Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/87/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1102899446 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1102899446.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu (navrhovateľa): Y. N. - FOR-GLASS, Kapitánova 2728/21, 945 01 Komárno, IČO: 35 464 844, zast. Dr. Oliver Korec, advokát, Záhradnícka 9, 811 07 Bratislava, proti žalovanému (odporcovi): UNIQA poisťovňa, a.s., Lazaretská 15, 820 07 Bratislava, IČO: 00 653 501, zast. PRK Partners s. r. o., Hurbanovo námestie 3, 811 06 Bratislava IČO: 35 978 643, o zaplatenie 35.380,19 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 25Cb/48/2002-336 zo dňa 13.4.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 25Cb/48/2002-336 zo dňa 13.4.2016 potvrdzuje. Žalovaný má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh navrhovateľa (žalobcu) zamietol. Rozhodol tiež o povinnosti navrhovateľa (žalobcu) zaplatiť odporcovi (žalovanému) náhradu trov konania vo výške 9.543,84 EUR, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, na účet PRK Partners s. r. o., Bratislava, IČO: 35 978 643. V odôvodnení svojho rozhodnutia konajúci súd uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal vydať rozhodnutie, ktorým súd uloží odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 35.380,19 EUR (1.065.839,90 Sk) s príslušenstvom, titulom poistného plnenia z Poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX pre univerzálne poistenie podnikateľov. Odporca v priebehu konania odmietol základ návrhu, pretože navrhovateľ napriek jeho výzve nepredložil výpis elektronickej zabezpečovacej signalizácie, teda nie je zrejmé, či páchatelia vôbec vnikli do objektu, ktorý mal byť vykradnutý. Odporca rovnako spochybnil vznik škody, nakoľko navrhovateľ nepreukázal aká škoda mu vznikla. Odporca tiež namietal, že nie je nesporné, či nastala poistná udalosť, z ktorej sa navrhovateľ domáha poistného plnenia. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 25Cb/48/2002-204 zo dňa 17.1.2011 nariadil znalecké dokazovanie z odboru elektrotechnika, odvetvie: Elektronika, s ustanoveným znalcom Y.. I. B.. Okresný súd Bratislava I sa oboznámil s vyjadreniami účastníkov konania a s vyšetrovacím spisom Okresného úradu vyšetrovania PZ v Komárne, č. OÚV-95/10-KN-2001 JP a vykonal dokazovanie nasledovnými listinnými dôkazmi, ktoré sú obsahom spisu: Oznámením odporcu o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že Y. N. bol spáchaný pokus trestného činu poisťovacieho podvodu zo dňa 27.1.2004, Výpisom z pamäti udalostí z poplachovej ústredne K. XXX a stanoviskom spoločnosti PATROL s.r.o., správou detektívnej kancelárie PINKERTON Slovakia s.r.o. zo dňa 29.06.2001, stanoviskom Y.. Y. Š. zo dňa 09.08.2001, výpisom z pamäte udalostí EZS od 09.02.2001 do 22.02.2001, Poistkou č. XXXXXXXXXX, Prílohou č. 1 k poistke č. XXXXXXXXXX - Doložky pre zariadenia a zásoby, Doložky pre poistenie skla, Všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie pre prípad krádeže vlámaním a lúpeže, Protokolom o odovzdaní účtovnej dokumentácie zo dňa 21.03.2001, Zápisom z obchodného stretnutia zo dňa 21.03.2001, daňovým priznaním z prvý štvrťrok 2001, výdajkou č. XXXXX/XXXX - zoznam odcudzeného tovaru, Živnostenským listom navrhovateľa, Zmluvou o združení zo dňa 01.01.1999, inventúrnym súpisom zásob ku dňu 29.12.2000, výkazom o majetku a záväzkoch k 31.12.2000, faktúrou č. XX/XXXXX na sumu 4.059,00 Sk, faktúrou č. XXXX/XXXXX, faktúrou č. XXXX/XXXXX, faktúrou č. XXXX/XXXXX, faktúrou č. XXXX/ XXXXX, faktúrou č. XXXX/XXXXX, faktúrou č. XXXX/XXXXX, faktúrou