Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/224/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110225099 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1110225099.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: Galéria mesta Bratislavy, so sídlom Františkánske nám. 11, Bratislava, IČO: 00 179 752, zastúpeného advokátom: JUDr. Štefan Detvai, so sídlom Cukrová 14, Bratislava, proti žalovanému: ANTARIO spol. s r. o., so sídlom Františkánske nám. 10, Bratislava, IČO: 43 864 376, zastúpenému: AK Korytár, s.r.o., so sídlom Sladovnícka 13 Trnava, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 20. októbra 2016, č.k. 21C/84/2010-198, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom uložil súd prvej inštancie žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 38.173,10 eura a úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 38.173,10 eura od 06.02.2012 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vychádzal zo zistenia, že Hlavné Mesto SR Bratislava je podľa listu vlastníctva č. XXXX vlastníkom budovy so súp. č. XXX - O. A., postavenej na pozemku - parcela registra "E" č. XX, nachádzajúcich sa v Bratislave, okres Bratislava L., P. N.- O..Č.. Z. O., G..Ú.. Z. O.. Podľa listu vlastníctva č. XXXX vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcej sa v Bratislave, okres Bratislava I, obec N.-O..Č.. Z. O. G.. Ú. Z. O., parcely registra "E" evidované na mape určeného operátu - parcela č. XX je žalovaný. Zriaďovacou listinou zo dňa 31.01.1994 Hlavné mesto SR Bratislava, ktoré je vlastníkom nehnuteľnosti O. A. - stavby postavenej na parcele č. XX, o výmere 1201 m2 zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, G. Ú. N. Z. O., zriadilo žalobcu ako právnickú osobu a zverilo jej majetok, s ktorým má samostatne hospodáriť. Podľa Protokolu o zverení majetku HM SR Bratislavy bola do správy žalobcu bezodplatne zverená aj predmetná nehnuteľnosť, s tým, že so zvereným majetkom sa v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov zverujú i súvisiace majetkové práva a záväzky. V zmysle čl. 3 Protokolu sa pod správou majetku rozumie oprávnenie príspevkovej organizácie majetok držať, užívať, brať z neho úžitky a nakladať s ním v súlade s týmto protokolom. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava I zistil, že predmetom konania, ktoré iniciovala Galéria mesta Bratislavy, IČO: 00 179 752, so sídlom T. D.. XX, XXX XX N. ako žalobca bolo vypratanie nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania, žalovaným ANTARIO spol. s r. o., IČO: 43 864 376, so sídlom Františkánske nám. 10, 811 01 Bratislava. Žalobca návrh odôvodnil tým, že dňa 27.10.2003 uzavrel ako prenajímateľ s právnym predchodcom žalovaného (L.. V. Š.-S.-I.) ako nájomcom Zmluvu o nájme nebytových priestorov, ktorej predmetom bol prenájom časti suterénu v objekte O. A. na T. D.O. XX, N.. Nebytové priestory s celkovou podlahovou plochou 244 m2 žalovaný užíval za účelom prevádzkovania S. S. T.. Zmluva o nájme nebytových priestorov bola uzavretá na dobu určitú od 01.11.2003 do 31.10.2004. Po uplynutí doby nájmu žalobca ponúkol žalovanému možnosť uzavrieť ďalšiu zmluvu o nájme nebytových priestorov na jeden mesiac s možnosťou ďalšieho predĺženia. V priebehu konania došlo opakovane k zmene účastníka konania na strane žalovaného, naposledy uznesením zo dňa 28.9.2009, kedy do konania na strane žalovaného vstúpil ako žalovaný ANTARIO, spol. s.r.o., ktorá spoločnosť nadobudla vlastnícke práva k stavbe na základe Zmluvy o predaji podniku zo dňa 26.06.2008. Žalovaný v rámci svojej obrany v uvedenom konaní namietal, že priestory nachádzajúce sa pod stavbou O. A., ktorých vypratania sa žalobca domáhal sú súčasťou stavby "S. T.