodstatňovala jeho závery. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí č. 15655-9000/2017 zo dňa 20.11.2017 (bod. 56 až 84) náležite odôvodnil svoje závery o nejednoznačnosti požiadavky akceptácie maximálnych cien, ako aj dôvody týkajúce sa posúdenia interpretácie bodu 3.4 časti D súťažných podkladov a možnosti aplikácie oboch výkladov. Taktiež sa vysporiadal sa so základnými princípmi verejného obstarávania a zároveň poukázal na svoju rozhodovaciu prax založenú na princípe, že v prípade: „ak kontrolovaný svoju požiadavku jasne a jednoznačne nezadefinoval v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, ani v súťažných podkladoch, na základe čoho pri vyhodnotení jej splnenia prichádzajú do úvahy viaceré výklady (všetky súladné s jej nejednoznačným znením), všetky takéto výklady by mali byť kontrolovaným akceptované, nakoľko opačný postup, ktorý by mal za následok záver o nesplnení požiadavky uchádzačom, ktorý nejednoznačnú požiadavku kontrolovaného pochopil určitým spôsobom, by bol v rozpore so samotným znením požiadavky kontrolovaného, ktorá výklad použitý uchádzačom pripúšťa a nepochybne by bol v rozpore s princípom rovnakého zaobchádzania s uchádzačmi..“ 44. Krajský súd poznamenáva, že princípy verejného obstarávania vyjadrené v § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní <aspi://module='aspi'&link='25/2006%20Z.z.%2523P9'&ucin-k-dni='30.12.9999'> vyžadujú, aby verejní obstarávatelia a obstarávatelia pristupovali rovnako, nediskriminačne a transparentne vo vzťahu ku všetkých uchádzačom a záujemcom aj v určovaní kritérií na vyhodnotenie ponúk, na základe ktorých vyhodnocujú ponuky. Zákon o verejnom obstarávaní, ako aj normatíva Európskej únie sa obmedzuje na dve kritériá vyhodnotenia ponúk, a to: - na najnižšiu cenu, ktorá môže byť určená tak za celé plnenie alebo aj vo vzťahu k cene za jednotlivé plnenia na základe rámcovej dohody, a v prípade, ak nie je možné presne určiť celkovú cenu plnenia, aj k cene za jednotku (či už časovú alebo množstvovú, objemovú a pod.) plnenia alebo - ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, ktorá zohľadňuje okrem ceny aj iné významné parametre s cieľom určiť ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku. Podľa čl. X Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31.03.2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby, verejní obstarávatelia zaobchádzajú s hospodárskymi subjektmi rovnako a nediskriminačne a konajú transparentne. Vo vzťahu k vyššie uvedenej Smernici EP a Rady treba poznamenať, že v Prílohe č. 7 k zákonu o verejnom obstarávaní Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie je uvedená okrem iných aj táto smernica, t.j. jej ustanovenia boli transponované do ustanovení zákona o verejnom obstarávaní. 45. Súdny dvor Európskej únie vyvinul súbor základných zásad pre prideľovanie verejných zákaziek, ktoré sú odvodené z pravidiel a základných zásad Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Základnou povinnosťou obstarávateľa je postupovať pri zadávaní zákaziek v súlade s princípom rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie, transparentnosti, hospodárnosti a efektívnosti. Pri zásade rovnakého zaobchádzania vychádza právna úprava verejného obstarávania z požiadavky na vylúčenie svojvôle verejného obstarávateľa a uprednostňovania určitých subjektov. Zásada rovnakého zaobchádzania implikuje princíp transparentnosti, aby mohlo byť overené, či je táto zásada dodržiavaná. Jej cieľom je vylúčenie existencie rizika a svojvôle verejného obstarávateľa. Implikuje, že všetky podmienky a pravidlá zvoleného postupu sú jasne, presne a jednoznačne stanovené vo vyhlásení verejnej súťaže alebo v súťažných podkladoch (bod 39 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. 