Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/180/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105230613 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1105230613.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: I.. L. U., M.. XX.X.XXXX, Q. Š. XXX, A., zast. JUDr. Alexander Floriš, advokát, so sídlom Paulínska 24, Trnava, proti žalovanému: MetLife Europe designated activity company, so sídlom Lower Hatch Street, On Hatch 20, Dublin, Írsko, zapísaná v Írskom Registri Spoločností v Dubline pod č. 415123, konajúca prostredníctvom: MetLife Europe d.a.c., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Pribinova 10, Bratislava, IČO: 47 257 105, zast. Ružička Csekes s.r.o., so sídlom Vysoká 2/B, Bratislava, IČO: 36 863 360 o zaplatenie 62 561,87 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 18C/247/2005-521, zo dňa 19. decembra 2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Odvolací súd opravuje záhlavie rozsudku súdu prvej inštancie v časti označenia žalovaného tak, že správne označenie žalovaného znie: „MetLife Europe designated activity company, so sídlom Lower Hatch Street, On Hatch 20, Dublin, Írsko, zapísaná v Írskom Registri Spoločností v Dubline pod č. 415123, konajúca prostredníctvom: MetLife Europe d.a.c., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Pribinova 10, Bratislava, IČO: 47 257 105“. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 62 561,87 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,016 % denne od 25.6.2005 do zaplatenia. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania. 1.1. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. V predmetnej veci na základe vykonaného dokazovania prvoinštančný súd vydal dňa 17.5.2007 v poradí prvé rozhodnutie na základe ktorého žalovaného 1/ (MetLife Europe designated activity company) zaviazal k zaplateniu žalovanej pohľadávky a k náhrade trov konania a žalobu voči žalovanému 2/ (N. L., t. č. už nie je stranou sporu) zamietol. V dôsledku odvolania žalovaného 1/ bol rozsudok uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12.11.2009 č. k. 9Co 319/2008-401 zrušený čo do výroku o uložení povinnosti žalovanému 1/ uhradiť žalobcovi pohľadávku a trovy konania. V ostatnej časti rozsudok nadobudol právoplatnosť. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil s poukazom na vtedy prebiehajúce konanie na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 11C/9/2007 o určenie neplatnosti odstúpenia od poistnej zmluvy týkajúceho sa totožných strán sporu a totožného poistného vzťahu, ktoré považoval za dôvod pre prerušenie konania, nakoľko v prípade zániku zmluvného poistenia odstúpením od zmluvy, stratí žaloba tvoriaca predmet tohto sporu opodstatnenie. Z uvedeného dôvodu sa obsahom odvolania žalovaného 1/ bližšie nezaoberal. V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu prvoinštančný súd konanie uznesením zo dňa 15.3.2010 č. k. 18C/247/2005-406 prerušil do právoplatnosti skončenia konania vedeného pod sp. zn. 11C/9/2007. Svojim rozsudkom zo dňa 25.1.2012 vydaným v konaní sp. zn. 11C/9/2007 súd určil, že odstúpenie od zmluvy je neplatné. Rozsudok súdu prvej inštancie bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Co 219/2012-436, v dôsledku čoho sa rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 25.1.2012 č. k. 11C/9/2007-383 stal právoplatný. S poukazom na vyššie uvedené odpadol procesný dôvod, pre ktorý bolo konanie prerušené, a preto súd prvej inštancie pokračoval v predmetnom konaní so žalovaným 1/, keďže konanie voči žalovanému 2/ bolo právoplatne skončené. 