Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sa/109/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201706 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1018201706.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: Y. N., nar. v roku XXXX, uvedená štátna príslušnosť Afganskej islamskej republiky, bez dokladu totožnosti, aktuálne Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zast. Centrom právnej pomoci, kancelária Bratislava, Nám. Slobody 12, 810 05 Bratislava proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Banská Bystrica, Sládkovičova 25, Banská Bystrica, o správnej žalobe žalobcu zo dňa 22.11.2018, podanej proti rozhodnutiu žalovaného vo veci zaistenia žalobcu č. PPZ-HCP-BB5-39-012/2018-AV zo dňa 20.10.2018, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Včas podanou žalobou zo dňa 22.11.2018, procesne podriadenou ust. § 226 ods. 1, 2 S.s.p., doručenou dňa 03.12.2018 (ust. § 71 ods. 2 S.s.p.) Krajskému súdu v Bratislave, ako súdu vecne a miestne príslušnému na konanie, sa postupom podľa ust. § 221 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného č.p. PPZ-HCP-BB5-39-012/2018-AV zo dňa 20.10.2018 a nariadenia jeho bezodkladného prepustenia zo zaistenia. Právne svoje dôvody založil na porušení ust. § 32 ods. 1, § 46 a § 47 ods. 3 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), § 88 ods. 1 písm. a/ a b/, § 88 ods. 2 a 4, zák.č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov (ďalej len „ZoPC“). Z procesného hľadiska správnemu orgánu vytkol nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, spočívajúcu v nedostačujúcom odôvodnení dĺžky doby zaistenia, bez uvedenia dôvodu jej stanovenia na šesť mesiacov, najmä s poukazom na úkony, ktoré bude potrebné za účelom administratívneho vyhostenia žalobcu vykonať. Uviedol, že strohé odôvodnenie spočívajúce vo všeobecnom konštatovaní, že bude vyvíjaná činnosť, aby bol naplnený výkon administratívneho vyhostenia nie je postačujúce a dobu zaistenia je potrebné náležite odôvodniť existujúcimi skutočnosťami konkrétneho prípadu. Šesť mesačnú dobu zaistenia považuje za neprimerane dlhú, najmä s poukazom na neuvedenie jednotlivých administratívnych úkonov, ktoré bude potrebné za účelom prípravy a realizácie administratívneho vyhostenia žalobcu vykonať. Lehotu zaistenia je potrebné určiť presne a výstižne. Svoju argumentáciu podložil poukazom na ustanovenie § 88 ods. 1 písm. a/ a b/ § 88 ods. 4, na rozhodnutie Mestského súdu v Prahe sp.zn. 7AA/50/2011 zo dňa 14.03.2011, rozsudok NS SR sp.zn. 10Sza/4/2012, sp.zn. 1Szak/6/2018 zo dňa 01.02.2018, sp.zn. 1Sza/16/2016 zo dňa 11.08.2016 a sp.zn. 10 Szak/3/2018 zo dňa 01.02.2018 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 4Sp/14/2016 zo dňa 22.02.2016 ktorými preukazoval aj nedostatočné odôvodnenie rizika jeho úteku. 2. Vo vyjadrení k žalobe žalovaný uviedol, že z hľadiska začatého a prebiehajúceho konania o administratívnom vyhostení, existencie rizika úteku žalobcu s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny pôvodu a k realizácii výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení, pristúpil k jeho zaisteniu podľa § 88 ods. 1 pís. a/ bod 1 a pís. b/ na čas, podľa § 88 ods. 4 ZoPC. 3. Vo svojej argumentácii sa odvolal na zápisnicu PPZ-HCP-BB5-39-006/2018-AV, ktorá je pre správny orgán dôležitým dôkazom o tom, že žalobca po prvotnom zadržaní a zákonnom poučení v jazyku, ktorému dobre rozumel, dobrovoľne a bez ovplyvnenia, vyjadril svoju vôľu, dôvod konania a opustenia domovskej krajiny a vypovedal svoj príbeh, podľa ktorého asi pred 2 mesiacmi pre zabezpečenie si lepšieho života opustil Afganistan, v ktorom je veľmi nepriaznivá situácia a vojna. Vycestoval za pomoci prevádzača, ktorému zaplatil 1000,- USD, z ktorých časť zarobil a časť si požičal, prešiel cez Irán až do Turecka, hranice prekračoval vždy nelegálne a mimo oficiálnych prechodov a na prevádzačov sa kontaktoval na odporučenie predchádzajúceho prevádzača. V Turecku strávil 5 alebo 6 