Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2To/80/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201059 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Štift ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1018201059.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Štifta a členov Mgr. Marcely Kosovej a JUDr. Michala Valenta v trestnej veci obžalovaného V. X., stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a iné, o odvolaniach obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 6T/30/2016 zo dňa 10.4.2018, na verejnom zasadnutí konanom v Bratislave dňa 4.10.2018 takto r o z h o d o l : I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovanému V. X., nar. XX.XX.XXXX v X., trvale bytom X., F. B. XXXX/X, u k l a d á podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov. Podľa 50 ods. 2, § 51 ods. 4 písm. c) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu poškodenému Q. V., nar. XX.X.XXXX, vo výške 2.402,40 €. II. Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného V. X., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : J. Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 6T/30/2016 zo dňa 10.4.2018 bol obžalovaný V. X. uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona („Tr.zák.“) na skutkovom základe, že dňa 19.12.2015 v čase od 23.15 hod. do 23.37 hod. na Z. Q. v B. oproti banke G. na druhej strane cesty fyzicky napadol poškodeného Q. V. tým spôsobom, že po drobnej slovnej potýčke a vzájomnom sácaní sa, udrel poškodeného rukou do oblasti tváre, na čo si poškodený kľakol na zem a následne sa obžalovaný zahnal pravou nohou a kopol poškodeného do oblasti tváre, na čo poškodený spadol na zem, čím poškodenému Q. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J. XX, X., spôsobil viacpočetné pomliaždenie a odreniny tváre, viacpočetné pomliaždenie a odreniny krku a šije, viacpočetné pomliaždenie a odreniny prednej plochy hrudníka, pomliaždenie a odreninu chrbtovej plochy pravej ruky a otvorenú zlomeninu tela sánky s posunom úlomkov, teda ľahké poranenia s dobou liečenia neprevyšujúcou 42 dní. Za to bol obžalovanému uložený podľa § 156 ods. 1 Tr.zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j) Tr.zák. trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorého výkon bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr.zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Zároveň bola obžalovanému podľa § 51 ods. 4 písm. c) Tr.zák. uložená povinnosť spočívajúca v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku („Tr.por.“) bol obžalovaný zaviazaný k povinnosti nahradiť škodu poškodenému Q. V. vo výške 2.402,40 eur. Proti rozsudku podali odvolania v lehote ustanovenej v § 309 ods. 1 Tr.por. - obžalovaný priamo do zápisnice na hlavnom pojednávaní po vyhlásení rozhodnutia, ktoré odôvodnil písomnými podaniami doručenými na prvostupňový súd dňa 26.4.2018 a dňa 26.6.2018, - Okresná prokuratúra Bratislava I písomným podaním doručeným na prvostupňový súd dňa 16.4.2018, ktoré bolo následne odôvodnené písomným podaním zo dňa 20.6.2018. Obžalovaný odôvodnil podané odvolanie nasledovným spôsobom: „Odvolanie podávam voči výroku rozsudku o vine a treste a proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Skutkové zistenia a právne závery vyslovené prvostupňovým súdom v rozsudku považujem za nesprávne, nezákonné a zmätočné. Dokazovanie vykonané na hlavnom pojednávaní považujem za nedostatočné na zistenie skutkového stavu veci. Zároveň sa domnievam, že sa prvostupňový súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Výpoveď poškodeného a svedkov si v mnohom odporujú a podľa môjho názoru z nich nemožno jednoznačne logicky vyvodiť záver, že som spáchal prečin, ktorý sa mi kladie za vinu. Poškodený Q. V. si na samotný priebeh incidentu nepamätá a taktiež neuviedol, že by som ho počas incidentu kopol. Q. T. V. žiadny údajný kopanec z mojej strany voči poškodenému bezprostredne priamo nevidela a túto skutočnosť iba vyvodila a iba si ju osvojila z toho, čo jej údajne neskôr po celom incidente povedala svedkyňa X. F.. Túto časť svedeckej výpovede T. V. podľa môjho názoru nemožno vyhodnotiť ako usvedčujúci dôkaz voči mojej osobe, nakoľko tvrdenie niekoho iného, ktoré si následne svedok osvojí za predpokladu, že vnímanú udalosť bezprostredne priamo nevnímal svojimi zmyslami, nemožno považovať za objektívnu svedeckú výpoveď, ale iba osvojovanie si vnímaných udalostí niekým iným a ich následné reprodukovanie. Svedok K. A. vo svojej výpovedi potvrdil, že poškodený Q. V. svoj