č. XXXX/XXXXX, faktúrou č. XXXX/XXXXX, faktúrou č. XXXX/XXXXX, faktúrou č. XXXX/XXXXX, faktúrou č. XXXX/ XXXXX, faktúrou č. XXXX/XXXXX, faktúrou č. XXXX/XXXXX, faktúrou č. XXXX/XXXXX, faktúrou č. XXXX/XXXXX, faktúrou č. XXXX/XXXXX, faktúrou č. XXXX/XXXXX, faktúrou č. XXXX/ XXXXX, faktúrou č. XXXX/XXXXX, faktúrou č. XXXX/XXXXX, faktúrou č. XXXX/XXXXX, inventúrnym súpisom zásob ku dňu 08.02.2001, Daňovým priznaním - Daň z pridanej hodnoty navrhovateľa za 1. štvrťrok 2001, Návrhom na uzavretie poistnej zmluvy pre univerzálne poistenie podnikateľov zo dňa 11.12.2000, Doložkou pre zabezpečenie obchodov a prevádzok proti krádeži vlámaním ako aj ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spise, výsluchom navrhovateľa, výsluchom svedka M. D., výsluchom svedka D. Š., výsluchom svedka M. I., dokazovanie Znaleckým posudkom č. 1/2011 zo dňa 23.03.2011 vypracovaným súdnym znalcom Y.. I. B.. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 788 ods. 1 a 2 zák. č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník), § 790 písm. a/, § 791 ods. 2, § 793 ods. 1, § 795 ods. 1, § 797 ods. 2, § 799 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, upravujúcich poistné plnenie, ako aj § 806 a § 809 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Po vykonanom dokazovaní a jeho zhodnotení mal konajúci súd za preukázané, že medzi navrhovateľom ako poisteným a odporcom ako poisťovateľom bola dňa 11.12.2000 uzatvorená Poistná zmluva č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné poistné podmienky pre poistenie pre prípad krádeže vlámaním a lúpeže a Doložka pre zabezpečenie obchodov a prevádzok proti krádeži vlámaním. Predmetom poistnej zmluvy bolo poistenie zariadenia a zásob, a to proti požiaru, vode z vodovodu, víchrici vrátane krupobitia a krádeže vlámaním vrátane vandalizmu. Medzi účastníkmi konania ďalej nebolo sporné, že v dňoch 07.02.2001 a 08.02.2001 medzi 18:15 hod. a 08:00 hod. došlo k udalosti, pri ktorej neznámy páchateľ vykonal krádež vlámaním do predajne navrhovateľa tak, že nezisteným predmetom prestrihol očká dvoch železných úchytiek s visiacim zámkom na vonkajších vchodových dverách predajne, následne vypáčil vnútorné vchodové dvere v oblasti zámkového mechanizmu a vnikol do priestorov predajne a skladu, odkiaľ odcudzil zásoby, dva počítače s kompletnou výbavou, hliníkové profily a ďalšie väčšie množstvo komponentov. Odporca v konaní namietal, že nie je preukázané, že sa elektronická zabezpečovacia signalizácia (EZS) v objekte navrhovateľa v čase škodovej udalosti nachádzala, resp. že bola v uvedenom čase zapnutá (aktívna), ďalej odporca namietal, že neboli naplnené ani ďalšie možnosti zabezpečenia objektu, tak ako to vyžaduje Doložka pre zabezpečenie obchodov a prevádzok proti krádeži vlámaním. Odporca mal za to, že navrhovateľ nezabezpečil objekt proti krádeži, a preto za prípadnú škodu, ktorá mu vznikla krádežou zodpovedá sám. Súd sa s uvedenými námietkami odporcu stotožnil. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že v čase škodovej udalosti zo dňa 07.02.2001 - 08.02.2001 bola v objekte navrhovateľa inštalovaná EZS, resp. že bola zapnutá a teda v aktívnom stave. Uvedená, navrhovateľom tvrdená, skutočnosť nevyplýva z vykonaného znaleckého dokazovania, keď znalec z odboru elektrotechnika na strane 10 znaleckého posudku uviedol, že „nakoľko pri obhliadke miesta činu dňa 08.02.2001, ktorú vykonali pracovníci PZ Komárno nie je žiadna zmienka o umiestnení poplachovej ústredne K. XXX, klávesnice K. XXX, vonkajšej sirény a 2 ks snímačov M. umiestnených po 1 ks v každej miestnosti, nie je možné