Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Sa/68/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201186 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1018201186.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v konaní pred sudkyňou JUDr. Martou Barkovou v právnej veci žalobcu: C. D. K., R..: XX.XX.XXXX C. V. A. O., N. D. A., C. I. W., Š. N. C., C. R., D. P.H. A. O. X. A. T., O. T. N. C. J. N. T. T., R. P., N. T. H., t. č. pobyt v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Medveďove, Slovenská republika, IČO: 30 798 841 proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky, Bitúnkova 8, 940 01 Nové Zámky, o správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA12-10-031/2018-AV o predĺžení lehoty zaistenia zo dňa 11.07.2018, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. II. Súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a žiadnemu z účastníkov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA12-10-031/2018-AV o predĺžení lehoty zaistenia zo dňa 11.07.2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), žalovaný rozhodol tak, že podľa ustanovenia § 88 ods. 4 Zákona o pobyte cudzincov č.404/2011 a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o pobyte cudzincov“), opätovne predĺžil dĺžku doby zaistenia žalobcu, a to do dňa 11.07.2019. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu správnu žalobu zo dňa 17.08.2018, ktorú doručil dňa 22.08.2018 priamo na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), a ktorou žiadal preskúmanie napadnutého rozhodnutia a domáhal sa jeho zrušenia z dôvodov, že žalovaný náležite neodôvodnil účelnosť a efektívnosť predĺženej dĺžky doby zaistenia konkrétnymi dôvodmi a konkrétnymi okolnosťami prejednávanej veci, a to z pohľadu jeho reálnej vyhostiteľnosti a účelu vyhostenia, nakoľko je zaistený od 12.01.2018, a do dnešného dňa nie je jasné, či mu bude vydaný nový cestovný doklad potrebný k jeho vyhosteniu, najmä vzhľadom na prieťahy zastupiteľského úradu doby zaistenia, ďalej, že bol povinný riadne zdôvodniť dĺžku doby zaistenia, najmä tiež, pokiaľ využije maximálnu dobu zaistenia, pretože zaistenie má trvať čo najkratšiu dobu, a to iba dovtedy, pokiaľ sú s náležitou starostlivosťou účinné úkony smerujúce k vyhosteniu, namietal, že napadnuté rozhodnutie by malo obsahovať prinajmenšom informáciu o tom, že zastupiteľský úrad vydá náhradný cestovný doklad v dohľadnej dobe, a či vôbec mu bude vydaný náhradný cestovný doklad, a teda je potrebné pri rozhodovaní o zaistení cudzinca zvážiť, či je výkon správneho vyhostenia aspoň potenciálne možný. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný bol povinný zdôvodniť dĺžku doby zaistenia, najmä pokiaľ využil maximálnu dobu zaistenia, ktorá je zákonom stanovená na nevyhnutne potrebný čas, a to najviac na dobu 6 mesiacov, ktorú možno predĺžiť ešte o 12 mesiacov na základe zákonom stanovených dôvodov. Žalobca poukázal na to, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, je akékoľvek jeho ďalšie zaistenie neefektívne, keďže problémy s vydaním náhradného cestovného dokladu môžu aj napriek snahe žalovaného trvať dlhšie ako je stanovená zákonom maximálna dĺžka doby zaistenia. Žalobca je toho názoru, že žalovaný nesprávne posúdil skutkový stav tým, že sa dostatočne nezaoberal otázkou jeho reálnej vyhostiteľnosti a teda účelnosťou a efektívnosťou zaistenia. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, citované zákonné ustanovenia a judikatúru súdov, napadnuté rozhodnutie trpí závažnou vadou, ktorá spôsobuje jeho nezákonnosť a nepreskúmateľnosť, a preto navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušil, a aby bol bezodkladne prepustený zo zaistenia. 3. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 27.08.2018 správnu žalobu zamietnuť. Žalovaný uvádza, že žalobca bol dňa 12.01.2018 zaistený rozhodnutím o zaistení vedeným pod číslom PPZ-HCP-BA 12-10-011/2018-AV na základe vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení vedeného pod číslom PPZ-HCP-BA12-10-008/2018-AV, ktoré bolo dňa 12.01.2018 pretlmočené adoručené žalobcovi. V predmetnom rozhodnutí o zaistení bola stanovená doba zaistenia do 12.03.2018. Na základe informácie zaslanej policajtmi Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov bola táto lehota zaistenia dňa 08.03.2018 rozhodnutím o predĺžení zaistenia predĺžená do 08.05.2018. Dôvodom predĺženia zaistenia bola skutočnosť, že Zastupiteľským úradom Vietnamskej socialistickej republiky nebola potvrdená totožnosť žalobcu a z toho dôvodu nebol žalobcovi vystavený náhradný cestovný doklad potrebný na realizáciu výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Dňa 03.05.2018 bola z Útvaru policajného zaistenia cudzincov pre cudzincov Medveďov žalovanému doručená žiadosť o predĺženie zaistenia. Dôvodom predĺženia zaistenia bola skutočnosť, že nebola potvrdená totožnosť žalobcu a taktiež fakt, že žalobca dňa 26.03.2018 požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Na základe týchto skutočností vydal žalovaný dňa 07.05.2018 rozhodnutie o predĺžení zaistenia vedené pod číslom PPZ-HCP-BA12-10-025/2018-AV, ktorým bolo zaistenie predĺžené do 12.07.2018. K žiadosti žalobcu o udelenie azylu na území Slovenskej republiky žalovaný uvádza, že táto žiadosť bola dňa 26.04.2018 Migračným úradom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky právoplatne zamietnutá, ako zjavne neopodstatnená podľa ustanovenia § 12 odsek 1 písmeno a) zákona o azyle. Dňa 06.06.2018 navštívili policajti Útvaru policajného zaistenia cudzincov pre cudzincov Medveďov Zastupiteľský úrad Vietnamskej socialistickej republiky, kde im bolo oznámené, že v súčasnej dobe prebieha proces stotožňovania žalobcu a z toho dôvodu nebolo možné vystaviť náhradný cestovný doklad potrebný na vyhostenie žalobcu z územia Slovenskej republiky. Dňa 04.07.2018 bola z Útvaru policajného zaistenia cudzincov pre cudzincov Medveďov žalovanému doručená žiadosť o predĺženie lehoty zaistenia. Dôvodom predĺženia lehoty zaistenia bola skutočnosť, že nebola potvrdená totožnosť žalobcu. Dňa 10.07.2018 vykonali pracovníci Útvaru policajného zaistenia cudzincov Medveďov telefonický pohovor s pracovníkmi Zastupiteľského úradu Vietnamskej socialistickej republiky ohľadom vystavenia náhradného cestovného dokladu pre žalobcu, počas ktorého bolo zistené, že nemajú k dispozícii odpoveď z domovskej krajiny žalobcu potvrdzujúcu žalobcovu totožnosť. Na základe týchto skutočností vydal žalovaný dňa 11.07.2018 rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia vedené pod číslom PPZ-HCP-BA 12-10-031/2018-AV, ktorým bolo zaistenie predĺžené do 11.07.2019. II. Na základe vyššie uvedeného je jasne preukázané, že zaistením cudzinca žalovaný smeruje k naplneniu účelu zaistenia, ktorým je reálne vyhostenie žalobcu z územia Slovenskej republiky. K osobe žalobcu žalovaný uvádza, že žalobca - cudzinec bol zadržaný ihneď po neoprávnenom prekročení štátnej hranice vo vozidle prevádzačov. Týmto svojím úmyselným konaním žalobca porušil hneď niekoľko zákonných noriem platných na území Slovenskej republiky /Zákon o pobyte cudzincov, Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 z 9. marca 2016/. Na základe uvedeného v žiadnom prípade nemohlo ísť o nesprávne právne posúdenie veci zo strany správneho orgánu. Skutkový stav veci bol dostatočne zistený a voči konaniu cudzinca boli uplatnené legitímne, zákonom stanovené sankcie. Žalobca - cudzinec ako právne spôsobilý subjekt je povinný na území Slovenskej republiky dodržiavať právne predpisy platné na jej území, medzinárodné zmluvy a dohovory, ktorými je Slovenská republika viazaná, vychádzať z nich vo svojom konaní a rešpektovať ich. V prípade, že nerešpektuje zákony, musí niesť za porušenie zákona, zákonom stanovené opatrenia a sankcie. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení. Dobu zaistenia stanovil správny orgán po dôkladnom vyhodnotení osoby žalobcu. Správny orgán vychádzal zo skutočnosti všeobecnej známej z jeho praxe, pričom jednoznačnú dobu zaistenia nie je možné dopredu určiť, nakoľko táto doba závisí od viacerých nepredpokladaných faktorov. Na základe vyššie uvedeného je rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia vedené pod číslom PPZ- HCP-BA12-10-031/2018-AV plne v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, Ústavou Slovenskej republiky, zákonom o pobyte cudzincov, zákonom číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní, resp. medzinárodnými zmluvami a dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná. 4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril. 5. Správny súd ako vecne a miestne príslušný podľa ustanovení § 10 a § 13 ods. 3 SSP, preskúmal vec podľa druhého dielu štvrtej hlavy SSP v rozsahu a medziach dôvodov podanej žaloby. 6. Správny súd v prvom rade skúmal, či žalobca podal voči žalovanému správnu žalobu, ktorá je predmetom tohto konania, v zákonnej 7 - dňovej lehote v zmysle ustanovenia § 225 ods.1 SSP. Správny súd zistil z administratívneho spisu žalovaného č. PPZ-HCP-BA12-10/2018-AV („ďalej len administratívny spis“), že žalobca prevzal rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BA12-10-031/2018-AV zo dňa 11.07.2018 o predĺžení lehoty zaistenia, dňa 11.07.2018 a dňa 18.07.2018 podal v Centre právnej pomoci žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, ktoré rozhodlo rozhodnutím č.113 570 zo dňa 17.08.2018 o priznaní nároku žalobcu na poskytnutie právnej pomoci a na jeho zastupovanie určilo právnika Centra právnej pomoci. Žalobca podal dňa 22.08.2018 žalobu na správny súd, ktorý vyzval žalovaného výzvou zo dňa 23.08.2018, aby sa vyjadril k žalobe, a aby predložil administratívny spis. 7. Správny súd dospel k názoru, že žalobca podal žalobu v zákonnej 7 - dňovej lehote t. j. dňa 22.08.2018, v súlade s ustanovením § 225 SSP ods.1, ktorá spočívala v zmysle ustanovenia § 71 ods.2 SSP od 18.07.2018, t. j. odo dňa podania žalobcom žiadosti v Centre právnej pomoci o poskytnutie právnej pomoci, do 17.08.2018 t. j. do dňa rozhodnutia Centra právnej pomoci o žiadosti o poskytnutie právnej pomoci o priznaní nároku žalobcu na poskytnutie právnej pomoci a na jeho zastupovanie určilo právnika centra (rozhodnutie č. 113570). 8. Správny súd zistil ďalšie osobné údaje o žalobcovi nahliadnutím do administratívneho spisu priloženého k súdnemu konaniu č. k. 7SaZ/4/2018 vo veci azylu týkajúceho sa žalobcu. 9. Správny súd nedoplnil dokazovanie vo veci, podrobne sa však oboznámil s obsahom administratívneho spisu. 10. Správny súd v konaní podľa ustanovení § 221 a nasl. SSP pri neformálnom posudzovaní žaloby s poukazom na ustanovenie § 206 ods. 3 SSP dospel k záveru, že jej nebolo možné vyhovieť z nasledujúcich dôvodov: 11. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie, nakoľko sa v danom prípade jednalo o vec podľa ustanovenia § 107 ods. 1 písm. d) SSP. Predvolanie na pojednávanie určené na deň 04.09.2018 bolo z dôvodu dodržania lehoty stanovenej v ustanovení § 228 SSP, doručené právnemu zástupcovi žalobcu a žalovanému dňa 07.07.2017 e - mailom. Právny zástupca žalobcu a žalovaný sa na pojednávanie dostavili. Žalobca trval na podanej správnej žalobe a uvedených dôvodoch a žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil. Žalovaný sa pridržiaval svojho písomného vyjadrenia zo dňa 27.08.2018 a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. 