Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/56/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200488 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1018200488.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: J.. Q. W., bytom M.. Š.Í. XXXX/X, XXX XX V., zastúpený: Kvasňovský & Partners/Advokáti s. r. o., Dunajská 32, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 31652/2018/153/RK zo dňa 20.03.2018, takto r o z h o d o l : Napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 31652/2018/153/RK zo dňa 20.03.2018 a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa č. 31652/2018/153 zo dňa 14.02.2018 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na orgánoch verejnej správy 1. Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky bola z jeho úradnej činnosti známa skutočnosť, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v priebehu roku 2016 uzavrel viacero zmlúv, ktorých predmetom bol výkon znaleckej činnosti, resp. činnosti slúžiacich na vytvorenie podkladov pre vypracovanie znaleckých úkonov. Z centrálneho registra zmlúv vyplýva, že URSO s J.. Q. W. 01. marca 2016 uzavrel zmluvu o výkone znalca, evidenčné číslo L. XX/XXXX zverejnenú 09. marca 2016. V tejto súvislosti bola 28.02.2017 vykonaná kontrola denníka J.. Q. W., ktorou bolo zistené, že na základe spomenutej zmluvy J.. W. vypracoval znalecké úkony č. XX/XXXX-XX/XXXX a znalecký úkon č. X/XXXX. Výzvou zo dňa 03.03.2017 Ministerstvo spravodlivosti SR vyzvalo J.. Q. W., aby v lehote 20 dní od doručenia výzvy predložil rovnopisy úkonov znaleckej činnosti č. XX/XXXX-XX/XXXX a úkonu znaleckej činnosti č. X/XXXX. 2. Dňa 31.03.2017 bolo Ministerstvo spravodlivosti SR doručené J.. Q. W. CD s elektronickou verziou požadovaných znaleckých posudkov. 3. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky dňa 15.05.2017 listom upovedomilo J.. Q. W. o začatí správneho konania vo veci prejednania a zistenia zodpovednosti za iný správny delikt znalca, ktorého sa mohol ako osoba zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov dopustiť a zároveň nariadil ústne pojednávanie, ktoré sa uskutoční dňa 12.06.2017 o 13.00 hod. Z ústneho pojednávania bola vyhotovená zápisnica o ústnom pojednávaní dňa 12.06.2017 pod č. XXXXX/XXXX/XXX. 4. Dňa 14.02.2018 vydalo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky rozhodnutie č. 31652/2018/153, ktorým rozhodlo, že J.. Q. W.R. je vinný, že v znaleckom úkone č. XX/XXXX vypracovanom pre zadávateľa Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty nn vedení spoločnosti SSE-Distribúcia a. s. k dátumu 31.12.2015: a.) na strane 5 (časť posudok) uviedol „koeficientu morálneho opotrebenia na základe dostupných údajov priraďujeme hodnotu Kmo=1“, avšak neuviedol, o aké dostupné údaje išlo a akými úvahami sa riadil pri sformulovaní tohto čiastkového záveru, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6 ZZTP, b.) na strane 6 (časť posudok) stanovil koeficient zohľadňujúci dostupnosť náhradných dielov a servisných služieb, opravy a údržbu Kps vo výške 1,00 a to s odôvodnením „na zariadenie existuje dostupná servisná sieť“, z obsahu znaleckého úkonu však nie je zrejmé, ako sa dopracoval k tomuto čiastkovému záveru, pričom k znaleckému úkonu nepriložil žiadne prílohy slúžiace na podloženie tohto tvrdenia, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6 ZZTP, c.) na strane 6 (časť posudok) stanovil koeficient dopytu po hodnotenom zariadení na trhu Kpd vo výške 1,40 a to s odôvodnením „zariadenie je predajné na trhu“, z obsahu znaleckého úkonu však nie je zrejmé, ako sa dopracoval k tomuto čiastkovému záveru, pričom k znaleckému úkonu nepriložil žiadne prílohy slúžiace na podloženie tohto tvrdenia, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6 ZZTP, d.) na strane 6 (časť posudok) stanovil koeficient ostatných vplyvov Kpi vo výške 1,00 a to s odôvodnením „zariadenie je riadne ošetrované a udržiavané“, z obsahu znaleckého úkonu však nie je zrejmé, ako sa dopracoval k tomuto čiastkovému záveru, pričom k znaleckému úkonu nepriložil žiadne prílohy slúžiace na podloženie tohto tvrdenia, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6 ZZTP, e.) na stranách 7 - 445 (časť posudok) stanovil východiskové hodnoty VH, z obsahu znaleckého úkonu však nie je zrejmé, z akého zdroja čerpal tieto údaje, pričom k znaleckému úkonu nepriložil žiadne prílohy slúžiace na podloženie použitých údajov, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6 ZZTP. 5. V znaleckom úkone č. XX/XXXX, vypracovanom pre zadávateľa Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Bratislava, vo veci „stanovenia všeobecnej hodnoty vvn vedení spoločnosti SSE - Distribúcia a. s.