Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/161/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201521 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1018201521.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci maloletého dieťaťa: X/ L. Q., H. M. XX.XX.XXXX, Š. X.B. K. Q., X/ M. Q., H. M. XX.XX.XXXX, Š.R. X. Z., X/ B. M.Á., H. M. XX.XX.XXXX, Š.R. X. K. Q., toho času všetci bytom u matky, v konaní zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, so sídlom Ádorská 41, 929 01 Dunajská Streda, deti rodičov: matky - K. M.E., H. M. XX.XX.XXXX, R. C. Q. P. Č.. X, XXX XX F.G., S. C. H.. K. XXX/X, XXX XX M. K., štátna občianka Slovenskej republiky, a otca - M.H. Q., H. M. XX.XX.XXXX, R. C. C. Ú.. XX, XXXX G., Z., Š.R. X. Z., v konaní o návrhu navrhovateľa, otca maloletých detí na nariadenie návratu maloletých detí do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 27. júna 2018, č. k. 4P/7/2018 - 275, o návrhu otca na nariadenie vhodného opatrenia, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 27. júna 2018, č. k. 4P/7/2018 - 275, p o t v r d z u j e . II. Odvolací súd návrh otca na nariadenie vhodného opatrenia z a m i e t a . III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I. uznesením zo dňa 27. júna 2018, č. k. 4P/7/2018 - 275, návrat maloletých detí L. Q., H.D. M. XX.XX.XXXX, M. Q., H. M. XX.XX.XXXX B. B. M., H.D. M. XX.XX.XXXX do krajiny obvyklého pobytu, ktorou je Z., nenariadil. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, že dňa 03.05.2018 bol súdu prvej inštancie doručený návrh navrhovateľa, otca maloletých detí na nariadenie návratu maloletých detí L. Q.L., H. M. XX.XX.XXXX, M. Q., H. M. XX.XX.XXXX B. B. M.E., H. M. XX.XX.XXXX, (ďalej len "maloletí"), do krajiny ich obvyklého pobytu, t.j. do Maďarska. 3. Navrhovateľ, otec maloletých, svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 22.01.2018 bolo začaté konanie o návrat maloletých detí do krajiny ich obvyklého pobytu, nakoľko matka dobrovoľné vydanie maloletých detí odmietla. Dňa 03.08.2015 matka maloletých detí odovzdala dobrovoľne maloleté deti otcovi na Hlavnej vlakovej stanici v Bratislave. Otec si deti prevzal s tým, že matka súhlasila s vycestovaním maloletých detí do krajiny pobytu otca, t.j. na územie Maďarska. Po uplynutí dohodnutej doby pobytu detí, matka detí požiadala otca, aby mohli deti u neho ešte určitý čas zostať, otec súhlasil s pobytom detí. Maloleté deti sa postupne otcovi zverili o podmienkach a trestoch, ktoré boli u matky na dennom poriadku, preto sa otec maloletých rozhodol, že deti zostanú na území Maďarska. Po oznámení uvedeného rozhodnutia matke, matka po určitej dobe s pobytom súhlasila a sama priniesla deťom na miesto nového pobytu hračky, oblečenie a súhlasila s tým, že deti budú navštevovať predškolské a školské zariadenie v Maďarsku. Matka deti sporadicky navštevovala, na výživu neprispievala. Matka styk s deťmi, aj telefonický kontakt, mala umožnený. Matka nikdy nespomenula, že by deti chcela späť do vlastnej osobnej starostlivosti. V júni 2017 matka navštívila maloletých a deti bez predchádzajúceho oznámenia už na miesto pobytu nevrátila. Deti premiestnila dva týždne pred koncom školského roka, bez oznámenia, bez akýchkoľvek dokladov, bez ošatenia a od tej doby ignorovala akýkoľvek pokus o kontakt. Miesto premiestnenia detí neoznámila, napriek opakovaným výzvam ani príslušnému súdu v C., kde už v tom čase prebiehalo konanie o zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti otca. Od augusta 2015 matka neiniciovala žiadne konanie o návrat maloletých detí na územie Slovenskej republiky, nedomáhala sa styku s maloletými deťmi, v podstate nepodnikla žiadne právne kroky, ktoré by smerovali k návratu maloletých detí na územie Slovenska. V januári bolo začaté konanie o zverenie maloletých do osobnej starostlivosti otca. Konanie prebieha na C. A., kde bolo vydané aj neodkladné opatrenie o zverení maloletých do osobnej starostlivosti otca. Uvedené neodkladné opatrenie nenadobudlo právoplatnosť, nakoľko matka voči nemu podala odvolanie. Matka maloletých premiestnila na územie Slovenskej republiky v júni 2017, keď už prebiehalo konanie na C. A.Q.. Matka sa vyjadrila, že deti vyrastali na území Slovenskej republiky, čo nie je pravda, pretože určitý čas maloleté deti žili aj s matkou na území Maďarska, a to až do decembra 2012. Maloletý L. T. S. Š. M. N. Z., na Z. E. Á. P., E. V.P. B. X. Q. T. Š.. Z. M. H. S.E. T. H. H. Ó.. Z. B. K. K. H. N. F.G., B. X. H. Ž. B. N. N. Z., B. M. K. XX. Z. Ž.. Z. Z. R. S. N. X. H., T. V. XX. Na území Slovenskej republiky strávili deti menej času svojho života. Pred neoprávneným premiestnením deti žili v Maďarsku od 03.08.2015, t.j. vyše 681 dní. Za toto obdobie sa adaptovali na nové prostredie, staršie maloleté deti navštevovali školské zariadenie, dosahovali vynikajúce výsledky, komunikovali iba v maďarskom jazyku, dokážu v maďarskom jazyku viesť dialóg, samostatne hodnotiť vlastný výkon a zvládajú učivo v školskom zariadení. Deti navštevovali záujmové krúžky, stretávali sa s priateľmi, maloletý L. bol členom futbalové klubu. Maloletí boli matkou vytrhnutí z tohto prostredia, čo môže mať na ich vývoj nepriaznivé následky. V Maďarsku mali maloleté deti vytvorené stabilné prostredie, žili v rodinnom dome, ktorý je v osobnom vlastníctve otca, boli dostatočne finančne zabezpečené po materiálnej, aj finančnej stránke. Deti majú v Maďarsku detského lekára, aj zubára, absolvovali všetky preventívne prehliadky a očkovania. Hoci sa maloletí nachádzajú na území Slovenskej republiky, neovládajú jazyk štátu, nekomunikujú v slovenskom jazyku, matka nemá stabilnú adresu, často sa sťahuje a mení zamestnanie. Podľa informácií otca deti nemajú na území Slovenskej republiky svojho zubára, dosahujú slabší prospech ako dosahovali na území Maďarska. Maloletý L. mal v 1. polroku 2017/2018 neospravedlnené vymeškané hodiny. Otec má informácie, že matka žije v domácnosti svojho priateľa, ktorý bol viackrát trestaný. Otec má za to, že ak deti zostanú na území Slovenskej republiky, bolo by neprípustným spôsobom zasiahnuté do ich základných práv zakotvených v Dohovore o právach dieťaťa prijatého Valným zhromaždením Spojených národov, nakoľko by bolo porušené právo detí na zdravý duševný vývoj, lásku, porozumenie, starostlivosť. Otec maloletých taktiež podotkol, že deti od svojho premiestnenia na územie Slovenskej republiky žijú pod tlakom matky, matka bráni akémukoľvek kontaktu otca s maloletými, preto je možné, že deti sú ovplyvnené vo svojom názore na osobu otca. 4. Matka maloletých detí sa k návrhu otca vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 24.05.2018. S návrhom otca matka maloletých detí nesúhlasila, nakoľko otec v návrhu uvádza nepravdivé a zavádzajúce informácie. Matka vo svojom vyjadrení uviedla, že s otcom detí sa zoznámila a po krátkej známosti začali zdieľať spoločné bývanie. Spočiatku z bezproblémového vzťahu sa dňa 14.05.2006 narodil ich prvý syn L.. Syna vychovávali spolu, striedavo na území Slovenskej republiky a Maďarska, hoci po dovŕšení veku vhodného na predškolské vzdelávanie bol maloletý L. prihlásený do maďarskej školy, ktorú navštevoval sporadicky, a nie tak ako to tvrdí otec maloletých. Po narodení druhého syna spočiatku žili s deťmi na území Maďarska, kde neskôr otec maloletého M. zapísal do predškolského zariadenia, ktoré ale nikdy nenavštevoval, nakoľko sa rodičia rozhodli o trvalé premiestnenie na územie Slovenskej republiky, konkrétne do F.. Vzťah rodičov začal byť problematický. Otec maloletých bol bez práce a v tom čase bola matka jedinou živiteľkou rodiny, čo otcovi prekážalo. Matka maloletých sa viackrát pokúsila o nápravu vzťahu kvôli pohodliu maloletých detí, pokusy však boli viac-menej bezúspešné. Po narodení syna B. sa ich vzťah natrvalo rozvrátil. Matka sa o deti starala sama. Ich spolužitie bolo neriešiteľné, nakoľko opakovane dochádzalo z otcovej strany k fyzickým a psychickým útokom voči jej osobe. Otec maloletých v tom čase mal už iný vzťah. Vzťah matky a otca maloletých bol ukončený a napokon sa matka maloletých rozhodla presťahovať do C.. Dňa 07.08.2014 bola na Okresnom súde Lučenec uzavretá rodičovská dohoda, ktorou boli deti zverené výlučne do osobnej starostlivosti matky. Na dohode o určení styku otca s maloletými nedošlo, nakoľko otec sa nepodieľal na výchove svojich detí, a ani nejavil záujem o stretnutie so synmi. Rodičovská dohoda obsahuje aj dohodu o určení výživného, a to vo výške 100,- € mesačne, vždy