Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/27/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105200114 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1105200114.7 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Ing. R. L., N. X, Ž., zastúpeného Advokátska kancelária M Kojtalová, s.r.o., Antona Bernoláka 51, Žilina, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o náhrade mzdy titulom neplatného skončenia pracovného pomeru 55.581,48 eura brutto a titulom prekážok na strane zamestnávateľa 6.435,17 eura, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 8C/1/2005-745, zo dňa 15.10.2014, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia 19.611,83 eura na účet právnej zástupkyni navrhovateľa. V odôvodnení uviedol, že vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 8C/1/2005-690, zo dňa 17.5.2013, ktorým konanie o návrhu v časti zaplatenia 72,53 eura titulom náhrady mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru zastavil, odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 55.508,95 eura titulom náhrady mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru a 6.435,17 eura titulom náhrady mzdy z dôvodu prekážok na strane zamestnávateľa s tým, že o trovách konania rozhodne samostatným rozhodnutím až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. Skonštatoval, že Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých vyhovujúcich častiach zmenil rozsudkom č.k. 4Co/515/2013-795, zo dňa 26.3.2014, tak, že odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi 55.508,95 eura brutto titulom náhrady mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru a 6.435,17 eura brutto titulom náhrady mzdy z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnávateľa; odvolací súd podľa § 220 O.s.p. aj vzhľadom na správne závery súdu prvého stupňa napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých vyhovujúcich častiach zmenil len z formálnych dôvodov za účelom potreby upresnenia náhrady mzdy o slovko "brutto", nakoľko súd prvého stupňa napriek poukazu odvolacieho súdu v predchádzajúcom rozhodnutí na potrebu uvádzania súm náhrady mzdy tieto neuviedol v brutto, teda brutto hrubý príjem, neznížený o výdavky, povinné platby, dane a pod. V nadväznosti na vyššie uvedené súd prvého stupňa uviedol, že počas konania, na pojednávaní 25.4.2013, navrhovateľ vzal návrh v časti mzdových nárokov titulom neplatného skončenia pracovného pomeru 72,53 eura späť z dôvodu, že v mesiaci august 2008 poberal nemocenskú dávku 72,53 eura. Súd prvého stupňa po súhlase odporcu s týmto čiastočným späťvzatím návrhu konanie o návrhu v časti zaplatenia 72,53 eura titulom náhrady mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., podľa ktorého, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Obo 183/1992, zo dňa 27.10.1992 (R 49/1993) mal za to, že z procesného hľadiska zavinil čiastočné zastavenie konania navrhovateľ a preto mu vznikla povinnosť nahradiť trovy konania odporcovi. Odporcovi však súd prvého stupňa náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ju v konaní neuplatnil a ani mu žiadne trovy konania nevznikli. Súd prvého stupňa vzhľadom na rozsudok č.k. 8C/1/2005-690, zo dňa 17.5.2013, ktorým návrhu v celom rozsahu vyhovel, o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle zásady zodpovednosti za výsledok (zásady úspechu) a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia 19.611,83 eura. Pri výpočte náhrady trov právneho zastúpenia súd prvého stupňa vychádzal v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. z ich písomného vyčíslenia právnou zástupkyňou navrhovateľa, ktorá si náhradu trov konania uplatnila v podrobnej špecifikácii za jednotlivé úkony právnej služby; podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. priznal navrhovateľovi na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné aj režijný paušál vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Vychádzajúc z toho, že právna zástupkyňa navrhovateľa predložila Osvedčenie o registrácii a pridelení daňového identifikačného čísla, zvýšil jej v zmysle 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. odmenu a náhrady o daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), t.j. 20 % DPH v sume 3.268,64 eura. Proti uzneseniu podal odporca odvolanie a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je pre nedostatok