Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3CoKR/105/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110243390 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Trandžíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1110243390.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beaty Trandžíkovej a členov senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Paulíny Pacherovej, v právnej veci žalobcu: Z.. Y.T. U., U. Q. XX, XXX XX U., zast.: OK advokátska kancelária s.r.o., Bajkalská 21/A, 821 01 Bratislava (sídlo predtým: Prievozská 4B, 821 09 Bratislava), proti žalovanému: JUDr. Eduard Veterník, Svätoplukova 31, 821 08 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu: Technické Služby - Čistenie, spol. s r.o. v konkurze, Svätoplukova 31, 821 08 Bratislava, IČO: 31 362 061, vedľajší účastník na strane žalovaného: W. F., Q.. XX.XX.XXXX, T. XX, XXX XX U., o určenie právneho dôvodu a výšky popretej pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 3Cbi/71/2010-227 zo dňa 09.01.2017, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 3Cbi/71/2010-227 zo dňa 09.01.2017 potvrdzuje. II. Žalobcovi sa nárok voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním, o určenie právneho dôvodu a výšky popretej pohľadávky určil, že pohľadávka žalobcu voči úpadcovi Technické Služby - Čistenie, spol. s r.o. v konkurze, Svätoplukova 31, 821 08 Bratislava, IČO: 31 362 061, zapísaná do konečného zoznamu pohľadávok v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 4K/21/2010 vo výške 7.675,89 Eur titulom neuhradenej mzdy za mesiac jún 2009, ako aj vo výške 11.395,57 Eur titulom neuhradenej mzdy za mesiac júl 2009, je nesporná čo do právneho dôvodu a výšky. Vo zvyšnej časti určenia právneho dôvodu a výšky pohľadávky titulom odstupného vo výške 16.261,10 Eur žalobu zamietol. Na majetok úpadcu bol uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4K/21/2010 zo dňa 08.07.2010, zverejnené v Obchodnom vestníku č. OV 136B/2010 dňa 16.07.2010, vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Technické Služby - Čistenie, spol. s r.o., Svätoplukova 31, Bratislava, IČO: 31 362 061. Účinky vyhlásenia konkurzu tak v zmysle § 199 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“) nastali dňa 17.07.2010. Za správcu súd ustanovil advokáta JUDr. Jána Benčuru, so sídlom Záhradnícka ul. 41, Bratislava. 2. Súhrnnou prihláškou pohľadávok zo dňa 17.08.2010 si žalobca uplatnil u správcu nezabezpečené pohľadávky vo výške 7.675,89 Eur titulom neuhradenej mzdy za mesiac jún 2009, ako aj titulom neuhradenej mzdy za mesiac júl 2009 vo výške 11.395,57 Eur a vo výške 16.261,10 Eur titulom nároku na odstupné pri skončení pracovného pomeru. 3. Z konečného zoznamu pohľadávok mal okresný súd zrejmé, že správca v zákonnej lehote na podnet veriteľa Z.. W. F., v postavení vedľajšieho účastníka (intervenient), poprel pohľadávky žalobcu, dôvodom popretia bola skutočnosť, že úpadca v predloženej účtovnej evidencii, ako aj zozname záväzkov, neeviduje pohľadávku a z Pracovnej zmluvy zo dňa 20.12.2002 je mzda dojednaná vo výške 348,54 Eur, nie je známa zmena pracovnej zmluvy, resp. dojednania o odmene a nie je zrejmé, kto veriteľovi schválil uplatnenú prémiu 5.000,- Eur. Pohľadávku vo výške 16.261,10 Eur (odstupné) správca poprel z dôvodu, že úpadca neeviduje danú pohľadávku. Z Pracovnej zmluvy zo dňa 20.12.2002 je mzda dojednaná vo výške 348,54 Eur, nie je známa zmena pracovnej zmluvy, resp. dojednania o odmene, nie je doložený právny nárok vzniku na odstupné. 4. Súd prvej inštancie po zistení skutkového stavu preskúmaním listinných dokladov, ako aj z výpovede svedkov, posúdil nárok žalobcu podľa § 28 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom a účinnom do 31.08.2010 (ďalej len „ZKR“): Veriteľ, ktorého pohľadávka voči úpadcovi vznikla pred vyhlásením konkurzu, má v konkurze právo, aby jeho pohľadávka bola za podmienok ustanovených týmto zákonom, uspokojená rozvrhom z výťažku zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu. Toto právo musí byť v konkurze riadne a včas uplatnené prihláškou, inak pohľadávku nemožno v konkurze uspokojiť a na práva z nej sa v konkurze neprihliada; to platí rovnako aj pre budúce pohľadávky, ktoré sa uplatňujú prihláškou. 5. Podľa § 28 ods. 5 ZKR (v platnom znení): Prihlášku spolu s prílohami podáva veriteľ v dvoch rovnopisoch správcovi na adresu jeho kancelárie a v jednom rovnopise na súd. Prihláška musí byť doručená správcovi aj súdu do 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Na prihlášku doručenú po lehote alebo doručenú v lehote len správcovi alebo len súdu sa v konkurze neprihliada. Podľa § 32 ods. 1 ZKR: Každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu a zoznamom záväzkov úpadcu. Správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Podľa § 32 ods. 3 ZKR: Ak správca pri skúmaní prihlásenej pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná, je povinný prihlásenú pohľadávku v spornom rozsahu poprieť. Podľa § 32 ods. 4 ZKR: Prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok. Ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Ak správca poprie pohľadávku čo do poradia, v zozname pohľadávok uvedie aj uznané poradie prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou počas konkurzu sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej poradia alebo výšky. Podľa § 32 ods. 6 ZKR: Veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou proti správcovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, poradie, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške. Podľa § 32 ods. 7 ZKR: Ak správca poprie pohľadávku na podnet veriteľa a veriteľ popretej pohľadávky podá na súd návrh na jej určenie, veriteľ, ktorý podal podnet, má v konaní o určení pohľadávky postavenie vedľajšieho účastníka konania popri správcovi; postavenie vedľajšieho účastníka konania veriteľovi zanikne zánikom jeho postavenia účastníka konkurzného konania. Ak správca na podnet zabezpečeného veriteľa poprel pohľadávku iného zabezpečeného veriteľa čo do zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva nesprávne, zabezpečený veriteľ, ktorý podal podnet, zodpovedá zabezpečenému veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorá mu nesprávnym popretím jeho zabezpečenej pohľadávky vznikla. 6. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní posúdil včasnosť podania incidenčnej žaloby, ako aj dodržanie zákonnej lehoty na popretie pohľadávok a dospel k záveru, že v danom prípade boli dodržané zákonné lehoty pre podanie incidenčnej žaloby. Posledným dňom lehoty na popieranie pohľadávok bol deň 30.09.2010. 30-dňová lehota na podanie incidenčnej žaloby plynula do 30.10.2010, ale nakoľko bola sobota, lehota na podanie žaloby v zmysle § 57 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (v čase platnosti a účinnosti OSP ) v spojení s § 196 ZKR uplynula dňa 02.11.2010. 7. Čo do dôvodnosti popretia pohľadávok súd prvej inštancie konštatoval, že zo záznamu o popretí pohľadávky vo výške 7.675,89 Eur a pohľadávky vo výške 11.395,57 Eur je zrejmé, že správca poprel pohľadávku žalobcu prihlásenú včas v rozsahu 7.675,89 Eur a v rozsahu 11.395,57 Eur (čo do výšky) bez uvedenia dôvodu. Zároveň pri právnom dôvode pohľadávky je najprv uvedené, že bola zistená dňa 20.09.2010, resp. 29.09.2010 a následne je popretá dňa 29.09.2010 z dôvodu, že úpadca v predloženej účtovnej evidencii, ako aj v zozname záväzkov, neeviduje pohľadávku. Z Pracovnej zmluvy zo dňa 20.12.2002 je mzda dojednaná vo výške 348,54 Eur, nie je známa zmena pracovnej zmluvy, resp. dojednania o odmene a nie je zrejmé, kto veriteľovi schválil uplatnenú prémiu 500,- Eur (správne má byť 5.000,- Eur). Z vytýkacích konaní správcu dane je zrejmé, že úpadca si neplnil svoje daňové povinnosti, za ktoré niesol zodpovednosť aj veriteľ. Súd prvej inštancie mal za to, že s poukazom na § 32 ods. 4 ZKR správca je pri popretí povinný jednoznačne vyjadriť aj dôvod a rozsah popretia pohľadávky, pričom obmedzenie popretia len na určitý dôvod alebo na určitý rozsah znamená právnu fikciu uznania pohľadávky v nepopretom rozsahu. Je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní, preskúmať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie, pričom nedostatok popretia má za následok ich uznanie, a tým aj účasť na uspokojovaní v konkurze. Úlohou incidenčného konania nie je opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu. Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená (teda úplne, alebo v určitej časti, alebo v určitom poradí). 8. Keďže správca pri zisťovaní výšky pohľadávky 7.675,89 Eur a 11.395,57 Eur síce uviedol zistený rozsah 0 Eur, avšak neuviedol právny dôvod popretia výšky (tento sa výslovne viazal iba k právnemu dôvodu prihlásenej pohľadávky), nesplnil tým svoju povinnosť uvedenú v § 32 ods. 4 ZKR. Nie je preto povinnosťou súdu (dokonca ani jeho možnosť) v incidenčnom konaní suplovať povinnosti správcu a preskúmavať celú pohľadávku čo do výšky s poukazom na predložené listinné dôkazy. Súd preskúmava iba dôvody - relevantnosť dôvodov pri popretí pohľadávky a keďže žiaden dôvod pri výške pohľadávky uvedený nebol, považuje sa pohľadávka žalobcu prihlásená vo výške 7.675,89 Eur a 11.395,57 Eur v celom rozsahu čo do výšky za zistenú a nespornú, nakoľko popretie správcom nie je v zmysle § 32 ods. 4 ZKR účinné. Keďže aj neúčinné popretie spôsobuje stav právnej neistoty, ktorý nejde odstrániť inak ako súdnym rozhodnutím v incidenčnom spore, súd prvej inštancie žalobe v časti uplatnenej výšky pohľadávky v celom rozsahu vyhovel. Všetky ďalšie dôvody uvedené žalovaným na pojednávaniach ohľadom spornosti výšky pohľadávky považoval súd za neprípustné rozširovanie popieracích dôvodov, po uplynutí lehoty na popieranie pohľadávok. 9. Súd prvej inštancie posúdil dôvodnosť prihlásených pohľadávok (7.675,89 Eur a 11.395,57 Eur) z dôvodu popretia - úpadca neeviduje pohľadávky žalobcu v účtovnej evidencii a dospel k záveru, že dôvod popretia pohľadávky je potrebné taktiež považovať za neúčinný prejav popretia pohľadávky správcom s poukazom na § 32 ods. 4 ZKR. Označený dôvod nenachádzania sa prihlásenej pohľadávky v účtovníctve a konštatovanie jej spornosti z tohto dôvodu nemôže ísť pri preskúmavaní pohľadávky veriteľa na jeho ťarchu. Správca konkurznej podstaty je osobou odborne spôsobilou na túto funkciu, do ktorej bol ustanovený, bolo preto jeho povinnosťou prihlášku a oprávnenosť pohľadávky skúmať i s poukazom na predložené listinné dôkazy. Evidenciu (neevidenciu) pohľadávky u úpadcu nemožno stotožňovať s jej oprávnenosťou. 10. V konečnom dôsledku sa súd prvej inštancie zaoberal i dôvodnosťou popretia právneho dôvodu pohľadávky žalobcu vo výške 7.675,89 Eur a vo výške 11.395,57 Eur súčasne (pracovná zmluva a jej zmena s dojednanou výškou, schválenie prémie), keďže dôvody popretia boli pri týchto dvoch pohľadávkach rovnaké. Súd prvej inštancie posúdil uplatnené právo žalobcu podľa § 15 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce účinného do 31.08.2009 (v čase neuhradenia miezd) - (ďalej len „ZP“). Prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom. Súd prvej inštancie preskúmal dôvodnosť spornosti pracovnej zmluvy, ako aj schválenie uplatnenej prémie, s poukazom na § 9 ods. 1, 2 ZP, ako aj § 17 ods. 2, § 42 ods. 1, § 54 a § 118, § 129 ods. 3 ZP. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a úpadcom vznikol na základe platne uzatvorenej Pracovnej zmluvy dňa 20.12.2002 pracovný pomer, dohodnutý na dobu neurčitú, ktorý zmluvný vzťah sa skončil jednostranným právnym úkonom žalobcu podľa § 69 ods. 1 písm. b) ZP, okamžitým skončením pracovného pomeru. Svoj jednostranný prejav vôle dal žalobca do sféry dispozície úpadcu ako zamestnávateľa dňa 31.07.2009. Išlo o zrozumiteľný prejav vôle urobený v písomnej forme, kde bolo ako dôvod uvedené, že úpadca ako zamestnávateľ žalobcovi ako zamestnancovi nevyplatil do 15 dní po uplynutí splatnosti mzdu v celom rozsahu za mesiac jún 2009, kedy splatnosť mzdy je stanovená k 10. dňu nasledujúceho mesiaca, teda 10.07.2009. 11. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal z ust. § 118 a nasl. Zákonníka práce, pri označení definície mzdy i s poukazom na Dohovor o ochrane mzdy, podľa ktorého na účel dohovoru "mzda" znamená odmenu alebo zárobok, či sa nazývajú alebo vypočítavajú akokoľvek, ktorú možno vyjadriť peniazmi a ustanoviť po vzájomnej dohode alebo podľa vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré zamestnávateľ má vyplatiť na základe písomnej alebo ústnej pracovnej zmluvy zamestnancovi za prácu, ktorá bola zamestnancom vykonaná. Ide o jedno zo základných práv zamestnanca. Účastníci pracovno-právneho vzťahu si môžu mzdu a jej výšku upraviť dohodou. V neposlednom rade súd prvej inštancie mal preukázané, že z rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 15C/237/2007-156, právoplatného dňa 26.11.2009, vyplýva, že žalobca sa v tomto konaní domohol určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré bolo dané úpadcom žalobcovi dňa 16.08.2007. Z uvedeného je zrejmé, že pracovný pomer žalobcu trval u úpadcu do 31.07.2009, t. j. do konca mesiaca júl 2009, za ktoré mal žalobca nárok na mzdu za vykonanú prácu. Z Pracovnej zmluvy uzavretej so žalobcom dňa 20.12.2002 je dohodnutá výška mzdy 10.500,- Sk (t. j. 348,54 Eur) ako mzdové zaradenie triedy - stupňa 5 + nadstavbová zložka mzdy. Ide o platné dohodnutie základnej zložky mzdy spolu s jej pohyblivou čiastkou, ktorú tvorí nadstavbová zložka mzdy v zmysle § 119 ods. 2 ZP. Z návrhu na pracovné a mzdové zaradenie zo dňa 01.01.2007 je zrejmé, že Z.. R. U. navrhol a schválil žalobcovi výšku základnej mzdy 53.000,- Sk (t. j. 1.759,28 Eur) + nadstavbovú zložku mzdy, ktorej podmienky a priznanie určí riaditeľ spoločnosti. Z návrhu na pracovné a mzdové zaradenie zo dňa 01.05.2008 mal okresný súd zrejmé, že Z.. R. U. navrhol a schválil žalobcovi výšku základnej mzdy 100.000,- Sk (t. j. 3.319,39 Eur) + nadstavbovú zložku mzdy, ktorej podmienky a priznanie určí riaditeľ spoločnosti. Z výpovede žalobcu vyplynulo, že žalobkyňa súhlasila s takýmto mzdovým zaradením, ako i podmienkami určenia nadstavbovej zložky mzdy. S poukazom na uvedené došlo k platnej dohode o zmene pracovnej zmluvy v časti určenia výšky mzdy. Žalovaný síce v priebehu konania namietal, že nedošlo k písomnej zmene pracovnej zmluvy, preto je zmena pracovnej zmluvy neplatná, avšak súd vyhodnotil uvedenú námietku ako nedôvodnú. V pracovnoprávnych vzťahoch platí zásada zmluvnej voľnosti, podľa ktorej možno obsah pracovného pomeru meniť zásadne len dohodou účastníkov. Zákonník práce zakotvuje v § 54 písomnú formu zmeny pracovnej zmluvy, ale jej nedodržanie nespája so sankciou neplatnosti zmeny pracovnej zmluvy (§ 17 ods. 2 Zákonníka práce). K zmene obsahu pracovnej zmluvy v praxi teda môže dôjsť aj ústnou formou, resp. konkludentne. 12. Taktiež súd prvej inštancie z interného listu zo dňa 23.04.2002 mal preukázané, že všetci konatelia spoločnosti vyjadrili svoju vôľu delegovať právo podpisu pracovných zmlúv všetkých zamestnancov kategórie R, ako aj všetkých technicko-hospodárskych zamestnancov, do právomoci Z.. R. U.. Zo zápisnice z valného zhromaždenia úpadcu konaného dňa 09.05.2005 vyplývalo, že všetci konatelia spoločnosti úpadcu schválili uznesenie, ktorým poverili konateľa Z.. R. U. výkonom funkcie riaditeľa spoločnosti, čím ho v súlade s § 15 Obchodného zákonníka splnomocnili na výkon všetkých činností pri prevádzke podniku súvisiacich s výkonom funkcie riaditeľa. Z uvedeného je zrejmé, že v čase schválenia a podpísania návrhu na mzdové zaradenie z 01.01.2007 a 01.05.2008, jednak existovalo poverenie, plná moc udelená štatutárnym orgánom na podpisovanie pracovných zmlúv kategórie R, do ktorej patrila i žalobkyňa a jednak Z.. R. U. bol riaditeľom spoločnosti úpadcu, preto bol v zmysle § 15 Obchodného zákonníka splnomocnený na všetky úkony v súvislosti s riadením úseku RS (do ktorého spadal i žalobca), t. j. na dohodnutie zmeny obsahu uzavretej pracovnej zmluvy. I v prípade, keby svojím konaním prekročil rozsah poverenia (funkcie obchodného riaditeľa), jeho konanie by v súlade s § 15 ods. 2 Obchodného zákonníka zaväzovalo priamo spoločnosť úpadcu. Súd prvej inštancie v odôvodnení vydaného rozhodnutia uviedol, že nemožno odhliadnuť od znenia § 10 ods. 2 Zákonníka práce, kedy i prekročenie oprávnenia štatutárneho orgánu, resp. povereného zamestnanca (ktorým Z.. U. v čase schvaľovania návrhov na mzdové zaradenie bol), zaväzuje úpadcu, a to i v prípade, keby právny úkon urobil ako zamestnanec, ktorý na to nebol oprávnený zo svojej