Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/13/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206223091 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1206223091.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Michaela Králová a JUDr. Ivana Jahnová v právnej veci žalobcov: X. L. V., K. XX, R., Š.. O. E., X. Š. L., L. XX, R., Š.. O. E., obaja zastúpení: JUDr. Jozef Herbulák, advokát, Brnianska 1K, 911 05 Trenčín proti žalovanému: Hlavné mesto SR Bratislava, Primaciálne nám. 1, Bratislava, IČO: 00 603 481, o náhradu vecného bremena a o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 8C 383/2006-302 zo dňa 3.3.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 8C 383/2006-302 zo dňa 3.3.2016 p o t v r d z u j e. Žalobcovia majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II rozsudkom č.k. 8C 383/2006-302 zo dňa 3.3.2016 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 12.773,19 EUR a zaplatiť žalobcovi v 2. rade sumu 11.806,72 EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd konanie zastavil. O práve na náhradu trov konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku uznesením. 2. Žalobkyňa v 1. rade a pôvodná žalobkyňa v 2. rade (G. L.) sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.09.2006 pôvodne domáhali zriadenia vecného bremena k pozemkom zapísaným na LV č. XXXX, L..Ú.. H., ktorých vlastníčkou je žalobkyňa v 1. rade a k pozemkom zapísaným na LV č. XXXX, L..Ú.. H., ktorých vlastníkom je v súčasnosti žalobca v 2. rade. Súčasne sa domáhali, aby súd zaplatil žalobkyni v 1. rade sumu 127.840,67 EUR ako náhradu za zriadenie vecného bremena a 17.038,01 EUR z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobca v 2. rade sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 96.936,87 EUR ako náhradu za zriadenie vecného bremena a 18.505,31 EUR z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Po žalobkyni v 2. rade (G. L.) po začatí konania v dôsledku jej úmrtia predmetné pozemky prešli na základe osvedčenia o dedičstve, sp. zn. 38D/275/2008, Dnot 34/2008 do vlastníctva jej syna Š. L., ako právneho nástupcu žalobkyne v 2. rade. Po niekoľkých úpravách žaloby sa žalobcovia domáhali, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 12.773,19 EUR a žalobcovi v 2. rade sumu 11.806,72 EUR titulom bezdôvodného obohatenia. 3. Žalobcovia podanú žalobu odôvodnili tým, že právoplatnými dedičskými rozhodnutiami sa stali výlučnými vlastníkmi pozemkov nachádzajúcich sa v k.ú. H., vedených ako parcela č. XXX/X zapísaná na LV č. XXXX (žalobkyňa v 1. rade) a ako parcela č. XXX/X zapísaná na LV č. XXXX (právna predchodkyňa žalobcu v 2. rade). Priloženým geometrickým plánom, ktorý bol zapísaný do katastra nehnuteľností, došlo k vytvoreniu nových parciel registra C, na ktorých sa nachádzajú cesty - verejná komunikácia. Po nadobudnutí vlastníctva k pozemkom žalobcovia zistili, že na časti pozemkov bola v roku 1981 zriadená verejná komunikácia, a to bez súhlasu právnych predchodcov žalobcov a bez toho, aby došlo k majetkovoprávnemu vysporiadaniu. Účinnosťou zákona č. 138/1991 Zb. predmetné komunikácie prešli do vlastníctva žalovaného. Žalovaný odmietol uzavrieť kúpnu zmluvu na pozemky pod cestami za všeobecnú cenu a nevyužil ani inštitút vyvlastnenia. Žalovaný zotrvával na návrhu uzavrieť nové nájomné zmluvy s nájomným vo výške 5 Sk za m2 ročne alebo pozemky odkúpiť za 35 Sk za m2, ale žalobcovia s návrhmi žalovaného nesúhlasili. 4. V danom prípade išlo o stavbu na cudzom pozemku a odstránenie stavby nebolo účelné, nakoľko komunikácia slúži verejnému záujmu a nebolo možné ju viesť na iných pozemkoch. Existencia cesty obmedzovala vlastníctvo žalobcov k pozemku natoľko, že ho nemohli využiť na žiadny iný účel. Celková výmera predmetných pozemkov bola u žalobkyne v 1. rade 1.543 m2 a u žalobcu v 2. rade 1.170 m2. Bolo nesporné, že žalovaný užíva pozemky odo dňa skončenia platnosti nájomných zmlúv bez právneho dôvodu, a to od 01.05.2005 (patriace žalobkyni v 1. rade) a od 01.10.2004 (patriace žalobcovi v 2. rade). Žalovaný odo dňa skončenia platnosti nájomných zmlúv neplatí žiadne nájomné, teda u neho dochádzalo k bezdôvodnému obohateniu, ktoré odmieta žalobcom vydať a preto si žalobcovia uplatnili svoj nárok podanou žalobou. 5. Žalovaný vo svojom vyjadrení žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že s predmetnými nehnuteľnosťami sa nakladalo ako s nehnuteľnosťami, ktoré boli skonfiškované a neboli pridelené, o čom svedčí listina vydaná Finančným odborom Okresného národného výboru Bratislava - vidiek č. W..X/XXXX/XX-T. zo dňa 20.10.1975, v ktorej sa uvádza, že nehnuteľnosti uvedené na druhej strane listiny sa s účinnosťou od 01.01.1975 prevádzajú do vlastníctva čsl. štátu v správe Investing investorsko-inžinierska organizácia hlavného mesta SR Bratislavy. V článku IV. listiny sa uvádza, že nehnuteľnosti uvedené v listine sú právoplatne konfiškované podľa DPR č. 108/1945 Zb. a nariadenia č. 104/1945 Zb. a prešli do vlastníctva čsl. štátu na základe Dohody o výmene obyvateľstva medzi ČSSR a Maďarskom. Na druhej strane listiny sú uvedené aj pozemky v k.ú. H., zapísané v PK vložke č. XXX, parc. č. XXX/X - roľa o výmere 4.931 m2 a parc. č. XXX/X - roľa o výmere 4.654 m2 pôvodného vlastníka C. D.. O tom, že pozemky parc. č. XXX/X K. XXX/X, k.ú. H. boli pridelené do vlastníctva manželom O. K. A. V., sa žalovaný dozvedel až vtedy, keď ho oslovili žalobcovia a žiadali majetkovoprávne usporiadať pozemky v častiach zastavaných miestnou komunikáciou. Na základe toho žalovaný uzavrel so žalobkyňou v 1. rade Zmluvu o nájme pozemku č. XXXXXXXXXXXX a s právnou predchodkyňou žalobcu v 2. rade Zmluvu o nájme pozemku č. XXXXXXXXXXXX. Žalovaný nespochybňoval, že na pozemkoch vo vlastníctve žalobcov bola vystavaná komunikácia, ktorej vlastníkom je žalovaný, vlastníctvo žalovaného však ustanovil až zákon č. 160/1996 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.1996. Právny predchodca žalovaného nevediac o prídele nehnuteľností právnym predchodcom žalobcov sa domnieval, že pozemky pre výstavbu sídliska usporiadal uvedenou listinou finančného odboru ONV Bratislava - vidiek. Výška nájomného v zmluvách o nájme bola stanovená na 5,- Sk/m2/rok v zmysle § 17 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 465/1991 Zb. Vyhláška č. 465/1991 Zb. bola zrušená k 01.01.2004, avšak v čase, kedy bol uplatnený nárok u žalovaného, boli tieto predpisy platné a účinné. Po zrušení vyhlášky č. 465/1991 Zb. neexistuje právna úprava, ktorá by riešila nájom pozemkov prenajatých na iné ako podnikateľské účely, o čo ide v prípade pozemkov zastavaných verejnou komunikáciou, nakoľko miestnu komunikáciu využíva široká verejnosť a žalovaný z nej nemá žiadne výnosy, iba náklady spojené s údržbou a prevádzkou. Žalovaný má výšku nájomného, za ktoré prenajíma nehnuteľnosti na území hlavného mesta, stanovenú v Tabuľke cien prenájmov nehnuteľného majetku, kde pod položkou 19 je stanovená výška nájmu pozemkov neslúžiacich účelom podnikania vrátane poľnohospodárskej výroby, ktorá je vo všetkých lokalitách Bratislavy 5,- Sk/m2/rok. Žalobcovia žiadali zriadenie vecného bremena za odplatu v trhovej cene pozemkov, išlo v podstate o stanovenie kúpnej ceny za dané pozemky, avšak bez prevodu vlastníckeho práva, čo sa vzhľadom na verejný účel využitia komunikácie zdalo žalovanému neprimerané, tak isto aj výška bezdôvodného obohatenia. 6. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 8C/383/2006-110, zo dňa 26.03.2007 rozhodol o zriadení vecného bremena za náhradu a o vydaní bezdôvodného obohatenia v zmysle petitu pôvodnej žaloby pred konečnou úpravou žalobného návrhu zo strany žalobcov. Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Bratislave uznesením, č.k. 2Co/303/2007-124, zo dňa 29.04.2009 rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní žalobcovia podaním doručeným súdu dňa 25.03.2011 vzali žalobu v časti zriadenia vecného bremena za náhradu a v časti vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.07.2009 späť, nakoľko v priebehu konania došlo k prijatiu zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2009 a v súlade s ust. § 4 ods. 1 zriadil v prospech žalovaného právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby. Tento zákon v § 2, § 3 upravuje nároky vlastníka zastavaného pozemku voči vlastníkovi stavby a podľa žalobcov išlo o lex specialis k ust. § 135c ods. 3 OZ. Žalobkyňa v 1. rade si ďalej uplatňovala vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.05.2005 do 31.08.2006 a za obdobie od 14.10.2008 do 30.06.2009 a žalobca v 2. rade za obdobie od 01.10.2004 do 31.08.2006 a za obdobie od 14.10.2008 do 30.06.2009. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 13.04.2011 vzniesol námietku premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 14.10.2008 do 14.10.2010, keďže pôvodný návrh na rozšírenie petitu bol doručený súdu až dňa 29.10.2010. Ďalej uviedol, že pozemky parc. č. XXXX/XX K. XXXX/XX sú zastavané miestnou komunikáciou T. len čiastočne. Žalobcovia podaním doručeným súdu dňa 16.10.2015 vzali žalobu čiastočne späť. Na nepatrnej časti pozemkov, ktoré sú predmetom konania sa nenachádzajú cesty vo vlastníctve žalovaného, ale išlo o časť ihriska. Žalobcovia súhlasili, aby sa od celkovej výmery pozemkov odpočítala výmera pripadajúca na ihrisko, t.j. u žalobkyne v 1. rade sa odpočíta z parcely č. XXXX/XX výmera 49 m2, t.j. nájomné za užívanie tejto parcely sa bude počítať z výmery 305 m2 a u žalobcu v 2. rade sa z parcely č. XXXX/ XX odpočíta výmera 94 m2, t.j. nájomné za užívanie tejto parcely sa bude počítať z výmery 215 m2. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalobcovia upravili uplatňované obdobie od 29.10.2008 do 30.06.2009. Žalobkyňa v 1. rade si uplatňovala sumu 12.773,19 EUR a žalobca v 2. rade sumu 11.806,72 EUR. 7. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 451 ods. 1 a 2, § 107 ods. 1 a 2, § 663, § 671 ods.1, § 676 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov a na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že nárok žalobcov je dôvodný. Vychádzal zo zistenia, že na základe právoplatných rozhodnutí vydaných v dedičskom konaní (osvedčenie o novoobjavenom dedičstve D 168/02 Dnot 27/02, osvedčenie o dedičstve D 1049/93 Dnot 7/94) nadobudli žalobkyňa v 1. a pôvodná žalobkyňa 2. rade (G. L.) po poručiteľovi O. V., zomrelom dňa 07. 11. 1985, vlastnícke právo k pozemkom nachádzajúcich sa v k. ú. H. vedených ako parcela č. XXX/X zapísaná na LV č. XXXX (žalobkyňa v 1. rade) a ako parcela č. XXX/X zapísaná na LV č. XXXX (žalobkyňa v 2. rade). Podľa zapísaných geometrických plánov č. XXX- R. z 13.12.2005 a č. XX/XX z 17.6.2006, tomuto stavu v prípade žalobkyne v 1. rade zodpovedajú parcely číslo XXXX/XX XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX XXXX/X, XXXX/ X, L. E. H. E. H. C. H.. K. H. D. D. Ž.K. H. X. A. (Ž.) D. Č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, , XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, ktoré sú v súčasnosti vo vlastníctve žalobcu. 8. Na časti vyššie uvedených parciel (XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X H. H. X.XXXmX K. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX o výmere 1.170m2) bola vybudovaná v roku XXXX verejná komunikácia, chodníky, parkoviská ako súčasť sídliska. Právny predchodca žalovaného sa domnieval, že pozemky pre výstavbu sídliska boli usporiadané listinou finančného odboru ONV Bratislava - vidiek v Bratislave č. W. X/XXXX/XX-T. zo dňa 20. 10. 1975. Zákonom č. 138/1991 Zb. prešlo vlastnícke právo k verejnej komunikácii na žalovaného. O skutočnosti, že pozemky s parc. č. XXX/X K. XXX/X, k. ú. H. boli výmerom č. XXX/X/XXX/XXXX zo dňa 15. 12.1950 pridelené do vlastníctva manželom O. K. A. V. sa žalovaný mal dozvedieť až vtedy, keď ho oslovili žalobkyne v 1. a 2. a žiadali majetkovo právne usporiadať predmetné pozemky. Na základe týchto skutočností žalovaný uzatvoril so žalobkyňou v 1. rade Zmluvu o nájme pozemku č. XXXXXXXXXXXX a s pôvodnou žalobkyňou v 2. rade Zmluvu o nájme pozemku č. XXXXXXXXXXXX, pričom s nadväznosťou na ustanovenie § 17 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 465/1991 Zb. bola výška nájomného v zmluvách stanovená na sumu 5,-Sk/m2/rok. Nájomné zmluvy boli medzi účastníkmi konania uzatvorené na dobu určitú (od 01. 05. 2002 do 30. 04. 2005 so žalobkyňou 1., od 01 .10. 2001 do 30. 09. 2004 so žalobkyňou 2). Zo znaleckého posudku č. 175/2005 vyplýva, že všeobecná hodnota predmetných pozemkov v k. ú Vrakuňa, na ktorých sa nachádza verejná komunikácia je 2.496,-Sk/m2. Cena prenájmu pozemkov v danej lokalite predstavuje sumu 248,81,-Sk/m2/ročne. Zo znaleckého posudku č. 06/2014 vypracovaného B.. T. G. vyplýva, že všeobecná hodnota nájmu nehnuteľností - pozemkov nachádzajúcich sa v k.ú. H., zapísaných na LV č. XXXX za obdobie od 01.05.2005 do 31.08.2006 je 8.360,- EUR a za obdobie od 14.10.2008 do 30.06.2009 je 5.290,- EUR. Všeobecná hodnota nájmu nehnuteľností - pozemkov nachádzajúcich sa v k.ú. H., zapísaných na LV č. XXXX za obdobie od 01.10.2004 do 31.08.2006 je 9.140,- EUR a za obdobie od 14.10.2008 do 30.06.2009 je 4.020,- EUR. Žalobcovia v 1. a 2. rade tvrdili, že sú vlastníkmi pozemkov, na ktorých žalovaný vlastní a spravuje komunikáciu, pričom nespornosť tohto stavu potvrdzuje aj v minulosti uzavretý nájomný vzťah. Keďže pre nezhodu o výške nájomného k predĺženiu nájmu nedošlo a vzhľadom na to, že žalovaný predmet nájmu ďalej užíva, žiadali o priznanie bezdôvodného obohatenia. Vyjadrenie žalovaného, ktoré sa týka identifikácie vlastníctva nehnuteľností považovali za účelové, nakoľko dnešný stav nie je sporný a žalovaný základ žaloby uznáva. Podľa žalovaného podobných žiadateľov mesto uspokojovalo v zmysle vyhlášky o cenách nájmu nehnuteľností 5,- Sk, resp. 10,- Sk za m2 ročne a do tejto výšky bol žalovaný ochotný plniť v rozsahu zastavaných častí nehnuteľností komunikáciou. Pred počiatkom stavby bola snaha o majetkovo-právne vysporiadanie, avšak nehnuteľnosti sa považovali za konfiškát vo vlastníctve štátu. Zriadenie vecného bremena za jednorazovú náhradu akceptoval vo výške 35,- Sk za m2. Došlo k zásadnej zmene prijatím zákona č. 66/2009 Z.z. s účinnosťou od 01.07.2009, ktorý sa zaoberá režimom pozemkov pod stavbami VÚC alebo obce, pričom upozornil najmä na znenie § 4, ktoré na takýchto nehnuteľnostiach z verejného záujmu zriaďuje vecné bremeno, takže vecné bremeno k pozemkom vzniklo zo zákona ku dňu jeho účinnosti. 9. Žalovaný tiež uviedol, že zmluvy o nájme pozemkov uzavreté so žalobkyňou v 1. rade a právnou predchodkyňou žalobcu v 2. rade boli uzavreté na dobu určitú do 30.09.2004. Úhrada za nájom bola dohodnutá vo výške 5,- Sk/m2/rok (0,17 EUR/m2/rok). V čl. 2 ods. 2 bolo zmluvnými stranami dohodnuté, že doba nájmu môže byť predĺžená len na základe písomnej dohody zmluvných strán uzatvorenej najneskôr ku dňu skončenia nájmu. Žalovaný poukázal na § 676 ods. 2 OZ, ktoré umožňuje obnovenie nájomnej zmluvy po uplynutí doby, na ktorú bol nájom dohodnutý za podmienky, že nájomca užíva vec aj po skončení nájmu, tzn. nájomca nevrátil prenajatú vec a druhou podmienkou je, že prenajímateľ nepodá návrh na vydanie veci alebo návrh na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní. Ak sú splnené obe tieto podmienky, nájomná zmluva sa obnovuje za tých istých podmienok, za akých bola pôvodne dojednaná. Žalovaný tvrdil, že nájomné zmluvy sa obnovili za tých istých podmienok vždy na rok, a preto žalobcom prislúcha náhrada za užívanie ich pozemkov vo výške 5,- Sk/m2/rok (0,17 EUR/m2/rok). 