Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/21/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200152 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1018200152.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, IČO: 31303862, so sídlom v Tulčíku 310, zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Námestie Ľ. Štúra 1, za účasti ďalších účastníkov konania: 1) Lesy Slovenskej republiky, š.p., odštepný závod Slovenská Ľupča, so sídlom v Slovenskej Ľupči, Lichardova 52, 2) Združenie domových samospráv, so sídlom v Bratislave, Námestie SNP 13, P. O. Box 218, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 9220/2017-9.2 (54/2017-rozkl.) zo dňa 27.11.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 9220/2017-9.2 (54/2017-rozkl.) zo dňa 27.11.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi sa p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému. Ďalším účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Lesy Slovenskej republiky, š.p., odštepný závod Liptovský Hrádok, žiadosťou zo dňa 27.7.2017 požiadali o povolenie výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 543/2002 Z.z.) na usmrtenie šiestich jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri CHPR Nízke Tatry a troch jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri Fatra. 2. Žalovaný ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 7413/2017-6.3 zo dňa 4.10.2017 povolil výnimku zo zákazov ustanovených § 35 ods. 1 písm. b/, písm. e/ zákona č. 543/2002 Z.z., na základe ktorej mohol žiadateľ (Lesy Slovenskej republiky, š.p.) usmrtiť - odstreliť - dvoch jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri CHPR Nízke Tatry, držať ich a prepravovať; zároveň nepovolil výnimku zo zákazu ustanoveného § 35 ods. 1 písm. b/ zákona č. 543/2002 Z.z. na usmrtenie - odstrelenie - troch jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri Fatra a štyroch jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri CHPR Nízke Tatry. V rozhodnutí určil aj podmienky podľa § 82 ods. 12 citovaného zákona, a to že (1) odstrel možno zrealizovať od právoplatnosti rozhodnutia do 15.12.2017 postriežkou na lokalitách Čierna dolina (k.ú. X.) a Olešková (k.ú. O. V.) a posliedkou v území ochranného pásma NP Nízke Tatry v okolí týchto lokalít, (2) usmrtené budú dva jedince, ktorých hmotnosť nepresiahne 100 kg alebo šírka prednej laby je do 12 cm a zároveň dĺžka zadnej laby do 21 cm, (3) odstrelu nebude predchádzať vnadenie mäsitou návnadou, (4) plánovaný čas lovu bude vopred oznámený ministerstvom poverenej osobe - Štátnej ochrane prírody SR - Správe NP Nízke Tatry ako kontaktnej osobe, (5) odstrel medveďa bude neodkladne oznámený kontaktnej osobe s cieľom kontroly dodržiavania podmienok výnimky a vykonania prehliadky usmrteného jedinca, (6) do príchodu zamestnanca kontaktnej osoby bude ulovený medveď ponechaný na mieste odlovu (meranie vykonáva výhradne kontaktná osoba), (7) žiadateľ umožní zamestnancovi kontaktnej osoby odber vzorky (zo srsti, svaloviny, vnútorných orgánov, krvi a pod.) a zubu usmrteného medveďa na účely analýz, (8) formulár „Hlásenie o usmrtení medveďa hnedého“ s údajmi o usmrtenom medveďovi zašle žiadateľ na ministerstvo do dvoch týždňov od realizácie usmrtenia. Podľa ministerstva povolená výnimka neohrozí populáciu medveďa hnedého v danej lokalite. Rozširovanie areálu a postup do oblastí zasiahnutých ľudskou činnosťou, častejšie vyrušovanie medveďom, jednoznačne preukázané hlásenia o zvýšenom počte medveďov aj v pôvodných miestach výskytu, zábery z fotopascí nesporne nasvedčujú skutočnosti, že v poľovnom revíri CHPR