k 25. dňu príslušného mesiaca. Od vzniku dohody do dnešného dňa otec neuhradil určenú výšku príspevku na výživu maloletých ani raz. Až po podaní trestného oznámenia vo veci za zanedbanie povinnej výživy sa otec maloletých začal o maloletých synov zaujímať a sám navrhol, že sa s maloletými chce stretnúť, prípadne chcel s deťmi stráviť viac času. Matka súhlasila so stretnutím, keďže nikdy nemala v úmysle brániť styku maloletým s ich otcom a po dohode s otcom mu ich odovzdala na hlavnej vlakovej stanici v Bratislave s tým, že sa dohodla s otcom maloletých, že deti vráti na tom istom mieste a v dohodnutý čas. Otec maloleté deti premiestnil ešte v ten deň na územie Maďarska, bez platných cestovných dokladov, bez akýchkoľvek dokladov a bez akéhokoľvek súhlasu matky s premiestnením a vycestovaním maloletých na územie cudzieho štátu. Tvrdenie otca, že matka údajne s premiestnením súhlasila, v žiadnom prípade nemožno považovať za súhlas matky s vysťahovaním maloletých detí na územie Maďarska. Matka nevedela presné miesto, kde boli deti premiestnené. Následne po neúspešnom akomkoľvek kontakte s deťmi podala trestné oznámenie na oddelení policajného zboru Slovenskej republiky v Bratislave. Neskôr nadviazal otec maloletých detí kontakt s matkou, pričom jej odmietol oznámiť adresu, kde sa s deťmi zdržiava a žiadal ju o dodanie dokladov maloletých, nakoľko sa so svojou terajšou družkou rozhodol, že maloleté deti nemieni vrátiť matke, a to napriek tomu, že boli súdom zverené do jej osobnej starostlivosti. Otec nebol ochotný oznámiť adresu, kde sa maloletí zdržiavajú. Bez súhlasu matky sa rozhodol prihlásiť deti do školského a predškolského zariadenia, napriek tomu, že deti nemali platné doklady. Matka sa po neúspešnom pokuse dohovorom rozhodla deti vyhľadať a zistila ich adresu pobytu. Otec nebol ochotný umožniť matke kontakt s maloletými, iba naproti finančnej odmene, sám viackrát prisľúbil, že si deti matka môže vziať, no nikdy sa tak nestalo. Otec kontakt neumožňoval, matka deti videla len sporadicky, vždy vycestovala na územie Maďarska. Od júna 2017 žije rodina opakovane v strachu, nakoľko sa otec vyhráža matke, taktiež je matka vystavená útokom zo strany terajšej družky otca, ktorá má záujem získať deti späť, nakoľko by takto rodina s viacerými deťmi mohla využiť sociálne výhody Maďarska pre viacdetné rodiny. V rodine by bolo po návrate troch maloletých detí, až sedem maloletých detí vo veku od 3-16 rokov. Na A. C. bolo vydané bez pojednávania predbežné opatrenie vo veci zverenia maloletých detí do dočasnej starostlivosti otca, ktoré bolo po odvolaní matky zrušené a konanie bolo pozastavené, po dodaní určitých dôkazov. Deti sú zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá im zabezpečuje pevné a stabilné výchovné prostredie, žije usporiadaným životom. Matka je riadne zamestnaná v pracovnom čase, ktorý umožňuje plnú starostlivosť o jej maloleté deti. Staršie deti navštevujú od 09/2017 Základnú školu s vyučovacím jazykom maďarským v Dunajskej Strede, navštevujú krúžky, majú tam priateľov, s ktorými si rozumejú. Najmladší B. je začlenený do predškolskej prípravy v materskej škole. Maloleté deti sa nachádzajú opätovne v starostlivosti matky od 06/2017, čo je 354 dní. Maloleté deti majú v Slovenskej republike vyhovujúce bývanie, školskú dochádzku, ako aj zdravotnú starostlivosť. Ovládajú slovenský jazyk. Ak by mal otec skutočne záujem o blaho svojich detí, ako to prezentuje v návrhu, nie je matke zrejmé, prečo sa nikdy nezaujímal o to, či sú deti zdravé, nikdy si nespomenul na narodeniny, či meniny svojich detí, na ich výživu neprispieval. Otec v návrhu uvádza, že matka sa s premiestnením detí zmierila a sama im doniesla oblečenie a hračky, čo však nie je pravdivý údaj, nakoľko matka deťom hračky nedoniesla. S pobytom na území Maďarska nesúhlasila a oblečenie im zobrala iba kvôli tomu, lebo jej otec oznámil, že má problém to zabezpečiť a bála sa o zdravie detí. Maloleté deti žili na území Maďarska v neprimeraných podmienkach. Deťom otec bránil čo i len v telefonickom kontakte s matkou, boli vedené vo viere, že matka sa o nich nezaujíma, nechce ich do svojej starostlivosti. Matka sa v júni 2017 rozhodla, že premiestni maloleté deti späť na územie Slovenskej republiky, nakoľko dostala opakovane potvrdené, že deti sú aj naďalej v jej starostlivosti, takže sa nedopúšťa nezákonného postupu a otec zadržuje maloleté deti na území Maďarska neprávom. Deti po príchode na územie Slovenskej republiky matka opätovne začlenila do prostredia, z ktorého boli nedobrovoľne vytrhnuté, trpeli odlúčením od rodiny, priateľov, spolužiakov. Od ich príchodu na územie Slovenskej republiky sú maloletí spokojní, ale žijú v obave o opakovaný "únos" zo strany otca. V januári 2018 sa otec po 7 mesiacoch pokúsil nadviazať kontakt s deťmi, ale bez vedomia matky sa pokúsil deti vybrať zo základnej školy a premiestniť na územie Maďarska. Zamestnankyňa základnej školy stretnutie otca s deťmi umožnila vo vyčlenenej triede a následne kontaktovala matku maloletých detí, ktorá si ich vyzdvihla v školskom zariadení. Otec sa v školskom zariadení preukázal neprávoplatným predbežným opatrením a tvrdil, že deti sú v jeho starostlivosti. Podľa názoru matky návratom maloletých detí existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by deti vystavil fyzickej alebo duševnej ujme, alebo ich inak priviedol do neznesiteľnej situácie. Deti potrebujú pre svoj zdravý psychický a fyzický vývoj stabilné prostredie, bez stresu, ktoré im matka zabezpečuje aj teraz. Matka poukázala na čl. 13 písm. b) Dohovoru, podľa ktorého orgán dožiadaného štátu nemusí nariadiť návrat dieťaťa, ak osoba, inštitúcia, alebo iná právnická osoba, ktorá nesúhlasí s jeho vrátením preukáže, že existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme, alebo by ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie. Matka má za to, že v danom prípade sú tieto podmienky splnené. Deti sú trvale v starostlivosti psychiatra, nakoľko majú strach z opakovaného premiestnenia otcom do Maďarska. 5. V rámci skutočného stavu súd prvej inštancie zistil, že Z. L. Q. sa narodil dňa XX.XX.XXXX N. F., Z. M. Q.L. K. H. M. XX.XX.XXXX N. K. N. Z. B. B. M. K. H. M. XX.XX.XXXX N. F.. Maloletí sa narodili z nemanželského vzťahu rodičov matky K. M.Á., Š. X. K. Q. B. X. M. Q., Š.R. X. Z.. Rodičia s maloletými žili striedavo na území Slovenskej republiky a Maďarska. Z potvrdenia vydaného vedúcou materskej škôlky H. H. T. M. XX.XX.XXXX A. T., Ž. Z. L.Á. H. Z. Š. N. Z. N. X. X. XX.XX.XXXX M. XX.XX.XXXX. Z. M. C. R. T. N. V. Z. Š. M. XX.XX.XXXX, B.ak M. Š. H.. M. XX.XX.XXXX Z. M. zmenil škôlku, podľa vedomosti riaditeľky škôlky kvôli presťahovaniu. Spočiatku bol vzťah rodičov bezproblémový. Po narodení maloletého B. sa vzťah matky a otca rozvrátil a matka sa napokon rozhodla s maloletými presťahovať do C.. 6. Okresný súd Lučenec rozsudkom zo dňa 30.05.2014 č.k. 6P/22/2014-34 schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej súd zveril maloleté deti M. Q., L. Q. B. B. M. do osobnej starostlivosti matky. Zároveň súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletého M. Q.L. sumou po 60,- € mesačne, L. Q. sumou po 100,- € mesačne a B. M. sumou po 40,- € mesačne. 7. Začiatkom augusta 2015 matka po dohode s otcom maloletých odovzdala maloleté deti otcovi na Hlavnej vlakovej stanici v Bratislave, a dohodla sa s ním, že jej deti vráti na tom istom mieste a v dohodnutý čas. Napokon sa otec rozhodol, že maloleté deti zostanú na území Maďarska. Maloletí si postupne na život na území Maďarska zvykli. Z potvrdenia o návšteve materskej škôlky H. N. G., vedúca materskej škôlky potvrdila, že maloletý B., B. B. Z. M. boli zapísaní do materskej škôlky dňa 09.09.2015 a tú pravidelne navštevovali do 01.06.2017. Maloletý M. H.avštevoval škôlku do 28.06.2016 a v septembri 2016 sa stal žiakom Základnej školy U. Z. N. G.. Maloletý L. navštevoval základnú školu. Z potvrdenia zo dňa 16.04.2018 vyplýva, že maloletý L. C.ol členom futbalového klubu, ktorý funguje pri ZŠ Z. U. a ako člen tejto inštitúcie sa zúčastňoval súťaží, študentských olympiád a iných športových podujatí. 