funkcie, resp. ani poverený. V prípade, keby i došlo k prekročeniu právomoci Z.. U. ako zamestnanca pri určovaní nadstavbovej zložky mzdy, má úpadca možnosť domáhať sa náhrady škody voči danej osobe, avšak táto skutočnosť nemôže ísť na ťarchu žalobcu, ktorý vychádzal pri určovaní výšky svojich pohľadávok voči úpadcovi zo zárobkov uvedených vo výplatných páskach. Uvedené platí i o schválenej odmene žalobkyne. Z výpovede Z.. U., Z.. J., žalobkyne, ako i mzdových pracovníčok úpadcu, mal súd prvej inštancie preukázané, že zaužívaná prax bola taká, že Z.. U. schvaľoval nadstavbovú zložku mzdy zamestnancom. Dokonca i konateľ Z.. J. potvrdil, že nielen Z.. U., ale i on sám schvaľoval a podpisoval výšku nadstavbovej zložky mzdy svojim podriadeným zamestnancom. Z pracovnej zmluvy síce nevyplývajú kritéria, za ktorých by mal zamestnanec nárok na nadstavbovú zložku mzdy, ale v tejto súvislosti súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/31/2009, v ktorom sa uvádza: „V sporoch o zaplatenie mzdy (alebo jej časti) je rozhodujúce, či sú splnené predpoklady pre vznik nároku na ňu, vyplývajúce zo mzdového predpisu alebo kolektívnej zmluvy alebo pracovnej, či inej zmluvy.“ Uvedené platí i o nároku na odmenu, nakoľko sa jedná o nenárokovateľnú zložku mzdy, ktorá až rozhodnutím zamestnávateľa o jej priznaní stráca fakultatívnu povahu a zamestnanec sa jej môže domáhať. Z predložených dokladov (mzdového listu za rok 2009, resp. z potvrdenia o príjme za mesiace jún a júl 2009) súd prvej inštancie ustálil, že v danom prípade existovalo rozhodnutie zamestnávateľa o priznaní prémie. Mzdový list je možné považovať za prejav vôle zamestnávateľa, ktorým sa určujú jednotlivé zložky platu, teda aj nenárokovateľná zložka. Zamestnanci pri schválení a určení výšky nenárokovateľnej zložky mzdy nedostávajú žiaden doklad/potvrdenie preukazujúce, že im oprávnený orgán určil prémie a ich výšku, ale táto skutočnosť vyplýva práve a výlučne z výplatnej pásky, ktorú im je zamestnávateľ povinný vystaviť v zmysle Zákonníka práce. Skutočnosť, že zamestnancovi bola priznaná takáto zložka platu, vyplýva z výplatnej pásky. O tom, že prémie v žalobcom tvrdenej výške boli súčasťou mzdy žalobcu za mesiace jún, ako i júl 2009, svedčí aj skutočnosť, že vymeriavacím základom pre odvody za zamestnanca za uvedené mesiace bola hrubá mzda žalobcu vrátane prémií a žalovaný pohľadávku Sociálnej poisťovne vypočítanej z uplatnenej výšky mzdy v konkurznom konaní v celom rozsahu uznal. Vzhľadom na hore uvedené súd prvej inštancie, čo do určenia pravosti prihlásenej pohľadávky vo výške 7.675,89 Eur, ako aj 11.395,57 Eur, z titulu neuhradenej mzdy vyhovel. 13. Čo do priznania nároku vo výške 16.261,10 Eur titulom odstupného pri okamžitom skončení pracovného pomeru, súd prvej inštancie pri posúdení dôvodnosti poukázal na § 69 ods. 4 ZP: Zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov ako aj § 76 ZP. Podľa § 76 Zákonníka práce: Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu alebo dohodou z tých istých dôvodov, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Ak pracovný pomer zamestnanca trval u zamestnávateľa najmenej päť rokov, patrí mu odstupné v sume najmenej trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. 14. V konaní súd prvej inštancie mal preukázané, že pracovný pomer žalobcu bol u úpadcu ukončený na základe okamžitého skončenia pracovného pomeru ku dňu 31.07.2009 v zmysle § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. V danom prípade žalobcovi prislúchal nárok na náhradu mzdy v zmysle § 69 ods. 4 Zákonníka práce v sume priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov. Z prihlášky žalobcu ako veriteľa je zjavné, že si pohľadávku vo výške 16.261,10 Eur uplatnil z právneho dôvodu: nárok na odstupné pri skončení pracovného pomeru. Z koncentračnej zásady incidenčného konania platí, že konkurzný veriteľ sa môže domáhať určenia svojho práva proti správcovi, ktorý pohľadávku poprel, ale len z dôvodu uvedeného v prihláške. To znamená, že v zmysle § 32 ods. 6 ZKR sa veriteľ v žalobe môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške a právny dôvod, výšku pohľadávky, resp. prihlášku, môže meniť len do uplynutia lehoty na prihlásenie pohľadávok. V zmysle uvedeného žalobca nesprávne prihlásil svoju pohľadávku v prihláške titulom právneho dôvodu - odstupné pri skončení pracovného pomeru, nakoľko z predložených dôkazov uvedený právny dôvod vzniku pohľadávky nebol preukázaný, neexistuje, a preto právny dôvod takto prihlásenej pohľadávky nemožno určiť. Žalovaný preto správne poprel pohľadávku vo výške 16.261,10 Eur z dôvodu, že nebol doložený právny nárok vzniku na odstupné, nakoľko žalobcovi vznikol nárok na náhradu mzdy v zmysle § 69 ods. 4 Zákonníka práce. Žalobu v tejto časti III. výrokom rozsudku určenia právneho dôvodu a výšky pohľadávky ako nedôvodnú zamietol. 