Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/74/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107236612 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1107236612.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci žalobkyne: H. W., B.. XX.XX.XXXX, X. P. G., P.Ň., X. U.. XXX/XX/X, zast. RS legal s.r.o., so sídlom v Piešťanoch, M. Waltariho 7, proti žalovanému: MetLife Europe designated activity company so sídlom Lower Hatch Street, On Hatch 20, Dublin, Írsko, konajúcej prostredníctvom pobočky MetLife Europe d.a.c., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom v Bratislave, Pribinova 10, IČO: 47 257 105, zast. Ružička Csekes s.r.o., so sídlom v Bratislave, Vysoká 2/B, o zaplatenie 19.916,35 eur s prísl., na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 12. septembra 2017 č.k. 18C/73/2007-785 v znení opravného uznesenia rovnakého súdu zo dňa 13. novembra 2017 č.k. 18C/73/2007-798 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e . Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1/Súd prvej inštancie rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa (ako právny nástupca pôvodného žalobcu Y. X.) domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni 19.916,35 eur s prísl. titulom poistného plnenia z poistnej udalosti, súčasne rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že tento nárok priznal v rozsahu 100% žalovanému. 2/O trovách konania rozhodol podľa zásady úspechu podľa § 255 ods.1, 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP). 3/Proti tomuto rozsudku v časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov konania podala včas odvolanie žalobkyňa. Súdu prvej inštancie vytýkala, že sa pri zamietnutí žaloby nevyporiadal s kľúčovým právnym problémom predmetnej veci - či je vôbec možné dovolať sa relatívnej neplatnosti poistnej zmluvy, vzhľadom na existenciu špeciálnej právnej úpravy obsiahnutej v ustanoveniach § 798 a 802 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie sa neriadil právnym názorom a pokynmi odvolacieho súdu, rovnako sa neriadil právnym názorom Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave vyjadreného v podaní pod sp. zn. Spr. 2190/2015 z 21. 1. 2016. Napriek tomu, že žalobkyňa v konaní pred súdom prvej inštancie argumentovala právne záväznými názormi či už Ústavného súdu SR alebo Občianskoprávneho kolégia KS v Bratislave, súd prvej inštancie sa touto argumentáciou vôbec nezaoberal. Z uvedených dôvodov považuje odvolateľka rozhodnutie prvoinštančného súdu za arbitrárne, ktoré by v prípade jej odvolania musel odvolací súd zmeniť alebo zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Vzhľadom však na doterajší priebeh, dĺžku konania ako aj možné využitie mimoriadneho opravného prostriedku v budúcnosti sa žalobkyňa rozhodla nepokračovať v konaní, ktoré začal jej nebohý otec ešte v roku 2007. Žalobkyňa pracuje a žije v Rakúsku, má štyri deti, stará sa o rodinu a nie je ochotná a schopná venovať čas súdnemu sporu, ktorého výsledok sa javí ako celkom neistý, hoci sú tu právne názory vyslovené súdnymi inštitúciami, ktoré sú v jej prospech, avšak ako vyplýva z rozsudku, nie sú smerodajné a ani záväzné pre prvoinštančný súd. Žalobkyňa sa preto rozhodla vo veci samej odvolanie nepodať, tento spor ukončiť. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov však považovala za nesprávne a nespravodlivé. Do konania vstúpila ako dedič a právny nástupca po nebohom otcovi. Vzhľadom na úspech nebohého otca vo všetkých právnych veciach týkajúcich sa poistného plnenia z poistných zmlúv, uzavretých jej bratom nebohým X. X. vstupovala do konania s presvedčením, že nárok je oprávnený a uplatnený dôvodne. Domnievala sa, že keď prvoinštančný súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť, mal pri rozhodovaní o trovách konania, vzhľadom na všetky okolnosti tohto sporu postupovať podľa ustanovenia § 257 CSP a výnimočne nemal žalovanému priznať náhradu trov konania, pretože v spore existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré mu takýto postup umožňovali. V prvom rade mal súd vziať do úvahy, že zo strany žalobkyne nešlo o zrejme bezúspešné domáhanie sa práva. Tiež mal vziať do úvahy dĺžku konania a prieťahy v ňom, ktoré žiadnym spôsobom nezavinila žalobkyňa, ani jej právny predchodca. V náleze Ústavného súdu SR zo dňa 24. 5. 2017 tento konštatuje, že práve postupom prvoinštančného súdu došlo k porušeniu jej základného práva napriek tomu, že plynulému postupu nebránila žiadna zákonná prekážka, zbytočné prieťahy vznikli neefektívnym na nesústredením správaním sa okresného súdu, ktorý nesmeroval efektívne k odstráneniu právnej neistoty strany sporu. Žalobkyňa sa nemôže zbaviť dojmu, že práve tieto kritické slová na adresu súdu prvej inštancie mali za následok jeho arbitrárne rozhodnutie v tejto právnej veci. Žalobkyňa je v súčasnosti nezamestnaná, stará sa o štyri deti, z ktorých dve sú maloleté a výživou odkázané na ňu. Majetkové pomery žalobkyne a žalovaného sú diametrálne rozdielne, žalovaný je veľká nadnárodná poisťovacia spoločnosť s rozsiahlymi podnikateľskými aktivitami a nemalými ziskami. Nepriznanie náhrady trov konania žalovanému sa majetkovej sféry žalovaného takmer nedotkne, v opačnom prípade pôjde o výrazný zásah do finančných pomerov v rodine žalobkyne, keď žalobkyňa bude nútená si na úhradu náhrady trov žalovaného vziať pôžičku. 