8. V januári 2017 bolo začaté konanie o zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti otca. Konanie prebieha na C. A.O.. Rozhodnutím Okresného súdu v C. č. 6.P.20.028/2017/22 - 1. číslo zo dňa 12. septembra 2017 bolo vydané predbežné opatrenie, ktorým súd zveril maloleté deti do starostlivosti otca. Súd ustanovil styk medzi matkou a maloletými deťmi, každý tretí týždeň v mesiaci v sobotu od 09-18 hod., za dozoru otca, v mieste jeho bydliska. Rozhodnutie o predbežnom opatrení nenadobudlo právoplatnosť, nakoľko matka proti rozhodnutiu súdu podala odvolanie. Na základe odvolania bolo rozhodnutie Okresného súdu v C. rozhodnutím súdu druhej inštancie zo dňa 08.01.2018 zrušené a konanie sa vrátilo na nové pojednávanie. 9. Matka od augusta 2015 neiniciovala na maďarských orgánoch žiadne konanie o návrat maloletých detí na územie Slovenskej republiky. Až v júni 2017 matka navštívila maloletých a bez predchádzajúceho oznámenia už na miesto pobytu maloletých nevrátila. Deti matka po príchode na územie Slovenskej republiky začlenila späť do prostredia, z ktorého boli odobratí. Z. L. B. Z. M. H.R. T. Š. T. E. K. N. A. Z.B. N. M. K., Č. N. T. S. T. Š. T. M.B. XX.XX.XXXX. Z. B. H. Z. Š. N. M. K.. Maloletí navštevujú záujmové krúžky. Maloletí na území Slovenskej republiky žijú s matkou na adrese K. X, N. M. K.. Matka maloletých je zamestnaná v spoločnosti L. N. M. K. K..Q..X.. 10. Zo šetrenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda zo dňa 10.05.2018 bolo zistené, že maloletí žijú spoločne s mamou v 3-izbovom byte v podnájme N. M. K.. Počas návštevy bola bytová hygiena na dobrej úrovni. Maloletí spia v jednej izbe, kde sa nachádza poschodová posteľ, jedno lôžko, písací stôl a šatník. Maloletí majú vytvorené dobré podmienky pre pokojný spánok, majú zabezpečené všetky veci osobnej potreby a majú zabezpečený priestor na plnenie si školských povinností. Podľa udania matky otec sa o maloleté deti nezaujíma, nenavštevuje ich, ani ich telefonicky nekontaktuje. V minulosti občas telefonicky deti kontaktoval. Maloleté deti boli pri pohovore čisto oblečené, veľmi zhovorčivé, bezprostredné. Maloleté deti vyjadrili svoj vôľu zostať bývať u matky. Udali, že je pravdou, že chvíľu bývali u otca v Maďarsku, to bolo vtedy, keď mama bývala inde. Teraz chcú bývať u matky, páči sa im M. K., ako aj škola, ktorú navštevujú, majú tu veľa kamarátov. S matkou sa cítia v bezpečí a chcú zostať v jej starostlivosti a nechcú sa k otcovi vrátiť do Maďarska. Maloletý B. G.šte dodal, že sa mu tunajšia škôlka páči viac ako v Maďarsku. Má strach a bojí sa, že sa musí vrátiť k otcovi. Psychický, fyzický i zdravotný stav maloletých je dobrý. Matka má vytvorené dobré podmienky pre zabezpečenie všestranného psychického, fyzického a sociálneho vývinu maloletých detí. 11. Kolízny opatrovník ako súdom ustanovený zástupca maloletých detí v konaní odporučil súdu návrhu navrhovateľa nevyhovieť. V rámci svojho stanoviska zdôraznil, že dve z maloletých detí sa narodili na Slovensku, pričom striedavo žili tu, aj v Maďarsku. Okresný súd Lučenec v roku 2014 zveril všetky maloleté deti matke, pričom kolízny opatrovník má za to, že otec súhlasil aj s ich pobytom na území Slovenskej republiky. Zároveň kolízny opatrovník poukázal na vyjadrenie maloletých, ktorí chcú ostať s matkou a tiež i na vyjadrenie psychiatra, ktorý neodporučil stretnutia s otcom. 12. Predmetom konania je v danom prípade rozhodnutie o návrhu navrhovateľa na nariadenie návratu maloletých detí do cudziny pri neoprávnenom premiestení alebo zadržaní ("návratové konanie"). Hmotnoprávna úprava vzťahujúca sa k veci vychádza z Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí prijatého v Haagu dňa 25.10.1980, publikovaného v oznámení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod č. 119/2001 Z. z. (ďalej len " Dohovor ") a z Nariadenia (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej "Nariadenie rady"), ktoré dopĺňa a vykonáva Dohovor. Maďarsko a Slovenská republika sú týmito medzinárodnými predpismi viazané. Procesná reflexia uvedených hmotnoprávnych predpisov je vyjadrená v ustanovení § 123 a nasl. zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len "CMP"). 13. Súd prvej inštancie v rámci návratového konania rozhoduje výlučne o tom, či bude dieťa do miesta obvyklého pobytu navrátené, alebo nie. V konaní súd teda nerozhoduje o starostlivosti, výchove, výžive dieťaťa ani o styku rodičov s dieťaťom (s výnimkou rámca vhodných opatrení). Právna úprava obsiahnutá v Dohovore a Nariadení Rady je jasná a striktná. V prípade, že súd ustáli, že došlo k neoprávnenému premiestneniu alebo zadržaniu maloletého dieťaťa a návrh na návrat je podaný do jedného roku od neoprávneného premiestenia alebo zadržania, musí súd nariadiť návrat maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu. Túto povinnosť nemá iba v prípade, ak je daná niektorá z výnimiek uvedených v článku 13 alebo 20 Dohovoru. Výnimky je pritom potrebné v zmysle Dohovoru vykladať reštriktívne a mať pri ich aplikácii na zreteli, že vo svojej podstate idú proti hlavným cieľom Dohovoru. Článok 11 Nariadenia Rady preto stanoví, že pri rozhodovaní o návrhu na návrat je výnimka z povinnosti nariadiť návrat dieťaťa stanovená v článku 13 písm. b) Dohovoru obmedzená na minimum, pretože aj napriek existencii okolností, predvídaných týmto ustanovením, musí súd nariadiť návrat dieťaťa, ak boli prijaté primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany dieťaťa po jeho návrate do krajiny obvyklého pobytu. 14. Návratové konanie ako výslovne vyplýva zo znenia Dohovoru (článok 19) nie je svojou povahou konanie vo veci samej, teda konaním o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ale má charakter predbežného konania, v ktorom je zisťovaný konflikt s jurisdikciou a má v ňom byť s konečnou platnosťou zodpovedaná otázka jurisdikcie nad maloletým dieťaťom. V návratovom konaní preto súd nehodnotí výchovné schopnosti rodičov, ich osobné, zárobkové a majetkové pomery, rozsah, v akom sú schopní zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa a saturovať jeho potreby a záujmy. Súd v konaní zisťuje výlučne skutočnosti rozhodné z hľadiska výkladu príslušných hmotnoprávnych ustanovení Dohovoru, ako aj Nariadenia Rady (súvisí s ustanovením § 123 CMP). 15. V rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že nariadenie návratu do krajiny obvyklého pobytu maloletého dieťaťa v zásade neznamená jeho návrat respektíve navrátenie k opustenému rodičovi a jeho oddelenie od rodiča "únoscu", keďže súd v prípade, že návrhu vyhovie, nariadi návrat maloletého dieťaťa do krajiny jeho obvyklého pobytu, a nie návrat "do rúk" opusteného rodiča. 16. Dokazovania v predmetnom konaní súd prvej inštancie zameral a vykonal v rozsahu potrebnom výlučne na zistenie skutočností nevyhnutných pre posúdenie, či bolo v danom prípade premiestnenie alebo zadržanie maloletých neoprávnené, s čím v súvislosti bolo potrebné odpovedať na otázky: aká je krajina obvyklého pobytu detí; kto k maloletým deťom vykonával opatrovnícke práva a ak v prípade, ak súd zistí, že návrat maloletých je potrebné nariadiť, či je daný niektorý z dôvodov na nenariadenie návratu. 17. Prvou otázkou, s ktorou sa s poukazom na odsek 30 súd prvej inštancie musel vysporiadať, bolo ustálenie krajiny obvyklého pobytu detí. Z listinných dôkazov predložených navrhovateľom, ako aj matkou maloletých detí, vyplynulo, že maloletí L. B. B. sa narodili na K., maloletý M. N. Z., z nemanželského vzťahu rodičov. Rodičia s maloletými žili striedavo na území Slovenskej republiky a Maďarska. Po rozvrátení vzťahu rodičov Okresný súd Lučenec rozsudkom zo dňa 30.05.2014 schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky. Maloletí teda v tomto období mali obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, kde žili až do začiatku augusta 2015, kedy matka po dohode s otcom mu odovzdala maloleté deti na hlavnej vlakovej stanici v Bratislave, a dohodla sa s ním, že jej deti vráti na tom istom mieste a v dohodnutý čas. Napokon sa otec rozhodol, že deti matke nevráti, ale zostanú na území Maďarska, pričom deti žili na území Maďarska až do ich premiestnenia matkou na Slovensko. Maloleté deti tak pred ich premiestnením na územie Slovenskej republiky žili v Maďarsku nepretržite takmer 2 roky (od augusta 2015 do júna 2017), pričom v tomto období mali vytvorené všetky sociálne väzby na území Maďarska, kde boli začlenené do sociálneho života bežného pre deti ich veku (bývanie, zdravotná starostlivosť, predškolské a školské zariadenie, voľnočasové aktivity a s nimi spojené rovesnícke väzby). V nadväznosti na uvedené mal súd v konaní preukázané, že maloleté deti L., M. B. B. mali bezprostredne pred ich premiestnením na územie Slovenskej republiky obvyklý pobyt v Maďarsku. Súd zároveň v tejto súvislosti ustálil, že s poukazom na čl. 10 písm. b) v spojení s bodom i) Nariadenia Rady si v danom prípade súdy Slovenskej republiky nezachovali svoju právomoc, keďže deti sa na území Maďarska nachádzali najmenej jeden rok potom, ako sa matka dozvedela o pobyte detí (keď z potvrdenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave IV zo dňa 31.08.2015 vyplýva, že matka najneskôr už v tomto období vedela, že otec sa s deťmi zdržiava v obci G.), deti sa v novom prostredí usadili, pričom matka do jedného roka odvtedy, ako sa dozvedela o mieste pobytu detí nepodala na príslušné maďarské orgány žiadosť o návrat detí na územie Slovenskej republiky. 