KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava17. 3. 2020plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/19/2020 z 17. 3. 2020

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 17. marca 2020, sp. zn. 20CoP/19/2020, ECLI:SK:KSBA:2020:1419203640.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/19/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1419203640
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1419203640.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov
senátu: JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: V. W., D. W. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - Z.
W.Č., H. N.: F. X/X, U., H..Č.. N. Na C. X, N., a otec - W.D. F., N.: N. X.. XX, I., O. F., o nariadenie
neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 06.
novembra 2019, č.k. 25P/151/2019-37, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 06. novembra 2019, č.k.
25P/151/2019-37, v zamietajúcej časti mení tak, že zakazuje otcovi vycestovať s maloletým synom V.
W. D. W. XX.XX.XXXX mimo územia Slovenskej republiky bez súhlasu matky.

II. Odvolací súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia: Otec je oprávnený stretávať sa
s maloletým V. W., D. W. XX.XX.XXXX, každú párnu sobotu v roku, v čase od 14.00 hod do 16.00 hod,
pričom styk otca s maloletým synom bude prebiehať za prítomnosti matky.

III. Matka je povinná v lehote 30 od doručenia tohto uznesenia podať na príslušnom súde návrh na
zmenu úpravu práv a povinností k maloletým deťom.

IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV uznesením zo dňa 06.11.2019, č.k. 25P/151/2019-37, zamietol návrh matky
na nariadenie neodkladného opatrenia. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že písomným podaním
doručeným súdu prvej inštancie dňa 23.10.2019 sa matka domáhala nariadenia neodkladného
opatrenia, ktorým by súd zakázal otcovi premiestniť maloletého na územie Maďarskej republiky a
súčasne sa domáhala úpravy styku otca s maloletým synom. Návrh odôvodnila tým, že otec sa aktuálne
vyhráža „únosom“ maloletého na územie Maďarska, kde žije.

3. Z návrhu matky súd prvej inštancie zistil, že rodičia maloletého nie sú manželia a nežijú v spoločnej
domácnosti. Z ich vzťahu pochádzajú okrem maloletého V. ďalšie dve maloleté deti a to Y. F.Y., D..
XX.XX.XXXX V. W. F., D.. XX.XX.XXXX. Okresný súd Lučenec schválil rodičovskú dohodu v konaní
vedenom pod sp. zn. 6P/22/2014, ktorou boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky,
pričom styk detí s otcom upravený nebol. O deti sa starala výlučne matka, a to až do augusta 2015,
kedy otec maloleté deti premiestnil bez jej súhlasu a vedomia do Maďarskej republiky, a napriek výzvam
matky ich odmietol vrátiť. Deti žili s otcom až do júna 2017, kedy sa opäť vrátili k matke. V marci 2018



otec inicioval na Okresnom súde Bratislava I konanie o návrat maloletých detí na územie Maďarska.
Návrat nariadený nebol. V novembri 2018 otec maloleté deti opätovne bez súhlasu matky premiestnil na
územie Maďarskej republiky. Dňa 29.08.2019 otec vydal maloletého V. do starostlivosti matky, ostatné
deti s ním žijú v Maďarsku. Matka uvádza, že V. kontakt s otcom v súčasnosti umožňuje, dokonca ho
sama zabezpečuje. Otec sa aktuálne znovu vyhráža „únosom“ maloletého, pričom neberie ohľad na
jeho vôľu, ani na to, že navštevuje 1.ročník základnej školy. Matka predložila správu od MUDr. Idikó
Perhács zo dňa 19.04.2018, z ktorej vyplýva, že maloletý má strach z opustenia matky a z dlhodobého
odlúčenia od nej bol traumatizovaný.