1.2. Súd prvej inštancie opätovne vyhodnotil vykonané dôkazy (prednesy právnych zástupcov strán sporu, výpovede strán sporu a listinné dôkazy avšak len v súvislosti s predmetom sporu, ktorým je splnenie podmienok pre oslobodenie od platenia poistného za obdobie roku 2003 a určenie povinnosti žalovaného uhradiť žalobcovi prijatú platbu poistného. Z návrhu na uzavretie životného poistenia zo dňa 14.9.1999 prvoinštančný súd zistil, že medzi stranami sporu za prítomnosti poisťovacieho poradcu, ktorým bol N. L., bola uzatvorená poistná zmluva, predmetom ktorej bolo životné poistenie s ročným poistným vo výške 1 329 798,- Sk. Poistka bola vedená pod č. XXXXXXX zo dňa 22.11.1999. Listom zo dňa 22.11.1999 zaslaným žalobcovi ho žalovaný informoval o zmene poistnej sumy s tým, aby v prípade akýchkoľvek nejasností kontaktoval agentúru žalovaného. Písomnosť bola súčasne zaslaná na vedomie poisťovacieho poradcu. Listom zo dňa 21.8.2003 bolo žalobcovi zaslané oznámenie o možnosti rozšírenia poistnej ochrany o krytie pre prípad trvalej invalidity následkom úrazu o 500 000,- Sk s tým, že poistné v prípade akceptácie ponuky sa rovná 1 885 719,- Sk (pripoistenie). V prípade nejasností bol žalobca opätovne odkázaný na agentúru žalovaného a list bol zaslaný na vedomie poisťovacieho poradcu žalobcu. Výzvou zo dňa 2.10.2003 bol žalobca vyzvaný na úhradu splátky poistného, ktoré bolo splatné dňa 21.9.2003. Žalobca na základe výziev žalovaného k plneniu splátku poistného za rok 2003 v požadovanej výške uhradil. Vyššie uvedené okolnosti neboli medzi stranami sporné. Poistným hlásením zo dňa 13.11.2003 si žalobca uplatnil nárok na oslobodenie od platenia poistného z dôvodu plnej invalidity. Poistné hlásenie doručoval žalovanému prostredníctvom poisťovacieho poradcu, ktorému písomnosti odovzdal na ďalší postup. Žiadosť žalobcu nebola vybavená, pracovníčkou agentúry žalovaného (agentúra W.), bola odmietnutá z dôvodu, že neobsahovala kompletné prílohy. Z uvedeného dôvodu žalobca doručil priamo žalovanému nové poistné hlásenie zo dňa 8.7.2004. Súčasne žalovanému zaslal aj písomné nahlásenie poistnej udalosti v ktorom žalovaného informoval o svojom zdravotnom stave, ako i o neoprávnenom postupe agentúry a mylných informáciách poisťovacieho poradcu, v dôsledku ktorých bol nútený uhradiť splátku poistného aj za obdobie, za ktoré mu preukázateľne vznikol nárok na oslobodenie z dôvodu úplnej invalidity priznanej Sociálnou poisťovňou od 24.5.2003. Žalovaný na základe poistného hlásenia zo dňa 8.7.2004 žalobcovi písomne oznámil listom zo dňa 15.7.2004, že ho bude o ďalšom priebehu šetrenia informovať po obdržaní ním vyžiadaných doplňujúcich dokumentov. Vyšetrovanie zo strany žalovaného nebolo riadne ukončené. Žalobcovi bolo doručené odstúpenie od poistnej zmluvy č. XXXXXXX zo dňa 19.1.2005, ktoré následne bolo aj predmetom súdneho konania sp. zn. 11C/9/2007. V osobitných poistných podmienkach pre poistenie k základnému životnému poisteniu bol upravený v článku „Rozsah pripoistenia“ dôvod za splnenia ktorého je poistený oslobodený od platenia splátky životného poistenia ako náhle poistiteľ obdrží písomný dôkaz o tom, že sa poistenec stal trvale a plne invalidným. K podaniu písomnej žiadosti musí dôjsť najneskôr do uplynutia 6 mesiacov odo dňa splatnosti splátky poistného. V danom prípade bola splátka poistného stanovená na deň 21.9.2003, 6-mesačná lehota na podanie žiadosti plynula do dňa 21.2.2004. 1.3. V svojom odôvodnení súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z obsahu doložených poistných podmienok, a ani poistnej zmluvy, nevyplýva spôsob komunikácie medzi zmluvnými stranami, taktiež nie je v nich striktne uvedené, že písomnosti súvisiace s poistením majú byť doručované do sídla spoločnosti žalovaného alebo jeho pobočky. Naopak v poistnej zmluve je uvedené, že sa táto uzatvára za prítomnosti poisťovacieho poradcu a z ďalších písomností vyplýva jednoznačný odkaz pre poisteného obracať sa so svojimi požiadavkami na agentúru žalovaného alebo na poisťovacieho poradcu. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobca tak konal v rozpore s dohodnutými podmienkami a svoj nárok si neuplatnil riadne a včas, keďže poistné hlásenie nedoručil priamo žalovanému, tak jeho námietku nie je možné akceptovať, nakoľko poistné podmienky túto povinnosť jednoznačne poistenému neukladajú. Takémuto výkladu odporujú navyše aj pokyny samotného žalovaného v písomnej komunikácii so žalobcom, kde ho odkazuje na agentúru alebo poisťovacieho poradcu v prípade akýchkoľvek nejasností. Taktiež je potrebné poukázať na samotné znenie upozornenia uvedené v tlačive poistného hlásenia, podľa ktorého má osoba uplatňujúca si nárok vyplnené poistné hlásenie odovzdať spolu s lekárskymi správami poistiteľovi prostredníctvom poistného poradcu. Žalobca teda v súlade s pokynom obsiahnutým v poistnom hlásení o poistnej udalosti ohľadom oslobodenia od poistného toto vypísal a odovzdal v priebehu plynutia 6-mesačnej lehoty dňa 13.11.2003 poisťovaciemu poradcovi. Z obsahu textu hlásenia vyplýva, že osoba uplatňujúca si nárok má k hláseniu pripojiť aj lekárske správy a dokumentáciu odôvodňujúcu jeho nárok vrátane rozhodnutia Sociálnej poisťovne o uznaní invalidity, nakoľko úplné a včasné dokladovanie urýchli vybavenie žiadosti. Ďalej sú požadované informácie o ošetrujúcich lekároch. Z obsahu hlásenia nevyplýva poučenie, že v prípade nedoloženia všetkej dokumentácie nevyhnutnej pre posúdenie zdravotného stavu poistenca a otázky splnenia podmienok pre oslobodenie platenia poistného, bude jeho žiadosť odmietnutá. Taktiež zo strany poisťovacieho poradcu nebol na takýto postup žalobca upozornený. Priloženie dokladov o zdravotnom stave malo vplyv len na otázku rýchlosti vybavenia žiadosti osoby uplatňujúcej nárok. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na postup žalovaného v prípade obdržania poistného hlásenia zo strany žalobcu na tom istom skutkovom základe zo dňa 8.7.2004, kedy k poistnému hláseniu nebola priložená komplexná dokumentácia a i napriek tomu žalovaný vykonával vo veci šetrenie. Z obsahu poistného spisu vyplynulo, že tento komunikoval s ošetrujúcimi lekármi žalobcu (L.. B.). To znamená, že ani v tomto smere súd neakceptoval procesnú obranu žalovaného založenú na tvrdení, že postup pracovníčky agentúry, ktorá zmluvne spolupracovala so žalovaným, ohľadom odmietnutia poistného hlásenia žalobcu z dôvodu neúplnosti, bol oprávnený, ako aj na tvrdení poisťovacieho poradcu, ktorý neúspešné vybavenie poistného hlásenia pripísal na vrub nečinnosti žalobcu. Taktiež v konaní nebola objasnená spojitosť medzi agentúrou a poisťovacím poradcom a ich vzťah k poistenému, rozsah ich kompetencií, nakoľko agentúra ako medzičlánok v komunikácii medzi poisťovňou a poisteným nefiguruje v poistných podmienkach ani v inej dokumentácii tvoriacej prílohu k poistnej zmluve a o jej existencii a účele nemal predstavu ani žalobca, ktorý komunikoval podľa pokynov žalovaného s poisťovacím poradcom. Podľa názoru prvoinštančného súdu, vychádzajúc z poistnej zmluvy a z predložených poistných podmienok, žalovaný mal prijať poistné hlásenie žalobcu, vyzvať ho na doloženie potrebnej dokumentácie a vo veci vykonávať v prípade potreby šetrenie za účelom zistenia splnenia podmienok pre oslobodenie od platenia poistného, vrátane vlastnej lekárskej prehliadky poisteného z hľadiska zistenia úplnej a trvalej invalidity (osobitné poistné podmienky čl. 6). Odmietnutie poistného hlásenia žalovaným nemá oporu v žiadnom z vykonaných dôkazov. 1.4. Pokiaľ išlo o dôkazy navrhované žalovaným súvisiacimi s otázkou platnosti poistnej zmluvy s poukazom na porušenie informačných povinností žalobcom pri jej uzatváraní, prvoinštančný súd doplnenie dokazovania zamietol ako nedôvodné, nakoľko otázka platnosti zmluvy bola vyriešená v samostatnom súdnom konaní a preto nebolo dôvodné sa opätovne s týmito skutočnosťami zaoberať. 1.5. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že predmetná poistná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou v rámci ktorej dodávateľom je žalovaný a spotrebiteľom je žalobca, ktorý pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať obsah spotrebiteľskej zmluvy a preto je v záujme dodávateľa, aby práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvného vzťahu vrátane príloh tvoriacich súčasť zmluvy boli formulované v súlade so zákonom, zrozumiteľne a určite, a to tak aby nepripúšťali možnosť rozdielneho výkladu. K tejto povinnosti ho zaväzuje aj ust. § 792a Občianskeho zákonníka upravujúce informačnú povinnosť poisťovateľa. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia je poisťovateľ povinný upozorniť na všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré súvisia s plnením, existenciou záväzkového vzťahu. Akékoľvek porušenie informačnej povinnosti majúce za dôsledok vznik škody, nemôže ísť na vrub spotrebiteľa. V prípade pochybností sa použije výklad ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Žalobca splnil svoje zmluvné povinnosti voči žalovanému, včas a riadne ho informoval o splnení podmienok, na základe ktorých mu vznikol nárok na oslobodenie od platenia poistného na rok 2003. I napriek tomu pod tlakom poisťovacieho poradcu a obavy, že by mohlo dôjsť k zrušeniu zmluvného poistenia (konanie o určení neplatnosti odstúpenia od zmluvy) uhradil poistné tvoriace predmet sporu. Existenciu nároku na oslobodenie od platenia poistného doložil rozhodnutím Sociálnej poisťovne o plnej invalidite. Žalovanému nič nebránilo v tom, aby poistnú udalosť v zmysle osobitných poistných podmienok vyšetril a na základe výsledkov šetrenia vrátil žalobcovi poistné, od úhrady ktorého bol oslobodený. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne o úplnej invalidite neznamená plnú a trvalú invaliditu v zmysle poistných podmienok, tak v tomto smere súd prvej inštancie poukázal na obsah textu osobitných poistných podmienok (čl.1), kde trvalá a úplná invalidita je definovaná ako strata možnosti akejkoľvek pracovnej činnosti, podnikania v dôsledku choroby ako i na obsah textu v poistnom hlásení, kde sa od osoby uplatňujúcej nárok na oslobodenie od platenia poistného vyžaduje predloženie rozhodnutia Sociálnej poisťovne o priznanej invalidite. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne je určujúcim právnym podkladom pre oslobodenie poisteného od platenia poistného. Preto aj v tomto smere tvrdenia žalovaného súd vyhodnotil ako účelové. 1.6. O úroku z omeškania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 517 Občianskeho zákonníka. Žalovaný bol zo strany žalobcu vyzvaný k vráteniu plnenia v lehote do 24.6.2005 avšak bezvýsledne. V dôsledku neplnenia sa dostal do omeškania počnúc dňom 25.6.2005. Priznané úroky zodpovedajú dvojnásobku diskontnej sadzby NBS k prvému dňu omeškania. 1.7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255, § 262 C.s.p. podľa úspechu vo veci. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby odvolací napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne. Vytkol súdu prvej inštancie, že konanie malo inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností; že dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam; a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V úvode svojho odvolania žalovaný poukázal na chybné svoje označenie v záhlaví rozsudku. Súd prvej inštancie sa podľa žalovaného vôbec nevysporiadal so zásadnými a preukázanými tvrdeniami žalovaného o tom, že Osobitné poistné podmienky dostatočne zrozumiteľne stanovovali, že poistený musí poisťovni doložiť dôkazy preukazujúce nárok na oslobodenie od platenia poistného. Túto povinnosť stanovovalo aj tlačivo Poistné hlásenie. Súd prvej inštancie dôvodil, že poistený nemusel nič poisťovni predkladať, stačilo ak podal poisťovni aj prostredníctvom poisťovacieho poradcu vyplnené poistné hlásenie. Prvoinštančný súd sa tiež nevysporiadal so zásadnými tvrdeniami žalovaného o tom, že uznanie invalidity Sociálnou poisťovňou automaticky neznamená, že poistený splnil poistnú podmienku. Pán N. L. vo svojej výpovedi uviedol, že žalobca ho v novembri 2003 kontaktoval a tvrdil, že sa stal trvalo invalidným. Žiadnym spôsobom však nedoručil dôkaz o jeho trvalej invalidite, ani potvrdenie o svojej údajnej práceneschopnosti. Pán