18. V druhom rade sa súd prvej inštancie vysporiadal s otázkou, kto vykonával opatrovnícke práva k maloletým. Podľa Čl. 5 Dohovoru sa opatrovníckym právom rozumejú práva, týkajúce sa osobnej starostlivosti o dieťa, a najmä právo určiť miesto pobytu dieťaťa. V zmysle Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, pojem opatrovnícke právo zahŕňa práva a povinnosti súvisiace s osobnou starostlivosťou o dieťa, najmä právo určiť miesto obvyklého pobytu dieťaťa. Z predložených dokumentov - rodných listov maloletých, súd prvej inštancie vyvodil záver, že ide o deti narodené z matky, pochádzajúce z mimomanželského vzťahu rodičov, ku ktorému vykonávajú opatrovnícke práva obaja rodičia. V danom prípade otec nadobudol opatrovnícke právo zo zákona, vykonával ho, o maloletých sa osobne staral, a teda bez súhlasu otca matka nemohla rozhodnúť o mieste pobytu maloletých. 19. Ďalej zostalo ustáliť, či premiestnenie maloletých bolo vykonané neoprávnene. Neoprávneným premiestnením, alebo zadržiavaním dieťaťa sa rozumie porušenie opatrovníckeho práva v danom prípade nadobudnutého zo zákona, podľa práva členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením, alebo zadržaním a za predpokladu, že toto právo sa skutočne vykonávalo, buď spoločne alebo samostatne, alebo by sa takto bolo vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu alebo zadržaniu. Opatrovnícke právo sa považuje za vykonávané spoločne, ak na základe rozsudku alebo zo zákona jeden nositeľ rodičovských práv a povinností nemôže rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa bez súhlasu druhého nositeľa rodičovských práv a povinností (Čl. 3 Dohovoru). Súd prvej inštancie mal v konaní za preukázané, že v danom prípade matka v júni 2017 v čase návštevy detí v Maďarsku v neprítomnosti otca a bez jeho súhlasu premiestnila maloleté deti na Slovensko. Otec matke súhlas s vysťahovaním detí na Slovensko nedal a s neoprávneným premiestnením detí sa po ich odchode nezmieril. Po jej odchode zisťoval, kde sa matka s deťmi nachádza, následne podnikol právne kroky a dňa 03.05.2018 podal na súd prvej inštancie návrh na nariadenie návratu maloletých do krajiny obvyklého pobytu. Od júna 2017 tak trvá protiprávny stav neoprávneného premiestnenia maloletých detí matkou na území Slovenskej republiky, teda mimo územia krajiny ich obvyklého pobytu. Tieto skutočnosti matka dôkazmi spôsobilými preukázať súhlas otca s premiestnením maloletých detí na území Slovenskej republiky nespochybnila. 20. Súd prvej inštancie uviedol, že najdôležitejšou zásadou, ktorou sa bez akejkoľvek pochybnosti riadi Dohovor a Nariadenie Rady, je zásada rešpektovania najlepšieho záujmu dieťaťa (preambula Dohovoru a odôvodnenie č. 12 a 13, čl. 12, 15 a 23 Nariadenia Rady, čl. 3 Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie). Pokiaľ ide o návrat dieťaťa do členského štátu jeho obvyklého pobytu je však zrejmé, že Dohovor aj Nariadenie Rady sú založené na zásade, že najlepší záujem dieťaťa v prípade jeho neoprávneného premiestnenia alebo zadržania, vyžaduje okrem jedinej výnimky spočívajúcej v určitých presne stanovených prípadoch uvedených v článkoch 13 a 20 Dohovoru (čl. 13 písm. b) Dohovoru v spojení s článkom 11 ods. 4 Nariadenia Rady), vždy návrat dieťaťa. 21. V poslednom okruhu sa preto súd prvej inštancie v zmysle článku 13 písm. b) Dohovoru zaoberal otázkou, či existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by deti vystavil fyzickej alebo duševnej ujme, alebo ich inak priviedol do neznesiteľnej situácie. Nariadenie rady (ES) č. 2201/2003 rozširuje povinnosť súdu nariadiť návrat aj na prípady, keby dieťa bolo vystavené takejto ujme, ale napriek tomu je preukázané, že boli vykonané primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany dieťaťa po návrate, ktoré musia byť preukázateľne spôsobilé dostatočne ochranu dieťaťa po jeho návrate zabezpečiť. 22. Súd prvej inštancie poukazujúc na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v návratových veciach (napr. rozhodnutie ESĽP X proti Lotyšsku), zohľadnenú okrem iného aj v náleze Ústavného súdu SR zo dňa 23.05.2014, č.k. IV. ÚS 100/2014-94 zdôraznil, že pri rozhodovaní v každom konkrétnom prípade prihliada na to, že je povinný sledovať najlepší záujem dieťaťa ako hlavné kritérium, ktoré môže prevážiť nad záujmami rodičov. Záujmy dieťaťa sú dvojaké: udržať si väzby so svojou rodinou, pokiaľ nie je preukázané, že je to nevhodné a zároveň sa rozvíjať v zdravom prostredí. Z pohľadu perspektívy osobného rozvoja teda závisí na rade individuálnych okolností, najmä na veku a vyspelosti dieťaťa, prítomnosti a absencii rodičov v jeho živote a jeho prostredí a zážitkoch. Vnútroštátne súdy musia dôkladne preskúmať celú rodinnú situáciu (faktory skutkové, citové, psychologické, materiálne, či zdravotné) a urobiť vyvážené a rozumné posúdenie dotknutých záujmov a pritom mať neustále na pamäti nájdenie najlepšieho riešenia pre dieťa. 23. Z konania otca, ktorý deti na území Slovenskej republiky nenavštevoval (s výnimkou jednej návštevy detí v januári 2018 v školskom zariadení), na pojednávanie súdu sa bez akéhokoľvek ospravedlnenia nedostavil, súd v čase rozhodnutia nemal za preukázaný skutočný záujem otca o deti. Otec pritom súdu nepreukázal, že by matka v styku otca s maloletými deťmi bránila, alebo, že by sa otec styku s deťmi domáhal prostredníctvom súdu, príslušného sociálneho úradu, alebo priamo návštevou u matky. Z dôvodu nečinnosti otca maloletých detí pred súdom, jeho osobnú neúčasť na pojednávaní súdu, súd nemohol vyhodnotiť postup a rozsah prijatia vhodných opatrení pre ochranu maloletých detí v prípade ich návratu do Maďarska, aby mohol posúdiť možné riziko, hrozbu vážneho nebezpečenstva fyzickej alebo duševnej ujmy a prípadne neznesiteľnú situáciu. 24. Pri svojom rozhodnutí súd prvej inštancie vzal do úvahy vyjadrený názor maloletých detí, ktorý zabezpečil prostredníctvom kolízneho opatrovníka. Súd mal za preukázané, že maloleté deti majú vytvorené silné citové väzby so svojou matkou, priateľmi, spolužiakmi na Slovensku, sú plne začlenené do sociálneho a rodinného života a prostredia na Slovensku. Maloleté deti samostatne vyjadrili svoju jasnú vôľu zostať bývať u matky na Slovensku, chcú zostať jej v starostlivosti, lebo s matkou sa cítia v bezpečí, odmietajú vrátiť sa k otcovi do Maďarska. Maloletý B. navyše prejavil strach a obavy z návratu k otcovi. Všetky tri maloleté deti sú momentálne plne adaptované na prostredie, navštevujú školské a predškolské zariadenie. 25. Súd prvej inštancie na základe vyhodnotenia vykonaného dokazovania ustálil, že v danom prípade sú splnené podmienky upravené v čl. 13 psím. b) Dohovoru. Matka maloletých detí nemá v súčasnosti v Maďarsku vytvorené primerané podmienky pre ďalšiu plnohodnotnú starostlivosť o maloleté detí, na ktorú sú deti vzhľadom na ich vek a citovú väzbu fyzicky aj psychicky odkázané. Matka maloletých nemá v Maďarsku vytvorené žiadne zázemie, teda bývanie a prácu, ktoré by jej umožňovali zabezpečiť po návrate aspoň základné potreby maloletých, ako bývanie a výživa. Bolo tiež preukázané, že otec na výživu maloletých neprispieva. Súd je toho názoru, že návrat maloletých detí do Maďarska bez prítomnosti matky nie je možný bez bezprostredného ohrozenia zdravého vývoja maloletých detí, predovšetkým s ohľadom na výslovne prejavený strach a obavy z návratu k otcovi do Maďarska zo strany najmladšieho z detí, maloletého B. (6 rokov). Prípadné odlúčenie detí od matky by mohlo deťom spôsobiť nenapraviteľné ujmy na ich zdraví a psychike a návrat maloletých detí za vyššie uvedených okolností by deti priviedol do neznesiteľnej situácie. Otec od júna 2017 nemal s deťmi žiadny osobný kontakt (s výnimkou jednej návštevy detí v školskom zariadení), čím eliminoval zachovanie dovtedajších vzájomných citových väzieb s deťmi. Na základe uvedeného bol súd prvej inštancie toho názoru, že hoci nemôže rozhodovať i o matke maloletých detí, je v danom prípade potrebné umožniť matke, aby v prípade, ak by bol nariadený návrat maloletých detí do Maďarska, mala možnosť ísť s nimi. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti prihliadol i na tú skutočnosť, že v súčasnosti jediným právoplatným a vykonateľným rozhodnutím o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom je rozsudok Okresného súdu Lučenec zo dňa 30.05.2014, ktorým boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky. 26. Poukazujúc na uvedené dôvody a zistený skutočný stav veci nebolo možné zo strany súdu so zreteľom na najlepší záujem detí prijať iný záver ako ten, že existuje vážne nebezpečenstvo, že by návrat maloleté deti vystavil fyzickej (nezabezpečenie základných potrieb týkajúcich sa bývania a výživy dieťaťa) alebo duševnej ujme alebo ich inak priviedol do neznesiteľnej situácie, pretože na základe absolútnej nečinnosti otca v konaní pred súdom (napriek tomu, že mu všetky písomnosti v konaní boli doručované vrátane prekladu do maďarského jazyka) nemal súd prvej inštancie za preukázané vykonanie primeraných opatrení zo strany otca maloletých detí na zabezpečenie bezpečného návratu maloletých do krajiny ich obvyklého pobytu v zmysle článku 11 ods. 4 Nariadenia Rady. Súd prvej inštancie teda uzavrel, že v danom prípade ide o situáciu, s ktorou Dohovor počíta v článku 13 písm. b), a preto návrat maloletých bez preukázania primeraných opatrení na zabezpečenie ochrany detí po ich návrate nie je možné nariadiť. S poukazom na vyššie uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrhu otca nie je možné vyhovieť, a preto rozhodol súd tak, že návrat maloletých detí L. Q., H. M. XX.XX.XXXX, M. Q., H.D. M. XX.XX.XXXX B. B. M., H. M. XX.XX.XXXX do krajiny ich obvyklého pobytu do Maďarska nenariadil. 27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak. 28. Súd prvej inštancie v súvislosti s povinnosťou uloženou mu v ustanovení § 134 CMP uviedol, že lehotu šiestich týždňov pre vydanie rozhodnutia v danom prípade nebolo možné, tak ako vyplýva z obsahu spisu, dodržať z dôvodu, že otec si už v samotnom návrhu nesplnil povinnosť uloženú mu zákonom v ustanovení § 127 CMP, keď v návrhu neuviedol adresu na doručovanie písomností v Slovenskej republike. Keďže otec nebol v konaní zastúpený advokátom, súd ho uznesením zo dňa 04.05.2018 vyzval na doplnenie návrhu, pričom bolo potrebné zabezpečiť i preklad tohto uznesenia do maďarského jazyka. Napriek tomu, že otcovi bolo uvedené uznesenie vrátane jeho prekladu riadne doručené, otec súdu adresu na doručovanie písomností v Slovenskej republike neuviedol, na uznesenie žiadnym spôsobom nereagoval. Súd prvej inštancie teda v priebehu celého konania doručoval otcovi všetky zásielky na adresu jeho pobytu v Maďarsku, čo malo vplyv na celkovú dĺžku konania a objektívnu nemožnosť dodržať lehotu šiestich týždňov pre vydanie rozhodnutia, s prihliadnutím i na povinnosť súdu rešpektovať zachovanie všetkých procesných lehôt. 29. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie otec, pričom v rámci svojho odvolania uviedol, že o pobyte maloletých detí navrhovateľ nevedel, vlastne dodnes nevie, kde sa maloleté deti nachádzajú, matka odmieta akýkoľvek kontakt, nereaguje na telefonáty, správy, nekomunikuje prostredníctvom sociálnych sietí. O deťoch a o dosť pestrom dianí sa navrhovateľ, dozvedá iba od známych, prípadne od ľudí, ktorí niekedy stáli na strane matky a neskôr boli matkou využití, prípadne boli podvedení, v horšom prípade im matka nevrátila finančné prostriedky, ktoré si sústavne požičiava. Maloleté deti, síce navštevovali Základnú školu T. E. N. M. K., ale ich prospech je slabší, než bol v Maďarskej republike. Podľa vyjadrenia zamestnankyne základnej školy sú deti utiahnuté, nenadväzujú žiadne kamarátstva, matka nenavštevuje rodičovské združenia, neinformuje sa o prospechu detí. Matka síce tvrdila, že maloleté deti navštevujú záujmové krúžky, čo nie je pravda, deti boli na nich prítomné iba raz, aj to za účelom, aby matka získala potrebné potvrdenia, kvôli súdnemu sporu. Maloletý B. by mal nastúpiť na povinnú školskú dochádzku v 09/2018, ale podľa otcových informácií sa tak nestane. Maloleté deti, dodnes neovládajú jazyk štátu, nehovoria slovenským jazykom a zrejme, to bol aj dôvod, prečo sa matka na pojednávaní nezúčastnila, čo vlastne deklarovala už aj predtým, v kruhu svojich známych. Otec poukázal na to, že matka predložila psychiatrické posudky, ktoré boli tiež vyhotovené účelovo. Od tej doby matka s maloletými deťmi psychiatrickú ambulanciu nenavštívila, keď jej bolo navrhnuté nestranné psychologické vyšetrenie maloletých detí, tak ho odmietla. Navrhovateľ sa s maloletými deťmi, stretol v januári 2018 v priestoroch základnej školy, kde mu bolo zo strany zamestnancov vyhovené a bol mu poskytnutý priestor, aby sa so svojimi deťmi vedel rozprávať. V tej dobe ešte deti vyjadrili svoj názor a chceli sa vrátiť k navrhovateľovi, nikdy nerozprávali o psychických problémoch, a ani traumách, ak tak, iba z ich pobytu v Bratislave, kde matka žila až do (08/2015, v domácnosti svojej matky - alkoholičky), v nevyhovujúcich podmienkach, kde boli deti pravidelne fyzicky trestané. Od 10/2018, matka nemá stabilné zamestnanie, teda nie je zamestnaná vôbec, nie je evidovaná na ÚPSVaR, takže nie je jasné, ako sa vie postarať o maloleté deti. Pôvodná adresa, ktorú matka udáva, už nie je aktuálna, nakoľko ju majiteľka nehnuteľnosti vypratala z bytu, pretože nehradila nájom už dlhšiu dobu. Matka opustila s maloletými deťmi nehnuteľnosť a dňa 01.07.2018 sa nasťahovala k „priateľovi", do obce A., N. X. M. K.. V obci matka žiadala o prechodný pobyt, prípadne trvalý pobyt pre svoje maloleté deti, ten bol však zamietnutý, nakoľko sa jedná o menší 2- izbový sociálny byt, kde nemali maloleté deti k dispozícii vlastnú izbu, zrejme ani postele. Keďže matka do dnešnej doby ešte udržiava kontakt s bývalým priateľom p. T. K., ktorý bol viackrát trestaný, po hádke a policajnom zásahu, matka opustila aj túto nehnuteľnosť a od 25.08.2018 do 29.08.2018 sa zdržiavala na adrese známych. Adresu pobytu sa otcovi nepodarilo zistiť, matka odmietla komunikovať. Matka nemá ani trvalý pobyt, teoreticky môže byť považovaná za bezdomovca. Od 29.08.2018 matka nemá zabezpečené bývanie, pre svoje maloleté deti, prostredníctvom inzerátov hľadá ľudí, ktorí by jej boli ochotní zabezpečiť ubytovanie za pomoc v domácnosti. Matka týmto porušila základné práva detí, ohrozuje maloletých tak fyzicky, ako aj psychicky. Podľa otcových informácii matka od 01.07.2018 vystriedala štyroch partnerov a štyri pobyty, takže v každom prípade si dovoľuje tvrdiť, že nie je spôsobilá na výchovu detí. Maloletý M. v Slovenskej republike nemá žiadne doklady, hoci od doby, keď ich matka premiestnila už uplynulo 16 mesiacov. Otec má zato, že bez platných dokladov, nemôže mať legálny pobyt v Slovenskej republike, taktiež nemôže byť prihlásený ani na trvalý pobyt. Matka bola viackrát vyzvaná navrhovateľom, aby uzatvorili rodičovskú dohodu, nakoľko navrhovateľ má nehnuteľnosti v osobnom vlastníctve a taktiež je finančne dostatočne zabezpečený, nakoľko má stabilné pracovné zaradenie a takisto aj družka navrhovateľa je finančne aktívna, zamestnaná. Matka odmieta akúkoľvek komunikáciu. Na základe vyššie uvedených skutočností má otec zato, že matka ohrozuje maloleté deti na vývoji, preto navrhuje, aby súd nariadil návrat maloletých detí na územie obvyklého pobytu. 