4. V rámci skutočného stavu súd prvej inštancie zistil, že Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa
27.06.2018, sp. zn. 4P/7/2018 na návrh otca nenariadil návrat maloletých detí, z toho aj maloletého
V. W., D.. XX.XX.XXXX do krajiny obvyklého pobytu, ktorou je Maďarsko. Predmetné uznesenie bolo
potvrdené uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.11.2018, č. k. 20CoP 160/2018- 380,
právoplatným dňa 11.12.2018. Návrat maloletých detí nebol nariadený z dôvodu, že maloleté deti sa
zžili s prostredím u matky, na území Slovenskej republiky si vytvorili sociálne a vzťahové väzby, ktoré
by v budúcnosti postrádali. Rovnako aj maloleté deti vyjadrili svoj názor zostať na území Slovenskej
republiky s matkou, nakoľko sú na matku veľmi citovo naviazané. Napriek uvedenému otec v novembri
2018 všetky maloleté deti neoprávnene premiestnil na územie Maďarskej republiky. Maloletého V. otec
následne dňa 29.08.2019 o 14.00 hod vrátil matke. Maloletého Y. V. O. W. si otec ponechal neoprávnene
so svojej starostlivosti.

5. Na Okresnom súde Bratislava IV v súčasnosti prebieha pod sp. zn 17P/12/2019 konanie o návrhu
matky na udelenie súhlasu na zmenu základnej školy maloletých detí (aj maloletého V. W.G., D..
XX.XX.XXXX) pre povinnú školskú dochádzku zo ZŠ Gyulu Szabóa v Dunajskej Strede na ZŠ Alapiskola
és Óvoda, Vetvárska 7, Bratislava. Konanie doposiaľ nie je právoplatne skončené.

6. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanovením § 324 ods.1, § 325
ods.1, § 329 ods.1 CSP, § 2 ods.1 CMP, čl. 35 Oddiel 10 Nariadenia EÚ č. 1215/2012 o právomoci a
o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach a vecne tým, že po oboznámení
sa s návrhom matky, s listinnými dôkazmi založenými v spise, ako aj s obsahom spisu vedeného na
Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. 17P/12/2019 a sp.zn. 25P/123/2019 dospel súd prvej inštancie
k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, spočívajúceho
v uložení zákazu otcovi premiestniť maloletého na územie Maďarskej republiky. Maloletý v súčasnosti
fakticky žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorej bol rozhodnutím Okresného súdu Lučenec
vedeného pod sp.zn. 6P/22/2014 zverený do osobnej starostlivosti, pričom styk otca s maloletým zostal
neobmedzený. V súčasnosti je tento rozsudok jediným právoplatným a vykonateľným rozhodnutím o
úprave práv a povinností k maloletému. Za daného právneho a faktického stavu podľa názoru súdu prvej
inštancie nie sú splnené zákonné predpoklady odôvodňujúce okamžitý zásah do pomerov účastníkov,
formou žiadaného neodkladného opatrenia, nakoľko matka má právny titul na to, aby rozhodovala, kde
sa bude maloletý zdržiavať (ona je osobou, ktorá má zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého).
S poukazom na vyššie uvedené, súd prvej inštancie návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol. O trovách rozhodol súd prvej inštancie tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.

7. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala včas odvolanie matka, ktorá v rámci svojho odvolania
uviedla, že otec maloleté deti odmietol vydať, napriek tomu, že bol vyzvaný matkou viackrát. Po
premiestnení bránil styku s maloletými deťmi, maloleté deti manipuloval, čím chcel dosiahnuť odmietanie
matky. Maloletý V., D. W. XX.XX.XXXX, žije v osobnej starostlivosti matky s aktuálnym pobytom Na C.
X, XXX XX N., od konca augusta 2019. Staršie maloleté deti, zostali v starostlivosti otca. Od podania
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, boli medzičasom maloleté deti zverené Balassagyarmati
Jársbíróság zverené neodkladným opatrením, do osobnej starostlivosti otca. Neskôr v októbri bolo
vydané uznesenie, ktorým súd maloletého Alexandra zveril matke, ďalšie maloleté deti zase otcovi,
s tým, že bol obmedzený styk rodičov s maloletými deťmi. Uznesenie právoplatné a vykonateľné nie
je, nakoľko bolo voči nemu podané odvolanie zo strany navrhovateľa. Keďže medzičasom maloletý
V. nastúpil na povinné základné vzdelávanie na území Slovenskej republiky a to na Základnú školu a
gymnázium s vyučovacím jazykom maďarským, Dunajská 31, Bratislava, kde aktuálne navštevuje prvý
ročník ZŠ a dosahuje výborné výsledky, nebolo by v prospech maloletého dieťaťa, aby zmenil miesto
pobytu, a taktiež by sa musel začleniť do detského kolektívu inej ZŠ. Na území Slovenskej republiky,