Nízke Tatry je zvýšený stav populácie medveďa hnedého. ŠOP SR priebežne v predchádzajúcich obdobiach evidovala a preverovala škody spôsobované medveďom a strety medveďov s obyvateľstvom. Iné alternatívy by nesporne mali mať prednosť pred usmrcovaním chránených druhov živočíchov. Pokiaľ však dochádza k synantropizácii chránených šeliem a s tým spojenému ohrozeniu zdravia a bezpečnosti obyvateľstva, nemožno v reálnom čase situáciu riešiť inak ako povolením výnimky na usmrtenie tohto živočícha. Zmierňujúce opatrenia nič neriešia a nepredstavujú skutočnú alternatívu k povoleniu výnimky. Ministerstvo sa zaoberalo prípadným umiestnením do ZOO v Slovenskej republike, ktoré však majú plné stavy a nemôžu umiestniť ďalšie jedince medveďa hnedého. Nerealizovateľné je tiež premiestňovanie medveďov do iných lokalít z dôvodu, že odchytené synantropné medvede sú navyknuté hľadať potravu pri ľudských obydliach, a tým sa problém len preniesol na iné miesto. Ministerstvo odôvodňuje povolenie výnimky podľa § 40 ods. 3 písm. b/, písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. Zákon nevyžaduje vznik škody, pretože keď následok na zdraví alebo živote vznikne, uvedené ustanovenia strácajú význam. Na to, aby sa predišlo stretom medveďov s ľuďmi, je potrebné udržiavať populáciu medveďa v takom počte a na takom areáli, aby nedochádzalo k jeho rozširovaniu tam, kde nie je dostatok prirodzenej potravy, kde je však omnoho väčšia ponuka potravy pre medveďa z umelých zdrojov (včelíny, odpadky, hospodársky chov dobytka). Poľovné revíry, v ktorých je povolená výnimka na odstrel medveďa hnedého, sa nachádzajú mimo územia NATURA 2000, v ochrannom pásme NP Nízke Tatry s 2. stupňom ochrany. V NP Veľká Fatra nie sú známe kolízie medveďa s človekom, výskyt v lesoch tejto lokality je prirodzený a stretnutie s medveďom v lese nie je dôvodom na jeho odlovenie. 3. Minister životného prostredia rozhodnutím č. 9220/2017-9.2 (54/2017-rozkl.) zo dňa 27.11.2017 zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 7413/2017-6.3 zo dňa 4.10.2017. V odôvodnení rozhodnutia sa uvádza, že osobitná rozkladová komisia dospela k záveru o dostatočne zistenom skutkovom stave veci na základe podkladov predložených ŠOP SR, Správou NAPANT a Správou NP Veľká Fatra. Podľa právneho názoru osobitnej rozkladovej komisie problematické jedince medveďa hnedého nie sú na území poľovného revíru CHPR Nízke Tatry lákané do blízkosti ľudských sídel vnadiskami a krmoviskami zriaďovanými pre zver, ale do blízkosti ľudských sídiel prenikajú najmä z dôvodu pastvy hospodárskych zvierat a umiestňovania včelárskych zariadení na danom území. Zlikvidovanie všetkých týchto antropických vplyvov na danom území nie je reálne, pretože nie je možné zabrániť tomu, aby si medvede po zamedzení možnosti nachádzať potravu z jedného zdroja antropických vplyvov potravy nenašli potravu z ďalších antropických zdrojov potravy. Osobitná rozkladová komisia považovala za neopodstatnenú námietku žalobcu poukazujúcu na stanovisko Správy TANAPu č. TANAP 1062/2015 zo dňa 21.7.2015, pretože ministerstvo posudzuje všetky žiadosti o povolenie výnimky na základe podkladov vypracovaných ŠOP SR o populácii medveďa hnedého na celom území SR, vyhodnocovania vzniknutých škôd spôsobených týmto živočíchom na poľnohospodárskych kultúrach, hospodárskych zvieratách a včelstvách. Nie je relevantný citát z listu ŠOP SR týkajúci sa inej lokality, pretože podmienky na jednotlivých lokalitách, výskyt škôd spôsobených medveďmi a ohrozenie obyvateľov nie je všade rovnaký. Osobitná rozkladová komisia sa nestotožnila s názorom žalobcu, že usmrcovanie jedincov