Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/152/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201311 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1018201311.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členov senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: X.. G. Q., Y. XXXX/XX, XXX XX O., zastúpená: Advokátska kancelária HUTTA & PARTNERS, JUDr. Michal Hutta, PhD., Bezekova 3225/13, 841 02 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 44896/2015/153/OK/S zo dňa 29.10.2015, takto r o z h o d o l : Napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 44896/2015/153/OK/S zo dňa 29.10.2015 a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa č. 44896/2015/153 zo dňa 11.08.2015 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Súd p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, o ktorých rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred orgánmi verejnej správy 1. Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky bola dňa 22.07.2015 doručená žiadosť X.. G. Q. o priznaní príplatku k vdovskému dôchodku. Žiadateľka je pozostalá manželka po X.. B. Q., bývalému sudcovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Menovanému zanikla funkcia sudcu smrťou 25.02.2015. 2. Žiadateľka žiadala o priznanie príplatku k vdovskému dôchodku po zomrelom manželovi X.. B.Y. Q. počnúc dňom 25.02.2015 odkedy jej bol priznaný vdovský dôchodok podľa § 74, § 82 zák. č. 461/2003 Z.z.. 3. Rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti SR č. 44896/2015/153 zo dňa 11.08.2015 orgán verejnej správy nepriznal žiadateľke X.. G. Q. príplatok k vdovskému dôchodku, že pozostalým po sudcoch vzniká nárok na príplatok k dôchodkom pozostalých len v prípade, ak zosnulý sudca, sudkyňa boli ku dňu smrti poberateľmi príplatku za výkon funkcie sudcu, spĺňali podmienky na priznanie príplatku za výkon funkcie sudcu alebo pri zániku funkcie sudcu smrťou resp. vyhlásením za mŕtveho mali nárok na výplatu dôchodkovej dávky. Keďže X.. B. Q. nebol poberateľom príplatku za výkon funkcie sudcu a ani nepožiadal o jeho priznanie pričom funkcia sudcu zanikla smrťou Ministerstvo spravodlivosti SR ako správny orgán bol povinný v konaní o priznaní príplatkom k vdovskému dôchodku jednoznačne vyriešiť v súlade so základnými pravidlami správneho konania otázku nároku zosnulého sudcu na výplatu dôchodkovej dávky. X. X.. G. Q. bol priznaný vdovský dôchodok z titulu, že zosnulý manžel ku dňu smrti získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok. X.. B. Q. nemal ku dňu smrti nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, t.j. nespĺňal základnú podmienku priznania príplatku za výkon funkcie sudcu. Vzhľadom na skutočnosť, že X.. B. Q. zanikla funkcia sudcu smrťou a ku dňu smrti nemal nárok na výplatu dôchodkovej dávky Ministerstvo spravodlivosti SR rozhodlo vo veci priznania benefitu zosnulej manželky tak, že ho nepriznal. 5. Proti uvedenému rozhodnutiu podala X.. G. Q. rozklad, v ktorom uviedla, že má zato, že napadnuté rozhodnutie trpí vadou nesprávneho právneho posúdenia veci. Domnieva sa, že správny orgán nesprávne aplikoval príslušné ustanovenia zákona o sudcoch a prísediacich v spojení s ustanovením zákona č. 461/2003 Z.z.. Poukázala na rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 595 407 6458 zo dňa 04.05.2015, kedy jej bol priznaný vdovský dôchodok s účinnosťou odo dňa 25.02.2015 titulom, že jej zosnulý manžel ku dňu smrti získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok. Poukázala na ust. § 95 ods. 1 a 2 písm. a/, b/ zákona o sudcoch a prísediacich a na ust. § 95 ods. 3 uvedeného zákona, kde sa uvádza " na účely príplatkov k dôchodku pozostalých podľa ods. 2 sa nevyžaduje splnenie podmienky uvedenej v ods. 1 písm. a/, b/ ak funkcia sudcu zanikla smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho. Žiadateľka má zato, že správny orgán nesprávne aplikoval ustanovenia príslušných právnych predpisov. Poukázala nato, že rozhodnutie nespĺňa požiadavky na vydanie rozhodnutia v správnom konaní podľa ust. § 46 Správneho poriadku, nakoľko rozhodnutie jednoznačne nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. 