“ k dátumu 31. December 2015: a) Na strane 4 (časť posudok) uviedol „koeficientu morálneho opotrebenia na základe dostupných údajov priraďujeme hodnotu Kmo=1“, avšak neuviedol o aké dostupné údaje išlo a akými úvahami sa riadil pri sformulovaní tohto čiastkového záveru, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6 ZZTP, b) Na strane 6 (časť posudok) stanovil koeficient zohľadňujúci dostupnosť náhradných dielov a servisných služieb, opravy a údržbu Kps vo výške 1,00 a to s odôvodnením „na zariadenie existuje dostupná servisná sieť“, z obsahu znaleckého úkonu však nie je zrejmé, ako sa dopracoval k tomuto čiastkovému záveru, pričom k znaleckému úkonu nepriložil žiadne prílohy slúžiace na podloženie tohto tvrdenia, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6 ZZTP, c) Na strane 6 (časť posudok) stanovil koeficient dopytu po hodnotenom zariadení na trhu Kpd vo výške 1,20 a to s odôvodnením „zariadenie je predajné na trhu“, z obsahu znaleckého úkonu však nie je zrejmé, ako sa odpracoval k tomuto čiastkovému záveru, pričom k znaleckému úkonu nepriložil žiadne prílohy slúžiace na podloženie tohto tvrdenia, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 32 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6 ZZTP, d) Na strane 6 (časť posudok) stanovil koeficient ostatných vplyvov Kpi vo výške 1,00 a to s odôvodnením „zariadenie je riadne ošetrované a udržiavané“, z obsahu znaleckého úkonu však nie je zrejmé, ako sa dopracoval k tomuto čiastkovému záveru, pričom k znaleckému úkonu nepriložil žiadne prílohy slúžiace na podloženie tohto tvrdenia, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6 ZZTP, e) Na stranách 7 - 12 (časť posudok) stanovil východiskové hodnoty VH, z obsahu znaleckého úkonu však nie je zrejmé, z akého zdroja čerpal tieto údaje, pričom k znaleckému úkonu nepriložil žiadne prílohy slúžiace na podloženie použitých údajov, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6 ZZTP. 6. V znaleckom úkone č. XX/XXXX, vypracovanom v V. 31. augusta 2016, pre zadávateľa Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Bajkalská 27, 820 07 Bratislava, vo veci „stanovenia všeobecnej hodnoty nn vedení spoločnosti Západoslovenská distribučná a. s." k dátumu 31. december 2015: a) na strane 5 (časť posudok) uviedol „koeficientu morálneho opotrebenia na základe dostupných údajov priraďujeme hodnotu Kmo = 1", avšak neuviedol, o aké dostupné údaje išlo a akými úvahami sa riadil pri sformulovaní tohto čiastkového záveru, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 ZZTP, b) na strane 6 (časť posudok) stanovil koeficient zohľadňujúci dostupnosť náhradných dielov a servisných služieb, opravy a údržbu Kps vo výške 1,00, a to s odôvodnením „na zariadenie existuje dostupná servisná sieť", z obsahu znaleckého úkonu však nie je zrejmé, ako sa dopracoval k tomuto čiastkovému záveru, pričom k znaleckému úkonu nepriložil žiadne prílohy slúžiace na podloženie tohto tvrdenia, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 ZZTP, c) na strane 5 (časť posudok) stanovil koeficient dopytu po hodnotenom zariadení na trhu Kpd vo výške 1,30, a to s odôvodnením „zariadenie je predajné na trhu", z obsahu znaleckého úkonu však nie je zrejmé, ako sa dopracoval k tomuto čiastkovému záveru, pričom k znaleckému úkonu nepriložil žiadne prílohy slúžiace na podloženie tohto tvrdenia, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 ZZTP, d) na strane 6 (časť posudok) stanovil koeficient ostatných vplyvov Kp, vo výške 1,00, a to s odôvodnením „zariadenie je riadne ošetrované a udržiavané", z obsahu znaleckého úkonu však nie je zrejmé, ako sa dopracoval k tomuto čiastkovému záveru, pričom k znaleckému úkonu nepriložil žiadne prílohy slúžiace na podloženie tohto tvrdenia, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 ZZTP, e) na stranách 7 - 977 (časť posudok) stanovil východiskové hodnoty VH, z obsahu znaleckého úkonu však nie je zrejmé, z akého zdroja čerpal tieto údaje, pričom k znaleckému úkonu nepriložil žiadne prílohy slúžiace na podloženie použitých údajov, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 ZZTP. 7. V znaleckom úkone č. XX/XXXX, vypracovanom v V. 31. augusta 2016, pre zadávateľa Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Bajkalská 27, 820 07 Bratislava, vo veci „stanovenia všeobecnej hodnoty vn vedení spoločnosti Západoslovenská distribučná a. s." k dátumu 31. december 2015: a) na strane 5 (časť posudok) uviedol „koeficientu morálneho opotrebenia na základe dostupných údajov priraďujeme hodnotu Kmo = 1", avšak neuviedol, o aké dostupné údaje išlo a akými úvahami sa riadil pri sformulovaní tohto čiastkového záveru, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 ZZTP, b) na strane 6 (časť posudok) stanovil koeficient zohľadňujúci dostupnosť náhradných dielov a servisných služieb, opravy a údržbu Kps vo výške 1,00, a to s odôvodnením „na zariadenie existuje dostupná servisná sieť", z obsahu znaleckého úkonu však nie je zrejmé, ako sa dopracoval k tomuto čiastkovému záveru, pričom k znaleckému úkonu nepriložil žiadne prílohy slúžiace na podloženie tohto tvrdenia, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 ZZTP, c) na strane 