Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/147/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110249786 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1110249786.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Michaela Králová a JUDr. Ivana Jahnová v právnej veci žalobcu: P.U. Z., O. I. X, O. zastúpený: Marko & Overton-Fox, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Karpatská č. 18, 811 05 Bratislava proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie č.1, 814 99 Bratislava, IČO: 603481 o zaplatenie 11.470,74 eur s príslušenstvom, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 19C 2/2011-129 zo dňa 26.11.2013 p o t v r d z u j e. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I rozsudkom č.k. 19C 2/2011-129 zo dňa 26.11.2013 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 11.344,93 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 11.1.2010 až do zaplatenia všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 688,- Eur za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia v sume 1.668,18 EUR k rukám právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Žalobca žalobou doručenou okresnému súdu dňa 2.12.2010 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu vo výške 11.470,74 € na tom skutkovom základe, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v meste O., R. O. H., katastrálne územie J. s parcelným číslom XXXX orná pôda vo výmere 3419 m2 zapísaný na LV č. XXXX, v katastri nehnuteľností vedenom Správou katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu. Spoluvlastnícky podiel navrhovateľa dosahuje 1/4. Žalovaný v je vlastníkom nehnuteľností postavených na pozemkoch vo vlastníctve navrhovateľa a to P. V. pre P., Na O. X a vecí slúžiacich na užívanie, spolu s touto stavbou - parkovisko, výmenníková stanica a lavičky, časť pozemku je zastavaná komunikáciou na ulici Z.. Predmetná stavba vo vlastníctve žalovaného, postavená na pozemkoch v podielovom spoluvlastníctve žalobcu je v katastri nehnuteľností evidovaná ako jedna stavba, s jedným súpisným číslom, ktorej výlučným vlastníkom je žalovaný. Rovnako bola vypracovaná identifikácia parciel a samotný žalovaný priznal užívanie parciel vo vlastníctve žalobcu v materiáloch predložených na rokovanie jeho orgánov. 3. Okresný súd vychádzal zo zistenia, že pôvodný Obvodný národný výbor Bratislava IV rozhodnutím 1314/73-330 Dr. Vd zo dňa 28.03.1973 vyvlastnil v súvislosti s výstavbou nehnuteľnosti len 1/2 spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti, ktorý je vo vlastníctve odporcu. Spoluvlastnícky podiel jeho nebohej matky Š. Z. vyvlastnený nebol. Žalovaný užíva pozemky navrhovateľa tým, že má na nich postavenú stavbu - P. V. pre P. vo svojom vlastníctve, jednak tým, že zvyšnú časť pozemkov využíva v súvislosti s postavenou nehnuteľnosťou ako priestor, na ktorom je postavená výmenníková stanica na príjazd a prístup, ako aj odstavnú plochu - parkovisko, priestor pre lavičky a zeleň slúžiacu nehnuteľnosti žalovaného, navyše cez pozemky žalobcu sú bez akejkoľvek dohody s nimi vedené trasy technickej infraštruktúry pre nehnuteľnosť žalovaného, splašková a dažďová kanalizácia, káble 22 kV elektrického napätia, plynovod P. XXX a trasy miestnej telefónnej siete. Žalovaný uvedený právny stav nespochybňuje, potvrdil ho vo vypracovanom dokumente - návrh na majetkovoprávne usporiadanie pozemkov pôvodných vlastníkov, ktoré bez právneho dôvodu užíva Hlavné mesto SR Bratislava z júla 1995. Žalovaný vychádzal z ceny 1.500,- Sk/m2 pozemku, ale zostal vo veci nečinný, pretože jeho orgány neprijali potrebné rozhodnutia. Ďalší návrh na majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov predložený na rokovanie mestského zastupiteľstva žalovaného nebol schválený. 4. Okresný súd mal tak preukázané, že s poukazom na ustanovenia § 120 ods. 2 a § 123 Občianskeho zákonníka je žalobca aktívne legitimovaný na podanie žaloby voči žalovanému. Podľa názoru okresného súdu, z hľadiska uplatnených nárokov navrhovateľom v konaní je potrebné rozlišovať dve obdobia a to obdobie od 24.12. 2008 do 30.6.2009 a obdobie od 1.7.2009 do 24.12.2010. V období od 24.12.2008 až od do 30. 6. 2009 je potrebné vec posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatením a to podľa § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bezprávneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Medzi navrhovateľom a odporcom nikdy nebola uzavretá žiadna zmluva, osobitne nájomná zmluva, ani zmluva o zriadení práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, ktorá by oprávňovala odporcu na užívanie nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovaný nezískal tento titul ani iným právne relevantným spôsobom ale napriek tomu nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve žalobcu užíva a žalobcovi za užívanie neplatí, nehnuteľnosti užíva úplne bezplatne a tak dochádza na jeho strane k úspore peňazí a k vzniku bezdôvodného obohatenia. Za bezdôvodné obohatenie možno považovať ten prospech, o ktorý na úkor vlastníka neoprávnene užívanej veci obohatený buď zvýšil svoj majetkový stav, alebo o ktorým sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolností stalo. Bezdôvodné obohatenie vzniká aj tomu, kto svojím konaním dosiahol na úkor vlastníka postavenie detentora jeho pozemku a to bez ohľadu na to, na koľko intenzívne ho skutočne využíval. Výška bezdôvodného obohatenia sa musí odvíjať od výšky nájomného, zodpovedajúceho nájomnému obvyklému v danom čase a mieste, vo vzťahu k celému pozemku. Navrhovateľ v tejto súvislosti poukázal na rad už právoplatných súdnych rozhodnutí obdobného právneho a skutkového charakteru vydaných okresným, resp. Krajským súdom v Bratislave. 