Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7SaZ/1/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200009 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1018200009.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci žalobcu: M. V., H..XX.XX.XXXX, V. Š.R. S., V. H., S. N., Q., S. R. Č.. L. XXXXXX K. H. S., L. M. Č.. G. K. S. M. XX. A. XXXX, S. R. S. N. T. K., V. S. E. B. Č.. XX, C. Č.. XXXX, E., V., zastúpeného: Liga za ľudské práva, občianske združenie, Štúrova 3, Bratislava, adresa na doručovanie: Liga za ľudské práva, pobočka Košice, Hlavná 68, 040 01 Košice proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-136-22/2017-Ž zo dňa 27.11.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-136-22/2017-Ž zo dňa 27.11.2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný v zmysle § 11 ods. 1 písm. f) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) zamietol žiadosť ako neprípustnú, pričom žiadosť o udelenie azylu bola podaná z dôvodu, že sa nechce vrátiť do domovskej krajiny, nakoľko sa bojí o život. Chcel by ostať na Slovensku a preto žiadal o politický azyl. Žalobca prvýkrát požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky 5. mája 2016 na hraničnom priechode Vyšné Nemecké, z dôvodu obavy o svoj život. Migračný úrad vydal dňa 20.10.2016 rozhodnutie ČAS:MU-PO-99-43/2016- Ž, v ktorom žalobcovi azyl na území Slovenskej republiky podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle neudelil a podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle neposkytol doplnkovú ochranu. Krajský súd v Košiciach rozsudkom 5SaZ/8/2016 zo dňa 1. marca 2017 správnu žalobu podľa § 219 Správneho súdneho poriadku zamietol. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť na Najvyšší súd SR. Najvyšší súd SR rozsudkom 1Sžak/10/2017 z o dňa 27. júna 2017 kasačnú sťažnosť zamietol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17. júla 2017. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že sa jedná o opakovanú žiadosť žalobcu o udelenie azylu, v predchádzajúcom správnom konaní bolo už o žiadosti žalobcu právoplatne rozhodnuté o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany. Poukázal na to, že žiadosť o udelenie azylu bola podaná výlučne s cieľom odvrátiť hroziaci výkon vyhostenia zo Slovenskej republiky. Žalobca bol po jeho návrate do Slovenskej republiky zaistený a mal byť vyhostený do krajiny pôvodu. Neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by preukazovali podstatnú zmenu skutkového stavu v tomto prípade a odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci, a preto bola žiadosť žalobcu o udelenie azylu na území Slovenskej republiky zamietnutá ako neprípustná v zmysle § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu zo dňa 02.01.2018 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a namietal nedostatočne zistený skutkový stav (§ 191 ods.1 písm. e) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, skutkový stav vzal migračný úrad za základ rozhodnutia je v rozpore so spisom (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP. Namietal, že žalobca sa nezaoberal bezpečnostnou situáciou na Kryme a nezaoberal sa porušením § 49 zákona o azyle v predchádzajúcom konaní. Vyčíta žalovanému aj to, že sa nezaoberal bezpečnostnou situáciou na Kryme, ani jeho zdravotným stavom, nakoľko žalobca ani netvrdil, že by mal byť na Kryme prenasledovaný, vystavený vážnemu bezpráviu a ani nežiadal o medzinárodnú ochranu s ohľadom na svoj zdravotný stav. Žalovaný sa nezaoberal bezpečnostnou situáciou v jeho krajine pôvodu. 3. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 22.01.2018 napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť (správnu žalobu zamietnuť). Zotrval na vlastnej argumentácii a uviedol, že v prípade žalobcu ide o opakovanú žiadosť o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Zdôraznil, že nakoľko v predchádzajúcom konaní o udelenie azylu už bolo v prípade žalobcu právoplatne rozhodnuté o neudelení azylu, resp. o neposkytnutí doplnkovej ochrany a sám žalobca po podaní opakovanej žiadosti neuviedol žiadne také nové skutočnosti, ktoré by poukazovali na podstatnú zmenu skutkového stavu, a preto žiadosť o udelenie azylu bola zamietnutá ako neprípustná podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle. Poukázal na to, že zamietol opakovanú žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú, nakoľko sa v minulosti v konaní o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a od právoplatnosti rozhodnutia nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu. 4. Krajský súd v Bratislave ako správny súd (ďalej len „súd“) vec prejednal a rozhodol ako miestne a vecne príslušný súd podľa § 13 ods. 3 SSP, v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného. Po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu podanej žaloby za použitia § 190 SSP, súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť. 5. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom spisu žalovaného ČAS: MU-PO-136/2017-Ž, ako aj s predchádzajúcim azylovým spisom žalobcu. 6. Z obsahu administratívneho spisu Č.p.: MU-PO-99/ 2016 súd zistil, že žalobca dňa 5.5.2016 po príchode na územie Slovenskej republiky na hraničnom priechode Vyšné Nemecké požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej lehoty. Vyhlásil, že o udelenie azylu na území Slovenskej republiky žiada z dôvodov obavy o svoj život, nakoľko bol prenasledovaný bezpečnostnými zložkami Ukrajiny. Vzhľadom na to, že neboli splnené dôvody pre udelenie azylu, zmysle zákona o azyle bolo potrebné posúdiť, či žiadateľ spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR, ktorá sa poskytuje vtedy, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, pričom vážnym bezprávím sa podľa § 2 pís. f) zákona o azyle rozumie uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, mučenie alebo neľudské, alebo ponižujúce zaobchádzanie, alebo trest, alebo vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Žalovaný neuviedol a správny orgán nezistil také skutočnosti, ktoré by svedčili o tom, že v krajine pôvodu mu hrozí uloženie trestu smrti alebo jeho výkon. Preto v jeho prípade je potrebné vylúčiť potrebu poskytnutia medzinárodnej ochrany vo forme doplnkovej ochrany z dôvodov uvedených v § 2 písm. f) bod 1. a 2. zákona o azyle. Žalobca nesplnil podmienky pre udelenie azylu uvedené v § 8 alebo v § 10 zákona o azyle, žalovaný mu neudelil azyl na území SR a súčasne mu podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle neposkytol doplnkovú ochranu. Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 5SaZ/8/2016 zo dňa 1. marca 2017 správnu žalobu žalobcu zamietol. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť na Najvyšší súd SR. Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 1Sžak/10/2017 zo dňa 27.6.2017 kasačnú sťažnosť zamietol. Rozsudok NS SR nadobudol právoplatnosť dňa 17.7.2017. 7. Z obsahu aktuálneho administratívneho spisu ČAS: MU-PO-136/2017-Ž súd zistil, že sa jedná o opakovanú žiadosť žalobcu o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Žalobca zopakoval v novom konaní dôvody, ktoré boli posúdené v predchádzajúcom konaní. Ďalším dôvodom bolo, že v mesiaci jún 2016 bolo začaté trestné stíhanie za samovoľné opustenie vojenského útvaru, o ktorom sa údajne dozvedel až v septembri 2017. Ďalším dôvodom bolo, že na Krajskom súde v Košiciach sa neprejednávalo údajné pochybenie migračného úradu, ktorý sa údajne obrátil na ruskú stranu na Ministerstvo vnútra so žiadosťou o informáciu o jeho osobe. Následne mali zamestnanci FSB v novembri alebo v decembri 2016 prísť za jeho matkou a toto mal byť jeden z dôvodov, prečo jeho matka 1.1.2017 zomrela. Po vyhodnotení opakovanej žiadosti, bolo konštatované, že nové dôvody nemožno vyhodnotiť ako také, ktoré by viedli k zmene skutkového stavu. Žalovaný o žiadosti žalobcu o udelenie azylu rozhodol rozhodnutím ČAS: MU-PO-136-22/2017-Ž zo dňa 27.11.2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým v zmysle § 11 ods. 1 písm. f) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) zamietol žiadosť ako zjavne neprípustnú, pričom žiadosť o udelenie azylu bola podaná výlučne s cieľom odvrátiť hroziaci výkon vyhostenia zo Slovenskej republiky. Podľa § § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú, ak ide o opakovanú žiadosť o udelenie azylu, v minulosti sa v konaní o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a od právoplatnosti rozhodnutia nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu; ministerstvo môže rozhodnúť, či žiadosť o udelenie azylu bola podaná výlučne s cieľom odvrátiť bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia zo Slovenskej republiky. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v intenciách podanej správnej žaloby nasledovne: 8. K žalobnému bodu podľa ktorého skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ rozhodnutia je v rozpore so spisom a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Správny orgán má povinnosť zisťovať skutkový stav veci v rozsahu dôvodov, ktoré žalobca sám uvedie. Nakoľko žalobca netvrdil, že by mal byť na Kryme prenasledovaný, vystavený vážnemu bezpráviu a ani nežiadal o medzinárodnú ochranu s ohľadom na zdravotný stav, žalovaný dokazovanie v tomto smere neuskutočnil. Taktiež zástupkyňa žalobcu do konania nepredložila žiaden dôkaz týkajúci sa bezpečnostnej situácie na Kryme. Žalobca požiadal o medzinárodnú organizáciu IOM o dobrovoľný návrat zo Slovenska, kde sa chce vrátiť, a to Simferopol na Kryme. Žalovaný zisťoval skutkový stav v rozsahu dôvodov, ktoré žalobca osobne uviedol na vstupnom pohovore. Taktiež právna zástupkyňa žalobcu mala dostatočný priestor na to, aby mohla predložiť informácie, čo však nevyužila. Žalovaný vyzval právnu zástupkyňu žalobcu, aby predložila potrebné doklady, a to v lehote, ktorú si sama určila. Z administratívneho spisu vyplýva, že zástupkyňa žalobcu nepredložila žiadne vyjadrenie, ktorým by podložila relevanciu žiadosti žalobcu o udelenie azylu. 9. K žalobnému bodu podľa ktorého žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci a nesprávne právne posúdil vec : Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Žalovaný vyhľadal a do spisu založil relevantné informácie z rôznych zdrojov, obsahovo sa viažuce na dôvody žiadosti o azyl, na ktoré žalobca poukazoval. Z ich obsahu získal dostatok informácií, potrebných ku kvalifikovanému posúdeniu žalobcovej žiadosti o azyl. Žalobca opakovane uvádza dôvody, kvôli ktorým žiada o udelenie azylu tak, ako v predchádzajúcom azylovom konaní. Čo sa týka námietky, že žalovaný sa nezaoberal bezpečnostnou situáciou na Kryme, je potrebné uviesť, že žalobca netvrdil, že by mal byť na Kryme prenasledovaný, vystavený vážnemu bezpráviu a nežiadal o medzinárodnú ochranu s ohľadom na svoj zdravotný stav. Žalobca počas pobytu na území Slovenskej republiky dňa 14.12.2017 požiadal medzinárodnú organizáciu IOM o dobrovoľný návrat zo Slovenska, uviedol cieľové mesto, kde sa chce vrátiť na Simferopol na Kryme. Z uvedeného vyplýva, že zo strany Ruskej federácie, na Kryme, žalobca nemá opodstatnené obavy z prenasledovania, teda vážneho bezprávia, pre ktoré by sa tam nemohol alebo nechcel vrátiť. Žalobca, ani netvrdil, že Ruská federácia je jeho pôvodcom prenasledovania, ale obával sa bezpečnostnej služby Ukrajiny. V prípade žalobcu, je krajinou jeho pôvodu Ukrajina, ktorej je štátnym občanom. V predmetnej veci migračný úrad zisťoval zmenu skutkového stavu oproti predchádzajúcemu konaniu. Čo sa týka námietky nesprávneho právneho posúdenia veci, na ktoré sa odvoláva právna zástupkyňa žalobcu, je potrebné poukázať na to, že počas celého konania, právna zástupkyňa žalobcu mohla navrhovať dôkazy, predkladať podklady na rozhodnutie. Jediným predloženým materiálom bol text napísaný žalobcom ručne. V prípade žalobcu boli všetky dôvody už v predchádzajúcom konaní preskúmané v rámci odvolacieho konania. Súd zároveň konštatuje, že pri rozhodovaní o zamietnutí žiadosti o azyl ako neprípustnej sa jedná o rozhodovanie vo svojej podstate procesného charakteru a neposudzuje sa žiadosť o azyl v jeho merite, teda sa ani neskúma čí sú splnené predpoklady na udelenie azylu, resp. poskytnutia doplnkovej ochrany a konštatuje sa iba splnenie jedného z predpokladov v § 11 ods. 1 zákona o azyle. Z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle vyplýva, že žiadosť o udelenie azylu sa zamietne ako neprípustná v prípade, že sa jedná o opakovanú žiadosť o udelenie azylu, v minulosti sa v konaní o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a od právoplatnosti rozhodnutia nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu. V novom konaní o opakovanej žiadosti o azyl je teda podstatná tá skutočnosť, či už v minulosti bolo o žiadosti o azyl právoplatne rozhodnuté a či od tohto právoplatného rozhodnutia došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá môže byť jednak v uvádzaných dôvodoch o azyl resp. sa môže jednať o závažnú zmenu pomerov v krajine pôvodu žiadateľa Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že o predchádzajúcej žalobcovej žiadosti o azyl bolo právoplatne rozhodnuté. Rozhodnutím žalovaného bola žiadosť žalobcu zamietnutá ako neprípustná podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle. Žalobca svoju žiadosť o azyl, odôvodnil rovnakými dôvodmi ako v predchádzajúcom konaní. 10. Pretože súd nevyhodnotil vznesenú námietku ako dôvodnú, podanú žalobu zamietol. 11. O trovách žalobcu súd rozhodol za použitia ust. § 167 ods. 1 S.s.p. s poukazom na výsledok konania. 12. Záverom súd poznamenáva, že i keď bol žalobca v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdnych poplatkov za toto konanie (§ 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 71/1992 Zb.), a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 SSP).