dôvodov, čo do výšky priznanej náhrady trov, nepreskúmateľné. V súvislosti s vyčíslením trov právneho zastúpenia namietol nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, nakoľko súd prvého stupňa neuviedol, v zmysle ktorých zákonných ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z.z. priznal náhradu za jednotlivé úkony právnej služby. Strohé konštatovanie, že pri výpočte náhrady trov právneho zastúpenia vychádzal z ich písomného vyčíslenia v zmysle cit. vyhlášky považoval za nepostačujúce, nespĺňajúce zákonnú požiadavku presvedčivosti a zrozumiteľnosti dôvodov rozhodnutia. Nedáva mu totiž možnosť preskúmať správnosť, opodstatnenosť a zákonnosť záverov súdu prvého stupňa a takéto odôvodnenie mal za nedostatočné, čo má za následok jeho nepreskúmateľnosť. Nesúhlasil s výškou priznaných trov právneho zastúpenia s poukazom na skutočnosť, že trovy boli vypočítané zo sumy, celkovo priznanej navrhovateľovi v rozsudku sp. zn. 8C/1/2005-690, zo dňa 17.5.2013, avšak na pojednávaní 4.6.2010 súd pripustil zmenu návrhu jeho rozšírením o náhradu mzdy 2.884,73 eura z dôvodu prekážok na strane zamestnávateľa, za obdobie od 20.2.2010 až do 31.5.2010. Následne navrhovateľ ďalším podaním navrhol zmeniť petit návrhu jeho rozšírením o náhradu mzdy 6.435,17 eura z dôvodu prekážok na strane zamestnávateľa za obdobie od 20.2.2010 do 30.9.2010. Poukázal na to, že do momentu zmeny petitu návrhu si navrhovateľ uplatňoval výlučne náhradu mzdy titulom neplatného skončenia pracovného pomeru a až okamihom rozšírenia žalobného petitu o ďalší nárok vznikol právnej zástupkyni navrhovateľa nárok uplatniť si náhradu trov právneho zastúpenia z rozšíreného žalobného návrhu. Uviedol, že súd prvého stupňa zároveň rozhodol v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. tak, že právnej zástupkyni navrhovateľa zvýšil odmeny a náhrady za poskytnutie právnych služieb o 20 % DPH, celkovo sa jedná o sumu 3.268,64 eura, nakoľko právna zástupkyňa navrhovateľa predložila doklad o registrácii a pridelení DIČ. Z vyčíslenia trov konania z 25.4.2013 však nevyplýva, že právna zástupkyňa navrhovateľa bola v tom čase platcom DPH, nakoľko nepredložila doklad o osvedčení registrácii pre DPH a ani si DPH v tom čase neuplatnila. Zastával názor, že náhrada DPH v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. patrí právnej zástupkyni od okamihu jej registrácie príslušným daňovým úradom podľa § 4 zákona č. 222/2004 Z.z., nakoľko až dňom uvedeným v osvedčení o registrácii pre DPH sa stáva platiteľom dane. S ohľadom na uvedené preto navrhol, aby nebola priznaná náhrada DPH za obdobie, kedy právna zástupkyňa navrhovateľa nebola platiteľom DPH podľa cit. zákona. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V predmetnej veci sa navrhovateľ proti odporcovi domáhal uloženia povinnosti zaplatiť mu titulom neplatného skončenia pracovného pomeru náhradu mzdy 55.581,48 eura brutto podľa § 79 ods. 1, ods. 2 Zákonníka práce za obdobie od 6.12.2004 do 19.2.2010 a náhradu mzdy 6.435,17 eura brutto, titulom prekážok na strane zamestnávateľa podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce od 20.2.2010 do 30.9.2010. Súd prvého stupňa rozsudkom č.k. 8C/1/2005-690, zo dňa 17.5.2013, konanie o návrhu v časti 72,53 eura titulom náhrady mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru zastavil, odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 55.508,95 eura titulom náhrady mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru a 6.435,17 eura titulom náhrady mzdy z dôvodu prekážok na strane zamestnávateľa, a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že o trovách konania rozhodne samostatným rozhodnutím až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudkom č.k. 4Co/515/2013-795, zo dňa 26.3.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 18.6.2014, rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých vyhovujúcich častiach zmenil tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 55.508,95 eura brutto titulom náhrady mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru a 6.435,17 eura brutto titulom náhrady mzdy z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnávateľa. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých vyhovujúcich častiach zmenil iba z formálnych dôvodov za účelom upresnenia náhrady mzdy o slovko „brutto“, za účelom uvádzania náhrady mzdy v brutto ako hrubý príjem, neznížený o výdavky, povinné platby, dane a pod. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodol o trovách konania až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej tak, že odporcovi podľa § 142 ods. 1 O.s.p. uložil povinnosť zaplatiť úspešnému navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia 19.611,83 eura. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciu odporcu uplatnenou v podanom odvolaní, že v súvislosti s vyčíslením trov právneho zastúpenia ide nedostatočné a nepreskúmateľné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, a to z viacerých dôvodov; aj keď písomné vyčíslenie trov právneho zastúpenia právnou zástupkyňou navrhovateľa, z ktorého súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní vychádzal, obsahuje špecifikáciu jednotlivých úkonov právnej služby, samotné odôvodnenie napadnutého uznesenia už vyčíslenie trov vykonané súdom prvého stupňa, ktoré by vychádzalo z ich účelnosti (§ 142 ods. 1 O.s.p.) a z vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (§ 151 ods. 5 O.s.p.), neobsahuje; bez vlastného výpočtu tak nie je celkom zrejmé, za ktoré úkony právnej služby a v akom počte súd prvého stupňa náhradu trov právneho zastúpenia navrhovateľovi vlastne priznal a možno sa iba domnievať, že v prípade právneho zastúpenia úspešného navrhovateľa ich priznal za všetky úkony právnej služby, ktoré si právna zástupkyňa navrhovateľa uplatnila, keďže vychádzal z jej písomného vyčíslenia. Pri absencii právneho zdôvodnenia rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa výšky priznanej náhrady trov právneho zastúpenia (súd prvého stupňa neuviedol, v zmysle ktorých ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z.z. priznal náhradu za jednotlivé úkony právnej služby), je odôvodnenie napadnutého uznesenia v tejto časti nepreskúmateľné. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia jednoznačne nevyplýva ani to, z akej tarifnej hodnoty veci vychádza základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby (546,05 eura). Opäť sa možno iba domnievať, že tarifnou hodnotou veci je priznaná náhrada mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru 55.508,95 eura a priznaná náhrada mzdy 6.435,17 eura z dôvodu prekážok na strane zamestnávateľa, t.j. spolu peňažné plnenie 61.944,12 eura. Dôvodná je potom aj ďalšia námietka odporcu, že priznané trovy právneho zastúpenia boli vypočítané z celkovej sumy priznanej navrhovateľovi v rozsudku č.k. 8C/1/2005-690, zo dňa 17.5.2013, nezohľadňujúc až neskoršie pripustenie zmeny návrhu (jeho rozšírením) o 6.435,17 eura o náhradu mzdy z dôvodu prekážok na strane zamestnávateľa; správne poukázal na to, že do momentu zmeny petitu návrhu si navrhovateľ uplatňoval výlučne náhradu mzdy titulom neplatného skončenia pracovného pomeru a až okamihom rozšírenia žalobného petitu o ďalší nárok mohol vzniknúť navrhovateľovi nárok uplatniť si náhradu trov právneho zastúpenia z rozšíreného žalobného návrhu. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa na pojednávaní konanom 4.6.2010 (čl. 304) uznesením pripustil zmenu návrhu jeho rozšírením o náhradu mzdy 2.884,73 eura, od 20.2.2010 do 31.5.2010, titulom prekážok na strane zamestnávateľa a na pojednávaní konanom 20.9.2012 (čl. 433) uznesením pripustil ďalšiu zmenu návrhu jeho rozšírením o náhradu mzdy 6.435,17 eura brutto, od 20.2.2010 do 30.9.2010, opätovne titulom prekážok na strane zamestnávateľa. V zmysle § 10 ods. 2 veta prvá vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (v znení účinnom do 30.6.2013) sa za tarifnú hodnotu považuje výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby. Pri začatí poskytovania právnej služby bola výška peňažného plnenia, ktorého sa právna služba týka vymedzená uplatňovanou náhradou mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru (pôvodne 1.106,70 Sk za každý deň od 30.11.2004 až do času, kedy mu odporca umožní pokračovať v práci, postupne modifikovaná na 26.740,- Sk mesačne za každý kalendárny mesiac od 6.12.2004 do doby, keď mu odporca umožní pokračovať v práci, až po 55.581,48 eura brutto za obdobie od 6.12.2004 do 19.2.2010) a z týchto súm mal až do pripustenia prvej zmeny petitu o náhradu mzdy 2.884,73 eura z dôvodu prekážok na strane zamestnávateľa, pri určení tarifnej hodnoty vychádzať aj súd prvého stupňa, t.j. bolo potrebné, aby