6. O rozklade rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 29.10.2015 č. 44896/2015/153/OK/S, ktorým potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a zamietol rozklad žiadateľky. 7. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že zákon o sudcoch a prísediacich, ktorý nadobudol účinnosť 01.01.2001 zvýšil základné hmotné zabezpečenie sudcov v starobe alebo invalidite prostredníctvom príplatku k dôchodku za výkon funkcie sudcu, resp. od 01.01.2005 prostredníctvom príplatku za výkon funkcie sudcu. Nárok na príplatok mali len tí sudcovia, ktorí skončili výkon funkcie sudcu po 01.01.2001 a mali nárok na výplatu dôchodkovej dávky. Funkcia sudcu X.. B. Q. zanikla v zmysle § 17 ods. 1 zákona o sudcoch a prísediacich jeho smrťou a menovaný nebol v čase smrti poberateľom príplatku za výkon funkcie sudcu a ani o príplatok za výkon funkcie sudcu nepožiadal. Vo veci posúdenia nároku na priznanie príplatku k vdovskému dôchodku X.. G. Q. teda ministerstvo v prvom stupni správne právne vec posúdilo, keď v súlade s § 95 zákona o sudcoch a prísediacich za nevyhnutné považovalo zaoberať sa existenciou či neexistenciou nároku na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku jej zosnulého manžela. Podľa príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok ak sa stal invalidný, získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Z rozhodnutia sociálnej poisťovne zo dňa 04.05.2015 vyplýva, že X.. G. Q. bol priznaný v súlade so zákonom o sociálnom poistení vdovský dôchodok z dôvodu, že zosnulý manžel ku dňu smrti získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok. 8. Nárok na invalidný dôchodok ako taký však nemožno stotožniť s nárokom na výplatu invalidného dôchodku. Nárok na výplatu invalidného dôchodku, ktorý je predpokladom priznania príplatku za výkon funkcie sudcu v tomto prípade príplatku k vdovskému dôchodku manželky zosnulého sudcu podľa § 109 ods. 2 zákona o sociálnom poistení vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom a to nielen vznikom nároku na invalidný dôchodok ale aj splnením podmienky nároku na jeho výplatu a konečným podaním žiadosti o jeho priznanie alebo vyplácanie. Je nepochybné, že aj keď zosnulému manželovi X.. G. Q. vznikol nárok na invalidný dôchodok nesplnil kumulatívne všetky podmienky, ktorými zákon o sociálnom poistení podmieňuje nárok na výplatu dávky, ktorý je predpokladom vzniku nároku na príplatok k vdovskému dôchodku pozostalej podľa zákona o sudcoch a prísediacich. Z uvedených dôvodov žalovaný potvrdil správnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. II. Žaloba 9. Žalobkyňa včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 04.12.2015 sa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 44896/2015/153/OK/S zo dňa 29.10.2015, ktorým žalovaný zamietol rozklad žalobkyne a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. 44896/2015/153 zo dňa 11.08.2015, ktorým nepriznal nárok príplatku k vdovskému dôchodku z dôvodu, že jej manžel nemal ku dňu smrti nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného dôchodku a ani invalidného dôchodku, čo podľa správneho orgánu je okrem priznania vdovského dôchodku pozostalej manželke druhou podmienkou na priznanie príplatku k vdovskému dôchodku. Má zato, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože žalovaný síce aplikoval správne právne normy, avšak nesprávne ich interpretoval keď zo správne zistených rozhodujúcich skutočností vyvodil nesprávny právny záver, že nemá nárok na príplatok k vdovskému dôchodku. 