má maloletý zabezpečenú starostlivosť, v opatere matky, riadne navštevuje základnú školu, a taktiež
aj záujmové krúžky, má tu svojich kamarátov a taktiež ovláda slovenský jazyk na komunikačnej úrovni.
Matka v rámci svojho odvolania poukázala na to, že otec maloletého dieťaťa, sa sústavne vyhráža,
že maloleté dieťa premiestni do krajiny jeho obvyklého pobytu, aj napriek tomu, že maloletý odmieta
návrat do starostlivosti otca, nakoľko tam nemá zabezpečené ani základné potreby. Maloleté dieťa bolo v
starostlivosti otca, viackrát fyzicky trestané, pričom dodnes má strach z fyzických trestov. Dieťaťu takisto
nevyhovuje prítomnosť viacerých detí v rodine, keďže sa cíti odstrčený ostatnými deťmi. V domácnosti
otca, žije dokopy 6 detí, rôznej vekovej kategórie, nie je známe, z čoho otec žije, resp. či je schopný
zabezpečiť potreby maloletých detí. Súd namietal, že otec maloletých detí má neobmedzený styk s
maloletým dieťaťom, čo v podstate pravda nie je, nakoľko rozsudok Okresného súdu Lučenec, už nie je
platný, nakoľko bol nahradený neodkladným opatrením. Keďže maloleté dieťa má strach z premiestnenia
na územie Maďarskej republiky, matka žije v ustavičnom strachu a otec sa matke denne vyhráža
správami, resp. telefonickými rozhovormi, v súčasnosti okrem neodkladného opatrenia, neexistuje iné
právoplatné a vykonateľné rozhodnutie a taktiež otec požiadal o návrat maloletého dieťaťa na Okresnom
súde Bratislava I., je potrebné, aby Okresný súd Bratislava IV, nariadil neodkladným opatrením
odporcovi, zákaz premiestnenia maloletého dieťaťa na územie Maďarskej republiky, nakoľko maloletému
dieťaťu by v prípade premiestnenia, mohol otec spôsobiť ujmu a vážne narušiť zdravý psychický
vývin maloletého dieťaťa. Neodkladné opatrenie je podľa matky nutné nariadiť do právoplatného a
vykonateľného rozhodnutia vo veci zverenia maloletých detí jednému z rodičov, nakoľko v súčasnosti
je v platnosti iba neodkladné opatrenie, ktoré oprávňuje otca, maloletého dieťa premiestniť na územie
Maďarskej republiky, bez súhlasu matky, čo by však nebolo v prospech maloletého dieťaťa. Matka
zdôraznila, že Okresný súd Bratislava IV, zamietol návrh matky na neodkladné opatrenie, pričom
otec poňal situáciu po svojom, takže aktuálne žije vo vedomí, že Okresný súd Bratislava IV, povolil
premiestnenie maloletého dieťaťa na územie Maďarskej republiky. Matka uviedla, že žije v ustavičnom
strachu, z únosu maloletého dieťaťa, maloleté dieťa sa obáva samé zostať aj v základnej škole, nakoľko
otec sa už „únosu" viackrát dopustil. Maloleté dieťa má strach z premiestnenia na územie Maďarskej
republiky. Dieťa má právo slobodne vyjadriť svoj názor a vôľu, ktorý by mal byť patrične rešpektovaný,
vzhľadom na rozumovú vyspelosť dieťaťa, zároveň by mal byť preložený v kontexte najlepšieho záujmu
dieťaťa. V danom prípade má matka za to, že odporcu, názor dieťaťa nezaujíma, iba jeho vlastný záujem.
Matka uviedla, že základné kritérium na nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladne
upraviť pomery, ktorá je v danom prípade splnená.