10. Žalobcovia vzali žalobu späť v časti návrhu na zriadenie vecného bremena za náhradu a v časti vydania bezdôvodného obohatenia, pričom o čiastočnom späťvzatí bolo rozhodnuté uznesením, č.k. 8C/383/2006-149. Žalobcovia vzali následne žalobu späť opätovne v časti nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom po čiastočnom späťvzatí sa žalobkyňa v 1. rade domáhala zaplatenia sumy 12.773,19 EUR a žalobca v 2. rade zaplatenia sumy 11.806,72 EUR. Tento úkon žalujúcej strany bol reakciou na údaj z kópie katastrálnej mapy, podľa ktorej sa na nepatrnej časti predmetných nehnuteľností nachádza stavba, ktorá nie je vo vlastníctve žalovaného. Konkrétne výmera parcely č. XXXX/XX vo vlastníctve žalobkyne sa tak znížila z 354m2 na 305m2. Výmera nehnuteľností pre ňou uplatnený nárok sa znížila z 1.543m2 na 1.494m2. Výmera parcely č. XXXX/XX vo vlastníctve žalobcu sa zníži z 309m2 na 215m2. Výmera nehnuteľností pre ním uplatnený nárok sa zníži z 1.170m2 na 1.076m2. 11. V danej veci okresný súd vychádzal zo skutkového zistenia, ktoré bolo medzi stranami nesporné, že žalobkyňa v 1. rade je vlastníčkou nehnuteľností - pozemkov zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. H. a žalobca v 2. rade je vlastníkom pozemkov zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. H.. Rovnako nebolo sporné, že na vybraných parcelách vo vlastníctve žalobcov boli postavené miestne komunikácie vo vlastníctve žalovaného, ktoré boli kolaudované dňa 15.04.1981, čo vyplýva z odpovede G. R. - H. zo dňa 02.12.2005. Pokiaľ žalobcovia svoj nárok odôvodnili inštitútom bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu, žalovaný namietal, že medzi žalobkyňou v 1. rade a žalovaným bola uzavretá zmluva o nájme pozemkov na dobu určitú do 30.04.2005 a medzi právnou predchodkyňou žalobcu v 2. rade (G. L.) a žalovaným bola uzavretá zmluva o nájme pozemkov na dobu určitú do 30.09.2004. Úhrada za nájom bola dohodnutá vo výške 5,- Sk/m2/rok (0,17 EUR/m2/rok) v súlade s vtedy účinnou vyhláškou č. 465/1991 Zb. zrušenou k 01.01.2004. Tento nájom sa podľa žalovaného po uplynutí dohodnutej doby nájmu konkludentne predĺžil, nakoľko pozemky vo vlastníctve žalobcov užíval aj po skončení nájmu, tzn. nevrátil prenajatú vec a žalobcovia ako prenajímatelia zároveň nepodali návrh na vydanie veci alebo návrh na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní. Z uvedeného dôvodu mala podľa názoru žalovaného žalobcom prislúchať náhrada za užívanie ich pozemkov vo výške 5,- Sk/m2/rok (0,17 EUR/ m2/rok). 12. Okresný súd sa s uvedenou argumentáciou žalovaného nestotožnil. Vychádzal z toho, že na pozemkoch vo vlastníctve žalobcov je postavená stavba - verejná komunikácia vo vlastníctve žalovaného, pričom účastníci nespochybňovali skutočnosť, že táto komunikácia bola postavená bez súhlasu právnych predchodcov žalobcov. Žalovaný podľa svojho vyjadrenia nevedel, že pozemky s parc. č. XXX/X a XXX/X, k.ú. H. boli pridelené do vlastníctva manželom O. K. A. V. (rodičom žalobkyne v 1. rade a právnej predchodkyne žalobcu v 2. rade) a o tejto skutočnosti sa mal dozvedieť až keď ho oslovili žalobcovia a žiadali majetkovoprávne usporiadať pozemky v častiach zastavaných miestnou komunikáciou, čoho dôsledkom bolo uzavretie nájomných zmlúv. V tomto ohľade možno súhlasiť s vyjadrením žalobcov, že pokiaľ mal právny predchodca žalovaného záujem v čase výstavby komunikácii o usporiadanie právnych vzťahov s vlastníkmi pozemkov, mohol nahliadnuť do registra prídelcov na základe Dohody o výmene obyvateľstva medzi Č. K. G.. Žalovaný tvrdil, že boli splnené obidve podmienky pre predĺženie nájmu uvedené v § 676 ods. 2 OZ, t.j. že žalovaný prenajatú vec po skončení nájmu naďalej užíval a prenajímatelia nepodali návrh na vypratanie nehnuteľností na súde v lehote 30 dní. 13. Okresný súd uvedené tvrdenie žalovaného nepovažoval za dôvodné. Vyslovil názor, že na pozemkoch vo vlastníctve žalobcov je postavená verejná komunikácia, ktorá slúži potrebám verejného záujmu, pre praktické účely je nepredstaviteľné, akým spôsobom by mal žalovaný prestať s užívaním predmetu nájmu a nehnuteľnosť vypratať. Dôvody pre uzavretie nájomných zmlúv spočívali v tom, že na pozemkoch vo vlastníctve žalobcov boli bez právneho dôvodu postavané stavby. V prípade, že by vypratanie nehnuteľností, t.j. pozemkov ako predmetu nájmu malo spočívať v odstránení stavby (verejných komunikácii), takýto výklad súd považuje za nerozumný a v rozpore s účelom uvedeného zákonného ustanovenia. Osobitosť problematiky neoprávnených stavieb zákonodarca zohľadnil aj prijatím ustanovenia § 135c OZ, kedy zákon pripúšťal riešenie situácie odstránením stavby, prikázaním stavby vlastníkovi pozemku alebo zriadením vecného bremena za náhradu. Z uvedeného je zrejmé, že zákonodarca predpokladal špecifickosť takejto situácie. Tiež žalobcov pri ochrane svojich práv nemožno nútiť uplatniť svoj nárok vindikačnou žalobou, v ktorej by boli zjavne neúspešní a na absenciu tohto postupu viazať pre nich nepriaznivé právne účinky. Je dôvodné preto v danom prípade aplikovať širší výklad ustanovenia § 676 ods. 2 OZ v tom zmysle, že ticho obnovený nájom predpokladá vôľu účastníkov vzťahu ďalej v ňom pokračovať za predchádzajúcich podmienok. Tá sa navonok prejaví nerušeným výkonom nájmu. Žalobcovia sa v začiatku konania v súlade s vtedy aktuálnou právnou úpravou domáhali zriadenia vecného bremena k pozemkom za náhradu, t.j. na strane žalobcov bol zjavný úmysel usporiadať právne pomery účastníkov. Zo strany žalobcov boli rovnako predložené výzvy na uzavretie nájomných zmlúv zo dňa 20.04.2005 a 10.10.2005, kedy požadovali uzavrieť nájomné zmluvy s cenou nájmu podľa odborného znaleckého vyjadrenia. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia ďalej nesúhlasili s nájmom pozemkov za podmienok dohodnutých v pôvodných nájomných zmluvách, kedy bola výška nájomného dohodnutá v sume 0,17 EUR/m2/rok. Naopak z ich správania, doloženého listinnými dôkazmi zo dňa 20.04.2005 a 10.10.2005, je zrejmé, že nemali vôľu v nájomnom vzťahu za pôvodne dohodnutých podmienok pokračovať a túto dali žalovanému aktívne, opakovane a zrozumiteľne najavo. Okrem toho, pokiaľ mal žalovaný za to, že došlo ku konkludentnému predĺženiu doby trvania nájmu, žalovaný mal aj naďalej žalobcom hradiť nájomné dohodnuté v nájomných zmluvách, t.j. vo výške 0,17 EUR/m2/rok, avšak bolo nesporné, že po uplynutí dohodnutej doby nájmu žalovaný užíval pozemky vo vlastníctve žalobcov, pričom žalobcom nepoukazoval žiadne platby nájomného. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný si bol vedomý, že došlo k ukončeniu nájmu a pokiaľ neboli naplnené podmienky ustanovenia § 676 ods. 2 OZ, nemohlo dôjsť ku konkludentnému predĺženiu nájmu tak, ako tvrdil žalovaný a nezodpovedá jeho tvrdeniu správanie ani jedného z účastníkov údajného obnoveného nájmu, nakoľko nájom nepokračoval v pôvodne dohodnutých podmienkach a ani nebol nerušený. Doslovný a formalistický výklad ust. § 676 ods. 2 OZ, na ktorý poukázal žalovaný, bez ohľadu na úmysel zákonodarcu, súd nemohol akceptovať a preto dospel k záveru, že nedošlo k predĺženiu Zmlúv o nájme pozemku č. XXXXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXXXX. Po uplynutí doby nájmu tak žalovaný užíval pozemky bez právneho dôvodu a žalobcom prislúcha náhrada titulom bezdôvodného obohatenia. 14. Okresný súd mal preukázané, že žalobcovia preukázali svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaného, plnením bez právneho dôvodu (ust. § 451 ods. 2 OZ). Obohatenie zodpovedá peňažnej náhrade obvyklého nájomného v čase užívania, s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania (ust. § 671 ods. 1 OZ). Pre určenie výšky obohatenia súd nariadil znalecké dokazovanie, keďže cena výkonu práva nájmu nie je regulovaná všeobecne záväzným predpisom. Podľa znaleckého posudku č. 06/2014 vypracovaného B.. T. G., obvyklé nájomné za m2/ rok predstavuje: 4,560 EUR za rok 2004; 3,880 EUR za rok 2005; 4,185 EUR za rok 2006; 5,465 EUR za rok 2008, 4,538 EUR za rok 2009. 