útok voči mojej osobe neustále stupňoval a taktiež údajný kopanec z mojej strany voči poškodenému nevidel. Aj zo svedeckej výpovede X. F. je zrejmé, že celý incident vyprovokoval a svoj útok voči mojej osobe neustále stupňoval poškodený. Táto svedkyňa je jedinou osobou, ktorá údajný kopanec poškodeného z mojej strany videla, pričom poškodený a ostatní svedkovia si o tomto údajnom kopanci buď nič nepamätajú, bezprostredne ho priamo nevideli, alebo sa o ňom vedeli vyjadriť len sprostredkovane, teda z počutia iných. Vzhľadom na uvedené mám za to, že je logicky nemožné, aby pri takom počte svedkov, ktorí boli bezprostredne priamo prítomní pri celom incidente, údajný kopanec videl iba jediný z nich. V dôsledku toho mám za to, že túto okolnosť je nevyhnutné vyhodnotiť in dubio pro reo. Z obsahu týchto svedeckých výpovedí okrem iného, teda jednoznačne nevyplýva skutočnosť, že by som konal či už v priamom alebo v nepriamom úmysle poškodenému akýmkoľvek spôsobom ublížiť na zdraví, teda nemožno hovoriť o tom, že by bola naplnená subjektívna stránka prečinu ublíženia na zdraví. Počas celého incidentu som konal v úmysle odvrátiť a zastaviť útok Q. V., ktorý útok voči mojej osobe neustále stupňoval. Vznik poranení poškodeného pripisujem mojej obrane voči útoku poškodeného voči mojej osobe, ktoré mohli vzniknúť vzájomným naťahovaním a úderom otvorenou dlaňou - fackou, ktorou som jeho útok odvrátil. Vzhľadom na uvedené mám za to, že moje konanie nemožno kvalifikovať ako prečin, ktorý sa mi kladie za vinu, ale ako konanie v nutnej obrane podľa § 25 Tr.zák. Za takejto situácie navrhujem, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušil a aby ma spod obžaloby oslobodil.“ V písomnom odôvodnení odvolania doručenom 26.4.2018 obžalovaný navyše uviedol, že „výrok o vine súd výhradne oprel len o závery znalca vyplývajúce z jeho znaleckého posudku a zistené jeho výsluchom na hlavnom pojednávaní. Súd sa taktiež dôkladne nevysporiadal s otázkou, či moje konanie naplnilo všetky obligatórne zákonné znaky oboch prečinov, ktoré sú mi kladené za vinu, nakoľko pri danom skutku vidím bezvýhradnú absenciu práve objektívnej stránky a subjektívnej stránky.“ Okresná prokuratúra Bratislava I podala odvolanie v neprospech obžalovaného proti výroku o treste a odôvodnila ho nasledovným spôsobom: „Konanie obžalovaného spočívajúce v kopnutí na zemi kľačiaceho poškodeného nohou do oblasti hlavy je potrebné v danom prípade označiť za neprimerane hrubé a agresívne správanie sa, kedy obžalovaný, hoci videl, že vzájomný fyzický konflikt bol ukončený a poškodený už nevyvíjal žiadne aktivity na jeho ďalšie pokračovanie, zavŕšil svoje konanie zvlášť hrubým a agresívnym spôsobom (kopnutie inzultovaného poškodeného kľačiaceho na zemi do oblasti hlavy), následkom ktorého poškodený utrpel otvorenú zlomeninu tela sánky s posunom úlomkov, ktoré si vyžiadali operačný zákrok. V kontexte charakteru a spôsobu priebehu relevantných skutkových okolností a ich následku, zohľadňujúc zistenú formu zavinenia, ako aj samotnú osobu obžalovaného, nie je možné považovať okresným súdom uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s určenou skúšobnou dobou na 18 mesiacov za dostačujúci z hľadiska dosiahnutia a naplnenia účelu trestu. Hoci okresný súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery inak správne posúdil osobu obžalovaného z hľadiska jeho doterajšieho spôsobu života, avšak podcenil spôsob spáchania činu a jeho následok v kontexte formy zavinenia (úmyselné kopnutie kľačiaceho poškodeného do oblasti hlavy), keď uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Z hľadiska dosiahnutia účelu trestu, v kontexte jeho funkcií (ochranná, represívna, a funkcia individuálnej a generálnej prevencie), je okresným súdom uložený podmienečný trest odňatia slobody vzhľadom na hore uvedené skutočnosti neprimerane mierny, teda individualizácia trestu v tomto konkrétnom prípade nevyjadruje potrebnú mieru represie a rovnako tak nespĺňa ani podmienky individuálnej (absencia výchovného pôsobenia na obžalovaného, aby viedol riadny život), ani generálnej prevencie (absentuje výchovný účinok vo vzťahu k spoločnosti). Len okrajovo je potrebné poukázať na neúplnosť výroku podľa § 51 ods. 4 písm. c) Tr.zák., kedy súd inak správne túto povinnosť uložil, avšak nešpecifikoval presnú výšku škody, ktorú má obžalovaný v priebehu skúšobnej doby nahradiť. Bez uvedenej špecifikácie výšky škody nie je možné považovať takýto výrok za riadne vykonateľný. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti je zrejmé, že výrok okresného súdu o treste uloženom obžalovanému je nesprávny. Z hľadiska dosiahnutia a naplnenia účelu trestu v kontexte všetkých jeho funkcií mal okresný súd v predmetnej trestnej veci, vzhľadom na uznanie viny obžalovaného, uložiť menovanému obžalovanému trest odňatia slobody nad úrovňou dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby, t. j. vo výmere aspoň 8 mesiacov. Samotná dĺžka okresným súdom určenej skúšobnej doby (t. j. 18 mesiacov) je v zásade akceptovateľná. Na základe uvedených skutočností navrhujem, aby Krajský súd v Bratislave odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu v časti týkajúcej sa výroku o treste postupom podľa § 321 ods. 1 písm. e), § 321 ods. 2 veta prvá Tr.por. zrušil a podľa § 322 ods. 3 Tr.por. vo veci sám rozhodol rozsudkom a uložil mu primeraný podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov s určenou skúšobnou dobou na 18 mesiacov pri súčasnom uložení povinnosti obžalovanému spočívajúcej v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu vo výške 2.402,40 eur.“ Spis bol tunajšiemu súdu predložený na rozhodnutie o odvolaniach dňa 25.7.2018. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátorka uviedla, že sa pridržiava písomne podaného odvolania, ktoré smeruje voči výroku o treste a v tomto ohľade navrhuje, aby bol napadnutý rozsudok zrušený a obžalovanému uložený prísnejší podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov so skúšobnou dobou 18 mesiacov spolu s povinnosťou nahradiť poškodenému spôsobenú škodu v skúšobnej dobe. Čo sa týka odvolania obžalovaného, má za to, že prvostupňový súd správne zistil skutkový stav, v napadnutom rozhodnutí sa vysporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami ohľadom rozhodnutia a navrhuje, aby bolo odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuté. Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že sa pridržiava svojho odvolania, je nevinný. Poškodený mu nedal odpoveď na otázku, prečo bol z jeho strany napadnutý. Svedok A., ktorý bol pri tom konflikte pri nich, nevidel zo strany obžalovaného žiadny kopanec. Ďalej uviedol, že prečo túto celú vec neriešil samotný poškodený V., ale to riešila jeho matka, čo vie od samotných svedkov. Žiada, aby bol oslobodený. Odvolanie prokuratúry navrhol zamietnuť. Podľa § 317 ods. 1 Tr.por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr.por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona. Podľa § 321 ods. 2 Tr.por. ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr.zák. súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Podľa § 50 ods. 1 Tr.zák. pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určí súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Podľa § 50 ods. 2 Tr.zák. v rámci povolenia podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody môže súd páchateľovi uložiť aj primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 <aspi://module='ASPI'&link='300/2005%20Z.z.%252351'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a <aspi:// module='ASPI'&link='300/2005%20Z.z.%252351'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život, ktorých kontrolu vykonáva probačný a mediačný úradník; spravidla mu uloží, aby podľa svojich schopností nahradil škodu spôsobenú trestným činom. Ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu, môže súd nariadiť kontrolu uložených primeraných obmedzení alebo povinností technickými prostriedkami, ak takáto kontrola nebola doposiaľ nariadená. Podľa § 51 ods. 4 písm. c) Tr.zák. povinnosti spočívajú najmä v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu. Podľa § 156 ods. 1 Tr.zák. kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky. Odvolací súd na základe podaných odvolaní najprv posudzoval, či nie sú splnené podmienky pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr.por., pričom také skutočnosti nezistil. Zo spisového materiálu a z vyjadrení strán na verejnom zasadnutí konanom na odvolacom súde vyplýva, že rozsudok prvostupňového súdu bol napadnutý odvolaniami podanými obžalovaným a prokurátorom, a to v prípade odvolania podaného obžalovaným aj proti výroku o vine, čím odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku v celom rozsahu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Odvolací súd pritom zistil, že odvolanie obžalovaného je nedôvodné a odvolanie prokurátora je sčasti dôvodné. V prejednávanej veci bola Okresnou prokuratúrou Bratislava I podaná na Okresný súd Bratislava I dňa 12.7.2016 obžaloba č. k. 2Pv 27/16/1101-14 zo dňa 11.7.2016 na V. X. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr.zák. na skutkovom základe v nej uvedenom, pričom vec bola na Okresnom súde Bratislava I prijatá pod sp. zn. 6T/30/2016. O podanej obžalobe rozhodol prvýkrát prvostupňový súd trestným rozkazom sp.zn. 6T/30/2016 zo dňa 26.8.2016, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným zo žalovaných prečinov na skutkovom a právnom základe uvedenom v obžalobe a bol mu uložený peňažný trest vo výmere 600 eur, v prípade jeho úmyselného zmarenia náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace, ako aj povinnosť nahradiť škodu poškodenému vo výške 2.402,40 eur. Proti trestnému rozkazu podala odpor Okresná prokuratúra Bratislava I. Druhýkrát bolo o podanej obžalobe rozhodnuté prvostupňovým súdom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.1.2017 (hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného a bola na ňom prečítaná výpoveď obžalovaného z prípravného konania, bol vypočutý poškodený Q. V., boli prečítané svedecké výpovede z prípravného konania X. F., K. A. a T. V., znalecký posudok z odvetvia chirurgia a traumatológia a listinné dôkazy), na ktorom bol obžalovaný rozsudkom sp.zn. 6T/30/2016 uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr.zák. na skutkovom základe v ňom uvedenom s uložením úhrnného podmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov so skúšobnou dobou 2 roky s uloženou povinnosťou podľa § 51 ods. 4 písm. c) Tr.zák. nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu a podľa § 287 ods. 1 Tr.por. bol obžalovaný zaviazaný nahradiť škodu poškodenému vo výške 2.402,40 eur. Tento rozsudok bol na základe odvolania obžalovaného uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 3To/56/2017 zo dňa 8.8.2017 zrušený v celom rozsahu podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. c) Tr.por. a vec bola podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vrátená prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, pričom dôvodom pre vydanie zrušovacieho rozhodnutia odvolacieho súdu bol nesprávny procesný postup prvostupňového súdu pri vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní ohľadom prečítania znaleckého posudku z odvetvia chirurgia a traumatológia, ako aj nutnosť riadneho posúdenia toho, či obžalovaný naplnil zákonné znaky oboch prečinov uvedených v obžalobe a prvostupňovému súdu bolo uložené, aby bol predmetný znalec osobne na hlavnom pojednávaní vypočutý (pokiaľ nebudú splnené zákonné podmienky na prečítanie znaleckého posudku) a aby bolo umožnené sa k veci vyjadriť obžalovanému, ktorý sa na hlavnom pojednávaní pôvodne nezúčastnil. Odvolací súd zistil, že prvostupňový súd jeho zrušovacie rozhodnutie rešpektoval a na hlavnom pojednávaní dňa 10.4.2018 bol vypočutý obžalovaný a znalec z odvetvia chirurgie a traumatológie MUDr. F. V., X.., boli prečítané aktualizovaný odpis registra trestov a výpis z registra priestupkov ohľadom obžalovaného, strany nemali návrhy na doplnenie dokazovania a po záverečných rečiach a poslednom slove bolo o obžalobe rozhodnuté spôsobom uvedeným na začiatku tohto odôvodnenia. Odvolací súd po posúdení prejednávanej veci uvádza k jednotlivým výrokom napadnutého rozhodnutia nasledujúce skutočnosti. I. K výroku, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania trestnej činnosti Ku konaniu na prvostupňovom súde odvolací súd uvádza, že obžalovanému a poškodenému bola riadne doručená obžaloba a výzva na vykonanie dôkazov podľa § 240 ods. 3, ods. 4 Tr.por., pričom spolu s prokurátorom boli aj riadne predvolaní resp. upovedomení o termíne hlavného pojednávania, ktoré bolo vykonané v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku a prvostupňový súd v konaní a rozhodovaní rešpektoval zásadu náležitého zistenia skutkového stavu v zmysle § 2 ods. 10 Tr.por. a zásadu voľného hodnotenia dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 Tr.por. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku jasne, zrozumiteľne a dostatočne určitým spôsobom rozviedol, ktoré skutočnosti mal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako sa vyrovnal s obhajobou a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a rovnako aj v otázke trestu a náhrady škody. Odvolací súd v súlade s napadnutým rozsudkom prvostupňového súdu musí konštatovať, že vykonaným dokazovaním na prvostupňovom súde bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané spáchanie skutku obžalovaným, ktorého konanie zároveň napĺňa všetky znaky trestného činu uvedeného v napadnutom rozsudku - prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.zák., keďže obžalovaný v mieste, čase a spôsobom uvedeným v skutkovej vete napadnutého rozsudku úmyselným konaním spôsobil poškodenému Q. V. zranenia uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku vrátane otvorenej zlomeniny tela sánky s posunom úlomkov, ktoré ako najzávažnejšie zo spôsobených zranení vykazovalo všetky zákonné znaky ublíženia na zdraví uvedené v § 123 ods. 2 Tr.zák., keďže išlo o také poškodenie zdravia poškodeného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske ošetrenie a liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Obžalovaný konal pri spôsobení zranení poškodeného s poukazom na vznik zlomeniny sánky minimálne formou nepriameho úmyslu podľa § 15 písm. b) Tr.zák., keďže obžalovaný vzhľadom na použitú intenzitu násilia voči poškodenému a spôsob vedenia fyzického ataku obžalovaným, ktorý smeroval do oblasti tváre poškodeného, musel vedieť, že svojim konaním môže poškodenému spôsobiť ublíženie na zdraví a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Odvolací súd ohľadom výroku, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným, poukazuje na správne zistené skutkové a z nich odvodené právne závery prvostupňového súdu uvedené v napadnutom rozsudku, na ktoré sa v plnom rozsahu odvoláva, pričom odvolací súd z nich zdôrazňuje, resp. dopĺňa ich nasledovnými skutočnosťami. Ohľadom vyhodnotenia zranenia poškodeného ako ublíženia na zdraví odvolací súd poukazuje najmä na znalecký posudok z odvetvia chirurgie a traumatológie a výpoveď znalca F.. F. V., X.. na hlavnom pojednávaní, podľa ktorých zranenie poškodeného vznikli opakovaným úderom tupým pevným predmetom strednej intenzity a zlomenina sánky (najzávažnejšie zranenie) jedným úderom vysokej intenzity so zvýšeným dôrazom, mohlo ísť o opakované údery rukou zovretou v päsť a úder na oblasť sánky mohol byť spôsobený kopnutím, pričom išlo o čerstvé zranenia a neboli staršieho pôvodu, poškodený bol ohľadom vzniknutých zranení hospitalizovaný po dobu 3 dní za účelom operačného riešenia zlomeniny sánky a následne v ďalšom priebehu liečby absolvoval odborné lekárske kontroly ambulantnou formou, primeraná doba liečenia zranení, ktoré boli spôsobené poškodenému, je priemerne 5-6 týždňov, poškodený bol obmedzovaný v obvyklom spôsobe života okrem nevyhnutnej nemocničnej hospitalizácie za účelom operácie aj v bežných činnostiach (hygienické úkony, stravovanie), a to najmä v tom, že počas prvých 4-5 týždňoch mohol prijímať len tekutú a kašovitú potravu. Z výpovedí poškodeného Q. V. a svedkov X. F., T. V. a K. A., ako aj z ambulantnej správy - nálezu R. nemocnice B., Z. Q. F., F. ul., I. C. kliniky zo dňa 20.12.2015 (č.l. 51), je zrejmé, že zranenie poškodeného Q. V. muselo byť spôsobené práve pred polnocou dňa 19.12.2015 pri konflikte, ktorý mal s obžalovaným. Z výpovedí poškodeného a uvedených svedkov vyplýva, že poškodenému Q. V. po fyzickom ataku zo strany obžalovaného tiekla z oblasti úst krv, pričom priamo z miesta, kde došlo k jeho zraneniu, bol odvezený sanitkou (RZP) do nemocnice, kde bol ošetrený na pohotovostnej ambulancii o 00.42 hod. dňa 20.12.2015 a následne aj hospitalizovaný a bola vykonaná operácia zlomeniny sánky poškodeného. Miesto a čas prvotného ošetrenia poškodeného a následná hospitalizácia a operácia vyplýva aj z obsahu znaleckého posudku z odvetvia chirurgie a traumatológie, podľa ktorého pritom zranenia poškodeného neboli staršieho pôvodu. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že nikto ďalší, okrem obžalovaného, nebol v daný čas a na danom mieste v takom fyzickom kontakte s poškodeným, aby mu mohol spôsobiť predmetné zranenia s poukazom na zlomeninu sánky, takže tieto museli byť logicky spôsobené práve obžalovaným. Pokiaľ obžalovaný uvádzal, že zranenia poškodeného mohli vzniknúť tak, že v rámci potyčky s poškodeným na neho stúpil alebo pri páde poškodeného na zem, resp. že mohol do poškodeného nechtiac zakopnúť alebo úderom otvorenou dlaňou, tak uvedené tvrdenia obžalovaného, ktoré odvolací súd vyhodnotil ako jeho účelovú obranu nemajúcu zodpovedajúci podklad vo vykonanom dokazovaní, sú vylúčené vzhľadom na rozsah a druh spôsobeného zranenia s dôrazom na spôsobenú zlomeninu sánky. Samotný znalec F.. F. V., PhD. na hlavnom pojednávaní uviedol, že otvorená zlomenina sánky s posunom úlomkov u poškodeného nemohla vzniknúť pádom z výšky stojaceho človeka, resp. takým spôsobom, ako ho opísal vo výpovedi obžalovaný, pričom zlomenina sánky vznikla úderom vysokej intenzity