Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sa/106/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201651 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1018201651.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: C. L., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník B. islamskej republiky, bytom D. F., provincia W. D. Q., B. islamská republika, bez dokladu totožnosti, aktuálne Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpený Centrom právnej pomoci, kancelária Bratislava, Nám. Slobody 12, 810 05 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Útvar policajného zaistenie pre cudzincov Medveďov, o správnej žalobe žalobcu vo veci predĺženia zaistenia zo dňa 16.11.2018, podanej proti rozhodnutiu žalovaného č. PPZ-HCP- ME-130-017/2018-U zo dňa 04.10.2018, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Včas podanou žalobou zo dňa 16.11.2018, procesne podriadenou ust. § 226 ods. 1, S.s.p., doručenou dňa 22.11.2018 (§ 71 ods. 2 S.s.p.) Krajskému súdu v Bratislave, ako súdu vecne a miestne príslušnému na konanie, sa postupom podľa ust. § 221 ods. 1, zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia. Právne svoje dôvody založil na porušení, ust. § 88 ods. 4, zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov (ďalej len „ZoPC“) a článku 5 ods. 1 pís. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Vecnú stránku nachádzal v riadnom neodôvodnení účelnosti a efektívnosti predĺženej doby zaistenia konkrétnymi skutkovými okolnosťami z pohľadu reálnej vyhostiteľnosti žalobcu a žalovanému vytkol, že z jeho rozhodnutia nevyplýva, kedy by mu zastupiteľský úrad Pakistanskej islamskej republiky mohol cestovný pas vydať a že by k jeho vydaniu mohlo dôjsť v najbližšom čase, neuviedol od čoho závisí reálny predpoklad jeho vydania, ale len konštatoval, že takýto predpoklad existuje a podotkol, že v rozhodnutí malo byť prinajmenšom uvedené, že doklad bude vydaný v dohľadnej dobe. Na doplnenie citoval z rozsudku NS SR sp.zn. 1Sža 55/2011, podľa ktorého „logickým predpokladom zaistenia cudzinca je, že jeho účel bude môcť byť naplnený. Preto je potrebné pri rozhodovaní o zaistení cudzinca zvážiť, či je výkon správneho vyhostenia aspoň potenciálne možný.“ Do pozornosti dal nález Ústavného súdu SR č.k. II.ÚS 264/09-81 zo dňa 09.10.2010 a poukázal na to, že žalovaný je okrem uvedených námietok povinný odôvodniť tiež dĺžku doby zaistenia a takéto pochybenie je podstatnou vadou ovplyvňujúcou zákonnosť rozhodnutia, pričom poukázal na rozsudok Mestského súdu v Prahe sp.zn. 7AA/50/2011 zo dňa 14.03.2011 rozsudky NS SR sp.zn. 10Sza/4/2012 a sp.zn. 1Sza/4/2015. Skonštatoval, že zaistený je od 06.04.2018 a do dnešného dňa nie je jasné, či mu v dohľadnej dobe bude najmä vzhľadom na prieťahy zo strany zastupiteľského úradu cestovný pas vydaný a vzhľadom na uvedené ako aj maximálnu dobu zaistenia stanovenú zákonom, nemožno dospieť k záveru, že akékoľvek jeho ďalšie zaistenie je efektívne, keďže problémy s vydaním náhradného cestovného dokladu môžu aj napriek snahe ÚPZC Medveďov trvať dlhší čas a nemožno vylúčiť, že budú trvať dlhšie ako je zákonom určená maximálna možná dĺžka doby zaistenia. Podotkol, že zjavná nemožnosť jeho administratívneho vyhostenia znamená, že neexistuje účel zaistenia a poukázal na nezákonnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia vyplývajúcu z nesprávne právne posúdeného skutkového stavu veci ako aj zo strohého a skutkovo nepodloženého blanketným spôsobom vyhotoveného rozhodnutia. 2. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 21.11.2018 vzniesol námietku oneskoreného podania správnej žaloby na základe čoho žiadal, aby Krajský súd v Bratislave správnu žalobu odmietol. 