N. L. opakovane vyzýval žalobcu na predloženie dôkazov. Žalovaný v spore považoval za zásadné, že žalobca sa neodvolal proti prvému rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu voči žalovanému 2/. Je nesprávny záver súdu prvej inštancie, že neprijatie poistného hlásenia agentúrou W., s ktorou mal sprostredkovateľ poistenia (pôvodne žalovaný 2/) uzavretú vlastnú zmluvu a s ktorým mal žalovaný uzavretú zmluvu o obchodnom zastúpení ako s podnikateľom, je na plnej zodpovednosti žalovaného. V spore bolo preukázané, že agentúra W. odmietla prevziať hlásenie z dôvodu, že žalobca k nemu nepriložil žiadnu lekársku správu a o tejto skutočnosti bol, pôvodne žalovaným 2/ žalobca bezodkladne informovaný. Pokiaľ žalobca žalovanému nedoručil dôkaz o trvalej invalidite, žalovaný nemal povinnosť, a ani nemal na základe čoho žalobcu od platenia poistného oslobodiť. Poukázal pri tom na časť Rozsah poistenia bod 4 Osobitných poistných podmienok, Oslobodenie od platenia poistného, v zmysle ktorých poistiteľ (žalovaný) súhlasil, že oslobodí poisteného od platenia každého poistného (...) akonáhle poistiteľ obdrží písomný dôkaz o tom, že poistený sa stal trvale a úplne invalidný v súlade s definíciou uvedenou nižšie [v texte OPP]. Definícia úplnej a trvalej invalidity je obsiahnutá v čl. 1. Pre účely tohto pripoistenia sa ňou rozumie invalidita spôsobená telesným poškodením alebo chorobou, ktorá úplne znemožňuje poistenému vykonávať akúkoľvek obchodnú činnosť alebo akékoľvek zamestnanie prinášajúce zisk alebo zárobok, a ktorá trvá nepretržite po dobu aspoň šesť mesiacov. Za dôkaz o úplnej a trvalej invalidite žalovaný nepovažoval vyplnené poistné hlásenie bez príloh a zdôraznil, že poistné hlásenie zo dňa 13.11.2003 neobdržal, čo potvrdil aj samotný žalobca. Žalobca nikdy žalovanému nepreukázal, že spĺňal nárok na oslobodenie od platenia poistného. Sociálne poistenie sa podľa žalovaného spravuje zákonom o sociálnom poistení, pričom orgánmi dozoru sú Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a Ministerstvo financií. Iné ako verejné zdravotné a sociálne poistenie sa spravuje zákonom o poisťovníctve a orgánom dozoru je NBS. Žalovaný pri výkone svojej činnosti nie je viazaný zákonom o sociálnom poistení a z tohto dôvodu nie je povinný pridržiavať sa určenia trvalej invalidity zákonom o sociálnom poistení. Záverom svojho odvolania žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnuté dokazovanie obsahom trestného spisu 21T/92/2006, z ktoré by malo vyplývať, že žalobca v roku 2003 a v nasledovných rokoch vykonával podnikateľskú alebo inú činnosť, z ktorej mal zisk alebo iný príjem, čo by preukazovalo, že žalobca nespĺňal podmienky na oslobodenie od platenia poistného v zmysle žalovaného definície trvalej invalidity. 3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného v stanovenej lehote nevyjadril. 4. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 5. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno priznať úspech, pretože súd prvej inštancie náležíte zistil skutkový stav v zmysle § 215 ods. 1 C.s.p., vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i náležitým spôsobom odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). 6. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 C.s.p.), pričom námietky žalovaného nepovažoval za dôvodné. 7. V prvom rade odvolací súd uvádza, že v záhlaví napadnutého rozsudku súd prvej inštancie chybne označil žalovaného ako „MetLife Europe d.a.c., pobočka poisťovne z iného členského štátu, Pribinova 10, 811 09 Bratislava“, čo nie je správne a úplné označenie žalovaného, pričom túto skutočnosť namietal i žalovaný vo svojom odvolaní. Žaloba smerovala voči subjektu žalobcom označenému ako AMSLICO AIG Life poisťovňa a.s., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 20, 811 02 Bratislava, IČO: 31 402 071. Dňa 1.11.2012 sa zmenilo obchodné meno žalovaného na MetLife Amslico poisťovňa, a.s. a dňom 14.5.2015 došlo k cezhraničnému