Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/938/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110245054 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1110245054.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Michaela Králová a JUDr. Ivana Jahnová v právnej veci žalobkyne: A. D., I.: E. XX, J., zastúpená: JUDr. Igor Ribár, advokátska kancelária, Nám. sv. Michala 11, 920 01 Hlohovec, proti žalovanému: Slovenská republika, v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 21C/210/2010-551, zo dňa 22.09.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh žalobkyne na prerušenie konania z a m i e t a . Rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 21C 210/2010-551 zo dňa 22.9.2014 p o t v r d z u j e . Žalovanému p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobou sa pôvodný žalobca (spoločnosť KC Dierovňa, spol. s r.o.) domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy celkom 1.937.172,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25% ročne od 18.08.2007 do zaplatenia, titulom náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len "zákon č. 514/2003 Z.z."), ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím Okresného súdu Trnava zo dňa 18.08.2007, sp. zn. 15 Nsre 50/2007. 3. Žalobca odôvodil žalobu tým, že dňa 30.07.2007 registrový súd obdržal návrh na zápis zmeny údajov v obchodnom registri pri spoločnosti KC Dierovňa, spol. s.r.o., spočívajúci vo výmaze obchodného mena, sídla a štatutárneho orgánu, v tom čase A. D., a zápise nového obchodného mena, sídla a štatutárneho orgánu, ktorým bol podľa rozhodnutia mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti Dr. U.. K. A.. Registrový súd, i napriek existencii rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.04.2007, sp. zn. 6MObdo 2/05, neodborne, vadne a v rozpore so skutočným stavom vymazal A. D. ako spoločníčku a konateľku spoločnosti z obchodného registra, pričom na základe návrhu zo dňa 16.10.2007 vykonal ďalší zápis v časti spoločníkov spoločnosti, keď zapísal U.. A. Z., U.. A. Z., U.. Y. Z., O.. B. A. W. U.. K. A. ako spoločníkov spoločnosti a základné imanie zvýšil na sumu 9.958,18 eur, všetko podľa údajov v zápisnici z valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa 11.09.2007. Tejto skutočnosti nasvedčuje obsah uznesenia Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 05.09.2008, sp. zn. 32 Exre 261/2007, ktorému bola vec postúpená a ktorý predmetným uznesením zosúladil právny a skutkový stav v obchodnom registri týkajúci sa spoločnosti KC Dierovňa, spol. s.r.o. Z jeho odôvodnenia jednoznačne vyplýva, že v dôsledku prevodu obchodného podielu U.. A. Z. sa A. D. stala spoločníčkou a zároveň konateľkou spoločnosti, keďže U.. Z. sa tejto funkcie vzdal v zmysle § 66 ods. 2 Obchodného zákonníka a dňom 30.03.2000 výkon jeho funkcie zanikol. 4. Žalobca mal vzhľadom na uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 32 Exre 261/2007 zo dňa 05.09.2008, za to, že návrh na zápis zmien údajov do obchodného registra podala neoprávnená osoba, čím došlo nesprávne a v rozpore so skutočným stavom k zápisu zmien v obchodnom registri, v dôsledku ktorých žalobcovi vznikla škoda, keďže spoločnosť obsadili neoprávnené osoby, prevzali jej majetok, stroje, objekty výroby, čo viedlo k zastaveniu výroby a nesplneniu záväzkov voči štátnym orgánom, poisťovniam a tretím osobám. Žalobca registrovému súdu zároveň vytkol, že v konaní o zosúladenie zápisu stavu v obchodnom registri so skutočným stavom nekonal plynulo a bez prieťahov. Titulom náhrady škody sa preto žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.937.172,54 eur, ktorá pozostávala zo súm: 1/ 140.282,14 eur ako škody vzniknutej v období od 18.08.2007 do 31.12.2008 (správne má byť zrejme 31.12.2007 - pozn. súdu), 2/ 214.087,22 eur ako škody vzniknutej v období od 01.01.2008 do 01.09.2008, 3/ 97.158,60 eur ako škody v dôsledku odcudzenia pracovných nástrojov, 4/ 489.827 eur ako ušlého zisku, 5/ 995.817,57 eur za poškodenie obchodného mena spoločnosti KC Dierovňa, spol. s r.o.. 5. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 21C/210/2010-331 zo dňa 11.05.2011 pripustil na návrh pôvodného žalobcu (spoločnosti KC Dierovňa, spol. s r.o.) zámenu účastníka konania tak, že na miesto spoločnosti KC Dierovňa, spol. s r.o. do konania vstúpila A. D. ako žalobca, ktorá preukázala, že na základe Zmluvy o postúpení práv a povinností vyplývajúcich zo súdneho sporu vedeného na Okresnom súde Bratislava I, sp. zn. 21C/210/2010, zo dňa 10.12.2010, nadobudla pohľadávku voči žalovanému. 6. V písomnom podaní zo dňa 24.01.2014 žalobkyňa doplnila, že v dôsledku rozhodnutia obchodného registra zo dňa 18.08.2007, sp. zn. 15Nsre 50/2007, bola vymazaná ako spoločníčka a konateľka spoločnosti KC Dierovňa spol. s r.o. I keď proti tomuto rozhodnutiu podala spoločnosť odvolanie, Krajský súd v Trnave odvolanie uznesením zo dňa 22.10.2007, sp.zn. 21Cob/239/2007 odmietol konštatujúc, že o vykonaní zápisu v obchodnom registri vydá registrový súd len potvrdenie s informatívnym charakterom, ktoré nemožno považovať za rozhodnutie a napadnúť ho odvolaním. Žalobkyňa mala za to, že rozhodnutie Okresného súdu Trnava zo dňa 18.08.2007, sp. zn. 15Nsre 50/2007, treba považovať za nezákonné rozhodnutie, a pre prípad, že by tomu tak nebolo, ho kvalifikovala ako nesprávny úradný postup. Poukázala pritom na uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 22.10.2007, sp. zn. 21Cob/239/2007, ktorý nad rámec odvolania vyjadril i právny názor, že Ing. Milan Podhradský zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa 22.05.2001 previedol svoj obchodný podiel v spoločnosti KC Dierovňa, spol. s.r.o. na A. D. W. funkcie konateľa sa vzdal podaním zo dňa 13.03.2000, pričom podľa poznatkov súdu nenastali také právne skutočnosti, ktoré by výkon funkcie menovaným opätovne založili. Odvolací súd uviedol, že súd prvého stupňa teda zrejme nedôsledne skúmal, či návrh na zápis zmeny údajov v obchodnom registri podala oprávnená osoba, ktorou osobou jednoznačne nebola osoba U.. K. A., menovaná do funkcie konateľa rozhodnutím U.. A. Z.. Žalobkyňa nadväzne na to podala na Okresnom súde Trnava podnet na začatie konania o zosúladenie stavu týkajúceho sa spoločnosti KC Dierovňa, spol., s.r.o. v obchodnom registri, o ktorom po postúpení spisu rozhodol Okresný súd Bratislava I až uznesením zo dňa 05.09.2008, sp. zn. 32Exre 261/2007. Podľa neho jediným štatutárnym orgánom spoločnosti bola žalobkyňa. Vyjadrila sa tiež k uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.07.2010, sp. zn. 1Obdo/18/2010, ktorým zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 05.09.2008, sp. zn. 32Exre 261/2007, avšak nie z dôvodu jeho vecnej nesprávnosti. Vzhľadom na to, že označeným rozhodnutím zo dňa 05.09.2008 okresný súd zosúladil právny stav so skutočným stavom, jeho zrušenie podľa názoru žalobkyne nemalo vplyv na to, že konateľkou spoločnosti KC Dierovňa spol. s.r.o. bola v čase vydania rozhodnutia Okresného súdu Trnava zo dňa 18.08.2007, sp. zn. 15 Nsre 50/2007, žalobkyňa. 7. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania v rámci skutkového stavu zistil, že v súvislosti s uznesením valného zhromaždenia spoločnosti KC Dierovňa, spol. s.r.o., ktorým valné zhromaždenie vyslovilo súhlas s prevodom obchodného podielu na A. D., Krajský súd v Trnave rozsudkom zo dňa 20.02.2003, č.k. 20Cb/28/2001-102, zamietol návrh navrhovateľa U.. A. Z., ktorým sa voči odporcovi - spoločnosti KC Dierovňa, spol. s.r.o. domáhal určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa 22.05.2001, č. 1/5/2001, ktorým valné zhromaždenie vyslovilo súhlas s prevodom jeho obchodného podielu na A. D. za kúpnu cenu 99.581,76 eur (3.000.000,-Sk), keď nemal za preukázanú existenciu formálnych nedostatkov zvolania valného zhromaždenia, ani porušenie zákona, stanov alebo spoločenskej zmluvy spoločnosti, ktoré by obmedzilo práva spoločníka. 