15. Žalobkyňa v 1. rade uzavrela so žalovaným zmluvu o nájme pozemkov na dobu určitú do 30.04.2005, t.j. žalovaný užíva pozemky bez právneho dôvodu od 01.05.2005. Predmetom nájomnej zmluvy bol pozemok s parc. č. XXX/X, zapísaný na M. Č.. XXXX, L..Ú.. H.. Geometrickým plánom č. XXX-R. zo dňa 13.12.2005, ktorý bol zapísaný do katastra nehnuteľností, došlo k vytvoreniu nových parciel registra C, na ktorých sa nachádzajú verejné komunikácie vo vlastníctve žalovaného. Konkrétne išlo o pozemky s parc. č. XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX (po odrátaní výmery 49 m2), XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X o celkovej výmere 1.494 m2. Žalobkyňa v 1. rade si uplatnila náhradu za obdobie od 01.05.2005 do 31.12.2005 (244 dní x 3,880 EUR/m2), od 01.01.2006 do 31.08.2006 (242 dní x 4,185 EUR/m2), od 29.10.2008 do 31.12.2008 (63 dní x 5,465 EUR/m2), od 01.01.2009 do 30.06.2009 (180 dní x 4,538 EUR/m2), t.j. spolu 12.773,19 EUR. 16. Právna predchodkyňa žalobcu v 2. rade uzavrela so žalovaným zmluvu o nájme pozemkov na dobu určitú do 30.09.2004, t.j. žalovaný užíva pozemky bez právneho dôvodu od 01.10.2004. Predmetom nájomnej zmluvy bol pozemok s parc. č. XXX/X, zapísaný na D. vložke č. XXX, L..Ú.. H.. Geometrickým plánom č. XXX-R. zo dňa 13.12.2005 došlo k vytvoreniu nových parciel registra C, na ktorých sa nachádzajú verejné komunikácie vo vlastníctve žalovaného. Konkrétne išlo o pozemky zapísané na LV č. XXXX s parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX (po odrátaní výmery 94 m2), XXXX/XX, XXXX/XX o celkovej výmere 1.076 m2. Žalobca v 2. rade si uplatnil náhradu za obdobie od 01.10.2004 do 31.12.2004 (91 dní x 4,560 EUR/m2), 01.01.2005 do 31.12.2005 (365 dní x 3,880 EUR/m2), od 01.01.2006 do 31.08.2006 (242 dní x 4,185 EUR/m2), od 29.10.2008 do 31.12.2008 (63 dní x 5,465 EUR/m2), od 01.01.2009 do 30.06.2009 (180 dní x 4,538 EUR/m2), t.j. spolu 11.806,72 EUR. 17. Žalovaný určenú výšku nároku zo záveru znaleckého posudku namietal. Konkrétne pri použitom koeficiente technickej infraštruktúry v najväčšej možnej výške uvedenej v prílohe č. 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Záver, že "je predpoklad, že pod pozemkami sa nachádzajú vedenia inžinierskych sietí." nebol v posudku podložený žiadnym vyjadrením čo len jedného správcu sietí o tom, že sa na predmetných pozemkoch inžinierske siete nachádzajú. Znalkyňa reagovala vyjadrením, že technická infraštruktúra pozemku sa posudzuje z pohľadu možného priameho napojenia cez vlastné, prípadne obecné pozemky. Keďže na ohodnocovaných pozemkoch je možnosť napojenia na všetky inžinierske siete - verejný vodovod, verejná kanalizácia, plynovod, elektrina, optická sieť (telefón, televízia a vysokorýchlostný internet), bol v znaleckom posudku použitý koeficient v najvyššej možnej výške. Túto námietku súd vyhodnotil ako nedôvodnú, bez potreby ďalšieho preverenia, nakoľko možno považovať za všeobecne známu skutočnosť, že bratislavská sídlisková lokalita N. T., tak ako je to štandardné na sídliskách v T. G., je vybavená všetkou dostupnou infraštruktúrou, preto bolo namieste použiť koeficient najvyššej hodnoty v súlade s Vyhláškou. 18. Žalovaný mal tiež námietky pri použití koeficientu povyšujúcich faktorov pre rok 2008 vo výške 1,30 a pre rok 2009 vo výške 1,40 oproti rokom 2004 až 2006, kde bol použitý koeficient len vo výške 1,00. Zvýšený koeficient Vyhláška predpokladá pri pozemkoch s výrazne zvýšeným záujmom o kúpu, ak to nebolo zohľadnené v zvýšenej východiskovej hodnote. Znalkyňa nezdôvodnila použitie povyšujúcich koeficientov pri pozemkoch z veľkej časti zastavaných spevnenými plochami v súvislosti so záujmom o ich kúpu. Z následného vyjadrenia znalkyne vyplýva, že koeficientom povyšujúcich faktorov je vyjadrený všeobecný zvýšený záujem o kúpu pozemkov v danej lokalite. Súd zastával názor, že je všeobecne dostupnou a známou skutočnosťou, že roky 2008 a 2009 boli obdobím prudkého nárastu cien nehnuteľností, vrátane pozemkov a lokality H. a tieto poznatky musia byť žalovanému z jeho podstaty, ako vlastníka týchto nehnuteľností známe. Znalkyňa použitím povyšujúceho koeficientu len tento stav reflektovala. Treba tiež súhlasiť s tým, že koeficient bol zvýšený len o štvrtinu svojej maximálnej hodnoty a v prípade ich nezastavania mohol byť použitý až do výšky 3,00. Znalkyňa napokon zástavbu zohľadnila použitím ponižujúceho koeficientu v takmer maximálnej výške. 19. Uvedené námietky žalovaného súd tak vyhodnotil ako nedôvodné a mal preukázanú aj druhú nevyhnutnú podmienku bezdôvodného obohatenia - vznik ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a jej výšku. Vzťah príčinnej súvislosti podmienok vzniku bezdôvodného obohatenia je zrejmý z preukázaného skutkového a právneho stavu, kedy žalovaný užíva stavbu v jeho vlastníctve na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcov bez právneho dôvodu a preto priznal žalobkyni v 1. rade nárok na zaplatenie 12.773,19 EUR a žalobcovi v 2. rade 11.806,72 EUR. 20. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 21.3.2018 (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 3 C.s.p.). 21.Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný, ktorý namietal, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní žalovaný uviedol, že dňa 30.04.2002 uzatvoril s žalobkyňou v 1. rade Zmluvu o nájme pozemku č. XXXXXXXXXXXX, ktorej predmetom bol nájom časti pozemku registra „E“ v k. ú. H., D.. Č.. XXX/X - orná pôda o výmere 1413 m2 zapísaného na LV č. XXXX ako vlastníctvo žalobkyne v 1. rade na dobu od 1.5.2002 do 30.4.2005. Účelom nájmu bolo podľa ČI. 1 ods. 3 zmluvy majetkovoprávne usporiadanie pozemkov. Úhrada za nájom bola dohodnutá v ČI. 3 ods. 1 zmluvy vo výške 5,-Sk/m2/rok (0,17 Eur/m2/rok). V ČI. 2 ods. 2 zmluvy bolo zmluvnými stranami výslovne dohodnuté, že doba nájmu môže byť predĺžená len na základe písomnej dohody zmluvných strán uzatvorenej najneskôr ku dňu skončenia nájmu. Geometrickým plánom č. XXX-R. zo dňa 13.12.2005 boli z pozemku registra „E“ v k. ú. H., parc. č. XXX/X odčlenené pozemky registra „C“ v k. ú. H., parc. č. XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX (po odrátaní výmery 49 m2) XXXX/XX, XXXX/ XX, XXXX/X, na ktorých sa nachádzajú miestne komunikácie vo vlastníctve žalovaného. 22.Žalovaný dňa 16.10.2001 uzatvoril s právnou predchodkyňou žalobcu v 2. rade Zmluvu o nájme pozemku č. XXXXXXXXXXXX, ktorej predmetom bol nájom časti pozemku v k. ú. H., D. D.. Č.. XXX/ X - roľa o výmere 1291 m2 zapísaného v D. H. Č.. XXX na dobu od 1.10.2001 do 30.9.2004. Účelom nájmu bolo podľa ČI. 1 ods. 3 zmluvy majetkovoprávne usporiadanie pozemkov. Úhrada za nájom bola dohodnutá v ČI. 3 zmluvy vo výške 5,-Sk/m2/rok (0,17 Eur/m2/rok). V ČI. 2 ods. 2 bolo zmluvnými stranami výslovne dohodnuté, že doba nájmu môže byť predĺžená len na základe písomnej dohody zmluvných strán uzatvorenej najneskôr ku dňu skončenia nájmu. Geometrickým plánom č, XXX-R. zo dňa 13.12.2005 boli z pozemku registra „E“ v k. ú. H.Ň., D.. Č.. XXX/X odčlenené pozemky registra „C'' v k. ú. H., D.. Č.. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX (po odrátaní výmery 94 m2), XXXX/XX, XXXX/XX, na ktorých sa nachádzajú miestne komunikácie vo vlastníctve žalovaného. Poukázal na ustanovenie § 676 ods. 1a 2 Občianskeho zákonníka s tým, že zdôraznil, že odsek 1 §-u 676 Občianskeho zákonníka zakotvuje zásadu, podľa ktorej sa nájom skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal. Zo zásady, že nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, Občiansky zákonník pripúšťa výnimku pre prípad, že sa prenajímateľ dohodne s nájomcom inak. Zmluvné strany majú možnosť priamo do nájomnej zmluvy zahrnúť ustanovenie o podmienkach ďalšieho obnovenia nájmu po skončení dojednanej doby nájmu. K takejto dohode môže dôjsť medzi zmluvnými stranami aj dodatočne. V prípade predmetných zmlúv sa zmluvné strany v čl. 2 ods. 2 týchto zmlúv výslovne dohodli, že doba nájmu môže byť predĺžená len na základe písomnej dohody zmluvných strán uzatvorenej najneskôr ku dňu skončenia nájmu a k uzatvoreniu takejto dohody nedošlo. Nedošlo teda ani k ďalšiemu obnoveniu nájmu po skončení dojednanej doby nájmu dohodou zmluvných strán podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Avšak v ustanovení odseku 2 §- 676 Občianskeho zákonníka sa ráta s obnovením nájomnej zmluvy po uplynutí doby, na ktorú bol nájom dojednaný. Nejde o obnovenie nájomnej zmluvy vzájomnou dohodou zmluvných strán, ktorá je možná podľa odseku 1, ale o obnovu na základe konkludentných činov uvedených v zákone. Vzhľadom na existenciu vyššie uvedených zmlúv má žalovaný za to, že medzi účastníkmi predmetných nájomných zmlúv došlo v zmysle § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka k obnoveniu nájmu za tých istých podmienok. Súd prvého stupňa naopak žalobnému návrhu vyhovel z dôvodu, že žalovaného formalistický výklad tohto ustanovenia nepovažoval pre tento konkrétny prípad za racionálny. Na pozemkoch vo vlastníctve žalobcov sa nachádzajú miestne komunikácie slúžiace potrebám vereného záujmu. V prípade, že by vypratanie pozemkov ako predmetu nájmu malo spočívať v odstránení komunikácií, takýto výklad súd považuje za nerozumný a v rozpore s účelom uvedeného zákonného ustanovenia. Podľa názoru súdu je dôvodné v danom prípade aplikovať širší výklad ustanovenia § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka v tom zmysle, že ticho obnovený nájom predpokladá vôľu účastníkov vzťahu ďalej v ňom pokračovať za predchádzajúcich podmienok. 23.Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec a treba sa striktne pridržiavať ustanovení § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V prípade obidvoch nájomných zmlúv bola pri uzatváraní týchto zmlúv dodržaná zmluvná voľnosť účastníkov právneho úkonu a žalobkyňa v 1. rade a právna predchodkyňa žalobcu v 2. rade pri uzatváraní týchto zmlúv akceptovali všetky zmluvné podmienky vrátane výšky nájmu. Prvou podmienkou obnovenia nájomnej zmluvy podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka je, že nájomca užíva vec aj po skončení nájmu. To znamená, že nájomca nevrátil prenajímateľovi prenajatú vec, hoci tak mal podľa zmluvy urobiť. Nezáleží pritom na tom, či prenajímateľ nájomcu vyzval na vrátenie prenajatej veci, alebo nie. Žalovaný je toho názoru, že už zo samotného žalobného návrhu, ktorým sa žalobcovia domáhajú voči žalovanému plnenia titulom užívania ich veci, je zrejmé, že žalovaný predmet nájmu naďalej užíva. Druhou podmienkou podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka je, že prenajímateľ nepodá proti tomu návrh na vydanie veci alebo návrh na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní. Ak sú splnené obe tieto podmienky, nájomná zmluva sa obnovuje za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Týka sa to všetkých obsahových náležitostí pôvodnej nájomnej zmluvy, okrem ustanovenia o dobe trvania nájmu podľa obnovenej nájomnej zmluvy. Občiansky zákonník v tomto smere presne vymedzuje dobu trvania nájmu pre obnovenú nájomnú zmluvu. Nájom, ktorý bol pôvodne dojednaný na dobu dlhšiu ako na rok, sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu, sa obnovuje na túto dobu. V priebehu prvostupňového konania žalobcovia nepreukázali, že by podali na súd návrh na vypratanie predmetu nájmu. 24.Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný tvrdil, že v zmysle § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa zmluvy uzatvorené medzi žalobcami a žalovaným obnovujú za tých istých podmienok vždy na rok, a preto žalobcom prislúcha náhrada za užívanie ich pozemkov zastavaných miestnymi komunikáciami len vo výške vyplývajúcej z týchto zmlúv, t.z. 5,- Sk/m2/rok (0,17 Eur/m2/rok). Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného zmenil tak, že žalobcom prizná za žalované obdobie len nájomné v zmysle vyššie uvedených zmlúv vo výške 0,17 eur na m2 za rok a vo zvyšku uplatnený nárok zamietne. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia, ktorí navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu I. inštancie ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil a aby zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%. Vo vyjadrení žalobcovia uviedli, že predmetom konania bol návrh žalobkyne v 1. rade a pôvodnej žalobkyne v 2. rade G. L., ktoré sa žalobou doručenou súdu dňa 28.09.2006 domáhali zriadenia vecného bremena k pozemkom zapísaným na LV č. XXXX H. L..Ú.. H., ktorých vlastníčkou je žalobkyňa 1/ a k pozemkom zapísaným na LV č. XXXX H. L..Ú.. H., ktorých vlastníkom je v súčasnosti žalobca v 2/ rade. Súčasne sa domáhali, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 127.840,67 Eur ako náhradu za zriadenie vecného bremena a 17.038,01 Eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobca v 2. rade sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 96.936,87 Eur ako náhradu za zriadenie vecného bremena a 18.505,31 Eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Z hľadiska právneho žaloba o zriadenie vecného bremena vychádzala z ustanovenia § 135c ods. 3 Občianskeho zákonník (ďalej len „OZ"). V priebehu konania došlo k zmene právnej úpravy prijatím zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a VUC a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Dňom účinnosti tohto zákona dňa 01.07.2009 došlo ex lege k zriadeniu vecného bremena na sporných pozemkoch v prospech žalovaného. Z tohto dôvodu došlo v časti o zriadenie vecného bremena za náhradu k späťvzatiu žaloby. Predmetom konania tak zostalo iba právo na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov do dňa účinnosti uvedeného zákona, t.j. do 30.06.2009. V konaní nebolo medzi žalovaným a žalobcami sporné obdobie, za ktoré je potrebné platiť peňažnú náhradu a taktiež nebola sporná ani výmera pozemkov, na ktorých sa nachádzajú komunikácie vo vlastníctve a v správe žalovaného. Na námietku žalovaného, že uplatňujeme nájomné aj za nepatrnú časť parciel na ktorých sa nachádza ihrisko, žalobcovia reagovali späťvzatím žaloby v tejto časti. V konaní žalovaný nespochybňoval právny základ t.j. jeho povinnosť platiť za užívanie našich pozemkov peňažnú náhradu za žalobou uplatnené obdobia. Spornou bola výška peňažnej náhrady, na preukázanie ktorej súd nariadil znalecké dokazovanie a vo svojom rozsudku vychádzal zo znaleckého posudku B.. T. G. č. 06/2014. Žalovaný vzniesol výhrady k vecnej správnosti znaleckého posudku, avšak tieto neboli súdom akceptované a v podanom odvolaní už znalecký posudok nenapáda. K odvolacej námietke žalovaného, ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ustanovenia § 676 ods. 2 OZ, že došlo k automatickému obnoveniu nájmu za zmluvných podmienok dohodnutých v nájomných zmluvách zo dňa 30.04.2002 (žalobkyňa v 1. rade) a zo dňa 16.10.2001 (právna predchodkyňa žalobcu v 2. rade), ktorou žalovaný argumentuje, že ak v lehote do 30 dní od skončenia nájmu nebola na súde podaná žaloba o vydanie veci alebo o vypratanie nehnuteľnosti, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne, žalobcovia uviedli, že s touto argumentáciou žalovaného sa v potrebnom rozsahu vysporiadal súd prvej inštancie na stranách 9 a 10 rozsudku, pričom s touto časťou odôvodnenia sa v plnom rozsahu žalobcovia stotožňujú. Na preukázanie zjavnej nesprávnosti právnych úvah žalovaného poukazujú na to, že z oboch nájomných zmlúv (čl. 2 ods. 2) vyplýva, že doba nájmu môže byť predĺžená len na základe písomnej dohody zmluvných strán uzatvorenej najneskôr ku dňu skončenia nájmu. Z citovaného ustanovenia zmluvy je zrejmé, že zmluvné strany prejavili jednoznačnú vôľu predĺžiť nájom výlučne len na základe písomnej dohody, teda v rámci zmluvnej autonómie vylúčili akýkoľvek iný spôsob predĺženia nájmu (ústnou dohodou, aplikáciou § 676 ods. 2 OZ, ktoré má dispozitívnu povahu a pod.). Ak by sme pripustili možnosť automatického