30. Matka sa vyjadrila k odvolaniu otca a uviedla, že od marca 2018, prebieha na Okresnom súde Bratislava I., konanie v právnej veci návratu maloletých detí na územie obvyklého pobytu Maďarskej republiky. Navrhovateľom sporu bol otec maloletých detí, pričom deti sú momentálne v starostlivosti matky. Maloleté deti L., M. B. B., boli rodičovskou dohodou - právoplatným a vykonateľných rozsudkom zo dňa 04.06.2014 sp.zn. 6P/22/2014 Okresným súdom v Lučenci, zverené výlučne do osobnej starostlivosti matky. Dňa 27.06.2018 Okresný súd Bratislava I., rozhodol o obvyklom pobyte maloletých detí, ktorým je Z. Q., napriek tomu, návrat do krajiny obvyklého pobytu nenariadil. Otec maloletých detí, porušil v 08/2015 rozsudok, a svojvoľne a neoprávnene, proti vôli matky premiestnil svoje tri maloleté deti na územie Maďarskej republiky, bez platných cestovných dokladov. Maloleté deti odovzdala otcovi matka, po predchádzajúcej dohode, na hlavnej vlakovej stanici v Bratislave, nesúhlasila však, s ich premiestnením na územie Maďarskej republiky. Matka opakovane vyzvala otca, na dobrovoľné vrátenie maloletých detí, na územie Slovenskej republiky, čo otec odmietol. Maloleté deti, žili v hygienicky nevyhovujúcom prostredí, v nečistote, v hodne stiesnených podmienkach. V tom čase, žil otec ešte na adrese E. V. X, v obci G.. Matka, podala trestné oznámenie na PZ SR v Bratislave, vo veci marenia výkonu súdneho rozhodnutia a vo veci únosu maloletých detí, ktoré bolo Policajným zborom SR opakovane zamietnuté, nakoľko podľa rozhodnutia sa o únos maloletých detí nejednalo, nakoľko otec maloletých detí mal podľa PZ SR, neobmedzený styk s deťmi. Taktiež bolo opakovane podané trestné oznámenie na otca, vo veci zanedbávania povinnej výživy voči maloletým deťom. Prvé trestné oznámenie bolo zamietnuté maďarskou stranou po výsluchu otca, druhé konanie ešte nie je ukončené. Maloleté deti, sa zadržiavali na území Maďarskej republiky, až do 10.06.2017, kde navštevovali síce predškolské a školské zariadenie, ale okrem toho, ich na územie Maďarskej republiky, nič neviaže. Je nesporné, že maloleté deti, boli premiestnené na územie Slovenskej republiky, síce bez súhlasu otca, ale otec, by nesúhlasil s návratom maloletých detí na územie Slovenskej republiky. Otec maloletých detí nepreukázal, že premiestnením, by matka vystavila maloleté deti fyzickej alebo duševnej ujme, alebo by ich inak dostala do neznesiteľnej situácie. Matka uviedla, že plynutie času pri neoprávnenom zadržiavaní, neznamenajú jeho legalizáciu, či možnosť ustálenia, že sa dieťa zžilo s prostredím, takže obvyklý pobyt v Maďarsku, je otázny dodnes. Matka žila s maloletými deťmi, po ich príchode na územie Slovenskej republiky, na adrese H. N., N. M. K.. Až po vytvorení partnerského vzťahu sa presťahovala do spoločne prenajímaného bytu, na adrese H.. K., taktiež N. M. K., ktorý spoločne zdieľala s bývalým partnerom p. K. T.. Opatrovnícke práva otec na území Maďarskej republiky nadobudol, bez súhlasu matky a neexistuje ani právoplatný a vykonateľný rozsudok, ktorým by mu boli priznané. Do základnej školy a materskej školy na území Maďarska, boli deti zapísané, bez súhlasu a vedomia matky. Matka sa s tým, že maloleté deti žijú na území Maďarskej republiky, nikdy nezmierila, trvala na ich premiestnení do krajiny obvyklého pobytu, ktorým je podľa nej Slovenská republika. Maloletý L., predtým navštevoval školské zariadenie, na území Slovenskej republiky, mal tu svojich kamarátov, rodinu. Otec uvádza, že maloleté deti pred ich premiestnením na územie Maďarskej republiky, boli fyzicky trestané. Matka na maloleté deti nikdy nepoužívala fyzické tresty a žiadne formy fyzickej disciplíny. Matka si dovoľuje tvrdiť, že fyzických trestov sa nezdržal práve otec, ktorý mohol fyzicky trestať maloleté deti, počas ich pobytu na území Maďarskej republiky. Deti boli otcom manipulované, počas celého ich pobytu. Matka uviedla, že otcov záujem o maloleté deti nie je úprimný, návratové konanie používa ako prostriedok, aby mohol naďalej terorizovať a manipulovať matku, sledovaním a zisťovaním informácií o tom, ako maloleté deti žijú, prípadne kde žijú a obťažovať opakovanými pokusmi o telefonický kontakt s matkou. Družka otca maloletých detí dookola kontaktuje každého známeho matky, či už prostredníctvom sociálnych sietí, alebo e-mailovej komunikácie, zisťuje informácie o matke a maloletých deťoch, zároveň sa snaží nanútiť svoju pravdu cudzím ľuďom, nezainteresovaných v tomto konaní. Maloleté deti sa zžili s prostredím, v ktorom vyrastajú a jeho začlenením do sociálnych väzieb na Slovensku a ich návrat proti ich vôli, by im mohol spôsobiť psychickú traumu konaním otca. Ak by boli maloleté deti vytrhnuté z ich dobre známeho prostredia, ohrozí sa rovnováha a pokojný vývoj maloletých detí, ktoré im môžu spôsobiť problémy do budúcnosti. Nakoľko od 06/2017 sa prerušili takmer všetky kontakty s otcom, deti by si už na pobyt na území Maďarskej republiky nezvykli. Maloleté deti ukončili školský rok 2017/2018, na Základnej škole T.. E. s vyučovacím jazykom maďarským v M. K., kde postúpili do ďalšieho ročníka. Od nového školského roka 2018/2019, navštevujú novú základnú školu v M. K. B. R., T. Š. O. K. s vyučovacím jazykom maďarským, Š. V. XXX/X, M. K.. Do novej základnej školy boli deti zaevidované, z dôvodu, že v bývalej základnej škole ťažšie nadväzovali kamarátstva a celkovo nebola spokojnosť s bývalou základnou školou. Matka bola o prospechu maloletých detí informovaná od triednych učiteliek osobne, nakoľko poväčšine si osobne vyzdvihla maloleté deti zo základnej školy, takže nie je pravda, že o prospechu detí sa neinformovala. Viackrát konzultovala aj slabší prospech M. zo slovenského jazyka, snažili sa o spoločnú nápravu, spoločné ciele. Je pravda, že maloletý B. M., nenastúpil do prvého ročníka Základnej školy O. K., nakoľko matka sa rozhodla požiadať o odklad povinnej školskej dochádzky, vzhľadom na slabšiu schopnosť sústrediť sa. Maloletý B. je momentálne v osobnej starostlivosti matky, v domácom prostredí, nakoľko matka nie je zamestnaná. Maloletý L. bol členom futbalového klubu, ktorý prestal navštevovať z vlastného rozhodnutia, futbal však naďalej hrával amatérsky na bývalej T. Š. T.. E.. Mladším deťom prestali záujmové krúžky vyhovovať, nenašli v nich odreagovanie, takže sa ich nezúčastňovali naďalej. Dunajská Streda patrí do oblasti, kde slovenským jazykom slabšie hovoria aj dospelí ľudia, ktorí sú začlenení do pracovného života, preto sa nedá jednoznačne očakávať od maloletých detí, aby hovorili plynule slovenských jazykom. V slovenskom jazyku sa zdokonaľujú, od nového školského roka, bude M. navštevovať semináre zo slovenského jazyka v rámci svojho voľného času. Od 01.06.2018 bola matka práceneschopná, a keďže ku koncu 06/2018, bola prepustená z pôvodného pracoviska po uplynutí skúšobnej doby, vzhľadom na obdobie letných prázdnin, nebola schopná sa začleniť do pracovného života, pretože by mala problém plne zabezpečiť adekvátnu starostlivosť o svoje tri maloleté deti. V súčasnosti je matka aktívnou uchádzačkou o pracovné miesto, okrem toho má možnosť nepravidelného príjmu. Všetky potreby maloletých detí sú zabezpečené tak po finančnej, ako aj materiálnej stránke. Pracovné miesto z jej strany je možné iba v čase, ktorý by bol prispôsobený potrebám maloletých detí. Maloletý M.H. je v Slovenskej republike zdravotne poistený, okrem toho nemá žiadne platné doklady, nakoľko ich zadržiava otec na území Maďarskej republiky a odmietol ich vydať aj po opakovanej výzve matky. Keďže matka po kríze ukončila partnerský vzťah s bývalým partnerom p. T., nakoľko jej nevyhovoval jeho štýl života, bola nájomná zmluva ich spoločného bývania vypovedaná. Po ukončení nájomnej zmluvy sa matka s maloletými deťmi presťahovala do obce A., E. T. K. K. S.. T. D., kde bol požiadaný na Obecnom úrade aj trvalý, príp. prechodný pobyt, ktorý nebol udelený, nakoľko sa jednalo o sociálny byt udelený iba súčasnému prenajímateľovi. Po viacerých nezhodách sa matka s maloletými deťmi rozhodla opustiť aj túto spoločnú domácnosť dňa 20.08.2018. Súčasný podnájom, bol k dispozícii iba od 01.09.2018, preto matka s maloletými deťmi bývala v dobe u viacerých známych a priateľov. V súčasnosti žije matka s maloletými deťmi v prenajatej nehnuteľnosti na ul. E.H. XXXX/X, N. M. K., kde si prenajíma jednu izbu z 2 - izbového bytu, ale teoreticky má k dispozícii celý byt. Matka hľadá vyhovujúci podnájom aj v súčasnosti, takže sa jedná o prechodné riešenie. Maloleté deti už nenavštevujú ambulanciu detského psychiatra, nakoľko ich psychický stav je uspokojivý. Maloleté deti vyrastajú v kľudnom prostredí, bez pocitu neistoty. Maloleté deti žijú iba s matkou, sú na ňu silne naviazané, ako aj na prostredie, kde vyrastajú, preto by im návratom do Maďarskej republiky hrozila psychická ujma. Nie je známe, v akom prostredí by vyrastali deti po ich návrate do krajiny „obvyklého pobytu“, a ani to, či by boli zabezpečené po materiálnej stránke. Premiestnenie maloletých detí na územie Maďarskej republiky by bolo v rozpore so záujmom maloletých detí. Maloleté deti si už na území Slovenskej republiky vytvorili sociálne, či citové väzby, na ktoré sa pamätajú, ktoré by neskôr postrádali. Maloleté deti sa integrovali do prostredia na Slovensku, pričom individuálny záujem by mal byť prioritný v ktoromkoľvek štádiu konania. Na C. A.