8. Otec ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili, napriek tomu, že odvolanie matky im
bolo s poukazom na ustanovenie § 329 ods.1 CSP riadne doručené.

9. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a §
66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“), túto prejednal bez
nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 C.s.p. neboli
splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje
to dôležitý verejný záujem), dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné a uznesenie súdu prvej
inštancie je potrebné zmeniť (§ 388 C.s.p.).

10. Podľa § 65 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je viazaný rozsahom
odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

11. Podľa § 66 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je odvolacími
dôvodmi viazaný.

12. Podľa § 67 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok na vady konania pred súdom prvej
inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

13. Podľa § 367 ods. 3 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok uznesenie o nariadení
neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo
vyhotovené.

14. Podľa § 367 ods. 4 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok uznesenie o nariadení
neodkladného opatrenia súd môže doručiť účastníkom až pri uskutočnení jeho výkonu, ak je predpoklad,



že by bol výkon rozhodnutia inak zmarený. Účastníkom, ktorí neboli prítomní pri výkone uznesenia,
doručí súd uznesenie spolu so zápisnicou o priebehu výkonu dodatočne.

15. V zmysle nariadenia rady č. (ES) č. 2201/2003 Z.z. z 27.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní
a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým
sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 je zrejmé, že v tejto veci bolo potrebné najskôr ustáliť
právomoc súdu konať a rozhodovať vo veci. Je zrejmé, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu
týkajúceho sa rozhodovania o nariadení resp. nenariadení návratu maloletých detí do krajiny obvyklého
pobytu v konaní vedenom pod sp.zn. 20CoP 160/2018, sp.zn. 20CoP 161/2018 síce bol ustálený
domicil maloletých detí v Maďarskej republike, avšak právoplatnosťou uznesenia o nenariadení návratu
maloletých detí na územie Maďarskej republiky, došlo k zmene domicilu maloletých detí a z tohto dôvodu
založenia právomoci slovenského súdu konať a rozhodovať vo veci z dôvodu, že maloleté deti sa
zžili s prostredím na území Slovenskej republiky, a súčasne s poukazom na to, že existovalo vážne
nebezpečenstvo, že maloleté deti by nariadením návratu boli vystavené fyzickej, či duševnej ujme, na
základe ktorého predmetný návrat maloletých detí na územie Maďarskej republiky nebol nariadený.
Právoplatnosťou tohto rozhodnutia teda vznikol maloletým deťom domicil na území Slovenskej republiky,
a od domicilu maloletých detí je potrebné ustáliť aj právomoc slovenského súdu konať a rozhodovať v
predmetnej veci.

16. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania
alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky
pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca
svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu.
Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený.

17. Neodkladné opatrenia sú primárne upravené v ustanoveniach § 324 a nasl. CSP, pričom ustanovenia
§ 360 a nasl. CMP upravujú potom len niektoré otázky týkajúce sa neodkladných opatrení súdu, a to
ako výnimky zo všeobecnej právnej úpravy podľa CSP. Na rozdiel od sporového konania, podľa právnej
úpravy mimosporového konania je možné nariadiť neodkladné opatrenie nielen na návrh, ale aj bez
návrhu v konaniach, ktoré možno začať bez návrhu. Podľa novej právnej úpravy neodkladných opatrení
je v odôvodnených prípadoch prípustná zhoda petitu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a
návrhu vo veci samej. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej
ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava
pomerov účastníkov konania. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň
osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa
musí javiť ako naliehavá.

