Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/310/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017202136 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017202136.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave ako správny súd v právnej veci žalobcu: Minister spravodlivosti Slovenskej republiky, Gábor Gál (v čase podania žaloby Lucia Žitňanská ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky) so sídlom Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, proti žalovanému: Notárska komora Slovenskej republiky- Disciplinárna komisia, so sídlom Krasovského 13, 851 01 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. DK 8/2017-70 zo dňa 19.07.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a . Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 27.12.2017 domáhala preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia Disciplinárnej komisie Notárskej komory Slovenskej republiky č. DK 8/2017-70 zo dňa 19.07.2017 vydaného vo veci disciplinárneho konania vedeného proti disciplinárne obvinenému notárovi JUDr. K. B., so sídlom E. úradu v G., K. XX, ktorým bolo podľa č. 9 ods. 3 písm. a) Disciplinárneho poriadku Notárskej komory Slovenskej republiky konanie zastavené. 2. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že Disciplinárna komisia svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že žalobkyňa podala návrh na začatie disciplinárneho konania voči notárovi oneskorene. Lehotou, ktorú mala zmeškať, mala byť jednoročná subjektívna lehota vymedzená v ustanovení § 92 Notárskeho poriadku, nakoľko návrh nebol doručený Disciplinárnej komisii do jedného roka odo dňa, kedy bol ministerstvu doručený podnet Slovenského pozemkového fondu č. SPFZ/2015/071233-203 zo dňa 10.07.2015. Tento podnet bol ministerstvu doručený 16.07.2015, zatiaľ čo disciplinárny návrh bol Disciplinárnej komisii doručený až 12.04.2017. 3. Disciplinárne konanie proti notárovi O.. K. B. (ďalej len notár), bolo začaté a vedené na základe návrhu Lucie Žitňanskej, v čase podania žaloby podpredsedníčky vlády a ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 06.04.2017 doručeného žalovanému dňa 12.04.2017, za to, že notár svojim konaním uvedeným v návrhu na začatie disciplinárneho konania závažným spôsobom porušil ust. § 2 ods. 2 Notárskeho poriadku, ust. § 13 Notárskeho poriadku, ust. § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku; ust. § 63 Notárskeho poriadku; čl. 1 ods. 1 I. časti Etického kódexu notára, čl. l ods. 2 a ods. 5 II. časti Etického kódexu notára, čl. 2 ods. l, čl. 3 ods. l III. časti Etického kódexu notára, za čo navrhla uloženie disciplinárneho opatrenia v zmysle § 91 ods. 3 písm. b) Notárskeho poriadku, peňažnú pokutu vo výške 1.500,- €. 4. V podanej žalobe žalobkyňa uviedla, že má za to, že návrh na začatie disciplinárneho konania č. 31090/2017-152/DK zo dňa 06.04.2017, ktorý bol Disciplinárnej komisii doručený dňa 12.04.2017, podala včas, pričom bola dodržaná nielen objektívna lehota, ale že bol návrh podaný i v rámci zákonnej subjektívnej lehoty, keď bola žalobkyni sporná notárska zápisnica zapožičaná dňa 09.11.2016. Disciplinárna komisia v rozhodnutí uvádza, že dňom, kedy sa dozvedela o disciplinárnom previnení, bol podľa jej právneho názoru deň doručenia podnetu fondu, t.j. 16.07.2015. Uvedené tvrdenie je však podľa žalobkyne nesprávne, nakoľko deň 16.07.2015 bol dňom, kedy sa žalobkyňa dozvedela, že iný orgán sa domnieva, že bolo spáchané disciplinárne previnenie. Fond ako podnecovateľ ministerstvu svoje podozrenie oznámil na základe obmedzeného rozsahu listín, ktoré mal v tom čase k dispozícii (spravidla nie všetky, t.j. iba notárske zápisnice bez príloh, keďže notársky spis nemôže notár sprístupniť tretím osobám mimo samotných účastníkov notárskych úkonov, a to pod hrozbou porušenia povinnosti zachovávať mlčanlivosť precizovanej v ustanovení § 39 Notárskeho poriadku). Ako už bolo uvedené vyššie, fond nedisponoval a vzhľadom na deklarovanú povinnosť mlčanlivosti notára (ktorej ho môže zbaviť iba minister, predseda súdu v dedičských veciach a účastníci alebo ich právni nástupcovia v civilných veciach) ani nemohol disponovať takými informáciami, aby mohol žalobca bez ďalšieho