10. Poukázala na ust. § 95 ods. 1 a 95 ods. 2 zákona o sudcoch a prísediacich a na ust. § 95 ods. 3 uvedeného zákona, z ktorých vyplýva, že na priznanie príplatku k vdovskému dôchodku manželke sa vyžaduje priznanie vdovského dôchodku po zostalej manželke a vznik nároku sudcu na starobný dôchodok, predčasne starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení. Poukazuje na rozhodnutie sociálnej poisťovne, z ktorého vyplýva, že jej bol priznaný vdovský dôchodok, pretože získal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia. Ak by manželovi nárok na invalidný dôchodok nevznikol, tak by sociálna poisťovňa ani nepriznala vdovský dôchodok. 11. Argumentáciu žalovaného o rozdiele medzi nárokom na invalidný dôchodok a nárokom na výplatu invalidného dôchodku považuje žalobkyňa za nesprávnu, pretože je výsledkom jeho formalistického prístupu pri interpretácii a aplikácii legislatívne nedokonalých ust. § 95 ods. 1 a 2 zákona o sudcoch a prísediacich. Legislatívna nedokonalosť týchto ustanovení spočíva v tom, že obsahujú nejednotnú a nejednoznačnú terminológiu pripúšťajúcu aj iný výklad, aký ponúkol žalovaný vo svojich rozhodnutiach. V prvej časti ust. § 95 ods. 1 zákona o sudcoch a prísediacich sa používa pojem právo na príplatok, ktoré sa následne podmieňuje nárokom na výplatu príplatku. Avšak ust. § 95 ods. 2 zákona o sudcoch s prísediacich, ktoré sa vzťahuje na jej prípad nepoužíva ani jeden z týchto pojmov a namiesto toho používa pojem nárok. Rozdiel medzi pojmom právo v zmysle subjektívneho práva a pojmom nárok je zrejmý. Pojem nárok znamená, že právo už je vymáhateľné a žalovateľné v dôsledku splnenia všetkých podmienok na realizáciu práva, ktoré sú ustanovené v príslušnej právnej norme. Rozdiel vo význame medzi pojmom nárok a pojmom nárok na výplatu už celkom zrejmé nie je, čo ani žalovaný nevedel bližšie vysvetliť vo svojich rozhodnutiach. Žalovaný k tomuto vo svojom rozhodnutí uviedol len jednu nezrozumiteľnú vetu "nárok na výplatu invalidného dôchodku, ktorý je predpokladom priznania príplatku za výkon funkcie sudcu, v tomto prípade príplatku k vdovského dôchodku manželky zosnulého sudcu podľa § 109 ods. 2 zákona o sociálnom poistení vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom a to nielen vznikom nároku na invalidný dôchodok, ale aj splneným podmienok nároku na jeho výplatu, konečne podaním žiadosti o jeho priznaní alebo vyplácaní". Čiže uviedol, že "nárok na výplatu invalidného dôchodku vzniká vznikom nároku na invalidný dôchodok, vznikom nároku na jeho výplatu a podaním žiadosti o jeho priznanie alebo vyplácanie. Žalovaný teda túto legislatívnu nedokonalosť využil keď interpretoval a následne aplikoval ust. § 95 ods. 1 až 3 zákona o sudcoch a prísediacich v jej neprospech. Ústavný súd Slovenskej republiky viac krát vo svojej rozhodovacej činnosti skonštatoval, že Slovenská republika je právny štát, čo priamo vyplýva z čl. 1 ods. 1 Ústavy SR a je založený na princípe právnej istoty a predvídateľnosti právnych noriem, pričom nejasné, neurčité právne normy nemožno aplikovať a vykladať na ťarchu adresáta právnej normy (napr. Nález z ústavného súdu SR zo dňa 06.02.2008, sp. zn. PL ÚS 67/07). Na základe uvedených skutočností žiada, aby súd rozhodnutím žalovaného ako správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného 12. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 22.02.2016 uviedol, že súhlasí s právnou argumentáciou, ktorá bola uvedená v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa ako aj v jeho druhostupňovom rozhodnutí. Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že X.. B. Q. zastáva funkciu sudcu až do svojej smrti dňa 25.02.2015. K tomuto dátumu však menovaný nemal nárok na výplatu starobného, predčasného starobného ani invalidného dôchodku. Nebol poberateľom takéhoto dôchodku a zároveň ani poberateľom príplatku za výkon funkcie sudcu. Ako žalovaný uviedol v napadnutom rozhodnutí podľa príslušných ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Z takejto zákonnej formulácii je zjavné, že sa vyžaduje kumulatívne splnenie podmienok. 