Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/193/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1104136443 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1104136443.6 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Jany Vlčkovej v právnej veci žalobcu: X. B., bytom F.. B. Č.. XX/X, XXX XX O., proti žalovaným: 1/ Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta 10, Bratislava, zastúpeného JUDr. Dagmar Kubovičovou, advokátkou, so sídlom Námestie Biely kríž 3, Bratislava, 2/ Zentiva, a.s., so sídlom Einsteinova 24, Bratislava, zastúpenému: Allen & Overy Bratislava, s.r.o. Eurovea Central 1, Pribinova 4, Bratislava, o určenie výšky straty na zárobku z pracovného úrazu ku dňu 31.12.2003, na odvolanie žalobcu a žalovaného 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 7. marca 2017, č.k. 10C/337/2004-351, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaní 1/ a 2/ nemajú nárok na náhradu trov konania sp. zn. 10C/337/2004, odvolacieho konania sp. zn. 4Co/284/2009 a sp. zn. 14Co/78/2014 a dovolacieho konania sp. zn. 5Cdo/178/2008. Žalobca nemá nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov konania sp. zn. 10C/337/2004, dovolacieho konania sp.zn. 5Cdo/178/2008, odvolacieho konania sp. zn. 4Co/284/2009 a odvolacieho konania. 14Co/78/2014 v celom rozsahu. Zároveň mu uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 2/ náhradu trov konania sp. zn. 10C/337/2004 a odvolacieho konania sp. zn. 14 Co/78/2014 v celom rozsahu. Žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania sp. zn. 5Cdo/178/2008 v celom rozsahu. Žalovanému 1/ náhradu trov odvolacieho konania sp. zn. 4Co/284/2009 nepriznal. Rozhodol tak podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods.1 C.s.p. s odôvodnením, že žalobe, ktorou sa žalobca pôvodne domáhal určenia výšky straty na zárobku z pracovného úrazu ku dňu 31.12.2003, vyhovel v celom rozsahu rozsudkom zo dňa 10.05.2006 č.k. 10C/377/2004 - 88, ktorý bol rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12.03.2008, č.k. 4Co/424/2006 - 121 zmenený a žaloba žalobcu bola v celom rozsahu zamietnutá. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 1.7.2009, č. k. 5Cdo/178/2008-141, zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uznesením č. k. 4Co/284/2009-158 Krajský súd v Bratislave následne rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 10C/337/2004 - 88 zo dňa10.5.2006 zrušil a zaviazal súd konanie prerušiť v zmysle § 109 ods.1 písm. b/ O.s.p. za účelom rozhodnutia Ústavného súdu SR, či právne predpisy týkajúce sa prejednávanej veci sú v súlade, resp. v rozpore s Ústavou SR. Súd prvej inštancie prerušil konanie uznesením zo dňa 25.11.2010 a podal Ústavnému súdu SR návrh na zaujatie stanoviska o súlade právnych predpisov s Ústavou SR, ktorý bol uznesením Ústavného súdu SR č. PL US 3/2012 - 19 zo dňa 21.3.2012 odmietnutý. Po prepustení poslednej zmeny petitu žaloby súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol rozsudkom zo dňa 20.11.2013, č.k. 10C/337/2004 - 275, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.11.2015, č.k. 14 Co/78/2014 - 323, proti ktorému dovolanie podané žalobcom Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 05.10.2016, č.k. 8Cdo/51/2016 - 344 odmietol. Žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v celom rozsahu s odôvodnením, že v prvoinštančnom konaní mali plný úspech. Taktiež mali úspech v odvolacom konaní sp. zn. 4Co/284/2009, vzhľadom na zrušenie rozsudku prvoinštančného súdu, avšak žalovanému 1/ v uvedenom odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli (nesprávne uviedol "vznikli") a preto mu náhradu trov tohto odvolacieho konania nepriznal a priznal náhradu trov konania žalovanému 2/. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania sp. zn. 5Cdo/178/2008 v celom rozsahu z dôvodu, že dovolací súd vyhovel dovolaniu žalobcu, keď rozsudok odvolacieho súdu zrušil. Žalovaným 1/ a 2/ priznal aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania sp. zn. 14 Co/78/2014 v celom rozsahu, keď odvolací súd odvolaniu žalobcu nevyhovel a rozsudok prvoinštančného súdu, ktorým bola žaloba zamietnutá, potvrdil. 