šetrenia s istotou pomenovať konkrétne pochybenia notára a vedieť tieto pochybenia na disciplinárnom pojednávaní aj náležíte preukázať. Žalobca preto musel započať vo veci šetrenie za účelom preverenia vyššie uvedených domnienok fondu a zisťovania všetkých okolností prípadu, aby sa mohol o disciplinárnom previnení a všetkých jeho náležitostiach bez ďalších pochybností dozvedieť. Preto listom č. 26019/2016/152 zo dňa 19.10.2016 požiadal notára o zapožičanie notárskej zápisnice, ktorú fond označil za zákon porušujúcu, a to spolu s celým spisovým materiálom, ktorý k nej notár viedol. Notár všetky požadované notárske spisy ministerstvu doručil dňa 09.11.2016. Podľa žalobkyne žalovaný svojim rozhodnutím poprel podstatu a význam ustanovenia § 92 Notárskeho poriadku, nakoľko ho svojou právnou logikou preformuloval nasledovne: návrh na začatie disciplinárneho konania môže podať minister, predseda krajského súdu a prezident komory do jedného roka odo dňa, keď sa mohol dozvedieť o disciplinárnom previnení, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Podporným tvrdením pre vecne správny právny záver žalobkyne, ktorá počítanie času subjektívnej lehoty odvíjala od doručenia celého notárskeho spisu je i skutočnosť, že spomedzi 34 notárov (a 210 notárskych zápisníc), ktorých prešetrovanie fond podnietil, bývalá ministerka spravodlivosti, resp. žalobkyňa iniciovala disciplinárne konanie podaním návrhu iba v zlomku prípadov (spolu v prípadoch 10 notárov a 55 notárskych zápisníc), a aj to nie vždy z konkrétneho dôvodu absencie vyjadrenia fondu, ktoré vo svojom podnete prezentovala. Dôsledným šetrením notárskych spisov a všetkých príloh, ktoré boli k zápisnici doložené a tvorili obsah spisu, dospela k záveru, že toto penzum informácií jednoznačne nasvedčuje skutočnosti, že bol porušený zákon a že toto porušenie je možné dokázať. Podstatnou skutočnosťou však zostáva, že subjektívnu lehotu nie je možné odvíjať od objektívnej skutočnosti tak, ako to prezentuje Disciplinárna komisia. Podľa žalobkyne doručenie podania do podateľne ministerstva je objektívnou skutočnosťou iba s ohľadom na presný čas (dátum a hodinu), ktorý je objektívnou veličinou, avšak nijakým spôsobom nezohľadňuje odborný potenciál samotného podnetu, ktorý je často vysoko nekvalifikovaným. Disciplinárna komisia sa v odôvodnení svojho rozhodnutia opiera o argumentáciu Ústavného súdu Slovenskej republiky obsiahnutú v náleze č. ÚS 140/2011-45 zo 16. júna 2011, pričom žalobkyňa zastáva názor, že uvedený prípad nie je možné analogicky pripodobniť ku konaniu notára O.. K. B., nakoľko ide o preskúmavanie výkladu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako Disciplinárneho súdu a ako Disciplinárneho súdu - odvolacieho senátu a Ústavný súd Slovenskej republiky právnu vetu vyriekol iba v spojitosti s daným konkrétnym prípadom - disciplinárnym trestaním sudkyne A.B. v zmysle ustanovení zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na záver žalobkyňa uviedla, že ani samotná Disciplinárna komisia nebola zjavne o svojom rozhodnutí úplne presvedčená, keď konanie zastavila takmer rok po tom, čo jej bol návrh žalobkyne doručený, pričom poukázala na čl. 9 ods. 10 Disciplinárneho poriadku komory. 5. Žalobkyňa vytýka rozhodnutiu Disciplinárnej komisie Notárskej komory Slovenskej republiky najmä, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré spočíva v tom, že disciplinárna komisia podriadila zistený skutkový stav pod právnu normu, ktorá sa na vec nevzťahuje, alebo sa nevzťahuje v uvedenom rozsahu. 6. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že rozhodnutie považuje za vecne správne a zákonné, a preto trvá na dôvodoch, ktoré boli uvedené v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia. Má za to, že návrh navrhovateľky bol podaný oneskorene, po uplynutí jednoročnej subjektívnej lehoty, pričom otázku začatia plynutia tejto lehoty v prejednávanom prípade si vyhodnotil s poukázaním na príslušnú judikatúru. Príslušný senát Disciplinárnej komisie podľa názoru žalovaného správne vyhodnotil otázku premlčania v danej veci tak, že za začiatok plynutia premlčacej lehoty považoval deň, kedy bol na Ministerstvo spravodlivosti SR doručený podnet na preskúmanie