dní, kde prevádzačovi zaplatil 5000,- eur, čo malo byť za cestu až do Francúzska. Ďalších 5 až 6 dní strávil chôdzou po Bulharsku až do Srbska, kde ho prevádzač naložil do prívesu kamióna s polystyrénom. Tu sa stretol aj so spolucestujúcim Malek Khan. Po krátkom čase ich našiel vodič kamióna, ktorý ich vyhnal von a potom už išli pešo. Do zápisnice ďalej uviedol, že cestovný doklad nevlastní, pri sebe má len 50,- eur a ďalšiu hotovosť si zabezpečiť nevie. Na území SR nepozná žiadnu osobu, ktorá by mu mohla poskytnúť ubytovanie. Je ženatý a má 3 deti a do Francúzska chce dostať aj rodinu. Na území SR o azyl požiadať nechcel a odmietol aj právnu pomoc a pomoc na dobrovoľný návrat prostredníctvom organizácie ION. 4. Svoj postup žalovaný odôvodnil existenciou prebiehajúceho konania o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť vycestovanie žalobcu do krajiny podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, nakoľko existuje riziko jeho úteku a to podľa dôkazov zistených pred vydaním rozhodnutia o jeho zaistení. Cieľom jeho cesty je Francúzsko, čiže ide o neznámu osobu, bez akýchkoľvek dokladov, do dnešného dňa nie je úradne, štátom za ktorého príslušníka sa považuje, potvrdená jeho identita a to vydaním platného cestovného dokladu. Kombinácia týchto kritérií poskytla žalovanému základ pre oprávnený predpoklad rizika jeho úteku. Ďalej svoj postup odôvodnil existenciou účinného rozhodnutia č.: PPZ-HCP-BB5-39-011/2018-AV zo dňa 20.10.2018, ktorým bol žalobca administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky a bol mu uložený zákaz vstupu na územie všetkých členských štátov na dobu jedného roka, v ktorom správny orgán v súlade s ustanovením § 55 ods. 2 správneho poriadku v znení neskorších predpisov odkladný účinok odvolania vylúčil, čo v rozhodnutí riadne odôvodnil a aj skutočnosťou, že žalovaný v rozhodnutí neurčil žalobcovi lehotu na vycestovanie ani krajinu do ktorej má byť vyhostený. Na základe uvedeného preto žalovaný žalobcu následne po vydaní rozhodnutia o administratívnom vyhostení, dňom 20.10.2018, rozhodnutím evidovaným pod číslom PPZ-HCP-BB5-39-012/2018-AV zaistil na čas nevyhnutne potrebný a to do doby zrealizovania výkonu administratívneho vyhostenia z územia SR cez vonkajšiu hranicu, najviac do 20.04.2019. 5. K námietke žalobcu k nedostatočnému odôvodneniu dĺžky zaistenia žalovaný uviedol, že podľa § 90 ods. 2 ZoPC, potrebné opatrenia a úkony na výkon vyhostenia účastníka konania je povinné vykonať zariadenie, v tomto prípade Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len „ÚPZC Medveďov“). Predpokladanými úkonmi nutnými na reálne vykonanie administratívneho vyhostenia žalobcu je potvrdenie jeho totožnosti, nakoľko uviedol len dátum narodenia, komunikácia so zastupiteľským úradom štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, zabezpečenie náhradného cestovného dokladu a úkony k samotnej realizácii administratívneho vyhostenia. Doba zaistenia sa môže skrátiť, pričom presná doba zaistenia sa nedá konkrétne určiť, nakoľko závisí od spolupráce cudzinca pri vybavovaní cestovného dokladu, potrebného k reálnemu vyhosteniu. Žalovaný doplnil, že žalobca dňa 26.10.2018, podal z dôvodu obavy o svoj život v ÚPZC Medveďov, v zmysle § 3 zák. č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyhlásenie, ktorým začalo konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky a že pre vzbury, nepokoje a kladenie podmienok bol dňa 05.11.2018 umiestnený do oddeleného režimu a dňa 06.11.2018 bol na základe takéhoto správania eskortovaný do ÚPZC Sečovce. O žiadosti o udelenie azylu je príslušný rozhodnúť Migračný úrad MV SR pod č. MU-PO-231/2018-Ž, v lehote do 60 dní, t.j. do 25.12.2018. Vzhľadom k uvedenému podanie žiadosti považuje žalovaný za účelové, výlučne s cieľom vyhnúť sa návratu a preto po uplynutí lehoty na rozhodnutie o žiadosti o udelenie azylu je dôvodné žalobcu podľa ust. § 88 a ods. 1 pís. c/ ZoPC zaistiť. Aj tento podnet nasvedčuje tomu, že žalobca má v úmysle utiecť a vyhnúť sa návratu. 