6 (časť posudok) stanovil koeficient dopytu po hodnotenom zariadení na trhu Kpd vo výške 1,30, a to s odôvodnením „zariadenie je predajné na trhu", z obsahu znaleckého úkonu však nie je zrejmé, ako sa dopracoval k tomuto čiastkovému záveru, pričom k znaleckému úkonu nepriložil žiadne prílohy slúžiace na podloženie tohto tvrdenia, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 ZZTP, d) na strane 6 (časť posudok) stanovil koeficient ostatných vplyvov Kp| vo výške 1,00, a to s odôvodnením „zariadenie je riadne ošetrované a udržiavané", z obsahu znaleckého úkonu však nie je zrejmé, ako sa dopracoval k tomuto čiastkovému záveru, pričom k znaleckému úkonu nepriložil žiadne prílohy slúžiace na podloženie tohto tvrdenia, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 ZZTP, e) na stranách 7 - 483 (časť posudok) stanovil východiskové hodnoty VH, z obsahu znaleckého úkonu však nie je zrejmé, z akého zdroja čerpal tieto údaje, pričom k znaleckému úkonu nepriložil žiadne prílohy slúžiace na podloženie použitých údajov, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 ZZTP. 8. V znaleckom úkone č. XX/XXXX, vypracovanom v V. 31. augusta 2016, pre zadávateľa Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Bajkalská 27, 820 07 Bratislava, vo veci „stanovenia všeobecnej hodnoty vvn vedení spoločnosti Západoslovenská distribučná a. s." k dátumu 31. december 2015: a) na strane 5 (časť posudok) uviedol „koeficientu morálneho opotrebenia na základe dostupných údajov priraďujeme hodnotu Kmo = 1“ avšak neuviedol, o aké dostupné údaje išlo a akými úvahami sa riadil pri sformulovaní tohto čiastkového záveru, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 ZZTP, b) na strane 6 (časť posudok) stanovil koeficient zohľadňujúci dostupnosť náhradných dielov a servisných služieb, opravy a údržbu Kps vo výške 1,00, a to s odôvodnením „na zariadenie existuje dostupná servisná sieť“, z obsahu znaleckého úkonu však nie je zrejmé, ako sa dopracoval k tomuto čiastkovému záveru, pričom k znaleckému úkonu nepriložil žiadne prílohy slúžiace na podloženie tohto tvrdenia, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 ZZTP, c) na strane 6 (časť posudok) stanovil koeficient dopytu po hodnotenom zariadení na trhu Kpd vo výške 1,20, a to s odôvodnením „zariadenie je predajné na trhu", z obsahu znaleckého úkonu však nie je zrejmé, ako sa dopracoval k tomuto čiastkovému záveru, pričom k znaleckému úkonu nepriložil žiadne prílohy slúžiace na podloženie tohto tvrdenia, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 ZZTP, d) na strane 6 (časť posudok) stanovil koeficient ostatných vplyvov Kp vo výške 1,00, a to s odôvodnením „zariadenie je riadne ošetrované a udržiavané", z obsahu znaleckého úkonu však nie je zrejmé, ako sa dopracoval k tomuto čiastkovému záveru, pričom k znaleckému úkonu nepriložil žiadne prílohy slúžiace na podloženie tohto tvrdenia, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 ZZTP, e) na stranách 7 - 276 (časť posudok) stanovil východiskové hodnoty VH, z obsahu znaleckého úkonu však nie je zrejmé, z akého zdroja čerpal tieto údaje, pričom k znaleckému úkonu nepriložil žiadne prílohy slúžiace na podloženie použitých údajov, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 ZZTP, 9. Uvedenými skutočnosťami spáchal iný správny delikt podľa § 27 ods. 1 písm. b/ ZZTP, za čo sa mu uložila podľa § 27 ods. 3 písm. d/ ZZTP sankcia vyčiarknutia zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov. 10. Proti uvedenému rozhodnutiu podal J.. Q. W. rozklad, v ktorom vytýkal správnemu orgánu nedostatočné zdôvodnenie jeho rozhodnutia. Ako najzávažnejší zo zistených pochybení, ktorých sa mal J.. W. dopustiť, ministerstvo spravodlivosti vyhodnotil nedostatok týkajúci sa stanovenia koeficientu dopytu po hodnotenom zariadení na trhu Kpd. 11. Znalec v rozklade uviedol, že ministerstvo spravodlivosti ako orgán verejnej moci vykonávajúci dohľad nad riadnym výkonom znaleckej činnosti nie je oprávnený a už vôbec nie kvalifikovaný hodnotiť vecnú správnosť úkonov znaleckej činnosti, pričom otázka, či účastník konania určil hodnotu koeficientu dopytu po hodnotenom zariadení na trhu Kpd správne alebo nesprávne je bez pochýb otázkou vecnej správnosti, na ktorej zodpovedanie nemá ministerstvo spravodlivosti potrebnú kvalifikáciu. Relevantnú odpoveď na uvedenú otázku môže poskytnúť len osoba s potrebnou kvalifikáciou a to prostredníctvom kontrolného posudku. Účastník konania žiadal, aby odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že uloží účastníkovi konania sankciu v podobe písomného napomenutia alebo alternatívne odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil ministerstvu spravodlivosti na nové prejednanie. 12. Ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 20.03.2018, č. 31652/2018/153/ RK, rozklad účastníka správneho konania J.. Q. W. zamietla a potvrdila rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa ako vecne správne. II. Žalobné dôvody 13. Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 06.04.2018 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 31652/2018/153/RK zo dňa 20.03.2018, ktorým potvrdil správnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa zo dňa 14.02.2018, č. 31652/2018/153 a zamietol jeho rozklad zo dňa 02.03.2018. Zároveň žalobca požiadal o odkladný účinok správnej žaloby. 14. Žalobca ďalej v žalobe namieta rozpor napadnutých rozhodnutí s ustanoveniami § 3 ods. 1, ods. 4, ods. 5, ust. § 32 ods. 1, § 34, § 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku a zároveň aj o rozpor so základnými zásadami trestného konania, ktoré sa analogicky uplatňujú aj v správnom trestaní. Žalobca poukázal na tú skutočnosť, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s jeho námietkami uvedenými v rozklade. Jedným z vytýkaných pochybení žalobcu malo byť neodôvodnenie jeho postupu znalca a nepriloženie príloh slúžiacich na zabezpečenie preskúmateľnosti úkonov znaleckej činnosti. 15. Žalobca v prvom rade poukázal na tú skutočnosť, že nemá vedomosť, že by sa zadávateľ ako adresát úkony znaleckej činnosti alebo dokonca subjekt, ktorého majetok bol posudzovanými znaleckými posudkami ohodnocovaný, alebo iná osoba ohradili voči znaleckému úkonu v dôsledku jeho nezrozumiteľnosti tvrdené zo strany ministerstva spravodlivosti. Žalobca zdôraznil, že ak ministerstvo spravodlivosti vytýka znalcovi nezrozumiteľnosť znaleckého úkonu pre adresátov úkonu znaleckej činnosti malo byť pre zrozumiteľnosť a preskúmateľnosť práve takéhoto svojho tvrdenia, na ktorom okrem iného zakladá uloženie sankcií jasne odôvodniť z akého dôvodu, pre ktorých adresátov a najmä v čom bol úkon znaleckej činnosti nezrozumiteľný. V opačnom prípade je tvrdenie ministerstva spravodlivosti bez akéhokoľvek riadne preskúmaného, preukázaného a odôvodneného skutkového základu a nemôže byť zákonným predpokladom pre uloženie akejkoľvek sankcie. 16. Ministerstvo spravodlivosti jednoznačne nad rámec svojich právomocí hodnotilo vecnú správnosť preskúmavaných znaleckých úkonov a bez potrebného oprávnenia určilo škodu, ktorú mal účastník konania spôsobiť, keď na strane 24 rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu konštatuje, že preskúmavanými znaleckými úkonmi došlo k navýšeniu VŠH o XXX.XXX.XXX,XX,- €, teda o takmer X V. slovenských korún, čo by v prípade preukázania nesprávneho vecného postupu žalobcu predstavovalo škodu spôsobenú výkonom znaleckej činnosti. 17. Ministerstvo spravodlivosti ako orgán verejnej moci vykonávajúci dohľad nad riadnym výkonom znaleckej činnosti nie je oprávnený a už vôbec nie kvalifikovaný hodnotiť vecnú správnosť úkonov znaleckej činnosti, pričom otázka, či účastník konania určil hodnotu koeficientu dopytu po hodnotenom zariadení na trhu Kpd správne alebo nesprávne, je bez pochýb otázkou vecnej správnosti, na ktorej zodpovedanie nemá ministerstvo spravodlivosti potrebnú kvalifikáciu. Relevantnú odpoveď na uvedenú otázku môže poskytnúť len osoba s potrebnou kvalifikáciou a to prostredníctvom kontrolného posudku. 18. Ak ministerstvo spravodlivosti chcelo žalobcu sankcionovať pre nedostatky vecnej správnosti jeho znaleckej činnosti, potom malo zabezpečiť vypracovanie kontrolných posudkov kvalifikovanou osobou za účelom posúdenia vyššie popísanej vecnej správnosti znaleckej činnosti účastníka konania a zabezpečenia dôkazu spôsobilého potvrdiť, či sa žalobca ako účastník konania dopustil vecnej nesprávnosti posudzovaných znaleckých úkonov. 19. Ďalej žalobca poukázal na ust. § 27 ods. 8 ZZTP pri ukladaní sankcie za iný správny delikt, podľa tohto zákona ministerstvo vychádza z povahy, miery zavinenia, závažnosti, spôsobu, dĺžky a dôsledkov protiprávneho konania alebo opomenutia. Z uvedeného ustanovenia, podľa ktorého pri ukladaní sankcie ministerstvo vychádza aj zo závažnosti protiprávneho konania je nutné stupeň uvedenej závažnosti náležite, za pomoci argumentov odborne kvalifikovaných osôb, preukázať v odôvodnení správneho orgánu a nielen pristúpiť k svojpomocnej tvorbe novej terminológie na účely nahradenia takéhoto zákonného postupu, ktorý žalobca ako každý účastník správneho konania zo strany orgánu štátnej moci odôvodnenie očakáva. Ministerstvo spravodlivosti v rámci rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu vytvorilo kategorizáciu pochybení znalca na závažný nedostatok, najzávažnejší nedostatok, nezávažný nedostatok, prípadne formálne pochybenia. Takáto kategorizácia skutkov nemá oporu v zákone. 20. Pokiaľ ministerstvo spravodlivosti v odôvodnení rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu aj uvádza, že to, ktoré ním tvrdené porušenie ZZTP zo strany žalobcu je závažným pochybením alebo najzávažnejším pochybením alebo nezávažným pochybením, absentuje v jeho odôvodnení o takejto povahe alebo závažnosti protiprávneho konania alebo opomenutia nielen odkaz na právnu normu, ktorú pri takejto kategorizácii ministerstvo spravodlivosti aplikovalo, ale najmä zohľadnenie vzťahu takéhoto pochybenia účastníka konania k nijakému dôsledku, resp. odôvodnenie spôsobu a konkrétnych a zo strany ministerstva preukázaných dôsledkov protiprávneho konania alebo opomenutia. 