Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/290/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201494 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1018201494.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobcu: F. N., O.. F.. Š. XX, U., zastúpeného BARKOCI law firm, s.r.o., IČO: 47247916, Námestie slobody 28, Bratislava, proti žalovanej: Wüstenrot poisťovňa, a.s., IČO: 31 383 408, Karadžičova 17, Bratislava, o zaplatenie 17.647 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 28.06.2016, č.k. 6C/39/2014-480, a o späťvzatí odvolania proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 27.11.2015, č.k. 6C/39/2014-339, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietavej časti z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. Odvolacie konanie o odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie v napadnutej časti z a s t a v u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 737,20 eura v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. 2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou konajúcemu súdu dňa 24.04.2014 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 11.790 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 11.790 eur od 13.01.2013 do zaplatenia titulom náhrady za bolesť (ďalej aj ako „bolestné“). Dôvodil, že dňa 10.04.2012 pri kolízii motorového vozidla zn. G. Z., EČV: U.-XXXCZ, ktoré viedol W. G., s motorovým vozidlom zn. S. B., EČV: D.-XXXGE, vedeného W. G., ku ktorej došlo na diaľnici Dl v smere z Trnavy do Bratislavy, utrpel ťažký úraz. Motorové vozidlo zn. S. B., EČV: D.-XXXGE, bolo v čase dopravnej nehody povinne zmluvne poistené u žalovanej, voči ktorej si výzvami zo dňa 20.09.2012 a 17.05.2013 žalobca uplatnil nárok na jednorazové odškodnenie bolestného v rozsahu celkom 2405 bodov, na základe lekárskych posudkov o bolestnom, vypracovaných MUDr. V. C. dňa 11.08.2012 a dňa 28.02.2013. Žalovaná dňa 12.07.2013 oznámila žalobcovi ukončenie šetrenia poistnej udalosti a poukázala mu poistné plnenie vo výške 24.366 eur (1550 bodov x 15,72 eura/bod), keď za nepreukázané považovala položky č. 11b, č. 41, č. 90a, č. 90c, č. 91, č. 86b lekárskeho posudku, položku č. 82b akceptovala ako položku č. 81c, položky č. 168, č. 169 a č. 170 nahradila položkou č. 176b, položky č. 183b a č. 189d položkou č. 216 a zároveň položku č. 207c akceptovala ako položku č. 218. Následne listom zo dňa 02.09.2013 oznámila žalobcovi doplatok za položky č. 41, č. 86b a č. 87 v celkovej sume 1.651 eur (105 bodov x 15,72 eura/bod). Žalobca sa s postupom likvidácie poistnej udalosti zo strany žalovanej nestotožnil a žiadal doplatenie náhrady za bolesť v sume 11.790 eur, zodpovedajúcej bodovému ohodnoteniu 750 bodov, podľa lekárskych posudkov MUDr. V. C. (2405 - 1655 bodov x 15,72 eura/bod). 3. Písomným podaním zo dňa 12.12.2014 žalobca rozšíril žalobu o zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len „SSU“), pričom uviedol, že listom zo dňa 22.09.2014 predložil žalovanej návrh dohody o vyrovnaní podľa § 6 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z.z.“), ktorým požadoval zvýšenie náhrady za SSU o 50 %. Žalovaná uznala bodové hodnotenie SSU na 1060 bodov a podľa oznámení o poistnom plnení zo dňa 02.09.2013, 15.04.2014 a 04.06.2014 mu vyplatila titulom SSU celkovo sumu 17.066 eur. Následne žalobcovi poukázala sumu 2.676 eur ako zvýšenie náhrady za SSU o 15 %. Žalobca žiadal doplatenie zvýšenia náhrady za SSU v sume 5.857 eur (50 % x 17.066 eur - 2.676 eur). Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 19.12.2014, č.k. 6C/39/2014-196, pripustil zmenu žaloby jej rozšírením. 4. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania, aplikujúc ustanovenia § 441 a § 444 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) v spojení s ustanovením § 4 ods. 1, 2, 3, 4 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ustálil, že za vznik škody na zdraví žalobcu zodpovedá držiteľ a prevádzateľ motorového vozidla zn. S. B., EČV: D.-XXXGE, t.j. spoločnosť EUROTECHNIK s.r.o., ktorá mala v čase dopravnej nehody platne uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovanej, čím bola daná pasívna vecná legitimácia žalovanej v konaní. Sporným nebolo, že žalovaná plnila žalobcovi titulom bolestného sumu 26.017 eur (dňa 22.07.2013 sumu 24.366 eur a dňa 12.09.2013 sumu 1.651 eur) a titulom SSU dňa 16.04.2014 sumu 12.075 eur, dňa 09.06.2014 sumu 4.186 eur a titulom zvýšenia SSU dňa 26.11.2014 sumu 2.676 eur. Sporným bolo nepriznanie časti uplatnenej náhrady titulom bolestného a dôvodnosť nároku na mimoriadne zvýšenie SSU o 50 %. Súd prvej inštancie na odstránenie spornosti nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo, farmácie MUDr. O. S., PhD., ktorý vypracoval znalecký posudok č. XXXXXX-XX/XX. Na jeho základe a vo vzťahu k lekárskym posudkom MUDr. V. C. konajúci súd zistil, že : a) položka č. 11b - zlomenina spodiny očnice s herniou retrobulbarneho tkaniva vpravo, je dôvodnou v rozsahu 80 bodov, b) položka č. 82b mala byť správne uvedená ako : č. 82a - sériová zlomenina 6 - 9 rebra vpravo v rozsahu 60 bodov č. 81b - zlomenina hlavičky 1 a 2 rebra vpravo bez signifikantného posunu v rozsahu 35 bodov č. 81b - zlomenina predného úseku 1 a 2 rebra