obnovenia nájmu podľa § 676 ods. 2 OZ, stalo by sa ustanovenie čl. 2 ods. 2 nájomných zmlúv, ktoré predstavuje nesporne zhodný prejav vôle oboch zmluvných strán, nepoužiteľným. Navyše, v zmysle citovaného ustanovenia zmluvy je ďalšou podmienkou predĺženia nájmu uzavretie písomnej dohody najneskôr ku dňu skončenia nájmu. Keďže k uzavretiu takejto dohody o predĺžení nájmu nedošlo, je potrebné konštatovať, že u žalobkyne v prvom rade skončil nájom dňom 30.04.2005 a u právnej predchodkyne žalobcu v druhom rade dňom 30.09.2004. O tom, že nedošlo ku konkludentnému opakovanému predlžovaniu nájmu svedčí aj následné správanie oboch zmluvných strán. V súdnom spise sa nachádzajú výzvy žalobcov z 20.04.2005 a z 10.10.2005, z ktorých jednoznačne vyplýva, že sme nemali záujem zotrvať v nájomnom vzťahu, naopak, dávali sme žalovanému jednoznačne najavo, že trváme na uzavretí nájomnej zmluvy s nájomným ustáleným v odborom vyjadrení znalca. Rovnako aj zo správania žalovaného jednoznačne vyplýva, že sa necítil byť viazaný obnovenou nájomnou zmluvou, pretože od 01.05.2005 neplatil žalobkyni 1/ žiadne nájomné a taktiež od 01.10.2004 ani právnej predchodkyni žalobcu 2/. I z tohto pohľadu je potrebné obranu žalovaného v tomto konaní hodnotiť ako účelovú. Nakoľko k dohode o výške nájomného nedošlo, boli žalobcovia nútení podať žalobu na súd. Pokiaľ žalovaný vo svojom odvolaní uvádza, že k obnoveniu nájmu za pôvodných podmienok, t.j. s nájomným 0,17Eur/m2/ročne došlo z dôvodu, že v lehote do 30 dní od skončenia platnosti nájomnej zmluvy žalobcovia nepodali na súde žalobu o vypratanie nehnuteľnosti, tak poukazujú na právne úvahy súdu prvej inštancie, s ktorými sa v plnom rozsahu žalobcovia stotožňujú. Súd prvej inštancie správne uviedol, že na sporných pozemkoch, ktoré sú vo vlastníctve žalobcov, je postavená verejná komunikácia (cesta), ktorá slúži potrebám verejného záujmu a pre praktické účely je nepredstaviteľné, akým spôsobom by mal žalovaný prestať s užívaním predmetu nájmu a nehnuteľnosť vypratať. Dôvody pre uzavretie nájomných zmlúv spočívali v tom, že na pozemkoch vo vlastníctve žalobcov boli bez právneho dôvodu postavené stavby. Súd prvej inštancie taktiež správne zistil, že pokiaľ by vypratanie nehnuteľností - t.j. pozemkov ako predmetu nájmu malo spočívať v odstránení stavby (verejných komunikácií), takýto výklad súd považuje za nerozumný a v rozpore s účelom uvedeného zákonného ustanovenia. Na podporu správnosti právneho názoru, že nie je možné v tomto špecifickom prípade podať žalobu o vypratanie nehnuteľnosti, žalobcovia poukazujú na judikatúru Najvyššieho súdu ČR, ktorý vo svojom rozhodnutí sp.zn. 2Cdon/932/96 publikovanom v Soudní judikatura č. 2/1998 uviedol, že platí, že „v prípade neoprávnenej stavby na cudzom pozemku nemožno použiť proti stavebníkovi vlastnícku žalobu. Ustanovenie § 135c OZ je vzhľadom k § 126 OZ ustanovením špeciálnym. Nebyť ustanovenia § 135c OZ o neoprávnenej stavbe, bolo by možné jej existenciu riešiť len vlastníckou žalobou na odstránenie stavby, čo by podľa právneho názoru NSČR bolo zjavne nehospodárne a pre strany nevýhodné. NSČR uvádza, že ak to dovolia okolnosti prípadu, je zaiste lepšie ak ostane stavba stáť a dôjde k úprave vzťahov medzi účastníkmi." S vyššie vyslovenými právnymi závermi, ktoré sú v plnom rozsahu aplikovateľné aj na tento prípad (podľa právneho stavu do 30.06.2009), sa žalobcovia v plnom rozsahu stotožňujú. Záverom žalobcovia poukázali na ustanovenia § 379 a § 380 CSP, podľa ktorých je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi. V danom prípade žalovaným vymedzený odvolací dôvod, spočívajúci v argumentácii o automatickom predlžovaní nájomných zmlúv je nedôvodný a vecne nesprávny a nakoľko žalovaný iné odvolacie dôvody neuplatnil, navrhujú žalobcovia, aby bol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdený. 25.Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p.). Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním náležite zistil skutkový stav veci, spočívajúci v tom, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa v 1. rade je vlastníčkou nehnuteľností - pozemkov zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. H. a žalobca v 2. rade je vlastníkom nehnuteľností - pozemkov zapísaných na LV č. XXXX pre L.. Ú.. H.Ň. a že na vybraných pozemkoch vo vlastníctve žalobcov boli postavené miestne komunikácie vo vlastníctve žalovaného. Žalobcovia svoj nárok odôvodnili inštitútom bezdôvodného obohatenia, plnením bez právneho dôvodu a žalovaný namietal, že medzi žalobkyňou v 1. rade a žalovaným bola uzavretá zmluva o nájme pozemkov na dobu určitú do 30.04.2005 a medzi právnou predchodkyňou žalobcu v 2. rade (G. L.) a žalovaným bola uzavretá zmluva o nájme pozemkov na dobu určitú do 30.09.2004. Úhrada za nájom bola dohodnutá vo výške 5,- Sk/m2/rok (0,17 EUR/m2/rok). Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie ako aj v podanom odvolaní tvrdil, že tento nájom sa po uplynutí dohodnutej doby nájmu konkludentne predĺžil, nakoľko pozemky vo vlastníctve žalobcov užíval aj po skončení nájmu, teda nevrátil prenajatú vec-pozemky a žalobcovia zároveň nepodali návrh na vydanie veci alebo návrh na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní. Z uvedeného dôvodu mala podľa názoru žalovaného žalobcom prislúchať náhrada za užívanie ich pozemkov vo výške 5,- Sk/m2/rok (0,17 EUR/m2/rok). Žalovaný v súvislosti s jeho tvrdením vychádza z ustanovenia § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka a svoju námietku uplatnil aj v podanom odvolaní ako odvolací dôvod, týkajúci sa nesprávneho právneho posúdenia veci. 26.Odvolací súd považuje za významné (vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného) uviesť, že v zmysle ust. § 380 ods. 1 C.s.p. je odvolacími dôvodmi viazaný, čo znamená, že rozsudok súdu prvej inštancie preskúmava len z týchto dôvodov. 27.Okresný súd vyslovil názor, že na pozemkoch vo vlastníctve žalobcov je postavená verejná komunikácia, ktorá slúži potrebám verejného záujmu, pre praktické účely je nepredstaviteľné, akým spôsobom by mal žalovaný prestať s užívaním predmetu nájmu a nehnuteľnosť vypratať. Túto otázku, na ktorú poukázal okresný súd, nezodpovedal ani žalovaný v svojom odvolaní. Pôvodné nájomné zmluvy boli uzavreté preto, že na pozemkoch vo vlastníctve žalobcov boli bez právneho dôvodu postavané stavby vo vlastníctve žalovaného. Žalobcovia sa v súlade s vtedy aktuálnou právnou úpravou domáhali zriadenia vecného bremena k pozemkom za náhradu, a tak na strane žalobcov bol zjavný úmysel usporiadať právne pomery účastníkov. Zo strany žalobcov boli rovnako predložené výzvy na uzavretie nájomných zmlúv zo dňa 20.04.2005 a 10.10.2005, kedy požadovali uzavrieť nájomné zmluvy s cenou nájmu podľa odborného znaleckého vyjadrenia. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia ďalej nesúhlasili s nájmom pozemkov za podmienok dohodnutých v pôvodných nájomných zmluvách, kedy bola výška nájomného dohodnutá v sume 0,17 EUR/m2/rok. Naopak z ich správania, doloženého listinnými dôkazmi zo dňa 20.04.2005 a 10.10.2005, je zrejmé, že nemali vôľu v nájomnom vzťahu za pôvodne dohodnutých podmienok pokračovať a túto dali žalovanému aktívne, opakovane a zrozumiteľne najavo. Okrem toho, pokiaľ mal žalovaný za to, že došlo ku konkludentnému predĺženiu doby trvania nájmu, žalovaný mal aj naďalej žalobcom hradiť nájomné dohodnuté v nájomných zmluvách, t.j. vo výške 0,17 EUR/m2/rok, avšak bolo nesporné, že po uplynutí dohodnutej doby nájmu žalovaný užíval pozemky vo vlastníctve žalobcov, pričom žalobcom nepoukazoval žiadne platby nájomného. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný si bol vedomý, že došlo k ukončeniu nájmu a pokiaľ neboli naplnené podmienky ustanovenia § 676 ods. 2 OZ, nemohlo dôjsť ku konkludentnému predĺženiu nájmu tak, ako tvrdil žalovaný a nezodpovedá jeho tvrdeniu správanie ani jedného z účastníkov údajného obnoveného nájmu, nakoľko nájom nepokračoval v pôvodne dohodnutých podmienkach a ani nebol nerušený. 