Š., ktorej vlastníkom je žalovaný, a preto je ako vlastník týchto priestorov oprávnený pivničné priestory držať a užívať a žalobca nie je oprávnený domáhať sa ich vypratania. Poukazoval na to, že je možno ich využívať výlučne ako súčasť stavby S. T. a podľa povahy stavby S. T., pričom k tejto stavebne zjavne aj patria. Ďalej namietal nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu. Súd v predmetnom konaní vedenom pod sp. zn. 16C/238/2005 po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že námietka žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu je nedôvodná a žalobca bol aktívne legitimovaný na podanie žaloby na vypratanie nehnuteľnosti voči žalovanému. Ďalej mal súd preukázané, že žalovaný nie je vlastníkom predmetných sporných nehnuteľností a predmet vlastníckeho práva žalobcu neoprávnene zadržuje respektíve užíva aj ku dňu rozhodnutia 27.09.2010. Z uvedeného dôvodu súd žalobe vyhovel a uložil povinnosť žalovanému vypratať a žalobcovi odovzdať nebytové priestory vo výmere 249 m2 nachádzajúce sa v suteréne budovy O. A. S. N. na T. D. Č.. XX R. S. G. D. Z. G. pre C. O. Z. N. na U. Č.. XXXX, A.. Č.. XX/X, R. A. V. D. Z. Č.. XXX. Rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 027.09.2010, č.k. 16C/238/2005-264, potvrdil Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 5Co/468/2010 zo dňa 02.08. 2011. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.09.2011 a vykonateľným sa stal dňa 05.10.2011. Z odborného odhadu ceny nehnuteľnosti vypracovaného spoločnosťou REMAX, predloženého žalobcom zistil, že predpokladaná výška nájmu v období 26.06.2008 do 25.05.2010 za tento nebytový priestorov sa pohybovala vo výške 96-120 eur za m2 plochy za rok bez nákladov za energie a správu majetku. Podľa vyjadrenia spoločnosti Business Real, s.r.o., taktiež predloženého žalobcom sa predpokladaná výška nájmu v období 26.06.2008 do 25.05.2010 za tento nebytový priestorov pohybovala vo výške 100 až 130 eur za m2 plochy za rok bez nákladov za energie a správu majetku. Spoločnosť REAL ESTATE GROUP, s.r.o., vo vyjadrení ktoré predložil žalovaný, uviedla, že mesačné trhové nájomné danej časti nehnuteľnosti v rozhodnom období na využitie ako skladové priestory predstavovalo 1 Euro za m2 bez DPH a energií. Napokon poukázal na to, že zo znaleckého posudku znalca Ing. Jozefa Korca č. 52/2015 zistil, že hodnota nájmu za sporné obdobie a plochu 423,95 m2 predstavuje sumu 49.637,17 eura. Takto ustálený skutkový stav veci po právnej stránke posúdil podľa § 451 ods. 1, 2, § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Poukázal na to, že v danom prípade sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia získaného žalovaným plnením bez právneho dôvodu, nakoľko užíval nehnuteľnosti žalobcu bez toho, aby bola medzi nimi uzavretá akákoľvek zmluva, osobitne nájomná zmluva, pričom za užívanie mu neplatí žiadnu odplatu. Predmetná nehnuteľnosť je vo vlastníctve Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, avšak žalobca ju má; spolu so súvisiacimi majetkovými právami; zverenú do správy Protokolom o zverení majetku HM SR Bratislavy do správy príspevkovej organizácii Galéria mesta Bratislavy zo dňa 01.01.1994, z čoho vyplýva, že žalobca je povinný s predmetným majetkom hospodáriť v zmysle Zásad hospodárenia s majetkom Hlavného mesta SR Bratislavy a čl. 38 Štatútu hlavného mesta SR Bratislavy, teda je oprávnený majetok držať, užívať, brať úžitky