6. Z uvedených dôvodov navrhol žalovaný správnu žalobu zamietnuť. 7. Žalobca k vyjadreniu žalovaného vyjadrenie nepodal. 8. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 S.s.p.) preskúmal vec postupom podľa prvého dielu štvrtej hlavy S.s.p. podľa ust. § 107 v spojení s ust. § 206 ods. 6 S.s.p., bez nariadenia ústneho pojednávania. Po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu a medziach dôvodov podanej žaloby dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť (ust. § 219 S.s.p.). 9. Podľa § 206 ods. 2, S.s.p. žalobca môže byť okrem advokáta zastúpený aj mimovládnou organizáciou uvedenou v § 50 ods.2. 10. Podľa § 206 ods. 3 S.s.p. správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. 11. Podľa § 206 ods. 4 S.s.p. pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia. 12. Podľa § 206 ods. 5 S.s.p. správny súd môže zrušiť napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy aj vtedy, ak dospel k záveru, že od jeho vydania sa podstatne zmenili okolnosti veci. 13. Podľa § 206 ods. 6 S.s.p. ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 14. Podľa § 221 ods. 1 S.s.p. žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený. 15. Podľa § 221 ods. 2 S.s.p. žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu. 16. Podľa § 225 ods. 1 S.s.p. správna žaloba podľa § 221 ods. 1 musí byť podaná v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia o zaistení, rozhodnutia o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia. 17. Podľa § 227 S.s.p. ods. 1 žalovaný je povinný predložiť správnu žalobu do piatich pracovných dni od jej podania správnemu súdu spolu so svojím vyjadrením k nej a s administratívnym spisom. 18. Podľa § 229 S.s.p. ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 19. Napadnutým rozhodnutím zo dňa 20.10.2018, č. PPZ-HCP-BB5-39-012/2018-AV, právne odôvodneným ust. § 77 ods. 1, 82 ods. 1 písm. b/, ods. 3, § 84 ods. 1 a/ § 88 ods. 1 písm. a/ a b/, ods. 3, 4 a 5, § 89 ods. 1 pís. a/ a b/, § 90 ods. 1 pís. d/, ods. 2, zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov (ďalej len ZoPC) a čl. 23 ods. 5 zák.č. 460/1992 Z. Ústava Slovenskej republiky, čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 15 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 308/115/ES, žalovaný skutkovo svoje rozhodnutie odôvodnil zaistením žalobcu dňa 19.10.2018, pri reštaurácii Salaš, pri obci Dobrá Niva, kde bolo zistené, že žalobca neovláda anglický ani slovenský jazyk a je bez dokladu totožnosti. Do zápisnice o podanom vyjadrení č.p.: PPZ-HCP-BB5-39-006/2018- AV, zo dňa 19.10.2018, spísanej v súlade s ust. § 22 Správneho poriadku, na OCP PZ Banská Bystrica, žalobca za prítomnosti tlmočníka z jazyka paštun, na otázku či mu v krajine pôvodu alebo v krajine, z ktorej prichádza hrozí prenasledovanie z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodu zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo mu v tejto krajine hrozí mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, či mu bol v tejto krajine uložený trest smrti alebo je predpoklad, že v prebiehajúcom trestnom konaní mu môže byť takýto trest uložený, odpovedal záporne. V zápisnici popísal obdobie od opustenia domovskej krajiny až do jeho zaistenia tak, ako je to už uvedené vo vyjadrení žalovaného k žalobe a z takto poskytnutých údajov žalovaný vychádzal aj v odôvodnení svojho rozhodnutia, pričom poukázal na to, že dňa 20.10.2018 žalobcu z dôvodu neoprávneného pobytu na území SR v súlade s ust. § 82 ods. 1 pís. b/ ZoPC vyhostil a podľa ods. 3 pís. b/ cit. ust. mu určil zákaz vstupu na jeden rok a odkladný účinok odvolania voči tomuto rozhodnutiu vylúčil, čo v rozhodnutí riadne odôvodnil. Nakoľko žalobca nemá platný cestovný doklad, jeho totožnosť je neistá a je bez náležitých finančných prostriedkov, nie je možné zabezpečiť výkon adminjstratívneho vyhostenia bez obmedzenia jeho osobnej slobody inštitútom zaistenia. Odkázal na stanovisko ÚPZC Medveďov č. PPZ-HCP-ME-2018/026816-003 zo dňa 19.04.2018, týkajúce sa občana Afganistanu nedisponujúceho platným cestovným dokladom, s lehotou zaistenia odporučenou na šesť mesiacov. Správny orgán uviedol, že v rámci konania sa zaoberal aj otázkou alternatívy zaistenia v zmysle ust. § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov a dospel k záveru, že žalobca nesplnil podmienku podľa § 89 ods. 3 ZoPC, pretože nepreukázal finančné zabezpečenie pobytu vo výške danej ust. § 6 zákona o pobyte cudzincov. 