medveďa hnedého v spojení s ničením ich prirodzeného biotopu môže viesť k ohrozeniu životaschopnosti zdravej populácie medveďa, nakoľko správnemu orgánu nie sú známe dáta o populácii medveďa na Slovensku. ŠOP SR vypracovala materiál „Program starostlivosti o medveďa hnedého (ursus arctos) na Slovensku“ z novembra 2016, podľa ktorého sa na území Slovenska nachádza asi 1020-1490 medveďov hnedých a predpokladá sa nárast ich počtu. Ministerstvo správne povolilo výnimku, rozhodnutie náležite odôvodnilo a v zmysle platnej právnej úpravy určilo podmienky na odstrel medveďa hnedého. II. Zhrnutie argumentov žalobcu 4. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 9220/2017-9.2 (54/2017-rozkl.) zo dňa 27.11.2017, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. 7413/2017-6.3 zo dňa 4.10.2017 a vrátenia veci správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu a porušenie ustanovení § 40 ods. 2, ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z., § 3 ods. 5, § 32 ods. 1 a § 45 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok). 5. Podľa jeho názoru sa žalovaný nevysporiadal so všetkými jeho odvolacími námietkami. Nebolo zistené, či usmrtenie jedincov medveďa hnedého povedie k naplneniu cieľa, pre ktorý sa výnimka udeľuje. Nezistenie početnosti a lokalizácie existujúcich vnadísk v predmetnom poľovnom revíri je zásadným nedostatkom zisťovania skutočného stavu veci, keďže ich existencia zásadne ovplyvňuje synantropizáciu medveďa hnedého a jeho závislosť na antropických zdrojoch potravy. Prvostupňový orgán neidentifikoval konkrétneho jedinca, ktorého usmrtením by sa naplnil cieľ udelenia výnimky - môže tak byť usmrtený aj náhodný jedinec, ktorého usmrtenie nebolo cieľom výnimky a regulačného lovu. 6. V administratívnom konaní nebolo zistené, či medvede a v akom rozsahu nachádzajú v predmetnom území umelé zdroje potravy v blízkosti ľudských sídiel, či tieto umelé zdroje potravy nie sú hlavnou príčinou pohybu medveďov, koľko medveďov sa reálne pohybuje v blízkosti ľudských sídiel v rámci revíru, koncentrovanie medveďov v okolí krmovísk a priestorové rozmiestnenie a pohyb medveďov v poľovnom revíri a širšom území. Žalobca poukázal na stanovisko odbornej organizácie ochrany prírody, ktoré vyhodnotilo efekt vnadenia na migráciu medveďov ako veľmi významný, no žalovaný len stroho uviedol, že sa týka inej lokality. 7. Žalovaný na jednej strane tvrdí, že nie je povinný vykonávať dokazovanie a zhromažďovať podklady podľa pokynov žalobcu (lokalizácia vnadísk a krmovísk v poľovnom revíri), a na druhej strane tvrdí, že súvislosť medzi počtom a lokalizáciou vnadísk a krmovísk a prenikaním medveďov za potravou, nebola preukázaná. Tento postup je v rozpore s § 3 ods. 5, § 32 ods. 1 a § 46 SP. Absurdne vyznieva aj argumentácia žalovaného, že medveďov neprilákalo do blízkosti ľudských sídiel krmovisko alebo vnadisko, ani nerealizácia preventívnych opatrení. Žalobca poukázal na pracovné stretnutia organizované Správou CHKO Poľana v roku 2016, výsledkom ktorých bol záver o neprikrmovaní medveďov neprirodzenou potravou, vylúčení prikrmovania zveri mimo potrebné obdobie núdze, umiestňovanie lokalít prikrmovania do väčšej vzdialenosti. Potom je nevysvetliteľné, na základe akých skutočností žalovaný dospel k stanovisku, že prikrmovanie medveďov nie je činnosťou majúcou vplyv na prenikanie medveďov do blízkosti ľudských sídiel. 