so zvýšeným dôrazom a mohla byť spôsobená kopnutím nohou. Z výpovede svedkyne X. F. jednoznačne vyplýva, že videla ako obžalovaný kopol poškodeného do tváre s tým, že poškodenému neskutočne tiekla krv z úst a odvolací súd nezistil žiadnu takú relevantnú okolnosť, ktorá by nasvedčovala, že by táto svedkyňa vo výpovedi mala uvádzať nepravdu a vystavovať sa tak možnému trestnému stíhaniu pre trestný čin krivej výpovede a krivej prísahy. Q. T. V. síce nevidela samotné kopnutie zo strany obžalovaného, čo však bolo spôsobené tým, že bola na zemi po predošlom fyzickom ataku zo strany obžalovaného a nepozerala sa, čo sa tam deje, pričom však z jej výpovede vyplýva, že svedkyňa F. jej bezprostredne mala povedať, že obžalovaný kopol poškodeného do úst (vzhľadom na ďalšie uvádzané dôkazy je v tomto ohľade nepodstatné, že v tejto časti nie je možné posúdiť výpoveď svedkyne ako priame svedectvo). Poškodený V. V. si síce nepamätal samotný fyzický atak obžalovaného, ktorý viedol k zlomenine sánky, čo bolo však podľa jeho výpovede spôsobené tým, že odpadol a mal po ňom „okno“, pričom sa prebral na zemi a bol krvavý. Pokiaľ svedok K. A. vypovedal, že nevidel kopnutie zo strany obžalovaného, tak treba uviesť, že z výpovede tohto svedka vyplýva, že s obžalovaným je v kamarátskom vzťahu, takže jeho výpoveď o tom, že kopnutie nevidel, musela byť tým poznačená a takto ju bolo nutné aj vyhodnotiť, keďže z vykonaných dôkazov vyplýva, že zranenie poškodeného mohol spôsobiť jedine obžalovaný a na vznik zlomeniny sánky (ako najzávažnejšieho zranenia poškodeného) bola nutná vysoká intenzita úderu so zvýšeným dôrazom a nemohla byť spôsobená vzájomným naťahovaním a úderom otvorenou dlaňou, zakopnutím, stúpnutím na poškodeného alebo pádom poškodeného na zem ako to tvrdil obžalovaný. Vzhľadom na uvedené skutočnosti boli za nedôvodné vyhodnotené odvolacie námietky obžalovaného poukazujúce, že bol nedostatočne zistený skutkový stav a že sa v konaní súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, resp. že obžalovaný nekonal v úmysle poškodenému ublížiť na zdraví. Pokiaľ obžalovaný uvádzal, že konal v nutnej obrane, tak také jeho tvrdenie z vykonaného dokazovania nevyplýva a odvolací súd k tomu uvádza nasledovné. Z výpovedí nielen poškodeného a svedkov X. F. a K. A., ale aj samotného obžalovaného vyplýva, že konflikt medzi obžalovaným a poškodeným nebol jednorazový akt, ale trval určitý čas. Poškodený vypovedal, že sa s obžalovaným handrkovali, doťahovali, svedok A. bol medzi nimi a popri tom sa presúvali smerom vyššie. Q. F. uviedla, že obžalovaný a poškodený sa stále naťahovali, svedok A. uviedol, že konflikt sa začal už na Z.. Q. niekde pri pamätníku až pokiaľ neprišli hore k Obchodnej ulici a skutočnosť, že fyzický konflikt obžalovaného s poškodeným mal určité trvanie, vyplýva aj z výpovede samotného obžalovaného. Z výpovedí jednotlivých svedkov, poškodeného a obžalovaného vyplýva, že fyzický konflikt medzi obžalovaným a poškodeným bol vzájomný a v tomto ohľade nie je určujúce, kto a za akých okolností konflikt vyvolal (v napadnutom rozsudku je uznaná vina iba za prečin ublíženia na zdraví, nie však za prečin výtržníctva). Z výpovedí X. F. a K. A. vyplýva, že obžalovaný poškodenému hovoril, že ak ho ešte raz udrie, tak mu to vráti, svedok K. A. ďalej uviedol, že celý čas obžalovaného sácal a ťahal preč od poškodeného. Z týchto skutočností jednoznačne vyplýva, že nie je možné hovoriť v prípade konania obžalovaného o nutnej obrane, fyzický konflikt obžalovaného a poškodeného bol vzájomný a každý z nich zodpovedal za prípadné zranenie, ktoré by spôsobil druhému účastníkovi konfliktu. Obžalovaný konflikt ukončil tým, že použil voči poškodenému úder vysokej intenzity so zvýšeným dôrazom, ktorým poškodenému spôsobil zlomeninu sánky, pričom podľa výpovede svedkyne F. si mal poškodený po údere obžalovaného kľaknúť na kolená a obžalovaný ho mal vtedy kopnúť do tváre. Z toho je zrejmé, že zlomenina sánky poškodeného nemohla byť spôsobená pri odvracaní priamo hroziaceho alebo trvajúceho útoku na záujem chránený Trestným zákonom a táto odvolacia námietka obžalovaného bola vyhodnotená odvolacím súdom za nedôvodnú. Rovnako bola za nedôvodnú vyhodnotená odvolacia námietka obžalovaného, že sa súd nevysporiadal s otázkou, či jeho konanie naplnilo všetky znaky oboch prečinov, pre ktoré bola podaná obžaloba, keďže prvostupňový súd uznal obžalovaného vinným iba z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.zák. a v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol konkrétne