Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sa/98/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201775 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1018201775.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: Q. B., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník Indickej republiky, bez dokladu totožnosti, aktuálne Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpený Centrom právnej pomoci, kancelária Bratislava, Nám. Slobody 12, 810 05 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, Regrútska 4, 812 72 Bratislava o správnej žalobe žalobcu zo dňa 05.12.2018, vo veci predĺženia lehoty zaistenia, podanej proti rozhodnutiu žalovaného č. PPZ-HCP-BA6-123-036/2018-AV zo dňa 24.10.2018, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Včas podanou žalobou zo dňa 05.12.2018, procesne podriadenou ust. § 226 ods. 1, S.s.p., doručenou dňa 12.12.2018 (§ 71 ods. 2 S.s.p.) Krajskému súdu v Bratislave, ako súdu vecne a miestne príslušnému na konanie, sa postupom podľa ust. § 221 ods. 1, zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a bezodkladného prepustenia zo zaistenia. Právne svoje dôvody založil na porušení ust. § 88 ods. 1 pís. b/ a ods. 4 zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov (ďalej len „ZoPC“) a článku 5 ods. 1 pís. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Vecnú stránku nachádzal v riadnom neodôvodnení účelnosti a efektívnosti predĺženej doby zaistenia konkrétnymi skutkovými okolnosťami z pohľadu jeho reálnej vyhostiteľnosti a žalovanému vytkol, že z jeho rozhodnutia nevyplýva, kedy by mu zastupiteľský úrad mohol cestovný pas vydať a že by k jeho vydaniu mohlo dôjsť v najbližšom čase, neuviedol od čoho závisí reálny predpoklad jeho vydania, ale len konštatoval, že takýto predpoklad existuje a podotkol, že v rozhodnutí malo byť prinajmenšom uvedené, že doklad bude vydaný v dohľadnej dobe a nepriblížil ani situáciu jeho nespolupráce, ktorú mu žalovaný vytýkal. Na doplnenie citoval z rozsudku NS SR sp.zn. 1Sža 55/2011, podľa ktorého „logickým predpokladom zaistenia cudzinca je, že jeho účel bude môcť byť naplnený. Preto je potrebné pri rozhodovaní o zaistení cudzinca zvážiť, či je výkon správneho vyhostenia aspoň potenciálne možný.“ Do pozornosti dal nález Ústavného súdu SR č.k. II. ÚS 264/09-81 zo dňa 09.10.2010 a poukázal na to, že žalovaný je okrem uvedených námietok povinný odôvodniť tiež dĺžku doby zaistenia a takéto pochybenie je podstatnou vadou ovplyvňujúcou zákonnosť rozhodnutia, pričom poukázal na rozsudok Mestského súdu v Prahe sp.zn. 7AA/50/2011 zo dňa 14.03.2011 a rozsudky NS SR sp.zn. 10Sza/4/2012 a sp.zn. 10Szak/19/2017. Skonštatoval, že žalovaný predlžuje dobu zaistenia len mechanicky a na maximálnu možnú dĺžku doby zaistenia a aj to len na základe tvrdenia že žalobca nespolupracuje, bez toho aby v súčasnosti mal vedomosť, kedy a či vôbec bude náhradný cestovný doklad vydaný. Žalovanému vytkol, že v podstate je zaistený od 24.04.2018 a do dnešného dňa nie je jasné, či mu v dohľadnej dobe bude najmä vzhľadom na prieťahy zo strany zastupiteľského úradu cestovný pas vydaný a vzhľadom na uvedené ako aj maximálnu dobu zaistenia stanovenú zákonom, nemožno dospieť k záveru, že akékoľvek jeho ďalšie zaistenie je efektívne, keďže problémy s vydaním náhradného cestovného dokladu môžu aj napriek snahe ÚPZC Medveďov trvať dlhší čas a nemožno vylúčiť, že budú trvať dlhšie ako je zákonom určená maximálna možná dĺžka doby zaistenia. 2. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 12.12.2018 vyslovil predpoklad, že samotný výkon vyhostenia žalobcu bude zrealizovaný. Žalobca predlžuje dobu zaistenia svojou nespoluprácou a opakovanými žiadosťami o udelenie azylu. Predĺžená doba zaistenia do 24.10.2019 bola stanovená na čas nevyhnutne potrebný a teda nejde o konkrétny, ale hraničný dátum doby zaistenia. Napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne a riadne odôvodnené v každej jeho časti. 