Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/46/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110224499 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1110224499.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcu: I. I., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XX, K. D., zastúpeným: JUDr. Vladimír Zvara, advokát, so sídlom SNP 1/A, Veľký Krtíš proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o zaplatenie 531 102,70 eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 2.10.2014, č.k. 16C/133/2010-270, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalovanej sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 16 000 000 Sk (531 102,70 eur) titulom zodpovednosti za škodu spôsobenej pri výkone verejnej moci v súvislosti s nezákonným trestným stíhaním a nesprávnym úradným postupom. Žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Ustanoveného zástupcu žalobcu odkázal s uplatnením odmeny za zastupovanie na Centrum právnej pomoci. 2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 4 ods. 1 písm. b), f), l), § 4 ods. 3, § 3 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, 2, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, § 9 ods. 1 a § 27b zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“) účinnom do 31.8.2007 a vecne tým, že u žalobcu bol daný právny nárok na náhradu škody, keď vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že trestné stíhanie, ktoré sa proti žalobcovi viedlo, sa neskončilo právoplatným odsúdením, čo je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Vo vzťahu k tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu vyšetrovateľa vyvodil, že rozhodnutie o vznesení obvinenia nemožno považovať za nesprávny úradný postup a správanie vyšetrovateľa nebolo v podobe nesprávneho úradného postupu preukázané. Vychádzajúc z názoru, že základným predpokladom uplatnenia majetkovej satisfakcie je existencia nemajetkovej ujmy, teda existencia skutočnosti, že došlo k neoprávnenému zásahu a nemajetková ujma už vznikla a preukázanie, že zásah do osobnostných práv mal skutočne tvrdený následok, dospel k záveru, že žalobca svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nijakým spôsobom nepreukázal a ani nenavrhol vykonať dokazovanie na jeho preukázanie. V dôsledku uvedeného potom žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi vznikom ujmy a nezákonným rozhodnutím. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a plne úspešnej žalovanej nepriznal náhradu trov konania s ohľadom na to, že náhradu trov konania si neuplatnila. Právneho zástupcu žalobcu odkázal s uplatnením odmeny za zastupovanie na centrum právnej pomoci podľa § 140 ods. 2, § 149 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) v spojení s § 15 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z.z. (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z.z.) a § 14a a nasl. vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. 3. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. c), d) a f) O.s.p., t.j. súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že k udalosti, o ktorú opiera svoj nárok došlo ku dňu 17.1.2007, keď bolo v trestnom konaní právoplatne rozhodnuté, že bol oslobodený spod obžaloby. Vychádzajúc z prechodných ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. prichádza podľa jeho názoru do úvahy iba retroaktivita v súvislosti so zákonom č. 517/2008 tak, že zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona (nie je mu známe, ktorého zákona, zrejme č. 517/2008 Z.z.) sa spravuje predpismi účinnými do 31.12.2008. Polemizoval o rozpornosti zákona č. 514/2003 Z.z. s Ústavou SR, pretože nastoľuje nerovnosť účastníkov konania pri aplikácii práva a neistotu v zákonný stav, okrem iného aj v určení zodpovednostného subjektu. Ďalej vyjadril názor, že konajúci orgán v mene štátu nesplnil podmienky v súlade s § 21 ods. 1 písm. a) a b) ods. 2 a 3 (každý kto koná za právnickú osobu, štátny orgán, alebo štát, musí svoje oprávnenie preukázať, ak takéto oprávnenie nevyplýva z obchodného registra, alebo iného verejného registra, alebo ak takéto oprávnenie nie je zrejmé súdu z jeho činnosti), s tým, že pokiaľ by mal za štát konať iný orgán, než ten, ktorý je označený účastníkom, je súd povinný sa postarať o odstránenie procesnej vady a poučiť žalobcu o tom, ktorého orgánu sa prejednávaná vec týka. Poukázal na právnu úpravu, týkajúcu sa orgánu, ktorý má konať v mene štátu v sporoch o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá bola naposledy novelizovaná zákonom č. 412/2012 Z.z., ktorý postráda prechodné ustanovenia a táto časť má procesnoprávny charakter. Uviedol, že v tomto smere súd uznal jeho procesný postup a nerešpektoval námietky, ktoré prednášala žalovaná. V ďalšom rozoberal nelogickosť právnej úpravy v otázke definovania škody, na základe ktorej sa podľa § 17 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Konštatoval, že svoj nárok oprel o ust. § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., keďže v jeho prípade došlo k porušeniu práva v dôsledku nezákonného rozhodnutia, pričom ujmu, ktorá mu vznikla, verbálne definoval a označil pri výsluchu dožiadaným súdom. Súhlasil s tým, aby sa prihliadalo aj na osobu, ktorá spôsobila neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti a na mieru jej zavinenia, pričom sankcia nesmie byť neprimerane prísna a vysoká, avšak v prípade ujmy spôsobenej štátom, by mala byť sankcia adekvátna, vyššia, než je to obvyklé a primerané. Uviedol, že od počiatku trestného stíhania vznášal námietky, podával