5. Okresný súd v súvislosti s právnym posúdením veci podľa § 451 Občianskeho zákonníka, v odôvodnení rozsudku uviedol, že z hľadiska právnej kvalifikácie je na obdobie po 1.7.2009 potrebné uplatňovať právnu úpravu podľa zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou, tieto pozemky sa označujú v zákone ako pozemok pod stavbou. V zmysle ustanovenie § 4 ods. 1 tohto zákona, ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby, dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Predpokladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Podľa ustanovenie § 4 ods. 2 citovaného zákona, vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území. Týmto spôsobom vznikol na užívanie pozemkov navrhovateľa odporcovi právny titulu. Žalobca v súlade so zákonom trpí vecné bremeno a zastáva názor, že vznik vecného bremena a jeho výkon za tejto úpravy nie je bezodplatný aj napriek tomu, že túto skutočnosť priamo zákon č.66/2009 Z.z. neupravuje, v súvislosti s článkom 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý vyžaduje pri nútenom obmedzení vlastníckeho práva poskytnutie primeranej náhrady a podľa žalobcu pri určení výšky primeranej náhrady, je potrebné vychádzať zo všeobecnej hodnoty vecného bremena. Odporca nechal vypracovať znalecký posudok na určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľa a vo všetkých jeho dokumentoch v rámci schvaľovacieho procesu kalkuloval s kúpnou cenou za nehnuteľnosti navrhovateľa vo výške 1.500,- Sk v roku 1995 a za časť zastavenou stavbou vo výške 2.808,- Sk. Navrhovateľ je s takouto cenou uzrozumený a nerozporuje ju. Všeobecná hodnota obvyklého nájmu pozemkov v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľa za obdobie od 24. 12. 2008 až do 30. 6.2009 bola ustanovená súdnym znalcom AUDING s.r.o. - súdny znalec Ing. Adolf Daubner v písomnom znaleckom posudku č. 25/2010 na sumu vo výške 4,35 EUR za m2. Všeobecná hodnota vecného bremena a za obdobie od 1. 7. 2009 až do 24.12.2010 bola ustálená identickou znaleckou inštitúciou v písomnom znaleckom posudku číslo 26/2010 na sumu vo výšku 9,07 EUR za m2. Za obdobie od 24.12.2008 do 30.6.2009 vznikol žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 3.718,16 EUR a za obdobie 1.7.2009 do 24.12.2010 nárok na zaplatenie sumy vo výške 7.752,58 EUR. 6. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 22. 03. 2011 navrhol, aby súd priznal navrhovateľovi podľa výšky jeho spoluvlastníckeho podielu sumu 0,33 eur/m2/rok ako bezdôvodné obohatenie za užívanie pozemkov pod stavbou P. V. pre P. a vecí slúžiacich na užívanie spolu s touto stavbou - parkovisko, výmenníková stanica a lavičky, ako aj časť pozemku pod komunikáciou na ulici Z., čo pri výmere 1891 m2 podľa GP č. 08/2006 zo dňa 28.02.2006 a GP č. 23/2006 zo dňa 3.5.2006 predstavuje sumu 642,03 eur. Pri spoluvlastníckom podiele žalobcu to predstavuje sumu 156,- eur za rok. Žalovaný nesúhlasil s nárokom žalobcu ako neprimeraným, nakoľko uvedená stavba je využívaná v prospech občanov Bratislavy. V prípadoch, keď hlavné mesto užíva nehnuteľnosti, pod ktorými sú pozemky vo vlastníctve iných subjektov, napríklad ide o pozemky pod komunikáciami, verejnými priestranstvami, školami, sociálnymi zariadeniami uzatvára s vlastníkmi pozemkov nájomné zmluvy na cenu 0,33 EUR m2 za rok. Nie je vo finančných možnostiach žalovaného uzatvárať nájomné zmluvy k takýmto pozemkom za vyššiu cenu, pretože hlavné mesto nevyužíva stavbu P. V. pre P. na podnikateľské účely. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení poukázal na zákon č. 66/2009Z.z., §4 ods. 1 a 2 s tým, že vlastník stavby je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území. Odporca si je vedomý, že vecné bremeno nezakladá vlastnícke právo k pozemku pod stavbou a nie je definitívnym riešením daného problému. Vecné bremeno vzniká priamo zo zákona , zapíše sa do katastra nehnuteľnosti. Proces usporiadania pozemkov pod stavbami je upravený v § 2 uvedeného zákona, podľa ktorého môže obec riešiť usporiadanie zastavaných pozemkov zámenou. Ak nebudú pozemky usporiadané zámennú zmluvu, navrhuje sa usporiadať vlastníctvo k pozemkom prostredníctvom pozemkových úprav podľa zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách o usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách. 7. Okresný súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním a to z vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa, splnomocneného zástupcu odporcu na pojednávaní konanom dňa 11.10.2013 a 26.11.2013, oboznámením s obsahom listinných dôkazov založených v spise, najmä LV č. 2789 pre katastrálne územie J., Výpisom z LV č. XXX - čiastočný, kat. územie J., Znaleckými posudkami č. 25/2010 a 26/2010, kópiou z katastrálnej mapy na parcelu č. XXX/X, kat. územie J., Geometrickými plánmi zo dňa 19.04.2006 a zo dňa 26.01.2006 vyhotovenými H.. X. V. na obnovenie hraníc časti pôv. par. č. XXXX, kat. územie J., výsluchom účastníkov konania, Informácia vo veci komunikácii Na O., S..Ú.. J., zo dňa 5.10.2011 (čl.94), Výpisom z LV č. XXXX, kat. územie J., okres Bratislava IV, farebnou fotodokumentáciou, Rozhodnutím č. 28/2011 primátora hlavného mesta SR Bratislava v súlade s ustanovením § 120 ods. 1 O.s.p. 8. Žalovaný v súvislosti s užívaním pozemku parcelné číslo XXX/XX uviedol, že žiadnym spôsobom nebráni žalobcovi v jeho užívaní a z oznámenia Mestskej časti J. zo dňa 29.9.2011 vyplýva, že v tejto časti nezabezpečujú údržbu pozemku, nakoľko starostlivosť o parcelu vykonáva Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., keďže ide o povodie, okraj Lamačského potoka a tiež namietal uplatnený nárok na parc.č. XXX/X, na ktorom sa nachádza budova s reštauráciou O., ktorej vlastníkom nie je hlavné mesto. Podiel navrhovateľa tak predstavuje 37,5 m2. V ostatných častiach žalovaný žalobu nespochybnil a nemal námietky ani k predloženým znaleckým posudkom č. 25 a 26/2010. 9. Žalobca k námietkam odporcu k parcele č. XXX/XX uviedol, že predmetná parcela je takisto súčasťou areálu P. W. W., ktorú využívajú rezidenti domova, na tejto parcele sú umiestnené informačné tabule Q. Č. J. a za daného skutkového stavu je užívanie parcely navrhovateľom vylúčené, čo vyplýva z listinných dôkazov - farebnej fotodokumentácie predmetnej parcely. Za irelevantné navrhovateľ považuje tiež tvrdenie odporcu, že údržbu tejto parcely zabezpečuje SVP, š.p. , pretože podľa Zákona o vodách je správcom pozemku, ktorým preteká vodný tok mesto, ktoré vo výnimočných prípadoch môže preniesť správu tohto pozemku na príslušný vodohospodársky podnik. 10. Žalobca s námietkou žalovaného ohľadom pozemku parc. č. XXX/X v časti 37,5m2 súhlasil. V tejto časti nevzal žalobu späť, z dôvodu značného rozdielu medzi uplatnenou sumu bezdôvodného obohatenia a cenou, ktorá vyplýva z rozhodnutia mesta č. 28/2011. 11. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporca v období od 24.12.2009 do 30.06.2009 užíval pozemky parcelné číslo XXXX zapísané na LV č. XXXX bez právneho titulu a ani v čase od 1. 7. 2009 do 24. 12. 