skutočnosti, ktorého ho viedli k tomu, že konanie obžalovaného nenapĺňalo aj skutkovú podstatu druhého z trestných činov uvedených v podanej obžalobe, prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr.zák. K vyjadreniu obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu ohľadom toho, že túto vec nechcel riešiť samotný poškodený Q. V., ale jeho matka, odvolací súd uvádza, že pre posúdenie veci to nie je určujúce, pričom zo spisu vyplýva opak, keďže trestné oznámenie v tejto veci podával dňa 20.12.2015 poškodený Q. V.. II. K výroku o treste Trestný zákon vo viacerých ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov, a to jednak pri zásadách ukladania trestov, jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov. Základnými ustanoveniami, ktoré musí súd pri ukladaní trestu zohľadniť je účel trestu (§ 34 ods. 1 Tr.zák.) a vymedzenie okolností, na ktoré musí súd prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery (§ 34 ods. 4 Tr.zák.). Účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represívny prvok) a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život (prvok individuálnej prevencie) a súčasne iných odradil od páchania trestných činov (prvok generálnej prevencie), pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1 Tr.zák.). Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby (34 ods. 3 a ods. 4 Tr.zák.). Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov. Trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.zák. je úmyselným trestným činom, za ktorý Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov (zákonom ustanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody v § 156 ods. 1 Tr.zák. je 6 mesiacov až 2 roky), t. j. ide o prečin (§ 10 ods. 1 písm. b/ Tr.zák.). Teda v prípade spáchania uvedeného trestného činu zákonodarca ustanovil s poukazom na § 34 ods. 6 Tr.zák. (za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd vždy uložiť aj trest odňatia slobody), že súd nemusí povinne ukladať trest odňatia slobody (či už vo forme podmienečného odkladu jeho výkonu alebo ako nepodmienečný), ale môže uložiť iný druh trestu. Prvostupňový súd obžalovanému uložil podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so skúšobnou dobou 18 mesiacov spolu s povinnosťou nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu, a to pri priznaní poľahčujúcej okolností podľa § 36 písm. j) Tr.zák., teda že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Odvolací súd k tomu uvádza, že pri takto uloženom treste obžalovanému došlo zo strany prvostupňového súdu napadnutým rozsudkom k porušeniu ustanovenia Trestného zákona, čo zakladalo dôvod zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr.por. a uvedené vyplýva z nasledujúcich skutočností. Odvolací súd ohľadom osoby obžalovaného zo spisu zistil, že obžalovaný je slobodný, bezdetný, zamestnaný, doteraz súdne netrestaný, pričom sa pred skutkom dopustil troch priestupkov na úseku cestnej premávky a jedného priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Z pohľadu okolností prípadu je treba uviesť, že obžalovaný poškodenému spôsobil otvorenú zlomeninu tela sánky s posunom úlomkov ako najzávažnejšie zranenie, a to tým, že kľačiaceho poškodeného kopol do oblasti tváre. Ďalej je však treba uviesť, že fyzický konflikt medzi obžalovaným a poškodeným bol vzájomný a zo spisu vyplýva, že fyzicky atakoval najprv poškodený obžalovaného. Po posúdení týchto skutočností odvolací súd uvádza, že z pohľadu druhu trestu zodpovedá účelu trestu uloženie podmienečného trestu odňatia slobody, keďže na jednej strane treba obžalovaného ponechať pod určitým dohľadom, resp. hrozbou možnosti nariadenia výkonu trestu odňatia slobody, aby z jeho strany opätovne nedošlo k ďalšiemu protiprávnemu konaniu spočívajúcemu najmä vo fyzickom atakovaní inej osoby (obžalovaný v minulosti spáchal priestupok proti občianskemu spolunažívaniu spočívajúci v opakovanom údere päsťou do oblasti tváre inej osoby), na druhej strane vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a jeho nápravu priamo výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Určená skúšobná doba 18 mesiacov je pritom dostatočná na to, aby bolo posúdené, či obžalovaný bude viesť riadny život a nedopustí sa ďalšieho protiprávneho konania alebo prevládnu v jeho konaní a správaní protiprávne prvky a bude nutné nariadiť výkon uloženého trestu odňatia slobody. Odvolací súd z pohľadu výmery uloženého trestu odňatia slobody uvádza, že v napadnutom rozsudku prvostupňový súd u obžalovaného nesprávne