Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/3/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105200114 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mario Dubaň ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1105200114.11 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnej veci žalobcu: Ing. R. L., N. X, Ž., zastúpeného Advokátska kancelária M Kojtalová, s.r.o., Antona Bernoláka 51, Žilina, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o náhrade mzdy titulom neplatného skončenia pracovného pomeru 55.581,48 eura brutto a titulom prekážok na strane zamestnávateľa 6.435,17 eura, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 8C/1/2005-798, zo dňa 10.5.2016, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia 12.873,59 eura na účet právneho zástupcu žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia 14.864,41 eura na účet právnej zástupkyne žalobcu. 2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého uznesenia (§ 393 ods. 2 C.s.p.) súd prvej inštancie uviedol, že vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 8C/1/2005-690, zo dňa 17.5.2013, ktorým konanie o návrhu v časti zaplatenia 72,53 eura titulom náhrady mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru zastavil, odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 55.508,95 eura titulom náhrady mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru a 6.435,17 eura titulom náhrady mzdy z dôvodu prekážok na strane zamestnávateľa s tým, že o trovách konania rozhodne samostatným rozhodnutím až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 151 ods. 3 O.s.p. Skonštatoval, že Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých vyhovujúcich častiach zmenil rozsudkom č.k. 4Co/515/2013-795, zo dňa 26.3.2014, tak, že odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi 55.508,95 eura brutto titulom náhrady mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru a 6.435,17 eura brutto titulom náhrady mzdy z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnávateľa; o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd podľa § 224 ods. 4 O.s.p. nerozhodol, nakoľko rozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 O.s.p. a podľa ktorého o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie. Skonštatoval, že ako súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. (uznesením č.k. 8C/1/2005-745, zo dňa 15.10.2014) až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej tak, že žalovanému podľa § 142 ods. 1 O.s.p. uložil povinnosť zaplatiť úspešnému žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia 19.611,83 eura. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, svojím uznesením zo dňa 29.2.2016, sp. zn. 3Co/27/2015, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zhrňujúc jeho závery, že výrok napadnutého rozhodnutia nemá dostatočnú oporu v odôvodnení rozhodnutia, ktoré tak pre nedostatok dôvodov nedáva spoľahlivý a presvedčivý podklad pre opodstatnenosť rozhodnutia o trovách konania v jeho výrokovej časti, s tým, že o náhrade trov konania žalobcu má rozhodnúť podľa § 142 ods. 2 O.s.p., sa súd prvej inštancie v intenciách zrušujúceho rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, súc viazaný jeho právnym názorom, opätovne zaoberal otázkou náhrady trov konania. Ozrejmil, že žalobca počas konania na pojednávaní 25.4.2013 vzal návrh v časti mzdových nárokov titulom neplatného skončenia pracovného pomeru vo výške 72,53 eura späť z dôvodu, že v mesiaci august 2008 poberal nemocenskú dávku 72,53 eura. Súd prvej inštancie po súhlase žalovaného s týmto čiastočným späťvzatím konanie v časti o zaplatenie 72,53 eura podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil. 3. Citujúc ustanovenia § 142 ods. 2, ods. 3, § 146 ods. 2 a § 224 ods. 1 O.s.p. súd prvej inštancie objasnil, že ak žalobca zobral návrh na začatie konania v časti