8. Na odvolanie Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 03.09.2003, sp. zn. 2Obo 127/2003, zmenil predmetný rozsudok Krajského súdu v Trnave tak, že určil, že uznesenie valného zhromaždenia spoločnosti KC Dierovňa, s.r.o. č. 1/5/2001 zo dňa 22.05.2001 je neplatné. Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel odvolací súd k záveru o nesplnení formálnych predpokladov na zvolanie valného zhromaždenia spoločnosti. 9. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací rozsudkom zo dňa 29.09.2004, sp. zn. Obdo V 88/2003, zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že nik z účastníkov valného zhromaždenia nenamietal formálne vady týkajúce sa jeho zvolania a konania, i v situácii keby toto nebolo zvolané spôsobom stanoveným v § 129 ods. 1 Obchodného zákonníka. 10. Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 18.05.2005, sp. zn. 2Obo 284/2004, opäť zmenil rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 20.02.2003 tak, že určil neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa 22.05.2001, č. 1/5/2001. Vykonaným dokazovaním odvolací súd dospel k záveru, že hlasovanie o prevode obchodného podielu na A. D. prebehlo v rozpore s § 127 ods. 4 Obchodného zákonníka, keď obchodný podiel zomretého spoločníka sa stal voľným obchodným podielom a A.X. D. ako pozostalá manželka sa stala dedičkou vyrovnacieho podielu, preto navrhovateľ mohol na valnom zhromaždení hlasovať len s počtom bodov 50%; na rozhodnutie o udelení súhlasu na prevod obchodného podielu na tretiu osobu, ktorého dôsledkom bola zmena obsahu spoločenskej zmluvy, však bol potrebný súhlas všetkých spoločníkov. 11. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací rozsudkom zo dňa 24.11.2006, sp. zn. 1Obdo V 76/2005, zrušil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Mal za to, že navrhovateľ bol jediným spoločníkom spoločnosti, ktorý sám a bez obmedzenia vykonával všetky práva a povinnosti spoločníka, vrátane pôsobnosti valného zhromaždenia. Keďže pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia nedochádzalo k hlasovaniu, nemalo význam uvažovať o počte hlasov, ktoré mu patrili. Predmetom udelenia súhlasu valného zhromaždenia bol súhlas s prevodom obchodného podielu patriaceho navrhovateľovi, a nie voľného obchodného podielu. 12. Riadiac sa právnym názorom súdu vyššieho stupňa Najvyšší súd Slovenskej republiky následne rozsudkom zo dňa 03.10.2007, sp. zn. 2Obo/25/2007, potvrdil ako vecne správny rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 20.02.2002, č.k. 20Cb/28/2001-102, a návrh na vstup A. D. ako vedľajšej účastníčky do konania na strane odporcu a návrh na prerušenie odvolacieho konania zamietol. 13. V súvislosti s paralelne prebiehajúcim konaním o určenie neplatnosti zmluvy o prevode obchodeného podielu, Krajský súd v Trnave rozsudkom zo dňa 23.05.2002, č.k. 20Cb/30/2001-152, zamietol návrh navrhovateľa U.. A. Z. smerujúci proti odporkyni A. D., na určenie neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu, uzatvorenej dňa 22.05.2001 medzi navrhovateľom a odporkyňou, ako i dodatku č. 2 k spoločenskej zmluve spoločnosti KC Dierovňa, spol. s.r.o. V zmysle spoločenskej zmluvy nebol potrebný súhlas valného zhromaždenia spoločnosti k prevodu obchodného podielu na odporkyňu, postačoval len súhlas druhého spoločníka, ktorým bol navrhovateľ, a ten ho prejavil tým, že podpísal zmluvu o prevode obchodného podielu a podpísal i dodatok č. 2 spoločenskej zmluvy. 14. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 10.11.2003, sp. zn. 5Obo 209/2002, zmenil rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 23.05.2002 tak, že určil, že zmluva o prevode obchodného podielu uzatvorená dňa 22.05.2001 medzi účastníkmi konania a dodatok č. 2 k spoločenskej zmluve spoločnosti KC Dierovňa, s.r.o. zo dňa 22.05.2001 sú neplatné. Podľa odvolacieho súdu spoločenská zmluva pripúšťala možnosť prechodu obchodného podielu na dediča, ale iba ak išlo o dediča určeného záveťou alebo spoločenskou zmluvou so súhlasom druhého spoločníka; v prípade odporkyne však nešlo o taký prípad, a preto z titulu dedenia na ňu obchodný podiel neprešiel. Vzhľadom na to, že zákon vyžadoval na prevod obchodného podielu vyhlásenie nového spoločníka, že pristupuje k spoločenskej zmluve, a také vyhlásenie nebolo obsiahnuté v zmluve o prevode obchodného podielu zo dňa 22.05.2001, tento nedostatok spôsobil jej neplatnosť pre rozpor s právnym predpisom a nemal za následok zmenu v obchodných podieloch a osobách spoločníkov. 15. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací rozsudkom zo dňa 31.01.2005, sp. zn. 1Obdo V 11/2004, zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dospel k záveru, že odporkyňa nemusela v zmluve o prevode obchodného podielu vyhlásiť, že pristupuje k spoločenskej zmluve, a to vzhľadom na časovú následnosť, keďže zmluva o prevode obchodného podielu bola uzavretá dňa 22.05.2001 a vyhlásenie o pristúpení k spoločenskej zmluve dňa 23.05.2001. 16. Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 18.05.2005, sp. zn. 2Obo 94/2005, opätovne určil za neplatnú zmluvu o prevode obchodného podielu zo dňa 22.05.2001 a dodatok č. 2 k spoločenskej zmluve spoločnosti KC Dierovňa, spol. s.r.o. zo dňa 22.05.2001, keďže zastával právny názor, že vyhlásenie o pristúpení k spoločenskej zmluve malo byť súčasťou samotnej zmluvy o prevode obchodného podielu, a preto bolo urobené v rozpore s právnou úpravou a formálnymi podmienkami stanovenými zákonom pre platnosť zmluvy. 17. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací rozsudkom zo dňa 31.01.2007, sp. zn. 1Obdo V 86/2005, zrušil tak rozsudok odvolacieho súdu zo dňa 18.05.2005, ako aj rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 23.05.2002, č.k. 20Cb 30/2001-152, a vec vrátil Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie, keďže výsledky vykonaného dokazovania nepovažoval za dostatočný podklad pre záver o tom, či navrhovateľ zmluvu o prevode obchodného podielu podpísal dobrovoľne alebo pod nátlakom, ku ktorému záveru dospel súd prvého stupňa. 18. Následne Krajský súd v Trnave rozsudkom zo dňa 09.12.2008, č.k. 20NcCb 4/2007-662, návrh na určenie neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu a dodatku k spoločenskej zmluve č. 2 zamietol. Podľa mienky súdu zmluva o prevode obchodného podielu spĺňala všetky zákonom požadované formálne a obsahové náležitosti, pričom vyhlásenie odporkyne o tom, že pristupuje k spoločenskej zmluve nebolo potrebné, nakoľko celý obchodný podiel nadobudla zmluvou jediná osoba, ktorá sa tak stala jediným spoločníkom. Zároveň vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by bol navrhovateľ donútený podpísať zmluvu o prevode obchodného podielu použitím násilia. Súd prvej inštancie uviedol, že rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť. 19. Súd prvej inštancie ďalej skutkovo zistil, že dňa 30.07.2007 Okresný súd Trnava obdržal návrh na zápis zmeny údajov v obchodnom registri ohľadne spoločnosti KC Dierovňa, spol. s.r.o. spolu s prílohami, a to 1/ zápisnicou z mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa 27.07.2007, podľa ktorej valné zhromaždenie prijalo uznesenie č. 2.2, na základe ktorého odvolalo s okamžitou platnosťou A. D. z funkcie konateľky spoločnosti a do tejto funkcie menovalo B.. U.. K. A., 2/vzorovým podpisom a výpisom z registra trestov konateľa spoločnosti, 3/ nájomnou zmluvou k sídlu spoločnosti, 4/ žiadosťou o doručenie písomností,5/ dodatkom k spoločenskej zmluve a 6/ rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.04.2007, sp. zn. 6 MObdo 2/05. 