Á. prebieha od 01/2017 konanie o určenie rodičovských práv a povinností k maloletým deťom pod sp.zn. 8.P.020.028/2017. Súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým deti boli zverené do osobnej starostlivosti otca až do rozhodnutia vo veci samej. Voči neodkladnému opatreniu podala matka odvolanie v zákonom stanovenej lehote, kde sa odvolala na absenciu právomoci maďarského súdu, na základe čoho súd na určitú dobu pozastavil konanie. Od 29.08.2018 konanie opäť pokračuje, nakoľko súd rozhodol o miestnej príslušnosti vo vyššie uvedenom konaní, ku konečnému rozhodnutiu ešte zatiaľ nedošlo. Je nesporné, že matka sa nezúčastnila ani jedného pojednávania na C. A., nakoľko kvôli vzdialenosti by mala problém zabezpečiť maloleté deti, taktiež z dôvodu vysokých finančných nákladov. Na Okresnom súde Dunajská Streda, prebieha konanie vo veci obmedzenia rodičovských práv a povinností, otcovi maloletých detí, nakoľko existuje predpoklad, že v budúcnosti, by sa otec maloletých detí opäť pokúsil o neoprávnené premiestnenie maloletých detí na územie Maďarskej republiky, preto by bolo potrebné prerušiť už aj tak nefungujúce rodičovské práva a povinnosti. Kontakt s maloletými deťmi sa od 06/2017 absolútne prerušil. Otec maloletých detí, videl od tej doby svoje maloleté deti iba raz, aj to bez súhlasu matky, keď ich navštívil v ich bývalej T.E. Š. T.. E. N. M. K.. Svoj zámer vopred neohlásil. O prítomnosti otca sa matka dozvedela iba od triednej učiteľky maloletého. Otec maloletých detí dodnes nepožiadal o určenie styku s maloletými deťmi, rodičovská dohoda styk s maloletými deťmi neustanovila. Maloleté deti by na území Maďarskej republiky vyrastali v rodine, kde sú vychovávané tri maloleté dcéry družky otca a ich spoločný maloletý syn. Popritom družka otca nebola začlenená do pracovného života, nakoľko sa starala o ich spoločného maloletého syna. Podľa informácií, v súčasnosti otec pracuje mimo svojho miesta trvalého pobytu, konkrétne v meste O., takže maloleté deti by v podstate ani nevychovával on, nakoľko pravdepodobne sa na adrese trvalého pobytu zdržuje iba počas víkendu a pracovného voľna. 31. Kolízny opatrovník sa vyjadril k odvolaniu otca a uviedol, že v záujme maloletých detí navrhuje uznesenie Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 27.06.2018 č.k. 4P/7/2018-275 potvrdiť a odvolanie otca v plnom rozsahu zamietnuť. 32. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, a uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku). 33. Podľa čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodnoprávne záväzky. 34. Podľa čl. 1 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí prijatého v Haagu dňa 25.10.1980, publikovaného v oznámení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod č. 119/2001 Z. z. (ďalej len "Dohovor"), cieľom tohto dohovoru je: a) zabezpečiť okamžitý návrat detí, ktoré boli neoprávnene premiestnené do niektorého zmluvného štátu alebo sú v ňom zadržiavané, a b) zabezpečiť, aby opatrovnícke práva a práva styku podľa právneho poriadku jedného zmluvného štátu sa účinne dodržiavali v ostatných zmluvných štátoch. 35. Podľa čl. 3 Dohovoru premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené, ak: a) je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba buď spoločne, alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu, na ktorého území malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, a b) v čase jeho premiestnenia alebo zadržania sa toto právo aj skutočne vykonávalo buď spoločne, alebo samostatne, alebo by sa takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu, či zadržaniu. Opatrovnícke právo uvedené v písmene a) možno nadobudnúť najmä priamo zo zákona, alebo na základe rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu, alebo na základe dohody platnej podľa právneho poriadku tohto štátu. 36. Podľa čl. 12 Dohovoru, ak bolo dieťa neoprávnene premiestnené alebo zadržané podľa článku 3 a v deň začatia konania pred justičným alebo správnym orgánom zmluvného štátu, v ktorom sa dieťa nachádza, neuplynula odo dňa neoprávneného premiestnenia alebo zadržania lehota jedného roka, nariadi príslušný orgán okamžite návrat dieťaťa. 37. Justičný alebo správny orgán nariadi návrat dieťaťa, aj keď sa konanie začalo po uplynutí lehoty jedného roka uvedenej v predchádzajúcom odseku, okrem prípadu, že sa preukáže, že dieťa sa už zžilo s novým prostredím. 38. Ak justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu má dôvod domnievať sa, že dieťa bolo premiestnené na územie iného štátu, môže zastaviť konanie alebo zamietnuť žiadosť o návrat dieťaťa. 39. Podľa čl. 13 Dohovoru bez ohľadu na ustanovenie predchádzajúceho článku justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu nemusí nariadiť návrat dieťaťa, ak osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá nesúhlasí s jeho vrátením, preukáže, že: a) osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá mala dieťa v osobnej starostlivosti, v čase premiestnenia alebo zadržania opatrovnícke právo skutočne nevykonávala alebo že súhlasila, či následne sa zmierila s premiestnením alebo zadržaním, alebo b) existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie. 40. Justičný alebo správny orgán môže odmietnuť nariadiť návrat dieťaťa aj vtedy, ak zistí, že dieťa nesúhlasí s návratom, a ak dosiahlo vek a stupeň vyspelosti, v ktorom je vhodné zohľadniť jeho názory. 41. Pri hodnotení okolností uvedených v tomto článku justičné a správne orgány vezmú do úvahy informácie o sociálnom prostredí dieťaťa, ktoré poskytol ústredný orgán alebo iný príslušný orgán štátu obvyklého pobytu dieťaťa. 42. Podľa čl. 14 Dohovoru pri hodnotení, či došlo k neoprávnenému premiestneniu alebo zadržaniu podľa článku 3, môžu justičné alebo správne orgány dožiadaného štátu bezprostredne prihliadnuť na právny poriadok štátu obvyklého pobytu dieťaťa, ako aj na súdne alebo správne rozhodnutia bez ohľadu na to, či boli v štáte obvyklého pobytu formálne uznané alebo nie, aj bez osobitného konania, ktorého účelom je dôkaz cudzieho práva alebo uznanie cudzieho rozhodnutia, ktoré by sa inak muselo uplatniť. 43. Podľa čl. 19 Dohovoru rozhodnutie podľa tohto dohovoru o návrate dieťaťa nemožno považovať za rozhodnutie o určení opatrovníckeho práva. 44. Podľa § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy. 45. Podľa čl. 20 Haagskeho dohovoru návrat dieťaťa podľa článku 12 možno odmietnuť, ak by to nepripúšťali základné princípy ochrany ľudských práv a základných slobôd dožiadaného štátu. 46. Súd prvej inštancie v tomto konaní v zmysle čl. 3, čl. 12, čl. 13 a čl. 20 Dohovoru správne zameral svoje dokazovanie na zistenie miesta obvyklého pobytu maloletých detí, na existenciu opatrovníckeho práva, na zistenie skutočností nevyhnutných pre posúdenie, či bolo v danom prípade premiestnenie alebo zadržanie maloletých detí neoprávnené, a v prípade, ak súd prvej inštancie ustáli, že návrat maloletých detí je potrebné nariadiť, či je daný niektorý z dôvodov na nenariadenie návratu. V tejto súvislosti odvolací súd udáva, že na všetky potrebné otázky rozhodné pre posúdenie návratu maloletých detí súd prvej inštancie podrobne zodpovedal, pričom so záverom, ku ktorému dospel, sa plne stotožnil aj odvolací súd. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie je toho názoru, že krajinou obvyklého pobytu maloletých detí je Maďarská republika, kde maloleté deti žili bezprostredne skoro dva roky pred ich premiestnením na územie Slovenskej republiky. Je nepochybné, že miesto obvyklého pobytu detí je potrebné vyhodnocovať s ohľadom ku všetkým skutkovým okolnostiam zistených v danej veci. Taktiež je nepochybné, že otec k maloletým deťom vykonával opatrovnícke právo. Vzťahové väzby dieťaťa k prostrediu boli jednoznačne preukázané. Tieto skutočnosti neboli zo strany matky namietané, (bola namietaná iba skutočnosť, že otec maloleté deti premiestnil na územie Maďarskej republiky bez súhlasu matky) ani v konaní vyvrátené, preto bolo potrebné k nim prihliadnuť. 47. Podľa čl. 13 Dohovoru bez ohľadu na ustanovenie predchádzajúceho článku justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu nemusí nariadiť návrat dieťaťa, ak osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá nesúhlasí s jeho vrátením, preukáže, že existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie. Justičný alebo správny orgán môže odmietnuť nariadiť návrat dieťaťa aj vtedy, ak zistí, že dieťa nesúhlasí s návratom, a ak dosiahlo vek a stupeň vyspelosti, v ktorom je vhodné zohľadniť jeho názory. Je zrejmé, že uvedené výnimky vo vzťahu k návratu bolo potrebné rovnako riadne v konaní pred súdom prvej inštancie ako aj pred odvolacím súdom preskúmať. 