vľavo bez signifikantného posunu v rozsahu 35 bodov, c) vykĺbenie predkolenia liečené operáciou malo byť ohodnotené položkou č. 176b, v počte bodov 90, pričom táto položka už zahŕňala aj poškodenie mäkkých častí kolenného kĺbu, d) hodnotenie za stratu končatiny malo byť namiesto položky č. 207c hodnotené ako položka č. 216 - odňatie pravej dolnej končatiny v počte bodov 260, pričom znalec navrhol navýšenie o 100 %, e) zlomenina medzihrvoľového vnútrokĺbneho výbežku kolenného kĺbu ľavej dolnej končatiny nemala byť hodnotená položkou č. 196a, ale položkou č. 194a, s počtom bodov 80, f) zlomenina členkovej kosti vpravo s vykĺbením mala charakter ťažkého zranenia a výsledkom liečby bola úplná strata funkcie členkového kĺbu, ale keďže súčet všetkých poranení by prekročil bodové ohodnotenie pre stratu a odňatie končatiny, nevznikol nárok na bodové ohodnotenie podľa položky č. 207c s počtom bodov 260, g) položky č. 78, č. 86b, č. 86e, č. 86e, č. 12a, č. 227 a č. 224 znalec uznal a bodovo ohodnotil totožne s bodovým hodnotením podľa lekárskeho posudku MUDr. V. C.. 5. Doplňujúcim znaleckým posudkom č. XXXXXX-XX/XX, súdny znalec vyčíslil bodové hodnotenie bolesti v rozsahu 1825 bodov. Z takto vykonaného bodového hodnotenia súd prvej inštancie neuznal zvýšenie položky č. 216 v rozsahu 100 %, keď vychádzal z ustanovenia § 7 (zrejme mal na mysli § 9 ods. 7 - pozn. odvolacieho súdu) zákona č. 437/2004 Z.z., podľa ktorého, ak poškodený utrpel súčasne viac poškodení na zdraví, hodnotí sa bolesť za každé poškodenie na zdraví osobitne a bodové hodnotenia sa sčítavajú; ak sa však viac poškodení na zdraví vzťahuje na ten istý orgán alebo končatinu, nesmie súčet bodového hodnotenia prekročiť bodové hodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu orgánu alebo končatiny. Pokiaľ išlo o priznané položky č. 82a - sériová zlomenina 6 - 9 rebra vpravo, v rozsahu 60 bodov a č. 81b - zlomenina hlavičky 1 a 2 rebra vpravo bez signifikantného posunu, v rozsahu 35 bodov, súd prvej inštancie dospel k záveru, že vzhľadom k zdravotnej dokumentácii a počtu zlomených rebier mala byť správne použitá položka č. 81c - zlomenina viac ako piatich rebier preukázaná rtg, v bodovom hodnotení 50 bodov, ktoré žalovaná už plnila. Posudzujúc dôvodnosť nároku na bolestné ako celok mal za preukázané, že žalovaná akceptovala celkom 1595 bodov (správne má byť 1655 bodov - pozn. odvolacieho súdu) a keďže podľa znaleckého posudku č. XXXXXX-XX/XX vypracovaného MUDr. O. S., PhD. predstavovalo bodové ohodnotenie bolestného 1565 bodov (bez položky č. 81b a č. 82a, ktoré konajúci súd nahradil položkou č. 81c, v rozsahu 50 bodov a bez navýšenia položky č. 216 o 100 %) dospel k záveru, že žalobcovi už nevznikol nárok na plnenie titulom bolestného. S poukazom na ustanovenie § 1, § 2 ods. 1 a 2 a § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol. 6. Pokiaľ išlo o nárok na zvýšenie SSU ako jednorazovej náhrady v zmysle ustanovenia § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. súd prvej inštancie uviedol, že dôvody hodné osobitného zreteľa nie sú v právnych predpisoch definované, ani taxatívne, či demonštratívne uvedené, a teda ide o neurčitý pojem, ktorého obsah i rozsah sa môže meniť v závislosti od okolností konkrétneho prípadu. Pri posudzovaní dôvodnosti nároku žalobcu vychádzal z toho, že žalobca utrpel poškodenie zdravia vo veku 37 rokov, čiže v produktívnom veku. Od tejto doby, vzhľadom na svoj zdravotný stav, tak po fyzickej, ako aj duševnej stránke, nie je schopný zapojiť sa do pracovného procesu, jeho pokles pracovnej schopnosti dosahuje 75 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a miera funkčnej poruchy je 50 %. Žalobca sa vyučil a pracoval pôvodne ako murár, v súčasnosti sa zamestnal v chránenej dielni. Pred poškodením zdravia sa žalobca nevenoval vo zvýšenej miere žiadnej politickej, športovej, ani kultúrnej činnosti, nakoľko športoval len rekreačne (hral futbal, plával, bicykloval) a kultúrne podujatia navštevoval občasne. V súčasnosti sa nemôže naplno venovať synovi, nemôže dlhšie stáť, nemá pevnosť v nohách, plávať môže len krátky čas a nemôže chodiť do lesa. Obmedzený je čiastočne aj v sexuálnom živote. I keď poškodenie zdravia žalobcu malo trvalý charakter a jeho následky sú prakticky neodstrániteľné, súd prvej inštancie považoval za primerané zvýšenie náhrady za SSU vo výške 20 násobku, keďže nemal za preukázané, že by u žalobcu išlo o taký prípad hodný osobitného zreteľa, pri ktorom by bolo odôvodnené až 50 - násobné zvýšenie odškodnenia. Na tento záver súdu prvej inštancie nemalo vplyv konštatovanie znalca v znaleckom posudku, že chôdza žalobcu je obmedzená, používa francúzsku barlu, kríva na pravú dolnú končatinu, nemôže na ňu riadne našľapovať a na prednej strane krku má výrazne deformovanú keloidnú jazvu po tracheostómii. Pokiaľ žalovaná poskytla titulom mimoriadneho zvýšenia SSU žalobcovi plnenie v sume 2.676 eur (15 % z 1060 bodov x 16,10 eura/bod) zaviazal ju v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. na doplatenie sumy 737,20 eura (20 % z 1060 bodov x 16,10 eura/bod - 2.676 eur). Konajúci súd priznal uvedený nárok bezúročne, konštatujúc, že povinnosť na plnenie mimoriadneho zvýšenia SSU môže byť uložená len súdnym rozhodnutím, a preto žalobu, v časti uplatňovaných úrokov z omeškania titulom nároku na mimoriadne zvýšenie SSU, zamietol. 