2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca, žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a žalovaným náhradu trov konania nepriznať. Namietal, že súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania duplicitne, t.j. aj v prípadoch, kedy o tejto otázke už súd rozhodol (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/178/2008, rozhodnutie KS o odvolaniach). Ďalej namietal, že súd prvej inštancie priznal žalovaným právo na náhradu trov konania aj za dovolacie konanie 5Cdo/178/2008, v ktorom bol úspešný a v ktorom mu bolo priznané právo na náhradu trov konania. Poukázal na celkové okolnosti prípadu spočívajúce v jeho vážnom zdravotnom stave, keď je plný invalidný dôchodca s postihnutými končatinami - pri úraze prišiel o obe ruky a má vážne poškodenú aj jednu nohu, je teda vážny sociálny prípad a Sociálna poisťovňa mu mesačne vypláca invalidný dôchodok spolu s úrazovou rentou v sume 552,70 eura. Poukázal tiež na to, že súdom, a teda sudcom (ktorí sú na rozdiel od neho odborníkmi v práve) trvalo 10 rokov, kým dospeli k záveru, že na určovacom výroku nemá právny záujem, pričom ak by mal byť tento názor správny, súdy mali možnosť rozhodnúť a ukončiť spor hneď na začiatku, ako i na to, že o oprávnenosti jeho nároku doposiaľ nebolo vecne rozhodnuté, t.j. nie je jednoznačný záver o tom, že by mu neprislúchala vyššia úrazová renta, než aká je mu vyplácaná, a že žalovanému 2/ by nevyplývala z tohto konania žiadna povinnosť, keďže povinnosť platiť úrazovú rentu prešla dňom 1.1.2004 na žalovaného 1/. Uvedené okolnosti sú podľa jeho názoru takými vážnymi a výnimočnými dôvodmi, na ktoré by mali súdy pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadnuť a s použitím ust. § 257 C.s.p. žalovaným náhradu trov konania nepriznať, resp. zvážiť v akom percentuálnom vyjadrení by im táto náhrada patrila. Nemá vedomosť o tom, či žalovaní podali súdu písomné vyčíslenie trov konania a v akej výške si náhradu trov konania uplatnili, považuje však vzhľadom na celkové okolnosti prípadu za nespravodlivé a až nemorálne, aby bol povinný platiť žalovaným vysoké sumy ako náhradu trov konania. 3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti, v ktorej uložil žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania sp. zn. 5Cdo/178/2008 a žalovanému 1/ nepriznal náhradu trov odvolacieho konania sp. zn. 4Co/284/2009, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný 1/, ktorý žiadal uznesenie súdu prvej inštancie v tejto napadnutej časti zrušiť. Namietal, že súd prvej inštancie predčasne rozhodol, že žalovanému 1/ náhradu trov odvolacieho konania sp. zn. 4Co/284/2009 nepriznáva, nesprávne odôvodnil toto rozhodnutie tým, že mu trovy vznikli a tento výrok uznesenia súdu prvej inštancie je v rozpore s jeho prvým výrokom, ktorým súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov tohto odvolacieho konania. Ďalej namietal, že v rozpore s prvým výrokom uznesenia súdu prvej inštancie je aj výrok, ktorým uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania sp. zn. 5Cdo/178/2008 a okrem toho je tento ďalší napadnutý výrok nesprávny, pretože vychádza iba z formálneho, a teda zdanlivého úspechu žalobcu, pretože i keď v uvedenom dovolacom konaní bol zrušený rozsudok odvolacieho súdu, výsledok ďalšieho konania preukázal, že zrušené rozhodnutie odvolacieho súdu bolo správne, a teda dovolacie konanie sp. zn. 5Cdo/178/2008 bolo konaním neodôvodneným a neúčelným a trovy žalobcu v ňom vzniknuté nemožno považovať za účelné a dôvodné. 4. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného 1/ uviedol, že zotrváva na dôvodoch uvedených v jeho odvolaní. 5. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu súhlasil s tvrdením žalobcu, že predmetom konania bola výsostne právna otázka, ktorú skutočnosť však považuje za bežnú, keď súdy bežne riešia právne otázky, kedy nároky čo do dôvodu sú medzi stranami sporné. Pokiaľ sa žalobca domnieva, že súdy zbytočne vo veci jeho žaloby konali 10 rokov, namietal, že táto skutočnosť nemôže byť na ťarchu žalovaného 1/ a poukázal na to, že konanie bolo iniciované žalobcom, ktorý zotrvával na konaní, a teda musí znášať následky svojho konania. To, že konanie bolo zložité a trvalo viac ako 10 rokov, nebolo zavinené žalovaným 1/. 6. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu; keď od rozhodnutia o odvolaním napadnutom výroku, týkajúceho sa žalovaného 1/, je závislý aj výrok týkajúci sa žalovaného 2/, ktorý sám odvolanie nepodal, a súčasne v danom prípade spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 379 písm. a/ a c/ C.s.p.), v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu a žalovaného 1/ je dôvodné. 7. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 8. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 9. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 10. Podľa § 453 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa primerane použijú na dovolacie konanie. 