zlúčeniu pôvodného žalovaného so spoločnosťou MetLife Europe Limited so sídlom v Írsku, ktorý si následne zmenil obchodné meno na aktuálne znenie MetLife Europe designated activity company, zapísaná v Írskom Registri Spoločností v Dubline pod č. 415123 a jeho sídlom je Lower Hatch Street, On Hatch 20, Dublin, Írsko,. V Slovenskej republike spoločnosť MetLife Europe designated activity company, ktorá je žalovaným, podniká prostredníctvom svojej organizačnej zložky s aktuálnym názvom MetLife Europe d.a.c., pobočka poisťovne z iného členského štátu, IČO: 47 257 105 a sídlom Pribinova 10, Bratislava. Túto skutočnosť spočívajúcu v zániku pôvodného žalovaného s právnym nástupcom súdu prvej inštancie oznámili v priebehu prvoinštančného konania obe strany sporu, pričom súd prvej inštancie ďalej v súlade s vtedy účinným § 107 ods. 4 O.s.p. konal s právnym nástupcom pôvodného žalovaného. Nakoľko teda v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku došlo k chybe v písaní spočívajúcej v nesprávnom (neúplnom) označení žalovaného v jeho záhlaví, odvolací súd predmetnú chybu opravil v súlade s § 224 C.s.p. v spojení s § 378 ods. 1 C.s.p. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 8. Na potvrdenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dodáva, že v konaní nebolo sporné, že žalobca ako poistník a žalovaný ako poisťovateľ, za účasti poisťovacieho poradcu N. L., uzavreli dňa 22.11.1999 poistnú zmluvu, ktorej predmetom bolo životné poistenie. Pôvodná výška poistného 1 329 798,- Sk ročne bola navýšená na 1 885 719,- Sk (62 561,87 €). Rovnako nebolo sporné, že žalobca a žalovaný uzavreli pripoistenie „Oslobodenie od platenia poistného (W)“. Ďalej z dokazovania vyplynulo, že žalobca vo všetkých veciach týkajúcich sa danej poistky komunikoval primárne s poisťovacím poradcom N. L.. Na poisťovaciu agentúru žalobcu opakovane odkazoval žalovaný v písomnom styku (list zo dňa 22.11.1999, list zo dňa 21.8.2003). Odstúpenie od poistnej zmluvy vykonané žalovaným dňa 19.1.2005 bolo neplatné, ako to vyplýva z právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 11C/9/2007-383 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Co 219/2012-436. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď v tomto smere už nevykonával žiadne dokazovanie. Pre rozhodnutie o uplatnenom nároku tak zostalo vysporiadať s otázkou včasnosti uplatnenia nároku žalobcu na oslobodenie od platenia poistného a otázkou splnenia zmluvne dohodnutých predpokladov na vznik oslobodenia od povinnosti platiť poistné žalobcom. 9. K otázke včasnosti uplatnenia nároku bolo relevantným ustanovenie Osobitných poistných podmienok pre pripoistenie k základnému životnému poisteniu Oslobodenie od platenia poistného, bod 4 posledná veta Rozsahu poistného: Nároku na poistné sa poistiteľ nevzdáva, pokiaľ k podaniu písomnej žiadosti a vzneseniu nároku na oslobodenie od platby poistného došlo po uplynutí 6 mesiacov odo dňa splatnosti tejto splátky poistného. Z predmetného ustanovenia teda vyplýva šesťmesačná prekluzívna zmluvná lehota, ktorá začínala plynúť odo dňa splatnosti splátky poistného (to bolo dojednané ako ročné poistné), v ktorej si poistník musel uplatniť (vzniesť) svoj nárok. Poistné bolo splatné dňa 21.9.2003, čo nebolo medzi stranami sporné, lehota na podanie písomnej žiadosti a vzneseniu nároku na oslobodenie od platby poistného preto uplynula dňa 21.2.2004. Žalobca priložil k žalobe poistné hlásenie na formulári žalovaného zo dňa 13.11.2003, teda v stanovenej lehote, bez toho, aby z neho bolo zrejmé, či priložil aj v tlačive požadované doklady. Z výpovede niekdajšieho žalovaného 2/ N. L. na pojednávaní dňa 7.12.2006 vyplýva, že jeho povinnosťou bolo okrem iného hlásiť poistné udalosti a dokumenty odovzdávať agentúre W., ktorá bola sprostredkovateľom medzi ním a žalovaným. Pracovníčka agentúry p. L. v prípade chybne vyplneného tlačiva alebo chýbajúcich dokladov tlačivo neprebrala, tak bola usmernená žalovaným. Spísanie poistného hlásenia nepoprel. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v konaní nebolo relevantne spochybnené, a to ani výpoveďou p. N. L., nahlásenie poistnej udalosti dňa 13.11.2003, teda v lehote vyplývajúcej z poistných podmienok, a to agentúre žalovaného prostredníctvom p. N. L.. Odmietnutie tohto hlásenia agentúrou W. nemôže byť na ťarchu žalobcu. Je na žalovanom, aby zabezpečil riadne preberanie a postupovanie jemu určených podaní. Súd prvej inštancie správne zhodnotil, že takýto sprostredkovaný spôsob komunikácie bol medzi stranami sporu obvyklý a zaužívaný. Žalovaný sám žalobcovi opakovane oznámil, aby sa obracal na jeho agentúru, s ktorou spolupracoval poistný poradca pán N. L.. Menovanému zase na vedomie doručoval písomnosti určené žalobcovi. Z týchto dôvodov poistné hlásenie zo dňa 13.11.2003 treba považovať za riadne podané a voči žalovanému účinné. 10. Žalovaný sa v tejto súvislosti ďalej bránil tým, že mu žalobca spolu s príslušným tlačivom nedoručil i doklady potrebné na vyšetrenie poistnej udalosti. Zo žiadneho zmluvného ustanovenia však nevyplýva, že by nedoručenie príslušných dokladov už spolu s hlásením poistnej udalosti malo za následok zánik nároku žalobcu na oslobodenie od platenia poistného. Je zrejmé, že získanie určitých dokladov žalovaným je potrebné na to, aby mohol byť žalobcom uplatnený nárok vyšetrený v jeho prospech, avšak nič žalovanému nebránilo žalobcu i dodatočne vyzvať na predloženie daných dokladov. Bod 4 posledná veta časti označenej ako Rozsah poistného „Osobitných poistných podmienok pre pripoistenie k základnému životnému poisteniu, Oslobodenie od platenia poistného“ umožňuje žalovanému nevzdať sa nároku na poistné, pokiaľ v určenej lehote nie je podaná žiadosť, resp. vznesený nárok. V predmetnom ustanovení nie je uvedené, že by v danej lehote museli byť žalovanému doručené i všetky potrebné doklady. Doklad o žalobcovej invalidite bol žalovanému preukázateľne doručený najneskôr spolu s doručením žaloby. Odvolací súd zdôrazňuje, že zmluva stanovovala prekluzívnu 6-mesačnú lehotu len na samotné uplatnenie si nároku poisteným, nie aj na jeho zdokladovanie. Je potrebné oddeľovať samotné uplatnenie nároku, od jeho úplného zdokladovania a jeho vyšetrenia žalovaným. Povinnosť doručiť všetky potrebné doklady spolu s Poistným hlásením nevyplýva ani zo žiadneho právneho predpisu, naopak v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka je poistiteľ povinný bez zbytočného odkladu vykonať šetrenie poistnej udalosti. To znamená, že po tom, ako sa poistiteľ dozvie o poistnej udalosti, musí už z vlastnej iniciatívy vykonávať zisťovanie stavu veci. Hoci je aj poistený pasívny, poisťovateľ má povinnosť ho prinajmenšom vyzvať na predloženie potrebných dokladov. Nie je možné len s odkazom na pasivitu poisteného alebo poistníka nevykonať šetrenie vôbec. 11. Pokiaľ ide o samotnú existenciu nároku žalobcu na oslobodenie od platenia poistného, žalovaný sa bránil tým, že nebolo preukázané, že by stav žalobcu spĺňal žalovaného definíciu „úplnej a trvalej invalidity“. Odvolací súd má predovšetkým za to, že pokiaľ bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok na podklade Sociálnou poisťovňou zistenej invalidity, žalovaný v zásade spĺňal aj podmienky uvedené v čl. 1 bod 1 „Osobitných poistných podmienok pre pripoistenie k základnému životnému poisteniu, Oslobodenie od platenia poistného“. Podľa tohto zmluvného ustanovenia úplnou a trvalou invaliditou pre účely tohto poistenia sa rozumie invalidita spôsobená telesným poškodením alebo chorobou, ktorá úplne znemožňuje poistenému vykonávať akúkoľvek obchodnú činnosť alebo akékoľvek zamestnanie prinášajúce zisk alebo zárobok, a ktorá trvá nepretržite po dobu aspoň 6 mesiacov. V konaní bolo preukázané, že Sociálna poisťovňa svojim rozhodnutím priznala žalobcovi invalidný dôchodok odo dňa 24.5.2003, čo znamená, že žalobca sa považuje za invalidného v zmysle predpisov sociálneho