Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Sa/67/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201154 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1018201154.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave ako správny súd, samosudkyňou JUDr. Martou Barkovou, v právnej veci žalobcu: A. I., E.. XX.XX.XXXX, Š. Z.E. J. X., J. I. B., K. A. XX, J. X., právne zastúpený advokátskou kanceláriou: Siman Hrubčín, s.r.o., so sídlom Wolkrova 2, 851 01 Bratislava, IČO: 50 454 242 proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Krížna 44, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného vo veci administratívneho vyhostenia č.: PPZ-HCP- BA2-2018/001713-020 zo dňa 20.06.2018, konajúc o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku podanej žalobe zo dňa 15.08.2018 takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave p r i z n á v a žalobe zo dňa 15.08.2018 vo veci administratívneho vyhostenia žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného č.: PPZ-HCP-BA2-2018/001713-020 zo dňa 20.06.2018 odkladný účinok. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou zo dňa 15.08.2018 podanou prostredníctvom právneho zástupcu, doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „správny súd“), dňa 16.08.2018, domáha preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č.: PPZ-HCP-BA2-2018/001713-020 zo dňa 20.06.2018 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Trnava č.p.:PPZ-HCP-BA9-164-013/2017-AV zo dňa 22.10.2017, v spojení s jeho úradnou opravou zo dňa 06.12.2017, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol o administratívnom vyhostení žalobcu do Českej republiky so zákazom vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu 3 roky, pričom určil lehotu na vycestovanie jeden deň od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie č.: PPZ-HCP-BA2-2018/001713-020 zo dňa 20.06.2018 nadobudlo právoplatnosť dňa 09.07.2018. 2. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 21.10.2017 mal vystúpiť ako člen hudobnej skupiny Sumbu Brothers, na hudobnom festivale Roctober Beer v obci Plavecký Mikuláš. O 19.15 hod., ešte pred samotným začatím vystúpenia uvedenej hudobnej skupiny, bol žalobca predvedený Národnou kriminálnou agentúrou Prezídia PZ z dôvodu, že ako člen hudobnej skupiny Sumbu Brothers má mať vo svojom repertoári skladby, ktoré otvorene podnecujú k násiliu alebo propagujú a podporujú neonacistické hnutia a používajú symboly, ktoré poukazujú na jeho pravicovú extrémistickú orientáciu. Žalobca pred správnym orgánom uviedol, že hudobná skupina Sumbu Brothers nesmeruje k pravicovej extrémistickej orientácii, nie je podporovateľom pravicovej extrémistickej orientácie, a uvedená hudobná skupina nepoužíva žiadnu symboliku smerujúcu k pravicovej extrémistickej orientácii hudobnej skupiny. Rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície PZ Trnava o administratívnom vyhostení a zákaze vstupu z 22.10.2017 sp. zn.: PPZ-HCP-BA9-164-013/2017-AV, bol žalobca administratívne vyhostený do Českej republiky, s určením zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 3 (troch) rokov a určením lehoty na vycestovanie z územia Slovenskej republiky 1 (jeden) deň od vykonateľnosti tohto rozhodnutia. Správny orgán 1. stupňa odôvodnil rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobcu tým, že hudobná skupina v ktorej mal účinkovať, je známa na hudobnej scéne neonacistického hnutia, v repertoári má skladby poukazujúce na pravicovú extrémistickú orientáciu, na základe získaných poznatkov členovia skupiny verejne používajú symboliku poukazujúcu na extrémistickú pravicovú orientáciu a ako člen hudobnej skupiny Sumbu Brothers sa má zúčastňovať na podujatiach, ktoré sú známe extrémistickou pravicovou orientáciou. Formou úradnej opravy rozhodnutia sp. zn.: PPZ-HCP-BA9-164-013/2017-AV, zo dňa 07.12.2017, po odvolaní žalobcu, správny orgán 1. stupňa zmenil pôvodné rozhodnutie vo výroku tak, že žalobcovi uložil zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov EÚ na dobu 3 rokov. Žalobca napadol rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa odvolaním a žiadal ho ako nezákonné zrušiť a to z dôvodov, že podstatným dôvodom odvolania bola nezákonnosť rozhodnutia spočívajúca v prijatí právnych záverov, ktoré nevyplývali zo skutkového stavu, resp. nevyplývali zo žiadnych konkrétnych vykonaných dôkazov. Jediným dôkazom, ktorý bol v predmetnom konaní riadne vykonaný, bol výsluch žalobcu, ktorý uviedol, že na Slovensko prišiel za účelom dovolenky, poprel extrémistické zameranie hudobnej skupiny Sumbu Brothers, poprel pravicovo extrémistické smerovanie skupiny ako aj používanie pravicovo extrémistických symbolov. Žalovaný nikdy nebol na území Slovenskej republiky postihnutý za žiadny trestný čin, nikdy sa na území SR nedopustil protiprávneho konania a preto je pre Slovenskú republiku bezúhonným občanom EÚ. Žalobca poukázal tiež na nezákonnosť zmeny výroku prvostupňového rozhodnutia spôsobom „úradnej opravy vo výroku rozhodnutia“, ktorým správny orgán rozšírením zákazu vstupu aj na územia všetkých štátov EÚ sprísnil postih žalobcu a tak nepochybne výrazne zasiahol do jeho práv (právo na súkromie, na slobodu pohybu, pobytu) formou jednoduchej opravy chyby v písaní. Žalovaný rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že správny orgán prvého stupňa zohľadnil závažnosť porušenia právnych predpisov a osoba žalobcu a aj jeho osobné správanie smerujúce k extrémizmu ohrozuje verejný poriadok. Žalovaný v odvolacom konaní nevykonal žiadne ďalšie dokazovanie a nevysporiadal sa s námietkami žalobcu, akým konkrétnym aktívnym konaním osobne porušil konkrétne právne predpisy a na základe akých konkrétnych skutočností dospel k záveru, že ohrozenie verejného poriadku v dôsledku pobytu žalobcu na území SR je skutočné a dostatočne závažné dokonca do takej miery, že mu uložil zákaz pobytu na územie všetkých členských štátov EÚ, čím obmedzil jeho voľný pohyb v celom európskom priestore, a to jednoduchou opravou chyby v písaní po podaní odvolania. 3. Žalobca v žalobe navrhol, aby správny súd priznal žalobe odkladný účinok s poukazom na ustanovenie § 237 ods. 2 SSP, a to vzhľadom na mieru zásahu do základných práv žalobcu - občana Európskej únie, najmä na zásah do súkromia žalobcu a jeho slobody pohybu v európskom priestore, 4. Vo vyjadrení k žalobe a k priznaniu odkladného účinku žalobe, žalovaný nesúhlasil s odkladom vykonateľnosti žalobou napadnutých rozhodnutí, a to z dôvodu všeobecného záujmu na predchádzaní nepokojom a zločinnosti, nakoľko žalobca ako člen extrémistickej hudobnej skupiny, ktorá svojimi textami podnecuje k diskriminácii podľa rasy, farby alebo národnostného pôvodu, nie je osobou žiadúcou na území Slovenskej republiky a na území všetkých členských štátov Schengenského priestoru. Žalovaný ďalej vo vyjadrení uviedol, že účastník konania (žalobca), bol podľa ustanovenia § 87 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 404/2011 Z. z.“) administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky pretože ohrozuje verejný poriadok. Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. bol vyhostený do krajiny pôvodu, do Talianska, pretože ide o krajinu pôvodu a o krajinu do ktorej sa účastník konania rozhodol vrátiť. Podľa § 87 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. uložil správny orgán účastníkovi konania zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu 3 /tri/ roky. Podľa § 87 ods. 8 zákona č. 404/2011 Z. z. správny orgán určil účastníkovi konania lehotu na vycestovanie z územia Slovenskej republiky 1 (jeden) deň od vykonateľnosti tohto rozhodnutia. Odvolací orgán odvolanie rozhodnutím č. p.: PPZ-HCP- BA2-2018/001713-020 zo dňa 20.06.2018 zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.07.2018. Z administratívneho spisu žalobcu bolo zistené, že dňa 21.10.2017 o 19:15 hod. bol žalobca predvedený Národnou kriminálnou agentúrou Prezídia Policajného zboru a následne v čase o 21:30 bol tento odovzdaný na správny orgán. Spolu so žalobcom boli správnemu orgánu poskytnuté podklady a informácie, ktorými bolo odôvodnené porušenie verejného poriadku. Dôvodom jeho predvedenia bola skutočnosť, že mal