20. Podľa § 32 ods. 1, správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 21. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 22. Podľa § 47 ods. 3, správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 23. Podľa § 84 ods. 1 pís. a/ policajný útvar zabezpečí výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení, ak policajný útvar v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčil lehotu na vycestovanie. 24. Podľa § 88 ods. 1 písm. a/, b/, c/ zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77 ods. 1, ak 1. existuje riziko jeho úteku, alebo 2. štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy výkonu jeho administratívneho vyhostenia, na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia, na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, 85) ak existuje značné riziko jeho úteku, alebopb) na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia, 25. Podľa § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky. 26. Podľa ods. 3 cit. ust. podanie žiadosti o udelenie azylu alebo požiadanie štátneho príslušníka tretej krajiny o asistovaný dobrovoľný návrat nie je dôvodom na prepustenie zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny. Konanie podľa osobitného predpisu <http://www.zakonypreludi.sk/zz/2011-404> nie je zaistením štátneho príslušníka tretej krajiny dotknuté. 27. Podľa § 88 ods. 4 štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení. 28. Podľa § 88 ods. 5 policajný útvar bezodkladne vydá štátnemu príslušníkovi tretej krajiny rozhodnutie o zaistení a umiestni štátneho príslušníka tretej krajiny v zariadení. Ak totožnosť zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny nemožno bezodkladne zistiť, policajný útvar k rozhodnutiu o jeho zaistení pripojí také dôkazy, aby táto osoba nemohla byť zamenená s inou osobou. 29. Podľa § 88a ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a/ alebo písm. b/ a ktorý podal žiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. 30. Podľa § 89 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona o pobyte cudzincov policajný útvar, ktorý koná vo veci zaistenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť hlásenia pobytu alebo zložiť peňažnú záruku. 31. Podľa § 90 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. 32. Podľa § 90 ods. 2 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov zariadenie je povinné prepustiť bez zbytočného odkladu zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny, 1. ak zanikol účel zaistenia, 2. na základe rozhodnutia súdu, 3. ak uplynula lehota zaistenia, 4. ak rozhodnutie o zaistení stratilo platnosť podľa § 88 ods. 9, 5. ak na základe rozhodnutia policajného útvaru zložil peňažnú záruku na účet Policajného zboru alebo ak policajný útvar rozhodol o uložení povinnosti podľa § 89 ods. 1 písm. a/, 6. ak policajný útvar, ktorý rozhodol o zaistení, vydá príkaz na prepustenie. 33. Podľa § 90 ods. 2 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov zariadenie je povinné skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. 