a nakladať s ním v súlade s protokolom o zverení, Štatútom hlavného mesta SR Bratislavy a osobitnými uzneseniami mestského zastupiteľstva, a zároveň povinný využiť všetky právne prostriedky na ochranu majetku vrátane včasného uplatňovania práv alebo oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi. Na základe uvedeného konštatoval, že žalobca v spore preukázal, že je aktívne legitimovaný a má práva a povinnosti v súvislosti s predmetnými nebytovými priestormi ako vlastník. Zároveň bolo preukázané, že žalovaný priestory špecifikované v žalobe užíval bez právneho dôvodu, keď nájom predmetných priestorov zanikol uplynutím času, na ktorý bol dojednaný a ďalšia nájomná zmluva na prenájom týchto priestorov uzavretá nebola. Užívanie predmetných priestorov žalovaným mal preukázané aj z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 16C/238/2005, kde sa žalovaný bránil dokonca tým, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností a predmetné nehnuteľnosti vypratal až v exekučnom konaní (čo žalovaný nepopieral). Za nedôvodnú preto považoval obranu žalovaného, ktorý namietal, že žalobca nie je v konaní aktívne legitimovaný a predmetné priestory neužíval, ale keď tak, len ich mal v držbe. Samotná skutočnosť, že žalovaný mal predmetné priestory v držbe, teda nimi disponoval a neodovzdal ich žalovanému zakladajú právo žalobcu domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného a povinnosť žalovaného toto bezdôvodné obohatenie žalobcovi vydať. Na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko bezdôvodne sa obohatí aj ten, komu sa neznížili aktíva, hoci by sa inak, pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia, znížili a jeho majetok by sa dôsledkom toho zmenšil. Za neopodstatnenú a účelovú považoval aj obranu žalovaného, že predmetné priestory vydržal, keď v konaní vedenom pod sp. zn. 16C/238/2005 v spojení s konaním vedeným na Krajskom súde V Bratislave pod sp zn. 5Co/468/2010 bolo jednoznačne preukázané, že vlastníkom sporných priestorov je žalobca. Žalovaný v predmetnom konaní opak nepreukázal a rovnako opak nevyplýva ani z listín založených v spise. Poukázal na to, že žalobca v konaní uplatnil nárok z bezdôvodného obohatenia v sume 38.173,10 eura za obdobie 23 mesiacov pred podaním návrhu, t.j. za obdobie 26.06.2008 - 25.05.2010. O plnenie bez právneho dôvodu ide tiež v prípade užívania nebytových priestorov uskladnením hnuteľných vecí bez nájomnej, či inej zmluvy alebo iného titulu oprávňujúceho tieto priestory užívať. Pre vyriešenie otázky, kto v prípade takéhoto plnenia získava majetkovú hodnotu (a kto je teda povinný vydať získané bezdôvodné obohatenie), je rozhodujúce, kto uvedené plnenie prijíma (kto realizuje užívateľské oprávnenia) bez právneho dôvodu, bez poskytovania náhrady za vykonávanie jemu nepatriacich oprávnení a bez toho, aby sa jeho majetok zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom zakladajúcim právo užívať nebytový priestor (uskladniť v ňom napr. hnuteľné veci). Keďže príjemca takéhoto plnenia nie je - vzhľadom na samu povahu plnenia - schopný vrátiť ho, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady (§ 458 ods. 1 Obč. zák.) (porovnaj aj Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 52/2005). V danom prípade bolo nesporné, že v uvedených priestoroch sa nachádzal hnuteľný majetok pochádzajúci z prevádzky vinárne S. T.. Rovnako bolo nesporné, že právny predchodca žalovaného previedol stavbu "S. T." na žalovaného. Prevod vlastníckeho práva bol povolený na základe Zmluvy o predaji časti podniku dňa 26.06.2008. Žalovaný