2010 v zmysle zákona č. 66/2009 Z.z. neurobil žiadne kroky smerujúce k usporiadaniu právnych vzťahov k pozemkom pod stavbami, ktoré odporca v zmysle zákona č.66/2009Z.z. užíva. V časti týkajúcej sa parc.č. XXX/X súd považoval námietky odporcu spočívajúce v skutočnej výmere ním užívaného pozemku za dôvodné. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že na tejto parcele stojí budova so súp. č. XXXX s prevádzkou reštaurácie, táto budova však nie je vo vlastníctve odporcu, ale obchodnej spoločnosti O., W..Y..R.., čo vyplýva z LV č. XXXX. Ide o rozlohu 37,5m2. Námietky odporcu ohľadom užívania parcely č. XXX/X súd za dôvodné nepovažoval. Z vykonaného dokazovania, najmä z predloženej farebnej fotodokumentácie parcely totiž ustálil, že predmetnú parcelu využíva výlučne odporca, keď na jej hraniciach v dvoch okrajových častiach umiestnil svoju informačnú tabulu (ide o informačnú tabulu Q.), naviac tento pozemok obkolesil miestnou komunikáciou, čo tiež bráni navrhovateľovi v jeho riadnom užívaní. Námietku odporcu, že pozemok je v správe SVP, š.p. súd považoval za irelevantnú a to s poukazom na ustanovenie § 50 ods. 1 a § 63 Zákona o vodách č. 364/2004 Z.z., pretože sa jedná výlučne o vzťah medzi odporcom, ktorý má povinnosti správcu pobrežného pozemku a naviac je jedným z orgánov štátnej vodnej správy. Z LV č. XXXX súd zistil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom predmetného pozemku vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/4. Celková rozloha pozemku je 3419 m2, pripadajúca na navrhovateľa tak činí 854,75 m2. Po odpočítaní rozlohy 37,5 m2 (LV č. XXXX) v užívaní O., W..Y..R.. tak celková rozloha pozemku pripadajúca na navrhovateľa , ktorá je vo výlučnom užívaní odporcu činí 817,25 m2. Z listu vlastníctva číslo XXX vyplýva, že odporca je vlastníkom stavby Penzión pre dôchodcov, ide o stavbu so súpisným číslom XXXX, stavba je postavená na parcele č. XXXX. Z predloženej fotodokumentácie tiež jasne vyplýva, že pozemok parc. č. XXX/XX je vo výlučnom užívaní odporcu. Z obsahu listinného dôkazu a to znaleckého posudku číslo 25/2010 vyplýva záver, že všeobecná hodnota nájmu pozemkov za žalované obdobie je ustálená na sumu vo výške 4,35 EUR za m2. Z obsahu listinného dôkazu a to znaleckého posudku číslo 26/2010 vyplýva záver, že všeobecná hodnota vecného bremena za žalované obdobie bola stanovená znalcom na sumu vo výške 9,07 EUR za m2. 12. Uvedený zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka a podľa zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 13. Podľa ustanovenia § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka /ďalej OZ/ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ustanovenia §451 ods.2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 14. Podľa ustanovenia § 4 ods.1 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, 10) ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. 11) Podľa ustanovenia §4ods.2 cit. zákona vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území. Podľa článku čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky /ústavný zákon č. 460/1992 Zb.v znení neskorších predpisov/vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. 15.Okresný súd v súvislosti s právnym posúdením veci zdôraznil, že bezdôvodné obohatenie sa v zmysle vyššie citovaných ustanovení chápe ako záväzkovo-právny vzťah, ktorý vzniká medzi osobou, ktorá sa bezdôvodne obohatila a je povinná toto bezdôvodné obohatenie vrátiť a medzi osobou, na úkor ktorej sa iný bezdôvodne obohatil a ktorá má právo na jeho vydanie. Občiansky zákonník v ustanovení § 451 ods. 2 vymedzuje štyri formy bezdôvodného obohatenia, z ktorých na prejednávanú vec možno aplikovať formu bezdôvodného obohatenia ako majetkového prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu. Medzi navrhovateľkou a odporcom totiž nikdy nedošlo k zmluvnému usporiadaniu vzťahov týkajúcich sa vyššie špecifikovaných pozemkov vo vlastníctve navrhovateľky a stavby na nich stojacej vo vlastníctve odporcu. 16. Vykonaným dokazovaním, s prihliadnutím na uvedené zákonné ustanovenia, okresný súd dospel k záveru, že žalovaný užíval predmetný pozemok v celosti bez poskytnutia akéhokoľvek protiplnenia navrhovateľovi a užívaním pozemku bez právneho titulu (bez nájomnej alebo inej zmluvy) došlo na strane odporcu ku vzniku bezdôvodného obohatenia, ktorý je povinný obohatenie vydať. Tým, že odporca užíva pozemky bez poskytnutia náhrady a bez toho, aby došlo k zmenšeniu jeho majetku o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom zakladajúcim právo ich užívať, ukrátil žalobca o plnenie, ktoré by mu malo byť poskytnuté ako oprávnenej osobe, za užívanie nehnuteľností v jeho vlastníctve treťou osobou. 17. Spornou bola otázka výšky a rozsahu plnenia titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré je odporca povinný poskytnúť žalobcovi za užívanie pozemkov v období od 24.12.2008 do 30.6.2009. Podľa žalobcu je treba vychádzať zo znaleckého posudku č.25/2010, v ktorom znalec určil výšku všeobecnej hodnoty nájmu za pozemky v katastrálnom území J.- parcely registra E č. XXXX za uvedené obdobie, na sumu vo výške 4,35 eur /m2 . Naproti tomu žalovaný tvrdil, že úhrada žalovanej istiny z titulu vydania bezdôvodného obohatenia je neprimerane vysoká, vzhľadom na účel, ktorému stavba v jeho vlastníctve slúži. Odporca ďalej uviedol, že v prípade, keď hlavné mesto užíva nehnuteľnosti, pod ktorými sú pozemky vo vlastníctve iných subjektov, uzatvára s vlastníkmi pozemkov nájomné zmluvy za cenu 0,33 EUR/m2/rok. Súd sa však s argumentáciou odporcu nestotožnil. Z obsahu rozhodnutia primátora hlavného mesta Bratislava č. 28/2011, ktorým bola určená cena prenájmov pozemkov vo vlastníctve mesta vyplýva, že minimálna cena nájmu určená mestom pre prípad užívania pozemku v jeho vlastníctve v lokalite H., kam patrí aj k.ú. J., činí od 5 eur/m2/rok až 15 eur za m2 na rok. Ide teda o sumu vyššiu, než je navrhovateľom požadovaná cena nájmu. Žalovaný potom vyčíslenú sumu v znaleckých posudkoch č. 25 a 26/2010 nespochybnil. 