3. Žalobca k vyjadreniu žalovaného vyjadrenie nepodal. 4. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 S.s.p.) preskúmal vec postupom podľa prvého dielu štvrtej hlavy S.s.p. podľa ust. § 107 v spojení s ust. § 206 ods. 6 S.s.p., bez nariadenia ústneho pojednávania. Po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu a medziach dôvodov podanej žaloby dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť (ust. § 219 S.s.p.). 5. Podľa § 206 ods. 2, S.s.p. žalobca môže byť okrem advokáta zastúpený aj mimovládnou organizáciou uvedenou v § 50 ods.2. 6. Podľa § 206 ods. 3 S.s.p. správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. 7. Podľa § 206 ods. 4 S.s.p. pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia. 8. Podľa § 206 ods. 5 S.s.p. správny súd môže zrušiť napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy aj vtedy, ak dospel k záveru, že od jeho vydania sa podstatne zmenili okolnosti veci. 9. Podľa § 206 ods. 6 S.s.p. ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 10. Podľa § 221 ods. 1 S.s.p. žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený. 11. Podľa § 221 ods. 2 S.s.p. žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu. 12. Podľa § 225 ods. 1 S.s.p. správna žaloba podľa § 221 ods. 1 musí byť podaná v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia o zaistení, rozhodnutia o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia. 13. Podľa § 227 S.s.p. ods. 1 žalovaný je povinný predložiť správnu žalobu do piatich pracovných dni od jej podania správnemu súdu spolu so svojím vyjadrením k nej a s administratívnym spisom. 14. Podľa § 229 S.s.p. ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 15. Napadnutým rozhodnutím zo dňa 24.10.2018, č. PPZ-HCP-BA6-123-036/2018-AV, právne odôvodneným ust. § 88 ods. 1 pís. b/ a ods. 4, § 89 ods. 1 písm. a/ a b/, § 90 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov a článku 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, žalovaný skutkovo svoje rozhodnutie odôvodnil prevzatím žalobcu zo spoločného kontaktného pracoviska Jarovce - Kittsee od štátnych orgánov Rakúskej republiky v rámci Dublinského dohovoru. Uviedol, že žalobca bol žiadateľom o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, pričom jeho žiadosť bola zamietnutá rozhodnutím právoplatným dňa 08.11.2016. Žalobca bol po prevzatí kontrolovaný podľa § 75 ods. 2 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, pričom nevedel hodnoverne preukázať oprávnenosť pobytu na území Slovenskej republiky a preto bol podľa ust. § 19 ods. 1 ZOPC predvedený na správny orgán. Dňa 24.04.2018 bolo podľa § 82 ods. 1 písm. b/ ZOPC vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení č. PPZ-HCP-BA6-123-008/2018-AV, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.05.2018, z dôvodu neoprávneného pobytu žalobcu na území Slovenskej republiky, bez určenia lehoty na vycestovanie. Žalobca dňa 18.06.2018 požiadal o udelenie azylu na území SR a dňa 17.08.2018 bol rozhodnutím č. PPZ-HCP-ME-131-005/2018-U podľa § 82 ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov zaistený ako žiadateľ o udelenie azylu, pričom Migračný úrad rozhodnutím č. MU-PO-157-11/2018-Ž zo dňa 20.09.2018, právoplatným dňa 26.09.2018, zamietol jeho žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú a z uvedeného dôvodu bol žalobca pre zánik účelu zaistenia, dňa 18.10.2018 zo zaistenia prepustený. Na základe potreby opätovného konania vo veci zaistenia bol žalobca dňa 18.10.2018 v čase o 18.05 hod. podľa § 79 ods. 