ako člen hudobnej skupiny Sumbu Brothers vystúpiť na akcii a festivale Roctober Beer v obci Plavecký Mikuláš, okres Malacky. Toto miesto a akcia sú známe pre organizovanie koncertov, ktoré sú zvyčajne navštevované prívržencami extrémistických hnutí z rôznych krajín, čím, na základe poznatkov a zistení je ohrozený verejný poriadok a uvedená akcia smeruje k podpore a propagácii skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd. Ako člen hudobnej skupiny Sumbu Brothers má vo svojom repertoári skladby, ktoré otvorene podnecujú k násiliu alebo propagujú a podporujú neonacistické hnutia a používajú symboly, ktoré poukazujú na jeho pravicovo extrémistickú orientáciu. Taktiež na základe poznatkov svojimi aktivitami verejne používajú symboliku, ktorá poukazuje na pravicovo orientovanú skupinu. Na základe uvedených poznatkov a osobného správania žalobcu vzniklo podozrenie, že jeho pobyt na území Slovenskej republiky predstavuje skutočnú, existujúcu a dostatočnú vážnu hrozbu pre verejný poriadok. Žalobca v zápisnici o podanom vyjadrení uviedol, že na územie Slovenskej republiky pricestoval za účelom dovolenky a chcel navštíviť zábavu, ktorá sa mala konať v obci na Slovensku, ale názov tejto obce nevie uviesť. Na túto zábavu ho doviezol občan Slovenska, ale jeho meno nevie uviesť. Ďalej sa vyjadril, že je osobne členom hudobnej skupiny SUMBU BROTHERS, ktorá má 4 členov. Žalobca odmietal, že jeho skupina používa symboliku, ktorá by smerovala k pravicovej extrémistickej orientácii skupiny a, že nie je podporovateľom pravicovej extrémistickej orientácie. Žalovaný uviedol, že napriek tvrdeniam žalobcu, mal dokázané a dostatočné podklady na to, aby bol preukázaný opak jeho vyjadrenia. Žalovaný uviedol, že podľa § 87 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. môže policajný útvar určiť zákaz vstupu do piatich rokov. V prípade žalobcu, ako občana EÚ správny orgán rozhodol o uložení zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu tri roky, ktorá je v zákonnej tolerancii stanovenej zákonom č. 404/2011 Z. z. Správny orgán pri ukladaní doby zákazu vstupu zohľadnil závažnosť porušenia právnych predpisov, skutočnú, existujúcu hrozbu pre verejný poriadok, osobu žalobcu a vychádzal aj z jeho osobného správania, nakoľko je osobou, ktorá má blízko k prívržencom extrémistických hnutí a jeho pobyt a správanie a orientovanie smeruje k extrémizmu a podpore a propagácii skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd, čím prichádza k ohrozeniu verejného poriadku a ohrozeniu záujmu chráneného zákonom. Týmto jeho osobným správaním možno konštatovať, že v jeho konaní je existujúca a do budúcna aj pokračujúca tendencia, že bude takto konať v rozpore s verejným poriadkom aj naďalej počas pobytu na území Slovenskej republiky. Žalovaný poukázal na to, že na konanie o administratívnom vyhostení sa vzťahujú aj princípy obsiahnuté v Listine základných práv a slobôd a Zmluve o ochrane základných práv a slobôd, ktoré podľa správnej úvahy žalobca porušuje svojím správaním, názormi, konaním a je potreba predchádzať takémuto správaniu a konaniu. Je potrebné a nevyhnutné včas identifikovať takéto osoby, pri ktorých sú prejavy z dlhodobého hľadiska radikálne a jestvuje reálna obava, že formami ich šírenia budú ohrozené iné osoby a verejný poriadok. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom Uznesení pod sp. zn. ÚS 297/2014-17 zo dňa 23.05.2014 uviedol: „K pojmu verejný poriadok považuje najvyšší súd za dôležité uviesť, že spôsob a medze použitia opatrenia z dôvodu verejného poriadku upravuje smernica 2004/38/ ES vo svojom čl. 27. Z ods. 2 čl. 27 vyplýva, že takéto opatrenia musia byť vykonané v súlade so zásadou primeranosti a musia byť založené výlučne na osobnom správaní dotknutej osoby, ktoré musí predstavovať „skutočné, aktuálne a dostatočne závažné ohrozenie niektorého zo základných záujmov spoločnosti“, pričom opatrenie nie je možné odôvodniť okolnosťami nesúvisiacimi s dotknutou osobou“. V zmysle oznámenia Komisie Európskeho parlamentu a Rady číslo KOM(2009) 313 zo dňa 02.07.2009 o usmernení na lepšiu transpozíciu