8. Z napadnutého rozhodnutia nevyplýva vysvetlenie, prečo sú škody na štyroch včelstvách roku 2015 v sume XXX,XX € a na jednej ovci v sume 60,- € v roku 2016 považované za opakované a výrazné, pričom v posledných dvoch rokoch sa na tom istom stanovisku nevyskytli žiadne problémové jedince so synantropným správaním alebo agresívnym správaním. Zo stanoviska ŠOP SR ani z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ako žalovaný vyhodnotil začlenenie predmetného územia do územia európskeho významu, kde sa nachádzajú mimoriadne vhodné biotopy prirodzeného výskytu a reprodukcie nízkotatranskej populácie medveďa hnedého. V predmetnej veci však nie je možné zistiť žiaden vzťah medzi usmrtením náhodne vybraného jedinca z populácie a prevenciou akýchkoľvek škôd alebo zvýšením bezpečnosti obyvateľov. III. Vyjadrenie žalovaného 9. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť, námietky žalobcu považoval za nedôvodné. Namietal procesnú spôsobilosť Združenia domových samospráv, pretože z iného konania č. 7612/2017-9.2 má vedomosť, že občianske združenie nepredložilo relevantný dôkaz, že Marcel Slávik je oprávnený konať ako štatutárny orgán za občianske združenie navyše za situácie, keď stanovy občianskeho združenia určujú za štatutárny orgán predstavenstvo. Uviedol, že pribratie Združenia domových samospráv do konania pred správnymi orgánmi oboch stupňov vyhodnotil ako ich nadprácu, nakoľko za občianske združenie nekonala oprávnená osoba. 10. Ministerstvo prvostupňovým rozhodnutím vydaným v súlade s § 40 ods. 2, ods. 3 písm. b/, písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. správne povolilo výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b/, písm. e/ citovaného zákona usmrtiť - odstreliť dvoch jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri CHPR Nízke Tatry, držať ich a prepravovať s určením podrobných podmienok vykonania povolenej činnosti. Svoje rozhodnutie náležite odôvodnilo. Pokiaľ dochádza k synantropizácii veľkých šeliem ako je medveď hnedý, nemožno v reálnom čase situáciu riešiť inak, ako povolením výnimky na jeho usmrtenie. Zmierňujúce opatrenia nič neriešia a nepredstavujú skutočnú alternatívu k povoleniu výnimky. Zoologické záhrady v SR ani v ČR nemajú záujem o umiestnenie týchto živočíchov, nemožno realizovať ani premiestnenie medveďov do iných lokalít, čím by sa len preniesol problém so synantropnými medveďmi na iné miesto. Preferuje sa preto ochrana záujmu na verejnom zdraví, verejnej bezpečnosti ľudí a majetku. Odvolací orgán sa stotožnil s odôvodnením prvostupňového správneho orgánu. 11. Poukázal na to, že prvostupňový správny orgán nepovolil výnimky zo zákazu činností ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b/, písm. e/ zákona č. 543/2002 Z.z. usmrtiť troch jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri Fatra a štyroch jedincov v poľovnom revíri CHPR Nízke Tatry. Uviedol, že na zriadených krmoviskách alebo vnadiskách napríklad určených pre diviaky, ktoré sú zakázané mimo obdobia núdze, sa vyskytuje umelý zdroj potravy, ktorý vo väčšine prípadov láka medvede z dôvodu získania ľahko dostupnej potravy. Na takéto lokality sa schádzajú medvede zo širokého okolia a čiastočne takýto spôsob obhospodarovania poľovných revírov môže spôsobovať zmenu správania u týchto jedincov. ŠOP SR je zásadne proti prikrmovaniu takýmto spôsobom a mimo doby núdze. Takéto vnadenie a prikrmovanie mala ŠOP SR, Správa TANAPu, na mysli v stanovisku č. TANAP 1062/2015 zo dňa 21.7.2015, na ktoré sa žalobca odvoláva. ŠOP SR odporúča vnadenie na lokalitách, kde pravdepodobne nepríde ku konfliktným situáciám; tieto lokality sú veľmi precízne vyberané a časovo obmedzené, aby ku konfliktným situáciám nedochádzalo. Odstrel medveďa sa sústreďuje v priestoroch s najväčšími škodami na hospodárskych zvieratách a včelstvách. Týmto spôsobom je zabezpečená adresnosť odstrelu problematických jedincov medveďa hnedého, keďže v týchto oblastiach sa pohybujú prevažne synantropné jedince. V predmetnom revíri nebol od roku 2014 povolený dostrel medveďa hnedého. 