posúdil existenciu poľahčujúcich okolností. Obžalovaný je osobou, ktorá pred spáchaním trestného činu opakovane spáchala priestupky, a to aj priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, takže obžalovanému prvostupňovým súdom priznaná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr.zák. (obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život) bola nesprávna a v rozpore so zákonom. Vedenie riadneho života nie je možné hodnotiť len úzko vo vzťahu, či už bola daná osoba odsúdená v trestnom konaní, ale osobu treba hodnotiť z pohľadu dodržiavania právneho poriadku ako celku. Pokiaľ sa obžalovaný pred spáchaním trestného činu opakovane dopustil priestupkov, nie je možné konštatovať ohľadom jeho osoby, že viedol riadny život. Z týchto dôvodov nebola obžalovanému odvolacím súdom táto poľahčujúca okolnosť priznaná. Správne prvostupňový súd u obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Prvostupňový súd obžalovanému uložil podmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby vo výmere 6 mesiacov, zatiaľ čo prokurátor žiadal uložiť tento trest vo výmere aspoň 8 mesiacov, čo zdôvodnil spôsobom, akým bol skutok spáchaný. Odvolací súd je toho názoru, že uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu na samej dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby vo výmere 6 mesiacov zodpovedá závažnosti spáchaného prečinu a okolnostiam, za ktorých bol spáchaný, ktoré sú rozvedené vyššie, ako aj osobe obžalovaného, ktorý je doteraz osobou súdne netrestanou. Odvolací súd na základe uvedeného musí skonštatovať, že prvostupňovým súdom uložený trest je v súlade so zákonom, vecne správny a zodpovedá účelu trestu, je primeraný a spravodlivý a odvolací súd nezistil žiadne také podstatné skutočnosti, ktoré by viedli k nutnosti jeho zmeny. Odvolací súd obžalovaného upozorňuje, aby počas skúšobnej doby viedol riadny život, v opačnom prípade podľa Trestného zákona súd rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že sa vykoná uložený trest odňatia slobody, ktorý bol podmienečne odložený. Odvolanie prokurátora teda v časti, v ktorej žiadal uložiť prísnejší trest, bolo nedôvodné, pričom však bolo dôvodné v tej časti, v ktorej poukazoval na neúplnosť výroku o uloženej povinnosti obžalovanému nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu. Táto povinnosť bola odvolacím súdom v tomto rozhodnutí bližšie špecifikovaná jednak z pohľadu určenia osoby poškodeného, ktorému treba škodu nahradiť, jednak z pohľadu určenia výšky škody, ktorú má obžalovaný nahradiť (bez ohľadu na skutočnosť, že uvedené vyplýva z výroku o náhrade škody v napadnutom rozsudku, ktorý zostal nedotknutý týmto rozhodnutím) tak, aby bola uložená povinnosť obžalovanému vykonateľná a v ďalšom konaní jej splnenie resp. nesplnenie aj bez rozporov preskúmateľné, pričom zároveň bolo doplnené do výroku aj ustanovenie § 50 ods. 2 Tr.zák., ktoré upravuje možnosť uloženia primeraných povinností a obmedzení pri uložení podmienečného trestu odňatia slobody. III. K výroku o náhrade škody. V napadnutom rozsudku uložená povinnosť obžalovanému nahradiť škodu poškodenému Q. V. v sume 2.402,40 eur z titulu náhrady za bolesť je v súlade so zákonom. K spôsobeniu škody došlo úmyselným protiprávnym konaním obžalovaného, bolo preukázané spôsobenie škody v predmetnej výške, medzi konaním obžalovaného a spôsobenou škodou je príčinná súvislosť a poškodený si náhradu škody uplatnil riadne a včas, t. j. čo do dôvodu a výšky a do skončenia vyšetrovania (výsluch poškodeného v prípravnom konaní). K výške náhrady škody odvolací súd uvádza, že v napadnutom rozsudku je presne špecifikované, ako k nej prvostupňový súd dospel a odvolací súd sa s jeho závermi stotožňuje bez potreby ich opakovania v tomto rozhodnutí a nezistil žiadnu takú relevantnú skutočnosť, ktorá by zakladala nutnosť zmeny resp. zrušenia tohto výroku napadnutého rozsudku. Zhrnutím odvolací súd uvádza, že pochybenie prvostupňového súdu vo výroku o treste malo za následok na základe prokurátorom podaného odvolania nutnosť zrušiť napadnutý rozsudok v tomto výroku a rozhodnutie o tom rozsudkom odvolacím súdom (bod I. výroku tohto rozsudku), keďže nové rozhodnutie bolo možné urobiť na podklade skutkového stavu správne zisteného v napadnutom rozsudku, pričom v ostatných výrokoch zostal napadnutý rozsudok nedotknutý. Zároveň bolo odvolacím súdom odvolanie obžalovaného zamietnuté podľa § 319 Tr.por. vzhľadom k tomu, že bolo nedôvodné (bod II. výroku tohto rozsudku). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.