7. Súd prvej inštancie si v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1, 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) vyhradil rozhodovanie o náhrade trov konania na čas po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. 8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré podľa obsahu smerovalo proti výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšku, podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie a žiadal, aby ho odvolací súd zmenil alebo zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Namietal, že postup súdu prvej inštancie, ktorým ustálil bodové hodnotenie náhrady za bolesť len v rozsahu 1565 bodov, keď vyhodnotil súdnym znalcom navrhnuté zvýšenie položky č. 216 o 100 % za rozporné s ustanovením § 9 ods. 7 zákona č. 437/2004 Z.z. a súčasne nahradil položky č. 82a a č. 81b položkou č. 81c, s počtom bodov 50, nemá oporu v platnej legislatíve. Súdny znalec odôvodnil navýšenie položky č. 216 - odňatie pravej dolnej končatiny, o 100 % pre súbeh viacerých dôvodov, keďže pri liečbe s bolestivejším priebehom nastali problémy, vyžadujúce opakované operácie a liečebné zákroky, pričom i infekčné komplikácie predĺžili dobu liečenia a výrazne zhoršili prognózu poranení. Na splnenie podmienky súbehu dôvodov, kedy je možné zvýšiť hodnotenie bolesti na dvojnásobok, bolo pritom potrebné, aby pri jednotlivom poškodení na zdraví existovali aspoň dva dôvody uvedené v ustanovení § 9 ods. 5 písm. a) až c) zákona č. 437/2004 Z.z. Podľa mienky žalobcu takto vykonané zvýšenie hodnotenia bolesti možno uplatniť bez ohľadu na to, či pri konkrétnej položke bola použitá horná alebo dolná hranica možného rozpätia. Súdom prvej inštancie aplikované ustanovenie § 9 ods. 7 zákona č. 437/2004 Z.z. vo vzťahu k § 9 ods. 5 a ods. 6 citovaného zákona sa podľa žalobcu vzťahuje len na základnú sadzbu, a preto je prípustné, aby navýšenie hodnotenia bolesti presahovalo i sadzbu vzťahujúcu sa k ohodnoteniu za anatomickú alebo funkčnú stratu orgánu alebo končatiny. 9. V ďalšom žalobca súdu prvej inštancie vytkol, že ignoroval znalcom vykonané hodnotenie položiek č. 82a a 2x č. 81b, spolu 130 bodov, ktoré sám korigoval položkou č. 81c, a to i napriek tomu, že súdny znalec v rámci výsluchu na pojednávaní súdu dňa 09.11.2015 výslovne uviedol, že trvá na svojom hodnotení predmetných položiek. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie nemohol sám individuálne hodnotiť skutočnosti, na ktorých posúdenie boli potrebné odborné znalosti v oblasti medicíny. Zároveň sa konajúci súd nevysporiadal s jeho námietkou o pisárskej chybe, spočívajúcej v tom, že v bodovom hodnotení bolesti podľa doplňujúceho znaleckého posudku č. XXXXXX-XX/XX, absentovala položka č. 81b - zlomenina hlavičky 1. a 2. rebra vľavo bez signifikantného posunu, v rozsahu 30 bodov, ktorú súdny znalec zahrnul do záverov predchádzajúceho znaleckého posudku č. XXXXXX-XX/XX. Celkový rozdiel medzi znalcom hodnotenou a žalovanou poukázanou náhradou za bolesť tak predstavoval 200 bodov, čo v peňažnom vyjadrení zodpovedalo sume 3.144 eur (1855 bodov - 1655 bodov x 15,72 eura/ bod). Tým, že súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti náhrady za bolesť v kontroverzii so závermi znaleckého dokazovania, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zároveň, ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, hoci si žalobca uplatnil popri nároku na bolestné i úroky z omeškania, súd prvej inštancie viazal takto uplatnené príslušenstvo nesprávne k nároku na zvýšenie SSU, a v tejto časti jeho žalobu ako nedôvodnú zamietol. 10. Pokiaľ išlo o súdom prvej inštancie vykonané zvýšenie SSU v rozsahu 20 %, žalobca ho považoval za neadekvátne a nespravodlivé. Kľúčovými podľa neho bol charakter utrpených poranení, prognóza vývoja jeho zdravotného stavu, miera odkázanosti na pomoc inej osoby, vek a postavenie, ktoré v súhrne mali za následok jeho trvalé vyradenie z aktívneho osobného, pracovného, spoločenského, športového a kultúrneho života. Vzniknutá ujma v sebe nevyhnutne zahŕňala psychickú škodu, stratu pracovných príležitostí, ujmu schopnosti dosahovať zisk, stratu potešenia zo života, duševnú skleslosť, skľúčenosť, existenciálnu ujmu, stratu životného komfortu a zníženie fyzickej a psychickej integrity. Žalobca uviedol, že cudzím zavinením utrpel devastačné a trvalo nereparovateľné poškodenia svojho zdravia, ktorého následky si ponesie po zvyšok života. V dôsledku úrazu trpí výrazným obmedzením v pohybe, kríva na pravú dolnú končatinu, pravý členok má úplne nehybný, prítomné sú znaky obmedzenia pohyblivosti bedrového kĺbu, pričom ľavý kolenný kĺb ostal nestabilný a preto musí pri chôdzi používať ortézu a francúzsku barlu. Prevažná väčšina následkov spôsobených dopravnou nehodou má trvalý charakter, bez možnosti perspektívneho zlepšenia, pričom pri bedrovom a kolennom kĺbe možno dokonca hovoriť o postupnom zhoršovaní zdravotného stavu. Nemožno opomenúť, že poškodenie zdravia utrpel v produktívnom veku 37 rokov, pričom ako živiteľ rodiny stratil navždy svoj pracovný potenciál, je obmedzený nielen v partnerskom živote, ale aj vo voľnočasových aktivitách. Žalobca uzavrel, že v jeho osobe ide nesporne o prípad hodný osobitného zreteľa, vyžadujúci zvýšenie náhrady za SSU o 50 %. 11. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že v zmysle zásad hodnotenia bolesti nesmie súčet bodového hodnotenia viacerých poškodení zdravia prekročiť bodové hodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu orgánu alebo končatiny. V danom prípade, pri zlomenine krčka stehnovej kosti vpravo s posunom úlomkov a pri zlomenine tela stehnovej kosti vpravo s posunom úlomkov, predstavovala maximálna výška bodového hodnotenia za bolesť 260 bodov, ktorá sadzba zodpovedala ohodnoteniu položky č. 216 - odňatie pravej dolnej končatiny. Zákon č. 437/2004 Z.z. umožňuje z dôvodov podľa § 9 ods. 5 a ods. 6 zvýšiť bodové hodnotenie jednotlivých poškodení zdravia, a to až na dvojnásobok zákonom ustanoveného bodového hodnotenia, avšak so zohľadnením generálnej korekcie maximálneho možného hodnotenia bolesti podľa § 9 ods. 7 citovaného zákona; ten jednoznačne stanovuje, že súčet bodového hodnotenia nesmie prekročiť bodové hodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu orgánu alebo končatiny. Pokiaľ súdny znalec priznal žalobcovi za poškodenia zdravia dvojnásobok bodového hodnotenia za anatomickú alebo funkčnú stratu končatiny, postupoval v rozpore so zákonom. 12. Žalovaná sa stotožnila i s aplikáciou položky č. 81c v bodovom hodnotení bolesti súdom prvej inštancie, nakoľko skutočnosť, že žalobca pri dopravnej nehode utrpel zlomeninu rebier s posunom, nebola potvrdená lekárskou správou a ani znaleckým dokazovaním. Súdny znalec v znaleckom posudku č. XXXXXX-XX/XX posun zlomeniny 6. až 9. rebra vpravo vyvodil z charakteru zlomeniny ako sériovej, čo podľa neho predpokladalo určitú mieru posunu úlomkov, nakoľko pri tomto druhu zlomeniny dochádza často k porušeniu pevnosti hrudného koša. Vzhľadom na to, že posun zlomenín zo zdravotnej dokumentácie nevyplýval, považovala žalovaná záver znalca za ničím nepodloženú hypotézu. Zo zdravotnej dokumentácie žalobcu pritom bolo zrejmé, že žalobca mal zlomených celkovo osem rebier (vpravo rebrá 1, 2, 6 až 9 a vľavo rebrá 1 a 2), avšak pri zlomených rebrách nedošlo k signifikantnej dislokácii, t.j. k posunu. Žalovaná poukázala na to, že zákon č. 437/2004 Z.z. nerozlišuje, či došlo k zlomenine rebier na pravej alebo ľavej strane hrudníka, keď za významný považuje celkový počet zlomených rebier. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď na dané poškodenie zdravia aplikoval položku č. 81c - zlomenina viac ako piatich rebier preukázaná rtg, pri ktorej položke možno priznať náhradu za bolesť v rozpätí od 40 do 60 bodov. Žalovaná poskytla náhradu za bolesť ôsmich zlomených rebier bez posunu, o počte bodov 50, ktorú náhradu považovala za primeranú. 13. Pokiaľ išlo o zvýšenie SSU žalovaná uviedla, že žalobca v dôsledku dopravnej nehody preukázateľne utrpel rozsiahle poranenia, ktorých následky ho sprevádzajú aj v ďalšom osobnom, spoločenskom, či pracovnom živote. Tieto však nedosahujú takú intenzitu, aby bolo možné uvažovať o dôvodoch hodných osobitného zreteľa, vyžadujúcich zvýšenie náhrady za SSU v najvyššej zákonom prípustnej miere. Medzi také dôvody pritom príkladmo možno zaradiť amputácie končatín, straty rôznych orgánov, ochrnutia, závažné neurologické poruchy alebo stavy spojené s bdelou kómou alebo vegetatívnym stavom. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca je pracovne činný, môže viesť motorové vozidlo, dokonca je schopný sa na krátku vzdialenosť previesť na bicykli, nie je odkázaný na neustálu pomoc tretej osoby a sám zvláda sebaobslužné úkony. Žalobca na základe lekárskych odporúčaní doma cvičí, chcel by schudnúť a nájsť si posilňovňu i trénera, ktorý by mu poradil v otázkach stravy. Žalobca by sa mal v rámci plánovaného zákroku podrobiť plastike kolena, čím by sa mala zlepšiť i jeho chôdza v tom smere, že sa nebude musieť báť vyvrtnutia. Žalovaná uzavrela, že všetky obmedzenia žalobcu v jeho osobnom, pracovnom alebo spoločenskom živote boli primerane kompenzované zvýšením SSU o 20 %. 14. Odvolací súd s poukazom na § 470 ods. 1, 2 C.s.p. účinného od 01.07.2016, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietavej časti, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 15. V predmetnej veci si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie bolestného v sume 11.790 eur (750 bodov x 15,72 eura/bod) spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 11.790 eur od 13.01.2013 do zaplatenia a po pripustení zmeny žaloby i nárok na zaplatenie zvýšenia SSU o 50 % v sume 5.857 eur (50 % x 17.066 eur - 2.676 eur). Nebolo sporné, že žalovaná v rámci likvidácie poistnej udalosti uznala bodové ohodnotenie bolesti v rozsahu 1.655 bodov (č.l. 32 v rozsahu 1550 bodov a č.l. 34 v rozsahu 105 bodov), na základe lekárskych posudkov MUDr. V. C., z ktorých neuznala ohodnotenie bolesti v rozsahu 750 bodov. Vzhľadom na pochybnosti o správnosti hodnotení bolesti v lekárskom posudku MUDr. V. C.