18.Okresný súd za dôvodné mal tvrdenia žalobcu a zaviazal žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie v sume 3.677,38 eur. Súd pri určení výšky ceny za užívanie predmetného pozemku vychádzal z obsahu znaleckého posudku č. 25/2010, ktorého obsah odporca nenamietal. Pretože žalovaný ako vlastník nehnuteľností nemal ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona č.66/2009 Z.z. k celému pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, podľa ustanovenia § 4 ods. 1 tohto zákona, vzniklo mu vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou ako vlastníkovi stavby, dňom účinnosti tohto zákona v jeho prospech právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podľa citovaného ustanovenia § 4 ods. 2 cit. zákona navrhovateľovi ako spoluvlastníkovi pozemku pod stavbou vo vlastníctve odporcu vznikla povinnosť strpieť výkon práva odporcom zodpovedajúceho vecnému bremenu. Navrhovateľ však nie je povinný strpieť výkon práva odporcu bez primeranej náhrady, aj keď zákon č.66/2009 Z.z. neupravuje výšku náhrady. Súd postupoval pri rozhodovaní o nároku navrhovateľa podľa všeobecnej právnej úpravy a v súlade s predloženým listinným dôkazom a to znaleckým posudkom č.26/2010, ktorým bola ustálená všeobecná hodnota vecného bremena na sumu 9,07 Eur/m2. Súd po vykonanom dokazovaní zavial odporcu na zaplatenie sumy 7.667,55 EUR za obdobie 1.7.2009 do 21.12.2010. 19.Odporca ako vlastník opísaných nehnuteľností v úvode odôvodnenia rozsudku v konaní nepreukázal, že by postupoval v zmysle ustanovenia §2 ods. 1, 2 zákona č.66/2009 Z.z., podľa ktorého obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa osobitných predpisov, vlastníkom stavby, prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho usporiadania vlastníctva k pozemkom, môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v primeranej výmere, 5) bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne vlastník stavby v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce. Ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území. 20.Tvrdenie odporcu, že stavba nachádzajúca sa na spornom pozemku, slúži verejnému záujmu a preto by bolo v rozpore s dobrými mravmi uhrádzať nájom za užívanie pozemku vo výške špecifikovanej v návrhu, je podľa názoru súdu irelevantné. Stavba, ktorú užíva penzión pre dôchodcov síce slúži verejnému účelu a ako taká plní určenú spoločenskú požiadavku, uvedené sa však nevzťahuje na samotný pozemok, na ktorom sa stavba nachádza (v súčasnosti už zmenený v zmysle geometrického plánu na parcely registra "C" č. XXX/XX, XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/XXX, atď.). Navrhovateľ do nadobudnutia účinnosti zákona č.66/2009 Z.z. nebola subjektom povinným akýmkoľvek spôsobom znášať bremeno verejného záujmu, po nadobudnutí účinnosti predmetného zákona sa navrhovateľ stal subjektom povinným strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu odporcom do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území čo však neznamená, že nemá nárok na primeranú náhradu bez ohľadu na to, kto a na aký účel užíva tieto pozemky, čiže bez ohľadu na subjekt, ktorý sa v tomto prípade na jej úkor bezdôvodne obohatil a realizuje výkon práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu. Preto súd prisvedčil tvrdeniu navrhovateľa, že je to práve odporca, ktorý je povinný plniť verejné funkcie a na tento účel zároveň disponuje zverenou právomocou a prostriedkami z verejných zdrojov, ako aj z prostriedkami, ktoré získa prenájmov svojich pozemkov s odkazom na jeho rozhodnutie č. 28/2011. Odporca mohol sporu minimálne za obdobie od 1.7.2009 do 24.12.2010 predísť tým, že by postupoval urýchlene podľa ustanovenia §2 zákona č.66/2009 Z.z. V časti pripadajúcej rozlohe pozemku o veľkosti 37,5 m2 súd žalobu v druhom výroku rozsudku zamietol, s poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie a na LV č. XXXX, kat. územie J.. Odporca sa dostal so splnením povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie a so zaplatením hodnoty výkonu práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu do omeškania. Svoj nárok na zaplatenie úroku z omeškania si žalobca uplatnil podľa § 517 Občianskeho zákonníka, vo výške 9 % ročne z priznanej sumy 11.344,93 eur odo dňa 11.1.2011, v súlade s § 3 nariadenia č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Písomná výzva na zaplatenie žalovanej sumy bola právnym zástupcom navrhovateľa odporcovi podľa prezentačnej pečiatky doručená dňa 22.12.2010. V predmetnej výzve je navrhovateľ uvedený pod číslom 2. Odporca bol vyzvaný na zaplatenie žalovanej sumy do dňa 10.1.2011. Odporca do uvedeného dátumu navrhovateľovi neposkytol ani čiastočné peňažné plnenie, s plnením peňažného záväzku sa dostal do omeškania od dňa 11.1.2011. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 3 v zmysle zásady úspechu účastníka a priznal navrhovateľovi plnú náhradu trov konania, keďže neúspešný bol len v nepatrnej časti. Navrhovateľ mal v konaní takmer plný úspech, preto mu súd priznal pnú náhradu trov konania voči odporcovi. Súd zaviazal odporcu na náhradu trov konania navrhovateľovi v sume 688,- EUR, ktorá predstavuje súdny poplatok za podaný návrh a na náhradu trov právneho zastúpenia v súlade s ustanovením §149 ods. 1 O.s.p. k rukám právneho zástupcu navrhovateľky v sume 1.668,18 EUR vrátene 20% DPH. Právny zástupca navrhovateľa je platcom DPH odo dňa 1.2.2005. Trovy právneho zastúpenia právny zástupca navrhovateľa vyčíslil v súlade §14 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Právny zástupca navrhovateľa vykonal nižšie uvedené úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia dňa 13. 12. 2010 - 270,54.- EUR, podania návrhu na súd dňa 22. 12. 2010 - 270,54.- EUR, písomné vyjadrenie navrhovateľa k vyjadreniu odporcu - 270,54.- EUR, účasť na pojednávaní dňa 11. 10. 2013 - 270,54.- EUR, účasť na pojednávaní dňa 26. 11. 2013 - 270,54.- EUR, režijný paušál 2x á 7,21.- EUR - 14,21.- EUR, režijný paušál 1x á 7,41.- EUR - 7,41.- EUR, režijný paušál 2x 7,81.- EUR - 15,62.- EUR a 20% DPH - 277,98 EUR. 21.Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý namietal, že rozhodnutie prvoinštančného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Žalovaný v odvolaní namietal rozhodnutie súdu len voči tej časti rozsudku, ktorá sa týka jeho povinnosti platiť náhradu za užívanie pozemku reg. „C“ parc. č. XXX/XX z nasledovných dôvodov. Podľa listu vlastníctva č. 2789 je vlastníkom pozemku registra „C“ parc. č. XXX/XX S. Q. v spoluvlastníckom podiele 1 %, P. Z. v spoluvlastníckom podiele 1 % a odporca v spoluvlastníckom podiele 1 %. Podľa mapy určeného operátu je pozemok registra „C'- parc. č. XXX/ XX časťou pozemku registra „E“ parc. č. XXXX, ktorý je tiež zapísaný na LV č. XXXX do vlastníctva už spomínaných osôb. Predmetný pozemok je na príslušnom liste vlastníctva označený kódom č. XX označujúcim pozemky, na ktorých sú skaly, rokliny, výmole, vysoké medze s krovím alebo kamením a iné plochy, ktoré tomuto pozemku neposkytujú trvalý úžitok. Okrajom pozemku registra „C“ parc. č. XXX/ XX preteká J. V.. Na pozemku nie je vysadená žiadna verejná zeleň, tento pozemok je zarastený burinou a krovinami a jeho údržbu vykonáva správca J. V., ktorým je Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. Povodie Moravy. Vzhľadom k tomu, že J. V. je podľa zákona č. 364/2001 Z. z. o vodách zaradený medzi drobné vodné toky, je jeho údržba v zmysle daného zákona zabezpečená zo strany štátu. Podľa § - u 49 ods. 2 zákona o vodách ochranné pásmo potoka má šírku 5 m od brehovej čiary. Na pozemku sa nenachádzajú žiadne lavičky, a keďže ide o roklinu nie je vhodný ani na prechádzanie. Pozemok registra „C“ parc. č. XXX/XX je nezastavaný a z hľadiska jeho polohy ide o samostatný pozemok, ktorý nie je súčasťou žiadnej priľahlej plochy, ktorá by svojím umiestnením a využitím tvorila neoddeliteľný celok s akoukoľvek stavbou, a teda ani so stavbou P. - V. pre P., Na O. X B. O.. Hlavné nieslo SR Bratislava na danom pozemku nevykonáva žiadnu činnosť, ktorá by bránila ostatným spoluvlastníkom tento pozemok užívať. Na pozemku sú zo strany hlavného mesta SR Bratislavy umiestnené dve tabule, a to tabuľa Q. Č. J. a tabuľa s nápisom G. Z. R.. Tabuľa s označením Q. Č. J. označuje hranicu medzi Q. Č. J. a Q. Č. G. O. a druhá tabuľa s nápisom zákaz Z. R. je umiestnená na danom mieste preto, lebo pozemkom registra „C“ parc. č. XXX/XX sa začína územie, ktoré nie je využívané, a preto dochádza k jeho častému znečisťovaniu. Táto tabuľa je umiestnená v najbližšom možnom bode medzi spevnenými plochami. 22.Žalobca si uplatňuje náhradu za užívanie pozemku registra „E“ parc. č. XXXX v období od 24.12.2008 do 30.6.2009 titulom bezdôvodného obohatenia. Proti takto uplatnenému nároku hlavné mesto SR Bratislava namietalo, že užívaním časti tohto pozemku, ktorá je na mape určeného operátu označená ako pozemok registra „C“ parc. č. XXX/XX, nedochádza k dôvodnému obohateniu zo strany hlavného mesta, a to z nasledovných dôvodov: Občiansky zákonník v § 451 ods. 2 stanovuje, že bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. To znamená, že predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je na jednej strane existencia obohatenia a na druhej strane jeho bezdôvodnosť. Nakoľko hlavné mesto SR Bratislava je podielovým spoluvlastníkom pozemku registra „E“ parc. č. XXXX v podiele 1/2, má právo z titulu jeho vlastníckeho práva daný pozemok v plnej miere užívať. Vzhľadom k tomu, že uvedený pozemok je roklinou užívanie daného pozemku odporcom doteraz spočívalo len v osadení dvoch hore uvedených tabúľ. Takéto užívanie pozemku zo strany vlastníka nemôže byť označené za bezdôvodné, nakoľko nijakým spôsobom neobmedzilo vo výkone vlastníckeho práva dvoch zostávajúcich spoluvlastníkov. Druhým predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik neoprávneného majetkového prospechu na strane odporcu. Podľa R č. 25/1986, ktoré je uvedené v Občianskom zákonníku v VII doplnenom vydaní, majetkový prospech vzniká predovšetkým tak, že sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o nové majetkové hodnoty. Môže však spočívať i v tom, že sa jeho doterajší majetok nezmenšil, akoby sa zmenšil, keby si bol obohatený svoje povinnosti plnil. Zodpovednosť za získaný majetkový prospech, ktorý sa musí vydať, vzniká bez zreteľa na zavinenie. Na základe uvedeného užívaním pozemku registra „C“ parc. č. XXX/XX sa majetok hlavného mesta SR Bratislavy nerozmnožil o žiadne nové majetkové hodnoty. Námietky odporcu ohľadom užívania parcely č. XXX/XX súd za dôvodné nepovažoval. Z vykonaného dokazovania, hlavne z predloženej fotodokumentácie sa ustálil v tvrdení, že predmetnú parcelu užíva výhradne odporca, nakoľko na jej hraniciach v dvoch okrajových častiach umiestnil svoju informačnú tabulu s označením Q. a tento pozemok obkolesil komunikáciou, ktorá bráni navrhovateľovi v jeho užívaní. Súd sa viac s námietkami odporcu nezaoberal. Nešpecifikoval spôsob využitia pozemku odporcom a rovnako sa nezaoberal ani otázkou, či takýmto užívaním odporca obmedzuje ostatných spoluvlastníkov vo výkone ich vlastníckeho práva, pretože len v takom prípade by bolo možné označiť užívanie daného pozemku odporcom ako bezdôvodné. V druhom časovom období, ktoré trvá od 1.7.2009 do 24.12.2010, vychádza navrhovateľ pri uplatnení svojho nároku z platnej právnej úpravy zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V §1 tohto zákona je uvedené, že tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššie uvedeného územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou. Vzhľadom k tomu, že pozemok registra „C“ parc. č. XXX/XX nie je zastavaný, a ako už bolo uvedené nie je ani priľahlou plochou, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok s domom dôchodcov, uplatnenie zákona č. 66/2009 sa na daný pozemok nevzťahuje. Na základe všetkých uvedených skutočností je podľa odvolateľa rozhodnutie súdu v časti, kde má odporca platiť navrhovateľovi náhradu za bezdôvodné obohatenie za užívanie časti pozemku registra „E“ parc. č. XXXX, ktorú podľa stavu katastra nehnuteľností predstavuje pozemok registra „C“ parc. č. XXX/XX, za obdobie od 24.12.2008 do 30.6.2009 vo výške všeobecnej hodnoty nájmu, vyčíslenej znaleckým posudkom č. 25/2010, ako aj v časti, kde je odporca zaviazaný titulom vecného bremena platiť za užívanie už špecifikovanej časti pozemku registra „E“ parc. č. XXXX, za obdobie od 1.7.2009 do 24.12.2010 vo výške ustálenej znaleckým posudkom č. 26/2010, za nepreskúmateľné. Žalovaný ako odvolateľ preto navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I v napadnutej časti zmenil tak, že návrh zamietne, prípadne aby rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. 