15. Voči vydanému rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že vydané rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné ako nepreskúmateľné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové prejednanie veci. Uviedol, že po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu Technické Služby - Čistenie, spol. s r.o., si žalobca v zákonnej lehote prihlásil na súde a u správcu nasledujúce pohľadávky: Neuhradená mzda za mesiace: - jún 2009 v celkovej sume 7.675,89 Eur, ako zdaniteľná mzda, - júl 2009 v celkovej sume 11.395,57 Eur, ako zdaniteľná mzda, - odstupné z titulu okamžitého zrušenia pracovného pomeru zamestnancom vo výške 16.261,10 Eur. Takto si žalobca uplatnil 3 pohľadávky v celkovej výške 35.332,56 Eur. Správca v zmysle ustanovenia § 32 ods. 1 ZKR v znení neskorších predpisov, preskúmal prihlásené pohľadávky, ich právny dôvod, vymáhateľnosť, poradie, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom, poradie zabezpečovacieho práva a zistil, že podnet veriteľa W. F. zo dňa 24.09.2009 je dôvodný a prihlásené pohľadávky dňa 29.09.2010 poprel. Popretie dvoch pohľadávok vo výške 7.675,89 Eur a 11.395,57 Eur odôvodnil správca tým, že úpadca v predloženej účtovnej evidencii, ako aj v zozname záväzkov, neeviduje pohľadávky. Z Pracovnej zmluvy zo dňa 20.12.2002 je mzda dojednaná vo výške 348,54 Eur. Nie je známa zmena pracovnej zmluvy, resp. dojednania o odmene a nie je zrejmé, kto veriteľovi schválil uplatnenú prémiu 5.000,- Eur. Z vytýkacích konaní správcu dane je zrejmé, že úpadca si neplnil svoje daňové povinnosti, za ktoré niesol zodpovednosť veriteľ. Popretie pohľadávky vo výške 16.261,10 Eur odôvodnil správca tým, že v predloženej účtovnej evidencii, ako aj v zozname záväzkov, neeviduje pohľadávku. Z Pracovnej zmluvy zo dňa 20.12.2002 je mzda dojednaná vo výške 348,54 Eur, nie je známa zmena pracovnej zmluvy, resp. dojednania o odmene, nie je doložený právny nárok vzniku na odstupné. 16. Žalovaný namietal v podanom odôvodnení, že nie je pravdou, že v zákonnej lehote na popieranie pohľadávok správca poprel všetky uvedené pohľadávky v rozsahu právneho dôvodu vzniku, pričom ako dôvod popretia uviedol nepreukázanie nevyplatenia mzdy, nakoľko ako správca nedisponoval účtovníctvom úpadcu, z ktorého by tieto pohľadávky vyplývali. Poukázal na § 32 ods. 1 ZKR s tým, že správca riadne postupoval pri zisťovaní pohľadávok v zmysle § 32 ods. 1 ZKR. Poukazoval na to, že právny dôvod vzniku zahrňuje aj konkrétnu právnu skutočnosť, na základe ktorej pohľadávka vznikla. Ak správca nezistí existenciu právneho dôvodu prihlásenej pohľadávky, musí ju poprieť. Popretie pohľadávky čo do pravosti umožňuje súdu v spore o určenie pravosti pohľadávky skúmať len základ nároku. Toto súd nevykonal aj napriek tomu, že žalobkyňa nepredložila ani jeden dôkaz, z ktorého sa dá vyvodiť pravosť pohľadávky a jej nárok práve na zdaniteľnú mzdu (R 76/2002, Rozsudok NS ČR sp. zn. 32 Cdo/1726/1998). Oprávnenosť nároku, ktorého sa žalobkyňa žalobou domáhala, preukazovala dôkazmi: spis 4K/21/2010, konečným zoznamom pohľadávok s vyznačením popretých pohľadávok v spise 4K/21/2010. Žalobca pravosť pohľadávky správcovi preukazoval Pracovnou zmluvou zo dňa 20.12.2002 a potvrdením o nevyplatenom príjme zo dňa 31.07.2009 podpísané svedkom Z.. R. U.. Tak, ako to vidieť z priloženého dokladu, ide len o potvrdenie o nevyplatenom príjme, pričom tento doklad mal dopomôcť žalobkyni následne od 01.08.2009 nastúpiť do Technických služieb Bratislava, s.r.o., kde bol taktiež konateľom. Naviac Z.. R. U. podal dňa 20.07.2009 trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre podozrenie z trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 Trestného zákona. Z obsahu trestného oznámenia jednoznačne vyplýva, že úpadca mal dostatok finančných prostriedkov. Žalobca ani k žalobe, ani v priebehu pojednávania, nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by bolo možné jednoznačne určiť existenciu pohľadávky, nárok na vyplatenie zdaniteľnej mzdy v prihlásenej výške. Žalobca ako dôkaz, ktorým preukazoval existenciu pohľadávky vo výške 7.675,89 Eur predložil aj potvrdenie o príjmoch a zrážkach za obdobie jún 2009. Z uvedeného dokladu je zrejmé, že uvedená suma je tzv. zdaniteľná mzda. Na takúto mzdu pracovník nemá nárok. Je to len pomocné číslo potrebné pre výpočet dane. Preto uvedená suma sa ako záväzok úpadcu nemôže nikdy v účtovníctve objaviť ako záväzok. Žalobca ako dôkaz, ktorým preukazuje existenciu pohľadávky vo výške 11.395,57 Eur taktiež predložil aj potvrdenie o príjmoch a zrážkach za obdobie júl 2009 (v prihláške uplatnenú ako zdaniteľnú mzdu). Uvedený dôkaz však svedčí o neoprávnenosti prihlásenej pohľadávky, čo chcel preukázať svedeckou výpoveďou svedkyne P. R., čo súd nepripustil s poukazom, že to už bolo dokazované pri dokazovaní pohľadávky vo výške 7.675,89 Eur. Mal za to, že žalobkyňa v potvrdení o príjmoch a zrážkach dôvodnosť žaloby čo do výšky 11.395,57 Eur za obdobie júl 2009 nepreukázala, nakoľko sa v potvrdení neobjavuje. V odvolaní uviedol, že v tomto doklade sa započítava aj suma 16.261,10 Eur ako odstupné, ktorú samostatnú pohľadávku súd neuznal, pričom neuviedol ako sa s touto sumou vysporiadal pri uznaní pohľadávky čo do výšky 11.395,57 Eur. Uviedol, že súd pochybil, keď uznal pohľadávku vo výške 7.675,89 Eur a vo výške 11.395,57 Eur ako zdaniteľnú mzdu. Zdaniteľná mzda nie je v Zákonníku práce definovaná ako mzda, na ktorú má zamestnanec voči zamestnávateľovi nárok. Podľa zákona o dani z príjmov je to len položka, z ktorej sa vypočítava daň. V podanom odvolaní žalovaný priložil tabuľku s rozpisom mzdových nárokov zamestnancov úpadcu, vrátane žalobkyne, s tým, že pri posúdení nároku priznaného súdom, by museli označení zamestnanci doplatiť zamestnávateľovi mínusové čiastky. Trval na závere, že zdaniteľná mzda je nenárokovateľná položka, pričom mal za to, že žalobkyňa v žalobe zavádza a uplatnený nárok jej neprislúcha (viď vypracovaná tabuľka rastu miezd za rok 2006 až 2009). V páske za mesiac júl 2009 je aj odstupné vo výške 16.261,10 Eur. Z uvedeného je vidieť, že v roku 2006 a 2007 mala žalobkyňa vyplácané prémie štvrťročne na základe prémiových prísľubov, ktoré boli vyhodnotené ako splnené. Od januára 2008 do júna 2009 jej boli riaditeľom Z.. R. U. vyplácané prémie každý mesiac bez prémiových prísľubov, vyhodnotenia splnenia úloh a bez schválenia štatutárnym orgánom. Z uvedeného je zrejmé, že výška mzdy žalobkyne (tvrdí, že bola obvyklá a súd si to aj osvojil) sa nezakladá na pravde. 