Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/115/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201017 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1018201017.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcov: 1. P. O. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX A., zastúpená zákonným zástupcom - otcom: S. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX A., 2. S. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX A., obaja právne zastúpení: JUDr. Andrej Gara, advokát, Štefániková 14, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor školstva, oddelenie špecializovaných činností, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava 3, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OS3-2018/038703 zo dňa 23.04.2018, takto r o z h o d o l : Správny súd konanie z a s t a v u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Správny súd návrh žalobcov v 1. a 2. rade o odkladný účinok správnej žaloby zo dňa 12.07.2018 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. OU-BA-OS3-2018/038703 zo dňa 23.04.2018, z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : 1/ Žalobou doručenou tunajšiemu správnemu súdu elektronickými prostriedkami dňa 12.07.2018 sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OS3-2018/038703 zo dňa 23.04.2018, ktorým žalovaný zastavil správne konanie vo veci prijatia žalobkyne v 1. rade do Základnej školy A., zo dňa 19.02.2018, číslo: 84/137/2018. 2/ Žalobcovia označili v správnej žalobe napadnuté rozhodnutie žalovaného č. OU-BA- OS3-2018/038703 zo dňa 23.04.2018 za druhostupňové administratívne rozhodnutie. Za prvostupňové rozhodnutie považovali rozhodnutie riaditeľky Základnej školy A. č. 84/137/2018 zo dňa 19.02.2018, ktorým prijala maloletú žalobkyňu v 1. rade do 4. ročníka Základnej školy A. v školskom roku 2017/2018 s nástupom od 19.02.2018. Žalobcovia navrhli napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť. 3/ Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že riaditeľka Základnej školy A. rozhodnutím č. 84/137/2018 zo dňa 19.02.2018 rozhodla o prijatí maloletej žalobkyne v 1. rade do 4. ročníka Základnej školy A. v školskom roku 2017/2018 od 19.02.2018. Voči tomuto rozhodnutiu podala matka maloletej prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie, v ktorom konštatovala, že ako jej zákonná zástupkyňa nesúhlasí s prijatím do Základnej školy A.. V odvolaní je konštatované, že vo vzťahu k predošlému rozhodnutiu riaditeľky ZŠ A. o prijatí maloletej zo dňa 12.10.2017, č. 123/2017 a matkou podanému odvolaniu Okresný úrad Bratislava, odbor školstva, rozhodnutím zo dňa 19.01.2018, č. OÚ-BA-OS1-2018/016004, odvolaniu matky ako zákonnej zástupkyne maloletej proti rozhodnutiu riaditeľky ZŠ A. č. 289/2017 zo dňa 18.10.2017 vyhovel a napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že maloletá žalobkyňa v 1. rade sa neprijíma do Základnej školy A. do 4. ročníka od 16.10.2017 na školský rok 2017/2018. Maloletá aj napriek právoplatnému rozhodnutiu stále navštevovala ZŠ A.. Dňa 19.02.2018 riaditeľka Základnej školy A. opätovne vydala rozhodnutie o prijatí maloletej do 4. ročníka ZŠ A., nerešpektujúc rozhodnutie nadriadeného orgánu. Predmetné rozhodnutie bolo vydané napriek skutočnosti, že skoršie rozhodnutie o prijatí bolo odvolacím orgánom zmenené. Podľa názoru matky maloletej došlo v predmetnej veci k prekážke právoplatne rozhodnutej veci, v zmysle ktorej mala riaditeľka ZŠ A. konanie zastaviť. Vo veci prijatia maloletej do ZŠ A. bolo právoplatne rozhodnuté Okresným úradom Bratislava, odbor školstva, ktorý napadnuté rozhodnutie riaditeľky zo dňa 12.01.2017 zmenil tak, že maloletá sa do ZŠ A. neprijíma, pričom skutkový stav sa nezmenil. Pri vydávaní napádaného rozhodnutia zo dňa 19.02.2018 si riaditeľka ZŠ A. bola vedomá významných a rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa súdneho konania vo veci návratu maloletej do krajiny jej obvyklého pobytu (G.). Na Okresnom súde Bratislava I prebiehalo pod sp. zn. 3P/91/2017 konanie o návrat maloletej do krajiny jej obvyklého pobytu - G. republika. Okresný súd Bratislava I uznesením č. k. 3P/91/2017-276 zo dňa 29.06.2017 nariadil návrat maloletej do krajiny jej obvyklého pobytu do G.M. republiky. Zároveň nariadil otcovi, aby maloletú vrátil na územie G. republiky do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. V prípade, že otec maloletú do 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia nevráti na územie G. republiky, je matka oprávnená po uplynutí ustanovenej lehoty maloletú prevziať za účelom jej navrátenia do krajiny jej obvyklého pobytu, t. j. na územie G. republiky. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 20CoP/46/2017-487 zo dňa 18.09.2017 uznesenie Okresného súdu Bratislava I potvrdil. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I nadobudlo právoplatnosť dňa 06.10.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 20CoP/46/2017-487 zo dňa 18.09.2017 a vykonateľnosť vo výroku II. a III. dňa 21.10.2017. Riaditeľka ZŠ A. aj napriek právoplatne nariadenému návratu maloletej do G. vydala dňa 19.02.2018 rozhodnutie o prijatí maloletej do ZŠ A.. Riaditeľka tak vedome ignorovala právoplatné súdne rozhodnutie ako aj právoplatné rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor školstva, ako odvolacieho orgánu o neprijatí maloletej do ZŠ A.. Maloletá pred jej prestupom na ZŠ A. si plnila povinnú školskú dochádzku v Súkromnej základnej škole Y., C.E. XX, XXX XX C. a v tejto základnej škole nastúpila aj do 4. triedy. Maloletá túto súkromnú školu navštevovala v čase, keď sa nachádzala na území SR pred odchodom do G. a opäť po neoprávnenom zadržaní na území SR zo strany otca, t. j. od marca 2017 do októbra 2017. Okresný úrad Bratislava, odbor školstva, sa nestotožnil s tvrdením žalobcu v 2. rade - otca maloletej, že došlo k zmene skutkových okolností, a to tých, že maloletá po odhlásení zo súkromnej základnej školy Y. nemá kde plniť povinnú školskú dochádzku. V zmysle vyššie uvedených rozhodnutí bolo právoplatne rozhodnuté o navrátení maloletej do G., čiže maloletá si má kde plniť povinnú školskú dochádzku. O samotnom navrátení maloletej do G. bolo právoplatne rozhodnuté dňa 06.10.2017, z čoho vyplýva, že už v čase vydania prvého rozhodnutia o prijatí maloletej zo dňa 12.10.2017, č. 123/2017 bola táto skutočnosť riaditeľke ZŠ A. zrejmá. Žalovaný poukázal na to, že za zásadnú skutkovú okolnosť v tejto veci považoval ukončenie súdneho konania o navrátení maloletej. Žalovaný s poukazom na ust. § 30 ods. 1 písm. i) správneho poriadku, v zmysle ktorého správny orgán konanie zastaví, ak v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil, dospel k záveru, že v danom prípade došlo k naplneniu podmienok pre zastavenie konania. 4/ Žalovaný v poučení napadnutého rozhodnutia uviedol, že proti rozhodnutiu možno podať odvolanie podľa § 53 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov v lehote 15 dní od jeho oznámenia na konajúci správny orgán. Zároveň uviedol, že zákonnosť tohto rozhodnutia môže byť preskúmateľná súdom až po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov a nadobudnutí právoplatnosti. 5/ Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 6/ Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 7/ Podľa § 7 písm. a) SSP, správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená. 8/ Podľa § 27 ods. 1 SSP, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c). 9/ Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 10/ Podľa § 99 písm. f) SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca nevyčerpal pred podaním žaloby postupy ustanovené týmto zákonom pri jednotlivých typoch konania. 11/ Konanie v správnom súdnictve je potrebné považovať za prostriedok ultima ratio, t. j. ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov správnych vzťahov nastupuje až po zlyhaní všetkých zákonných prostriedkov nápravy v rámci administratívneho konania. Uvedené je zrejmé z celej konštrukcie Správneho súdneho poriadku, keď zákon napr. požaduje zo strany žalobcu vyčerpanie prípustných opravných prostriedkov a pripúšťa iba preskúmanie druhostupňových rozhodnutí orgánov verejnej správy, vylučuje zo súdneho prieskumu rozhodnutia orgánov verejnej správy predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania, ale tiež v ustanovení § 27 ods. 1 SSP upravuje povinnosť správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy posúdiť i zákonnosť skôr vydaného správneho rozhodnutia alebo opatrenia, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup. 12/ Stále je platná rímskoprávna zásada „vigilantibus iura scripta sunt", t.j. „práva patria bdelým", teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Správny súd nesmie nahrádzať odvolací správny orgán, ako je zrejmé z ustanovenia § 7 písm. a) SSP, keďže v správnom súdnictve je predmetom súdneho prieskumu zákonnosti až konečné administratívne rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov. V tomto konaní však žalobcovia napádajú prvostupňové administratívne rozhodnutie (rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor školstva, oddelenie špecializovaných činností č. OU-BA-OS3-2018/038703 zo dňa 23.04.2018). Takéto rozhodnutie nie je spôsobilým predmetom preskúmania súdom. Čiastkové rozhodnutia predbežnej povahy alebo tzv. podkladové rozhodnutia alebo opatrenia sa preskúmavajú až v spojení s konečným rozhodnutím, pretože samy osebe nevyvolávajú ujmu na právach. Tá sa prejaví až v spojení s konečným rozhodnutím. 