späť z dôvodu, že v mesiaci august 2008 poberal nemocenskú dávku 72,53 eura, potom sám spôsobil, že konanie muselo byť zastavené; s ohľadom na uvedené vyvodil, že nakoľko žalobca zapríčinil zastavenie konania v tejto časti (z dôvodu späťvzatia návrhu), žalovaný by mal mať nárok na náhradu trov konania v tejto zastavenej časti. Keďže po čiastočnom zastavení konania zostalo predmetom sporu 55.508,95 eura a 6.436,17 eura (čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje podiel úspechu žalobcu 99,88 %), v zostávajúcej časti návrhu bol žalobca plne úspešný, uzavrel súd prvej inštancie, ktorý o trovách konania rozhodoval v zmysle § 142 ods. 2, ods. 3 O.s.p. vzhľadom na čiastočné zastavenie konania 72,53 eura. Dôvodil, že nakoľko neúspech žalobcu pre zavinené čiastočné zastavenie konania 72,53 eura v percentuálnom vyjadrení predstavuje podiel neúspechu 0,12 %, je neúspech žalobcu nepatrný, a preto mu priznal plnú náhradu trov konania. 4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že právna zástupkyňa žalobcu si vyčíslila trovy právneho zastúpenia konania (prvoinštančného a odvolacieho), zohľadniac právne závery Krajského súdu v Bratislave za jednotlivé úkony právnej služby, podrobne vyšpecifikované v prehľadnej tabuľke spolu vo výške 16.358,14 eura vrátane dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“); argumentoval tým, že nakoľko právna zástupkyňa žalobcu je platcom DPH, zvyšuje sa tarifná odmena a náhrady podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o 20% DPH, ktorú je povinný advokát platiť podľa osobitného predpisu. Ozrejmil, že právna zástupkyňa žalobcu odmenu za každý jednotlivý úkon právnej služby vyčíslila z tarifnej hodnoty veci ku dňu jeho vykonania a to v nadväznosti na názor vyslovený Krajským súdom v Bratislave, že v zmysle § 10 ods. 2 veta prvá vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom do 30.6.2013 sa za tarifnú hodnotu považuje výška peňažného plnenia, ktorého sa právna služba týka, vymedzená uplatňovanou náhradou mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru (pôvodne 1.106,70,- Sk za každý deň od 30.11.2004 až do času, kedy žalovaný umožní žalobcovi pokračovať v práci, postupne modifikovaná na sumu 26.740,- Sk, mesačne za každý kalendárny mesiac od 6.12.2004 do doby, keď žalovaný umožní žalobcovi pokračovať v práci, až po sumu 55.581,48 eura brutto za obdobie od 6.12.2004 do 19.2.2010). S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie priznal žalobcovi v podrobnej špecifikácii (v prehľadnej tabuľkovej zostave) náhradu trov konania za dvadsaťpäť úkonov právnej služby, vrátane režijného paušálu a DPH (11.507,27 eura), náhradu cestovného (1.792,43 eura) a náhradu za stratu času (1.564,50 eura), celkovo trovy právneho zastúpenia žalobcu v prvoinštančnom a druhoinštančnom konaní vo výške 14.864,41 eura; dospel k záveru, že výška základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby má byť určená v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. účinnej v čase vykonania úkonu. S poukazom na § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. mal za to, že zdaniteľná osoba sa stáva platiteľom dane dňom uvedeným v osvedčení o registrácii pre daň. Keďže mu z obsahu súdneho spisu vyplynulo, že právna zástupkyňa, ktorá žalobcu zastupovala do 30.9.2015 sa podľa osvedčenia o registrácii pre DPH stala platiteľkou dane až od 5.9.2013, súd prvej inštancie nepriznal odmeny a náhrady zvýšené o DPH za úkony právnej služby z 25.4.2013 (zastupovanie na pojednávaní) a z 23.8.2013 (vyjadrenie k odvolaniu žalovaného). Ďalej nepriznal ani odmeny a náhrady tak, ako boli vyčíslené a teda zvýšené o DPH, a to za úkony právnej služby: prevzatie a príprava, podanie žaloby zo 14.12.2004, zmena žalobného návrhu z 3.11.2005, účasť na pojednávaní 4.11.2005, účasť na pojednávaní 17.1.2006, vyjadrenie žalobcu z 20.3.2006, účasť na