tak predmetnú časť podniku nadobudol v celosti, spolu aj s hnuteľným majetkom patriacim k prevádzke "Vinárne". Je preto právne irelevantné v danej veci, či žalovaný Vináreň prevádzkoval a mal z nej zisk, keď postačuje, že žalovaný mal svoj hnuteľný majetok uskladnený v priestoroch žalobcu bez existencie právneho titulu, ktorá by ho na bezplatné uskladnenie jeho hnuteľného majetku na to oprávňovala. Poukázal na to, že v prípade bezdôvodného obohatenia získaného užívaním nehnuteľností je ten, kto sa bezdôvodne obohatil, povinný vydať bezdôvodné obohatenia vo výške peňažnej sumy, ktorú by bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie veci. Žalovaný užíval predmetné nehnuteľnosti v rozsahu 244 m2, pričom odplata za užívanie predmetných priestorov bola znalcom v rozhodnom období stanovená zaokrúhlene na sumu vo výške 49.600 eur. (nájomné vo výške 112,789 Sk/m2/rok by predstavoval sumu 27.515,12 Sk (243,95 m2 x 112,789 eura). Za obdobie 23 mesiacov užívania predmetných priestorov by preto predstavovala odplata sumu 49.637,17 eura. Nakoľko si však žalobca uplatnil nižšiu sumu, než určil znalec, priznal mu len sumu uplatnenú v žalobe, nakoľko v sporovom konaní je súd viazaný žalobou a nemôže strane v spore priznať viac. Okrem istiny priznal žalobcovi v súlade s ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. aj úroky z omeškania. Žalovaný sa totiž dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy, a to po doručení žaloby dňa 24.06.2010. Nakoľko si však žalobca uplatnil úroky z omeškania až odo dňa 06.02.2012 tieto mu, rovnako viazaný podanou žalobou, priznal až od tohto dňa, vo výške 9% ročne z dlžnej sumy v súlade s § 3 nariadenia 87/1995 Zb. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods. 1 C.s.p. a plne úspešnému žalobcovi priznal nárok náhradu trov konania voči žalovanému, ktorý vo veci úspech, nemal v rozsahu 100 %. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a jeho rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vytkol súdu prvej inštancie, že hoci konštatoval, že pivničné priestory užíva bez právneho dôvodu, keď nájom predmetných priestorov zanikol uplynutím času, na ktorý bol dojednaný a ďalšia nájomná zmluva na prenájom týchto priestorov uzavretá nebola, nedostatočne zaoberal otázkou platnosti zmluvy, z ktorej žalobca vyvodzuje uplatnený nárok. V tejto súvislosti zdôraznil, že žalobca nebol zmluvu oprávnený uzavrieť, nakoľko mu toto oprávnenie, vzhľadom na znenie zriaďovacej listiny, podľa ktorej je základným predmetom činnosti jeho činnosti iba zhromažďovanie, odborné spracovanie, reštaurovanie a ochraňovanie výtvarných umeleckých diel, sprístupňovanie výtvarného umenia verejnosti prostredníctvom stálych expozícií a výstav a zabezpečovanie popularizácie zbierkového fondu výtvarného umenia prostredníctvom publikačnej a kultúrno-osvetovej činnosti, nie však prenechanie majetku mesta Bratislava do užívania (do nájmu) tretím osobám. Ak by žalobca konal v súlade s ustanoveniami Zriaďovacej listiny a Zákona o majetku obcí a pivničné priestory by prenajal napr. na účely zriadenia výstavnej siene obrazov a pod., vznikol by mu nárok na zaplatenie nájomného, avšak vo výrazne nižšej sume, než požaduje. Nájomná zmluva nemôže byť teda dôkazom pre určenie výšky nároku žalobcu. Namietal tiež, že žalobcovi priznaná suma bezdôvodného obohatenia predstavuje výšku nájomného, ktoré je porovnateľné s nájomným určeným v zmluve. Výška nájomného určená zmluvou sa však odvíja v závislosti od účelu nájmu, ktorým bolo využívanie predmetu nájmu na pohostinskú činnosť - vináreň. On však pivničné priestory vôbec nevyužíval na prevádzku vinárne ako jeho právny predchodca, pretože prevádzka vinárne bola zrušená. Nestotožnil sa v tejto súvislosti ani s konštatovaním súdu prvej inštancie, že na základe nadobúdacieho titulu, ktorým bola zmluva o predaji časti podniku, nadobudol predmetnú časť podniku v celosti aj spolu s hnuteľným majetkom patriacim k prevádzke vinárne, keďže zmluva o predaji časti podniku predmetný nehnuteľný majetok nevymedzuje, a teda vlastnícke právo k hnuteľnému majetku zariadenia vinárne, ktorý je uložený v predmetných pivničných priestoroch zmluvou o predaji časti podniku neprešiel na neho, a teda neuskladňuje, a ani neuskladňoval v pivničných priestoroch žiadne hnuteľné veci, ku ktorým má vlastnícke právo Napokon namietal, že pokiaľ ide o výšku priznaného bezdôvodného obohatenia, táto nevyplýva zo žiadneho zmluvného titulu, a súd preto nebol oprávnený priznať bezdôvodné obohatenie určené nájomným uvedeným v zmluve keď zároveň konštatuje, že k uzavretiu ďalšej nájomnej zmluvy nedošlo, a nedošlo ani k faktickému užívaniu pivničných priestorov z jeho strany. Prvoinštančný súd pritom dostatočne nevykonal dôkazy, keď vychádzal z odborného odhadu ceny nehnuteľnosti, ktoré vypracovala realitná kancelária, spoločnosť REMAX, a tiež z posudku realitnej kancelárie Business Real s.r.o. zo dňa 11.08.2014, ako aj zo znaleckého posudku č. 52/2015, avšak neprihliadol na odborný odhad výšky nájomného vyhotovený spoločnosťou REAL ESTATE GROUP, s.r.o., ktorý určoval výšku nájomného za priestory, využívané na iné účely ako pohostinské, a to na skladové priestory v sume 1 Euro za m2 plochy bez energií/rok, napriek tomu, že v priestoroch stavby Veľkí Františkáni pohostinskú činnosť neprevádzkoval a je potrebné rozlišovať medzi faktickou držbou a reálnym užívaním nehnuteľností. Na základe uvedeného zhrnul, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia je neopodstatnený vzhľadom ku skutočnosti, že nie je vlastníkom nehnuteľností v pivničných priestoroch, predmetné priestory nikdy neužíval na prevádzku vinárne ako jeho právny predchodca, čo v súdnom konaní preukázal, pričom súd rozhodol o nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia na základe nesprávne určenej výšky nájomného, keďže vychádzal zo znaleckého posudku a odborných odhadov výšky nájomného za priestory, v ktorých sa prevádzkuje pohostinské zariadenie napriek tomu, že táto skutočnosť v konaní nebola preukázaná. 3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, keď je vo výroku vecne správny, riadne odôvodnený, pričom súd sa v dôvodoch vysporiadal so všetkými vyjadreniami strán prednesenými v konaní. Za nedôvodnú označil námietku žalovaného v odvolaní, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, keď uvedené tvrdenie nemá žiadnu oporu vo vykonaných dôkazoch ani v priebehu konania pretože súd vykonal všetky dôkazy navrhované aj samotným žalovaným. V nadväznosti na námietky žalovaného týkajúce sa nájomnej zmluvy zo dňa 27.10.2003 poukázal na dôvody prvostupňového rozsudku a na doplnenie uviedol, že otázku platnosti nájomnej zmluvy zo dňa 27.10.2003 posúdil aj Okresný súd Bratislava I v konaní sp. zn. 16C 238/2005 a následne v rámci odvolacieho konania aj Krajský súd v Bratislave pod sp. zn. 5Co 468/2010, ktoré o jej platnosti nezapochybovali. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 16C 238/2005 a v ňom nachádzajúceho sa Štatútu hlavného mesta SR Bratislavy jednoznačne vyplýva (čl. 38 ods. 1 písm. b/, c/), že ako mestská rozpočtová organizácia, ktorej boli zverené do hospodárenia majetky hlavného mesta, boli povinní chrániť majetok pred poškodením, zničením, stratou alebo zneužitím a boli povinní používať všetky právne prostriedky na ochranu majetku vrátane včasného uplatňovania svojich práv alebo oprávnených záujmov pred štátnymi orgánmi. Preto tvrdenie, že priestory, ktoré nemohli využívať na galerijnú činnosť, neboli oprávnení prenajať, nemôže obstáť. Navyše, svoje nároky neuplatňuje z nájomnej zmluvy, pretože žalovaný ju odmietol uzavrieť a bez akéhokoľvek právneho titulu užíval cudzí majetok, t.j. majetok hlavného mesta Bratislavy, ktorý mu bol zverený do správy, z čoho mal nedôvodný prospech, pretože za užívania neplatil žiadnu náhradu. Vo vzťahu k výške uplatňovaného nároku zdôraznil, že skutočnosť, že žalovaný údajne pivničné priestory nevyužíval na prevádzku vinárne ako jeho právny predchodca, nemôže mať vplyv na stanovenie výšky uplatňovaného nároku z titulu bezdôvodného obohatenia. Predmetné priestory boli právnymi predchodcami žalovaného využívané na pohostinské - reštauračné služby ako vináreň "S. T.", o čom niet pochybností, pričom aj žalovaný mal uvedené priestory upravené, zariadené a pripravené pre účely prevádzkovania vinárne S. T.. Rovnako zdôraznil, že súd správne pri rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, na aké účely boli uvedené priestory určené a v minulosti aj využívané. V rámci dokazovania boli predložené odborné odhady výšky nájomného za nebytové priestory v lokalite Bratislava - Z.F. O.. Realitná kancelária spoločnosť Remax, ale aj realitná kancelária Business Real s.r.o. nezávisle na sebe dospeli odhadom k výške predpokladaného nájmu v rozmedzí od 96 - 130 eur za m2. Okrem realitných spoločností bol v rámci dokazovania vypracovaný znalecký posudok znalcom, ktorého ustanovil súd. Nezávislý znalec Ing. Jozef Korec vo svojom Znaleckom posudku č. 52/2015 určil výšku nájomného za prenájom nebytových priestorov v Starom Meste a za obdobie, za ktoré uplatňuje nároky s titulu bezdôvodného obohatenia vo výške 49.637,17 eur, teda podstatne viac ako uplatňuje bezdôvodné obohatenie, a teda v žiadnom prípade nemôže ísť z jeho strany o neprimeraný nárok. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je preto správne, vychádza zo správneho vykonaného dokazovania a správneho právneho posúdenia veci. 4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného odvolania podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa § 378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 5. V preskúmavanej veci vykonal súd prvej inštancie všetko dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovaný získal užívaním nebytových priestorov nachádzajúcich sa v suteréne budovy O. A. na T. D. Č.. XX S. N., ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré uvádzal žalovaný na svoju obranu, pričom po vyhodnotení vykonaného dokazovania; vychádzajúc tiež zo skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné; dospel k správnemu skutkovému záveru, že žalovaný predmetné nebytové priestory v období, za ktoré mu vzniklo bezdôvodné obohatenie, t.j. aj po dobu žalovaných 23 mesiacov, užíval, keď ich vypratal až v exekučnom konaní prebiehajúcom na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 27.09.2010, č.k. 16C/238/2005-264, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave rozsudkom sp. zn. 5Co/468/2010 zo dňa 02.08.2011, a to bez toho, aby žalobcovi; ktorý má dané priestory ich vlastníkom Hlavným mestom SR Bratislavou (ako jeho zriaďovateľom) zverené do správy na základe Protokolu o zverení majetku do správy