a uplatňovanie smernice 2004/38/ES o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, bod 3 „Členské štáty môžu obmedziť voľný pohyb občanov EÚ z dôvodov verejného poriadku alebo verejnej bezpečnosti. Kapitola VI smernice sa uplatňuje na akúkoľvek akciu uskutočnenú z dôvodov verejného poriadku alebo verejnej bezpečnosti, ktorá má vplyv na právo osôb, na ktoré sa vzťahuje smernica, na voľný vstup na územie hostiteľského členského štátu a na voľný pobyt v ňom. Reštriktívne opatrenia možno prijať iba z prípadu na prípad, keď osobné správanie jednotlivca predstavuje skutočnú, existujúcu a dostatočne vážnu hrozbu ovplyvňujúcu jeden zo základných záujmov spoločnosti v hostiteľskom členskom štáte“. Správny orgán mal za to, že je dostatočne preukázané skutočné a existujúce ohrozenie verejného poriadku žalobcom (účastníkom konania) na základe zistení, že ide o osobu, ktorá svojím správaním, prívrženstvom blízkym ku skupinám, ktoré sú aktívne v prostredí, ktoré ohrozuje záujem chránený zákonom a jeho osobné správanie otvorene podnecuje k násiliu alebo propaguje a podporuje hnutia, ktoré smerujú k potlačeniu základných práv a slobôd. Žalobca uviedol, že v danom prípade ide o osobu, ktorá svojím osobným správaním odmieta platné všeobecne záväzné právne predpisy s vysokou mierou názorovej, rasovej alebo etnickej neznášanlivosti. Počas konania na správnom orgáne bolo prihliadané na primeranosť a odôvodnenie administratívneho vyhostenia vzhľadom na osobné a rodinné pomery žalobcu, na jeho vek, zdravotný stav, rodinnú a finančnú situáciu, dĺžku doterajšieho pobytu, mieru jeho integrácie do spoločnosti, ako aj na rozsah väzieb s krajinou pôvodu. Jeho doterajší pobyt na území Slovenskej republiky bol v iba z dôvodu účasti a vystúpenia na podujatí, ktoré je navštevované prívržencami extrémistických skupín, čím je vážne ohrozený verejný poriadok Slovenskej republiky. Pod pojmom verejný poriadok je možné chápať aj takú úroveň spoločenských vzťahov vznikajúcich a prejavujúcich sa v správaní ľudí prevažne na verejnosti a regulovaných sociálnymi normami, ktoré sú podľa charakteru miesta, času a verejnej mienky nevyhnutnou podmienkou pre fungovanie fyzických osôb, pre život občanov, v súlade so zásadami stanovenými právnym poriadkom. Verejný poriadok sa vo všeobecnosti vykladá v zmysle predchádzania narušeniu spoločenského poriadku. Žalobca porušil tieto sociálne normy správania sa svojím negatívnym osobným správaním, ktoré je extrémistický orientované, porušením a ohrozením záujmu chráneného zákonom a verejného poriadku smerujúceho k propagácii skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd. Narušením verejného poriadku, ktoré je spojené s každým porušením zákona, bola dokázaná existencia skutočného a dostatočne vážneho ohrozenia požiadaviek verejného poriadku, dotýkajúceho sa jedného zo základných záujmov spoločnosti. Záujem spoločnosti v jeho prípade je ochrana osôb, ktorým sú porušované základné práva a slobody, pretože pobytom účastníka konania na území Slovenskej republiky a jeho správaním odmieta platné všeobecne záväzné právne predpisy ako aj vysokou mierou názorovej, rasovej alebo etnickej neznášanlivosti so smerovaním na pravicovo extrémistickú orientáciu. Žalovaný má za to, že žalobca týmto predstavuje dostatočnú vážnu hrozbu pre verejný poriadok, a dospel k záveru, že osobné správanie žalobcu predstavuje hrozbu, ktorá je dostatočne závažná na to, aby oprávňovala prijatie reštriktívneho opatrenia, pričom bola v konaní posúdená primeranosť a bolo rozhodnuté o administratívnom vyhostení z dôvodov ohrozenia verejného poriadku. Žalovaný uviedol, že v konaní sa zameral na individualitu a osobu žalobcu, stále existujúcu hrozbu pre verejný poriadok týkajúcu sa porušenia v oblasti základných ľudských práv a slobôd, osobné správanie otvorene podnecujúce k násiliu alebo propagácie a podporovania hnutia, ktoré smeruje k potlačeniu základných práv a slobôd a podľa neho je žalobca vysoko konfliktnou osobou s nemožnosťou prispôsobenia sa režimu a nažívania v spoločenských vzťahoch, povinností a riadneho fungovania v zmysle