12. ŠOP SR realizuje pravidelný monitoring medveďa hnedého priamo v teréne svojimi zložkami. Tieto dáta sú pravidelne dopĺňané do centrálnej databázy, z ktorej čerpá v prípade potreby spracovania odborných stanovísk k žiadostiam o povolenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého. Zdôraznil, že samotný výskyt väčšieho počtu jedincov medveďa hnedého nie je dôvodom na povolenie výnimky na odstrel. Výnimka je povolená len v odôvodnenom prípade. V území CHPR Nízke Tatry pretrváva riziko ohrozenia zdravia a bezpečnosti ľudí a vzniku závažných škôd na hospodárskych zvieratách a včelstvách. 13. Žalobca ani ďalší účastník LESY Slovenskej republiky, š.p., sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadrili. IV. Vyjadrenie ďalších účastníkov konania 14. Ďalší účastník LESY Slovenskej republiky, š.p., navrhol žalobu zamietnuť; napadnuté rozhodnutie považoval za súladné so zákonom č. 543/2002 Z.z. a skutkový stav za riadne zistený. Podľa jeho názoru zo strany žalobcu dochádza k zneužívaniu práv a k presadzovaniu jedinej idey, ktorou je absolútny zákaz akýchkoľvek činností vo vzťahu k prírode a všetkých jej zložkám. Ak sa takáto idea presadzuje nad mieru ustanovenú zákonom, nemôže ísť o ochranu verejného záujmu, pretože verejným záujmom je hospodárska prosperita, ochrana života, zdravia a majetku s poukazom na čl. 51 ods. 1 Ústavy SR. Odstrel dvoch medveďov hnedých nemôže byť takou skutočnosťou, ktorá by ohrozila výskyt a stavy chráneného živočícha v danom priestore. To, čo uvádza žalobca, by určite platilo v divočine, kde by medveď nemal možnosť nájsť inú potravu a kde by bol cyklus uzatvorený a limitovaný čisto len prírodnými podmienkami bez vplyvu činnosti človeka. Nemôže to však platiť v urbanistickej krajine, do ktorej človek výrazne zasiahol a vykonáva činnosti, ktoré medveďovi potravu vždy budú ponúkať. Ťažko si možno predstaviť hornaté časti Slovenska bez chovu oviec, bez včiel, bez výkonu ovocinárstva a poľnohospodárstva. Ako jediné možné riešenie prichádza do úvahy určitá regulácia stavu početnosti medveďov, pretože jedinec, ktorý sa nachádza vo svojom prirodzenom biotope s dostatkom potravy, nebude toto stanovište opúšťať. Nemá vedomosť, žeby v odbornej verejnosti postrehol informáciu o nepriaznivom stave medveďa hnedého. Pre výskyt medveďa a udržanie jeho stavu musia existovať veľké územia bez rušivých vplyvov človeka, vhodná potravinová skladba, vysoká lesnatosť a prítomnosť miest na úkryt. Poukázal na Akčný plán pre ochranu medveďa hnedého v Európe a na Program starostlivosti o medveďa hnedého (Ursus arctos) z roku 2016. 15. Ďalší účastník Združenie domových samospráv v písomnom vyjadrení navrhol rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Nesúhlasil so záverom žalovaného, že povolenie usmrtenia medveďa je jediným spôsobom ako situáciu riešiť, najmä ak žalobca upozorňuje, že ide o opakovanú situáciu, ktorá vzniká najmä v dôsledku toho, že neboli vykonané opatrenia na zabránenie a prevenciu poškodzovania úrody medveďom. Žalovaný sa opiera len o tvrdenie, že na základe jeho podkladov bola výnimka opodstatnená. Ak účastník konania namieta dôkazy vykonané správnym orgánom, je správny orgán povinný v rozhodnutí náležite vysvetliť, prečo nebolo možné alebo vhodné vykonať dôkaz navrhovaný účastníkom konania, čo sa v tomto konaní nestalo. Keďže sa žalovaný uspokojil len s dôkazmi predloženými žiadateľom o povolenie výnimky, bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania vyplývajúca z § 4 ods. 2 SP. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžp/12/2013 zo dňa 30.10.2014 v obdobnej právnej veci. 16. Združenie domových samospráv v reakcii na vyjadrenie žalovaného uviedlo, že Marcel Slávik je jeho štatutárnym zástupcom, tak ako to vyplýva z čl. 7 ods. 6 stanov tohto občianskeho združenia. V. Pojednávanie 17. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení zákona č. 88/2017 Z.z. (ďalej len SSP) rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 26.9.2018 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil, za prítomnosti právnej zástupkyne žalobcu a poverenej zástupkyne žalovaného a v neprítomnosti ďalších účastníkov konania. Ďalší účastníci konania boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní, svoju neúčasť neospravedlnili, ani nežiadali o odročenie pojednávania. V. Relevantné právne predpisy 18. Podľa § 35 ods. 1 písm. b/, písm. e/ zákona č. 543/2002 Z.z. chráneného živočícha je zakázané úmyselne zraňovať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli (písm. b/), držať, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu (písm. e/). 19. Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. orgán ochrany prírody môže povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, len ak neexistuje iná ekonomicky a technicky zrealizovateľná alternatíva a výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli. 20. Podľa § 40 ods. 3 písm. b/, písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. výnimku podľa odseku 2 možno povoliť pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných škôd na inom type majetku (písm. b/), v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného významu na životné prostredie (písm. c/). 21. Podľa § 3 ods. 1, ods. 4 SP správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností (ods. 1). Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb (ods. 4). 22. Podľa § 32 ods. 1, ods. 2 SP správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania (ods. 1). Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (ods. 2). VI. Posúdenie veci správnym súdom 23. Predmetom preskúmavania je v predmetnej právnej veci rozhodnutie ministra životného prostredia SR č. 9220/2017-9.2 (54/2017-rozkl.) zo dňa 27.11.2017, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR č. 7413/2017-6.3 zo dňa 4.10.2017 o povolení výnimky usmrtiť dvoch jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri CHPR Nízke Tatry, držať ich a prepravovať a o nepovolení výnimky na usmrtenie troch jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri Fatra a štyroch jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri CHPR Nízke Tatry. 24. Pre povolenie výnimky usmrtiť chráneného živočícha musia byť podľa § 40 ods. 2, ods. 3 písm. b/, písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. kumulatívne splnené nasledovné podmienky: a. musí ísť o odôvodnený prípad povolenia výnimky, b. neexistuje iná ekonomicky a technicky zrealizovateľná alternatíva, c. výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie chráneného živočícha v jeho prirodzenom areáli. Ak nie je splnená čo len jedna z uvedených podmienok, orgán ochrany prírody nemôže povoliť výnimku na usmrtenie chráneného živočícha. 25. Žalovaný odôvodňoval prvú podmienku na povolenie výnimky podľa § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. synantropnými jedincami medveďa hnedého hľadajúcimi potravu v blízkosti ľudských sídiel a útočiacimi na človeka. Tento dôvod povolenia výnimky podložil stanoviskom ŠOP SR č. ŠOP SR/1310-004/2017 zo dňa 8.9.2017 a vyjadreniami osôb napadnutých medveďom hnedým. Prvá podmienka vyplývajúca z § 40 ods. 3 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. zameraná na ochranu verejného zdravia a verejnej bezpečnosti ľudí je tak splnená. 