12. Správny súd zistil v konaní z administratívneho spisu, že žalovaný rozhodol o zaistení žalobcu podľa ustanovenia § 88 ods.1 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov, rozhodnutím č. PPZ-HCP- BA12-10-011/2018-AV zo dňa 12.01.2018 a podľa § 88 ods.4 Zákona o pobyte cudzincov stanovil dĺžku doby zaistenia žalobcu najviac do 12.03.2018. 13. Správny súd zistil v konaní z administratívneho spisu, že žalovaný rozhodol o predĺžení doby zaistenia žalobcu podľa ustanovenia § 88 ods.4 Zákona o pobyte cudzincov, rozhodnutím č. PPZ-HCP- BA12-10-021/2018-AV zo dňa 08.03.2018 a stanovil dĺžku doby zaistenia žalobcu najviac do 08.05.2018. 14. Správny súd zistil v konaní z administratívneho spisu, že žalovaný rozhodol o predĺžení doby zaistenia žalobcu podľa ustanovenia § 88 ods.4 Zákona o pobyte cudzincov, rozhodnutím č. PPZ-HCP- BA12-10-025/2018-AV zo dňa 07.05.2018 a stanovil dĺžku doby zaistenia žalobcu najviac do 12.07.2018. 15. Správny súd zistil v konaní z administratívneho spisu, že žalovaný rozhodol o predĺžení doby zaistenia žalobcu podľa ustanovenia § 88 ods.4 Zákona o pobyte cudzincov, rozhodnutím č. PPZ-HCP- BA12-10-025/2018-AV zo dňa 11.07.2018 a stanovil dĺžku doby zaistenia žalobcu najviac do 11.07.2019. 16. Z obsahu administratívneho spisu správny súd ďalej zistil, že žalobca bol po nelegálnom vstupe na územie Slovenskej republiky dňa 12.01.2018 predvedený na OCP PZ Nové Zámky, kde okrem iného uviedol, že nedisponuje cestovným pasom, má finančnú hotovosť len 50 USD, že jeho cieľovou krajinou bolo Nemecko, kde chcel pracovať, že nemá v úmysle na území Slovenskej republiky požiadať o azyl, že nechce na území Slovenskej republiky dobrovoľne zotrvať, že na území Slovenskej republiky nemá žiadnych príbuzných, že sa administratívne vyhostenie sa nedotkne jeho rodinného a súkromného života a že mu v jeho krajine mu nehrozí prenasledovanie z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodu zastávania určitých politických názorov, alebo zastávania príslušnosti k určitej sociálnej skupine, že mu nehrozí mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, uloženie trestu alebo trest smrti, nebol členom ani sympatizantom žiadnej politickej strany alebo hnutia a nebol v svojej krajine väznený ani trestne stíhaný. Žalobca neuviedol, že by mal obavy z návratu do krajiny pôvodu z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie alebo z dôvodu obáv pred reálnou hrozbou vážneho bezprávia. V súčasnosti sa žalobca nechce vrátiť do Vietnamu, pretože tam už nič nevlastní. 17. Súd zistil nahliadnutím do súdneho spisu č. k. 7SaZ/4/2018 a administratívneho spisu vo veci azylu týkajúceho sa žalobcu, že po zaistení žalobcu v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov a vydaní rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení a uložení zákazu vstupu zo dňa 12.01.2018, žalobca požiadal 26.03.2018 o azyl. Za účelom zdôvodnenia jeho žiadosti žalobcu o udelenie azylu, žalovaný s ním vykonal vstupný pohovor, počas ktorého uviedol, že v krajine pôvodu nebol členom žiadnej politickej strany, hnutia či inej organizácie, nebol vo Vietname nikdy trestne stíhaný a so štátnymi orgánmi nemal žiadne problémy, v súčasnosti sa nechce vrátiť do Vietnamu, pretože tam už nič nevlastní. Pas si vybavil sám v meste Thanh Hoa. Z Vietnamu vycestoval letecky asi 18.11. alebo 20.11.2017 z mesta Hanoj. Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zamietol žiadosť žalobcu o udelenie azylu dňa 26.04.2018 podľa ustanovenia § 12 ods.1 písm. a) Zákona o azyle. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Súd zistil osobné údaje o žalobcovi z rozhodnutia Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o zamietnutí žiadosti žalobcu o udelenie azylu zo dňa 26.04.2018. 18. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 19. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 20. Podľa § 88 ods. 1 písm. b), c) Zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia, na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku. 21. Podľa § 88 ods. 2 Zákona o pobyte cudzincov, rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky. 22. Podľa § 88 ods. ods. 3 Zákona o pobyte cudzincov, podanie žiadosti o udelenie azylu alebo požiadanie štátneho príslušníka tretej krajiny o asistovaný dobrovoľný návrat nie je dôvodom na prepustenie zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny. Konanie podľa osobitného predpisu nie je zaistením štátneho príslušníka tretej krajiny dotknuté. 23. Podľa § 88 ods. 4 Zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení. 24. Podľa § 88a ods. 1 písm. c) Zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a ktorý podal žiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. 25. Podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b) Zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar, ktorý koná vo vec zaistenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť hlásenia pobytu alebo zložiť peňažnú záruku. 26. Podľa § 90 ods. 2 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov, zariadenie je povinné prepustiť bez zbytočného odkladu zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny, 1. ak zanikol účel zaistenia, 2. na základe rozhodnutia súdu, 3. ak uplynula lehota zaistenia, 4. ak rozhodnutie o zaistení stratilo platnosť podľa § 88 ods. 9, 5. ak na základe rozhodnutia policajného útvaru zložil peňažnú záruku na účet Policajného zboru alebo ak policajný útvar rozhodol o uložení povinnosti podľa § 89 ods. 1 písm. a), 6. ak policajný útvar, ktorý rozhodol o zaistení, vydá príkaz na prepustenie. 27. Podľa § 90 ods. 2 písm. d) Zákona o pobyte cudzincov, zariadenie je povinné skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. 28. Podľa § 71 ods. 2 SSP, podľa ktorého, ak žalobca pred podaním žaloby požiada Centrum právnej pomoci o ustanovenie advokáta podľa osobitného predpisu, od podania takejto žiadosti do právoplatného rozhodnutia o nej neplynú lehoty ustanovené na podanie žaloby na správny súd. 29. Podľa § 221 ods. 2 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu. 30. Podľa § 229 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 31. Podľa § 225 ods.1 SSP, správna žaloba podľa § 221 ods.1 musí byť podaná v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia o zaistení, rozhodnutia o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia. 32. Podľa § 225 ods.3 SSP, správna žaloba sa podáva žalovanému. 33. K žalobnému bodu, že žalovaný náležite neodôvodnil účelnosť a efektívnosť predĺženej dĺžky doby zaistenia konkrétnymi dôvodmi a konkrétnymi okolnosťami prejednávanej veci, a to z pohľadu reálnej vyhostiteľnosti žalobcu. Správny súd zistil, že v konaní je nesporné, že žalobca neoprávnene prekročil štátne hranice Slovenskej republiky v motorovom vozidle prevádzačov a že bol zadržaný bez cestovného dokladu, čím porušil ustanovenia Zákona o pobyte cudzincov a nariadenie Rady (EÚ) 2016/399 zo dňa 09.03.2016. Ďalej je v konaní nesporné, že cieľovou krajinou žalobcu bolo Nemecko, že nedisponuje takmer žiadnymi finančnými prostriedkami a administratívne vyhostenie zo Slovenskej republiky sa nedotkne jeho rodinného a súkromného života, nakoľko