pojednávaní 1.6.2006, odvolanie žalobcu 25.8.2006 a účasť na pojednávaní 31.10.2007; nakoľko nemal za preukázané, či právny zástupca žalobcu bol platcom DPH v období od prevzatia a prípravy, cez podanie žaloby 14.12.2004 až do 31.10.2007, kedy sa zúčastnil pojednávania. Súd prvej inštancie rovnako postupoval aj v prípade úkonov právnej služby, pokiaľ ide o vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného z 20.9.2010, zmeny žalobného návrhu zo 4.9.2012, účasť na pojednávaní 20.9.2012, vyjadrenie žalobcu z 27.11.2012, účasť na pojednávaní 7.12.2012, účasť na pojednávaní 25.4.2013, vyjadrenie k odvolaniu žalovaného z 23.8.2013, kedy právny zástupca tiež nepreukázal, že je platcom DPH. Napokon uzavrel, že v zmysle § 14 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. žalobcovi priznal trovy právneho zastúpenia za úkon právnej služby - zastupovanie na pojednávaní konanom 31.10.2007 na Krajskom súde v Bratislave len vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny, nakoľko došlo iba k vyhláseniu rozhodnutia. S odkazom na § 224 ods. 4 a § 224 ods. 1 O.s.p. o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 2, ods. 3 O.s.p. a to tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si neuplatnil trovy odvolacieho konania. 5. Proti uzneseniu podal žalovaný odvolanie a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) možno konštatovať, že ho podával z dôvodu, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; namietal nasledovné úkony právnej služby, za ktoré žiadal náhradu trov právneho zastúpenia nepriznať (3 úkony), resp. pomerne znížiť (2 úkony): 1/ zmenu žalobného návrhu z 3.11.2005 vyčíslenú na 253,94 eura považoval za nadbytočné podanie s tým, že úpravu petitu mohla právna zástupkyňa žalobcu predniesť na pojednávaní konanom nasledujúci deň 4.11.2005 (keď za účasť na pojednávaní patrí právnej zástupkyni žalobcu náhrada v plnej výške), 2/ zmenu žalobného návrhu z 31.3.2008 vyčíslenú na 492,93 eura hodnotil rovnako ako nadbytočný úkon právnej služby s poukazom na skutočnosť, že mohol byť urobený na pojednávaní konanom 22.4.2008, ktoré bolo odročené na to, aby sa žalovaný mohol oboznámiť s obsahom tohto podania, nakoľko bolo doručované krátkou cestou na pojednávaní, 3/ za účasť na pojednávaní konanom 22.4.2008 vyčíslenú na 492,93 eura žiadal priznať odmenu vo výške jednej štvrtiny sadzby odmeny, t.j. 123,23 eura v zmysle § 13a ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., nakoľko predmetné pojednávanie bolo odročené bez prejednania samotnej veci, 4/ za účasť na pojednávaní konanom 3.6.2008 vyčíslenú na 499,57 eura, na ktorom bola uznesením pripustená vyššie uvedená zmena žalobného návrhu, žiadal priznať odmenu vo výške jednej štvrtiny sadzby odmeny, t.j. 124,89 eura v zmysle § 13a ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., 5/ vyjadrenie žalobcu z 18.6.2008 vyčíslenú na 499,57 eura pokladal za úkon, ktorý je neopodstatnený; predmetné vyjadrenie nebolo zo strany súdu vyžiadané, jedná sa o stručný záverečný návrh (aby bolo vyhovené návrhu a rozhodnuté v súlade so zásadou spravodlivosti), ktorý mohol byť prednesený v rámci záverečného prednesu na pojednávaní 13.6.2008. Bol tak názoru, že žalobca nepreukázal opodstatnenosť trov právneho zastúpenia potrebných na úspešné uplatnenie nároku v celkovej výške 1.990,82 eura (1.246,44 eura + 744,38 eura); vyššie uvedené úkony neboli nevyhnutne potrebné a viaceré z nich boli uskutočnené z vlastnej iniciatívy. Záverom na margo cestovných náhrad a s tým spojenú stratu času namietal skutočnú vzdialenosť medzi Bratislavou a Žilinou, ktorá je 203 km, a nie 220 km, ako to uvádza právna zástupkyňa žalobcu vo vyčíslení trov konania. 