26. Inú alternatívu riešenia (§ 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z.) žalovaný videl v možnom umiestnení jedincov medveďa hnedého v zoologických záhradách na území SR, ktoré ponúkanú možnosť podľa jeho slov odmietli pre naplnený stav týchto jedincov. V administratívnom spise sa však nenachádza žiadna zmienka o tom, žeby žalovaný žiadal konkrétne zoologické záhrady na Slovensku o vyjadrenie záujmu alebo nezáujmu o umiestnenie jedincov medveďa hnedého a ani odpovede slovenských zoologických záhrad. Ak žalovaný tvrdí, že zoznam zoologických záhrad vedie priebežne a priebežne sa (telefonicky) informuje, či by v niektorej z nich mohli byť v prípade potreby umiestnené jedince medveďa hnedého, nepreukazuje to žiadnym dôkazom založeným v administratívnom spise (napríklad spracovaním podkladov ku konkrétnemu dňu alebo úradným záznamom zachytávajúcim proces zisťovania záujmu konkrétnych zoologických záhrad o umiestnenie medveďa hnedého a ich odpovede s minimálnym uvedením označenia zoologickej záhrady, jej zodpovedného zamestnanca, ktorý sa k ponuke žalovaného vyjadril, a dátum dopytu). Z rozhodnutí žalovaného nevyplýva, žeby sa zaoberal inou možnosťou riešenia problematických jedincov; podľa jeho slov je jediným riešením v tejto situácii usmrtenie medveďa hnedého. Vzhľadom na uvedené okolnosti správny súd nemôže konštatovať, žeby žalovaný dostatočne preveril existenciu inej ekonomicky a technicky zrealizovateľnej alternatívy riešenia stavu jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri CHPR Nízke Tatry ako je ich usmrtenie. Usmrtenie chráneného živočícha môže byť vždy až poslednou možnosťou prichádzajúcou do úvahy, ak všetky predchádzajúce a miernejšie alternatívy sú nereálne alebo nezrealizovateľné; za tým účelom však musí orgán verejnej správy dostatočne zistiť skutkový stav veci, čo sa v tejto veci nestalo. 27. Tretiu podmienku na udelenie výnimky žalovaný odôvodňoval zvyšujúcim sa stavom populácie medveďa hnedého. V prvostupňovom aj druhostupňovom rozhodnutí však nie sú uvedené žiadne konkrétne údaje o stave medveďov hnedých v poľovnom revíri CHPR Nízke Tatry, len odkaz na Program starostlivosti o medveďa hnedého (ursus arctos) na Slovensku z novembra 2016 vypracovaný ŠOP SR. Na území Slovenska sa podľa tohto dokumentu vyskytuje 1020-1490 medveďov hnedých a predpokladá sa vzostupná tendencia ich počtu. Chýba však zmienka o tom, či je možné zistiť stav populácie v dotknutom poľovnom revíri CHPR Nízke Tatry a ak áno, koľko jedincov sa v tomto poľovnom revíri nachádza, s akou tendenciou ich výskytu (zostupná, vzostupná), koľko synantropných jedincov sa tu vyskytuje (odhadom) a následky ich konania. Žalovaný sa dostatočne nevysporiadal ani s argumentom žalobcu o všeobecných záveroch týkajúcich sa jedincov medveďa hnedého v inej oblasti (TANAP) - podľa názoru správneho súdu nestačí len všeobecné tvrdenie žalovaného, že ide o inú lokalitu, najmä ak ide o všeobecné informácie o pohybe medveďa hnedého; ak žalovaný nemieni postupovať podľa údajov z TANAPu, je potrebné, aby svoj záver aj dostatočne odôvodnil. Z uvedeného dôvodu nemožno konštatovať ani splnenie tretej kumulatívnej podmienky na povolenie výnimky na usmrtenie dvoch jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri CHPR Nízke Tatry. 