20. Z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.04.2007, sp. zn. 6 MObdo/2/05 vyplýva, že na mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky zrušil uznesenie Okresného súdu Trnava zo dňa 17.02.2004, sp. zn. Sro 725/T, v časti zápisu v znení "výška vkladu spoločníka A.X. D. 100.000,-Sk /peňažný vklad/ splatené 100.000,-Sk" a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd zosumarizoval, že U.. A. Z. návrhom zo dňa 09.02.2004 žiadal vykonať zmeny zápisu v obchodnom registri na základe rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 03.09.2003, sp. zn. 2 Obo/127/2003, ktorým tento súd určil, že uznesenie č. 1/5/2001 valného zhromaždenia spoločnosti KC Dierovňa, spol. s.r.o. zo dňa 22.05.2001 je neplatné a rozsudku zo dňa 10.11.2003, sp. zn. 5Obo/209/2002, ktorým súd určil, že zmluva o prevode obchodného podielu a dodatok č. 2 k spoločenskej zmluve spoločnosti KC Dierovňa, spol. s.r.o., sú neplatné. I napriek týmto skutočnostiam registrový súd uznesením zo dňa 17.02.2004, sp. zn. Sro 725/T, vykonal zmenu v časti spoločníkov tak, že popri U.. A. Z. zapísal ako spoločníčku aj A. D.. A.X. D. však v zmysle záverov rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nenadobudla obchodný podiel dedením, ani na základe zmluvy o prevode obchodného podielu. Obchodný register mal preto zosúladiť zápis so skutočným stavom. 21. K návrhu na zápis zmeny údajov v obchodnom registri sa písomným podaním doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 03.08.2007 a 06.08.2007 vyjadrila A. D., označovaná za konateľku spoločnosti KC Dierovňa, spol. s.r.o. Namietala oprávnenie U.. A. Z. zvolať valné zhromaždenie spoločnosti, na ktorom boli prijaté viaceré zmeny a s poukazom na neukončené súdne konania o určenie neplatnosti valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa 22.05.2001 a zmluvy o prevode obchodného podielu uzavretej dňa 22.05.2001 a dodatku č. 2 k spoločenskej zmluve, žiadala návrh na vykonanie zápisu odmietnuť. Okresný súd Trnava oznámil dňa 06.08.2007, že v súlade s § 8 ods. 3 zákona č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri odmietol vykonať zmenu zapísaných údajov v zmysle podaného návrhu, keďže tento nesplnil podmienky na jeho vykonanie, konkrétne spolu s návrhom na zápis neboli súdu predložené všetky prílohy stanovené vyhláškou MS SR č. 25/2004 Z.z., ktorou sa ustanovujú vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis do obchodného registra. Na námietky spoločnosti KC Dierovňa spol. s.r.o. proti odmietnutiu vykonať zmenu zapísaných údajov, ku ktorým bol predložený zápis o oprave zápisnice z mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti konaného dňa 27.07.2007, Okresný súd Trnava potvrdil dňa 18.08.2007, že na základe návrhu na zápis so spisovou značkou 15 Nsre 50/2007 zo dňa 09.08.2007 navrhovateľom KC Dierovňa, spol. s.r.o. podľa § 8 ods. 1 zákona č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri vykonal zápis navrhovaných údajov s obsahom: výmaz obchodného mena KC Dierovňa, spol. s.r.o. a zápisom obchodného mena Dierovňa, s.r.o., výmaz sídla spoločnosti na Strojárskej ulici č. 1, Trnava a zápisom sídla na Bartókova 2, Bratislava, výmaz štatutárneho zástupcu A. D. a zápis nového štatutárneho zástupcu B.. U.. K. A., s dátumom vzniku funkcie 27.07.2007. 22. Spoločnosť KC Dierovňa spol.s.r.o. napadla predmetné potvrdenie registrového súdu zo dňa 18.08.2007 podaním nazvaným odvolanie, ktoré Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 22.10.2007, sp. zn. 21Cob/239/2007, odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p., nakoľko o povolení zápisu v obchodnom registri alebo jeho vykonaní súd nevydáva žiadne rozhodnutie, ale len potvrdenie, ktoré má informatívny charakter, a teda nie je rozhodnutím, proti ktorému je možné podať opravný prostriedok. Nad rámec odvolania odvolací súd vytkol súdu prvého stupňa, že dôsledne neskúmal, či návrh na zápis podala oprávnená osoba, keď za takú osobu nepovažoval Dr. U.. K. A., menovaného do funkcie konateľa rozhodnutím U.. A. Z., ktorý však nebol konateľom spoločnosti, nakoľko sa funkcie konateľa vzdal podaním zo dňa 13.03.2000 a svoj obchodný podiel v spoločnosti previedol na A. D. zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa 22.05.2001, určenie neplatnosti ktorej bolo predmetom prebiehajúceho súdneho konania. 23. Podaním zo dňa 07.09.2007, doplneným podaním doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 06.11.2007, A.X. D. dala podnet na konanie vo veci zosúladenia skutkového stavu obchodnej spoločnosti KC Dierovňa, spol. s.r.o. so stavom v obchodnom registri. Predmetný podnet bol spolu s celým spisovým materiálom postúpený na Okresný súd Bratislava I. Ten uznesením zo dňa 13.08.2008, sp. zn. 32Exre 261/2007 začal ex offo konanie o dosiahnutie zhody zápisu v obchodnom registri so skutočným stavom pri spoločnosti Dierovňa, s.r.o., zapísanej v oddelení Sro, vo vložke č. 49121/B, vo veci výmazu spoločníka, štatutárneho orgánu, obchodného mena a sídla spoločnosti z obchodného registra a vo veci zápisu spoločníka, štatutárneho orgánu, obchodného mena a sídla spoločnosti do obchodného registra, keďže rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 03.10.2007, sp. zn. 2 Obo 25/2007, ktorým tento potvrdil rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 20.02.2002, č.k. 20Cb 28/2001-102, mal za preukázanú nezhodu medzi skutočným právnym stavom a stavom zápisu v obchodnom registri. 24. Následne súd uznesením zo dňa 05.09.2008, sp. zn. 32Exre 261/2007, rozhodol pri spoločnosti Dierovňa, s.r.o., o výmaze a/ obchodného mena Dierovňa, s.r.o., b/sídla na Bartókovej ulici 2 v Bratislave, c/štatutárneho orgánu B.. U.. K. A., d/ spoločníkov U.. A. Z., U.. A. Z., U.. Y. Z., O.. B. A., W. B.. U.. K.Í. A., e/výšky základného imania a rozsahu jeho splatenia a do obchodného registra zapísal a/obchodné meno KC Dierovňa, spol. s.r.o., b/sídlo na Strojárskej ulici 1, Trnava, c/štatutárny orgán A. D., d/ spoločníkov A. D., X.I. D., U.. B. D., e/ základné imanie vo výške 6.638,78 eur (200.000,-Sk) s rozsahom jeho splatenia 6.638,78 eur (200.000,-Sk). Vychádzal z toho, že v dôsledku uznesenia valného zhromaždenia zo dňa 22.05.2001 došlo k schváleniu prevodu obchodného podielu U.. A. Z. na A. D., ktorá sa stala spoločníčkou a konateľkou spoločnosti tak, ako o tom rozhodol i Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 24.05.2001, sp. zn. Zsro 868/2001. 25. Ďalej uviedol, že v zmysle uznesenia Krajského súdu v Trnave zo dňa 17.08.2001, sp. zn. Zsro 1332/2001, sa spoločníkmi stali i X. D. W. U.. B. D.. Vychádzajúc z tohto stavu mal Okresný súd Bratislava I za preukázané, že A. D. bola jediným štatutárnym orgánom spoločnosti, nakoľko bývalý konateľ U.. A. Z. sa svojej funkcie vzdal podľa § 66 ods. 2 Obchodného zákonníka dňom 30.03.2000. Valné zhromaždenia spoločnosti konané dňa 27.07.2007 a dňa 11.09.2007, na základe ktorých boli zapísané zmeny údajov o spoločnosti, neboli zvolané osobami na to oprávnenými, ktoré následne podali neoprávnene návrhy na zápis zmien do obchodného registra. 26. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 20.10.2009, sp. zn. 2Cob 234/200, odmietol odvolanie spoločnosti v zastúpení O.. A., U.. A. Z., U.. A. Z., U.. Y. Z. W. B.. U.. K. A. ako podané osobami, ktoré neboli oprávnené podať opravný prostriedok a v ostatnom sa stotožnil so závermi uznesenia súdu prvého stupňa (sp. zn. 32Exre/261/2007 z 05.09.2008). 