6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že po vrátení veci Krajským súdom v Bratislave na ďalšie konanie Okresný súd Bratislava I napadnutým uznesením zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia 14.864,41 eura a vysporiadal sa so záväznými právnymi závermi odvolacieho súdu, ako i námietkami žalovaného vznesenými v jeho odvolaní z 18.11.2014. Oponoval, že žalovaný opätovne podal odvolanie, v ktorom vznáša z hľadiska procesného štádia konania neprípustné námietky, ktoré mohol uplatniť v prípade, žeby boli dôvodné, i vo svojom prvom odvolaní z 18.11.2014. Odhliadnuc od uvedeného mal za to, že takéto uplatnenie práv žalovaného by vzhľadom na celý priebeh súdneho konania, jeho postoj, spôsob a časové hľadisko uplatnenia procesnej obrany, nemalo požívať právnu ochranu, keďže prevažná časť vzniknutých trov sú odrazom dlhoročného súdneho sporu a spôsobu obrany, preto uplatnenú náhradu trov konania za dôvodné úkony právnej služby nemožno hodnotiť ako nadbytočné. Vychádzal z toho, že len kvôli stručnosti podania účastníka konania nemožno odoprieť (nepriznať) nárok na náhradu trov konania; žiaden z jeho uplatnených úkonov právnej služby neopakuje významné skutočnosti v merite veci, preto sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného v konštatovaní o nadbytočnosti namietaných úkonov právnej služby, ani s tým, že by boli vykonané z vlastnej iniciatívy žalobcu. Z hľadiska charakteru súdneho konania, spôsobu obrany žalovaného, výsledku súdneho konania a ako tieto úkony mali vplyv na výsledok súdneho konania bol názoru, že ide o úkony, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie práv voči žalovanému; žalovaný ich účelnosť vzhľadom na výsledok konania nevyvrátil. 7. O odvolaní žalovaného proti napadnutému rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolací súd rozhodoval po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a to s poukazom na § 470 ods. 1 C.s.p. v zmysle ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné; rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§ 388 C.s.p.). 9. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 10. Podľa § 255 <aspi://module='KO'&link='KO160_2015SK%2523255'&ucin-k-dni='30.12.9999'>ods. 1, ods. 2 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 11. Zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov konania podľa predchádzajúcej procesnoprávnej úpravy (O.s.p.) platnej do 30.6.2016 pred všeobecným súdom bolo poskytnúť účastníkovi konania náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musel ustanoviť zákon; tieto sa mali uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napr. takou výnimkou bolo nepriznanie náhrady trov konania podľa § 150 O.s.p. (porovnaj napr. II. ÚS 31/2004). Ustanovenie § 142 O.s.p. vyjadrovalo zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania, táto znamená, že účastník, ktorý mal v konaní plný úspech, mal právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania; bola obmedzená na náhradu všetkých trov vynaložených na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Posúdenie účelnosti záviselo od konkrétnych okolností tej ktorej veci. Kritériom na priznanie nároku na náhradu trov konania je miera úspechu vo veci, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu, ako aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisela od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej. Podľa miery úspechu mohol súd o náhrade trov konania rozhodnúť buď tak, že priznal náhradu všetkých trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva tomu účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal (§ 142 ods. 1 O.s.p.), alebo náhradu trov konania pomerne rozdelil, prípadne vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný (§ 142 ods. 2 O.s.p.). 12. V predmetnej veci sa žalobca domáhal proti žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť mu titulom neplatného skončenia pracovného pomeru náhradu mzdy 55.581,48 eura brutto podľa § 79 ods. 1, ods. 2 Zákonníka práce za obdobie od 6.12.2004 do 19.2.2010 a náhradu mzdy 6.435,17 eura brutto, titulom prekážok na strane zamestnávateľa podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce od 20.2.2010 do 30.9.2010. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 8C/1/2005-690, zo dňa 17.5.2013, konanie o návrhu v časti 72,53 eura titulom náhrady mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru zastavil, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 55.508,95 eura titulom náhrady mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru a 6.435,17 eura titulom náhrady mzdy z dôvodu prekážok na strane zamestnávateľa, s tým, že o trovách konania rozhodne samostatným rozhodnutím až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudkom č.k. 4Co/515/2013-795, zo dňa 26.3.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 18.6.2014, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých vyhovujúcich častiach zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 55.508,95 eura brutto titulom náhrady mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru a 6.435,17 eura brutto titulom náhrady mzdy z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnávateľa; rozsudok v napadnutých vyhovujúcich častiach zmenil iba z formálnych dôvodov za účelom upresnenia náhrady mzdy o slovko „brutto“, za účelom uvádzania náhrady mzdy v brutto ako hrubý príjem, neznížený o výdavky, povinné platby, dane a pod. Po tom, čo Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací na odvolanie žalovaného proti skoršiemu uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 8C/1/2005-745, zo dňa 15.10.2014, toto uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, súd prvej inštancie v poradí druhým uznesením (napadnutého žalovaným) v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodol o trovách konania po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia 14.864,41 eura na účet právnej zástupkyne žalobcu; dospel k správnemu záveru, že keďže po čiastočnom zastavení konania zostalo predmetom sporu 55.508,95 eura a 6.436,17 eura (čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje podiel úspechu žalobcu 99,88 %), v zostávajúcej časti žaloby bol žalobca plne úspešný a žalobcovi dôvodne priznal plnú náhradu trov konania podľa § 142 ods. 2, ods. 3 O.s.p. Náležite uzavrel, že nakoľko neúspech žalobcu pre zavinené čiastočné zastavenie konania 72,53 eura v percentuálnom vyjadrení predstavuje podiel neúspechu 0,12 %, jeho neúspech je nepatrný, a preto mu priznal plnú náhradu trov konania. 13. Odvolací súd vychádzajúc z dikcie zákona, že za účelne vynaložené trovy je možné považovať iba také trovy, ktoré musí procesná strana nevyhnutne vynaložiť, aby mohla riadne hájiť svoje porušené alebo ohrozené subjektívne právo pred súdom (§ 251 C.s.p.); konštatuje dôvodnosť odvolacích námietok žalovaného o neúčelnosti úkonu právnej služby týkajúceho sa písomného vyjadrenia žalobcu z 18.6.2008, nakoľko v prípade predmetného vyjadrenia jeho obsah nemá charakter podania týkajúceho sa veci samej (§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) realizovaného na výzvu súdu prvej inštancie a žalobcovi nič nebránilo predniesť záverečný návrh v rámci záverečného prednesu na pojednávaní konanom 26.6.2008. 14. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného aj pokiaľ ide neúčelnosť úkonov právnej služby spočívajúcich v písomných podaniach o zmene žalobného návrhu z 3.11.2005 a z 31.3.2008; v prvom prípade úpravu petitu (zmenený návrh v časti náhrady mzdy) právna zástupkyňa žalobcu predniesla aj priamo na pojednávaní konanom 4.11.2005 (nasledujúci deň), na ktorom súd prvej inštancie pripustil zmenený petit (za účasť na pojednávaní patrí právnej zástupkyni žalobcu náhrada v plnej výške); pri tomto úkone právnej služby ide teda o obsahovo duplicitné podanie s prednesom právnej zástupkyne žalobcu na pojednávaní konanom 4.11.2005. V prípade písomnej zmeny žalobného návrhu