21. Vzhľadom k týmto skutočnostiam sa žalobca nestotožňuje s druhom uloženej sankcie. V danom prípade má žalobca za to, že uloženie sankcie vyčiarknutie zo zoznamu znalcov je neprimerané, nakoľko správneho deliktu, ak bude jeho spáchanie vôbec náležite preukázané sa účastník do konania dopustil v rámci výkonu svojej niekoľkoročnej znaleckej činnosti prvýkrát a to z nedbanlivosti, čo potvrdzuje aj samotné ministerstvo spravodlivosti vo svojom odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného 22. Žalovaný vo svojom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 17.05.2018, čo sa týka odôvodnenia znaleckého posudku a jeho význam uviedol, že povinnosť riadne odôvodniť znalecký posudok vyplýva z § 17 ods. 6 ZZTP, pričom právna úprava nerozlišuje medzi tým, či je úkon znaleckej činnosti vypracovaný na účely súdneho konania, na účely iného konania pred orgánom verejnej správy, na iné účely vyplývajúce z právnej úpravy, alebo či je znalecká činnosť vykonaná napríklad len na interné účely obchodnej spoločnosti. V praxi je totiž bežné, že zadávatelia nemajú záujem na vypracovanie riadne odôvodneného úkonu znaleckej činnosti, resp. keď už dôjde k jeho neriadnemu vykonaniu, nedostatky znaleckej činnosti im nemusia prekážať. Pre zadávateľa je spravidla podstatný záver znaleckého skúmania, odôvodnenie postupu často nie je zadávateľmi vnímané ako kľúčové. V prípade preskúmavaných znaleckých posudkov nedošlo k zabezpečeniu preskúmateľnosti a to kvôli ich neodôvodneniu, resp. nedostatočnému odôvodneniu, ale aj kvôli nepriloženiu príloh. Ministerstvo uvádza, že pokiaľ ide o otázku preskúmateľnosti znaleckého úkonu, je to problematika, ktorá je posudzovaná nielen z hľadiska orgánu verejnej moci vykonávajúceho dohľad nad znaleckou činnosťou, ale ak je činnosť vykonaná v rámci konania takisto orgánom verejnej moci vedúcim takéto konanie. Ak by ministerstvo nebolo kompetentné posudzovať otázku preskúmateľnosti znaleckých úkonov, tak by v podstate ani nebolo možné vykonávať dohľad nad znaleckou činnosťou, keďže ministerstvo by bolo 100% závislé na vyjadreniach iných znalcov. Na posúdenie preskúmateľnosti je plne spôsobilý právnik, čo je len podčiarknuté dlhoročnou špecializáciou na príslušnú agendu. 23. Vypracovanie tzv. kontrolných znaleckých posudkov, na ktoré poukázal žalobca je typické pre trestné konanie vedené vo veci nepravdivého znaleckého posudku, tlmočníckeho úkonu a prekladateľského úkonu, ktorého skutková podstata je upravená v § 347 zák. č. 300/2005 Z.z. To však súvisí s tým, že v spomenutých trestných konaniach sa posudzuje aj otázka pravdivosti znaleckého posudku, kým konanie v inom správnom delikte znalca sa spravidla rieši práve otázka preskúmateľnosti. Žalovaný odkazuje na stranu 12 a 20 prvostupňového rozhodnutia, kde sú podrobne popísané dôvody, kvôli ktorým bolo zo strany žalovaného konštatované neodôvodnenie postupu žalobcu. 24. Čo sa týka posudzovania vecnej správnosti koeficientu po hodnotenom zariadení na trhu Kpd žalovaný uviedol, že stanovenie hodnoty Kpd sa riadi pravidlami, ktoré sú zhrnuté na stranách 15 až 18 prvostupňového rozhodnutia. Hodnota Kpd môže pri elektrotechnických zariadeniach presiahnuť 1,00 len vtedy, ak dopyt po hodnotenom EZ prevláda nad ponukou, hodnotené EZ dosahuje mimoriadne technické parametre, dovoz EZ porovnateľného typu zo zahraničia nerentabilný, EZ je využiteľné v ďalšej podnikateľskej činnosti a podobne. Žalobca v preskúmavaných znaleckých posudkoch uviedol jediné hodnotenie, zariadenie je predajné na trhu, výpovedná hodnota takéhoto výroku nie je v podstate žiadna, vôbec sa z neho nedá určiť, prečo by malo spadať pod citované znenie, ktoré ako jediné umožňuje prekročenie hodnoty 1,00. 25. Žalobca v priebehu správneho konania ani po jeho ukončení nedokázal vysvetliť vykonaný postup, odkazoval na komplexnosť skúmania a pod., avšak ako už správny orgán uviedol, takéto vyjadrenie nemôže obstáť. Pri výkone dohľadu sa znalci bežne odvolávajú na zložitosť odborných otázok, avšak ak nedokážu v znaleckých posudkoch zdôvodniť postup, nejde o riadne vykonanú činnosť, odôvodnenie je úplne elementárnou povinnosťou. 26. Istotne platí, že ministerstvo nemôže samo skúmať a následne podávať vyjadrenie k tomu, či je na trhu rovnováha medzi ponukou a dopytom po EZ. S tým si ale nemožno zamieňať, že vo vyhláške č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov sú upravené jednotlivé hodnotenia a príslušné intervaly, ak ministerstvo vysloví, že použitá hodnota Kpd nezodpovedá prezentovanému hodnoteniu, nie je to posudzovanie vecnej správnosti. Ministerstvo konštatovalo jedine to, že znalec riadne neodôvodnil postup, pričom použil hodnoty Kpd, ktoré sa vzťahujú len na výnimočné prípady. Žalobca použil hodnoty 1,20, 1,30 aj 1,40 a to pri úplne identickom stručnom odôvodnení vo viacerých predložených znaleckých posudkoch použil pri rovnakom odôvodnení dokonca hodnotu 1,00. Jednou vetou, ak znalec pri úplne rovnakom a vágnom hodnotení použije štyri rôzne hodnoty, ide o učebnicový príklad nepreskúmateľnosti. 