Á. súd prvej inštancie na návrh žalobcu nariadil znalecké dokazovanie, ktorého výsledkom bolo bodové hodnotenie bolesti žalobcu v rozsahu 1825 bodov (strana 10 a 11 znaleckého posudku č. XXXXXX-XX/XX). Z tohto hodnotenia bolesti žalobcu súd prvej inštancie neuznal položku č. 82a - sériová zlomenina 6. až 9. rebra vpravo a položku č. 81b - zlomenina hlavičky 1. a 2. rebra vpravo bez signifikantného posunu, ktoré sám korigoval položkou č. 81c - zlomenina viac ako piatich rebier preukázaná rtg a neuznal i zvýšenie položky č. 216 - odňatie pravej dolnej končatiny o 100 %; žalobca namietal tento postup konajúceho súdu ako nesprávny. 16. Znalecký posudok je jeden z dôkazných prostriedkov (§ 187 ods. 2 C.s.p.), ktorý sa vykoná v prípade, ak v konaní nastane potreba odborného (vedeckého) posúdenia skutočností slúžiacich ako skutkový základ pre rozhodnutie vo veci samej. Súd je síce povinný hodnotiť znalecký posudok ako každý iný dôkaz, nakoľko žiaden dôkazný prostriedok nemá predpísanú zákonnú silu (článok 15 ods. 2 C.s.p.), avšak od ostatných prostriedkov sa odlišuje tým, že odborné závery v ňom obsiahnuté nepodliehajú hodnoteniu súdom podľa zásad uvedených v ustanovení § 191 ods. 1 C.s.p. (132 O.s.p.). Súdom uskutočnené posudzovanie sa zameriava len na presvedčivosť znaleckého posudku, čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie jeho záverov a ich súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. Z uvedeného potom vyplýva, že súd síce vyhodnocuje dôkaz znaleckým posudkom ako každý iný dôkaz, ale nemôže preskúmavať vecnú správnosť odborných záverov v ňom uvedených (k tomu rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 25.04.2002, sp. zn. 25Cdo 583/2001). 17. S poukazom na vyššie uvedené sa odvolací súd stotožnil s argumentáciou žalobcu, že pokiaľ konajúci súd, preskúmavajúc správnosť odborného záveru znaleckého posudku č. XXXXXX-XX/XX, v časti bodového hodnotenia bolesti, vyhodnotil položku č. 82a a položku č. 81b ako nesprávne aplikované a sám ich nahradil položkou č. 81c, nepostupoval správne. Skúmanie a ohodnotenie ujmy spôsobenej poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov spadá do oboru lekárskej vedy a vyžaduje odborné znalecké posúdenie; súd prvej inštancie preto nebol bez ďalšieho oprávnený sám posudzovať vecnú správnosť záverov znaleckého dokazovania, týkajúcich sa použitia položiek č. 82a a č. 81b bodového hodnotenia bolesti a bez opory v inom dôkaznom prostriedku ich následne nahradiť položkou č. 81c. Naviac, za situácie, keď súdny znalec v znaleckom posudku č. XXXXXX- XX/XX, ktorý predchádzal znaleckému posudku č. XXXXXX-XX/XX, ako i v rámci výsluchu na súdnom pojednávaní dňa 09.11.2015 (č.l. 316 - 317) odôvodnil aplikáciu sporných položiek č. 82a a č. 81b. 18. V súvislosti s použitím týchto položiek považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že súd prvej inštancie sa nevyrovnal s nezrovnalosťou, na ktorú poukazoval žalobca v priebehu konania (a napokon aj v odvolaní), považujúc ju za pisársku chybu. Súdny znalec MUDr. O. S., PhD. v znaleckom posudku č. XXXXXX-XX/XX, určil v rámci bodového hodnotenia utrpených zlomenín rebier za správne položky č. 82a a 2x č.81b (pri zlomenine hlavičky rebra bez posunu a pri zlomenine predného úseku bez posunu), čo predstavovalo spolu 130 bodov. V znaleckom posudku č. XXXXXX-XX/XX už vykonal bodové hodnotenie bolesti len s použitím položky č. 81a a 1x č. 81b (pri zlomene hlavičky 1. a 2. rebra vpravo bez signifikantného posunu), s celkovým počtom bodov 95. Objasnenie rozdielu v bodovom ohodnotení totožných poškodení zdravia žalobcu podľa znaleckých posudkov toho istého súdneho znalca má nepochybne dopad i na celkové hodnotenie bolesti žalobcu, a tým i na posúdenie (ne)dôvodnosti jeho nároku v tejto časti. 19. Pokiaľ išlo o argumentáciu žalobcu spočívajúcu v nesprávnom krátení položky č. 216 - odňatie pravej dolnej končatiny v rozsahu 260 bodov súdom prvej inštancie, jej obsahom nebolo zhodnotenie správnosti aplikácie tejto položky po medicínskej stránke, ale posúdenie, či ustanovenie § 9 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z. umožňovalo navýšiť bodové hodnotenie tejto položky o dvojnásobok, t.j. na celkovo 520 bodov, so zreteľom na ustanovenie § 9 ods. 7 citovaného zákona, stanovujúceho pri viacerých poškodeniach zdravia tej istej končatiny hranicu bodového hodnotenia, ktorou je anatomická alebo funkčná strata končatiny; táto otázka spadá do rámca právneho posúdenia súdom. 20. Vychádzajúc zo znaleckého posudku č. XXXXXX-XX/XX súdny znalec uviedol, že žalobca utrpel pri dopravnej nehode zlomeninu krčka stehnovej kosti vpravo s posunom úlomkov (položka č. 183b, s počtom bodov 180) a zlomeninu tela stehnovej kosti vpravo s posunom úlomkov (položka č. 189d, s počtom bodov 180), ktoré obe boli liečené operačne. Keďže uvedené poškodenia sa vzťahovali na tú istú končatinu a súhrn bodového hodnotenia použitých položiek nemohol prekročiť bodové hodnotenie za stratu tejto končatiny (§ 9 ods. 7 zákona č. 437/2004 Z.z.), súdny znalec považoval za správne uplatniť bodové hodnotenie len podľa položky č. 216, s počtom bodov 260, ktoré pre súbeh dôvodov podľa § 9 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. zvýšil na dvojnásobok tejto sadzby, t.j. na 520 bodov. 