23.K odvolaniu žalovaného sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril na výzvu súdu žalobca, ktorý trval na podanej žalobe a na dôvodoch na základe ktorý si uplatnil svoj nárok. Žalobca považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne, založené na spoľahlivom zistení skutkového stavu a jeho správnom právnom posúdení. Odvolanie žalovaného je podľa názoru žalobcu nedôvodné a účelové, v rozpore so zásadnými občianskoprávnymi zásadami, v snahe vyhnúť sa zaplateniu finančných prostriedkov, o ktoré sa žalovaný na úkor žalobcu obohatil, resp. o ktoré bol žalobca konaním žalovaného ukrátený. Poukázal na to, že záležitosť sa rieši prakticky od roku 1995, bez toho, aby žalobca do dnešného dňa dostal akúkoľvek odplatu od žalovaného za užívanie pozemkov v jeho spoluvlastníctve za obdobie uplatnené v žalobe, pričom žalobca má takmer XX rokov. K odvolacím námietkam žalovaného žalobca uviedol, že žalovaný v podanom odvolaní predovšetkým v podstate opakuje tvrdenia prednesené pred okresným súdom, z ktorými sa súd vo svojom rozhodnutí správne vysporiadal. Z odvolania vyplýva, že žalovaný považuje za nesprávny iba výrok v časti týkajúcej sa užívania časti pozemku registra „C“ parc. č. XXX/XX, ale napriek tomu neuhradil žalobcovi ani sumu zodpovedajúcu časti rozhodnutia nenapadnutú odvolaním. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné užívanie podstatnej časti pozemku v podielovom spoluvlastníctve žalobcu zo strany žalovaného. Samotný žalovaný priznáva, že v súvislosti s predchádzajúcou výstavbou v oblasti nedošlo k vyvlastneniu spoluvlastníckeho podielu matky žalobcu na predmetnom pozemku a rovnako skutočnosť, že žalovaný bol viackrát vyzvaný na odkúpenie pozemku a usporiadanie vlastníckych pozemkov. 24.Podľa žalobcu, bolo v konaní jednoznačne preukázané, že žalovaný je vlastníkom stavby - P. - V. pre P. Na O. X a užíva pozemok parc. č. XXXX B. S.. Ú.. J., R. O. H., ktorých podielovým spoluvlastníkom je žalobca. Časť týchto pozemkov je priamo pod stavbou a časť je užívaná spolu so stavbou ako parkovisko respektíve prístupová komunikácia a park, čo nebolo sporné. Predmetná stavba je v katastri nehnuteľností evidovaná ako jedna stavba s jedným opisným číslom, ktorej výlučným vlastníkom je žalovaný. Rovnako bola predložená identifikácia parciel a samotný žalovaný priznal užívanie parciel vo vlastníctve žalobcu v materiáloch predložených na rokovanie jeho orgánov. Za rozhodujúcu považuje existenciu vlastníctva k stavbe postavenej na pozemku žalobcu. Súd podľa názoru žalobcu správne zaujal rovnaký právny záver. Aj žalovaný už v odvolaní priznáva, že parcela č. XXX/XX nepredstavuje vodnú plochu - J. V., ale s ním susediaci pozemok. Žalovaný však opomína skutočnosť, že tento pozemok sa užíva ako verejné priestranstvo, tvorí promenádu pre peších s lavičkami a chodníkom, čomu zodpovedajú aj osadené tabule a bolo zjavné aj z predloženej fotodokumentácie. Na tejto skutočnosti nemení nič ani to, že žalovaný sa dohodol na údržbe tohto pozemku s treťou osobou - Slovenským vodohospodárskym podnikom š.p. Povodie Moravy. Správa vodného toku v zmysle zákona 364/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov sa nijako nevzťahuje na predmetný pobrežný pozemok, keďže nemá charakter vodného toku. Tvrdenie žalovaného o tom, že žalobca nie je ako spoluvlastník nijako obmedzený vo svojich vlastníckych právach tak nezodpovedá skutočnosti. Ani predmetný pozemok nemôže žalobca užívať, oplotiť, či zastavať a to nie z dôvodu jeho polohy, ale výlučne z dôvodu, že slúži verejnosti, osobitne dôchodcom zo stavby - domova dôchodcov vo vlastníctve žalovaného na ich prechádzky. Navyše historicky J. V. na danom mieste netiekol a jeho súčasné koryto je dôsledkom vykonanej regulácie, ktorá rozdelila pozemky žalobcu na dve časti. Samotný žalovaný priznáva, že je iba podielovým spoluvlastníkom pozemku regisra „C“ parc. č. XXX/XX, napriek tomu užíva celý pozemok sám ako verejné priestranstvo. Práve v takomto užívaní vidieť bezdôvodné obohatenie žalovaného. Ak teda chce žalovaný zriaďovať na pozemku, ktorého je iba podielový spoluvlastník verejné priestranstvo, musí poskytnúť druhému podielovému spoluvlastníkovi kompenzáciu. Promenáda pre peších - teda aj verejný chodník patriaci žalovanému, postavený na predmetných pozemkoch, má charakter stavby. Ak sa žalovaný domnieva, že pozemok parcela registra „C“ č. XXX/XX v rozsahu 530 m2 nemá charakter priľahlého pozemku k stavbám žalovaného, potom by mal platiť za jeho užívanie ešte vyššiu odplatu ako bola stanovená v napádanom rozhodnutí. Malo by sa teda vychádzať zo sumy obvyklého nájomného, ktorá je matematicky vyššia ako odplata za trpenie vecného bremena. Odvolanie nie je preto dôvodné a neexistuje zákonná opora, aby žalobca plnil vyššie uvedené verejné úlohy a zriaďoval na svojich pozemkoch verejné plochy a trpel bezodplatné užívanie jeho nehnuteľností. Navyše takýto prístup nemá ani oporu v Ústave Slovenskej republiky. 25. Z konania vyplynulo, že medzi žalobcom a žalovaným neexistuje žiaden právny titul, na základe ktorého by bol žalovaný oprávnený bezplatne užívať nehnuteľnosti v spoluvlastníctve žalobcu. Neustále opakované tvrdenia žalovaného, že pozemky v spoluvlastníctve žalobcu slúžia na verejný účel nepovažuje žalobca za relevantné pri stanovení ich hodnoty, respektíve výšky bezdôvodného obohatenia. Názor žalobcu o nesprávnosti úvah žalovaného pritom opakovane potvrdil aj Krajský súd v Bratislave pri rozhodovaní v obdobných sporoch. Žalobca nie je v zmysle žiadneho právneho predpisu, ani ustálených zvyklostí subjektom, ktorý by mal na svoje náklady plniť verejné funkcie a verejnoprospešné funkcie. Takýmto subjektom je žalovaný, ktorý na ten účel disponuje právomocou, ako aj prostriedkami z verejných zdrojov. Žalobca žiadne takéto prostriedky nepoberá, navyše je dôchodca. Samotný žalovaný priznáva, že ním navrhovaná odplata 0,033 eur/m2 ročného nájmu pozemkov vo vlastníctve žalovaného nemá zodpovedať trhovej hodnote. Zákon a súdna prax však pri bezdôvodnom obohatení vychádzajú zo všeobecnej hodnoty plnenia. Rovnako nemôžu túto výšku stanovať interné predpisy a uznesenia žalovaného. Odvolateľ opomína pritom fakt, že výšku nájomného 0,033 Sk/m2, ktorú chce platiť žalovaný nemožno vnútiť ani žalobcovi a naopak jej platenie by bolo v rozpore s požiadavkou rovnosti účastníkov, a najmä s ústavou a zákonmi garantovanou rovnosťou a ochranou vlastníckeho práva. Okrem toho žalobca akceptoval všeobecnú hodnotu pozemkov podľa znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný objednávku žalovaného. Tento posudok bol predložený na rokovanie orgánov žalovaného a v rámci dokazovania predložený ako dôkazný prostriedok aj do súdneho spisu. Z posudku je zrejmá a preukázaná všeobecná hodnota pozemku minimálne vo výške 2.808 Sk/m2, z ktorej správne vychádzal aj súd. Všeobecná hodnota pozemku užívaného bez právneho titulu žalovaným je preto nesporná. Z nej potom bola súdnym znakom ustálená hodnota nájmu. 