posúdiť, či EZS bola riadne zapojená, vrátane vybavenia okien a dverí magnetickým kontaktom“. Uvedené rovnako nevyplýva z priloženého vyšetrovacieho spisu č. OÚV-95/10-KN-2001 JP, kde v Zápisnici o ohliadke miesta činu zo dňa 08.02.2001 nie je prítomnosť EZS v objekte spomenutá a rovnako nie je zaznamenaná ani v rámci fotodokumentácie z miesta činu vyhotovenej dňa 08.02.2001. Skutočnosť, že objekt bol v čase škodovej udalosti zabezpečený EZS bola okrem navrhovateľa tvrdená svedkom M. D., ktorý v objekte spolu s navrhovateľom podnikal. Súdny znalec vo vypracovanom znaleckom posudku odporučil na zistenie danej skutočnosti výsluch svedka - p. N., ktorý mal EZS do objektu navrhovateľa inštalovať, avšak navrhovateľ počas konania nepodal návrh na vykonanie uvedeného dôkazu. Súd sa rovnako stotožnil s názorom odporcu, že povinnosť navrhovateľa mať objekt zabezpečený elektronickou zabezpečovacou signalizáciou je zakotvená priamo v poistnej zmluve, kde v podmienkach uvedených na zadnej strane návrhu poistnej zmluvy navrhovateľ deklaroval, že predmet poistenia je chránený aj signalizačným zariadením. Navrhovateľ zároveň svojím podpisom na poistnej zmluve potvrdil, že všetky údaje, ktoré uviedol v poistnej zmluve zodpovedajú skutočnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel súd po vykonanom dokazovaní k záveru, že navrhovateľ mal v zmysle uzatvorenej poistnej zmluvy, a to nad rámec Všeobecných poistných podmienok a Doložky pre zabezpečenie obchodov a prevádzok proti krádeži vlámaním, povinnosť zabezpečiť predmet poistenia elektronickým zabezpečovacím signalizačným zariadením. Uvedenú skutočnosť sa však navrhovateľovi v konaní nepodarilo preukázať, a preto mal súd za to, že neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že zabezpečil predmet poistenia v zmysle ustanovení poistnej zmluvy. Súd dospel k záveru, že táto podmienka vzniku nároku na poistné plnenie nie je naplnená a navrhovateľovi právo na poskytnutie poistného plnenia uplatneného návrhom na začatie konania nevzniklo. Keďže súd dospel k záveru, že navrhovateľ nemá na poistné plnenie nárok, nepovažoval za potrebné ani účelné nariadiť vo veci navrhovateľom navrhnuté znalecké dokazovanie na určenie výšky škody. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 veta prvá OSP podľa zásady úspechu účastníkov konania tak, ako to podrobne špecifikoval na strane 14, 15 a 16 svojho rozhodnutia zo dňa 13.4.2016, keď rozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť v konaní úspešnému odporcovi náhradu trov konania spolu vo výške 9.543,84 EUR. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote, v plnom rozsahu, odvolanie navrhovateľ z dôvodov podľa § 252 písm. a/, b/, c/, d/ a f/ Občianskeho súdneho poriadku, keď, podľa jeho názoru, v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, t.j. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom zároveň rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie je tiež zaťažené inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Navrhovateľ má za to, že skutočnosť, že do objektu bola inštalovaná elektronická zabezpečovacia signalizácia (EZS) nebola sporná. Uvedené preukázala výpoveď svedka M. D. na pojednávaní konanom dňa 4.4.2008, ako aj skutočnosti uvedené v znaleckom posudku č. 1/2011 vypracovanom súdom stanoveným znalcom Y.. I. B.. Montáž EZS vykonal pán N.. Navrhovateľ odporcovi počas prebiehajúceho vyšetrovania nijako nebránil v prístupe k EZS a od momentu vzniku a ohlásenia poistnej udalosti poskytoval odporcovi bezodkladnú súčinnosť. Odporca však požiadavku na zabezpečenie výpisu zo záznamu pamäte