48. Je nepochybné, že otec sa na nariadené súdne pojednávanie súdu prvej inštancie nedostavil, hoci mal doručenie predvolania riadne vykázané. Z uvedeného postoja otca nie je možné jednoznačne ustáliť, že má snahu a vôľu maloletým deťom zabezpečiť všetky podmienky pre riadnu výchovu a vývoj. V tejto súvislosti bolo potrebné totiž otca vypočuť na nariadenom súdnom pojednávaní. Keďže otec tieto skutočnosti potrebné pre riadne zistenie skutočného stavu veci v konaní pred súdom prvej inštancie neozrejmil, nie je možné ani bez ďalšieho ustáliť, že otec má všetky podmienky pre výchovu maloletých detí. Z odvolania otca taktiež odvolací súd nezistil, prečo na nariadené súdne pojednávanie neprišiel a neozrejmil súdu prvej inštancie všetky skutočnosti potrebné pre nariadenie návratu maloletých detí. V rámci svojho odvolania otec uviedol iba dôvody, s ktorými sa už súd prvej inštancie riadne v rámci svojho odôvodnenia vysporiadal. 49. Pokiaľ ide o námietku otca uvedenú v odvolaní, že matka nemá vytvorené pre maloleté deti vhodné podmienky, že nemá zabezpečené žiadne bývanie, v tejto súvislosti odvolací súd udáva, že dňa 09.10.2018 (po vydaní uznesenia súdu prvej inštancie) vykonal Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda pohovor s maloletými deťmi a súčasne s matkou maloletých detí, v rámci ktorého zistil, že maloletý L. navštevuje 5. ročník základnej školy a maloletý M. 3. ročník základnej školy. Do školy chodia pravidelne, vymeškané neospravedlnené vyučovacie hodiny nemajú, matka sa o nich riadne stará. Triedna učiteľka chválila ich chovanie, maloletý L. je veľmi nadaný žiak. Maloleté deti boli čisto oblečené a upravené. Maloleté deti kolíznemu opatrovníkovi uviedli, že chcú zostať s matkou. Po telefonickom pohovore sa na úrad práce dňa 10.10.2018 o 8:07 hod. dostavila matka maloletých detí a uviedla, že sa t.č. nezdržiava N. M. K., mieni sa sem ale vrátiť. Žiadala však o utajenie terajšej adresy. Podľa udania matky sú maloleté deti zabezpečené. Ďalej uviedla, že vykonáva príležitostné práce, z ktorých má mesačne cca 420 - 450,- € príjem. Finančne matke vypomáha stará matka maloletých detí zo strany matky. Matka má podľa jej udania prisľúbenú prácu v Dunajskej Strede od novembra 2018. Matka uviedla, že sa otec neustále vyhráža odňatím detí a umiestnením do detského domova. V prípade, keď otec matku kontaktuje, nepýta sa na maloleté deti, ale sa matke vyhráža. S matkou prišiel aj maloletý B., ktorý bez prítomnosti matky uviedol, že sa cíti dobre. Teraz nechodí do materskej školy, lebo je chorý. V Maďarsku sa mu materská škola nepáčila. Bez matky sa v Maďarsku zdržiavať nechce, s matkou sa cíti dobre a chce s ňou bývať. Z predmetného záznamu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda vyplýva, že úrad zo strany matky nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloleté deti. V súčasnosti je jediným právoplatným a vykonateľným rozhodnutím o úprave práv a povinností k maloletým deťom je rozsudok Okresného súdu Lučenec zo dňa 30.5.2014, ktorým boli maloleté deti zverené do starostlivosti matky. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny M. K. má za to, že maloleté deti majú vytvorené silné citové väzby so svojou matkou, priateľmi na území Slovenskej republiky, sú plne začlenení do sociálneho, rodinného života a prostredia v Slovenskej republike. Chcú zostať v starostlivosti matky, lebo s ňou sa cítia v bezpečí. 50. Na základe uvedeného odvolací súd ustálil, že v ostatnom období sa aj v judikatúre ESĽP vo veciach rodičovských únosov detí čoraz častejšie prejavuje názor, že „návrat dieťaťa nemá byť v prípadoch, keď je Haagsky dohovor aplikovateľný, nariadený automaticky alebo mechanicky a najlepší záujem dieťaťa musí byť posudzovaný v každom jednotlivom prípade a závisí od škály individuálnych okolností, konkrétne od veku a stupňa vyspelosti, prítomnosti alebo absencie rodičov, okolia a skúseností. Z procesného hľadiska má národný orgán konať na základe úplného preskúmania celkovej rodinnej situácie a faktorov materiálnej, emocionálnej, zdravotnej, psychologickej a pod. povahy...“ ( rozsudok ESĽP č. 41615/07, Neulinger a Shuruk v. Švajčiarsko zo dňa 06.07.2010). S poukazom na uvedené je možné v zhode so súdom prvej inštancie ustáliť, že v danom prípade bola naplnená výnimka pre nenariadenie návratu do krajiny obvyklého pobytu, t.j. do Maďarskej republiky, a to s poukazom na ustanovenie článku 13 písm. b) Dohovoru. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že maloleté deti sa zžili s prostredím, riadne navštevujú školu, vyjadrili svoj názor, že sa nechcú vrátiť na územie Maďarskej republiky, chcú zostať s matkou, na matku sú veľmi citovo naviazané, inak povedené maloleté deti si už na území Slovenskej republiky vytvorili sociálne, či citové väzby, na ktoré sa pamätajú, ktoré by neskôr postrádali. Maloleté deti sa teda integrovali do prostredia na Slovensku, pričom individuálny záujem by mal byť prioritný, v ktoromkoľvek štádiu konania. Nezanedbateľným nie je ani fakt, že otec sa v konaní pred súdom prvej inštancie nezúčastnil nariadeného pojednávania, na ktoré bol riadne predvolaný, a na ktorom mal prostredníctvom svojho výsluchu riadne objasniť jeho schopnosti a možnosti, ktoré mohli byť vyhodnotené v prospech návratu maloletých detí. Keďže otec uvedené skutočnosti v konaní pred súdom neozrejmil, nebolo možné aj s poukazom na ďalšie vyššie uvedené dôvody návrat maloletých detí nariadiť. 51. Na záver odvolací súd udáva, že v danom prípade je povinnosťou odvolacieho súdu rozhodnúť čo v najkratšom čase (bezodkladne) na základe skutočností zistených súdom prvej inštancie, a nie vykonávať siahodlhé dokazovanie vo veci (napríklad opätovne predvolať a vypočuť otca), pričom zbytočne dôjde k predĺženiu času, čo je v danom prípade (v prípade návratového konania) neprípustné. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP). 52. V druhom výroku bol odvolací súd povinný rozhodnúť aj o podaní otca doručeného súdu prvej inštancie dňa 04.10.2018, t.j. po rozhodnutí súdu prvej inštancie ( č.l. 343) označeného ako návrh na určenie styku s maloletými deťmi. V tejto súvislosti odvolací súd posúdil návrh otca s poukazom na ustanovenie § 130 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého súd prijme aj bez návrhu vhodné opatrenia na zabezpečenie podmienok pre návrat maloletého. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia súd môže rozhodnúť o dočasnej úprave styku navrhovateľa s maloletým. Z uvedeného podania otca vyplýva, že otec od 01/2018 maloleté deti nevidel, a preto navrhuje dočasné určenie styku otca s maloletými deťmi. Odvolací súd zdôrazňuje, že predmetný návrh na vydanie vhodného opatrenia, musí mať formu neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti z Civilného mimisporového poriadku, konkrétne z ustanovenia § 362 vyplýva, že o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol podaný v priebehu odvolacieho konania, je povinný rozhodnúť odvolací súd. Inak povedané o danom návrhu otca na nariadenie vhodného opatrenia bol oprávnený rozhodnúť odvolací súd. Odvolací súd však v tomto smere udáva, že predmetný návrh na nariadenie vhodného opatrenia je v tomto štádiu konania bezpredmetný, nakoľko vhodné opatrenie slúži na zabezpečenie podmienok návratu, t.j. aby maloleté deti, pokiaľ nebudú navrátené na územie obvyklého pobytu štátu, mali zabezpečený kontakt a primeraný styk s druhým rodičom. Keďže súd prvej inštancie nenariadil návrat maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu t.j. do Maďarskej republiky a odvolací súd týmto uznesením uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil, považoval už odvolací súd návrh na nariadenie vhodného opatrenia za bezpredmetný. Nariadenie vhodného opatrenia by totiž prichádzalo do úvahy iba do času, kým súd prvej inštancie rozhodol, respektíve v prípade, ak by nariadil návrat maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu, t.j. do Maďarskej republiky. Na základe uvedeného odvolací súd bez skúmania ďalších podmienok pre nariadenie vhodného opatrenia, v tomto prípade predmetný návrh otca na nariadenie vhodného opatrenia ako nedôvodný zamietol. 53. Na záver odvolací súd udáva, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka, nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci N. proti Slovenskej republike/sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). 54. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. 55. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).