žalobcu zo dňa 01.01.1994, z čoho vyplýva právo a povinnosť žalobcu s predmetným majetkom hospodáriť v zmysle Zásad hospodárenia s majetkom Hlavného mesta SR Bratislavy a čl. 38 Štatútu hlavného mesta SR Bratislavy, teda ho i držať, užívať, brať z neho úžitky a nakladať s ním v súlade s protokolom o zverení a Štatútom hlavného mesta SR Bratislavy; za žalované obdobie uhradil akúkoľvek odplatu. Rovnako však správne súd prvej inštancie skutkovo ustálil, že výška peňažnej sumy, ktorú by bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie veci v danom prípade predstavuje za obdobie žalovaných 23 mesiacov po zaokrúhlení celkovo sumu 49.600 eur. 6. Na základe takto ustáleného skutkového stavu veci; z ktorého v súlade s ust. § 383 C.s.p. vychádzal aj odvolací súd; dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru, že na strane žalovaného vzniklo užívaním predmetných nebytových priestorov bez uhrádzania akejkoľvek odplaty, na úkor žalobcu; ktorému postavenie oprávneného subjektu na vydanie bezdôvodného obohatenia (a tak i vecná legitimácia v tomto spore) vyplýva z obsahu jeho právneho vzťahu k majetku zverenému do správy Hlavným mestom SR Bratislavou, vyplývajúceho z Protokolu o zverení majetku do správy zo dňa 01.01.1994; bezdôvodné obohatenie v zmysle ust. § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, a to vo výške zodpovedajúcej peňažnej sume, ktorú by bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie veci, teda vo výške 49.600 eur. V nadväznosti na uvedené potom správne prvoinštančný súd posúdil podanú žalobu ako dôvodnú, keď žalovaný doposiaľ, napriek tomu, že mu bola žaloba vo veci samej doručená dňa 24.06.2010, žalobcovi získané bezdôvodné obohatenie, ani len v sume uplatnenej v tomto spore, nevydal (nezaplatil). Odvolací súd sa tak v celom rozsahu stotožnil so všetkými skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie; ktoré naviac súd prvej inštancie v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p. jasne a zrozumiteľne vysvetlil v odôvodnení svojho rozsudku; v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.), pričom nepovažuje za potrebné ďalšie závery opakovane uvádzať. 7. Pokiaľ žalovaný v odvolaní súdu prvej inštancie vytýka, že sa nedostatočne zaoberal otázkou platnosti zmluvy, z ktorej žalobca vyvodzuje uplatnený nárok a v tejto súvislosti zdôrazňuje, že žalobca nebol nájomnú zmluvu oprávnený uzavrieť, nakoľko mu toto oprávnenie nevyplýva zo zriaďovacej listiny, odvolací súd uvádza, že otázka platnosti nájomnej zmluvy je v preskúmavanej veci bez právneho významu. Žalobca sa totiž zaplatenia peňažnej sumy 38.173,10 eura s príslušenstvom nedomáha titulom práva na zaplatenie nájomného, avšak ako bezdôvodného obohatenia, na tom skutkovom základe, že žalovaný (ako sám v odvolaní tvrdí) žiadnym právnym titulom, ktorý by ho oprávňoval predmetnú nehnuteľnosť užívať nedisponoval. Táto námietky žalovaného v odvolaní je tak zjavne nedôvodná. 8. Neopodstatnená je tiež argumentácia žalovaného, že nakoľko žalobcovi priznaná suma bezdôvodného obohatenia predstavuje výšku nájomného, ktoré je porovnateľné s nájomným určeným v zmluve, a to sa odvíja od účelu nájmu, nemožno vychádzať z toho, že týmto účelom bolo využívanie predmetu nájmu na pohostinskú činnosť - vináreň, keď on na rozdiel od jeho právneho predchodcu pivničné priestory na prevádzku vinárne vôbec nevyužíval. Znalec Ing. Jozef Korec totiž vo svojom Znaleckom posudku č. 52/2015; z ktorého vychádzal aj súd prvej inštancie; pri ustálení sumy 112,789 Sk/m2/rok vychádzal zo stavu nehnuteľnosti, ako ho