3. Žalobca k vyjadreniu žalovaného vyjadrenie nepodal. 4. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 S.s.p.) preskúmal vec postupom podľa druhého dielu štvrtej hlavy S.s.p. v rozsahu a medziach dôvodov podanej žaloby, a riadiac sa ust. prvej vety § 228 S.s.p., do sedem dní nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu náležitostí a dôvodov podanej žaloby (ust. § 226 S.s.p.) dospel k záveru že správna žaloba nie je dôvodná a preto ju zamietol (ust. § 229 S.s.p.). 5. Podľa § 206 ods. 2, S.s.p. žalobca môže byť okrem advokáta zastúpený aj mimovládnou organizáciou uvedenou v § 50 ods.2. 6. Podľa § 206 ods. 3 S.s.p. správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. 7. Podľa § 206 ods. 4 S.s.p. pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia. 8. Podľa § 206 ods. 5 S.s.p. správny súd môže zrušiť napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy aj vtedy, ak dospel k záveru, že od jeho vydania sa podstatne zmenili okolnosti veci. 9. Podľa § 206 ods. 6 S.s.p. ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 10. Podľa § 221 ods. 1 S.s.p. žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený. 11. Podľa § 221 ods. 2 S.s.p. žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu. 12. Podľa § 225 ods. 1 S.s.p. správna žaloba podľa § 221 ods. 1 musí byť podaná v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia o zaistení, rozhodnutia o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia. 13. Podľa § 227 S.s.p. ods. 1 žalovaný je povinný predložiť správnu žalobu do piatich pracovných dni od jej podania správnemu súdu spolu so svojím vyjadrením k nej a s administratívnym spisom. 14. Podľa § 229 S.s.p. ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 15. Napadnutým rozhodnutím zo dňa 04.10.2018, č. PPZ-HCP-ME-130-017/2018-U, právne odôvodneným ust. § 88 ods. 4, § 89 ods. 1 pís. a/ a b/, § 90 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov a článku 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, žalovaný skutkovo svoje rozhodnutie odôvodnil vydaním rozhodnutia o zaistení č. PPZ-HCP-BB5-17-012/2018-AV zo dňa 06.04.2018 Oddelením cudzineckej polície PZ Banská Bystrica, na základe ktorého bol žalobca od toho istého dňa zaistený a umiestnený do ÚPZC Medveďov. Rozhodnutie bolo vydané na základe predchádzajúceho rozhodnutia PZ Banská Bystrica, č. PPZ-HCP-BB5-17-011/2018-AV o administratívnom vyhostení, z dôvodu neoprávneného pobytu žalobcu na území SR, pričom v tomto rozhodnutí mu nebola určená lehota na vycestovanie. Dňa 12.04.2018 žalobca požiadal o udelenie azylu na území SR na základe čoho bol dňa 12.06.2018 rozhodnutím o zaistení č. PPZ-HCP-ME-96-005/2018-AV zaistený a umiestnený v ÚPZC Medveďov ako žiadateľ o udelenie azylu s určením lehoty zaistenia do 12.09.2018. Žiadosť žalobcu o udelenie azylu na území SR bola rozhodnutím zo dňa 06.06.2018 zamietnutá ako zjavne neopodstatnená a dňa 09.07.2018 bolo konanie o udelenie azylu právoplatne ukončené. Dňa 17.08.2018 bol žalobca podľa ust. § 88 ods. 1 písm. b/, rozhodnutím č. PPZ-HCP-ME-130-005/2018-U zaistený z dôvodu reálneho predpokladu vydania náhradného cestovného dokladu. 