21. Podľa § 9 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. bodové hodnotenie bolesti sa zvýši až o polovicu, ak a) vznikla infekcia rany okrem tetanu; bodové hodnotenie bolesti možno zvýšiť len v súvislosti s ranou, ktorej čas liečenia sa infekciou predĺžil, b) poškodenie na zdraví vyžadovalo bolestivejší spôsob liečenia alebo pri liečení nastali komplikácie, c) povaha poškodenia na zdraví si vyžiadala operačný výkon, pričom za operačný výkon sa nepovažuje injekcia, punkcia kĺbu, hrudníka a abscesu, infúzia a transfúzia; toto zvýšenie sa nevzťahuje na operačný výkon, ak je zahrnutý v sadzbe pre príslušné poškodenie na zdraví. 22. Podľa § 9 ods. 6 zákona č 437/2004 Z.z. pri súbehu dôvodov podľa odseku 5 možno hodnotiť bolesť najviac do výšky dvojnásobku ustanovenej sadzby. 23. Podľa § 9 ods. 7 zákona č. 437/2004 Z.z. ak poškodený utrpel súčasne viac poškodení na zdraví, hodnotí sa bolesť za každé poškodenie na zdraví osobitne a bodové hodnotenia sa sčítavajú. Ak sa však viac poškodení na zdraví vzťahuje na ten istý orgán alebo končatinu, nesmie súčet bodového hodnotenia prekročiť bodové hodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu orgánu alebo končatiny. 24. Finančná čiastka náhrady bolestného je v zákone č. 437/2004 Z.z. objektivizovaná viacerými pravidlami. Náhrada za bolesť musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovania jeho následkov (§ 3 ods. 1), musí vychádzať zo sadzieb bodového ohodnotenia uvedených v prílohe č. 1 v I. a III. tohto zákona, pričom lekár, ktorý ju posudzuje, je viazaný zásadami hodnotenia bolesti (§ 9), ku ktorým patrí aj možnosť zvýšiť bodové ohodnotenie bolesti až o polovicu (§ 9 ods. 5) a v prípade súbehu dôvodov uvedených v § 9 ods. 5 citovaného zákona hodnotiť bolesť až do výšky dvojnásobku ustanovenej sadzby (§ 9 ods. 6). Zároveň je povinný rešpektovať ustanovenie § 9 ods. 7 citovaného zákona a korigovať bodové hodnotenie maximálnym bodovým hodnotením za anatomickú alebo funkčnú stratu orgánu alebo končatiny. 25. V skúmanej veci sa súdny znalec vyššie citovanými pravidlami dôsledne neriadil, nakoľko nezvýšil bodové ohodnotenie tých bolestí, ktoré sa vzťahovali na konkrétne poškodenia zdravia (ohodnotené položkou č. 183b a/alebo položkou č. 189d), ale navýšil bodové hodnotenie tej položky (č. 216), pri ktorej nenastal súbeh dôvodov uvedených v § 9 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z., nakoľko bola použitá len ako dôsledok aplikácie ustanovenia § 9 ods. 7 citovaného zákona. Súd prvej inštancie postupoval preto správne, keď zohľadnil maximálnu možnú hranicu bodového hodnotenia bolesti, stanovenú v danom prípade na 260 bodov a neuznal súdnym znalcom vykonané navýšenie hodnotenia bolesti o dvojnásobok tejto hranice. Námietku žalobcu v tomto smere preto odvolací súd nepovažoval za relevantnú. 26. Žalobca vytýkal súdu prvej inštancie, že pokiaľ išlo o príslušenstvo, t.j. žalobou uplatnené úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 11.790 eur od 13.01.2013 do zaplatenia, súd prvej inštancie ich nepriznal s odôvodnením, že sa vzťahovali k náhrade za zvýšenie SSU; žalobca však úroky z omeškania viazal výlučne k nároku na náhradu za bolesť. Tejto argumentácii žalobcu možno priznať úspech. 27. Z obsahu žaloby doručenej konajúcemu súdu dňa 24.04.2014 nepochybne vyplýva, že žalobca žiadal zaviazať žalovanú popri istine 11.790 eur, uplatnenej titulom náhrady za bolesť, aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 11.790 eur od 13.01.2013 do zaplatenia. Na takto uplatnenom nároku zotrval aj v podaní zo dňa 03.12.2014 (č.l. 177), ktorým rozšíril žalobu o nárok na náhradu za zvýšenie SSU v sume 5.857 eur, bez príslušenstva. Je teda zrejmé, že pokiaľ súd prvej inštancie žalobu žalobcu (s výnimkou priznania sumy 737,20 eura) vo zvyšku zamietol, zamietol i príslušenstvo uplatnenej pohľadávky, ktoré však, ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, nesprávne viazal k náhrade za zvýšenie SSU, ktorý nárok si žalobca v konaní neuplatnil. Je teda zrejmé, že odôvodnenie napadnutého rozsudku sa týka nároku, ktorý nezodpovedá podanej žalobe, pričom v ňom úplne absentuje zdôvodnenie rozhodnutia o nepriznaní nároku na príslušenstvo viažuce sa k náhrade za bolesť, čo má za následok nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v tejto časti. 28. A napokon, pokiaľ ide o zvýšenie náhrady za SSU, ktoré súd prvej inštancie priznal žalobcovi v rozsahu 20 %, žalobca ho pokladal za neadekvátne, nakoľko nezohľadňovalo kľúčové skutočnosti týkajúce sa charakteru poranení žalobcu, prognózy vývoja jeho zdravotného stavu, vek a postavenie a v neposlednom rade trvalé následky poškodenia jeho zdravia. 29. Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %. 30. Posúdenie, či u konkrétneho poškodeného ide o prípad hodný osobitného zreteľa zakladajúci nárok na zvýšenie SSU, je výlučne úlohou súdu, pričom právna úprava, okrem aspektu uznania invalidity, nijakým spôsobom neuvádza, aké poškodenia zdravia, respektíve aké následky takéhoto poškodenia zakladajú nárok na predmetné zvýšenie. Súd vychádza jednak z lekárskeho posudku, základného bodovania SSU, ale tiež musí prihliadať na to, aké zmeny poškodenie zdravia vyvolali v živote dotknutej osoby vo vzťahu k stavu pred poškodením. Okolnosti hodné osobitného zreteľa by mal súd posudzovať s ohľadom na individuálneho poškodeného, bez ohľadu na to, či jeho spôsob života pred poškodením vykazoval znaky vysokého spoločenského angažovania v oblastiach umenia, vedy, športu, či politiky alebo viedol tzv. bežný život. Je tomu tak z dôvodu, že uprednostňovanie určitých spoločensky preferovaných povolaní a voľnočasových aktivít, nazeraných ako vysoko kultúrne, pred inými zamestnaniami a bežnými rodinnými aktivitami je nekorektné nielen z hľadiska etiky, ale, a to najmä, je v konečnom dôsledku porušením zásady rovnosti strán sporu a ochrany slabšieho (k tomu uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.10.2009, sp. zn. 2 Cdo 170/2008). 