zistil riadne vykonanou ohliadkou, pričom okrem toho, že skutočnosť, že predmetné nebytové priestory v súčasnosti nie sú využívané ako vináreň, je v znaleckom posudku zohľadnená, znalec výšku obvyklého nájomného určil ako by išlo o bežné nebytové priestory, ktorých užívanie nie je účelovo viazané na prevádzku vinárne. V neposlednom rade však treba poukázať i na to, že pre ustálenie výšky bezdôvodného obohatenia, nemôže mať zásadný význam skutočnosť, že žalovaný predmetné nebytové priestory nevyužíval na účel, na ktorý boli stavebno- technicky i vybavením uspôsobené a na aký aj pôvodne slúžili. 9. Nedôvodne žalovaný v odvolaní (opätovne) namieta i to, že na základe nadobúdacieho titulu, ktorým bola zmluva o predaji časti podniku, nenadobudol hnuteľný majetok patriaci k prevádzke vinárne, a preto, keď nie je jeho vlastníkom, neuskladňoval v pivničných priestoroch žiadne svoje hnuteľné veci. V tomto smere bolo totiž v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 16C/238/2005 preukázané, že žalovaný predmetné nebytové priestory užíval; a to aj v období, ktoré je predmetom tohto sporu; pričom v tomto smere súd prvej inštancie správne vychádzal z právoplatného rozsudku zo dňa 27.09.2010, č.k. 16C/238/2005-264, z ktorého, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/468/2010 zo dňa 02.08.2011, užívanie daných nehnuteľností nepochybne vyplýva. Za tohto stavu je potom z hľadiska vzniku bezdôvodného obohatenia bez právneho významu, na aký účel žalovaný predmetné nebytové priestory užíval a či boli predmetom zmluvy o predaji časti podniku aj hnuteľné veci tvoriace vybavenie vinárne. 10. Bez právneho významu a nedôvodná je i námietka žalovaného, že pokiaľ ide o výšku priznaného bezdôvodného obohatenia, táto nevyplýva zo žiadneho zmluvného titulu, a súd preto nebol oprávnený priznať bezdôvodné obohatenie určené nájomným uvedeným v zmluve, ktorá nebola uzavretá. Výšku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia totiž súd prvej inštancie neurčil vo výške nájomného dohodnutého v nájomnej zmluve, avšak vo výške ustálenej nezávisle na vôli strán tohto sporu znaleckým posudkom znalca Ing. Jozef Korca v znaleckom posudku č. 52/2015. 11. Napokon, neopodstatnená je tiež argumentácia žalovaného, že výšku bezdôvodného obohatenia súd prvej inštancie ustálil nesprávne, keď neprihliadol na odborný odhad výšky nájomného vyhotovený spoločnosťou REAL ESTATE GROUP, s.r.o., ktorý určoval výšku nájomného za dané priestory v sume 1 euro za m2 plochy. Predmetné odborné vyjadrenie; ako to vyplýva i z odôvodnenia napadnutého rozsudku; totiž prvoinštančný súd riadne zohľadnil, hoci závery z neho vyplývajúce zjavne nepovažoval za relevantné, keď správne; po tom, ako z predložených odborných vyjadrení vyplývali rôzne sumy obvyklého nájomného; za rozhodujúce napokon považoval závery v spore súdom ustanoveného znalca Ing. Jozefa Korca, vyslovené v jeho znaleckom posudku č. 52/2015, ktoré (na rozdiel od odborného odhadu spoločnosti REAL ESTATE GROUP, s.r.o.) korešpondujú s odbornými vyjadreniami realitnej spoločnosti Remax a kancelárie Business Real s.r.o.; a odvolací súd považuje takto určenú výšku bezdôvodného obohatenia; rešpektujúcu závery vyplývajúce v tomto smere z ustálenej judikatúry (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 52/2005); za správnu. 12. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel, ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1,2 C.s.p.). 13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o ich náhrade rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).