3. 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby) a má predstavovať spravodlivosť a rovnosť podmienok (možností/ príležitostí) pre všetky subjekty, ktoré majú alebo mohli mať záujem o účasť na zadávaní zákazky uchádzačov alebo záujemcov (rozsudok ESD Universale-Bau Ag C-470/99, rozsudok ESD ATI EAC Srl e Viaggi di Maio Snc C-331/04, k podobným záverom dospel ESD aj v rozsudku zo dňa 13. 11. 2008 vo veci C-324/07, Coditel Brabant SA proti Commune d'Uccle a Région de Bruxelles-Capitale s tým, že význam zásady transparentnosti v prvom rade smeruje k cieľu samotného práva verejných zákaziek, ktorým je zabezpečenie hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti nakladania s verejnými prostriedkami). Aj keď v judikatúre Súdneho dvora EÚ nebol exaktne vymedzený princíp transparentnosti, vo svojej podstate zahŕňa predvídateľnosť jednotlivých procesných postupov verejného obstarávateľa, resp. obstarávateľa v procese verejného obstarávania a vyjadruje požiadavku, aby tento proces prebiehal v plnom súlade s jednotlivými ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní. Predvídateľnosť tohto procesu a postupu verejného obstarávateľa, resp. obstarávateľa korešponduje aj s ústavným princípom právnej istoty a vytvára tak priestor pre efektívnu konkurenciu medzi uchádzačmi, ktorá by mala viesť k účelnému vynakladaniu verejných zdrojov a tým aj k udržaniu hospodárnosti a efektívnosti samotného procesu verejného obstarávania /bližšie rozsudok NS SR 3Sžf/123/2013/. 46. Z vyššie uvádzaného jednoznačne podľa správneho súdu vyplýva, že základnou povinnosťou obstarávateľa pri zadávaní zákaziek podľa § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní je uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, rovnako aj princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti, ktoré musí obstarávateľ dodržiavať pri všetkej svojej činnosti v rámci verejného obstarávania. Odhliadnuc od základného dôvodu zamietnutia žaloby, žalobca v tomto spore namietal predovšetkým skutočnosť, že z citovaného úplného znenia bodu 3.4 časť D súťažných podkladov je zrejmé, že požiadavka na akceptovanie maximálnych cien uvedených služieb pod sankciou vylúčenia uchádzača z verejného obstarávania sa vzťahuje práve na maximálne jednotkové ceny vymenované v tabuľkách pod textom v bode 3.4 časti D súťažných podkladov. Správny súd nemohol túto námietku žalobcu akceptovať a v danej súvislosti je relevantné presné citovanie sporného textu bodu 3.4 časti D súťažných podkladov: „3.4 Uchádzač musí akceptovať maximálne ceny uvedených služieb tak, ako boli určené verejným obstarávateľom. Maximálne ceny sú uvedené v príslušných tabuľkách. V prípade, že uchádzač neakceptuje čo len v jednom prípade stanovené maximálne ceny, bude sa mať za to, že uchádzač nesplnil požiadavky verejného obstarávateľa na predmet zákazky a bude z verejného obstarávania vylúčený.“ Z prvej vety evidentne vyplýva, že povinnosť akceptovať maximálne ceny sa týka služieb. Vo zvyšnej časti citovaného textu nie je žiadna zmienka o maximálnych jednotkových cenách/položkách. Aj v prípade sankcie vylúčenia, tá sa podľa logického výkladu mala vzťahovať na prípad neakceptovania maximálnych cien za služby a nie na maximálne jednotkové ceny tak, ako tvrdil v žalobe žalobca. Každý z uchádzačov pritom akceptoval maximálne ceny služieb, takže túto časť chápali rovnako. Z obsahu časti D „Súpis položiek, rozpis cien“ súťažných pokladov bolo evidentné, že pod pojmom služby Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR označilo Služby 1 až 5. V nadväzujúcom texte bodu 3.4 časti D