Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/182/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110220332 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1110220332.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Kriškovej a sudkýň JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubici Břouškovej v právnej veci žalobcu: BKP, s.r.o., Červeňova 20, 811 03 Bratislava, IČO: 35 798 971, proti žalovanému v 1 rade: Alza.cz a.s., Jankovcova 1522/53, 170 00 Praha 7 - Holešovice, Česká republika, IČO: 27 082 440 a žalovanému v 2 rade: Alza.sk s. r. o., Bottova 6654/7, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 562 939, o zaplatenie 1.023,34 Eur s prísl. a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/129/2010-171 zo dňa 10.01.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/129/2010-171 zo dňa 10.01.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie voči žalovanému v 1. rade v celom rozsahu zastavil, žalobu zamietol a žalovaným nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že návrhom podaným na súd dňa 28.04.2010 žiadal žalobca, aby mu žalovaní spoločne a nerozdielne zaplatili sumu vo výške 1.023,34 Eur s príslušenstvom a trovy konania, z titulu vrátenia poskytnutého plnenia z dôvodu odstúpenia od kúpnej zmluvy, keďže žalovaný v 1. rade nedodržal 30 dňovú zákonnú lehotu na vybavenie reklamácie. 3. Súd prvej inštancie ako prioritné vyhodnotil posúdenie námietok vznesených žalovanými. Žalobca právomoc súdu vo vzťahu k žalovanému v 1. rade odôvodnil ustanoveniami nariadenia Rady ES č. 44/2001. Súd skonštatoval, že ustanovenia nariadenia upravujú práva spotrebiteľa vo vzťahu k právomoci súdu a mal za nesporné, že žalobca nie je spotrebiteľom, nakoľko je právnickou osobou a predmet kúpnej zmluvy - notebook a operačný systém nie je možné vyhodnotiť ako predmet neslúžiaci na výkon podnikateľskej činnosti žalobcu. Z toho dôvodu súd prvej inštancie nemohol posúdiť žalobcu ako spotrebiteľa a poskytnúť mu ochranu v zmysle ustanovení nariadenia. Prehlásenie žalobcu zo dňa 30.01.2008 súd posúdil ako účelové, nakoľko je nesporné, že žalobca uvedené prehlásenie predložil súdu až dňa 21.06.2016 (viac ako 6 rokov po podaní žaloby a po viacnásobných vyjadreniach právneho názoru súdu o tom, že žalobca podľa jeho názoru nie je spotrebiteľom v zmysle v tom čase platnej právnej úpravy). Súd tiež konštatoval, že uvedené prehlásenie žalobcu je v priamom rozpore s vyjadrením žalobcu, že sa pokúsil o uplatnenie odpočtu DPH z uvedenej faktúry a zaradenie notebooku do majetku žalobcu a až po zistení, že si uvedenú faktúru nebude môcť zaradiť do účtovníctva a uplatniť si odpočet DPH, sa rozhodol notebook vrátiť a žiadať vrátenie peňazí. Pre súd bolo nelogické, aby sa žalobca dostavil na daňový úrad za účelom zistenia, či si bude môcť uplatniť odpočet DPH z predmetnej faktúry, ak by v zmysle prehlásenia od počiatku plánoval využívať notebook výhradne pre účely spoločníkov a nezaradiť ho do majetku žalobcu. Súd teda vyhlásenie zo dňa 30.01.2008 vyhodnotil ako účelové, v snahe dodatočne založiť právomoc súdu na prejednanie veci voči žalovanému v 2. rade v zmysle ust. § 87 písm. f) O.s.p. 4. Pasívnu legitimáciu žalovaného 2. rade žalobca odôvodnil tak, že žalovaný v 1. rade je jediným spoločníkom žalovaného v 2. rade a žalovaný v 2. rade je deklarovaným slovenským zastúpením, pobočkou žalovaného v 1. rade. Súd v tejto súvislosti skonštatoval, že žalobca nepreukázal dostatok pasívnej legitimácie žalovaného v 2. rade, nakoľko v konaní sa preukázalo, že zmluvný vzťah - kúpnu zmluvu - žalobca uzatvoril výhradne so žalovaným v 1. rade, a taktiež reklamáciu si uplatnil u žalovaného v 1. rade a žalovaný v 2. rade bol len výdajným miestom tovaru a prijímacím miestom pre reklamáciu. V konaní sa nepreukázalo, že by žalovaný v 2. rade bol nositeľom akýchkoľvek práv a povinností vo vzťahu k žalobcovi. S poukazom na uvedené, mal súd za to, že v konaní sa preukázala dôvodnosť vznesených námietok žalovaných a konštatoval nedostatok právomoci prejednať a rozhodnúť nárok žalobcu voči žalovanému v 1. rade a nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného v 2. rade. Súd mal za to, že žalobca mal svoj nárok uplatniť len a výhradne voči žalovanému v 1. rade na jeho všeobecnom súde v Českej republike. Nakoľko súd nemôže vec postúpiť na súd iného štátu, konanie voči žalovanému v 1. rade zastavil. Voči žalovanému v 2. rade súd konštatoval jeho nedostatok pasívnej legitimácie. 5. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že predložil k príslušnosti súdu vyjadrenia zo dňa 06.04.2016, kde je jasne odôvodnená príslušnosť súdu, k čomu sa súd vôbec nevyjadril, a keďže v dobe podania tohto návrhu bol v platnosti Občiansky súdny poriadok, nemôže súd dôkazy hodnotiť, teda príslušnosť súdu v zmysle C.s.p. Z vyjadrení daňového úradu vyplynulo, že údajne vystavovateľ faktúry č. 510803048 bol registrovaný v Slovenskej republiky, pričom z uvedeného dôvodu považuje žalobca zamietnutie návrhu z dôvodu príslušnosti súdu za neoprávnené. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v 1. rade, podľa ktorého súd riadne odôvodnil rozsudok, splnil procesné podmienky, neznemožnil žiadnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, konanie nemalo žiadnu inú vadu a dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam. Žalovaný v 1. rade navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril aj žalovaný v 2. rade, ktorý je toho názoru, že odvolanie žalobcu je účelové, keďže súd rozhodol po skutkovej a právnej stránke správne. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. 8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s odvolaním žalobcu i s vyjadreniami žalovaných, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie proti rozsudku je dôvodné. 9. Podľa ust. § 470 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. 10. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie dospel k záveru o nedostatku právomoci konať vo vzťahu k žalovanému v 1. rade na tom základe, že žalobca nie je spotrebiteľ a teda nie je daná právomoc súdu podľa vtedy platného § 87 písm. f O.s.p. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade dospel k záveru, že tento nie je pasívne legitimovaný, pretože žalovaný v 2. rade bol len výdajným miestom. Napriek tomu, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že výdajné miesto, t.j. miesto dodania bolo na území SR, dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že nie je daná právomoc slovenského súdu a vo vzťahu k žalovanému v 2. rade k predčasnému záveru, na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, že nie je pasívne legitimovaný. 11. Podľa § 1 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len „ZMPSaP“) účelom tohto zákona je ustanoviť, ktorým právnym poriadkom sa spravujú občianskoprávne, obchodné, rodinné, pracovné a iné podobné vzťahy s medzinárodným prvkom, upraviť právne postavenie cudzincov, ako aj ustanoviť postup slovenských justičných orgánov pri úprave týchto vzťahov a rozhodovanie o nich a tým napomáhať medzinárodnej spolupráci. 12. Podľa § 37 ZMPSaP ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok. 13. Podľa § 37a ods. d) ZMPSaP, právomoc slovenského súdu je daná aj vo veciach ostatných zmlúv (nie pracovných, poistných a spotrebiteľských), ak tovar mal byť alebo bol odovzdaný, služby poskytnuté alebo práce vykonané na území Slovenskej republiky; inak ak miesto plnenia malo byť alebo bolo na území Slovenskej republiky. 14. Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že v § 37 sa popri všeobecnej civilnej právomoci slovenských súdov upravuje tzv. zvláštna právomoc, teda situácia, kedy vo vzťahu k predmetu sporu je spravodlivé, aby ho mohol prejednať slovenský súd, aj keby tu žalovaný nemal svoje bydlisko. Ide o založenie právomoci slovenského súdu vo vzťahu k veciam vyplývajúcim zo záväzkových vzťahov. Ustanovenie § 37 je premietnutím čl. 5 ods. 1 a čl. 8 až 21 nariadenia Brusel I. Právomoc slovenských súdov vo veciach ostatných zmlúv (okrem špecifickej úpravy vo veciach pracovných, poistných a spotrebiteľských zmlúv) je daná, ak tovar mal byť alebo bol odovzdaný, služby poskytnuté alebo práce vykonané na území Slovenskej republiky, inak ak miesto plnenia malo byť alebo bolo na území Slovenskej republiky. Rozhodujúcim pre založenie právomoci slovenského súdu podľa písm. d) cit. ustanovenia je miesto plnenia. Z článku 5 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 vyplýva, že miestom plnenia je pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy mal tovar dodať alebo dodal. 15. Podľa odvolacieho súdu je nesporné, že predmetom sporu je vzťah s medzinárodným prvkom, pričom ide o záväzkový vzťah a miestom dodania bola Slovenská republika. Právomoc je preto potrebné posudzovať podľa citovaného ustanovenia zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Ak teda súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie je daná právomoc slovenského súdu, dospel na základe aplikácie nesprávnych predpisov k nesprávnemu právnemu záveru. S tým súvisí aj nedostatočné zistenie skutkového stavu ohľadne pasívnej legitimácie žalovaného v 2. rade a predčasné rozhodnutie bez vykonania dokazovania o jeho nedostatku. Keďže súd prvej inštancie dospel k záveru, že nemá právomoc konať, nevykonával dokazovanie vo veci samej a iba na základe tvrdení žalovaného v 2. rade dospel k záveru, že nie je v spore pasívne legitimovaný. 16. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa § 391 ods. 1, C.s.p. na ďalšie konanie a rozhodnutie, v ktorom je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. 17. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 3 C.s.p. 18. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).