27. Pointou argumentácie ministerstva je poukázanie na to, že v dôsledku určenia spomenutých hodnôt došlo k obrovským posunom oproti hodnote 1,00, ktorá sa vzťahuje na štandardné prípady, ako predaj vopred určenému záujemcovi a rovnováha dopytu po hodnotenom EZ (interval 0,80 - 1,00). Možno teda zhrnúť, že riadne odôvodnenie je podstatné vždy, avšak obzvlášť treba spomenúť prípady, keď dochádza k výberu len výnimočne používaných hodnôt. Z posudzovaných znaleckých posudkoch boli zistené tieto nedostatky, nad rámec čoho tiež bolo uvedené, že použité hodnoty mali úplne zásadný vplyv na stanovenie všeobecnej hodnoty. Ministerstvo na uvedenom naďalej trvá, použité hodnoty boli kľúčové pre stanovenie všeobecnej hodnoty, ak by ministerstvo porovnávalo neodôvodnené stanovenie Kpd na 1,00 s inými hodnotami Kpd ako je 1,00 rozdiel by bol ešte markantnejší. 28. Čo sa týka úvahy správnych orgánov o druhu sankcií, žalovaný uviedol a odkázal na podrobné zdôvodnenie v rozhodnutiach správnych orgánoch, najmä na rozhodnutie prvostupňového rozhodnutia, strana 21 až 30. V druhostupňovom správnom rozhodnutí správny orgán uviedol, že uloženie uvedenej sankcie bolo vzhľadom na závažnosť k pochybeniu účastníka konania dostatočne preukázané, zároveň existencia určitých zásad trestania nezbavuje povinnosti správny orgán uložiť sankciu primeranú porušeným právom chráneným záujmom, čo garantuje zásadu spravodlivého procesu a proporcionality. 29. Čo sa týka návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku žalovaný uviedol, že právna úprava nepredpokladá vykonávanie znaleckej činnosti ako hlavnej zárobkovej činnosti. Z dôvodovej správy k ZZTP vyplýva, že výkon tejto činnosti má preto charakter vedľajšej činnosti popri zamestnaní u fyzických osôb, ako aj u právnických osôb, kde nemôže tvoriť hlavnú náplň ich podnikania alebo činnosti. Práve vedľajší charakter výkonu znaleckej, prípadne tlmočníckej a prekladateľskej činnosti zabezpečuje ich vysoko odborný výkon, keďže hlavnou pracovnou náplňou je vedecká, výskumná, prípadne iná špecializovaná činnosť, ktorá v spojitosti s dlhoročnou praxou dáva záruku kvalitného výkonu znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti. Zároveň návrh odstraňuje aj nedostatky terajšej právnej úpravy vo vzťahu k daňovým a odvodovým povinnostiam a vo vzťahu k zákonu o štátnej službe. Z uvedeného vyplýva, že znalecká činnosť má mať vedľajší charakter. Zmyslom tejto úpravy je podľa názoru žalovaného taktiež to, aby znalci neboli ekonomicky závislý na určitom zadávateľovi, resp. zadávateľoch, lebo by bolo možné mať vážne pochybnosti o ich nestrannosti. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhuje, aby súd nevyhovel návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby a žalobu v plnom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. IV. Právne posúdenie správnym súdom a relevantné právne predpisy 30. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia orgánu verejnej správy bolo potrebné zrušiť. 31. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 32. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 33. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z. platnom v danom čase do 30.06.2018, ďalej len zákona, znalec, tlmočník alebo prekladateľ zapísaný v zozname nesmie vykonať úkon v odbore alebo odvetví, v ktorom nie je zapísaný; to sa nevzťahuje na znalca, tlmočníka alebo prekladateľa ustanoveného na účely súdneho alebo iného konania súdom alebo iným orgánom verejnej moci. 34. Podľa § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. titulná strana znaleckého posudku obsahuje identifikačné údaje znalca, označenie „znalecký posudok“, poradové číslo znaleckého posudku a stručnú charakteristiku predmetu znaleckého skúmania. „Úvod“ obsahuje úlohy určené zadávateľom a právny úkon, na ktorý sa znalecký posudok použije. V časti „posudok“ znalec uvedie opis predmetu znaleckého skúmania a skutočností, na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihliadal, uvedie postup, na ktorého základe sa dopracoval k odpovediam na otázky položené zadávateľom a k splneniu ním uložených úloh. V časti „záver“ znalec odcituje otázky zadávateľa a uvedie na ne stručné odpovede. Celková skladba znaleckého posudku musí umožniť preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov. Prílohy znaleckého posudku môžu tvoriť samostatnú, so znaleckým posudkom nezošitú časť; v takom prípade musia obsahovať údaje o znaleckom posudku, ku ktorému sa viažu, musia byť zošité a opatrené úradnou pečiatkou a podpisom znalca. Ak je prílohou znalecký posudok iného znalca, postačuje identifikácia prílohy v znaleckom posudku. Rovnako sa postupuje pri prílohách, ktorých rozsah je väčší ako rozsah časti „posudok“. 