je slobodný, bezdetný , nemá tu rodinu ani známych a že mu v jeho krajine nehrozí prenasledovanie z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodu zastávania určitých politických názorov, alebo zastávania príslušnosti k určitej sociálnej skupine, že mu nehrozí mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, že mu nehrozí uloženie trestu alebo trest smrti, že nebol členom ani sympatizantom žiadnej politickej strany alebo hnutia a že nebol v svojej krajine väznený ani trestne stíhaný, čo sám potvrdil v zápisnici v administratívnom spise. Správny súd dospel k záveru, že správny orgán v predmetnej veci postupoval v súlade s ustanovením § 90 ods.1 Zákona o pobyte cudzincov, a po celú dobu s náležitou starostlivosťou vykonával úkony smerujúce k vyhosteniu žalobcu, riadne skúmal účel a dôvody na predĺženie doby zaistenia žalobcu, pritom postupoval obvyklým zákonným spôsobom pri zisťovaní identity žalobcu, za účelom požiadania o vystavenie žalobcovi náhradného cestovného dokladu zastupiteľský úrad Vietnamskej socialistickej republiky v Bratislave (ďalej len „zastupiteľský úrad“). Súd mal v konaní z administratívneho spisu zistené, že žalovaný dňa 17.01.2018 podal žiadosť na zastupiteľský úrad Vietnamskej socialistickej republiky v Bratislave za účelom vystavenia náhradného cestovného dokladu žalobcovi, ako aj, že dňa 24.04.2018 bol vykonaný pohovor s pracovníkom IOM ohľadom vystavenia náhradného cestovného dokladu žalobcovi, ktorý uviedol, že ešte nemá z veľvyslanectva Vietnamskej republiky k dispozícii odpoveď ohľadom previerky a potvrdenia totožnosti žalobcu. Súd mal zistené z vyjadrenia žalovaného zo dňa 27.08.2018, že dňa 06.06.2018 bol vykonaný osobný dopyt na zastupiteľskom úrade policajtmi Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, kde im bolo oznámené, že v súčasnej dobe prebieha proces stotožňovania žalobcu, a z tohto dôvodu nebolo možne ešte vystaviť náhradný cestovný doklad potrebný na vyhostenie žalobcu z územia Slovenskej republiky ako aj, že dňa 10.07.2018 telefonicky zisťovali pracovníci Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov na zastupiteľskom úrade, v akom štádiu je vystavenie náhradného cestovného dokladu žalobcovi a ktorý im oznámil, že mu ešte nebola doručená odpoveď ohľadom potvrdenia totožnosti žalobcu z Vietnamskej socialistickej republiky. Správny súd je na základe vyššie uvedených skutočností toho názoru, že správny orgán (žalovaný), napadnuté rozhodnutie riadne odôvodnil. Správny súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že ďalšie jeho zaistenie je neefektívne, keďže problémy s vydaním náhradného cestovného dokladu môžu aj napriek snahe žalovaného trvať dlhšie ako je stanovená zákonom maximálna dĺžka doby zaistenia. Súd mal zistené z administratívneho spisu, že v prípade žalobcu sa jedná o osobu, ktorá nemá rodinu a deti a nie je zraniteľnou osobou. Správny súd dospel k záveru, že správny orgán (žalovaný), pri rozhodovaní o predĺžení doby zaistenia vychádzal zo zisteného skutkového stavu a riadne zdôvodnil dĺžku doby zaistenia s uvedením konkrétnych dôvodov opierajúc sa o ustanovenie § 88 ods.4 Zákona o pobyte cudzincov a to, že príslušný zastupiteľský úrad žalobcovi ešte nevydal náhradný cestovný doklad, nakoľko sa zisťuje totožnosť žalobcu. 