13. Z odôvodnenia rozhodnutia sociálnej poisťovne zo dňa 04.05.2015 vyplýva, že žalobkyni bol priznaný v súlade so zákonom č. 461/2003 Z.z. vdovský dôchodok nie z dôvodu, že by boli splnené podmienky vzniku invalidity, získania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia a nesplnenia podmienok nároku na iný dôchodok ale výlučne z dôvodu, že jej zosnulý manžel ku dňu smrti získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok. Podľa žalovaného splnil teda len jednu z podmienok zákonom vyžadovaných na priznanie nároku na invalidný dôchodok. Z uvedeného je zrejmé, že ak by si žiadosť o priznaní invalidného dôchodku podal zosnulý manžel žalobkyne, nebol by mu priznaný minimálne z dôvodu nepreukázania vzniku invalidity. Nárok na invalidný dôchodok teda zosnulému manželovi žalobkyne nikdy nepatril, čo znamená nesplnenie podmienky podľa § 95 ods. 2 písm. a/ zákona č. 385/2000 Z.z., v zmysle ktorého príplatok k dôchodku pozostalých patrí manželke k vdovskému dôchodku po zomretom manželovi, ktorý bol sudcom vo výške 60% z príplatku za výkon funkcie sudcu, na ktorý mal sudca nárok ku dňu svojej smrti. Žalobkyni síce vznikol nárok na vdovský dôchodok v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., v zmysle ktorého vdova má nárok na vdovský dôchodok po manželovi, ktorý: a/ ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku alebo mal nárok na predčasný starobný dôchodok, b/ ku dňu smrti splnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok alebo c/ zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, nevznikol jej však podľa písm. a) tohto ustanovenia, nakoľko zosnulý manžel žalobkyne nebol poberateľom žiadneho dôchodku a teda nárok na dôchodok ani na jeho výplatu nemal. 14. Čo sa týka námietky žalobkyne ohľadne pojmov "nárok na dávku" a "nárok na výplatu dávky" nie je v Správnom poriadku Slovenskej republiky ničím výnimočný. Ide o bežne zaužívanú terminológiu právnych predpisov upravujúcich sociálne zabezpečenie a dal do pozornosti práve ust. § 74 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., v zmysle ktorého "vdova má nárok na vdovský dôchodok po manželovi", ust. § 74 ods. 2 uvedeného zákona "vdova má nárok na výplatu vdovského dôchodku počas jedného roka od smrti manžela", ust. § 227 ods. 1 písm. a/ zákona, ktorý upravuje základné právo každého poistenca uplatniť si nárok na dávku a uplatniť si nárok na jeho výplatu. Obsah týchto právnych pojmov rozpracovaných zákonom č. 461/2003 Z.z. ani právne následky spojené s ich aplikáciou nie sú totožné, teda argumentácia žalobkyne vo vzťahu k nedokonalosti k legislatívnej úpravy zákona č. 385/2000 Z.z. je z tohto pohľadu bezpredmetná. 15. Na základe všetkých týchto uvedených skutočností žalovaný je toho názoru, že všetky napadnuté rozhodnutia, ktoré boli vydané vo veci žalobkyne o priznanie príplatku k vdovskému dôchodku sú v súlade so zákonom tak po materiálnej ako aj formálnej stránke a nie je dôvod na jej zrušenie a preto žiada, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. IV. Právne posúdenie krajského súdu a relevantné právne predpisy 16. Žalobkyňa podala žalobu na tunajšom súde dňa 04.12.2015 za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Správny súdny poriadok a podľa prechodného ustanovenia uvedeného zákona § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, a preto súd v danej veci konal a rozhodoval v zmysle ustanovení správneho súdneho poriadku s použitím terminológie v ňom uvedenej. 17. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa bolo potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP, nakoľko vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. 18. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánu verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 20. Podľa § 1 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o sudcoch a prísediacich") tento zákon upravuje postavenie sudcov, ich práva a povinnosti, vznik a zánik funkcie sudcu, disciplinárnu zodpovednosť sudcov, platové pomery sudcov a ich nárok po skončení sudcovskej funkcie. 21. Podľa § 25 ods. 1 zákona o sudcoch a prísediacich, voľbou za sudcu vzniká a zánikom funkcie zaniká osobitný vzťah sudcu k štátu, z ktorého vyplývajú práva a povinnosti sudcu a štátu upravované týmto zákonom. Za štát týchto vzťahoch koná ústredný orgán štátnej správy súdov, pôsobnosť ktorého upravuje osobitný predpis. 22. Podľa § 95 ods. 1 zákona o sudcoch a prísediacich, sudca má za každý rok výkonu funkcie sudcu právo na príplatok za výkon funkcie sudcu, ak má nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku podľa osobitného predpisu a a/ súčasne požiadal ministra o prerušenie výkonu funkcie sudcu podľa § 24 ods. 4 a ministerstvo o priznanie príplatku za výkon funkcie sudcu alebo b/ súčasne požiadal ministerstvo o priznanie príplatku za výkon funkcie sudcu, ak mu zanikla funkcia sudcu z dôvodu 1/ odvolania z funkcie sudcu podľa § 18 ods. 2; 2/ vzdania sa funkcie sudcu podľa § 19. 12. 23. Podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia príplatok k dôchodku pozostalých patrí a/ manželke k vdovskému dôchodku po zomretom manželovi, ktorý bol sudcom, vo výške 60% z príplatku za výkon funkcie sudcu, na ktorý mal sudca nárok ku dňu svojej smrti, b/ manželovi k vdovskému dôchodku po zomretej manželke, ktorá bola sudkyňou, vo výške 60% z príplatku za výkon funkcie sudcu, na ktorú mala sudkyňa nárok ku dňu svojej smrti. 24. Podľa ods. 3 uvedeného ustanovenia, na účely príplatkov k dôchodku pozostalých podľa ods. 2 sa nevyžaduje splnenie podmienky uvedenej v ods. 2 sa nevyžaduje splnenie podmienky uvedenej v ods. 1 písm. a/, b/ ak funkcia sudcu zanikla smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho. 25. Podľa § 74 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 413/2012 Z.z., nárok na vdovský dôchodok vzniká vdove po manželovi, ktorý a/ bol ku dňu poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku alebo mal nárok na predčasný starobný dôchodok, b/ ku dňu smrti splní podmienky nároku na starobný dôchodok alebo získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok alebo c/ zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. 26. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 44896/2015/153/OK/ S zo dňa 29.10.2015, ktorým zamietol rozklad žalobkyne a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa č. 44896/2015/153 zo dňa 11.08.2015 o nepriznanie nároku na príplatok vdovskému dôchodku. 27. Súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného vyhlásil dňa 22.11.2016 rozsudok, ktorým zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Dňa 30.05.2017 bolo vydané opravné uznesenie pod č. k. 5S 304/2015-62. 28. Proti uvedenému rozsudku č. k. 5S 304/2015-38 zo dňa 22.11.2016, v spojení s opravným uznesením č. k. 5S 304/2015-62 zo dňa 30.05.2017 podal žalovaný včas kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 10Sk/6/2017 zo dňa 28.08.2018, ktorým zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S 304/2015-38 zo dňa 22.11.2018 v spojení s uznesením č. k. 5S 304/2015-62 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku, že rozsudok krajského súdu bol nedostatočne odôvodnení, konajúci súd mal uviesť ako daný skutkový stav právne posúdil, ktorú právnu normu na daný stav aplikoval a ako ju v intenciách konkrétneho prípadu interpretoval. 29. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) na nariadenom pojednávaní opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa bolo potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP, nakoľko vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. 30. Orgány verejnej správy pri svojom rozhodovaní vychádzali z ust. § 95 ods. 1, 2 zákona o sudcoch prísediacich a z ust. § 109 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a svoj právny názor zdôvodnil najmä tým, že nárok na invalidný dôchodok ako taký nemožno stotožniť s nárokom na výplatu invalidného dôchodku. Nárok na výplatu invalidného dôchodku, ktorý je predpokladom priznania príplatku za výkon funkcie sudcu v tomto prípade k vdovskému dôchodku manželky zosnulého sudcu podľa § 109 ods. 2 zákona o sociálnom poistení vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom a to nielen vznikom nároku na invalidný dôchodok ale aj splnením podmienky nároku na jeho výplatu a podaním žiadosti o jeho priznanie alebo vyplácanie. Podľa žalovaného žalobkyni vznikol nárok na invalidný dôchodok ale neboli splnené kumulatívne všetky podmienky, ktorými zákon o sociálnom poistení podmieňuje nárok na výplatu dávky, ktorý je predpokladom vzniku nároku na príplatok vdovskému dôchodku pozostalej podľa zákona o sudcoch a prísediacich a poukázal na stanovisko sociálnej poisťovne zo dňa 16.04.2015. 31. Z rozhodnutia sociálnej poisťovni č. 595 407 6458 0 zo dňa 04.05.2015 vyplýva, že žalobkyni bol priznaný vdovský dôchodok v sume XXX,XX eur mesačne podľa § 74 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení preto lebo jej zosnulý manžel ku dňu smrti získal 14.787 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia nároku na invalidný dôchodok. Súd má zato, že ak by manželovi žalobkyne nárok na invalidný dôchodok nevznikol, tak by sociálna poisťovňa nepriznala ani vdovský dôchodok. Sociálna poisťovňa žalobkyne priznala vdovský dôchodok a aj nárok na jeho vyplácanie, nakoľko ho žalobkyňa pravidelne aj dostáva. 32. Stanovisko sociálnej poisťovne zo dňa 16.04.2015, ktoré na vyžiadanie žalovaného zaslala poisťovňa žalovanému je uvedené, že vdovecký dôchodok žiadateľovi o príplatok k vdoveckému dôchodku X.. Q. bol priznaný z dôvodu preukázania skutočnosti, že manžel ku dňu smrti získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok z čoho vyplýva, že manželka nebola ku dňu smrti poberateľkou invalidného dôchodku s poukazom na ust. § 74 ods. 1, ods. 6 zák. č. 461/2003 Z.z. Ďalej sa uvádza, že „X.. Q. nemala v súlade s ust. § 109 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. ku dňu smrti nárok na výplatu invalidného dôchodku ani nárok na výplatu žiadnej z vyššie uvedených dôchodkových dávok. Horeuvedený list sociálnej poisťovne zo dňa 16.04.2015 deklaruje priznanie vdovského dôchodku žalobkyni podľa ust. § 74 ods. 1 ods. 6 zák. č. 461/2003 Z.z., čo ani tento súd nepopiera a vyplýva to z rozhodnutia sociálnej poisťovne zo dňa 04.05.2015, č. 59540764580. 33. Správne žalovaný vo svojom rozhodnutí zo dňa 29.10.2015 uviedol, že zákon o sudcoch a prísediacich, ktorý nadobudol účinnosť 01.01.2001 zvýšil základné hmotné zabezpečenie sudcov v starobe alebo v invalidite prostredníctvom príplatku k dôchodku za výkonu funkcie sudcu, resp. od 01.01.2005 prostredníctvom príplatku za výkon funkcie sudcu. 34. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 35. Podľa § 74 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, vdova má nárok na vdovský dôchodok po manželovi, ktorý ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku alebo mal nárok na predčasný starobný dôchodok, ku dňu smrti splnil podmienku nároku na starobný dôchodok alebo získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok alebo zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. 