z 31.3.2008 možno zase súhlasiť s názorom odvolateľa, že sa jedná nadbytočný úkon právnej služby, pretože tento mohol byť rovnako urobený aj na pojednávaní konanom 22.4.2008, k čomu napokon aj došlo, keď právna zástupkyňa žalobcu navrhla zmenu petitu návrhu v zmysle písomného podania; pojednávanie však bolo odročené za účelom oboznámenia sa žalovaného s obsahom predmetného podania, nakoľko mu bolo zo strany súdu prvej inštancie doručované krátkou cestou na pojednávaní; neustále zmeny petitu nesvedčia o účelnom a efektívnom konaní žalobcu, ktorý bol zastúpený advokátom a v prípade správneho postupu v súdnom konaní mohol žalovať správnym petitom už pri podaní žaloby. Opakované opravovanie vlastných chýb podania v časti uplatňovanej náhrady mzdy spôsobilo zbytočné a neúčelné úkony, ktoré nemôžu byť na ťarchu žalovaného. Odvolací súd takéto trovy žalobcu spojené so zastupovaním advokátom nepovažoval za odôvodnené a účelne vynaložené v súvislosti s uplatňovaním jeho práva. 15. Odvolací súd nepriznal žalobcovi plnú náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní konanom 22.4.2008, ktoré bolo odročené bez prejednania veci a odmenu priznal vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny, t.j. 123,23 eura v zmysle § 14 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. platnej do 31.12.2008, keď pojednávanie bolo odročené z dôvodu oboznámenia sa žalovaného s navrhovanou zmenou žaloby a to fakticky bez toho, aby boli vykonané akékoľvek procesné úkony; obdobne nepriznal žalobcovi plnú náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní konanom 3.6.2008, ktoré bolo znovu odročené bez prejednania veci (t.j. zisťovania skutkového stavu, vykonávania dôkazov, výsluchov strán, svedkov, atď.), opäť z dôvodu na strane žalobcu, ktorý chcel súdu listinami zdokladovať všetky svoje zamestnania od 11/2004. Odvolací súd odmenu priznal vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny, t.j. 124,89 eura v zmysle § 14 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. platnej do 31.12.2008. 16. Odvolací súd na záver k námietkam odvolateľa (prezentovaných skôr vo všeobecnej rovine) ohľadom cestovných náhrad a s tým spojenú stratu času uvádza, že vyhláška č. 655/2004 Z.z. nestanovuje žiadne kritéria, pomocou ktorých by sa mal jednoznačne ustáliť výpočet času určený pre advokáta na cestu zo svojho sídla do miesta, ktoré nie je jeho sídlom na vykonávanie úkonov právnej služby; vierohodnosť tvrdení advokáta o trvaní jeho cesty posúdi súd v súlade s pravidlami logického myslenia, vychádzajúc pritom zo všeobecne známych zákonitostí cestovania a ďalších poznatkov, získaných na základe skúsenosti a vysokej pravdepodobnosti. Preto pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že cesta z miesta sídla právneho zástupcu žalobcu (Žilina) do sídla súdu prvej inštancie (Bratislava) trvá osobným motorovým vozidlom viacej ako dve hodiny (t.j. cesta tam a späť desať začatých polhodín), jeho úvahy nie sú svojvoľné, ale s vysokou mierou pravdepodobnosti zodpovedajú všeobecne akceptovanej skutočnosti o dĺžke trvania tejto cesty. Pokiaľ žalovaný chcel vyvrátiť uvedený záver, bol povinný preukázať, že cesta advokáta na pojednávania z miesta jeho sídla do sídla súdu prejednávajúceho spor, trvala reálne kratšie. Žalovaný však uvedené nepreukázal ani v odvolacom konaní, preto jeho tvrdenia v tomto bode neboli spôsobilé zmeniť správnosť záverov napadnutého uznesenia. 17. Na uvedenom základe zohľadniac vzájomnú súvzťažnosť § 470 ods. 1 C.s.p. a § 470 ods. 2 C.s.p., pri ktorej nová procesnoprávna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesných noriem, ktorá ale rešpektuje procesný účinok úkonov strán, ktoré zostali zachované aj po 30.6.2016, odvolací súd v zmysle § 388 C.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia 12.873,59 eura. 18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).