4/Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadril. 5/Odvolací súd prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne dôvodné nie je. 6/Podľa § 255 ods. 1 CSP strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Uvedené zákonné ustanovenie vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok konania (zásadu úspechu), čo znamená, že strana, ktorá mala vo veci plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Táto zásada platí ako v konaní pred prvoinštančným súdom, tak aj v odvolacom konaní, pričom každé štádium konania sa neposudzuje osobitne, ale podľa úspechu vo veci. 7/Za určitú výnimku z tejto zásady možno považovať ustanovenie § 257 CSP, podľa ktorého ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, výnimočne súd náhradu trov konania neprizná. V súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 150 O.s.p. platného a účinného do 30. júna 2016 bola prax všeobecných súdov jednotná v názore, že „aplikácia ustanovenia § 150 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. M Cdo 14/99 z 1. 9. 2000). 8/V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (pozri k tomu napr. aj uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 M Cdo 17/2009, sp. zn. 5 Cdo 67/2010 či sp. zn. 3 M Cdo 46/2012) ustanovenie § 150 O.s.p. (a ani dnes ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku) nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 257 CSP preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Účastníkovi (od 1. júla 2016 strane sporu), ktorý mal vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. 9/K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody (pozri k tomu bližšie napr. T., Y.., Š., Ľ..: Trovy konania v civilnom procese. Bratislava, Slovenská advokátska komora. 1997, s. 95). Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania, ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nálezy Ústavného súdu Českej republiky vo veciach sp. zn. III. ÚS 727/2000 sp. zn. III. ÚS 292/07 či sp. zn. I. ÚS 303/12). 10/Žalobkyňa považovala za dôvod hodný osobitného zreteľa skutočnosť, že je právna nástupkyňa pôvodného žalobcu, z jej strany nešlo o zrejme bezúspešné domáhanie sa práva, konanie nebolo bezprieťahové a na jej strane sú také pomery, ktoré by nepriznanie náhrady trov protistrane odôvodňovali. 11/Podľa § 65 ods. 1 CSP právny nástupca podľa § 63 a 64 prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu. 12/Nová právna úprava explicitne ustanovuje, že právny nástupca fyzickej osoby, s ktorým súd pokračuje v konaní na základe uznesenia vydaného podľa § 63 ods. 2 CSP, alebo právny nástupca právnickej osoby, s ktorým súd pokračuje v konaní na základe uznesenia vydaného podľa § 64 CSP, prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity ich predchodcu, teda ku dňu smrti alebo ku dňu zániku právnickej osoby. Inak povedané, účinky, a to hmotnoprávne aj procesnoprávne, medzi pôvodnými stranami zostávajú aj po nástupe právneho nástupcu do konania zachované a právny nástupca je viazaný všetkými úkonmi, ktoré v konaní urobil jeho procesný predchodca. Trovy konania vzniknuté počas konania predchodcovi patria k trovám konania nástupcu (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 21 Cdo 379/2014). 13/Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že žalobkyňou označené dôvody nemožno považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania protistrane, keď žalobkyňa (hoci aj v postavení právnej nástupkyne pôvodného žalobcu) zotrvala na žalobe a uplatnenom nároku s aktívnym využitím prostriedkov procesného útoku, pričom využitie riadnych i mimoriadnych opravných prostriedkov bolo možné predpokladať i na strane žalovaného. Skutočnosť, že nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. I.ÚS 136/2017 - 28 bolo konštatované, že základné právo žalobkyne na prerokovanie (predmetnej) veci bez zbytočných prieťahov bolo postupom súdu prvej inštancie porušené, nemôže predstavovať okolnosť či dôvod hodný osobitného zreteľa, žalobkyni bolo z tohto titulu už priznané ústavným súdom finančné zadosťučinenie v bode 3. výroku nálezu. Rovnako tak poukazovanie na nemajetnosť žalobkyne resp. potrebu požičania si prostriedkov na úhradu náhrady trov protistrany nie je dôvodné, keď žalobkyňa bola jedinou dedičkou po poručiteľovi Y. X., čistá hodnota dedičstva predstavovala 28.003,70 euro. Súd prvej inštancie preto správne nárok na náhradu trov konania priznal v spore plne úspešnému žalovanému v plnom rozsahu. 14/Odvolaciemu súdu potom neostalo než rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov konania potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP z hľadiska jeho vecnej správnosti. 15/Odvolací súd žalovanému, ktorý v odvolacom konaní dosiahol plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP). 16/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).