28.Odvolací súd sa s uvedeným záverom súdu stotožňuje a zdôrazňuje, že v zmysle § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, k vzniku nevyvrátiteľnej domnienky obnovy nájmu dochádza automaticky na základe konkludentného správania zmluvných strán. Žalovaný v podanom odvolaní iba tvrdil, že došlo k obnoveniu nájomnej zmluvy, ale tvoje tvrdenie nepreukázal dostatočnými dôkazmi a nezanedbateľná je aj skutočnosť, že sám nepostupoval podľa pôvodnej nájomnej zmluvy a neplnil si povinnosť platiť žalobcom nájomné, z čoho možno usudzovať, že nemal záujem na obnovení nájomnej zmluvy za tých istých podmienok ako bola dojednaná pôvodne. 29.Podľa § 671 ods. 1 OZ, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. 30.Podľa § 676 ods. 1 OZ, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak. 31.Podľa § 676 ods. 2 OZ, ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu. 32.Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území. 33. Uvedený zistený skutkový stav súd prvej inštancie preto správne právne posúdil podľa ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka a pri opodstatnenosti nároku žalobcov vychádzal aj z právnej úpravy účinnej od 1.7.2009, ktorá sa na daný prípad vzťahuje, i keď na obdobie od jeho účinnosti, teda podľa zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovo-právnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 34. Podľa ustanovenia § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 35.Podľa ustanovenia §451 ods.2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 36. V prejednávanej veci žalobcovia ani nespochybňovali právo žalovaného užívať sporný pozemok na základe práva vecného bremena zriadeného zák. č. 66/2009 Z. z. <aspi:// module='ASPI'&link='66/2009%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Podľa čl. 20 ods. 1 <aspi:// module='ASPI'&link='460/1992%20Zb.%2523%25C8l.20'&ucin-k-dni='30.12.9999'> ústavy, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. Podľa čl. 20 ods. 4 <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb.%2523%25C8l.20'&ucin-k-dni='30.12.9999'> ústavy, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Podľa § 123 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%2523123'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Podľa § 124 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb. %2523124'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. Podľa § 128 ods. 1 <aspi:// module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%2523128'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Občianskeho zákonníka, vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v naliehavom verejnom záujme bola na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho vec, ak účel nemožno dosiahnuť inak. Podľa ods. 2, vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu. Podľa § 151n ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb. %2523151n'&ucin-k-dni='30.12.9999'> vety prvej Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Podľa § 151o ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb. %2523151o'&ucin-k-dni='30.12.9999'> vety prvej Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Podľa § 151p ods. 1 <aspi:// module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%2523151p'&ucin-k-dni='30.12.9999'> vety prvej Občianskeho zákonníka, vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Podľa čl. I § 1 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='66/2009%20Z.z.%25231'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zákona č. 66/2009 Z. z. <aspi://module='ASPI'&link='66/2009%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len "pozemok pod stavbou"). Podľa čl. I § 2 ods. 1 cit. zákona, obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa osobitných predpisov vlastníkom stavby prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho usporiadania vlastníctva k pozemkom (ďalej len "vlastník stavby"), môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne vlastník stavby v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce. Podľa ods. 2, ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu a podľa ods. 3, ak bol v katastrálnom území do účinnosti tohto zákona schválený projekt pozemkových úprav, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná formou jednoduchých pozemkových úprav. Podľa čl. I § 3 ods. 1 cit. zákona, konanie o nariadení pozemkových úprav z dôvodu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou podľa tohto zákona sa začína na žiadosť vlastníka stavby. Pri usporiadaní vlastníckych vzťahov k pozemkom podľa tohto zákona sa prihliada na potreby vlastníka stavby. Podľa ods. 3, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná formou poskytnutia náhradného pozemku v obvode pozemkových úprav v tom istom katastrálnom území, a ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce, v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, alebo formou finančnej náhrady, ak a/ v obvode pozemkových úprav nie sú pozemky na účely poskytnutia náhrady, b/ ide o pozemok pod stavbou vo výmere do 400 m2, c/ o to požiada vlastník pozemku. Podľa ods. 4, pri poskytovaní náhradných pozemkov správca prihliada na potreby poskytnutia náhrad podľa osobitného predpisu. Napokon podľa čl. I § 4 ods. 1 cit. zákona, ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Podľa odseku 2, vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území. Podľa čl. 11 ods. 1 <aspi:// module='ASPI'&link='23/1991%20Zb.%2523%25C8l.11'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Listiny základných práv a slobôd, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje. Podľa ods. 4 vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za náhradu. Zákon č. 66/2009 Z. z. <aspi://module='ASPI'&link='66/2009%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> je zákonom, ktorý predpokladá ustanovenie § 151o ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka - zriadenie vecného bremena zákonom. Vzhľadom k tomu, že je predpisom, ktorým sa upravujú vlastnícke vzťahy k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obcí a vyšších územných celkov nadobudnutých podľa osobitných predpisov, pričom problém náhrady za nútené obmedzenie vlastníckych práv vlastníkov pozemkov pod stavbami priamo nerieši, avšak v ustanovení § 4 odkazuje na úpravu v ustanoveniach § 151n <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%2523151n'&ucin- k-dni='30.12.9999'> až § 151p <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%2523151p'&ucin-k- dni='30.12.9999'> Občianskeho zákonníka, pri riešení otázky náhrady za obmedzenie vlastníckych práv, je potrebné z týchto ustanovení vychádzať. 37.Odvolací súd v súvislosti s uplatneným nárokom žalobcov poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 MCdo 2/2014 <aspi://module='JUD'&link='JUD1548632SK'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zo dňa 23. 04. 