odmenu za každý jednotlivý úkon právnej služby vyčíslil z tarifnej hodnoty veci ku dňu jeho vykonania. Odvolací súd na tomto mieste zdôrazňuje, že zmyslom právnej úpravy podľa § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. bolo upraviť tarifnú odmenu advokáta podľa tarifnej hodnoty veci, ktorá závisí od predmetu konania a ktorá sa môže v priebehu konania meniť v závislosti od zmeny predmetu konania. Odvolací súd považoval za správny názor odporcu aj pokiaľ uviedol, že súd prvého stupňa právnej zástupkyni navrhovateľa neoprávnene zvýšil odmeny a náhrady za poskytnutie právnych služieb o 20 % DPH; v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je zákon č. 222/2004 Z.z. <aspi:// module='ASPI'&link='222/2004 Z.z.'&ucin-k-dni='30. 6.2013'> o dani z pridanej hodnoty, ktorý v § 4 ods. 5 stanovuje, že zdaniteľná osoba sa stáva platiteľom dane dňom uvedeným v osvedčení o registrácii pre daň. Z obsahu spisu (č.l. 733) vyplýva, že advokátka JUDr. Michaela Řiháková Kojtalová, ktorá navrhovateľa zastupovala v prebiehajúcom konaní do 30.9.2015, sa podľa osvedčenia o registrácii pre DPH stala platiteľkou dane až od 5.9.2013. Dôvodná bola preto námietka odporcu, že pred uvedeným dátumom nemohli byť právnej zástupkyni navrhovateľa priznané odmeny a náhrady zvýšené o DPH. Záverom odvolací súd pre úplnosť dodáva, že súd prvého stupňa na základe čiastočného späťvzatia návrhu zastavil konanie v časti náhrady mzdy 72,53 eura z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru podľa § 96 ods. 1 O.s.p. a v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa č.k. 8C/1/2005-690, zo dňa 17.5.2013, nadobudol právoplatnosť 9.8.2013. Správny bol záver súdu prvého stupňa, že z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil navrhovateľ (§ 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.) a preto mu vznikla povinnosť nahradiť trovy konania (odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ju v konaní neuplatnil a ani mu žiadne trovy konania nevznikli); súd prvého stupňa však v rozpore s týmto záverom v odôvodnení napadnutého uznesenia konštatoval, že o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle zásady zodpovednosti za výsledok (zásady úspechu). Podľa zásady úspechu (§ 142 ods. 1 O.s.p.) má navrhovateľ vo veci plný úspech vtedy, keď súd vyhovie jeho návrhu v plnom rozsahu. Odporca vo veci plný úspech vtedy, keď súd návrh v plnom rozsahu zamietne. V prípade, ak konanie bolo sčasti zastavené z dôvodu čiastočného späťvzatia návrhu, súd prihliadne na to, či a kto zavinil, že k zastaveniu muselo dôjsť. Najprv teda posúdi (v režime § 146 ods. 1 písm. c) a ods. 2 O.s.p.) otázku, čo bolo dôvodom, že konanie muselo byť sčasti zastavené a s prihliadnutím k tomuto záveru potom hodnotí (podľa § 142 ods. 2 O.s.p.) celkovú otázku, z akej časti bol ten ktorý účastník úspešný. Ak je na čiastočnom späťvzatí návrhu dané zavinenie navrhovateľa, tak ako tomu bolo aj v prejednávanej veci, treba z pohľadu § 142 ods. 2 O.s.p. dovodiť, že v tomto rozsahu navrhovateľ nemal vo veci úspech. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu (rovnako napr. uznesenie NS SR sp. zn. 6 M Cdo 19/2010, zo dňa 26.1.2011). V napadnutom uznesení sa súd prvého stupňa uvedenými výkladovými hľadiskami neriadil. V dôsledku nerešpektovania vzniknutej procesnej situácie, t.j. že konanie bolo čiastočne zastavené pre späťvzatie návrhu navrhovateľom, nesprávne rozhodol o trovách konania podľa zásady plného úspechu v spore vyplývajúcej z § 142 ods. 1 O.s.p., hoci správne mal o trovách rozhodnúť podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. Na uvedenom základe odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) a písm. h) O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec na ďalšie konanie. V ňom bude súd prvého stupňa povinný riadiť sa vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle § 226 O.s.p. viazaný. V ďalšom konaní rozhodne o náhrade trov konania navrhovateľa podľa § 142 ods. 2 O.s.p. (odvolací súd nerozhodol o výške náhrady trov konania navrhovateľa, nakoľko by odňal možnosť preskúmania takéhoto rozhodnutia v rámci konania o riadnom opravnom prostriedku) a svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.; vysporiada sa s odvolacími námietkami odporcu a zároveň rozhodne o náhrade trov odvolacieho konania. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.