1 ZOPC predvedený na Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov a správny orgán toho istého dňa vydal podľa ust. § 88 ods. 1 písm. b/ ZoPC rozhodnutie o zaistení žalobcu pod č. PPZ-HCP-BA6-123-032/2018-AV za účelom výkonu administratívneho vyhostenia a žalobcu umiestnil do ÚPZC Medveďov. Dňa 18.10.2018, počas konania o zaistení bol žalobca správnym orgánom v zmysle ust. § 3 odsek 2 správneho poriadku vyzvaný, aby sa vyjadril v zápisnici o vyjadrení účastníka č. PPZ-HCP-BA6-123-029/2018-AV, v ktorej uviedol, že nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami a nemá zabezpečené žiadne ubytovanie. V zápisnici mu pred vydaním rozhodnutia o zaistení bola daná možnosť podľa § 120 ods. 7 ZOPC aby sa vyjadril k jeho podkladom, k spôsobu ich zistenia, prípadne aby navrhol ich doplnenie čo nevyužil. Správny orgán počas celej doby zaistenia žalobcu skúmal či trvajú dôvody zaistenia. Dňa 22.10.2018 bola správnemu orgánu z ÚPZC Medveďov doručená žiadosť o predĺženie lehoty zaistenia zaprotokolovaná pod č. PPZ-HCP-BA6-123-034/2018- AV, v ktorej sú uvedené všetky úkony, ktoré boli so žalobcom vykonané a ktorej súčasťou je aj úradný záznam spracovaný ÚPZC Medveďov o tom, že odmieta pri potrebných úkonoch spoluprácu. Z uvedených dôvodov ako i z dôvodu toho, že žalobca nerešpektuje medzinárodné právne predpisy a zmluvy ktoré upravujú pohyb štátnych príslušníkov tretej krajiny, čoho dôkazom je jeho doterajšie konanie ako i reálneho predpokladu, že cestovný doklad pre zabezpečenie realizácie vyhostenia bude vydaný, rozhodol žalovaný o predĺžení lehoty zaistenia. Uviedol aj to, že nemôže postupovať podľa § 89 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona o pobyte cudzincov, nakoľko žalobca nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami a ani ubytovaním na území SR. Dodal, že jeho prostriedky určené na dodržiavanie podmienok pobytu cudzincov sú vymedzené tak, aby nedošlo k neprimeranému zásahu do ich základných ľudských práv a slobôd. V prípade ak by nepostupoval tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, žalobca by mal možnosť zdržiavať sa na neznámom mieste a tým by on mal minimálnu šancu na vykonanie opatrení za účelom zabezpečenia dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov platných na území členských štátov schengenského priestoru a žalobca by mal možnosť ďalej páchať protispoločenskú činnosť, ktorou je zdržiavanie sa na území členských štátov bez potrebného oprávnenia a vyslovil, že záujem spoločnosti je potrebné jednoznačne uprednostňovať pred záujmom jednotlivca. Podľa § 88 ods. 4 ZOPC stanovuje správny orgán dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do dňa 24.10.2019, ktorá je nevyhnutná na vykonanie všetkých dostupných úkonov smerujúcich k vyhosteniu žalobcu z územia Slovenskej republiky. Presnú dobu zaistenia nie je možné predbežne určiť, pretože závisí od množstva podstatných faktorov, medzi ktoré patrí komunikácia štátnych orgánov Slovenskej republiky so štátnymi orgánmi Indickej republiky, prípadne nepredvídateľné zhoršenie zdravotného stavu žalobcu, vybavovanie prostriedkov na zabezpečenie jeho prevozu na územie Indickej republiky, komunikácia so žalobcom, jeho spolupráca ako aj vybavenie všetkých ostatných náležitostí potrebných na riadne dodržanie postupov, ktoré upravujú medzinárodné dohody, ktorými sú obe menované krajiny signatármi. Správny orgán k lehote zaistenia uviedol, že ide o hraničnú dĺžku, stanovenú zákonom o pobyte cudzincov. 