27. Na dovolanie Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 14.07.2010, sp. zn. 1Obdo 18/2010 zrušil tak uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.10.2009, sp. zn. 2Cob 234/2008, ako i uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 05.09.2008, sp. zn. 32Exre 261/2007 a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dovolací súd považoval konanie vo veci obchodného registra za konanie, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, a preto sú jeho účastníkmi i osoby, o ktorých právach a povinnostiach sa má konať. Dovolací súd preto nesúhlasil s názorom odvolacieho súdu a za účastníkov konania považoval i tých spoločníkov, ktorí mali byť vymazaní z obchodného registra, keďže na ich strane dochádza k strate reálnej možnosti riadiť spoločnosť a podieľať sa na zisku. Preto mal okresný súd doručiť uznesenie o začatí konania ex offo aj spoločníkom a konateľovi spoločnosti. 28. Uznesením zo dňa 11.01.2011, sp. zn. 32Exre/261/2007, Okresný súd Bratislava I prerušil konanie do skončenia konania vedeného na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 5Obo/34/2009, v ktorom sa rozhoduje o platnosti zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 22.05.2001 a dodatku č. 2 k spoločenskej zmluve, keďže išlo o otázku podstatnú pre rozhodnutie súdu vo veci dosiahnutia zhody zápisu údajov v obchodnom registri so skutočným právnym stavom. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 29.06.2012, sp. zn. 1Cob/38/2011, predmetné uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. 29. Súd prvej inštancie ďalej z výpovede žalobkyne uviedol, že v roku 2001 odkúpila obchodný podiel U.. Z. v spoločnosti, ktorý následne napadol zmluvu o prevode obchodného podielu a uznesenie valného zhromaždenia neplatnosťou, pričom z funkcie konateľa odstúpil v roku 2000. Na základe niektorého zo zmeňujúcich rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol U.. Z. opätovne zapísaný v obchodnom registri ako spoločník spoločnosti, v roku 2007 zvolal valné zhromaždenie spoločnosti a do funkcie konateľa vymenoval B.. U.. A.. Žalobkyňa tak bola vylúčená zo spoločnosti ako spoločník a konateľ. Až Okresný súd Bratislava I rozhodnutím vydaným v roku 2009 zosúladil stav v obchodnom registri so skutočným stavom, avšak jeho rozhodnutie bolo zrušené v dôsledku podania mimoriadneho opravného prostriedku a následne konanie prerušené. 30. Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že zo zmluvy o postúpení práv a povinností vyplývajúcich zo súdneho sporu vedeného na Okresnom súde Bratislava I, sp. zn. 21C/210/2010, zo dňa 10.12.2010 zistil, že na jej základe spoločnosť KC Dierovňa, spol. s.r.o. ako postupca postúpil na A. D. ako postupníka pohľadávku na náhradu škody v sume 1.937.172,54 eur s príslušenstvom, ktorá bola špecifikovaná bližšie v prílohe zmluvy, a to 1/ v sume 140.282,14 eur za obdobie od 18.08.2007 do 31.12.2007, 2/ v sume 214.087,22 eur za obdobie od 01.01.2008 do 01.09.2008, 3/ v sume 97.158,60 eur ako hodnoty odcudzených nástrojov, 4/ v sume ušlého zisku 489.827 eur, keď v roku 2007 predstavoval ušlý zisk sumu 195.930,80 eur a v roku 2008 v sume 293.896,21 eur a 5/ v poškodení obchodného mena v sume 995.817,57 eur. V zmysle zmluvy mali na postupníka prejsť všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo súdneho sporu vedeného na Okresnom súde Bratislava I, sp. zn. 21C/210/2010. 31. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení uviedol, že splnomocnený zástupca žalovaného poukázal na to, že po vydaní uznesenia Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 32Exre 261/2007, zo dňa 05.09.2008, došlo ku zmene skutkových okolností, nakoľko rozhodnutie, ktorým mal byť zosúladený právny a skutkový stav údajov obchodného registra, bolo zrušené uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.07.2010, sp. zn. 1Obdo/18/2010. Keďže i podľa výpisu z obchodného registra bol konateľom spoločnosti B.. U.. K. A., nemohlo dôjsť k prevzatiu spoločnosti cudzími osobami, tak ako tvrdila žalobkyňa. Žalobkyňa sa tak mala náhrady škody domáhať voči osobám oprávneným konať v mene spoločnosti postupom podľa § 135a Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti vzniesol splnomocnený zástupca žalovaného námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne, keďže táto sa stala účastníkom konania v dôsledku Zmluvy o prevode práv a povinností zo dňa 10.12.2010, ktorú podpísala ako osoba konajúca v mene pôvodného žalobcu, bez existencie takého oprávnenia. Zmluvu o postúpení práv a povinností preto považoval za neplatnú. 32. Súd prvej inštancie sa pred samotným posúdením opodstatnenosti nároku žalobkyne musel teda vysporiadať s námietkou žalovaného spočívajúcou v nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne. Námietku žalovaný odôvodnil tým, že podľa aktuálneho stavu zápisu v obchodnom registri žalobkyňa nebola štatutárnym orgánom spoločnosti Dierovňa, s.r.o. (predtým KC Dierovňa, spol. s.r.o. - pozn. súdu), a preto nebola oprávnená konať v mene predmetnej spoločnosti a uzavrieť zmluvu o postúpení práv a povinností, na základe ktorej si v konaní uplatňovala nárok na náhradu škody. Podľa výpisu z obchodného registra bol a je konateľom spoločnosti B.. U.. K. A., ktorý však predmetnú zmluvu neuzatvoril, čím nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky, ktorej zaplatenia sa žalobkyňa v konaní domáhala. 33. Súd prvej inštancie teda posudzoval Zmluvu o postúpení práv a povinností zo dňa 10.12.2010 z hľadiska jej platnosti, rešpektujúc pritom i závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.12.2011, sp. zn. 6Cdo/42/2011, v zmysle ktorého „pri rozhodovaní o zmene účastníkov konania podľa § 92 ods. 2 a 3 O.s.p. súd zisťuje len, či návrh na zmenu účastníkov bol podaný tým, na koho práva a povinnosti, o ktorých sa koná, boli prevedené, či sa tak stalo po podaní návrhu na začatie konania a osoba, ktorá má vstúpiť do konania so zmenou súhlasila a či v návrhu tvrdená skutočnosť je podľa hmotného práva spôsobilá preukázať, že po začatí konania došlo k prechodu alebo prevodu práv a povinností. Až pri rozhodovaní o veci samej súd skúma prevod práv a povinností podľa hmotného práva, t.j. či podľa hmotného práva skutočne došlo k prevodu práv a povinností, o ktorých sa koná.“ Z obsahu zmluvy o postúpení práv a povinností zo dňa 10.12.2010 pritom súd prvej inštancie vyhodnotil, že ju uzavrela spoločnosť KC Dierovňa, spol. s r.o. ako postupca, t.j. dovtedajší nositeľ práva na náhradu škody, ktoré je predmetom konania a A. D. ako postupník, teda osoba, na ktorú malo byť právo na náhradu škody zmluvne prevedené. Súd prvej inštancie ďalej porovnaním vlastnoručných podpisov účastníkov konania na zmluve je dospel k záveru, že v mene postupcu ako podnikateľského subjektu a spoločnosti s ručením obmedzeným konala A. D., a to i napriek tomu, že dňa 13.10.2010 nadobudlo právoplatnosť uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.07.2010, sp. zn. 1Obdo 18/2010, ktorým tento zrušil (okrem iného) i uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 05.09.2008, sp. zn. 32Exre 261/2007, a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 34. Vyššie označeným a zrušeným rozhodnutím pritom Okresný súd Bratislava I rozhodol o výmaze B.. U.. K. A. z funkcie konateľa spoločnosti Dierovňa, s.r.o. a o zápise A. D. ako štatutárnej zástupkyne spoločnosti, a teda zrušením tohto rozhodnutia so zreteľom na právoplatné uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.07.2010, sp. zn. 1Obdo 18/2010, žalobkyňa A. D. nebola oprávnená vystupovať a konať v mene spoločnosti KC Dierovňa, spol. s r.o., a nebola oprávnená ani uzavrieť Zmluvu o postúpení práv a povinností zo dňa 10.12.2010, od ktorej odvodzovala prevod práva na náhradu škody. Tomu napokon nasvedčuje i výpis z obchodného registra spoločnosti Dierovňa, s.r.o., podľa ktorého A. D. ukončila výkon funkcie konateľky spoločnosti ku dňu 27.06.2007. 