28. Na margo veci v tejto časti správny súd dopĺňa, že hoci z praktického hľadiska môže ísť o náročnú činnosť, synantropný jedinec medveďa hnedého sa vyznačuje jeho nebezpečnosťou pre človeka (napadnutie človeka, ohrozovanie človeka, vyhľadávanie potravy v blízkosti ľudských sídiel). Preto je prísne špecifikovaný jedinec medveďa hnedého, ktorý sa má usmrtiť na základe povolenej výnimky. Usmrtením náhodného jedinca medveďa hnedého na základe povolenej výnimky, ktorý nemusí vykazovať znaky nebezpečenstva pre človeka, sa tak problém so synantropným jedincom nerieši. Za tým účelom je potrebné v maximálnej možnej miere určiť defektného jedinca medveďa hnedého, ktorý má byť usmrtený, a jeho charakteristiku pretaviť do rozhodnutia podľa § 40 zákona č. 543/2002 Z.z. 29. Správny súd považuje za potrebné tiež uviesť, že osobitná (rozkladová) komisia má len poradnú funkciu a nie je kompetentná o rozklade rozhodnúť, môže predkladať len stanoviská k rozkladu, ktoré minister môže ale aj nemusí akceptovať. V tejto súvislosti nemožno opomenúť ďalší formálny nedostatok žalobou napadnutého rozhodnutia, keď v odôvodňovaní druhostupňového rozhodnutia sa uvádza výlučne právny názor osobitnej (rozkladovej) komisie, ktorá však má len poradnú funkciu, no názor ministra ako kompetentného a funkčné príslušného orgánu podľa § 61 ods. 2 SP prakticky absentuje. Na prvý pohľad sa tento dôvod zrušenia rozhodnutia žalovaného môže javiť ako formalistický, no súvisí s funkčnou príslušnosťou orgánu rozhodujúceho o rozklade a jeho vyhodnotením skutkového a právneho stavu veci, ktorý v predmetnej veci chýba. Nemožno to zhojiť jedinou (poslednou) vetou odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, podľa ktorej minister konštatoval, že bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Význam slova „konštatovať“ nevedie k výslovnému súhlasu s predchádzajúcim stanoviskom poradnej osobitnej rozkladovej komisie - Krátky slovník slovenského jazyka definuje pojem „konštatovať“ ako hovoriť, povedať a nie ako jednoznačný súhlas. Uvedenie názoru poradného orgánu ministra je v rozhodnutí relevantný len v prípade, ak by sa minister odklonil od právneho názoru jeho poradného orgánu a poskytol by argumenty, pre ktoré tak urobil. V predmetnej veci však o tento prípad nejde, preto nebol daný dôvod na uvedenie záverov osobitnej komisie. Uvedený nedostatok spôsobuje nezrozumiteľnosť rozhodnutia v tom smere, či svoj právny názor prezentuje minister alebo osobitná (rozkladová) komisia ako orgán rozhodujúci o rozklade. 30. Vychádzajúc z uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru, že žalovaný - druhostupňový orgán verejnej správy - nedostatočne zistil skutkový stav veci, čo bránilo riadnemu posúdeniu veci; ide o dôvod na zrušenie jeho rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 3 písm. a/ SSP. 31. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu § 191 ods. 6 SSP). V ďalšom konaní sa orgán verejnej správy zameria na riadne zistenie skutkového stavu v intenciách tohto rozsudku, svoje rozhodnutie náležite odôvodní v zmysle ustanovenia § 47 SP a uvedie názor funkčne príslušného orgánu verejnej správy na rozhodnutie o rozklade (ministra) a nie jeho poradného orgánu, pokiaľ sa s ním stotožní. V napadnutom rozhodnutí sa uvedie názor poradného orgánu ministra len v tom prípade, ak sa minister od neho odkloní a tento odklon aj náležite odôvodní. 32. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Ďalším účastníkom správny súd nepriznal náhradu trov konania, pretože od nich nežiadal splnenie povinnosti, v dôsledku ktorej by im vznikli v konaní pred správnym súdom trovy (§ 169 SSP). 33. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).