35. Podľa § 17 ods. 7 zákona č. 382/2004 Z.z. na požiadanie zadávateľa znalec potvrdí a doplní písomný znalecký posudok alebo jeho obsah bližšie vysvetlí. 36. Podľa § 27 ods. 3 písm. zákona č. 382/2004 Z.z. za správny delikt podľa odseku 1 možno uložiť tieto sankcie: a) písomné napomenutie, b) peňažnú pokutu do 1 650 eur fyzickej osobe a do 33 190 eur právnickej osobe, c) zákaz výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej činnosti na obdobie najviac jedného roka, d) vyčiarknutie zo zoznamu. 37. Podľa § 27 ods. 8 zákona č. 382/2004 Z.z. pri ukladaní sankcií za iný správny delikt podľa tohto zákona ministerstvo vychádza z povahy, miery zavinenia, závažnosti, spôsobu, dĺžky a dôsledkov protiprávneho konania alebo opomenutia. 38. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 31652/2018/153/ RK zo dňa 20.03.2018 a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa č. 31652/2018/153 zo dňa 04.02.2018. 39. Zákon č. 328/2004 Z.z. upravuje podmienky výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti a prekladateľskej činnosti, práva a povinnosti znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ako aj podmienky činnosti znaleckých ústavov, podmienky činnosti tlmočníckych ústavov, pôsobnosť Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pri výkone ich činnosti a práva a povinnosti zadávateľov. Účelom tohto zákona je zabezpečenie výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti a prekladateľskej činnosti predovšetkým v konaniach pred súdmi alebo inými orgánmi verejnej moci, ako aj zabezpečenie výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti a prekladateľskej činnosti pre fyzické osoby a právnické osoby, ak sa vykonanie úkonu vyžaduje osobitným predpisom. 40. Účelom deliktuálneho konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu deliktu ( priestupku, či iného správneho deliktu), kto ho spáchala a akú sankciu je potrebné páchateľovi uložiť. Orgány prejednávajúce správne delikty sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa v deliktuálnom konaní vykladajú v prospech obvineného. Objasniť správny delikt znamená okrem iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty správneho deliktu, medzi ktoré patrí aj jeho subjektívna stránka. Definičným znakom správneho deliktu je zavinenie, pričom pri správnom delikte prejednávanom v tomto konaní na naplnenie subjektívnej stránky postačuje zavinenie z nedbanlivosti. 41. Súd po preskúmaní rozhodnutí orgánov verejnej správy zistil, že hlavným vytýkaným dôvodom správnymi orgánmi bolo pochybenie žalobcu a to neodôvodnenie jeho postupu znalca pri stanovení koeficientu dopytu po hodnotenom elektrotechnickom zariadení na trhu Kpd a nepriloženie príloh. Ďalej neodôvodnenie postupu pri stanovení koeficientu morálneho opotrebenia Kmo, neodôvodnenie postupu pri stanovení koeficientu zohľadňujúceho dostupnosť náhradných dielov a servisných služieb, opravy a údržby Kps a neodôvodnenie postupu pri stanovení koeficientu ostatných vplyvov Kpi. Z uvedených vytknutých nedostatkov bol ako najzávažnejší nedostatok vytýkaný správnym orgánom prvého stupňa stanovenie koeficientu dopytu po hodnotenom zariadení na trhu Kpd. 42. Žalobca je zapísaný v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, oddiel na zápis znalcov, odbor Elektrotechnika, odvetvie elektrotechnika, odvetvie riadiaca technika, výpočtová technika, odvetvie Odhad hodnoty elektrotechnických zariadení a elektroniky, odvetvie Nosiče zvukových a zvukovoobrazových záznamov, odvetvie Počítačové programy, ev. č. XXXXXX. 43. Konajúci súd nespochybňuje úlohu žalovaného a prvostupňového orgánu verejnej správy vyplývajúcu im z ust. § 29 ods. 1 zák. č. 382/2004 Z.z. v platnom znení do 30.06.2018 (ďalej len zákona), ohľadne dohľadu nad znaleckou činnosťou. 44. Podľa ust. § 29 ods. 1 uvedeného zákona dohľad nad činnosťou vykonáva ministerstvo a) sledovaním dodržiavania zákonnosti a správnosti postupov znalcov, tlmočníkov a prekladateľov a preskúmavaním podnetov na postup pri výkone tejto činnosti, b) kontrolou denníkov, c) kontrolou plnenia povinnosti uloženej v § 30 ods. 1 písm. a/, d) kontrolou plnenia povinnosti znaleckých ústavov a tlmočníckych ústavou uložených týmto zákonom. 45. Znalec má zase povinnosť riadne, zodpovedne a so všetkou odbornosťou v danom odbore v zmysle ust. § 17 uvedeného zákona citovaného pod bodom 30. žaloby, vypracovať znalecký posudok. 46. Čo sa týka vytýkaného najzávažnejšieho pochybenia žalobcu a to stanovením koeficientu dopytu po hodnotenom elektrotechnickom zariadení na trhu Kpd súd má za to, že posúdenie vecnej správnosti tohto znaleckého úkonu nie je úlohou orgánu verejnej správy, čo aj samotný žalovaný potvrdil. Ak by chcel orgán verejnej správy túto otázku posúdiť, musel by zabezpečiť vypracovanie kontrolného znaleckého posudku. 