postupu niektorých notárov (medzi nimi aj notára O.. K. B.) s prípadným vyvodením zodpovednosti voči nim. Žalovaný oprel svoj výklad o začiatku plynutia premlčacej lehoty najmä o Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. ÚS 140/2011-45, v odôvodnení ktorého vyslovil právny názor týkajúci sa okrem iného plynutia subjektívnej lehoty, keď v ods. 22 konštatoval, že ak nositeľ disciplinárnej právomoci ako oprávnený orgán koná na základe podnetu, sťažnosti alebo akéhokoľvek iného podania adresovaného ministrovi spravodlivosti alebo predsedovi krajského súdu inou osobou, za deň rozhodujúci pre začatie plynutia subjektívnej lehoty nemožno považovať iný deň ako ten, v ktorom je ministrovi spravodlivosti alebo predsedovi krajského súdu takéto podanie doručené, t.j. deň, keď sa ako príslušný orgán „dozvie“ o tom, že malo dôjsť k disciplinárnemu previneniu. Začatie plynutia subjektívnych aj objektívnych lehôt nemôže závisieť od rozhodnutia oprávneného orgánu, ktorý môže navrhnúť disciplinárne konanie, pretože prípadná ľubovôľa oprávneného orgánu pri nakladaní so začiatkom ľubovoľne by mohla narušiť právnu istotu. Konkrétne, zákonná subjektívna a objektívna lehota sú vždy prekluzívnymi lehotami, ktoré oprávnený orgán nemôže predĺžiť. Inak povedané, určenie začiatku plynutia subjektívnej lehoty nemôže závisieť od svojvôle či vnútorných pomerov oprávneného orgánu. Obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky - disciplinárny súd vo svojom rozhodnutí č. 2Dso 2/04 riešil v podobnom prípade okrem iného otázku začatia plynutia subjektívnej lehoty. V odôvodnení tohto rozhodnutia Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil právny názor, že subjektívnu lehotu na začatie disciplinárneho konania je potrebné počítať od dôjdenia podnetu nositeľovi disciplinárnej právomoci (v našom prípade Ministrovi spravodlivosti SR), pretože začiatok jej plynutia nemôže byť závislý od organizácie práce nositeľa disciplinárnej právomoci. Nositeľ disciplinárnej právomoci je pred podaním návrhu povinný zistiť, či sú dané dôvody, ktoré by svedčili o disciplinárnom previnení. Ak ich zistí a je zachovaná objektívna lehota, je na ňom aby zvážil, či návrh na disciplinárne konanie podá. Subjektívnu lehotu je potrebné podľa žalovaného počítať v prospech subjektu oprávneného podať návrh na disciplinárne konanie tak, že ide o lehotu, v ktorej mal možnosť toto zistiť. Podľa názoru Najvyššieho súdu opačný výklad by bol neprimeraným zvýhodnením subjektu oprávneného podať návrh na disciplinárne konanie a dávalo by mu možnosť so subjektívnou lehotou svojvoľne nakladať podľa vlastného uváženia. Z uvedených dôvodov navrhol žalobu žalobcu zamietnuť. 7. Po doručení správnej žaloby na súd bolo primárnou úlohou správneho súdu skúmať, či sú v konaní splnené procesné podmienky konania, ktorých splnenie predstavuje predpoklad pre meritórne rozhodovanie o podanej správnej žalobe a pre naplnenie účelu správneho súdnictva, ktorým je poskytnutie ochrany právam a právom chráneným záujmom fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy tak, ako to predpokladá čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. 8. Krajský súd v Bratislave ako správny súd príslušný na konanie podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP) primárne skúmal prípustnosť žaloby z hľadiska jej predmetu, účelu a splnenie podmienok konania a zistil, že žalobu je potrebné odmietnuť, nakoľko nie sú splnené zákonné podmienky pre jej meritórne prejednanie. 9. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom § 2 ods. 1 SSP. 10. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 11 . Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách. 12. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. 13. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 14. Podľa § 177 ods. 2 SSP, ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom. 15. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánov verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 16. Konajúci správny súd vychádzajúc z obsahu žaloby jej predmetu a účelu najskôr posudzoval, či žalobkyňa- v čase podania žaloby ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská je osobou oprávnenou na podanie žaloby v súlade s ust. § 178 ods. 1 SSP, ktoré upravuje aktívnu žalobnú legitimáciu. Aktívna procesná legitimácia žalobcu, ako procesná podmienka v zmysle § 178 ods. 1 SSP, ktorá robí procesný subjekt osobou oprávnenou na podanie žaloby v sebe zahŕňa kumulatívne dva predpoklady, a to postavenie účastníka v administratívnom konaní, ktoré bolo vydané napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy a súčasne ukrátenie na subjektívnych právach spojené s vydaním napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. 17. Len samotné tvrdenia žalobkyne o nesprávnosti záverov rozhodnutia správneho orgánu a ich rozpor so zákonom nestačí. Súd preto v každej konkrétnej veci v intenciách citovaných zákonných ustanovení jednotlivo posudzuje, či žalobca spĺňa zákonom stanovené podmienky procesnej aktívnej legitimácie na podanie žaloby v správnom súdnictve. 18. Prenesene na daný preskúmavaný prípad súd považuje za nesporné, že žalobkyňa v čase podania žaloby -ministerka spravodlivosti bola účastníkom administratívneho konania, teda disciplinárneho konania, keďže na základe § 92 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti bol orgánom oprávneným na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania vedeného proti disciplinárne obvinenému notárovi O. Q. spĺňa prvú podmienku, resp. predpoklad aktívnej legitimácie žalobcu, avšak nespĺňa druhý predpoklad aktívnej procesnej legitimácie žalobcu, týmto je nesporné ukrátenie na subjektívnych právach, ktoré je nutné chápať v dvoch rovinách, a to v rovine subjektívneho práva a jeho ukrátenia. 19. Subjektívnym právom je potrebné rozumieť vlastné práva alebo právom chránené záujmy žalobcu. Inými slovami povedané fyzická a právnická osoba sa nemôže všeobecnou správnou žalobou domáhať ochrany subjektívnych práv inej osoby, resp. pod jej subjektívne práva nemožno podriadiť také účinky rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré neovplyvňujú jej právnu pozíciu, t.j. nezasahujú do jej právnej sféry, ani nespôsobujú zmenu jej právneho postavenia (bližšie pozri napr.: uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sži 2/2011 z 24.02.2011). Skutočnosť, že musí ísť o vlastné subjektívne práva fyzickej alebo právnickej osoby súčasne vylučuje, aby pod tento druh aktívnej žalobnej legitimácie bolo možné podriadiť prípad, keď fyzická alebo právnická osoba, ako účastník administratívneho konania v jeho rámci realizuje jeho verejno-mocenské oprávnenia. Pritom pod ukrátením subjektívneho práva je nutné rozumieť taký stav, keď žalovaným rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy bolo priamo zasiahnuté do práv alebo právom chránených záujmov fyzickej alebo právnickej osoby. 20. Podľa názoru krajského súdu žalobkyňa, v čase podania žaloby ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky, bola účastníkom administratívneho konania, teda disciplinárneho konania, ktorého výsledkom je rozhodnutie, ktoré sa správnou žalobou napáda. V rámci uvedeného konania však realizovala svoje verejno - mocenské oprávnenie vyplývajúce z ust. § 92 Notárskeho poriadku t.j. oprávnenie podať návrh na začatie disciplinárneho konania. 21. Rozhodnutie, ktoré sa žalobou napáda, je výsledkom administratívneho konania, teda disciplinárneho konania, ktorého bývalá ministerka spravodlivosti bola účastníkom konania, v rámci ktorého však realizovala svoje verejno - mocenské oprávnenie, a preto sa uvedené rozhodnutie nemôže týkať jej subjektívnych práv a povinností ako fyzickej osoby, ktoré by vychádzali z konkrétneho právneho predpisu, ovplyvňovali by jej právnu pozíciu, alebo by zasiahli do jej právnej sféry, alebo spôsobili zmenu jej právneho postavenia, teda nespĺňa procesnú podmienku osoby oprávnenej na podanie žaloby, aktívnu procesnú legitimáciu žalobcu vyplývajúcu z ust. § 178 ods. 1 SSP, pre absenciu druhého predpokladu na splnenie podmienky aktívnej procesnej legitimácie, čím je nesporné ukrátenie na subjektívnych právach. 22. Z uvedených dôvodov krajský súd žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP ako podanú zjavne neoprávnenou osobou odmietol. 23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. 24. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.