34. Ústavný súd SR vo svojom náleze č.k. II. ÚS 264/09-81 zo dňa 19.10.2010 konštatuje, že „zákon umožňuje štátu, aby vo vhodných prípadoch mal vo fyzickej dispozícii osobu, u ktorej prebieha vyhosťovacie konanie, aby mohlo byť vyhostenie realizované. Z tohto pohľadu je potrebné vnímať aj nevyhnutnosť zaistenia. Administratívne zaistenie nemusí byť nevyhnuté tým spôsobom, ako je to pri väzbe v trestnom konaní, kde musia byť naplnené väzobné dôvody. Slovenská právna úprava požiadavku nevyhnutnosti neupravuje, preto tento prvok nie je potrebné skúmať. To však neznamená, že zaistenie môže byť svojvoľné. Jeho limitom je práve naplnenie účelu, a to reálnosť vyhostenia, vyhostiteľnosť cudzinca, pričom konanie musí byť vedené s riadnou starostlivosťou. Priamo Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v texte článku 5 ods. 1 písm. f/ uvádza, že pozbaviť osobnú slobodu možno u osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostení. Prebiehaním konania nemožno rozumieť len formálne začatie či priebeh takéhoto konania, ale aj reálnosť vyhostenia“. V náleze Ústavný súd SR poukázal na prípady rozhodované Nejvyšším správním soudem ČR, napr. na rozsudok č.k. 1As 12/2006-61 a rozsudok č.k. 2As 80/2009-66 a aj na viaceré rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, napr. vo veci Samie Ali v. Suisse a Agnissan v. Denmark, v ktorých sa venoval vzťahu medzi zaistením a jeho účelom. 10. Základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán (platí to aj pre odvolací orgán) je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania, čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Zásada tzv. materiálnej pravdy má v konaní o zaistení svoje špecifiká, spočívajúce v pravidelnej nedostatočnosti dôkazov preukazujúcich dôveryhodnosť žiadateľových tvrdení. Je však na správnom orgáne, aby preukázal či vyvrátil pravdivosť žiadateľových tvrdení, a to buď úplne nevyvrátiteľne, zistením presných okolností viažucich sa na tvrdenia zaisteného alebo aspoň s takou mierou pravdepodobnosti, ktorá nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti úsudku správneho orgánu. 11. Inštitút zaistenia cudzinca je zákonným titulom pre obmedzenie osobnej slobody jednotlivca (čl. 8 ods. 2 Charty základných práv a slobôd), ktorá je ako základné ľudské právo zaručená (čl. 8 ods. 1 charty). Podľa § 90 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. Presnú dobu zaistenia účastníka konania nie je možné predbežne presne určiť. Dĺžka zaistenia závisí od množstva podstatných faktorov, medzi ktoré okrem iného patrí zdravotný stav účastníka konania, jeho spolupráca, ako aj komunikácia medzi štátnymi orgánmi Slovenskej republiky a ostatnými štátmi, ktorých sa nútený návrat účastníka konania týka, ako aj vybavenie všetkých náležitostí potrebných na riadne dodržanie postupu, ktoré upravujú medzinárodné dohody, ktorými sú dotknuté krajiny signatármi. 12. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia a podstatným pre posúdenie veci, či boli dané dôvody zaistenia, vrátane jeho dĺžky. Z obsahu administratívneho spisu i z napadnutého rozhodnutia žalovaného je preukázané, že žalovaný postupoval v súlade s ust. § 2 ods. 1 písm. f/ a § 88 ods. 1 písm. b/ ZoPC, vzhľadom na skutočnosť, že žalobca má byť na základe jeho rozhodnutia z územia Slovenskej republiky vyhostený. Vyhostenie by sa v tomto prípade nemohlo realizovať bez zaistenia žalobcu z dôvodu, že jeho cieľovou krajinou nie je Slovenská republika a jeho útek z krajiny pôvodu nasvedčuje tomu, že bez kontroly a dispozície s cestovným dokladom prechádzal hraničné priechody z domovskej krajiny až do Európy a aj v rámci EÚ. Žalovaný v rozhodnutí argumentoval minimálnou šancou na vykonanie opatrení a účelom zabezpečenia dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov platných na území členských štátov schengenského priestoru, bez zaistenia žalobcu. Ak teda žalobca vo svojej žalobnej argumentácii namietol neúčelnosť a neefektívnosť doby zaistenia konkrétnymi skutkovými okolnosťami z pohľadu jeho reálnej vyhostiteľnosti, uviedol že z rozhodnutia žalovaného nevyplývajú konkrétne okolnosti dĺžky zaistenia stanovenej práve na šesť mesiacov, správny súd poukazuje na právoplatné rozhodnutie o jeho administratívnom vyhostení zo dňa 20.10.2018 č. PPZ-HCP-BB5-39-011/2018- AV, s uloženým zákazom vstupu na územie Slovenskej republiky a členských štátov únie na dobu jedného roka a inštitút priamo výkonu slúžiaci, ktorým je