EZS vzniesol až v momente, kedy už v dôsledku následnej prevádzky EZS došlo k výmazu záznamov z dní 7.2.2001 a 8.2.2001. Navrhovateľ zastáva názor, že odporca počas súdneho konania nijakým spôsobom nepreukázal, že by došlo k akémukoľvek porušeniu povinnosti navrhovateľa (ako poistníka/poisteného) vyplývajúcej z poistnej zmluvy či zákona. Pochybnosť odporcu o tom, či EZS bolo dňa 7.2.2001 pri odchode poslednej oprávnenej osoby z miesta poistenia uvedené do prevádzky, nepredstavuje dôkaz o porušení povinností zo strany navrhovateľa. Navrhovateľ tiež poukázal na to, že ak by aj v čase bezprostredne pred poistnou udalosťou EZS uvedené do prevádzky nebolo (čo však navrhovateľ odmieta), nemala by táto skutočnosť žiadny vplyv na povinnosť odporcu plniť, nakoľko výlučne preukázané vedomé porušenie povinností, ktoré by malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, by malo za následok možnosť odporcu primerane znížiť poistné plnenie (nie však úplný zánik povinnosti odporcu plniť). (§ 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka) Odvolateľ argumentoval aj tým, že súd prvej inštancie sa nezaoberal či a akými dôkaznými prostriedkami došlo k preukazovaniu vedomého porušenia povinností navrhovateľom a ani skúmaním toho, či práve v dôsledku preukázaného vedomého porušenia povinností navrhovateľom nastali následky, resp. skúmaním toho, aký vplyv malo údajné porušenie na rozsah povinnosti odporcu plniť, najmä s ohľadom na ďalšie existujúce prostriedky zabezpečenia, ktorých použitie a funkčnosť odporca v konaní nerozporoval (mreže, rolety, uzamknutie aj visiacimi zámkami). Konajúci súd neuviedol, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov pri skúmaní vedomého porušenia povinností navrhovateľa a rozsahu povinností odporcu plniť vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení týchto dôkazov riadil (a to v rozpore s ust. § 157 ods. 2 OSP). Či išlo o vedomé porušenie povinností a či v dôsledku toho nastali uvedené následky, musí preukázať poistiteľ (odporca). Navrhovateľ tiež považuje predmetné rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 25Cb/48/2002-336 zo dňa 13.4.2016, ktorým súd zamietol návrh navrhovateľa a rozhodol o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že zaviaže odporcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 35.380,19 EUR spolu s úrokom 17,60 % p.a. od 26.7.2001 až do zaplatenia spolu s náhradou trov konania. 3. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že sa plne stotožňuje s odôvodnením súdu v predmetnom rozsudku, pretože z vykonaného dokazovania vyplýva, že EZS na mieste škodovej udalosti síce nainštalovaná bola, v čase škodovej udalosti však EZS z neznámej príčiny nespustila signalizáciu, čím bolo následne znemožnené predísť vzniknutej škode a tiež zistiť, kto sa dopustil škodovej udalosti. Žalovaný ďalej argumentoval tým, že z vypracovaného znaleckého posudku vyplývajú tri možné varianty, prečo sa nespustila EZS. Prvý variant, podľa ktorého napriek riadnej aktivácii EZS nebol vyslaný signál v dôsledku chyby EZS znalec označil za vysoko nepravdepodobný („skoro žiadna pravdepodobnosť tu nie je“). Druhý variant predpokladá vypnutie systému pomocou MASTER kódu, teda spôsobom, ktorý mal možnosť realizovať len ten, kto MASTER kódom sám disponoval. Tretí variant predpokladá opomenutie prevenčnej povinnosti a nezapnutie EZS, v dôsledku čoho nebol vyslaný signál z EZS. Tak v druhom ako aj v treťom prípade závery znaleckého posudku nasvedčujú tomu, že sa EZS nezapla z dôvodu na strane žalobcu. Z vyjadrenia znalca, ako aj podľa svedkyne Š. vyplýva, že vysoký