16. Podľa § 88 ods. 1 písm. a/, b/, c/ zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77 ods. 1, ak 1. existuje riziko jeho úteku, alebo 2. štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy výkonu jeho administratívneho vyhostenia, na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia, na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, 85) ak existuje značné riziko jeho úteku, alebopb) na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia, 17. Podľa § 88 ods. 4 štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení. 18. Ústavný súd SR vo svojom náleze č.k. II. ÚS 264/09-81 zo dňa 19.10.2010 konštatuje, že „zákon umožňuje štátu, aby vo vhodných prípadoch mal vo fyzickej dispozícii osobu, u ktorej prebieha vyhosťovacie konanie, aby mohlo byť vyhostenie realizované. Z tohto pohľadu je potrebné vnímať aj nevyhnutnosť zaistenia. Administratívne zaistenie nemusí byť nevyhnuté tým spôsobom, ako je to pri väzbe v trestnom konaní, kde musia byť naplnené väzobné dôvody. Slovenská právna úprava požiadavku nevyhnutnosti neupravuje, preto tento prvok nie je potrebné skúmať. To však neznamená, že zaistenie môže byť svojvoľné. Jeho limitom je práve naplnenie účelu, a to reálnosť vyhostenia, vyhostiteľnosť cudzinca, pričom konanie musí byť vedené s riadnou starostlivosťou. Priamo Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v texte článku 5 ods. 1 písm. f/ uvádza, že pozbaviť osobnú slobodu možno u osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostení. Prebiehaním konania nemožno rozumieť len formálne začatie či priebeh takéhoto konania, ale aj reálnosť vyhostenia“. V náleze Ústavný súd SR poukázal na prípady rozhodované Nejvyšším správním soudem ČR, napr. na rozsudok č.k. 1As 12/2006-61 a rozsudok č.k. 2As 80/2009-66 a aj na viaceré rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, napr. vo veci Samie Ali v. Suisse a Agnissan v. Denmark, v ktorých sa venoval vzťahu medzi zaistením a jeho účelom. 19. Základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán (platí to aj pre odvolací orgán) je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania, čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Zásada tzv. materiálnej pravdy má v konaní o zaistení svoje špecifiká, spočívajúce v pravidelnej nedostatočnosti dôkazov preukazujúcich dôveryhodnosť žiadateľových tvrdení. Je však na správnom orgáne, aby preukázal či vyvrátil pravdivosť žiadateľových tvrdení, a to buď úplne nevyvrátiteľne, zistením presných okolností viažucich sa na tvrdenia zaisteného alebo aspoň s takou mierou pravdepodobnosti, ktorá nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti úsudku správneho orgánu. 20. Inštitút zaistenia cudzinca je zákonným titulom pre obmedzenie osobnej slobody jednotlivca (čl. 8 ods. 2 Charty základných práv a slobôd), ktorá je ako základné ľudské právo zaručená (čl. 8 ods. 1 charty). Podľa § 90 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. Presnú dobu zaistenia účastníka konania nie je možné predbežne presne určiť. Dĺžka zaistenia závisí od množstva podstatných faktorov, medzi ktoré okrem iného patrí zdravotný stav účastníka konania, jeho spolupráca, ako aj komunikácia medzi štátnymi orgánmi Slovenskej republiky a ostatnými štátmi, ktorých sa nútený návrat účastníka konania týka, ako aj vybavenie všetkých náležitostí potrebných na riadne dodržanie postupu, ktoré upravujú medzinárodné dohody, ktorými sú dotknuté krajiny signatármi. 21. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia a podstatným pre posúdenie veci, či boli dané dôvody zaistenia, vrátane jeho dĺžky. Z obsahu administratívneho spisu i z napadnutého rozhodnutia žalovaného je preukázané, že žalovaný postupoval v súlade s ust. § 2 ods. 1 písm. f/ a § 88 ods. 1 písm. b/ ZoPC, vzhľadom na skutočnosť, že žalobca má byť na základe jeho rozhodnutia z územia Slovenskej republiky vyhostený. Vyhostenie by sa v tomto prípade nemohlo realizovať bez zaistenia žalobcu z dôvodu, že cieľovou krajinou žalobcu nie je Slovenská republika a jeho útek z krajiny pôvodu nasvedčuje tomu, že bez kontroly a dispozície s cestovným dokladom, prechádzal hraničné priechody EÚ bez jeho legalizácie v ďalších krajinách EÚ. Žalovaný v rozhodnutí argumentoval minimálnou šancou na vykonanie opatrení a účelom zabezpečenia dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov platných na území členských štátov schengenského priestoru, bez zaistenia žalobcu. 