18. Odvolací súd má za to, že maloletý V. má odo dňa právoplatnosti ( t.j. odo dňa 11.12.2018)
rozhodnutia odvolacieho súdu zo dňa 09.11.2018, č.k. 20CoP 160/2018- 380, vo veci únosu maloletých
detí založený domicil na území Slovenskej republiky, a preto je daná aj právomoc slovenských súdov
konať a rozhodovať o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia. Po oboznámení sa s
návrhom a ostatnými listinnými dôkazmi má odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie za to,
že je potrebné vyhodnotiť návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia ako dôvodný.
Za veľmi významné odvolací súd považuje skutočnosť, že otec, napriek tomu, že mu bol riadne
doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, spolu s uznesením súdu prvej inštancie, a
zároveň spolu s odvolaním matky (§ 329 ods. 21 CSP) sa k uvedenému vôbec nevyjadril. Odvolací
súd konštatuje, že záujem maloletého dieťaťa v tomto prípade prevážil nad spoľahlivou identifikáciou
existencie dôvodnej obavy, že otec maloletého skutočne plánuje zobrať do Maďarska a tam s maloletým
zotrvať tak, ako to urobil už v minulosti. Odvolací súd udáva, že pri nariaďovaní neodkladného
opatrenia sa nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného
rozhodnutia o veci a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, nemusia byť preukázané jednoznačnými dôkazmi. Pre nariadenie neodkladného opatrenia
je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie,
aspoň osvedčené. Súčasne bolo potrebné nariadiť neodkladné opatrenie s poukazom na vyhrotené
vzťahy rodičov maloletých, obavu maloletého opustiť prostredie matky, predchádzajúce konanie otca,
ktorý odmietol maloleté deti matke po ukončení styku vrátiť, ako aj s poukazom na skutočnosť, že otec
maloletého syna žije na území Maďarskej republiky, a preto tu prichádza do úvahy aj reálna možnosť,
že otec maloletého syna zoberie bez súhlasu matky a ponechá si ho u seba v domácnosti na území



Maďarskej republiky tak, ako to už urobil aj viackrát v minulosti. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedená
hrozba konania otca prevláda nad neobmedzeným výkonom rodičovských práv otca a je v záujme
maloletého, aby odvolací súd obmedzil výkon rodičovského práva otca v tom zmysle, že tomuto umožní
s maloletým synom vycestovať do zahraničia len so súhlasom matky. Otázka obmedzenia rodičovských
práv otca je otázkou veľmi závažnou, je však nutné ju posudzovať vo vzťahu k záujmu maloletého
dieťaťa. Odvolací súd uvádza, že ak by otec chcel s maloletým synom vycestovať do zahraničia na dlhší
čas, potreboval by súhlas navrhovateľky i bez nariadenia tohto neodkladného opatrenia. Súd taktiež
poznamenáva, že čoraz viac štátov z dôvodu zamedzenia výskytu tzv. rodičovských únosov vyžaduje
od zákonného zástupcu dieťaťa, ak tento s dieťaťom cestuje sám, i písomný súhlas druhého rodiča s
vycestovaním. Odvolací súd i z tohto dôvodu má za to, že nariadenie tohto neodkladného opatrenia
predstavuje s poukazom na záujem maloletého dieťaťa minimálny zásah do výkonu rodičovských práv
otca. Odvolací súd má za to, že prípadné vycestovanie otca s maloletým synom, čo i len na krátkodobý
pobyt bez súhlasu matky, by mohlo spôsobiť extrémne vyhrotenie vzťahov medzi rodičmi, ktoré by mohlo
veľmi nepriaznivo vplývať na riadny psychický vývoj maloletého.

19. Odvolací súd na záver považuje za potrebné dodať, že účelom nariadenia tohto neodkladného
opatrenia je len dočasne upraviť pomery medzi navrhovateľkou a otcom maloletého Alexandra tak, aby
pri výkone rodičovských práv otca nedošlo k nedorozumeniam, ktoré by mohli neželaným spôsobom
vplývať na maloletého syna. Nariadením neodkladného opatrenia sa zakazuje otcovi vycestovať do
zahraničia s maloletým synom bez súhlasu (v ktorom je obsiahnutá aj vedomosť) matky. Súd na margo
poznamenáva, že neodkladné opatrenie nesmie byť zo strany matky zneužité na úkor maloletého syna
rozvíjať svoje vzťahy s otcom, nakoľko v takomto prípade by sa jednalo o neoprávnené obmedzenie
výkonu rodičovských práv otca v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa.