47. Správne orgány vytýkali žalobcovi pri posudzovaní koeficientu dopytu Kpd, že riadne neodôvodnil, ako dospel ku konkrétnym hodnotám uvedenými v znaleckom posudku. 48. Konajúci súd po preskúmaní prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia zistil, že orgány verejnej správy nad rámec posúdenia hodnotili a overovali vecnú správnosť znaleckých úkonov. Správnosť určenia hodnoty koeficientu dopytu po hodnotenom zariadení na trhu Kpd je otázkou vecnej správnosti postupu žalobcu a nie odpoveďou, či tento úkon znaleckej činnosti trpí nedostatkom nepreskúmateľnosti. Správny orgán nezdôvodnil, prečo práve koeficient dopytu po hodnotenom zariadení na trhu Kpd v hodnote 1,00, by bol zo strany správneho orgánu akceptovateľný a závažnosť nedostatku by sa podstatne znížila a prečo pri porovnaní nepoužil koeficient v inej hodnote, ktorú umožňuje kategória 1 - 4. 49. Žalobca ako dotknutá osoba rozhodnutím správneho orgánu má právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva. Konajúci súd má za to, že v tejto časti orgány verejnej správy nedostatočne zdôvodnili svoje rozhodnutia. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia a ako sa vyhodnotili vykonané dôkazy. Prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí rozoberal vysoko odborné otázky zo znaleckých úkonov, čo nie je jeho úlohou. Na strane 24 rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, tento konštatuje, že preskúmavanými znaleckými úkonmi došlo k navýšeniu VŠH o XXX.XXX.XXX,XX,- €, čo by v prípade preukázania nesprávneho vecného postupu žalobcu predstavovalo škodu spôsobenú výkonom znaleckej činnosti. Aj toto je dôkaz vecného hodnotenia znaleckých úkonov zo strany správneho orgánu. 50. Čo sa týka uloženej sankcie, súd má za to, že sankcia musí byť uložená v takej výške, aby jednak odrádzala od ďalšieho protiprávneho konania a bola dostatočne zreteľná majetkovej sfére dotknutej osoby, avšak nesmie byť zjavne neprimeraná povahe skutku a jeho dôsledkom. Pre určovanie výšky sankcie je rozhodujúca závažnosť porušenia zákona a jeho následky, t. j. akým spôsobom bol zákon porušený, ďalej treba zohľadniť charakter ohrozeného práva alebo chráneného záujmu, či následok porušenia bol trvalý a v akom rozsahu. Je tiež potrebné, aby správny orgán bral ohľad na doterajšie správanie páchateľa a tiež na jeho osobné a majetkové pomery. 51. Orgán verejne správy prvého stupňa vo svojom rozhodnutí uviedol, že v každom z preskúmavaných úkonov znaleckej činnosti bolo zistených 5 pochybení, ktoré spočívajú v neodôvodnení postupu, resp. aj v nepriložení príloh slúžiacich na zabezpečenie preskúmateľnosti. Pokiaľ ide o závažnosť protiprávneho konania, úvahy správneho orgánu boli nasledovné, pričom toto posúdenie úzko súvisí s dôsledkami protiprávneho konania. Napriek podobnej povahe sa závažnosť v jednotlivých prípadoch pomerne zásadne odlišuje. Prvostupňový orgán verejnej správy toto skonštatoval, avšak z jeho rozhodnutia nevyplýva ako zohľadnil rozsiahlosť protiprávneho konania a množstvo vytýkaných nedostatkov ani závažnosť a mieru zodpovednosti žalobcu. V rozhodnutiach absentuje úvaha o závažnosti porušenia zákona a jeho následky a tiež charakter ohrozeného práva alebo právom chráneného záujmu v kontexte s ohrozeným záujmom na dodržiavanie právnych predpisov, či možného následku porušenia povinnosti žalobcom. 52. Súd za právne významnú skutočnosť považuje, že v danom prípade išlo o prvý prehrešok žalobcu, ktorý dovtedy počas jeho dlhoročnej odbornej praxe žalobca nebol deliktuálne trestaný. Sám správny orgán skonštatoval, že pochybenia spočívajú v neodôvodnení postupu, resp. v nepriložení príloh slúžiacich na zabezpečenie preskúmateľnosti. Aj keby súd zvážil, že tieto nedostatky sa vyskytli, správny orgán sa nezaoberal nimi z pohľadu ohrozenia, či prípadných následkov porušenia právnych predpisov. Z rozhodnutia nevyplýva, či došlo pochybením žalobcu k nejakým nežiaducim následkom a či tieto boli skúmané aj z hľadiska časového. Aj keby sa žalobca dopustil protiprávnosti skutku, ktoré mu boli vyčítané, ide o skutočnosť, ktorá mala byť zohľadnená pri určení výšky sankcií. 53. Orgány verejnej správy pristúpili k uloženiu tej najprísnejšej sankcie a to vyčiarknutie zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov. Žalobca splnil predtým ako sa stal znalcom všetky odborné a osobnostné kritéria na výkon tejto funkcie a zároveň pred začatím deliktuálneho konania riadne plnil všetky svoje doterajšie povinnosti. Orgány verejnej správy nevysvetlili, prečo do budúcnosti nie je akceptovateľné, aby ďalej vykonával znaleckú činnosť a prečo bolo nevyhnutné pristúpiť k najprísnejšiemu uloženiu trestu. 54. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa bolo potrebné zrušiť v zmysle § 191 ods. 1 písm. d/ SSP. 55. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 56. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 57. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.