35. Súd prvej inštancie považoval námietku žalovaného týkajúcu sa neplatnosti postúpenia pohľadávky na náhradu škody v sume 1.937.172,54 eur na žalobkyňu za dôvodnú, dospejúc k záveru, že žalobkyňa nepreukázala, že Zmluvou o postúpení práv a povinností zo dňa 10.12.2010 došlo k platnému prevodu pohľadávky uplatnenej z titulu náhradu škody v konaní z hľadiska hmotného práva. 36. Na základe uvedeného súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne. Nad rámec uvedeného súd prvej inštancie však uviedol, že i keby Zmluva o postúpení práv a povinností zo dňa 10.12.2010 bola uzavretá platne a žalobkyňa by sa tak na jej podklade stala osobou oprávnenou uplatňovať nárok na náhradu škody, nepreukázala splnenie predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu v intenciách zákona č. 514/2003 Z.z. 37. Pri posudzovaní nároku žalobkyne sa súd prvej inštancie zaoberal existenciou predpokladov zodpovednosti štátu za škodu (1./ existencia nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, 2./ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, 3./ príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom), pričom na vyvodenie zodpovednosti štátu je potrebné ich kumulatívne, t.j. súčasné splnenie. Neprítomnosť čo i len jednej z podmienok zodpovednosti má za následok zamietnutie celého nároku, keďže nie je daná zodpovednosť štátu za škodu. 38. Pokiaľ ide o prvý predpoklad zodpovednosti, ktorým je existencia nezákonného rozhodnutia, súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne, že rozhodnutie registrového Okresného súdu Trnava zo dňa 18.08.2007, sp. zn. 15Nsre 50/2007, ktorým bola, okrem iného, žalobkyňa vymazaná z funkcie konateľky spoločnosti KC Dierovňa, spol. s.r.o., možno považovať za nezákonné, keďže išlo len o potvrdenie o vykonaní zmeny zápisu v obchodnom registri a nemožno ho napadnúť riadnym alebo mimoriadnym opravným prostriedkom. Okresný súd Trnava ako súd registrový disponoval právomocou na vydanie takého potvrdenia (§ 7 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 8 ods. 1,2 zákona č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri). Pri vydaní potvrdenia o vykonaní zápisu zmeny údajov v obchodnom registri teda registrový súd konal v rámci svojej právomoci stanovenej zákonom a túto v žiadnom prípade neprekročil. 39. Súd prvej inštancie vo svojej analýze predpokladov zodpovednosti za škodu uviedol, že žalobkyňa mohla v konaní jedine namietať existenciu nesprávneho úradného postupu ako postupu registrového súdu v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, príp. predpísanými procesnými pravidlami. Také pochybenie však konajúci súd v postupe registrového súdu nezistil. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že podkladom pre vykonanie zápisu zmeny údajov v obchodnom registri, v zmysle potvrdenia Okresného súdu Trnava zo dňa 18.08.2007, sp. zn. 15Nsre 50/2007, bolo rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.04.2007, sp. zn. 6 MObdo 2/2005, v ktorom tento súd konštatoval, že A. D., zapísaná ako spoločníčka spoločnosti popri U.. A. Z., nenadobudla obchodný podiel dedením po zomrelom manželovi a nenadobudla ho ani na základe zmluvy o prevode obchodného podielu; preto mal Okresný súd Trnava v časti zápisu spoločníkov v obchodnom registri zosúladiť zápis so skutočným stavom. Vzhľadom na uvedené rozhodnutie NS SR a následné mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti, na ktorom bola žalobkyňa odvolaná s okamžitou platnosťou z funkcie konateľky spoločnosti a do tejto funkcie bol menovaný B.. U.. K. A., bol nový konateľ spoločnosti oprávnený podať návrh na zápis zmeny údajov o spoločnosti v obchodnom registri v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri. Okresný súd Trnava na uvedenom podklade len potvrdil vykonanie zmeny zápisu údajov v obchodnom registri v zmysle návrhu doručenému súdu dňa 30.07.2007 (opravený v zmysle námietok proti odmietnutiu vykonania zmeny zapísaných údajov z 08.08.2007). 40. To, že až následne došlo k zmene skutkového stavu na podklade nových listinných dokladov uvedených v podaní žalobkyne zo dňa 07.09.2007, registrový súd zohľadnil v uznesení zo dňa 05.09.2008, sp. zn. 32Exre 261/2007, o zosúladení stavu v obchodnom registri so skutočným stavom; toto rozhodnutie však zrušil Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 14.07.2010, sp. zn. 1Obdo 18/2010, ktorá okolnosť mala za následok vrátenie stavu údajov o obchodnej spoločnosti v obchodnom registri do stavu existujúceho v čase vydania potvrdenia Okresného súdu Trnava zo dňa 18.08.2007, sp. zn. 15Nsre 50/2007. 41. Žalobkyňa podľa názoru súdu prvej inštancie nepreukázala tvrdenia o existencii nesprávneho úradného postupu registrového súdu v súvislosti s vykonaním zápisu zmeny údajov v obchodnom registri dňa 18.08.2007, v konaní sp. zn. 15Nsre 50/2007, ako prvotného predpokladu zodpovednosti žalovaného za škodu. Registrový súd pred vykonaním zápisu údajov v obchodnom registri preveroval všetky skutočnosti podľa § 6 ods. 1 zákona č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri a až následne pristúpil k zápisu zmien údajov v obchodnom registri v zmysle § 8 ods. 1,2 citovaného zákona. 42. Žalobkyňa v konaní ako nesprávny úradný postup namietala i prieťahy v konaní registrového súdu vo veci sp. zn. 15Nsre 50/2007. Z obsahu žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody doručenej Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky dňa 11.11.2008 však nevyplýva, že by pôvodný žalobca - spoločnosť KC Dierovňa, spol. s.r.o., namietala existenciu prieťahov v konaní registrového súdu ako nesprávneho úradného postupu, v súvislosti s ktorými jej mala vzniknúť škoda. Na takto uplatnené námietky žalobkyne týkajúce sa nesprávneho úradného postupu súd by teda nemohol prihliadať, nakoľko neboli predmetom predbežného prerokovania so žalovaným. 43. Súd prvej inštancie bol tiež toho názoru, že žalobkyňa nepreukázala ani ďalší predpoklad zodpovednosti žalovaného za škodu, a to je vznik škody samotnej. Stotožnil sa pritom s argumentáciou žalovaného, v zmysle ktorej sa mala žalobkyňa v prvom rade domáhať náhrady škody uplatňovanej v konaní voči tým osobám, ktoré podľa opisu skutkových tvrdení žalobkyne mali škodu spoločnosti spôsobiť a vykonávali pôsobnosť štatutárneho orgánu spoločnosti. Uvedené vyplýva z ustálenej súdnej judikatúry, keď nárok na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb., ako aj zákona č. 514/2003 Z.z. môže byť v občianskom súdnom konaní úspešne uplatnený voči štátu až vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi iným titulom, napr. titulom vydania bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať. Z vyjadrení žalobkyne pritom jasne vyplýva, že dôvodom vzniku škody bolo neplatenie faktúr spoločnosti, neplnenie finančných záväzkov spoločnosti, uskutočnenie peňažných výberov z bankového účtu spoločnosti, prevody peňažných prostriedkov z účtu spoločnosti na súkromné účty, zastavenie výroby spoločnosti, z toho prameniaci ušlý zisk, či opustenie priestorov spoločnosti s následnou krádežou nástrojov, všetko vo väzbe na konanie osôb, ktoré ako štatutárne orgány prevzali spoločnosť po zániku funkcie žalobkyne ako konateľky spoločnosti. 