20. V závere teda odvolací súd poukazuje na to, že starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka,
pričom otec uvedenú skutočnosť nespochybnil, ani žiadnym spôsobom nenamietol. Pokiaľ ide o zákaz
otca vycestovať s maloletým synom bez súhlasu matky, odvolací súd dospel k záveru, že matkou
uvádzané dôvody v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú opodstatnené a to s prihliadnutím
na situáciu t.j. opakované konanie otca, ktorým zobral maloletého na územie Maďarskej republiky bez
súhlasu matky a matke ho následne nevrátil, odôvodňujú podľa názoru odvolacieho súdu potrebu zmeny
rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto časti, t.j. potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, hoci v
rámci výroku upraveného odvolacím súdom ( súd v danom prípade nie je viazaný návrhom na začatie
konania).

21. Odvolací súd v predmetnej veci poukazuje však aj čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa
ktorého starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a
starostlivosť. Treba zdôrazniť, že rodič má právo sa s dieťaťom stýkať, nie je to však jeho povinnosť a
nemožno ho k tomu nútiť. V Dohovore o právach dieťaťa v čl. 18 ods. 1 je zakotvená zásada, že obaja
rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti
musí pritom byť záujem dieťaťa. Pri rozhodovaní o úprave styku by súd preto nemal ignorovať ani
záujmy dieťaťa, ale ani opodstatnené pracovné, či iné povinnosti rodičov. Rodičia maloletého dieťaťa
by sa v záujme dieťaťa mali predovšetkým na úprave styku rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do
starostlivosti, dohodnúť. Až následne, ak takáto dohoda nie je možná, upraví styk rodiča s maloletým
dieťaťom súd, pričom je povinný prihliadnuť predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho
citové väzby k rodičom, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia.

22. Keďže uvedeným podmieneným súhlasom zo strany matky môže otec realizovať styk s maloletým
synom iba na území Slovenskej republika, prípadne na území Maďarskej republiky so súhlasom
matky, pričom je potrebné, aby mu jeho rodičovské práva zostali zachované, bolo nutné podľa názoru
odvolacieho súdu upraviť aj rozsah styku otca s maloletým synom. Vzhľadom na to, že matka navrhla
úpravu styku otca s maloletým synom realizovať každú párnu sobotu v mesiaci, v čase od 14.00 hod
do 16.00 hod za jej prítomnosti, odvolací súd sa priklonil k uvedenej úprave, avšak keďže takáto úprava
styku nemôže byť konečnou úpravou styku, je potrebné, aby matka v lehote 30 dní odo dňa doručenie
tohto uznesenia podala na príslušnom súde návrh na zmenu úpravy práv a povinnosti k maloletému V.
resp. k maloletým deťom, týkajúci sa hlavne úpravy styku otca s maloletými deťmi. Uvedená dočasná
úprava styku otca s maloletým synom zatiaľ zabezpečuje nevyhnutný kontakt otca s maloletým synom.



23. Odvolací súd na záver podotýka, že neodkladné opatrenie nie je rozhodnutie vo veci samej, pričom
neodkladným opatrením sa v krátkom čase (bez realizácie dokazovania) upravujú vzájomné práva
povinnosti na nevyhnutnú dobu v obmedzenom rozsahu, pričom toto neodkladné opatrenie bude trvať
iba do času právoplatného rozhodnutia o zmene úpravy práv a povinností k maloletým deťom, ktorý
návrh musí podať matka v lehote do 30 dní od doručenia tohto uznesenia. V prípade, že matka uvedený
návrh vo veci samej v príslušnej lehote nepodá, neodkladné opatrenia zanikne v lehote 30 dní od jeho
doručenia.

24. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).



(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podia § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1419203640)

  1. 6. 11. 2019Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 25P/151/2019 z 6. 11. 2019
  2. 17. 3. 2020Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/19/2020 z 17. 3. 2020 (toto rozhodnutie)