31. Súdna prax dovodila, že pri rozhodovaní o zvýšení náhrady za SSU treba zohľadniť jednak tie stránky, ktoré sú spoločné pre život všetkých ľudí (možnosť vykonávať bežné životné úkony, postarať sa o svoju hygienu, stravovanie, obliekať sa, žiť prípadne rodinným životom, realizovať sa v partnerskom vzťahu, mať deti) a jednak tie stránky, ktoré sú osobité u každého jednotlivca zvlášť, vzhľadom na jeho spoločenské dovtedajšie pôsobenie (stupeň jeho angažovanosti v najrozmanitejších sférach spoločenského života, akými sú oblasť kultúry, športu, umenia, politiky, vedy). Jednotiacim hľadiskom pri určovaní adekvátneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je, aby obe tieto stránky boli zohľadnené tak, že ich vzájomná jednota vyjadrí primeranosť priznanej náhrady vo vzťahu k povahe následkov poškodenia zdravia. V prípade niektorého poškodeného je v praxi opodstatnené klásť dôraz na prvú z uvedených stránok, v prípade iného poškodeného (naopak) na druhú spomenutú stránku; rozhodujúcou však zostáva ich jednota (k tomu rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.06.2018, sp. zn. 3 Cdo 209/2017). 32. V danej veci odôvodňoval žalobca zvýšenie náhrady za SSU v rozsahu 50 % nielen trvalými následkami poškodení jeho zdravia, ale i porovnaním zmien, ktoré nastali v jeho živote v dôsledku dopravnej nehody. 33. Z lekárskeho posudku MUDr. V. C. a znaleckých posudkov MUDr. O. S., PhD. vyplýva, že žalobca trpí organickým posttraumatickým syndrómom, v dôsledku čoho je v pravidelnej liečbe psychiatra a absolvuje i návštevy traumatológa a neurológa (pre organické porušenie CNS). Ako dôsledok dopravnej nehody výrazne napáda (kríva) na pravú dolnú končatinu, na ktorú nemôže riadne našľapovať, jeho pravý členok ostal úplne nehybný, stuhnutý v strednom postavení, pričom na pravej končatine sú prítomné známky obmedzenia pohyblivosti pravého bedrového kĺbu, ľahkého až stredného stupňa, s rozvojom poúrazovej koxartózy. Jeho ľavý kolenný kĺb je nestabilný (kývavý), preto na jeho spevnenie používa ortézu. Následkom poranenia má žalobca obmedzenú hybnosť hrudníka. Z výpovede žalobcu (č.l. 203 - 205), ako aj svedkyne V. N. (č.l. 317 - 318) je nepochybné, že žalobca bol vyučený murár, naposledy pracoval v Rakúsku ako fasádnik, pomáhal pri zatepľovaní a omietaní domov, pričom touto prácou zarobil za tri týždne cca 1.860 eur; predtým ako murár zarobil cca 1.000 eur mesačne. V súčasnosti, keď miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť predstavuje 75 %, pracuje v chránenej dielni a jeho príjem je cca 336 eur (podľa pracovnej zmluvy na č.l. 356 príjem 380 eur), pričom poberá i invalidný dôchodok (podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 03.06.2013 v sume 287,70 eura mesačne). Žalobca bol pred dopravnou nehodou aktívnym športovcom, ako registrovaný člen futbalového klubu Tekov hral futbal, chodieval na tréningy tri krát do týždňa a hrával aj zápasy, pričom v športovej činnosti podporoval aj syna, ktorý hral spočiatku druhú ligu a v súčasnosti hrá za futbalový klub, v ktorom pôsobil žalobca. Žalobca spolu so synom bicykloval, chodieval plávať a s manželkou chodieval do lesa, na huby. V súčasnosti žalobca pre problémy s kolenom a nestabilitou nemôže hrať futbal, chodievať do lesa, nakoľko pri chôdzi používa oporu, nemôže sa zohnúť, ani si kľaknúť, pričom bicyklovať, rovnako ako plávať zvláda len na krátke vzdialenosti. V členku a stehennej kosti má cudzí materiál (v členku tri kliny a v stehennej kosti prirastený jeden klin). V dôsledku dopravnej nehody je obmedzený v sexuálnej oblasti, pričom pri bežných sebaobslužných činnostiach (s výnimkou obúvania) nie je odkázaný na pomoc inej osoby. 34. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, možno súhlasiť s názorom žalovanej, že u žalobcu sa nejedná o taký prípad hodný osobitného zreteľa, pri ktorom by bolo na mieste uvažovať o zvýšení náhrady za SSU v maximálnom rozsahu. Žalobca síce v dôsledku dopravnej nehody utrpel vážne poranenia zdravia, ktoré v opísaných oblastiach nadobudli trvalý charakter, avšak podľa mienky odvolacieho súdu nedosiahli v súhrne intenzitu pre zákonom stanovené maximálne možné navýšenie SSU. V tomto smere treba ponechať priestor pre prípady ešte závažnejších poškodení zdravia (prípady úplného ochrnutia bez schopnosti akéhokoľvek pohybu, prípady ležiacich osôb, osôb bez akejkoľvek komunikácie, schopnosti vykonať sebaobslužné úkony, pripadne osôb vyžadujúcich podávanie umelej výživy a ich polohovanie). Napriek zistenej závažnosti poškodenia zdravia žalobcu, nejde teda u neho o najzávažnejšie možné sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré by odôvodňovalo využitie plného zvýšenia, v rozsahu 50 %. Odvolací súd však zároveň udáva, že treba prisvedčiť