sťažnosti, avšak celá vec sa laxne riešila v jeho neprospech. Vyslovil názor, že v rámci uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy mal jej výšku ustáliť súd. Zdôraznil, že predmetom nezákonného rozhodnutia nie je len vznesenie obvinenia, ale hlavne podanie obžaloby, prejednávanie prípadu pred súdom, kde bol prítomný za účasti svedkov a pred zrakmi zúčastnených osôb sedel na lavici obžalovaných. Odporoval názoru, že by samotné konštatovanie porušenia práva nebolo dostatočným dôvodom na priznanie nemajetkovej ujmy. Nesúhlasil s tvrdením, že právne relevantná je iba taká ujma, ktorej vznik je v príčinnej súvislosti s neoprávneným zásahom, avšak nemožno spravodlivo požadovať, aby poškodená strana faktickým, fyzickým alebo účtovným spôsobom preukazovala výšku nemajetkovej ujmy, nakoľko už samotná skutočnosť, že bol oslobodený spod obžaloby je dostatočné na to, aby súd sám ustaľoval mieru a výšku nemajetkovej ujmy. Namietal tiež záver, že iba v prípade, ak sa dostatočne preukáže reakcia svedčiaca o znížení dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere, môže mu byť priznaná majetková ujma, nakoľko takýto záver nemá oporu v práve a vychádza z pozície ochrany štátu. Tvrdil, že ak súd pochybuje o existencii nemajetkovej ujmy, bol zbavený možnosti preukazovania príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom nemajetkovej ujmy. Za nesprávne považoval aj rozhodnutie o trovách konania, nakoľko podľa jeho názoru nárok na náhradu trov konania mu ostal bez ohľadu na spôsob vybavenia veci. Zároveň žiadal, aby odvolací súd preskúmal výrok, ktorým odkázal jeho právneho zástupcu na uplatnenie odmeny za zastupovanie na Centrum právnej pomoci, nakoľko tento nie je účastníkom sporu a táto záležitosť by sa ho nemala týkať. Poukázal na to, že jeho zástupca je v právnom vzťahu výlučne so súdom, ktorý ho za zástupcu ustanovil, preto jeho nároky by mal uspokojiť súd. Žiadal, aby odvolací súd prihliadol na odmenu určenú vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. za poskytovanie právnej pomoci v takej rozsiahlej veci. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a prikázal súdu prvej inštancie vo veci znovu konať a rozhodnúť. 4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila. 5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku na uloženie povinnosti žalovanej nahradiť žalobcovi nemajetkovú ujmu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). 6. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.), sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.) s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým nároku na náhradu nemajetkovej ujmy nevyhovel a v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam. 7. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné. 8. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 3.5.2010 sa žalobca domáhal voči žalovanej náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným trestným stíhaním a nesprávnym úradným postupom vyšetrovateľa Policajného zboru. Žalobou si žalobca uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 531 102,70 eur. 9. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalobcu rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.). 10. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 11. Podľa § 4 ods. 1 písm. m) zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu orgán príslušný podľa písmen a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý. 12. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného do 31.8.2007 štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. 13. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. 14. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného do 31.8.2007 štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. 15. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného do 31.8.2007 uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. 16. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného do 31.8.2007 v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. 17. Podľa § 27b ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje predpismi účinnými do 31. decembra 2008. 18. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie postupoval správne, keď na daný prípad aplikoval ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z., účinného do 31.8.2007 a skúmal všetky predpoklady zodpovednosti žalovanej za vznik škody. Správne vyvodil splnenie predpokladov na vznik škody, a to nezákonnosť začatia a vedenia trestného stíhania vychádzajúc z judikovaného právneho názoru, v zmysle ktorého zastavenie trestného stíhania z dôvodu, že k trestnému činu nedošlo, má rovnaký význam ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť, aplikovateľný aj na prípad oslobodenia spod obžaloby. Vo vzťahu k ďalšiemu predpokladu zodpovednosti žalovanej za vznik škody, t.j. vznik samotnej škody (ujmy) sa odvolací súd stotožňuje so záverom prvoinštančného súdu o jej nepreukázaní na základe vykonaného dokazovania. I keď na daný prípad nemožno aplikovať v súčasnosti platné a účinné ust. § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorým sa doplnili kritériá pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci, z dikcie § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. (účinného v čase vzniku tvrdenej ujmy) je zrejmé, že výška tejto náhrady sa musí určovať vzhľadom na spôsobenú ujmu. Podľa názoru odvolacieho súdu je preto dôležité v konaní ustáliť, aká ujma (nemajetková) u poškodeného nastala, a to jednak pre posúdenie toho, či samotné konštatovanie porušenia