34. K žalobnému bodu, že žalovaný nesprávne posúdil skutkový stav vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, a preto napadnuté rozhodnutie trpí závažnou vadou, ktorá spôsobuje jeho nezákonnosť a nepreskúmateľnosť. Správny súd uvádza, že v danom prípade nebolo možné presne určiť dĺžku doby potrebnej k reálnemu výkonu vyhostenia žalobcu, vzhľadom na skutočnosť, že celkový proces je zdĺhavý, a je závislý od postupu zastupiteľského úradu, ktorý zabezpečuje vystavenie predmetného náhradného cestovného dokladu žalobcovi. Preto vzhľadom na dobu podania žiadosti žalovaného na zastupiteľský úrad t.j. 17.01.2018, možno predpokladať, že zastupiteľský úrad vydá žalobcovi v dohľadnej dobe náhradný cestovný doklad, a preto nemožno považovať za zjavnú nemožnosť administratívneho vyhostenia žalobcu skutočnosť, že doteraz nebol žalobcovi zastupiteľským úradom vydaný náhradný cestovný doklad, a že preto zaistenie nie je účelné. Z administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že žalovaný neporušil ani svoju povinnosť po celý čas skúmať či trvá účel zaistenia, a ani mu nemožno vytknúť pasivitu v jeho konaní s priamym dopadom na dĺžku trvania zaistenia. Žiadny správny orgán a teda ani žalovaný nevie presne stanoviť čas potrebný na vykonanie úkonov a to z dôvodov, že nikto nevie v dobe, kedy sa rozhoduje o zaistení cudzinca presne uviesť dĺžku trvania jednotlivých úkonov. Každý prípad a teda aj vykonanie toho istého úkonu, je individuálny a z tohto dôvodu zákonodarca legislatívne upravil povinnosť správneho orgánu skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia (§ 88 ods. 1 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov), čo vyplýva aj z aktuálnej judikatúry (rozsudok NS SR sp.zn. 10SZa/11/2015 z 18. 09. 2015). Dĺžka doby zaistenia sa priamo odvíja od postupu štátnych orgánov tretích krajín, resp. členských krajín, zabezpečenia náhradného cestovného dokladu, alebo iného cestovného dokladu a ďalších listín vzťahujúcich sa na cudzinca, potrebných na jeho presun do krajiny. Súd konštatuje, že vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, neobstojí tvrdenie žalobcu, že napadnuté rozhodnutie by malo obsahovať aspoň informáciu o tom, že zastupiteľský úrad vydá náhradný cestovný doklad v dohľadnej dobe, a či vôbec mu bude vydaný náhradný cestovný doklad, nakoľko žalovaný takouto informáciou nemohol disponovať a to jednak vzhľadom na skutočnosť, že v súčasnosti prebieha zisťovanie totožnosti žalobcu v jeho domovskej krajine a proces nie je ešte ukončený a preto žalovaný v tomto štádiu nemohol vedieť, kedy bude žalobcovi vydaný náhradný cestovný doklad. Správnemu orgánu nemožno vytknúť ani nedostatočné zistenie alebo zabezpečenie dôkazov alebo to, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z ním vykonaných úkonov nevyplynuli, ani inak nevyšli za jeho konania najavo, žeby opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo že by v jeho hodnotení zistených skutočností bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho činnosti nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z príslušných ustanovení zákona alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Posúdením skutkového stavu je činnosť správneho súdu alebo správneho orgánu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje závery a následne aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. 35. Súd dospel k záveru, že správny orgán pri preskúmaní veci vychádzal zo správnych skutkových záverov a vyvodil správne právne závery, aplikoval správny právny predpis ako aj konkrétne hmotnoprávne ustanovenia zákona, preto ním namietané vady konania nemožno konštatovať. 36. Inštitút zaistenia cudzinca je zákonným titulom pre obmedzenie osobnej slobody jednotlivca, ktorá je ako základné ľudské právo zaručená (čl. 8 ods. 1, 2 Charty základných práv a slobôd). Podľa § 90 ods. 1písm. d) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. Presnú dobu zaistenia účastníka konania nie je možné predbežne presne určiť. Dĺžka zaistenia závisí od množstva podstatných faktorov, medzi ktoré okrem iného patrí zdravotný stav účastníka konania, jeho spolupráca, ako aj komunikácia medzi štátnymi orgánmi Slovenskej republiky a ostatnými štátmi, ktorých sa nútený návrat účastníka konania týka, ako aj vybavenie všetkých náležitostí potrebných na riadne dodržanie postupu upraveného medzinárodnými dohodami, ktorých signatármi sú dotknuté krajiny. 