26. Súd prvej inštancie pritom správne vychádzal z celkovej výmery spoluvlastníckeho podielu žalobcu užívaného žalovaným vo výške 817,25 m2 t.j. % (spoluvlastnícky podiel žalobcu) z 3419 m2 (celková výmera pozemkov v podielovom spoluvlastníctve žalobcu) znížená o 37,5 m2 (medzi účastníkmi nesporný podiel žalobcu na pozemku pod stavbou zastavený stavbou vo vlastníctve spoločnosti O., W..Y..R..). Navyše je všeobecne známe, že samotný žalovaný ako vlastník predáva nehnuteľnosti za cenu niekoľkonásobne vyššiu ako je hodnota ustálená týmto znaleckým posudkom. Rovnako sa pohybuje výška nájomného, ktoré požaduje žalovaný od subjektov užívajúcich pozemky v jeho vlastníctve. V konaní bolo ustálené, že žalovaný neplatí žalobcovi za užívanie pozemkov vo vlastníctve žalobcu žiadnu odplatu - a to ani len v symbolickej výške. Žalobca sa snažil riešiť situáciou už od roku 1993, žalovaný však zostáva pasívny a existujúca situácia mu zjavne vyhovuje. Navyše žalobca platí za pozemok, ktorý užíva žalovaný, žalovanému daň z nehnuteľností. Z tohto pohľadu je postoj žalovaného konaním v rozpore s dobrými mravmi. 27. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného, za správnu považuje aj právnu kvalifikáciu jeho nároku súdom prvej inštancie. Správnosť tejto kvalifikácie fakticky v podstatnej časti uplatneného nároku nespochybňuje ani žalovaný. Správnosť právnej kvalifikácie a ustálenia výšky nároku potvrdzuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3 Cdo 52/2005. Rovnaký právny záver vyslovili aj viaceré rozhodnutia prvoinštančných aj rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave. 28. Žalobca navrhol napádané rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a zároveň si uplatňuje nárok na náhradu trov odvolacieho konania, vo výške 334,30 eur vrátane DPH (1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu á 270,54 eur plus 20% DPH plus režijný paušál 8,04 eur plus 20% DPH). 29.Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 21.3.2018 (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 3 C.s.p.). 30. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 31. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p.). 32. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním náležite zistil skutkový stav veci, spočívajúci v tom, že odporca v období od 24.12.2009 do 30.06.2009 užíval pozemky parcelné číslo XXXX zapísané na LV č. XXXX bez právneho titulu a ani v čase od 1. 7. 2009 do 24. 12. 2010 v zmysle zákona č. 66/2009 Z.z. neurobil žiadne kroky smerujúce k usporiadaniu právnych vzťahov k pozemkom pod stavbami, ktoré odporca v zmysle zákona č.66/2009Z.z. užíva. V časti týkajúcej sa parc.č. XXX/X súd považoval námietky odporcu spočívajúce v skutočnej výmere ním užívaného pozemku za dôvodné. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že na tejto parcele stojí budova so súp. č. XXXX s prevádzkou reštaurácie, táto budova však nie je vo vlastníctve odporcu, ale obchodnej spoločnosti O., W..Y..R.., čo vyplýva z LV č. XXXX. Ide o rozlohu 37,5m2. Okresný súd správne zistil, že námietky žalovaného ohľadom užívania parcely č. XXX/X nie sú dôvodné, keď z predloženej farebnej fotodokumentácie parcely zistil, že túto parcelu užíva výlučne odporca, ktorý na hraniciach parcely v dvoch okrajových častiach umiestnil svoju informačnú tabulu mestskej časti a pozemok obkolesil miestnou komunikáciou, čo tiež bráni žalobcovi v jeho riadnom užívaní. Okresný súd tiež správne neprihliadol na námietku odporcu, že pozemok je v správe SVP, š.p. a považoval ju za irelevantnú, s poukazom na ustanovenie § 50 ods. 1 a § 63 zákona o vodách č. 364/2004 Z.z., pretože ide výlučne o vzťah žalovaného, ktorý má povinnosti správcu pobrežného pozemku a je jedným z orgánov štátnej vodnej správy. Z LV č. XXXX súd zistil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom predmetného pozemku vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/4. Celková rozloha pozemku je 3419 m2, pripadajúca na navrhovateľa tak činí 854,75 m2. Po odpočítaní rozlohy 37,5 m2 (LV č. XXXX) v užívaní O., W..Y..R.. tak celková rozloha pozemku pripadajúca na navrhovateľa , ktorá je vo výlučnom užívaní odporcu činí 817,25 m2. Z listu vlastníctva číslo XXX vyplýva, že odporca je vlastníkom stavby Penzión pre dôchodcov, ide o stavbu so súpisným číslom XXXX, stavba je postavená na parcele č. XXXX. V danom prípade odvolací súd po preskúmaní rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo zistil, že súd prvej inštancie správne a dostatočne zistil skutkový stav veci a správne ho aj vyhodnotil. Námietky žalovaného v podanom odvolaní, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný, nie sú dôvodné a rovnako nie je dôvodná odvolacia námietka nesprávneho právneho posúdenia danej veci. 33. Uvedený zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka a podľa zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 34. Podľa ustanovenia § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 35. Podľa ustanovenia §451 ods.2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 36. Podľa ustanovenia § 4 ods.1 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. 37. Podľa ustanovenia § 4 ods.2 tohto zákona, vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území. Podľa článku čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky /ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov/ vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. 38.Okresný súd v súvislosti s právnym posúdením veci zdôraznil, že bezdôvodné obohatenie sa v zmysle vyššie citovaných ustanovení chápe ako záväzkovo-právny vzťah, ktorý vzniká medzi osobou, ktorá sa bezdôvodne obohatila a je povinná toto bezdôvodné obohatenie vrátiť a medzi osobou, na úkor ktorej sa iný bezdôvodne obohatil a ktorá má právo na jeho vydanie. 