zákonov Slovenskej republiky, a preto na základe správnej úvahy vidí stále existujúcu hrozbu v osobe žalobcu a jeho bezprostredné ohrozenie protispoločenského osobného správania a jeho prítomnosť by nemala byť tolerovaná. Správny orgán počas konania bral do úvahy a zaoberal sa aj článkom 3 Smernice Rady číslo 64/221/EHS z 25. februára 1964 o koordinácii zvláštnych opatrení týkajúcich sa pohybu a pobytu cudzích štátnych príslušníkov, ktorá bola prijatá z dôvodov verejného poriadku, verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia. Podľa § 87 ods. 5 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z. správny orgán posúdil osobné konanie a správanie žalobcu, mierou ohrozenia verejného poriadku, závažnosťou porušenia zákonov, osobným správaním a konaním počas pobytu na území Slovenskej republiky ako aj individuálnym posúdením prípadu vo vzťahu k skutočnej, existujúcej a dostatočnej hrozby pre verejný poriadok výhradne ako konania a správanie osoby právne spôsobilej za svoje konanie, t.j. posudzoval toto jeho konanie individuálne, v žiadnom prípade sa neriadil ekonomickými účelmi a rozhodnutie nie je založené na aspektoch všeobecnej prevencie, ale na základe presne pomenovaného ohrozenia verejného poriadku a tým, že žalobca je hrozbou pre verejný poriadok na území Slovenskej republiky, ktorého osobným správaním a porušením vážne ohrozil verejný poriadok. Žalovaný uviedol, že podľa ustanovenia § 87 ods. 6 zákona č. 404/2011 Z. z., osoba žalobcu predstavuje skutočnú, existujúcu a dostatočne vážnu hrozbu pre verejný poriadok a je povinnosťou chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Žalovaný dospel k záveru, že žalobca na území Slovenskej republiky ohrozil verejný poriadok a to na základe vykonaného dokazovania - zápisnice o podaní vyjadrenia účastníka konania zo dňa 21.10.2017, lustrácie v informačných systémoch Policajného zboru, zaoberaním sa verejným poriadkom a jeho ohrozením. Taktiež zo zistených skutočností vyplýva, že neexistujú prekážky administratívneho vyhostenia žalobcu do krajiny pôvodu. Žalovaný sa vyjadril k vykonanej úradnej oprave v písomnom vyhotovení rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa - k určeniu zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov a uviedol, že od 01. 05. 2017 je účinný zákon č. 82/2017 Z. z., ktorým boli novelizované niektoré ustanovenia zákona č. 404/2011 Z. z.. - § 77 ods. l zákona č.404/2011 Z. z., z ktorého vyplýva, že zatiaľ čo pred účinnosťou zákona č. 82/2017 Z. z. mal policajný útvar možnosť voľby uloženia zákazu vstupu na územie SR alebo na územie všetkých členských štátov Schengenu, nová platná úprava, účinná od 01.05.2017 určuje policajnému útvaru uložiť zákaz vstupu iba na územie SR a na územie všetkých členských štátov. Osoba žalobcu bola jednoznačne identifikovaná, ako osoba, ktorá ohrozuje verejný poriadok. Slovenská republika je signatárom medzinárodných zmlúv, ktoré zakazujú negatívnu alebo pozitívnu diskrimináciu ľudí, pričom hlavnou ideou v danom prípade žalobcu je, že všetci ľudia sa rodia slobodní a seberovní čo do dôstojnosti a práv a že každý má mať všetky práva a slobody, ktoré sú v nej vyhlásené, bez akéhokoľvek rozlišovania, najmä podľa rasy, farby alebo národnostného pôvodu, berúc do úvahy, že všetci ľudia sú si pred zákonom rovní a majú právo na rovnakú ochranu zákonom proti akejkoľvek diskriminácii a proti každému podnecovaniu k diskriminácii. Žalovaný zastáva názor, že predmetné rozhodnutia boli vydané v súlade s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ústavou Slovenskej republiky, ako aj zákonmi Slovenskej republiky, a preto vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje žalobu a návrh na priznanie odkladného účinku žalobe zamietnuť v celom rozsahu ako neopodstatnené. 5. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení zákona č. 88/2017 Z. z. (ďalej len „SSP“) podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 6. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 7. Podľa § 186 ods. 1, 2 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. 