13/ Nie bez významu bude potom potreba poukázať i na ústavnoprávne korene daného princípu, keď síce základným kameňom správneho súdnictva je ochrana základných práv a slobôd jednotlivca pred svojvôľou štátu a jeho výkonnej moci zverenej orgánom verejnej správy, avšak tiež správny súd nesmie extenzívne poňatou preskúmavacou činnosťou zasahovať do právomoci moci výkonnej. Cieľom takejto úpravy teda bude predísť situácii, kedy by súdy vstupovali do potenciálne neskončených správnych konaní preskúmaním procesných rozhodnutí, čoho dôsledkom by mohlo byť až narušenie trojdelenia moci. 14/ Na tomto mieste teda možno uzatvoriť, že správne súdy preskúmavajú až konečné rozhodnutia orgánov verejnej správy - bez ohľadu na ich formu, pričom inými rozhodnutiami, resp. postupmi orgánov verejnej správy predchádzajúcimi sa zaoberajú až v rámci preskúmania napadnutého konečného rozhodnutia. Správny súd teda v zásade preskúmava akýkoľvek akt, po ktorého vydaní už nemôže nasledovať ďalšie konanie a ktorého vydanie môže ukrátiť na právach žalobcu, resp. ktoré sa týka základných práv a slobôd žalobcu. 15/ V danom prípade malo byť predmetom preskúmania, ako si žalobou uplatnili žalobcovia, rozhodnutie žalovaného č. OU-BA-OS3-2018/038703 zo dňa 23.04.2018, ktorým žalovaný zastavil správne konanie vo veci prijatia žalobkyne v 1. rade do ZŠ A.. V zmysle poučenia o opravnom prostriedku bolo proti tomuto rozhodnutiu možné podať odvolanie podľa § 53 a nasl. správneho poriadku v lehote 15 dní od jeho oznámenia na konajúci správny orgán. 16/ Rozhodnutie o zastavení správneho konania je síce svojím charakterom procesným rozhodnutím, netýka sa však vedenia konania, ale ukončuje konanie bez meritórneho rozhodnutia. Zastavenie konania je jednou z foriem, ktorou sa správne konanie uzatvára konečným spôsobom. Dochádza k nemu v prípadoch ustanovených v správnom poriadku alebo v osobitných zákonoch z dôvodov, ktoré bránia pokračovať v konaní. Pri zastavení konania je správne konanie skončené skôr, než sa dospeje k meritórnemu rozhodnutiu vo veci samej. Keďže dôvody na zastavenie konania sú vymedzené taxatívne, ak sú splnené zákonné podmienky, správny orgán nemá inú možnosť. Voľná úvaha je v podstate vylúčená. Zastaviť správne konanie možno v ktoromkoľvek štádiu prvostupňového alebo druhostupňového konania. Ak správny orgán dospeje k záveru, že tu existuje niektorý z dôvodov na zastavenie konania, toto konanie obligatórne zastaví. Proti rozhodnutiu o zastavení konania možno zásadne podať odvolanie (prípady uvedené v § 30 ods. 1 písm. a), d), e), i) a j) správneho poriadku). 17/ Z vyššie opísaného postupu žalobcov pri podaní správnej žaloby je zrejmé, že žalobcovia sa nespravovali poučením obsiahnutým v napadnutom rozhodnutí a nepodali odvolanie (pozn. súdu: správnemu súdu táto skutočnosť z pripojených listinných dôkazov nie je známa), a teda nedodržali (nevyčerpali) postup podľa § 53 a nasl. správneho poriadku, ktorá skutočnosť má podľa § 99 ods. 1 písm. f) SSP za následok zastavenie konania o takto podanej správnej žalobe. 18/ Správny súd zdôrazňuje, že žalovaný napadnutým rozhodnutím nerozhodoval o odvolaní matky maloletej proti rozhodnutiu riaditeľky ZŠ Jakubov č. 84/137/2018 zo dňa 19.02.2018, ale dospel k záveru o existencii obligatórneho dôvodu na zastavenie konania. 19/ Pretože žalobcovia nevyčerpali pred podaním žaloby postup ustanovený Správnym súdnym poriadkom pri konaní o správnej žalobe a nepodali proti rozhodnutiu žalovaného odvolanie, správny súd za použitia § 99 ods. 1 písm. f) SSP konanie zastavil. 20/ Žalobcovia súčasne s podaním žaloby navrhli, aby súd priznal odkladný účinok správnej žaloby podľa § 185 SSP. Svoj návrh odôvodnil tým, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí žalobkyni v 1. rade značná ujma a nenapraviteľný následok. 21/ Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 22/ Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 23/ Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 24/ Súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 188 SSP zamietol návrh žalobcu, nakoľko neboli splnené a preukázané podmienky ust. § 185 písm. a/ SSP. 25/ O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. b) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie bolo zastavené a nebol zistený žiaden dôvod pre aplikáciu ust. § 171 ods. 1 SSP. 26/ Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).