súťažných podkladov boli uvedené „Maximálne jednotkové ceny akceptovateľné verejným obstarávateľom za Služby 1 až Služby 5:“. Ak by sa pripustil výklad žalobcu, tak je zrejmé, že do úvahy prichádzali dve možnosti interpretácie a to výklad, ktorý použili uchádzači SWAN, a.s. a Slovanet, a.s. a ktorý prijal aj konajúci súd, t. j. podľa ktorého uchádzači neboli oprávnení prekročiť maximálnu cenu za služby a výklad žalobcu, že uchádzači neboli oprávnení prekročiť maximálnu cenu za firewall pre typ X - Sanet (30,67 € bez DPH s tým, že SWAN, a.s. a Slovanet, a.s. uviedli k tejto položke zhodne cenu 34,33 €). Žalovaný v rozhodnutí č. 13752-6000/2017-ODI zo dňa 16.02.2018 (je predmetom súdneho prieskumu vedenom na tunajšom súde pod spis. zn. 6S/68/2018) dokonca pripustil aj tretí výklad požiadavky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, čo v danom prípade nie je relevantné, ale vychádzajúc z poradia uchádzačov a celkovej ceny za predmet zákazky: Uchádzač Celková cena za predmet zákazky € spolu s DPH Poradie uchádzačov SWAN, a.s. 64.428.107,86 1. Slovanet, a.s. 65.181.150,24 2. Slovak Telekom, a.s. 65.987.760,86 3. je nesporné, že úspešný uchádzač SWAN, a.s. predložil ponuku s najnižšou cenou za predmet zákazky a táto bola cenovo najvýhodnejšia a v zhode s opisom predmetu zákazky. Ak by teda úspešný uchádzač aplikoval interpretáciu žalobcu, tak jeho celková cena za predmet zákazky by aj tak bola ešte nižšia ako cena uvedená v tabuľke. 47. Žalovaný správne postupoval, ak pre odlišný výklad uchádzačov žiadneho nevylúčil z procesu verejného obstarávania. Z hľadiska rozhodovacej praxe, ako už konštatoval senát „2S“ v inej veci: „Požiadavka jednoznačnosti, konkrétnosti a presnosti celej dokumentácie vo verejnom obstarávaní vyplýva zo všeobecnej zásady transparentnosti tak, ako je uvedené vyššie. Ako už súd uviedol, táto zásada spolu so zásadou zákazu diskriminácie a zásadou rovnakého zaobchádzania so všetkými uchádzačmi musí byť obstarávateľom dodržiavaná v rámci celého obstarávania. Cieľom zásady transparentnosti je zabezpečenie toho, aby zadávanie verejných zákaziek prebiehalo priehľadným, právne korektným a predvídateľným spôsobom za vopred jasne a zrozumiteľne stanovených podmienok. Transparentnosť procesu zadávania verejných zákaziek je nielen podmienkou existencie účinnej hospodárskej súťaže medzi jednotlivými dodávateľmi v postavení uchádzačov, ale je taktiež nevyhnutným predpokladom účelného a efektívneho vynakladania verejných prostriedkov. Porušením tejto zásady je potom akékoľvek konanie obstarávateľa, ktoré spôsobuje nečitateľnosť obstarávania. Tak tomu môže byť napr. aj vtedy, ak dokumentácia (súťažné podklady, oznámenie...) neobsahuje jednoznačne a zrozumiteľne formulované pravidlá. V prípade, ak dokumentácia obstarávateľa, resp. v nej obsiahnuté obstarávateľove požiadavky objektívne pripúšťajú rozdielny výklad, nemôže takáto interpretačná neistota postihovať žiadneho z uchádzačov, ale len samotného obstarávateľa. Je totiž treba zdôrazniť, že je to práve obstarávateľ, kto dokumentáciu vyhotovuje, prípadne si ju nechá vyhotovovať a teda potom za správnosť a úplnosť dokumentácie zodpovedá.“(rozsudok KS BA spis. zn. 2S/35/2013 zo dňa 29.05.2013). Preto je dôležité prijať záver, že interpretačná neistota nemôže postihovať žiadneho z uchádzačov, ale len samotného verejného obstarávateľa. Práve verejný obstarávateľ dokumentáciu vyhotovuje, resp. ju nechá vyhotoviť a teda za jej správnosť a úplnosť zodpovedá. Ak by žalovaný zvolil voči uchádzačom opačný postup, kedy nejednoznačnú požiadavku pochopili iným spôsobom, vtedy by nastal práve prípad porušenia princípu rovnakého zaobchádzania. Správny súd vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk dospel k záveru, že žalovaný ako príslušný správny orgán postupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia v súlade s príslušnými procesnoprávnymi normami, pričom pri svojom rozhodovaní nevybočil z rámcov správnej úvahy tak, ako je vymedzená vyššie. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že neexistuje žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 48. Správny súd v zmysle § 189 SSP zrušil uznesenie o priznaní odkladného účinku č.k. 2S/307/2017-171 zo dňa 23.04.2018, pretože v priebehu konania sa ukázalo, že na priznanie odkladného účinku neboli dané dôvody. Dôvodom pre zrušenie bola najmä skutočnosť, že ako sa v priebehu súdneho konania ukázalo, absentovalo žalobcovo ukrátenie na subjektívnych právach spojené s vydaním napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Žalobou napadnuté rozhodnutie sa dotklo žalobcu len veľmi ohraničene (nie však jeho právnej sféry), a to len do momentu jeho vrátania do verejného obstarávania. Žalobca vo svojej žalobe neoznačil účastníka administratívneho konania - pribratého účastníka. Správny súd postupom v súlade so SSP zaslal žalobu na vyjadrenie iba žalovanému. Pri vydaní rozhodnutia o priznaní odkladného účinku žalobe postačuje, ak žalobca osvedčí dôvodnosť vydania takéhoto rozhodnutia, pričom nie je potrebné svoje tvrdenia dôslednejšie preukazovať. Až po vydaní uznesenia č.k. 2S/307/2017-171 zo dňa 23.04.2018 doručil pribratý účastník písomné podanie, v ktorom vysvetlil súdu rozpor odloženia vykonateľnosti rozhodnutia napadnutého v žalobe s verejným záujmom. Vo verejnom záujme je zabezpečenie pripojenia pre cca 7.000 škôl na internet na základe riadnej rámcovej zmluvy, kedy účelom EDUNET je práve zabezpečenie internetu s najvyššou dostupnou rýchlosťou pripojenia a poskytovanie virtuálnej privátnej siete s garantovanou ochranou internej komunikácie. Zámer zákazky EDUNET predstavuje aj zabezpečenie monitorovaným a riadeným prístupom na internet pre všetky typy pripojenia škôl a služieb spojených s poskytnutím zabezpečeného, centrálneho spracovaného lokálneho sieťového prostredia na školách a lokálneho sieťového WIFI pripojenia. Uznesením o priznaní odkladného účinku žalobe nie je správny súd viazaný a pretože prehodnotil skutkový stav zistený v čase podania návrhu, rozhodol o zrušení predmetného uznesenia. V prípade fakultatívneho návrhu na spojenie veci, ktorý bol súdu doručený dňa 14.06.2018 je potrebné uviesť, že súd nepristúpil k spojeniu veci podľa § 65 ods. 1 SSP z niekoľkých dôvodov. Predovšetkým súd už stanovil termín pojednávania na rozhodnutie vo veci na 25.07.2018, pritom žaloba vo veci vedenej pod spis. zn. 6S/68/2018 bola podaná s niekoľkomesačným časovým odstupom, a po nahliadnutí do predmetného spisu 6/2018 bolo zistené, že v predmetnej veci neboli vykonané všetky nevyhnutné procesné úkony tak, aby bolo možné v merite veci rozhodnúť. 49. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému ako vo veci úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli (resp. tieto nie sú preukázané) a žalovaný si ich náhradu ani neuplatnil, a pretože ide o orgán štátnej správy, ktorému možno náhradu trov konania priznať iba vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať. Súd nepriznal náhradu trov ani ďalšiemu účastníkovi podľa § 169 SSP, keďže mu trovy nevznikli ani v súvislosti s plnením uloženej povinnosti. 50.Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Proti výroku o zrušení uznesenia č.k. 2S/307/2017-171 zo dňa 23.04.2018 kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2 písm. e) SSP. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).