44. Čo sa týkalo jednotlivých položiek škody, súd prvej inštancie uviedol, že vo vzťahu k položke neuhradených faktúr obchodným partnerom z rokov 2007a 2008, ktoré žalobkyňa uhradila potom, ako sa stala konateľkou v roku 2008-2009, súd prvej inštancie podotkol, že takto špecifikovaná škoda nespĺňa atribúty skutočnej škody, nakoľko zodpovedala výdavkom, ktoré spoločnosť bola povinná vynaložiť v dôsledku existencie individuálnych záväzkových vzťahov s podnikateľskými subjektmi a štátnymi orgánmi. Pri škode spočívajúcej v krádeži pracovných nástrojov žalobkyňa nepreukázala vlastnícke právo k označeným pracovným nástrojom, ani škodu v špecifikovanom rozsahu. Hodnotu odcudzených pracovných nástrojov nedokázala určiť ani oslovená znalecká organizácia. Rovnako žalobkyňou špecifikovaný a vyčíslený ušlý zisk nenapĺňal atribúty ušlého zisku. Súd pritom poukázal na konštantnú judikatúru vo vzťahu k ušlému zisku. Pokiaľ išlo o ušlý zisk za rok 2009 v sume 173.504,61 eur, tento ani nebol predmetom postúpenia podľa Zmluvy o postúpení práv a povinností zo dňa 10.12.2010, keďže absentoval v prílohe zmluvy ako jej neoddeliteľnej súčasti, ktorá mala bližšie určovať postupovanú pohľadávku. 45. Vo vzťahu ku škode spočívajúcej v poškodení obchodného mena spoločnosti v sume 995.817,57 eur, takto špecifikovanú škodu možno v zmysle právnej terminológie označiť za poškodenie v dôsledku zásahu do dobrej povesti spoločnosti, v ktorom prípade môže právnická osoba žiadať primerané zadosťučinenie v peniazoch (§ 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka). Toto právo treba pre svoju povahu podriadiť rovnakému právnemu režimu, akému podliehajú všetky iné práva obmedzené a viazaná len na právnickú osobu. Súd prvej inštancie sa stotožnil s námietkou žalovaného a dospel k záveru, že takáto pohľadávka nemôže byť predmetom postúpenia v zmysle § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou osoby veriteľa zmenil. Žalobkyňa tak ani nie je aktívne vecne legitimovaná v tejto časti nároku na náhradu škody. 46. Súd prvej inštancie konštatoval napokon aj absenciu príčinnej súvislosti medzi namietaným nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a škodou. 47. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., avšak žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ich náhradu v konaní neuplatnil a ani mu žiadne trovy nevznikli. 48. Proti rozsudku podala žalobkyňa odvolanie a žiadala odvolací súd vykonať opätovné dokazovanie alebo jeho doplnenie. Domáhala sa, aby odvolací súd vydal rozsudok, v ktorom zaviaže žalovaného na zaplatenie sumy 1.935.345,54,- eur spolu s 14,25% úrokom z omeškania od 18.08.2007 do zaplatenia do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, spolu s trovami konania v prospech žalobkyne. Alternatívne žiada odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jej odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) možno konštatovať, že v ňom popri skutočnosti, že napadnutý rozsudok nenapĺňa požiadavky na zákonné odôvodnenie, namietala aj nesprávne zistený skutkový stav na základe vykonaného dokazovania ako aj nesprávne právne posúdenie veci, a to najmä vo vzťahu k námietke žalovaného spočívajúcej v nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že so zreteľom na právoplatné uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.07.2010, sp. zn. lObdo 18/2010 a podľa aktuálneho stavu zápisu v obchodnom registri žalobkyňa nebola štatutárnym orgánom spoločnosti Dierovňa, s.r.o., a preto nebola oprávnená konať v mene predmetnej spoločnosti. Súd prvej inštancie ustálil, že podľa výpisu z obchodného registra bol a je konateľom spoločnosti B.. U.. K. A., ktorý však predmetnú zmluvu o postúpení pohľadávky zo sporu neuzatvoril, čím došlo k neplatnému postúpeniu pohľadávky, ktorej zaplatenia sa žalobkyňa v konaní domáhala. Žalobkyňa argumentuje, že súd prvej inštancie sám uznesením sp. zn. 21C/210/2010 zo dňa 11.05.2011 konštatoval, že pôvodný žalobca (spoločnosť KC Dierovňa, spol. s r.o.) preukázal, že na základe Zmluvy o postúpení práv a povinnosti vyplývajúcich zo súdneho sporu A. D. nadobudla pohľadávku voči žalovanému, pričom žalovaný sa voči danému uzneseniu neodvolal (nenamietal nedostatok vecnej legitimácie). Žalobkyňa ďalej uviedol, že síce súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení napadnutého rozsudku zdôvodnil, že až pri rozhodovaní o veci samej súd skúma prevod práv a povinnosti podľa hmotného práva, t.j. či podľa hmotného práva skutočne došlo k prevodu práv a povinnosti, o ktorých sa koná, avšak sám v uznesení sp. zn. 21C/210/2010 zo dňa 11.05.2011 už podľa názoru žalobkyne skúmal prevod práv a povinností podľa hmotného práva, keď vyslovil, že „navrhovateľka nadobudla pohľadávku voči odporcovi“ (súd teda neskúmal možnú spôsobilosť prechodu práv a povinnosti). Je preto otázne, prečo súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku konštatuje, že nemusel skúmať prevod práv a povinnosti podľa hmotného práva, keď už de facto tak urobil. 49. Žalobkyňa rovnako ako súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí poukázala na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/42/2011 zo dňa 20.12.2011, avšak namieta, že z právnej vety „v návrhu tvrdená skutočnosť je podľa hmotného práva spôsobilá preukázať, že po začatí konania došlo k prechodu alebo prevodu práv a povinnosti“, vyplýva povinnosť súdu skúmať možnú spôsobilosť, teda aj skutočnosť, či právny úkon urobila osoba na to oprávnená, a teda, že aktívne legitimovaným je oprávnená osoba. Rozhodnutím, ktorým súd prvej inštancie povolil A. D. vstúpiť do konania, teda podľa názoru žalobkyne súd prvej inštancie implicitne rozhodol aj o tom, že A. D. je aktívne vecne legitimovaná. V opačnom prípade, teda ak by žalobkyňa akceptovala záver súdu prvej inštancie o neexistencii vecnej legitimácie A. D., je potom otázne, prečo súd aktívne vecne nelegitimovanému subjektu povolil úpravu petitu, zamietol návrh na dokazovanie, teda prečo dovolil rozvinúť proces dokazovania aj na skutočnosti, ktoré sa v prípade preukázania aktívnej nelegitimácie A. D. dokazovať nemuseli, ako to sám súd vo svojom rozhodnutí zdôvodnil. 50. Žalobkyňa rovnako zastáva odlišný právny názor vo vzťahu k uzneseniu NS SR sp. zn. 1 Obdo/18/2010 zo dňa 14.07.2010, ktorým bolo okrem iného zrušené uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 32Exre/261/2007 (bol ním zosúladený právny a skutočný stav údajov obchodného registra, na základe ktorého bola A. D. spätne zapísaná ako konateľka a spoločníčka). Namieta, že z daného rozhodnutia nevyplýva vôbec právny záver o vecnej nesprávnosti rozhodnutia sp. zn. 32Exre/261/2007. Ak došlo k zrušeniu daného rozhodnutia, možno z daného len vyvodiť právnu neúčinnosť daného zosúladenia a nie popretie skutočného stavu, a síce, že konateľom spoločnosti KC Dierovňa spol. s.r.o. v čase vydania rozhodnutia obchodného registra Okresného súdu Trnava, č.k. 15/ Nsre/50/2007 bola žalobkyňa. 51. Žalobkyňa namieta, že na základe rozhodnutia NS SR sp. zn. 6 MObdo/2/2005 zo dňa 19.04.2007 bol vykonaný zo strany obchodného registra Okresného súdu Trnava ex offo výmaz osoby A. D. ako vtedajšej spoločníčky obchodnej spoločnosti KC Dierovňa, spol. s r.o., ku dňu 27.06.2007. Z výroku tohto rozsudku v žiadnom prípade ale nevyplýva právny názor, podľa ktorého by malo dôjsť k výmazu p. A. D. ako spoločníčky danej spoločnosti. K výmazu A. D. ako spoločníčky (dokonca i ako konateľky) došlo tak arbitrárnym postupom obchodného registra, ktorý nerešpektoval skutkový stav. Dosiahnutie zhody medzi zápisom v obchodnom registri a skutočným stavom, o ktoré sa pokúšal obchodný register, tak muselo jednoznačne vychádzať zo stavu ku dňu rozhodovania ex offo, ktorý bol vtom čase aktuálny a platný a to konkrétne, že uznesenie valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti KC Dierovňa, spol. s.r.o č. 1/5/2001 zo dňa 22.05.2001 a ani zmluva o prevode obchodného podielu uzavretá dňa 22.5.2001 medzi U.. A. Z., T.. W. A. D. v spojitosti s dodatkom č.2 k spoločenskej zmluve spoločnosti KC Dierovňa, spol. s.r.o., zo dňa 22.05.2001, neboli dovtedy určené za neplatné (právoplatné skončené), čo vyplýva z rozhodnutí NS SR týkajúcich sa prebiehajúcich súdnych konaní v uvedených veciach. V čase rozhodovania Okresného súdu Trnava vo veci č.k. 15/Nsre/50/2007 bol už rozhodnutím dovolacieho súdu určený skutkový stav, ktorý bol odlišný ako stav z ktorého vychádzal Okresný súd Trnava. 