36. Podľa § 109 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky. 37. Podľa ust. § 95 ods. 1 zákona o sudcoch a prísediacich, sudca má za každý rok výkonu funkcie sudcu právo na príplatok za výkon funkcie sudcu, ak má nárok na výplatu starobné dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku podľa osobitného predpisu. 38. Podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia príplatok k dôchodku pozostalých patrí a/ manželke k vdovskému dôchodku po zomretom manželovi, ktorý bol sudcom, vo výške 60% z príplatku za výkon funkcie sudcu, na ktorý mal sudca nárok ku dňu svojej smrti, b/ manželovi k vdovskému dôchodku po zomretej manželke, ktorá bola sudkyňou, vo výške 60% z príplatku za výkon funkcie sudcu, na ktorú mala sudkyňa nárok ku dňu svojej smrti. 39. Podľa ods. 3 uvedeného ustanovenia, na účely príplatkov k dôchodku pozostalých podľa ods. 2 sa nevyžaduje splnenie podmienky uvedenej v ods. 2 sa nevyžaduje splnenie podmienky uvedenej v ods. 1 písm. a/, b/ ak funkcia sudcu zanikla smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho. 40. Inštitút príplatku k dôchodku pozostalých v zmysle ust. § 95 ods. 2 zákona o sudcoch a prísediacich predstavuje zákonnú formu zvýhodnenia pozostalých po sudcoch, ktorá sa odvíja a vychádza z koncepcie príplatkov za výkon funkcie sudcu. 41. Práve odsek 3 je ten, ktorý uvádza, že na účely príplatkov k dôchodku pozostalých podľa ods. 2 sa nevyžaduje splnenie podmienky uvedenej v ods. 2 sa nevyžaduje splnenie podmienky uvedenej v ods. 1 písm. a/, b/, ak funkcia sudcu zanikla smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho, to znamená, že sa nevyžaduje splnenie podmienky ods. 1 písm. a/, písm. b/ mať právo na príplatok za výkon funkcie sudcu, ak má nárok na výplatu. 42. Podľa názoru súdu zákonodarca práve týmto odsekom 3 zdôraznil, že ak má právo a sociálna poisťovňa priznala po zomrelom sudcovi (sudkyni) nárok na invalidný dôchodok a je mu aj vyplácaný, má nárok aj na výplatu príplatku v zmysle § 95 ods. 3 zákona. V opačnom prípade by ust. § 95 ods. 3 nemalo zmysel a význam. 43. Žalobkyni bol priznaný v súlade so zákonom o sociálnom poistení vdovský dôchodok z dôvodu, že jej zosnulý manžel ku dňu smrti získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok. 44. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že nárok na invalidný dôchodok ako taký však nemožno stotožniť s nárokom na výplatu invalidného dôchodku. Nárok na výplatu invalidného dôchodku, ktorý je predpokladom priznania príplatku na výkon funkcie sudcu, v tomto prípade príplatku k vdovskému dôchodku manželky zosnulého sudcu podľa § 109 ods. 2 zákona o sociálnom poistení vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom a to nielen vznikom nároku na invalidný dôchodok, ale aj splnením podmienok nároku na jeho výplatu, a konečne, podaním žiadosti o jeho priznanie alebo vyplácanie. 45. Z citovaných ustanovení zákona o sudcoch a prísediacich a zákona o sociálnom poistení v spojení s Rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. 595 407 64 58 zo dňa 04.05.2015, ktorým bol žalobkyni priznaný vdovský dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení a zosnulému manželovi žalobkyne vznikol nárok na invalidný dôchodok, podľa názoru súdu vznikol jej nárok na výplatu príplatku k vdovskému dôchodku v zmysle § 95 ods. 3 zákona o sudcoch a prísediacich, nakoľko v zmysle citovaného ustanovenia sa nevyžaduje splnenie podmienky uvedenej v § 95 ods. 1 a ods. 2, tak ako to bolo vyššie opísané. 46. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že orgány verejnej správy nesprávne právne posúdili danú vec a preto v zmysle § 191 ods. 1 písm. c/ SSP súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP). 47. O trovách konania súd rozhodol podľa výsledku sporu tak, že úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania vo výške 100%, o ktorých rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením súdny úradník. 48. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.