37. Jedným z dôvodov zaistenia je potreba dosiahnutia dostupnosti účastníka, ďalším príprava a zabezpečenie akceptácie prevzatia zo strany zodpovedného členského štátu, ako aj samotná príprava prevozu, jeho technické, materiálne, ako aj personálne zabezpečenie. Z článku 28 odsek 2 Nariadenia Rady (ES) č. 604/2013 vyplýva, že členské štáty môžu dotknutú osobu zaistiť na účel zabezpečenia konania o odovzdaní na základe individuálneho posúdenia len vtedy, ak je zaistenie primeraným opatrením a nie je možné účinne uplatniť iné miernejšie alternatívne donucovanie opatrenia. Vzhľadom na neoprávnený vstup žalobcu na územie štátu únie, začatie konania, riziko úteku, absenciu možnosti ubytovania a získania finančných prostriedkov a účel zabezpečenia prípravy, výkonu prevozu a odovzdania žalobcu na územie jeho domovskej krajiny. V danom prípade je zaistenie žalobcu nevyhnutné a dôvody, ktoré by mohli dať základ pre aplikáciu miernejších donucovacích opatrení zo strany žalovaného by boli v tomto prípade neúčinné a naviac zistené neboli, a preto nemohli byť v ani využité. 38. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre správny súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 206 ods.3 SSP) a podstatným pre posúdenie veci, či boli dané dôvody zaistenia zakotvené ustanovení § 88 ods.1 písm. c) Zákona o pobyte cudzincov. 39. Správny súd po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu podanej žaloby dospel k záveru, že preskúmavané napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo je plne v súlade so Zákonom o pobyte cudzincov, ako aj so Správnym poriadkom. Žalovaný pred vydaním rozhodnutia riadne zistil skutkový stav a to v súlade s ustanovením § 32 ods. 1 Správneho poriadku, odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, zrozumiteľné a obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti uvedené v ustanovení § 47 Správneho poriadku, s uvedením skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa žalovaný zaoberal pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri aplikácii právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a tiež to, ako sa vyrovnal s tvrdeniami žalobcu, a preto podľa ustanovenia 229 SSP žalobu zamietol. 40. Súd o trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP a to s poukazom na výsledok konania, keď žalobca bol v konaní plne neúspešný a žalovaný bol v konaní plne úspešný, ktorý si však neuplatnil náhradu trov konania. Súd preto žiadnemu z účastníkov konania nepriznal náhradu trov konania. 41. Žalobca je zo zákona oslobodený od platenia súdnych poplatkov za toto konanie (§ 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 71/1992 Zb.), a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Rozsudok krajského súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenie (§ 446 ods.2 písm. d) SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak: a) sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440; b) sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol; c) smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu (§ 439ods. 3 SSP). Podľa § 440 SSP: 1. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti aleboj/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. 2. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podaniekasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostnébody možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).