zaistenie. Žalovaný vychádzal zo stanoviska Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, v ktorom je uvedené, že predpokladaná doba potrebná na vykonanie všetkých úkonov spojených s výkonom a realizáciou vyhostenia cudzinca je asi šesť mesiacov. Správny súd sa stotožňuje s názorom žalovaného v tom, že ak by nebol žalobca zaistený, zotrval by neoprávnene, bez platného cestovného dokladu, bez víz či povolenia na pobyt, bez udelenia medzinárodnej ochrany, finančných prostriedkov a zabezpečeného ubytovania, ktorými by si vedel zabezpečiť svoju existenciu a pobyt na území Slovenskej republiky, pričom existuje reálne riziko, že sa bude naďalej nelegálne pohybovať, a preto do uvedenej doby je potrebné jeho zaistenie. Tu treba zdôrazniť, že presná doba zaistenia sa určiť nedá, nakoľko je závislá od množstva ďalších faktorov, spolupráce žalobcu a ďalších zložiek na veci participujúcich a najmä od získania potrebných informácií a následného udelenia náhradného cestovného dokladu zastupiteľským úradom Afganskej islamskej republiky vo Viedni, rýchlosť a spôsob činnosti ktorého je mimo vplyvu žalovaného a konanie vo veci je sťažené už aj tým, že krajina jeho je určená len pravdepodobne a neznámy je aj kompletný dátumu jeho narodenia. 13. Okrajovo súd poukazuje na jeho poslednú informáciu o žalobcovi, ktorý bol na základe príkazu MV SR, Prezídia PZ, Úradu hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica, Oddelenia cudzineckej polície PZ Banská Bystrica, na prepustenie zaistenej osoby zo zariadenia, zo dňa 20.12.2018, prepustený dňa 21.12.2018 v čase o 13.00 hod. a umiestnený v záchytnom tábore Humenné, čím bolo jeho zaistenie v ÚPZC Medveďov, realizované podľa rozhodnutia zo dňa 20.10.218, č. PPZ-HCP-BB5-39-012/2018- AV ukončené, predmet sporu tým odpadol, čo z procesného hľadiska vyústilo do nerealizovateľnosti petitu žaloby v obidvoch jej bodoch. 14. Zo samotnej podstaty preskúmavacieho súdneho konania vyplýva, že administratívny spis je obrazom a výsledkom správneho konania, pretože dokladá priebeh a skutkový stav, ktorý tu bol v čase rozhodovania správneho orgánu. Zásadne pritom platí, že skutkové dôvody, o ktoré sa opiera správne rozhodnutie, musia byť podložené obsahom administratívneho spisu. V preskúmavanej veci možno uzavrieť, že závery správneho orgánu korešpondujú plne s obsahom administratívneho spisu a súd konštatuje, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo je v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 ako aj Správnym poriadkom. Žalovaný pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav veci v súlade s ust. § 32 Správneho poriadku, odôvodnenie rozhodnutia je dostatočne zrozumiteľné, obsahujúce všetky zákonom požadované náležitosti podľa § 47 Správneho poriadku, ako aj uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia a je z neho zrejmé, akými úvahami bol žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a preto súd žalobu podľa ust. § 229 S.s.p. zamietol. 15. O trovách konania žalobcu rozhodol v zmysle ust. § 167 S.s.p. s poukazom na výsledok konania, keď žalobca úspech v konaní nemal ani čiastočný. 16. Žalobcu, pre jeho zákonné oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. m/ a ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb.), na ich úhradu nezaviazal. Poučenie: Rozsudok krajského súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty sedem dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 S.s.p.). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenie (§ 446 ods. 2 písm. d/ S.s.p.). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak: a) sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440; b) sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol; c) smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu (§ 439 ods. 3 S.s.p.). Podľa § 440 S.s.p.: 1. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. 2. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 S.s.p.). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 S.s.p.).