16. Ku konštatovaniu žalovaného, že žalobca nepodal žalobu v zákonnej lehote určenej ust. § 225 ods. 1 S.s.p., súd odkazuje na ust. § 71 ods. 2 S.s.p., podľa ktorého ak žalobca pred podaním žaloby požiada Centrum právnej pomoci o ustanovenie advokáta podľa osobitného predpisu, od podania takejto žiadosti do právoplatného rozhodnutia o nej neplynú lehoty ustanovené na podanie žaloby na správny súd. Súd z administratívneho spisu zistil, že žalobca prevzal rozhodnutie žalovaného dňa 04.10.2018, Centrum právnej pomoci, Kanceláriu Bratislava požiadal o poskytnutie právnej pomoci dňa 05.10.2018, rozhodnutie o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci nadobudlo právoplatnosť dňa 12.11.2018 a správna žaloba bola doručená žalovanému dňa 19.11.2018, tzn. včas. 17. Ústavný súd SR vo svojom náleze č.k. II. ÚS 264/09-81 zo dňa 19.10.2010 konštatuje, že „zákon umožňuje štátu, aby vo vhodných prípadoch mal vo fyzickej dispozícii osobu, u ktorej prebieha vyhosťovacie konanie, aby mohlo byť vyhostenie realizované. Z tohto pohľadu je potrebné vnímať aj nevyhnutnosť zaistenia. Administratívne zaistenie nemusí byť nevyhnuté tým spôsobom, ako je to pri väzbe v trestnom konaní, kde musia byť naplnené väzobné dôvody. Slovenská právna úprava požiadavku nevyhnutnosti neupravuje, preto tento prvok nie je potrebné skúmať. To však neznamená, že zaistenie môže byť svojvoľné. Jeho limitom je práve naplnenie účelu, a to reálnosť vyhostenia, vyhostiteľnosť cudzinca, pričom konanie musí byť vedené s riadnou starostlivosťou. Priamo Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v texte článku 5 ods. 1 písm. f/ uvádza, že pozbaviť osobnú slobodu možno u osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostení. Prebiehaním konania nemožno rozumieť len formálne začatie či priebeh takéhoto konania, ale aj reálnosť vyhostenia“. V náleze Ústavný súd SR poukázal na prípady rozhodované Nejvyšším správním soudem ČR, napr. na rozsudok č.k. 1As 12/2006-61 a rozsudok č.k. 2As 80/2009-66 a aj na viaceré rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva napr. vo veci M., v ktorých sa venoval vzťahu medzi zaistením a jeho účelom. 18. Základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán (platí to aj pre odvolací orgán) je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania, čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Zásada tzv. materiálnej pravdy má v konaní o zaistení svoje špecifiká, spočívajúce v pravidelnej nedostatočnosti dôkazov preukazujúcich dôveryhodnosť žiadateľových tvrdení. Je však na správnom orgáne, aby preukázal či vyvrátil pravdivosť žiadateľových tvrdení, a to buď úplne nevyvrátiteľne, zistením presných okolností viažucich sa na tvrdenia zaisteného alebo aspoň s takou mierou pravdepodobnosti, ktorá nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti úsudku správneho orgánu. 19. Inštitút zaistenia cudzinca je zákonným titulom pre obmedzenie osobnej slobody jednotlivca (čl. 8 ods. 2 Charty základných práv a slobôd), ktorá je ako základné ľudské právo zaručená (čl. 8 ods. 1 charty). Podľa § 90 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. Presnú dobu zaistenia účastníka konania nie je možné predbežne presne určiť. Dĺžka zaistenia závisí od množstva podstatných faktorov, medzi ktoré okrem iného patrí zdravotný stav účastníka konania, jeho spolupráca, ako aj komunikácia medzi štátnymi orgánmi Slovenskej republiky a ostatnými štátmi, ktorých sa nútený návrat účastníka konania týka, ako aj vybavenie všetkých potrebných náležitostí potrebných na riadne dodržanie postupu, ktoré upravujú medzinárodné dohody, ktorými sú dotknuté krajiny signatármi. 20. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia a podstatným pre posúdenie veci, či boli dané dôvody zaistenia, vrátane jeho dĺžky. Z obsahu administratívneho spisu i z napadnutého rozhodnutia žalovaného je preukázané, že žalovaný postupoval v súlade s ust. § 2 ods. 1 písm. f/ a § 88 ods. 1 písm. b/ ZoPC, vzhľadom na skutočnosť, že žalobca má byť na základe jeho rozhodnutia z územia Slovenskej republiky vyhostený. Vyhostenie by sa v tomto prípade nemohlo realizovať bez zaistenia žalobcu z dôvodu, že cieľovou krajinou žalobcu nie je Slovenská republika a jeho útek z krajiny pôvodu nasvedčuje tomu, že bez kontroly a dispozície s cestovným dokladom, prechádzal hraničné priechody EÚ bez jeho legalizácie v ďalších krajinách EÚ. Žalovaný v rozhodnutí argumentoval minimálnou šancou na vykonanie opatrení a účelom zabezpečenia dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov platných na území členských štátov schengenského priestoru, bez zaistenia žalobcu. Ak teda žalobca vo svojej žalobnej argumentácii namietol neúčelnosť a neefektívnosť predĺženej doby zaistenia konkrétnymi skutkovými okolnosťami z pohľadu jeho reálnej vyhostiteľnosti, uviedol že z rozhodnutia žalovaného nevyplýva lehota vydania náhradného cestovného pasu (ďalej len „NCP“) ani že by k jeho vydaniu mohlo dôjsť v najbližšom čase, ani od čoho závisí reálny predpoklad jeho vydania, len takýto predpoklad konštatoval, súd poukazuje na výpoveď zástupcu správneho orgánu na pojednávaní súdu, z ktorej vyplýva, že listom zo dňa 28.11.2011 bola Zastupiteľským úradom Pakistanskej islamskej republiky vo Viedni potvrdená identita žalobcu, pod menom C., je pre neho pripravený náhradný cestovný doklad. Z uvedeného tak vyplýva, že konštatovanie žalovaného o reálnom predpoklade vydania NCD v lehote pokrývajúcej dobu predĺženia zaistenia žalobcu od 04.10.2018 do 04.04.2019 bolo potvrdené a jeho žalobné námietky o neúčelnosti naplnenia predĺženej doby zaistenia a zjavnej nemožnosti jeho vyhostenia zostali v rovine jeho úvah. 21. Zo samotnej podstaty preskúmavacieho súdneho konania vyplýva, že administratívny spis je obrazom a výsledkom správneho konania, pretože dokladá priebeh a skutkový stav, ktorý tu bol v čase rozhodovania správneho orgánu. Zásadne pritom platí, že skutkové dôvody, o ktoré sa opiera správne rozhodnutie, musia byť podložené obsahom administratívneho spisu. V preskúmavanej veci možno uzavrieť, že závery správneho orgánu korešpondujú plne s obsahom administratívneho spisu a súd konštatuje, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo je v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 ako aj Správnym poriadkom. Žalovaný pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav veci v súlade s ust. § 32 Správneho poriadku, odôvodnenie rozhodnutia je dostatočne zrozumiteľné, obsahujúce všetky zákonom požadované náležitosti podľa § 47 Správneho poriadku, ako aj uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia a je z neho zrejmé, akými úvahami bol žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a preto súd napadnuté rozhodnutie, podľa § 229 S.s.p. potvrdil. 22. O trovách konania žalobcu rozhodol v zmysle ust. § 167 S.s.p. s poukazom na výsledok konania, keď žalobca úspech v konaní nemal ani čiastočný. 23. Žalobcu, pre jeho zákonné oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. m/ a ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb.), na ich úhradu nezaviazal. Poučenie: Rozsudok krajského súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty sedem dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 S.s.p.). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenie (§ 446 ods. 2 písm. d/ S.s.p.). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak: a) sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440; b) sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol; c) smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu (§ 439 ods. 3 S.s.p.). Podľa § 440 S.s.p.: 1. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. 2. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 S.s.p.). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 S.s.p.).