2015, v ktorom vyslovil názor, že nie je možné opomenúť, že zákon č. 66/2009 Z. z. <aspi://module='ASPI'&link='66/2009%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> poskytnutie náhrady vlastníkovi pozemku pod stavbou v podobe náhradného pozemku podmienil ochotou vlastníka stavby na uzavretie zámennej zmluvy a tiež ďalšou podmienkou, ktorou je existencia pozemku vo vlastníctve vlastníka stavby, súceho na zámenu. Až neuplatnenie uvedeného postupu je dôvodom usporiadania pomerov k pozemku pod stavbou v rámci konania o nariadení pozemkových úprav, pričom osobou oprávnenou požiadať o nariadenie pozemkových úprav je len vlastník stavby, kedy sa má prihliadnuť na jeho potreby, pričom aj v rámci nariadených pozemkových úprav sa usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou vykoná buď formou poskytnutia náhradného pozemku v obvode úprav, alebo formou finančnej náhrady, avšak len za kumulatívneho splnenia troch podmienok, ktorými je to, že a/ v obvode pozemkových úprav nie sú pozemky na účely poskytnutia náhrady, b/ ide o pozemok pod stavbou v maximálnej zákonom ustanovenej alebo nižšej výmere a c/ o usporiadanie formou finančnej náhrady požiada vlastník pozemku. Ak potom zákon č. 66/2009 Z. z. <aspi://module='ASPI'&link='66/2009%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> nedáva vlastníkovi pozemku žiadnu možnosť domáhať sa usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom zaťažených zákonným vecným bremenom a ponecháva ich usporiadanie výlučne na dobrej vôli užívateľovi pozemku, záver o neexistencii práva vlastníkov pozemku na náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva na dobu vopred neurčiteľnú, nemôže byť v súlade nielen s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, Listinou základných práv a slobôd, ale ani s Ústavou Slovenskej republiky. Cieľom zák. č. 66/2009 Z. z. <aspi://module='ASPI'&link='66/2009%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, ktorý nadobudol účinnosť od 01. 07. 2009 je usporiadať doteraz neusporiadané vlastnícke vzťahy k pozemkom pod stavbami, ktoré boli delimitované na obce a VÚC v rámci reformy verejnej správy, pričom zákon rieši situáciu, že proces usporiadania vlastníctva pozemkov pod stavbami môže územná samospráva realizovať formou zámennej zmluvy a ak sa tak nestane, usporiada sa vlastníctvo pozemkov prostredníctvom pozemkových úprav podľa zák. č. 330/1991 Zb. <aspi:// module='ASPI'&link='330/1991%20Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> s tým, že tento proces začína na podnet príslušnej samosprávy. Za situácie, že preukázateľne žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi označených nehnuteľností, na ktorých sa nachádza stavba (cesta) vo vlastníctve žalovaného a ku ktorej vzniklo ex lege vecné bremeno podľa zák. č. 66/2009 Z. z. <aspi:// module='ASPI'&link='66/2009%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> v prospech žalovaného, pričom doposiaľ nedošlo k usporiadaniu vlastníckych vzťahov k tejto nehnuteľnosti, je tak dôvodný záver, že žalobcom vznikol nárok na náhradu za obmedzenie jeho vlastníckeho práva k pozemku i za žalované obdobie. Významná je skutočnosť, že toto obmedzenie pretrváva už viac rokov, kedy žalobcovia nemôžu pozemok žiadnym spôsobom užívať, ani brať z neho úžitky, ktoré by im ako spoluvlastníkom prináležali a zároveň ani nie je zrejmé, dokedy bude tento stav trvať. I keď zákon explicitne neupravuje otázku náhrady za zriadenie vecného bremena, niet tak žiadnej zákonnej prekážky na to, aby sa spoluvlastníkovi trpiaceho pozemku zastavaného pozemnou komunikáciou nepriznala primeraná náhrada podľa všeobecných zásad upravujúcich inštitút vecného bremena, a to do času, kým sa mu neposkytne podľa tohto zákona náhradný pozemok, alebo kým sa neskončí konanie o pozemkových úpravách. Tomuto záveru korešponduje i Nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS237/09, podľa ktorého „..pri nútenom obmedzení možno uvažovať o opakovaných platbách ,,primeranej náhrady“ počas trvania núteného obmedzenia. V danom prípade nebola dôvodná námietka žalovaného, ktorý tvrdil existenciu nájomnej zmluvy i na ďalšie obdobie, vychádzajúc z ustanovenia § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd sa s právnym názorom súdu prvej inštancie plne stotožňuje a považuje za významnú skutočnosť, na ktorú poukázal súd ako aj žalobcovia vo vyjadrení k podanému odvolaniu, že ani sám žalovaný nepostupoval podľa pôvodnej nájomnej zmluvy a neplatil pôvodne dohodnuté nájomné žalobcom, z čoho možno usudzovať, že ani on nemal záujem na pokračovaní, resp. obnovení pôvodnej nájomnej zmluvy tak, ako tvrdil v podanom odvolaní. Odvolací súd sa rovnako tak stotožňuje i s výškou súdom prvej inštancie priznanej náhrady a v tomto smere len odkazuje na dôvody uvádzané prvoinštančným súdom, ktorý dospel k správnemu záveru, že žalovaný v uvedenom období užíval predmetný pozemok v celosti bez poskytnutia plnenia žalobcom a užívaním pozemku bez právneho titulu, došlo na strane žalovaného ku vzniku bezdôvodného obohatenia, ktoré je povinný vydať. Tým, že žalovaný užíva pozemky bez poskytnutia náhrady a bez toho, aby došlo k zmenšeniu jeho majetku o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, zakladajúcim právo ich užívať, ukrátil žalobcov o plnenie, ktoré by im malo byť poskytnuté ako oprávnenej osobe, za užívanie nehnuteľností v ich vlastníctve. 38.Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku jasne a zrozumiteľne vysvetlil, na akom právnom základe je medzi stranami upravený ich vzájomný vzťah, keď zrozumiteľným spôsobom ozrejmil právny charakter vzťahu medzi stavbou vo vlastníctve žalovaného a žalobcami ako vlastníkmi pozemkov, na ktorých sa nachádza stavba. Dostatočne objasnil a správne aplikoval aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení za uplatnené obdobie do 1.7.2009. 39.Odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle čl. 20 ods.1, ods. 4 Ústavy SR má každý právo vlastniť majetok s tým, že vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. V zmysle § 123 Občianskeho zákonníka je vlastník v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním, pričom vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v naliehavom verejnom záujme bola na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho vec, ak účel nemožno dosiahnuť inak. Vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu (§ 128 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka). Podstata a zmysel vecného bremena, ktoré môže vzniknúť okrem iného aj zo zákona (§ 151o ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka) spočíva v tom, že obmedzuje vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať (§ 151n ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka). Práve zákon č. 66/2009 Z.z. je takým zákonom, ktorý predpokladá § 151oods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, t.j. zriadenie vecného bremena zákonom. Vzhľadom na to, že je predpisom, ktorým sa upravujú vlastnícke vzťahy k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obcí a vyšších územných celkov nadobudnutých podľa osobitných predpisov, problém náhrady za nútené obmedzenie vlastníckych práv vlastníkov pozemkov pod stavbami priamo nerieši a v ustanovení § 4 odkazuje na úpravu obsiahnutú v § 151n až § 151p Občianskeho zákonníka. Pri otázke náhrady za obmedzenie vlastníckych práv je potrebné z týchto ustanovení vychádzať. Bolo by v rozpore so zásadou ochrany vlastníckeho práva, ak by vlastníkovi pozemku neprislúchala náhrada za zákonom zriadené vecné bremeno zaťažujúce jeho pozemok. Okrem toho, zákon č. 66/2009 Z.z. v § 2 ods. 1 nestanovuje obci, resp. vyššiemu územnému celku žiadnu lehotu, v ktorej obec, resp. územný celok môže vlastníkovi pozemku poskytnúť náhradný pozemok, a ani lehotu, v ktorej musí dôjsť k pozemkovým úpravám v zmysle zákona č. 330/1991Zb. (§ 2 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z.). Mohla by teda nastať situácia, že obec, resp. vyšší územný celok vlastníkovi pozemku po dlhú dobu trvajúcu i viac rokov neposkytne náhradný pozemok, prípadne konanie o pozemkových úpravách (ktoré možno začať na návrh obce, resp. vyššieho územného celku, ale i na návrh vlastníka pozemku) bude trvať po dlhú dobu. V takom prípade by bol vlastník pozemku nútený po vopred neurčenú dobu trpieť užívanie pozemku v jeho vlastníctve zo strany obce, resp. vyššieho územného celku z titulu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu bez nároku na akúkoľvek náhradu, čo by znamenalo zvýhodnenie postavenia obce, resp. vyššieho územného celku na úkor postavenia vlastníka. 40.O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcom priznal proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 41.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).