zabezpečenia. Pokiaľ bol žalobca neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie (§ 29 ods. 3 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení) alebo schopný vykonávať sústavné zamestnanie iba za celkom mimoriadnych podmienok (§ 29 ods. 3 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení) možno mať tiež za to, že nebol schopný vykonávať akúkoľvek obchodnú činnosť alebo akékoľvek zamestnanie prinášajúce zisk alebo zárobok. V tomto smere nie je potrebné vykonávať žiadne ďalšie dokazovanie, nakoľko súd v civilnom konaní nie je orgánom oprávneným skúmať invaliditu fyzickej osoby a už vôbec takýmto orgánom nie je žalovaný. Z tohto dôvodu je potom aj bezpredmetné vykonávať dokazovanie o tom, či žalobca v rokoch 2003 a 2004 vykonával podnikateľskú alebo inú činnosť a mal z nej príjem. Aj keby žalobca (aspoň formálne) podnikateľskú činnosť vykonával, na jeho stav invalidity by to automaticky nemalo vplyv. 12. Napriek tomu, že podľa názoru odvolacieho súdu žalobca spĺňa i žalovaným formulovanú definíciu „trvalej a úplne invalidity“, odvolací súd má za to, že svojvoľné narábanie s pojmom invalidita v spotrebiteľských zmluvách nie je prípustné. Je prirodzene pravdivá argumentácia žalovaného, že žalovaný a jeho poisťovacie produkty sa nespravujú predpismi práva sociálneho zabezpečenia, avšak pojem invalidita nepochybne je primárne pojmom práva sociálneho zabezpečenia. Pod jeho významom definovaným predpismi práva sociálneho zabezpečenia je tento pojem tiež široko chápaný medzi priemernými spotrebiteľmi. Žalovaný, a tým viac v spotrebiteľských vzťahoch, nemôže tento pojem vykladať svojvoľne a zužovať jeho obsah pod rámec toho, ako je tento pojem definovaný právom sociálneho zabezpečenia. Užšiu definíciu invalidity je potrebné považovať za nekalú obchodnú praktiku spočívajúcu v klamaní spotrebiteľa formou uvádzania nejasných, resp. dvojzmyselných údajov v zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Pokiaľ je fyzická osoba Sociálnou poisťovňou považovaná za invalidnú a pritom nespĺňa podmienky pre priznanie plnenia z poistnej zmluvy, v takom prípade zjavne nejde o poistenie invalidity, teda jeho názov je v priamom rozpore s jeho skutočným obsahom, čo je azda najtypickejší možný príklad klamania spotrebiteľa. Pre rozpor so zákonom je takáto zúžená definícia invalidity neplatná (§ 39 Občianskeho zákonníka), a preto nezostáva iné, než pojem invalidita pre účely poistnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu vykladať na základe analógie v jeho všeobecne prijímanom zmysle definovanom predpismi práva sociálneho zabezpečenia. 13. Možno teda uzavrieť, že poisťovňa v spotrebiteľských poistných zmluvách nesmie pojem invalidita čo do jeho obsahu zužovať oproti definícií (rozsahu) tohto pojmu vyplývajúcej z predpisov práva sociálneho zabezpečenia. Prípustná je širšia a rovnaká definícia invalidity, nie však užšia. Poisťovňa má možnosť poistiť aj poistné riziko svojim obsahom blízke invalidite, ale nespĺňajúce bezo zbytku jej definíciu vyplývajúcu z predpisov práva sociálneho zabezpečenia, avšak aby sa vyhla klamaniu spotrebiteľa, musí takéto poistné riziko označiť inak, dostatočne rozlišujúco, aby nebola možná jeho zámena so sociálnoprávnym pojmom invalidita. Priemerný spotrebiteľ totiž môže legitímne očakávať, že ak uzavrie poistenie rizika invalidity, poisťovňa mu bude plniť (či už formou poistného plnenia alebo, ako je to v tom prípade, formou vzdania sa nároku na poistné) v prípade, že ho Sociálna poisťovňa uzná invalidným. 14. V konaní bolo teda preukázané, že žalobca splnil podmienky na to, aby bol oslobodený od platenia poistného, ak aj to že svoj nárok si riadne a včas uplatnil. Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým súd žalobe vyhovel ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil vrátane priznaných úrokov z omeškania. 15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keď o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).