17. V účtovníctve sa nachádza aj návrh na pracovné a mzdové (platové) zaradenie žalobkyne, bez dátumu s účinnosťou od 01.05.2008. Z uvedeného je zrejmé, že ide len o návrh. Tento nebol vyplnený podľa predtlače, nebol schválený a podpísaný štatutárnym orgánom. Bol podpísaný len navrhovateľom. Z uvedeného preto vyplýva, že sa nejedná o záväzný účtovný doklad zakladajúci právo žalobkyne na základnú mzdu vo výške, ktorú si uplatňuje. Žalobkyňa, ako aj svedkovia J. A., Y. X., M. E., Z.. T. J. a Z.. R. U., pokiaľ hovoria o prémiách, nehovoria pravdu. Na to, aby mohlo dôjsť k preplateniu prisľúbených prémií, museli konatelia na vedení podniku vopred odsúhlasiť splnenie jednotlivých úloh daných v konkrétnych prísľuboch. Až po vyhodnotení splnenia, bol daný súhlas na vyplatenie prémií. Poukázal na prémiové ukazovatele za rok 2005, 2006 a 2007. Z priložených dokladov - vyplatenie prémiových prísľubov za roky 2005, 2006, boli prémie aj žalobkyni preplácané na základe odsúhlasenia porady vedenia. Tak ako to vidieť z interného dokladu zo dňa 03.07.2007 svedok Z.. R. U. dal vyplatiť svojej manželke - žalobkyni prémie vo výške 300.000,- Sk, už bez prejednania splnenia ukazovateľov na porade vedenia a schválenia vyplatenia prémií štatutárnym orgánom. Žalobkyňa nepredložila správcovi spolu s prihláškami, ani na pojednávaní súdu prvej inštancie, žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že ňou prihlásené pohľadávky u správcu sú čo do pravosti a výšky nesporné. Vydané rozhodnutie žiadal zrušiť a vrátiť ako nepreskúmateľné. 18. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa a uviedla, že sa v celom rozsahu stotožňuje a považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne, ako aj po právnej stránke, správny. Má však za to, že v podaní žalovaného absentujú odvolacie dôvody v súlade s § 365 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), nakoľko sa z podania žalovaného, ako aj ním uvedených skutkových dôvodov, o ktoré svoje podanie opiera, nedajú tieto dôvody nijako vyvodiť. Uviedla, že odvolanie žalovaný opiera o listiny a informácie, ktoré je nutné považovať za novoty v konaní. Podľa ustanovenia § 366 CSP sú novoty v odvolacom konaní, ktoré neboli uplatnené aj pred súdom prvej inštancie, možné použiť v odvolacom konaní len v zákonom taxatívne uvedených prípadoch. Žalovaný však sa vo svojom podaní absolútne nevysporiadal s otázkou, či v predmetnom prípade môže použiť v rámci odvolacieho konania novoty. Zastáva názor, že na všetky novoty, na ktoré žalovaný vo svojom podaní poukazuje, nie je možné v odvolacom konaní prihliadať. Všetky informácie a údaje, na ktoré poukazuje žalovaný vo svojom podaní, ako aj na ktoré poukazoval v konaní pred súdom prvej inštancie, nijako nesúvisia s predmetom konania a nie sú spôsobilé privodiť akúkoľvek zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Poukázala na rozhodnutie NS SR z 30. januára 2017, sp. zn. 3Obdo/70/2016, ako aj Nález Ústavného súdu SR č. 409/2013 zo dňa 11.09.2014. Z vyššie uvedenej judikatúry tak jednoznačne vyplýva, že meritom predmetného konania môže byť výlučne popierací dôvod správcu tak, ako je vyznačený v konečnom zozname pohľadávok a jeho rozšírenie o akékoľvek nové skutočnosti /alebo dôvody/ je v rámci incidenčného konania neprípustné. Aj napriek tejto skutočnosti žalovaný neustále mení argumentáciu a skutočnosti, pre ktoré je pohľadávka žalobkyne, v rámci prebiehajúceho konkurzu úpadcu, popretá. Takéto konanie správcu však nemôže požívať právnu ochranu zo strany súdu. V tejto súvislosti poukázala na skutočnosť, že súd prvej inštancie vykonal v rámci konania rozsiahle dokazovanie, výsledkom ktorého bolo jednoznačné preukázané, že popieracie dôvody správcu v predmetnom prípade nie sú opodstatnené, a preto rozhodol o určení pohľadávok čo do právneho dôvodu, výšky a poradia. V tomto smere je potrebné považovať konanie pred súdom prvej inštancie, ako aj samotné rozhodnutie, za súladné s platnými právnymi predpismi, judikatúrou a vecne správne. Žalovaný všetky námietky, ktoré sú predmetom obsahu odvolania zo dňa 30.01.2017 už formuloval, resp. prezentoval už pred súdom prvej inštancie a svoju argumentáciu relevantne nerozšíril o žiadne skutočnosti, ktoré nemal možnosť predniesť na súde prvej inštancie. Keďže popretie vymedzuje predmet neskoršieho incidenčného sporu, zastávala názor, že v prípade neúčinného popretia je na mieste vyhovieť incidenčnej žalobe bez ďalšieho skúmania prihlásenej pohľadávky. Ak na veriteľa kladieme pomerne prísne formálne požiadavky na uplatnenie jeho pohľadávky v konkurze, rovnaké požiadavky, pokiaľ ide o kvalitu a zrozumiteľnosť popretia, je možné klásť aj na popierací prejav správcu. Na základe uvedeného žiadala rozsudok potvrdiť ako vecne správny. 19. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“), prejednal vec bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného a vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť a vydané rozhodnutie je vecne správne. 20. Odvolací súd sa plne stotožnil so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, ako aj prijatým záverom súdom prvej inštancie. 21. Podľa § 392 CSP, odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok, inak rozhoduje uznesením. 22. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 23. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 24. Je nesporné, že žalobca si v zákonom stanovenej lehote prihlásil do konkurzného konania troma prihláškami pohľadávky z titulu nevyplatenej mzdy za mesiac jún, júl 2009, ako aj odstupné pri okamžitom skončení pracovného pomeru z titulu nevyplatenej mzdy, spolu vo výške 35.332,56 Eur. Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením sp. zn. 4K/21/2010 dňa 08.07.2010. Súd prvej inštancie posúdil uplatnený nárok veriteľa podľa § 28 ods. 1, 5 zákona č. 7/2005 ZKR v znení platnom a účinnom do 31.08.2010, ako aj v spojení s § 32 ods. 1, 3, 4, 6, 7 ZKR, ako aj § 9 ods. 3, § 10 ods. 1, 2 a § 15, § 47, § 119 ods. 2, ako aj § 131 ods. 1, 4 Zákonníka práce. Z popieracieho prejavu prihlásenej pohľadávky súhrnnou prihláškou uplatnenej vo výške 7.675,89 Eur ako nevyplatená mzda za mesiac jún 2009 zo dňa 29.09.2010 je zrejmé, že správca uviedol ako popierací dôvod: „ ... že úpadca v predloženej účtovnej evidencii, ako aj v zozname záväzkov, neeviduje pohľadávku. Z Pracovnej zmluvy zo dňa 20.12.2002 je mzda dojednaná vo výške 348,54 Eur, nie je známa zmena pracovnej zmluvy, resp. dojednania o odmene a nie je zrejmé, kto veriteľovi schválil uplatnenú prémiu 5.000,- Eur. Z vytýkacích konaní správcu dane je zrejmé, že úpadca si neplnil svoje daňové povinnosti, za ktoré niesol zodpovednosť aj veriteľ.“ Totožný popierací dôvod je uvedený i u prihlásenej pohľadávky vo výške 11.395,57 Eur. Pri uplatnenej pohľadávke vo výške 16. 261,10 Eur prihlásenej ako nárok na odstupné pri skončení pracovného pomeru, správca ako dôvod popretia uvádzal skutočnosť neevidovanie takejto pohľadávky v účtovnej evidencii úpadcu, ako aj z Pracovnej zmluvy zo dňa 20.12.2002 je mzda dojednaná vo výške 348,54 Eur, nie je známa zmena pracovnej zmluvy, resp. dojednania o odmene, nie je doložený právny nárok vzniku na odstupné. 25. Popieranie pohľadávok prihlásených do konkurzného konania upravuje § 32 ZKR s tým, že prieskumom pohľadávok je poverený správca. Prihláška pohľadávky je založená na tvrdení veriteľa, ktoré treba overiť a skontrolovať v rámci zákonného prieskumu. Správca má nielen oprávnenie, ale aj povinnosť skontrolovať každú prihlásenú pohľadávku, pričom veriteľ povinnosť kontroly nemá, ide výlučne o jeho oprávnenie. Záverom tejto kontroly je popretie alebo nepopretie pohľadávky správcom, prípadne veriteľom. Prieskum pohľadávok uplatnených v prihláškach správca vykonáva najmä nasledovným spôsobom: - prihlásenú pohľadávku porovná s účtovníctvom úpadcu, t. j. skontroluje, či pohľadávka prihlásená veriteľom zodpovedá záväzku, ktorý úpadca eviduje v účtovníctve, najmä či je evidovaná ako záväzok v príslušných účtovných knihách, prípadne či v účtovníctve evidovaný záväzok je podložený potrebnou dokumentáciou; - prihlásenú pohľadávku porovná s ďalšou dokumentáciou úpadcu, t. j. skontroluje, či pohľadávka zodpovedá ostatnej dokumentácii, ktorou úpadca disponuje, najmä zmluvám, zápisom, denníkom, odovzdávacím a preberacím protokolom, korešpondencii, mailovej komunikácii a pod.; - prihlásenú pohľadávku porovná so zoznamom záväzkov, ktorý má dlžník povinnosť zostaviť a pripojiť k návrhu na vyhlásenie konkurzu (§ 12 ods. 4), resp. predložiť správcovi (§ 21 ods. 2); - prihlásenú pohľadávku porovná s vyjadreniami úpadcu, najmä prípadnými námietkami, ktoré úpadca uplatnil voči prihláseným pohľadávkam; - prihlásenú pohľadávku porovná s vyjadreniami ďalších osôb, najmä veriteľov, pričom pohľadávku posúdi najmä z hľadiska podaní, ktoré mu doručili; - ohľadom prihlásenej pohľadávky vykoná ďalšie šetrenie, ktorým sa rozumie najmä vyťaženie osôb, ktoré disponujú informáciami potrebnými k zhodnoteniu pohľadávky, a to buď písomným dopytom, prípadne vypočutím a spísaním úradného záznamu a zabezpečenie vlastných právnych a iných analýz hodnotiacich oprávnenosť pohľadávky. Pokiaľ správca pri skúmaní pohľadávky zistí, že táto je sporná, zákon mu ukladá povinnosť ju v spornom rozsahu poprieť. Pohľadávku je správca povinný poprieť iba v spornom rozsahu, t.j. pokiaľ je pohľadávka sporná iba v časti, je povinný ju poprieť iba v spornej časti, a to čo do právneho dôvodu preskúmania výšky, poradia, zabezpečovacieho práva, ako aj vymáhateľnosti. Pokiaľ pohľadávka nie je sporná, správca nie je oprávnený ju poprieť, inak tým poruší svoju základnú povinnosť postupovať pri výkone správcovskej činnosti s odbornou starostlivosťou. Popretie pohľadávky a prieskum jej zistenia musí byť v popieracom prejave riadne zdôvodnený, čo predpokladá účinné popretie pohľadávky ako takej. Je nesporné, že správca úpadcu uviedol ďalšie dôvody, pre ktoré považoval pohľadávky žalobcu za nedôvodné až na pojednávaní dňa 11.12.2015. Rozšíril tak dôvody popretia pohľadávok po uplynutí zákonnej lehoty na popieranie pohľadávok podľa § 32 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z.. 26. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného čo do spornosti nenárokovateľnosti výšky uplatnenej mzdy, vrátane prémií, s tým, že základná zložka mzdy je v pracovnej zmluve dohodnutá v sume nižšej ako priznal súd prvej inštancie. V Pracovnej zmluve zo dňa 20.12.2002 bolo dohodnuté mzdové zaradenie trieda - stupeň 5, 10.500,- Sk (348 ,54 Eur) + nadstavbová zložka mzdy. Z návrhu na pracovné a mzdové zaradenie zo dňa 01.01.2007 je zrejmé, že konateľ a riaditeľ úpadcu, v danom čase Z.. R. U., navrhol a schválil žalobkyni výšku základnej mzdy 53.000,- Sk (1.759,28 Eur) plus nadstavbová zložka mzdy, podmienky a priznanie, ktoré určí riaditeľ spoločnosti. Z návrhu zo dňa 01.05.2008 je zrejmé, že riaditeľ spoločnosti s udelenými kompetenciami navrhol a schválil žalobkyni výšku základnej mzdy 100.000,- Sk (3.319,39 Eur) plus nadstavbová zložka mzdy. K uzatvoreniu zmluvy, nakoľko žalobkyňa s týmto návrhom súhlasila, prišlo bez písomnej dohody, čo však Zákonník práce nevylučuje (§17 ods. 2 ZP). 