39. Vykonaným dokazovaním okresný súd správne dospel k záveru, že žalovaný v uvedenom období užíval predmetný pozemok v celosti bez poskytnutia plnenia žalobcovi a užívaním pozemku bez právneho titulu, došlo na strane odporcu ku vzniku bezdôvodného obohatenia, ktoré je povinný vydať. Tým, že žalovaný užíva pozemky bez poskytnutia náhrady a bez toho, aby došlo k zmenšeniu jeho majetku o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, zakladajúcim právo ich užívať, ukrátil žalobcu o plnenie, ktoré by mu malo byť poskytnuté ako oprávnenej osobe, za užívanie nehnuteľností v jeho vlastníctve. V zmysle ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka na prejednávanú vec možno aplikovať formu bezdôvodného obohatenia ako majetkového prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu, keď medzi stranami sporu nikdy nedošlo k zmluvnému usporiadaniu vzťahov, týkajúcich sa predmetných pozemkov vo vlastníctve žalobcu a stavby na nich stojacej vo vlastníctve odporcu. Pokiaľ bola spornou otázka výšky a rozsahu plnenia titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré je žalovaný povinný poskytnúť žalobcovi za užívanie pozemkov, v období od 24.12.2008 do 30.6.2009, okresný súd sa správne nestotožnil s tvrdením žalovaného, že úhrada žalovanej istiny z titulu vydania bezdôvodného obohatenia je neprimerane vysoká, vzhľadom na účel, ktorému stavba v jeho vlastníctve slúži a žalovaný uviedol, že v prípade, keď hlavné mesto užíva nehnuteľnosti, pod ktorými sú pozemky vo vlastníctve iných subjektov, uzatvára s vlastníkmi pozemkov nájomné zmluvy za cenu 0,33 EUR/m2/rok. Z obsahu rozhodnutia primátora hlavného mesta Bratislava č. 28/2011, ktorým bola určená cena prenájmov pozemkov vo vlastníctve mesta, z ktorého vyplýva, že minimálna cena nájmu určená mestom pre prípad užívania pozemku v jeho vlastníctve v lokalite III, kam patrí aj k.ú. J., činí od 5 eur/m2/rok až 15 eur za m2 na rok. V tomto prípade ide o sumu vyššiu, než je navrhovateľom požadovaná cena nájmu. Žalovaný potom vyčíslenú sumu v znaleckých posudkoch č. 25 a 26/2010 nespochybnil. Okresný súd správne rozhodol, keď zaviazal žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie v sume 3.677,38 eur a pri určení výšky ceny za užívanie predmetného pozemku, vychádzal zo znaleckého posudku č. 25/2010, ktorého obsah odporca nenamietal. Správne okresný súd vyhodnotil ako dôvodný aj nárok žalobcu na zaplatenie uplatnenej sumy za obdobie od 1.7.2009 do 21.12.2010 a právne tento nárok posúdil podľa zákona č. 66/2009 Z.z., keď podľa ustanovenia § 4 ods .2 cit. zákona navrhovateľovi ako spoluvlastníkovi pozemku pod stavbou vo vlastníctve odporcu vznikla povinnosť strpieť výkon práva odporcom zodpovedajúceho vecnému bremenu. Žalobca však nie je povinný strpieť výkon práva žalovaného bez primeranej náhrady, aj keď zákon č.66/2009 Z.z. neupravuje výšku náhrady. Súd postupoval pri rozhodovaní o nároku žalobcu podľa všeobecnej právnej úpravy a na základe znaleckého posudku č.26/2010, ktorým bola ustálená všeobecná hodnota vecného bremena na sumu 9,07 Eur/m2, po vykonanom dokazovaní, zavial žalovaného na zaplatenie sumy 7.667,55 EUR za obdobie 1.7.2009 do 21.12.2010. 40.Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku jasne a zrozumiteľne vysvetlil, na akom právnom základe je medzi stranami upravený ich vzájomný vzťah, keď zrozumiteľným spôsobom ozrejmil právny charakter vzťahu medzi stavbou vo vlastníctve žalovaného a žalobcom ako vlastníkom pozemku, na ktorom sa nachádza stavba. Dostatočne objasnil, že podľa § 4 ods. 1, ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z. vznikol žalovanému na užívanie pozemkov právny titul, vecné bremeno, ktoré žalobca trpí. Treba však zdôrazniť, že toto vecné bremeno nevzniká bezodplatne. Súd prvej inštancie správne aplikoval aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení za uplatnené obdobie do 30.6.2009. 41.Odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle čl. 20 ods.1, ods. 4 Ústavy SR má každý právo vlastniť majetok s tým, že vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. V zmysle § 123 Občianskeho zákonníka je vlastník v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním, pričom vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v naliehavom verejnom záujme bola na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho vec, ak účel nemožno dosiahnuť inak. Vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu (§ 128 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka). Podstata a zmysel vecného bremena, ktoré môže vzniknúť okrem iného aj zo zákona (§ 151o ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka) spočíva v tom, že obmedzuje vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať (§ 151n ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka). Práve zákon č. 66/2009 Z.z. je takým zákonom, ktorý predpokladá § 151oods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, t.j. zriadenie vecného bremena zákonom. Vzhľadom na to, že je predpisom, ktorým sa upravujú vlastnícke vzťahy k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obcí a vyšších územných celkov nadobudnutých podľa osobitných predpisov, problém náhrady za nútené obmedzenie vlastníckych práv vlastníkov pozemkov pod stavbami priamo nerieši a v ustanovení § 4 odkazuje na úpravu obsiahnutú v § 151n až § 151p Občianskeho zákonníka. Pri otázke náhrady za obmedzenie vlastníckych práv je potrebné z týchto ustanovení vychádzať. Bolo by v rozpore so zásadou ochrany vlastníckeho práva, ak by vlastníkovi pozemku neprislúchala náhrada za zákonom zriadené vecné bremeno zaťažujúce jeho pozemok. Okrem toho, zákon č. 66/2009 Z.z. v § 2 ods. 1 nestanovuje obci, resp. vyššiemu územnému celku žiadnu lehotu, v ktorej obec, resp. územný celok môže vlastníkovi pozemku poskytnúť náhradný pozemok, a ani lehotu, v ktorej musí dôjsť k pozemkovým úpravám v zmysle zákona č. 330/1991Zb. (§ 2 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z.). Mohla by teda nastať situácia, že obec, resp. vyšší územný celok vlastníkovi pozemku po dlhú dobu trvajúcu i viac rokov neposkytne náhradný pozemok, prípadne konanie o pozemkových úpravách (ktoré možno začať na návrh obce, resp. vyššieho územného celku, ale i na návrh vlastníka pozemku) bude trvať po dlhú dobu. V takom prípade by bol vlastník pozemku nútený po vopred neurčenú dobu trpieť užívanie pozemku v jeho vlastníctve zo strany obce, resp. vyššieho územného celku z titulu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu bez nároku na akúkoľvek náhradu, čo by znamenalo zvýhodnenie postavenia obce, resp. vyššieho územného celku na úkor postavenia vlastníka. 42.O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho mala vo veci plný úspech. 43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).