11. V prejednávanej veci súd prvej inštancie v súlade so zásadou úspechu v spore, vyjadrenou v ust. § 255 ods.1 C.s.p., skúmal úspech strán v konaní a správne dospel k záveru, že žalovaní 1/ a 2/ mali úspech v prvoinštančnom konaní v celom rozsahu, keď žaloba žalobcu proti nim bola zamietnutá, taktiež mali úspech v odvolacom konaní sp. zn. 4Co/284/2009, keď v tomto odvolacom konaní odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým vyhovel žalobe proti žalovanému 2/, a taktiež mali úspech v odvolacom konaní sp. zn. 14 Co/78/2014, v ktorom odvolací súd potvrdil v poradí druhý vydaný rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá, a ktorým súd prvej inštancie zároveň rozhodol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnom skončení konania vo veci samej. Odvolací súd sa však nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že úspech žalobcu v dovolacom konaní sp. zn. 5Cdo/178/2008; v ktorom dovolací súd vyhovel dovolaniu žalobcu a zrušil rozsudok odvolacieho súdu; je úspechom žalobcu vo veci v zmysle § 255 ods.1 C.s.p., odôvodňujúcim priznanie náhrady trov tohto dovolacieho konania žalobcovi. Pre rozhodnutie o náhrade trov tohto dovolacieho konania je totiž rozhodujúci konečný výsledok rozhodnutia vo veci, ktorý vyjadruje celkový úspech a neúspech strán v spore. Po skončení konaní na súdoch všetkých inštancií bol úspech žalobcu v uvedenom dovolacom konaní z hľadiska celkového výsledku vo veci len úspechom čiastočným a dočasným, ktorý nezakladal celkový úspech žalobcu v celom spore. 12. Dôvodne tiež žalovaný v 1/ namieta, že o trovách dovolacieho konania sp. zn. 5Cdo/178/2008 rozhodol súd prvej inštancie duplicitne, keď trovy tohto dovolacieho konania priznal žalovanému v 1/ proti žalobcovi a súčasne ich náhradu priznal aj žalobcovi voči žalovaným v 1/ a 2/, ktorým uložil povinnosť zaplatiť náhradu týchto trov spoločne a nerozdielne. Taktiež žalovanému v 1/ priznal proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania sp. zn. 4Co/284/2009 a následne v rozpore s týmto rozhodnutím žalovanému v 1/ náhradu trov tohto odvolacieho konania nepriznal. 13. Nesporné je, že celý spor skončil zamietnutím žaloby žalobcu v celom rozsahu, z čoho vyplýva, že žalovaní 1/ a 2/ mali úspech vo veci v celom rozsahu, a preto im v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. vznikol proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania prvoinštančného, odvolacieho, aj dovolacieho konania. Opodstatnene však žalobca v odvolaní poukazuje na to, že v danom prípade existujú okolnosti hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania žalovaným 1/ a 2/. Tieto dôvody hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné podľa názoru odvolacieho súdu prihliadnuť pri rozhodovaní o náhrade trov konania, spočívajú predovšetkým v osobných pomeroch žalobcu, ktorý je plne invalidnou osobou, s nízkym príjmom v sume 552,70 eur (invalidný dôchodok spolu s úrazovou rentou), pričom mimoriadne závažné je poškodenie jeho zdravia, ktoré utrpel v dôsledku pracovného úrazu (strata oboch horných končatín a poškodenie jednej dolnej končatiny) a v dôsledku ktorého stratil aj akúkoľvek možnosť dosiahnuť vyšší príjem ako je ním poberaný invalidný dôchodok spolu s úrazovou rentou. Nemožno v tejto súvislosti opomenúť ani tú skutočnosť, že práve opísané okolnosti, týkajúce sa majetkových, sociálnych, zárobkových a zdravotných pomerov žalobcu, boli dôvodom iniciovania predmetného súdneho konania zo strany žalobcu. Napokon odvolací súd prihliadol i na (predovšetkým právnu) náročnosť a zložitosť sporu, keď právnou problematikou žalobcom uplatneného nároku sa zaoberali súdy troch inštancií značne dlhú dobu. Na druhej strane, pokiaľ ide o žalovaných 1/ a 2/, ide o subjekty, v prípade ktorých nepriznanie nároku na náhradu trov konania nepochybne nemôže mať významnejší vplyv na výkon ich bežnej činnosti, teda nemôže ohroziť alebo znemožniť ich fungovanie (v prípade žalovaného 1/) či podnikanie (v prípade žalovaného 2/), a preto za daných okolností možno od nich spravodlivo požadovať, aby vzniknuté trovy konania znášali z vlastných finančných prostriedkov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ktoré odvolací súd posúdil ako dôvody hodné osobitného zreteľa, najmä však vzhľadom na výnimočné okolnosti, spočívajúce v rozsahu a závažnosti poškodenia zdravia žalobcu, dospel odvolací súd k záveru, že v danom prípade sú splnené zákonom stanovené podmienky ust. § 257 C.s.p. pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania žalovaným 1/ a 2/. 14. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, ako je vo výroku uznesenia uvedené. 15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 257 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal úspech v tomto odvolacom konaní, nepriznal náhradu trov, ktoré mu v tomto odvolacom konaní vznikli, a to z dôvodov hodných osobitného zreteľa, za ktoré považoval predovšetkým skutočnosť, že žalovaným 1/ a 2/, napriek ich úspechu v spore, nebola priznaná náhrada trov prvoinštančného, odvolacieho ani dovolacieho konania proti žalobcovi, a to len z dôvodov hodných osobitného zreteľa na jeho strane. Uvedená skutočnosť je podľa názoru odvolacieho súdu dostatočným dôvodom na nepriznanie nároku na náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi, hoci bol v odvolacom konaní úspešný. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).