27. Podľa § 9 ods. 1 Zákonníka práce: V pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán; zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba, koná osobne. Namiesto nich môžu robiť právne úkony aj nimi poverení zamestnanci. Iní zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci jeho organizačných útvarov, sú oprávnení ako orgány zamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich funkcií určených organizačnými predpismi. Podľa § 10 ods. 2 Zákonníka práce: Ak štatutárny orgán alebo poverený zamestnanec prekročil právnym úkonom v pracovnoprávnych vzťahoch svoje oprávnenie, nezaväzujú tieto úkony zamestnávateľa, ak zamestnanec vedel alebo musel vedieť, že tento štatutárny orgán alebo poverený zamestnanec svoje oprávnenie prekročil. To isté platí, ak právny úkon urobil zamestnanec zamestnávateľa, ktorý na to nebol oprávnený zo svojej funkcie, ani tým nebol poverený. Podľa § 17 ods. 2 Zákonníka práce: Právny úkon, na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis. Podľa § 18 Zákonníka práce: Zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov je uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu. Podľa § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce: Odo dňa, keď vznikol pracovný pomer zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou. Podľa § 54 Zákonníka práce: Dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne. 28. Pokiaľ ide o schválenie prémií za predmetné obdobie, súd prvej inštancie vychádzal zo svedeckej výpovede p. U., z ktorej malo vyplývať, že zaužívaná prax bola taká, že on schvaľoval nadstavbovú zložku mzdy zamestnancom. V tomto prípade odvolací poukazuje na súdne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/31/2009, v ktorom sa uvádza: „V sporoch o zaplatenie mzdy (alebo jej časti) je rozhodujúce, či sú splnené predpoklady pre vznik nároku na ňu vyplývajúce zo mzdového predpisu alebo kolektívnej zmluvy alebo pracovnej či inej zmluvy. Treba skúmať, či je žalobným návrhom uplatnená zložka mzdy, ktorú je zamestnávateľ povinný zamestnancovi poskytovať (ide vtedy o nárokovú zložku mzdy) alebo zložka mzdy, na ktorú vzniká nárok až na základe osobitného rozhodnutia zamestnávateľa o jej priznaní (v takom prípade ide o nenárokovú zložku mzdy). Pre nenárokovú zložku mzdy je charakteristická jej fakultatívna povaha, ktorú táto zložka stráca až rozhodnutím zamestnávateľa o jej priznaní zamestnancovi. V uvedenom prípade má také rozhodnutie zamestnávateľa konštitutívny účinok. Či zamestnávateľ uvedené rozhodnutie prijme alebo neprijme a aký bude mať prípadné rozhodnutie obsah, záleží v prípade fakultatívnej zložky mzdy výlučne na úvahe zamestnávateľa. V danom prípade ide o nenárokovateľnú zložku mzdy, ktorá až rozhodnutím zamestnávateľa o jej priznaní stráca fakultatívnu povahu a zamestnanec sa jej môže domáhať. Je preto potrebné ustáliť, či v danom prípade existuje rozhodnutie zamestnávateľa o priznaní prémie. Potvrdenie o nevyplatenom príjme žalobcovi je podpísané p. U. ako riaditeľom a konateľom spoločnosti. V tejto písomnosti potvrdil p. U. výšku nevyplateného príjmu žalobkyni, v ktorom boli zohľadnené aj sporné prémie. Podporne na dôvodnosť nárokovateľnosti týchto tvrdení odvolací súd poukazuje i na vyjadrenie Z.. W. Y., konateľa spoločnosti, zo dňa 15.07.2009 (č. l.85 spisu). 29. Podľa § 130 ods. 5 Zákonníka práce, pri vyúčtovaní mzdy je zamestnávateľ povinný zamestnancovi vydať doklad obsahujúci najmä údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním, o stave účtu konta pracovného času, ak je zavedené konto pracovného času, o vykonaných zrážkach zo mzdy a o celkovej cene práce. Doklad podľa prvej vety sa poskytne v písomnej forme, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodnú na jeho poskytovaní elektronickými prostriedkami. Tiež treba podotknúť, že zamestnanec sa mohol odôvodnene domnievať, že z pozície p. U., ako riaditeľa spoločnosti, ktorý rozhodoval o prémiách aj v predchádzajúcich obdobiach, vyplýva oprávnenie prémie schvaľovať. Prekročenie oprávnenia nemôže ísť na ťarchu zamestnanca. Podľa § 15 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa ods. 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť. 30. Čo do zamietnutia žaloby v časti nepriznania nároku na odstupné vo výške 16.261,10 Eur, odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie čo do nárokovateľnosti len do náhrady mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov a nie odstupného ako takého. Podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov. Nakoľko však III. výrok rozsudku napadnutého odvolaním smeruje v prospech žalovaného (žalobca sa voči nemu neodvolal), odvolací súd sa bližšie uvedeným dôvodom odvolania nezaoberal. 31. Vzhľadom na hore uvedené, odvolací súd sa plne stotožnil s prijatým záverom súdu prvej inštancie tak, ako ho podrobne uviedol v napadnutom rozhodnutí odvolaním. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny. 32. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalobcovi odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu žiadne nevznikli. 33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).