práva je alebo nie je postačujúce a tiež pre potreby ustálenia výšky prípadnej náhrady tejto ujmy v peniazoch. Priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch by potom malo v zásade nastať iba v prípadoch (skutočného) závažného následku na poškodenom so značnou intenzitou zásahu do jeho práv, pričom dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním týchto skutočností je na žalobcovi. Súd prvej inštancie tak správne konštatoval, že žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno a nebolo možné jeho nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vyhovieť. Následne potom správne vyvodil, že v dôsledku nepreukázania vzniku ujmy nie je možné konštatovať ani existenciu príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím (nesprávnym úradným postupom) a ujmou. Vo vzťahu k tvrdenému nesprávnemu postupu vyšetrovateľa odvolací súd odkazuje na odôvodnenie rozsudku prvoinštančného súdu, s ktorým sa stotožňuje. Žalobca v otázke zástupcu žalovanej nevzniesol žiadne odvolacie námietky, odvolací súd iba konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne konal s orgánom, u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, keďže ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci (t.j. aj v pôsobnosti Ministerstva vnútra SR v súvislosti s namietaným nesprávnym úradným postupom vyšetrovateľa). 19. Súd prvej inštancie podrobným spôsobom vysvetlil dôvody, pre ktoré žalobu zamietol, jeho rozhodnutie spĺňa zákonné náležitosti predpísané v § 220 ods. 2 C.s.p., nakoľko sú v ňom uvedené dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil, a z toho vyplývajúci jednoznačný a nepochybný záver o nedôvodnosti žaloby. Odvolací súd poukazuje na to, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia , čo v danom prípade bolo splnené. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces; z tohto pohľadu nemožno považovať napadnuté rozhodnutie za arbitrárne alebo svojvoľné. 20. So zreteľom na uvedené možno uzavrieť, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil. 21. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. 22. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne, v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. účinným v čase rozhodovania, t.j. podľa zásady úspechu v spore. Žalovaná bola v spore plne úspešná, preto jej patrí nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi; z dôvodu, že si ich výslovne neuplatnila, súd prvej inštancie jej náhradu trov konania nepriznal. Odvolací súd poznamenáva, že z odvolacieho dôvodu žalobcu ani nie je zrejmé, aké trovy konania mu mali v súvislosti so súdnym konaním vzniknúť, keď bol jednak oslobodený od súdnych poplatkov a zároveň mu bol súdom ustanovený zástupca z radov advokátov, ktorého odmenu a hotové výdavky za zastupovanie hradí štát. 23. Podľa § 140 ods. 2 O.s.p. účinného v čase ustanovenia zástupcu žalobcovi ak bol účastníkovi ustanovený za zástupcu advokát, platí jeho hotové výdavky a odmenu za zastupovanie štát; ak je to dôvodné, poskytne súd advokátovi na jeho žiadosť primeraný preddavok. 24. Podľa § 149 ods. 2 O.s.p. účinného do 31.12.2011 ak bol účastníkovi súdom ustanovený zástupca alebo ak ide o zastupovanie na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci, pri náhrade trov konania sa postupuje podľa osobitného predpisu. 25. Podľa § 372t O.s.p. (Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2012) neskončené konania, v ktorých súd za zástupcu ustanovil advokáta, sa dokončia podľa doterajších predpisov. 26. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. ak oprávnenej osobe nebola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia, advokátovi prizná centrum odmenu za právne zastupovanie podľa ustanovení osobitného predpisu. To neplatí, ak advokát právo na náhradu trov konania neuplatnil riadne a včas v konaní pred súdom; v takom prípade advokátovi právo na priznanie odmeny centrom nevznikne. 27. V súvislosti s výrokom prvoinštančného rozhodnutia, ktorým zástupcu žalobcu odkázal s uplatnením odmeny za zastupovanie na Centrum právnej pomoci, odvolací súd konštatuje, že postup súdu prvej inštancie bol súladný s vyššie citovanými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku a zákona č. 327/2005 Z.z.. V danom prípade bol žalobcovi ustanovený zástupca z radov advokátov uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 9.9.2010, č.k. 16C/133/2010-17. Novelou Občianskeho súdneho poriadku - zákonom č. 332/2011 Z.z. účinným od 1.1.2012 došlo k zmene v poskytovaní právnej pomoci tak, že účastníka, ktorý požiada o ustanovenie advokáta a u ktorého sú predpoklady, aby bol oslobodený od súdnych poplatkov, súd odkáže na Centrum právnej pomoci. V zmysle prechodného ustanovenia § 372t O.s.p. však neskončené konania, v ktorých súd za zástupcu ustanovil advokáta, sa dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. v zmysle § 149 ods. 2 O.s.p. (účinného do 31.12.2011) v spojení s § 15 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z., v zmysle ktorých odmenu za právne zastupovanie prizná advokátovi Centrum právnej pomoci ak oprávnenej osobe nebola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia, čo je aj daný prípad. 28. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie (vrátane správneho výroku o trovách konania a odkázaní právneho zástupcu žalobcu s uplatnením odmeny na Centrum právnej pomoci) podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil. 29. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal proti neúspešnému žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).