22. Vzhľadom na žalobný petit žalobcu, ktorým žiadal zrušenie napadnutého rozhodnutia a jeho okamžité prepustenie zo zaistenia, konajúci súd rozhodol na základe súčasného skutkového stavu, keď MV SR, Prezídium PZ, Úrad hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava, doručilo ÚPZC Medveďov stanovisko zo dňa 18.12.2018, v ktorom oznamuje, že zaistenie žalobcu už nie je účelné a navrhlo žalobcu podľa ust. § 90 ods. 2 pís. b/ bod 1 ZoPC zo zaistenia prepustiť a umiestniť do Záchytného tábora v Humennom. Žalobca bol na základe príkazu zo dňa 18.12.2018 č. PPZ-HCP-BA6-123-042/2018-AV, na prepustenie štátneho príslušníka tretej krajiny z Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov zo zaistenia prepustený a dňa 20.12.2018 o 18.50 hod. bol ako žiadateľ o azyl na území SR umiestnený do Záchytného tábora v Humennom, čo vyplýva z dokladu na prepravu žiadateľa o udelenie azylu zo dňa 20.12.2018. Zaistenie v ÚPZC Medveďov bolo ukončené, predmet sporu tak odpadol, čo z procesného hľadiska vyústilo do nerealizovateľnosti petitu žaloby v obidvoch jej bodoch. 23. Zo samotnej podstaty preskúmavacieho súdneho konania vyplýva, že administratívny spis je obrazom a výsledkom správneho konania, pretože dokladá priebeh a skutkový stav, ktorý tu bol v čase rozhodovania správneho orgánu. Zásadne pritom platí, že skutkové dôvody, o ktoré sa opiera správne rozhodnutie, musia byť podložené obsahom administratívneho spisu. V preskúmavanej veci možno uzavrieť, že závery správneho orgánu korešpondujú plne s obsahom administratívneho spisu a súd konštatuje, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo je v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 ako aj Správnym poriadkom. Žalovaný pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav veci v súlade s ust. § 32 Správneho poriadku, odôvodnenie rozhodnutia je dostatočne zrozumiteľné, obsahujúce všetky zákonom požadované náležitosti podľa § 47 Správneho poriadku, ako aj uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia a je z neho zrejmé, akými úvahami bol žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, podľa ktorých rozhodoval. Na základe týchto zistení, ako aj aktuálneho skutkového stavu veci, súd podľa § 229 S.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol. 24. O trovách konania žalobcu rozhodol v zmysle ust. § 167 S.s.p. s poukazom na výsledok konania, keď žalobca úspech v konaní nemal ani čiastočný. 25. Žalobcu, pre jeho zákonné oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. m/ a ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb.), na ich úhradu nezaviazal. Poučenie: Rozsudok krajského súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty sedem dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 S.s.p.). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenie (§ 446 ods. 2 písm. d/ S.s.p.). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak: a) sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440; b) sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol; c) smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu (§ 439 ods. 3 S.s.p.). Podľa § 440 S.s.p.: 1. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. 2. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 S.s.p.). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 S.s.p.).