žalobcovi, že súdom prvej inštancie priznané zvýšenie náhrady za SSU o 20 % nemožno považovať za primerané, nakoľko nedostatočne reflektuje na zmeny, ktoré nastali najmä v osobnom, pracovnom a spoločenskom živote žalobcu. Pokiaľ ide o pracovnú oblasť, žalobca už bezpochyby nebude môcť vykonávať ním zvolené povolanie fyzicky pracujúceho robotníka - murára, a tak zabezpečiť do budúcna pre seba a svoju rodinu zodpovedajúci príjem. Pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou pritom dosiahol 75 %. Žalobca sa v rovnakej intenzite nebude môcť venovať svojim záľubám - futbalu, ktorý aktívne hrával v miestnom klube, plávaniu a bicyklovaniu na dlhé trate. I keď žalobca pred úrazom nedosahoval v tejto oblasti mimoriadne výsledky, i napriek tomu je v dôsledku existujúcich trvalých následkov na zdraví obmedzený, priam vylúčený z týchto činností, ktoré v prevažnej miere vykonával spolu so synom. Opísané skutočnosti súd prvej inštancie v dostatočnej miere nezohľadnil pri rozhodovaní o adekvátnom zvýšení náhrady za SSU. 35. S poukazom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že súd prvej inštancie pochybil pri vyhodnotení skutkového stavu týkajúceho sa bodového ohodnotenia bolesti, ktorý nezodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania; táto okolnosť mala následne dopad i na posúdenie (ne)dôvodnosti nároku žalobcu na náhradu za bolesť. Pochybil, keď pri ustálení zvýšenia náhrady za SSU dôsledne neposúdil všetky okolnosti, ktoré vyústili do trvalého poškodenia zdravia žalobcu a dostatočne nereflektoval na zmeny, ktoré nastali v jeho osobnom, pracovnom a spoločenskom živote. Zároveň, pokiaľ išlo o nárok na úroky z omeškania, konajúci súd ho nesprávne viazal k nároku, ktorý si žalobca v konaní vôbec neuplatnil, pričom neuviedol dôvody jeho nepriznania vo vzťahu k uplatnenej náhrade; jeho rozhodnutie tak v tejto časti nezodpovedá požiadavkám kladeným na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Nakoľko uvedené nedostatky nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietavej časti podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec (v rozsahu zrušenia) súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Riadiac sa právnym názorom vysloveným vyššie odvolacím súdom, bude súd prvej inštancie povinný opätovne posúdiť dôvodnosť nároku žalobcu na náhradu za bolesť. Za týmto účelom súd prvej inštancie ustáli skutkový stav tak, aby mal tento oporu vo vykonanom znaleckom dokazovaní, vrátane odstránenia rozporov v záveroch znaleckých posudkov vypracovaných v konaní znalcom MUDr. O. S., PhD. Následne konajúci súd posúdi dôvodnosť nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania, viažúcich sa k náhrade za bolesť, ako aj dôvodnosť nároku na zvýšenie náhrady za SSU v uplatňovanom rozsahu, zohľadniac pritom dôsledne okolnosti a zmeny, ktoré nastali v jednotlivých sférach života žalobcu. Svoje rozhodnutie vyloží a odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 C.s.p. tak, aby odôvodnenie rozsudku obsahovalo dostatok dôvodov a ich uvedenie bolo zrozumiteľné. 36. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci rozhodne i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 262 ods. 1, § 396 ods. 3 C.s.p.). 37. Pre úplnosť odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že po vykonaní znaleckého dokazovania, zameraného na bodové ohodnotenie bolesti žalobcu, ktoré súdny znalec ustálil na 1825 bodov, žalobca v písomnom podaní zo dňa 07.06.2016 (č.l. 461 - 463) a rovnako jeho právny zástupca na pojednávaní súdu dňa 10.06.2016 (č.l. 468) uviedli, že rozdiel v bodovom hodnotení bolesti (po odpočítaní plnenia žalovanej) predstavuje 200 bodov, čo zodpovedá sume 3.144 eur. Súd prvej inštancie sa s touto argumentáciou žalobcu, odlišnou od tej uvedenej v žalobe, v ktorej žiadal náhradu za bolesť v rozsahu 750 bodov, doposiaľ nezaoberal a nereflektoval na ňu. 38. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 27.11.2015, č.k. 6C/39/2014-339, nariadil doplňujúce znalecké dokazovanie k znaleckému posudku vypracovanému MUDr. O. S., PhD, týmto úkonom poveril znalca MUDr. O. S., PhD. a uložil mu zodpovedať na vymedzené otázky. Zároveň zaviazal žalobcu k povinnosti zložiť preddavok na trovy spojené s podaním znaleckého posudku v sume 600 eur. 39. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie, v časti výroku o preddavkovej povinnosti, podal odvolanie žalobca, namietajúc jeho nesprávnosť. Mal za to, že konajúci súd opomenul skúmať, či u neho boli splnené podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov. 40. Písomným podaním zo dňa 16.02.2016 žalobca konajúcemu súdu oznámil, že preddavok na trovy znaleckého dokazovania zaplatil, z dôvodu ktorého zobral podané odvolanie v celom rozsahu späť. 41. Podľa § 369 ods. 1 veta prvá C.s.p. dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. 42. Podľa § 369 ods. 3 C.s.p. ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. 43. Vzhľadom na to, že žalobca vzal svoje odvolanie späť v čase, keď o ňom ešte nebolo rozhodnuté, odvolací súd v súlade s ustanovením § 369 ods. 3 C.s.p. odvolacie konanie o odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie, v napadnutej časti, zastavil. 44. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).