52. Vo väzbe na uvedené žalobkyňa tvrdí, že súdom ustálený skutkový stav tým spôsobom, že A.Á. D. v čase rozhodnutia sp. zn. 15/Nsre/50/2007 ako aj v čase postúpenia spomínanej pohľadávky nebola konateľkou, je nutné označiť za arbitrárny a rozporný s vykonaným dokazovaním a zisteným skutkovým stavom. 53. Žalobkyňa tiež vytýka súdu prvej inštancie, že napriek tomu, že súd uviedol, že zmluva o postúpení práva povinností zo dňa 10.12.2010 bola uzavretá neplatne, podstatnú časť odôvodnenia napadaného rozhodnutia tvorí aj zdôvodňovania nenaplnenia predpokladov zodpovednosti odporcu za škodu v intenciách zákona č. 514/2003 Z.z. Súd prvej inštancie sa sústredil na zdôvodňovanie niečoho, čo považuje za nadbytočné, nepodstatné pre posúdenie danej veci. Dané konanie súdu v spojitosti s postupom súdu, spočívajúcom v potrebe preukazovať naplnenie predpokladov zodpovednosti za škodu na niekoľkých pojednávaniach aj napriek tomu, že súd to nepovažoval za potrebné, je tak nutne označiť minimálne za nehospodárne. 54. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj C.s.p.), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, Občiansky súdny poriadok. 55. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny (§ 378 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 10. Októbra 2018 (§ 219 ods. 3 C.s.p.). 56. Podľa § 470 ods. 1, 2, C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 57. V danom prípade odvolacie konanie začalo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený ku dňu 30.6.2016. V zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bol odvolací súd rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Rovnakým spôsobom upravuje rozsah preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu aj C.s.p. v § 379 písm. a) a § 380 ods. 1. Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca, a preto na základe jeho odvolania a dôvodov, ako bolo uvedené vyššie, skúma odvolací súd správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. 58. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 59. Súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne, ktorá do konania vstúpila na základe uznesenia súdu prvej inštancie č.k. 21C/210/2010-331 zo dňa 11.05.2011, ktorým súd prvej inštancie pripustil, aby z konania vystúpil pôvodný žalobca, spoločnosť KC Dierovňa, spol. s r.o., a na jeho miesto vstúpila A. D.. V odôvodnení uznesenia uviedol, že navrhovateľ preukázal, že na základe Zmluvy o postúpení práv a povinností vyplývajúcich zo súdneho sporu vedeného na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 21C/210/2010 zo dňa 10.12.2010, A. D. nadobudla pohľadávku voči odporcovi. Zmluva o postúpení práv a povinností je právnou skutočnosťou, s ktorou právne predpisy spájajú prevod práv a povinností, preto súd návrhu navrhovateľa na pripustenie zmeny účastníka v súlade s § 92 ods. 2, 3 O.s.p. vyhovel. A. D. vyjadrila súhlas so vstupom do konania. Následne v priebehu súdneho konania vo veci samej bola objasnená skutočnosť, že v čase uzavretia predmetnej zmluvy o prevode pohľadávky na žalobkyňu, konateľkou KC Dierovňa, spol. s r.o. nebola A. D., a tak nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania, na žalobkyňu A. D.. 60. Odvolací súd pri posudzovaní správnosti záveru súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne skúmal, či žalobkyňa bola konateľkou KC Dierovňa, spol. s r.o. v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na zrušujúce uznesenie dovolacieho súdu sp. zn. 1Obdo/18/2010 zo dňa 14.07.2010, ktorým bolo zrušené uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.10.2009, č.k. 2Cob/234/2008/-37 a uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 05.09.2008, sp. zn. 32Exre 261/2007. Najvyšší súd SR sa v predmetnom uznesení stotožnil s názorom dovolateľov, že doteraz nebolo právoplatne rozhodnuté o platnosti zmluvy o prevode obchodného podielu a dodatku č. 2, nakoľko Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 31.01.2007 sp. zn. 1Obdo/86/2005 zrušil rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/94/2005 zo dňa 18.05.2005 a rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 20Cb/30/01-152 zo dňa 23.05.2002 a vec vrátil Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie. Vyslovil pritom názor, že doterajšie nevyslovenie neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu a dodatku č. 2 v prebiehajúcom konaní, ktoré by nadobudlo právoplatnosť, nemožno chápať tak, že zmluva o prevode obchodného podielu a dodatok č. 2 sú platné. 61. Z vyššie uvedeného odvolací súd vyvodzuje záver, že pokiaľ nie je právoplatne rozhodnuté v oboch veciach (neplatnosť zmluvy o prevode obchodného podielu a neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia), nemožno jednoznačne uzavrieť, že A. D. nadobudla obchodný podiel a následne sa stala konateľkou v KC Dierovňa, spol. s r.o., čo je podstatné pre posúdenie jej aktívnej vecnej legitimácie v tomto sporovom konaní, nakoľko do neho vstúpila na základe skutočnosti, ktorou bola zmluva o postúpení pohľadávky, kde konala aj za postupcu. 62. Správnosť tohto záveru, že skôr sa javí, že A. D. nemohla nadobudnúť obchodný podiel a stať sa konateľkou, možno vyvodiť aj z rozhodnutia NS SR sp. zn. 6MObdo/2/2005 z 19.04.2007, ktorým bolo zrušené uznesenie Okresného súdu Trnava z 17.02.2004 sp. zn. Sro 725/Tv časti zápisu v znení "výška vkladu spoločníka A. D. 100.000,-Sk /peňažný vklad/ splatené 100.000,-Sk" a vec bola vrátená na ďalšie konanie. V odôvodnení NS SR uviedol, že OS Trnava nesprávne ponechal A. D. ako spoločníčku v spoločnosti, pričom v čase vydania rozhodnutia, ktorým bol realizovaný zápis v napadnutom znení, existovalo rozhodnutie NS SR vo veci neplatnosti prevodu obchodného podielu a neplatnosti uznesenia VZ. Zo záverov rozsudkov NS SR vyplývalo, že A. D. obchodný podiel nenadobudla dedením po zomrelom manželovi a nenadobudla ho ani na základe zmluvy o prevode obchodného podielu. Obchodný register preto mal zosúladiť zápis so skutočným stavom a A. D. nemala figurovať v obchodnom registri ako spoločníčka a ani ako konateľka. 63. Odvolací súd ďalej poznamenáva, že následne po vydaní rozhodnutia NS SR sp. zn. 6MObdo/2/2005 zo dňa 19.04.2007, ktorým bolo zrušené uznesenie o zápise A. D. ako spoločníčky, konalo sa mimoriadne valné zhromaždenie, na ktorom bola žalobkyňa odvolaná z funkcie konateľky a do funkcie konateľa bol menovaný U.. A.. Žalobkyňa bola ku dňu 27.06.2007 vymazaná registrovým súdom ako spoločníčka aj ako konateľka. Odvolací súd podotýka, že registrový súd len rešpektoval aktuálny skutkový stav v danom čase. 64. Žalobkyňa pri zdôvodňovaní svojho nároku argumentačne vychádzala predovšetkým z existencie rozhodnutia OS BA I sp. zn. 32Exre/261/2007 zo dňa 05.09.2008, ktorým bol zosúladený právny stav so skutočným stavom v obchodnom registri v jej prospech (zapísaná opätovne ako konateľka a spoločníčka), a to až do zrušenia tohto rozhodnutia uznesením NS SR sp. zn. 1Obdo/18/2010 zo dňa 14.07.2010, pričom namieta, že by toto zrušujúce uznesenie malo vplyv na skutočnosť, že bola konateľkou spoločnosti KC Dierovňa, spol. s r.o., nakoľko uznesenie registrového súdu nebolo zrušené z dôvodu jeho vecnej nesprávnosti. Žalobkyňa má za to, že z rozhodnutia registrového súdu stále vyplýva faktický stav, že v čase vydania sporného rozhodnutia (Okresný súd Trnava sp. zn. 15Nsre/50/2007 z 18.08.2007), ktoré považuje za nezákonné, bola konateľkou. 