počet zapnutá a vypnutí EZS v dňoch po škodovej udalosti je neštandardným úkonom a vyvoláva podozrenie, že došlo k snahe zahltiť EZS údajmi s cieľom vymazať údaje zo 7., 8. februára 2001, t.j. obdobia, počas ktorého došlo k škodovej udalosti. Žalovaný ďalej poukázal na záver detektívnej spoločnosti PINKERTON Slovakia s.r.o., ktorá vydala správu na základe svojich zistení, kde uviedla, že zo strany žalobcu s najväčšou pravdepodobnosťou došlo k podvodnému konaniu a odporučila, aby nedošlo k poistnému plneniu. Rovnako spoločnosť PATROL s.r.o., ktorá vo veci vypracovala nezávislý posudok na výpis histórie udalostí EZS uviedla, že sa zámerne manipulovalo s EZS tak, aby sa z neho zmazala nejaká predchádzajúca udalosť. V súvislosti so žalobcom, v odvolaní uvedenou námietkou o dôkaznom bremene o nepoužití EZS na strane spoločnosti žalovaného, tento poukázal na negatívnu dôkaznú teóriu formulovanú v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho-ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Od nikoho totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. K námietke žalobcu týkajúcej sa možnosti primeraného zníženia poistného plnenia, nie však jeho odmietnutia zo strany žalovaného, žalovaný uviedol, že pri poistných zmluvách je všeobecne dané, že poistné plnenie je poskytnuté len v prípade, že sú splnené dohodnuté podmienky. Tým, že EZS nebola v čase škodovej udalosti aktívna, si žalobca nesplnil podmienku uloženú poistnou zmluvou, ako aj Občianskym zákonníkom v takej miere, že nemožno spravodlivo požadovať ani čiastočné plnenie. V závere svojho vyjadrenia žalovaný zdôraznil, že sporové strany sa v uzatvorenej poistnej zmluve dohodli jednoznačne na tom, že za dostatočné zabezpečenie budú považovať EZS, pričom prednosť majú vždy priame dojednania, v tomto prípade dojednania obsiahnuté v poistnej zmluve, keď má vždy prednosť individuálne dojednanie pred štandardizovanými podmienkami VPP. Vzhľadom na vyššie uvedené má žalovaný za to, že rozsudok napadnutý žalobcom netrpí žiadnymi právnymi ani skutkovými vadami, preto v súlade s ustanovením § 387 CSP navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 60/2015 Z.z.) Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi dovolania žalobcu ako aj vyjadrením žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 5. Odvolací súd sa v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený záver nevyplýva, a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné. 6. K námietke navrhovateľa, že súd opomenul zhodnotiť a zobrať do úvahy obsah znaleckého posudku a výpoveď svedka M. D.Y. odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa v rozsudku zaoberal závermi znaleckého posudku ako aj obsahom výpovede svedka M. D., ktorý bol obchodným partnerom navrhovateľa v čase vzniku škodovej udalosti, keď spolu podnikali v združení FOR-GLASS. Podľa § 132 (hodnotenie dôkazov) CSP: dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivé a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Zákon vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov (čl. 46 Ústavy SR). Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Právna úprava neurčuje, ako má súd hodnotiť dôkazy z hľadiska pravdivosti. Uvádza len, že súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, ktorá v občianskom súdnom konaní predstavuje veľmi zložitý myšlienkový proces sudcu. Podľa rozhodnutia 29Obo 1004/2003 (NS ČR): pri hodnocení výpovědi je významné i to, jak se táto výpověď odchyluje od tvrzení účastníků. Věrohodnost svědecké výpovědi ovlyvňuje i to, jaký je poměr svědka k účastníkům řízení. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie v rozsudku 25Cb/48/2002 v záverečnej časti dostatočne vysporiadal so záverom znaleckého posudku, s obsahom výsluchu svedkov ako aj ostatnými dôkazmi, napr. výpisom z pamäti udalosti z poplachovej ústredne K., stanoviskom spoločnosti PATROL s.r.o., správou detektívnej kancelárie PINKERTON Slovakia s.r.o., stanoviskom Y.. W. Š. zo dňa 9.8.2001, pričom ich vyhodnotil každý jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti, ako podrobne uviedol vo svojom rozsudku. 7. K námietke nesprávneho určenia účastníka znášajúceho dôkazné bremeno tvrdenia porušenia povinností navrhovateľa, keď odvolateľ zastáva názor, že toto dôkazné bremeno bolo na strane žalovaného, t.j. poisťovne, odvolací súd poukazuje na uznesenie NS SR z 31. mája 2010 sp. zn. 6Cdo 81/2010, podľa ktorého „samotná skutočnosť, či účastník konania vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce, sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu v konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.“ Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho-ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalovaného, že je na ťarchu poisteného - žalobcu, aby preukázal splnenie všetkých predpokladov na to, aby mu bolo poskytnuté poistné plnenie. V poistnej zmluve bolo podmienkou poskytnutia poistného plnenia aktívne EZS, logickým záverom čoho je, že nestačí mať nainštalované EZS, to musí byť v čase škodovej udalosti riadne v prevádzke a plne funkčné. 8. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že predmetné konanie je založené na zásade kontradiktórnosti a jeho výsledok závisí na iniciatíve sporových strán a ich aktivite v konaní, to znamená, v kvalite predložených dôkazov a v kvalite ich procesnej aktivity. Za výsledok konania sú zodpovedné výhradne sporové strany, pričom žalobcu aj žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno, ktorého neunesenie má za následok stratu sporu. Podľa názoru odvolacieho súdu dôkazné bremeno v predmetnom konaní neuniesol žalobca (navrhovateľ). 9. K námietke žalobcu (odvolateľa) prezentovanej v odvolaní, týkajúcej sa možnosti žalovaného, t.j. poisťovne znížiť poistné plnenie, nie ho však odmietnuť, odvolací súd uvádza, že použitie ustanovenia § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka je možné vtedy, keď je daný právny základ - základ práva na poistné plnenie. Inak povedané vtedy, keď žalobca má právo na plnenie z poistnej zmluvy (§ 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka). 10. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných stranami. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale len na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.11.2011, sp. zn. 6Cdo 145/2011). Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, jasne a podrobne v napadnutom rozhodnutí vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán a ako dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. 11. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že podmienka vzniku nároku na poistné plnenie zo strany žalobcu nebola splnená, a preto mu právo na poskytnutie poistného plnenia nevzniklo. Vzhľadom na vyššie uvedené Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 25Cb/48/2002-336 zo dňa 13.4.2016 v súlade s ust. § 387 ods. 1 potvrdil ako vecne správny. 12. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP podľa zásady úspechu účastníkov v konaní tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, o ktorej výške v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 13. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).