8. Podľa § 231 zákona č. 162/2015 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/> Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia týkajúceho sa administratívneho vyhostenia vydaného podľa osobitného predpisu. 9. Podľa § 235 SSP správna žaloba musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia alebo opatrenia podľa § 231. 10. Podľa § 237 ods. 1 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok. 11. Podľa § 237 ods. 2 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok. Návrh na priznanie odkladného účinku podáva žalobca spolu so správnou žalobou. Na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 185 až 189. Správny súd rozhodne o návrhu na priznanie odkladného účinku do 15 dní od jeho podania. 12. Základnou a nevyhnutnou podmienkou toho, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok je stav, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 13. Správny súd skúmal, či by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu hrozila žalobcovi závažná ujma, resp. finančná škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok v zmysle § 185 písm. a) SSP. Z návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsiahnutého v žalobe, vyplýva, že žalobca priznanie odkladného účinku správnej žalobe navrhuje z dôvodu, že sa jedná o zásah do jeho základných práv ako občana Európskej únie, najmä na zásah do jeho súkromia a jeho slobody pohybu v európskom priestore, s poukazom na ustanovenie § 237 ods.2 SSP. Podľa názoru správneho súdu je nepochybné, že pokiaľ by žalovaný určil zákaz vstupu žalobcu na iba územie Slovenskej republiky, tak by takýto zákaz vstupu (bez ďalšieho, vo všeobecnosti) pravdepodobne nebolo možné chápať ako závažnú ujmu. Avšak žalovaný je štátnym občanom členského štátu Európskej únie, teda nie štátnym občanom tretej krajiny, a preto obmedzenie slobody jeho pohybu v rámci Európskej únie je podľa názoru súdu závažnou ujmou, osobitne však s prihliadnutím na špecifikum tohto konkrétneho správneho konania. 14. Správny súd po preskúmaní návrhu na priznanie odkladného účinku a administratívneho spisu odporcu č.: PPZ-HCP-BA2-2018/001713-020 zo dňa 20.06.2018, dospel k záveru, že žalobca splnil podmienky v ustanovení § 185 SSP v spojení s ustanovením § 237 ods. 2 SSP pre priznanie odkladného účinku žalobe o preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Žalovaný konal v rozpore s ustanovením § 87 ods. 5 písm. a) Zákona o pobyte cudzincov a to, nerešpektovaním zásady všeobecnej prevencie, keď žalobcu hneď po vystúpení z osobného motorového vozidla zaistil a predviedol pred správny orgán. Správny súd pri rozhodovaní o podanom návrhu na priznanie odkladných účinkov vyššie citovaného rozhodnutia, zobral do úvahy jeho dopad na právne postavenie žalobcu a hrozbu závažnej ujmy na jeho život, pretože administratívne vyhostenie žalobcu a zákaz jeho vstupu na územie Slovenskej republiky, ako aj na územie všetkých členských štátov Európskej únie na dobu 3 rokov, je neprimeraným zásahom do jeho právneho postavenia, a dospel k záveru, že je spôsobilé privodiť mu závažnú ujmu, prípadne iný vážny a nenapraviteľný následok (§ 185 písm. a) SSP. 15. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku žaloby je potrebné považovať za výnimočné rozhodnutie. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie správnych orgánov oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Osobitnou náležitosťou návrhu je tvrdenie o tom, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma resp. iný vážny nenapraviteľný následok a osvedčenie vzniku predpokladanej ujmy, resp. následku. Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa preukázanie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. 16. Správny súd je toho názoru, že žalobca osvedčil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma zásahom do jeho osobných práv a slobôd, a preto správny súd priznal žalobe odkladný účinok. 17. Správny súd v kontexte preskúmavaného rozhodnutia (vrátane prvostupňového rozhodnutia), preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu n i e j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).