65. Žalobkyňa v odvolaní namietala záver súdu prvej inštancie o nedostatku jej aktívnej vecnej legitimácie v konaní, z dôvodu ktorého žaloba bola zamietnutá. Poukázala na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/42/2011 zo dňa 20.12.2011 a dôvodila, že bolo povinnosťou súdu skúmať možnú spôsobilosť prevodu práv, resp. postúpenia pohľadávky z prebiehajúceho sporu na žalobkyňu už pri rozhodovaní o návrhu na zámenu účastníkov konania, teda súd sa mal zaoberať aj skutočnosťou, či právny úkon urobila osoba na to oprávnená, a teda že žalobkyňa je aktívne legitimovaným subjektom. Odvolací súd vyhodnotil námietku žalobkyne v tejto súvislosti ako nedôvodnú. Poukazuje pritom práve na citované uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/42/2011 zo dňa 20.12.2011, v zmysle ktorého dovolací súd konštatoval, „z ustanovenia § 92 ods. 3 veta prvá O.s.p. síce vyplýva, že súd rozhodujúci o súhlase so zámenou musí posúdiť, či navrhovateľ preukázal prechod alebo prevod práv a povinností, avšak pre účely tohto rozhodnutia stačí preukázanie, že nastala (formálno-právna) skutočnosť, ktorá môže mať podľa hmotného práva za následok prechod alebo prevod práv a povinností. Súd však v tomto štádiu nie je oprávnený hodnotiť, či sú inak naplnené predpoklady pre takéto právne nástupníctvo z pohľadu hmotnoprávnej úpravy. To znamená, že nie je jeho úlohou prechod alebo prevod práv a povinností posúdiť podľa hmotného práva v rozsahu zodpovedajúcom možnému záveru pre rozhodnutie vo veci samej (posúdiť, či podľa hmotného práva skutočne k prechodu alebo prevodu práv a povinností došlo). V posudzovanej veci odvolací súd preto postupoval správne, keď nehodnotil v rámci rozhodnutia podľa § 92 ods. 2 a 3 O.s.p. právne úkony z hľadiska ich platnosti, lebo by išlo o posúdenie naplnenia predpokladov právneho nástupníctva z pohľadu hmotnoprávnej úpravy a teda o riešenie predbežnej otázky dôležitej pre rozhodnutie vo veci samej. V tomto štádiu konania vec správne hodnotil len z hľadísk, či návrh na zámenu účastníkov bol podaný tým, na koho práva a povinnosti, o ktorých sa koná boli prevedené, či sa tak stalo po podaní návrhu na začatie konania a osoba, ktorá má vstúpiť do konania so zámenou súhlasila a či v návrhu tvrdená skutočnosť je podľa hmotného práva spôsobilá preukázať, že po začatí konania došlo k prechodu alebo prevodu práv a povinností.“ 66. Súd prvej inštancie pripustenie zmeny na strane žalobcu podľa § 92 ods. 2 a 3 O.s.p. hodnotil správne len na základe zákonných kritérií, v zmysle ktorých skúmal len spôsobilosť v návrhu tvrdenej skutočnosti, že po začatí konania došlo k prevodu práv a povinností. Nebolo jeho povinnosťou posúdiť platnosť zmluvy podľa hmotného práva. Zaoberať sa skúmaním platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo sporu, a teda či prešli skutočne právne účinky na žalobkyňu, bolo povinnosťou súdu až následne po rozhodnutí o zmene subjektov v konaní. Procesnú podmienku, či žalobkyňa v konaní bola aktívne vecne legitimovaná, skúmal teda až následne v konaní vo veci. Posudzoval pritom predmetnú Zmluvu o postúpení práv a povinností zo dňa 10.12.2010, z ktorej vyplýva, že ju uzavrela spoločnosť KC Dierovňa, spol. s r.o. (ako postupca), za ktorú konala A. D. a ako postupník A. D. ako fyzická osoba. Vyvodil pritom záver, že A.Á. D. nebola oprávnená konať v mene spoločnosti KC Dierovňa, spol. s r.o. a to aj vzhľadom na výpis z obchodného registra spoločnosti Dierovňa s.r.o., podľa ktorého A. D. ukončila výkon funkcie konateľky spoločnosti ku dňu 27.07.2007. Odvolací súd na základe analýzy obsahu rozhodnutí v paralelne prebiehajúcich konaní o určenie neplatnosti prevodu obchodného podielu a neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ktorú uviedol vyššie, dospel k záveru, že nie je možné určiť, že A. D. nadobudla podiel na spoločnosti KC Dierovňa spol. s.r.o., nakoľko právoplatne ešte nebolo rozhodnuté vo veci prebiehajúcich konaní. Vyvodzuje z uvedeného, že nebola oprávnená konať za spoločnosť KC Dierovňa, spol. s r.o. a teda ani v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá tvorí predmet tohto konania. Podporne k tomuto záveru odkazuje odvolací súd na výpis z obchodného registra spoločnosti Dierovňa s.r.o. 67. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. Pokiaľ nie je daná aktívna legitimácia žalobcu na uplatnenie žalovaného nároku, jediným procesným dôsledkom nedostatku aktívnej legitimácie je meritórne rozhodnutie, spočívajúce v zamietnutí žaloby. 68. Odvolací súd zdôrazňuje, že nakoľko sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie vo vzťahu k nepreukázaniu aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobkyne, nepovažoval už za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami v prejednávanej veci, a to najmä vo vzťahu k opodstatnenosti uplatňovaného nároku. 69. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 70. Podaním doručeným súdu dňa 24.9.2018 žiadala žalobkyňa prerušiť konanie podľa § 162, § 163 Civilného sporového poriadku najmenej na dobu 2 mesiace z dôvodu, že žalobkyňa vykonáva rokovania ohľadom prevodu práv, ktoré sú predmetom daného konania, pričom budúci nadobúdateľ práv má záujem o vstup do konania na miesto žalobkyne. Žalobkyňa zároveň oznamuje, že v lehote 30 dní od prípadného prerušenia konania sa zaväzuje požiadať súd o zmenu v konaní v zmysle § 80 C.s.p., prípadne podať návrh na pokračovanie v konaní. 71. Podľa § 162 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového poriadku súd konanie preruší, ak a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti. 2) Súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania. 3) O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej. 72. Podľa § 163 ods. 1 C.s.p. ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania alebo zhodne navrhnú odročenie pojednávania, súd konanie preruší najmenej na tri mesiace. 73. Vychádzajúc z uvedených ustanovení Civilného sporového poriadku, podľa ktorých podala žalobkyňa návrh na prerušenie konania, odvolací súd nezistil dôvod na prerušenie konania podľa § 162 C.s.p. a na prerušenie konania podľa § 163 C.s.p. neboli splnené zákonné podmienky. Prerušenie konania podľa § 163 C.s.p. je osobitným prípadom obligatórneho prerušenia konania, t.j. súd je povinný konanie prerušiť. Osobitný charakter má z toho dôvodu, že kým dôvody uvádzané v § 162 C.s.p. majú charakter prekážok v konaní, konsenzus strán sporu o prerušení alebo odročení pojednávania je prejavom dispozície s konaním, a to predovšetkým dispozičným prejavom žalobcu. Prerušenie konania podľa § 163 C.s.p.s má teda charakter procesnej sankcie za pasivitu v spore, preto súd konanie preruší najmenej na tri mesiace. Predkladateľ Civilného sporového poriadku zaujal názor, že zhodné navrhnutie odročenia pojednávania možno považovať za procesnú pasivitu predovšetkým na strane žalobcu, ktorý má mať v kontradiktórnom spore v prvom rade záujem na pokračovaní v konaní, nie na jeho odročovaní, čím vznikajú zbytočné prieťahy. 74. Podľa § 163 ods. 1 C.s.p. ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania je možné konanie prerušiť, ale v danom prípade žalobkyňa nepreukázala, že strany sporu zhodne prerušenie konania navrhli a preto nebolo možné návrhu žalobkyne na prerušenie konania vyhovieť a preto návrh zamietol. 75. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech. 76. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.). a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).