Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/234/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017202153 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017202153.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: MLM Real spol. s r. o., Košická 58, 821 08 Bratislava, IČO: 44 093 683, zastúpený: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., Miletičova 5B, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Ružinov, Mierová 21, 827 05 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. SU/CS 19277/2015/2/ZST zo dňa 10.11.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e . Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa 28.12.2017 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SU/CS 19277/2015/2/ZST zo dňa 10.11.2015, ktorým bol daný súhlas s predĺžením termínu na ukončenie búracích prác dovtedy všetkých vydaných povolení v areáli BTC do 20.08.2018. Uviedol, že na základe vtedajšieho vlastníka začala ešte v roku 2008 Mestská časť Bratislava - Ružinov (ďalej len „stavebný úrad“) konanie o odstránení stavby: Budova úpravne postavená na parcele reg. „C“ č. XXXX/XX v katastrálnom území M., budova bez súpisného čísla v súčasnosti zapísaná na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre k. ú. M. (ďalej len „budova“). Dňa 12.06.2008 vydal stavebný úrad rozhodnutie č. SÚ/2008/22384/6037-14/Pix-16, ktorým povolil odstránenie budovy. Lehota na odstránenie budovy bola neskôr predĺžená. Dňa 30.08.2012 vydal stavebný úrad rozhodnutie č. SU/CS 8208/2012/17/ Pix, ktorým opakovane predĺžil lehotu na odstránenie budovy. Dňa 18.03.2013 vydal stavebný úrad rozhodnutie č. SU/CS 17144/2012/896/2013/11/KOP, ktorým znova predĺžil lehotu na odstránenie budovy, a to do 21.07.2015. Žalobca uviedol, že ako osoba, ktorej práva mohli byť rozhodnutím dotknuté, bol účastníkom správneho konania, ktoré vydaniu tohto rozhodnutia predchádzalo. V roku 2015 bola budova predaná novému vlastníkovi - spoločnosti YIT Slovakia a.s., Račianska 153/A, 831 54 Bratislava, IČO: 35 718 625. Nový vlastník žalobcovi oznámil, že chystá budovu odstrániť, a že má k tomu všetky potrebné úradné povolenia. Poslednou listinou, ktorú od žalovaného obdŕžal bolo rozhodnutie č.j. SU/CS 17144/2012/896/2013/11/KOP z 18.03.2013. na základe uvedeného žiadal žalovaného o poskytnutie informácii týkajúcich sa správneho konania v rámci ktorého bolo rozhodnuté o odstránení stavby. Z vyjadrenia žalovaného mal za zrejmé, že došlo k vydaniu viacerých listov, ktorými bol opätovne predĺžený termín na ukončenie búracích prác. Predmetné listy mu neboli doručené a nie je mu známy ich skutočný obsah. Mal však za nepochybné, že na základe uvedených listov došlo k predĺženiu lehoty na odstránenie budovy a zdôraznil, že akýkoľvek úkon správneho orgánu, ktorý má vplyv na práva a povinnosti fyzických a právnických osôb je rozhodnutím v zmysle § 46 správneho poriadku a jeho vydaniu musí predchádzať správne konanie. Mal za nepochybné, že predĺženie lehoty na ukončenie búracích prác má priamy vplyv na práva a povinnosti všetkých účastníkov konania. Ako také má povahu rozhodnutia a preto ho správny orgán (stavebný úrad - žalovaný) musí doručiť všetkým účastníkom konania. Žalobca konštatoval, že príslušný stavebný úrad mu predmetný list nedoručil. Po týchto skutočnostiach sa obrátil na príslušnú prokuratúru, ktorá taktiež konštatovala porušenie zákona a v upozornení prokurátora zo dňa 23.03.2017 vyzvala žalovaného k náprave. Žalobca konštatoval, že do dnešného dňa u nebola od žalovaného doručená žiadna listina; stavebný úrad s ním nekoná ako s účastníkom správneho konania. Nemá vedomosť ani o tom, že by žalovaný príslušný prokuratúru informovala o prijatých opatreniach. Opätovne sa obrátil na žalovaného s informáciou, ktorým osobám boli predmetné listy doručené. Z vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že žiadny z uvedených listov mu nebol doručený. To napriek tomu, že bol predmetnými listami priamo dotknutý a majú povahu rozhodnutia v zmysle § 46 správneho poriadku. Záverom konštatoval, že mu nikdy nebolo doručené rozhodnutie stavebného úradu, že s ním ďalej ako s účastníkom v konaní o odstránení stavby konať nebude, preto listy (rozhodnutia) týkajúce sa predĺženia lehoty na odstránenie budovy mu mali byť doručené. 2. Vo vyjadrení doručenom správnemu súdu dňa 18.05.2018 žalovaný považoval žalobu za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Vo svojom vyjadrení opísal priebeh administratívneho konania a uviedol, že za tento postup a list č. SU/CS 19277/2015/2ZST zo dňa 10.11.2015 prijal dňa 31.03.2017 upozornenie prokurátora. Na upozornenie prokurátora odpovedal, že vzhľadom k tomu, že od vybavenia žiadosti úradným listom uplynulo už pomerne dlhé obdobie, nový vlastník stavieb pokračoval v odstránení stavieb a ku dňu 31.05.2017 boli stavby už odstránené, alebo už bolo začaté s ich odstraňovaním, bolo neúčelné, aby sa uskutočnili konania o predĺžení lehoty na odstránenie stavieb. 3. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 4. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. 5. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 6. Správny súd poukazuje na stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24.06.2014 č. Snj 72/2013 a na ustálený právny názor (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26.11.2014 sp. zn. 9Sžp/11/2013, Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2016 sp.zn. 7Sžo/136/2015 a Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.05.2017 sp.zn. 7Sžo/279/2015), kde najvyšší súd v analogicky podobnej veci vyslovil názor, že neplatnosť rozhodnutia, spôsobená uplynutím času, na ktorý bolo vydané, má za následok, že odpadol predmet konania, lebo výnimka (v tomto prípade súhlas), ktorá bola obsahom rozhodnutia už zanikla a neexistuje. Z tohto dôvodu správny orgán, prípadne súd, musí konanie o výnimke (event. súhlase), a to v akomkoľvek štádiu konania zastaviť. Keďže čas, do ktorého bol vydaný súhlas na výstavbu zvážnice uplynul, nastali okolnosti obdobné zrušeniu rozhodnutia o vydaní takéhoto súhlasu. 7. Správny súd uvádza, že podľa vyjadrenia žalovaného upozornenie prokurátora žalovaný prijal dňa 31.03.2017. Následne bolo zo strany žalovaného prokurátorovi oznámené, že od vybavenia žiadosti úradným listom uplynulo už pomerne dlhé obdobie a nový vlastník stavieb pokračoval v odstraňovaní stavieb a ku dňu 31.05.2017 boli stavby už odstránené, alebo už bolo začaté s ich odstraňovaním, a bolo by neúčelné, aby sa uskutočnili konania o predĺžení lehoty na odstránenie stavieb. 8. Správny súd tiež poukazuje na názor vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.11.2016 sp. zn. 7Sžo/136/2015, kde najvyšší súd zdôraznil, že zákonným predpokladom podania správnej žaloby v správnom súdnictve je skutočnosť, že žalobca bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím, ktoré je nezákonné. Správny súd musí preukázanie ukrátenia práv žalobcu nezákonným rozhodnutím skúmať ex offo. V tomto prípade žalobca nemohol preukázať ukrátenie na svojich právach, ktoré mu vzniklo rozhodnutím o vydaní súhlasu podľa § 13 ods. 2 písm. h/ a § 14 ods. 2 písm. c/ Zákona o ochrane prírody, keďže v danom prípade, v priebehu súdneho konania napadnuté rozhodnutia stratili platnosť, keďže budovy už boli zbúrané a tak žalobcova účasť v tomto štádiu konania nemohla spôsobiť ukrátenie jeho práv, t.j. realizácia jeho práv bola teda výlučne formálneho charakteru, avšak reálne nemohla zabezpečiť výhodnejší, resp. priaznivejší výsledok. V tejto súvislosti je nutné poukázať, že konanie začalo na žiadosť žiadateľa, ktorý však nepožiadal o predĺženie súhlasu v zmysle § 89 ods. 2 Zákona o ochrane prírody. 9. V uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.05.2017 sp.zn. 7Sžo/279/2015, najvyšší súd uviedol, že konanie v obdobnej veci zastavil, nakoľko konaniu a rozhodnutiu vo veci bráni neodstrániteľná prekážka konania, ktorou je nedostatok právomoci súdu na preskúmanie neexistujúceho rozhodnutia. 10. Prípadné zrušenie rozhodnutia žalovaného v danom prípade by nepredstavovalo pre účastníka konania reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a bolo by v rozpore so zásadou materiálnej pravdy aj v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Súd aj správny orgán musia pritom zásadu zisťovania skutočného stavu veci uplatňovať súčasne so zásadou hospodárnosti tak, aby nedochádzalo k zbytočnému predlžovaniu konania a aby sa neprimerane nezvyšovali náklady konania. Iný výklad zákona by smeroval len k formálnemu zopakovaniu konania o odvolaní bez toho, aby umožňovalo účastníkovi konania reálnu možnosť dosiahnuť materiálne iné rozhodnutie v jeho prospech a bolo by v rozpore aj zo zásadou hospodárnosti správneho konania, ktorá je zakotvená v § 3 ods. 3 Správneho poriadku. 11. Záverom súd poukazuje na názor vyslovený v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 502/2015, podľa ktorého správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej správy v jej najrôznejších podobách. Len sekundárne je kritériom poskytovania tejto ochrany zákonnosť verejno-mocenských aktivít verejnej správy. Inými slovami, správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Účelom správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná. 12. Podľa § 99 písm. g) SSP správny súd konanie uznesením zastaví, ak odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a d). 13. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, keďže v čase rozhodovania o správnej žalobe už neexistovalo rozhodnutie, ktoré by mohlo byť predmetom súdneho prieskumu, Krajský súd v Bratislave konanie v súlade s § 99 písm. g) SSP zastavil. 14. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. b) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené. 15. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu po nadobudnutí jeho právoplatnosti možno podať kasačnú sťažnosť prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave (§ 438 SSP v spojení s § 444 SSP). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je jeden mesiac od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Proti výroku o výške náhrady trov konania nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. h) SSP)